{"guid": "5019ef5b-2e75-43d8-b9e3-74d15bdb21f7:1c14efdc-1616-47d3-8aac-419263adc5bc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8117201617.1", "spisova_znacka": "8Co/153/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/153/2017 z 28. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 28. októbra 2018, sp. zn. 8Co/153/2017, ECLI:SK:KSPO:2018:8117201617.1", "identifikacne_cislo": "8117201617", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 1005, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-1005", "datum_vydania": "2018-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/397", "nazov": "predpis č. 397/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/397", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/397-2008"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1c14efdc-1616-47d3-8aac-419263adc5bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8117201617.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8117201617.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2018:8117201617.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/153/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117201617
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117201617.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobkyne M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 7, XXX
XX F., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 7, 841 04 Bratislava,
IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Plynárenská 1,
821 09 Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp 20/2017-47 zo dňa 21.
septembra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný n e m á  n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada n e p r
i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o poskytovaní domáceho servisu k Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, z 25.9.2012 v bode 2.2. v znení: ,,Klient sa zaväzuje využívať
domáci servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 204,75 eura a to v pravidelných 3
mesačných splátkach vo výške 68,25 Eur“ j e  n e p r i j a t e ľ n á.

II. Žalovaný j e  p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 204,75 eura, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy, od 18.2.2017 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 3 odsek 1, § 39, § 53 odsek 1, 5, 6 a 10, § 54 odsek 1 a 2,
§ 451 odsek 1 a 2, § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“);
§ 9 odsek 2, § 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“); § 3 odsek 3, § 8 odsek 3 a 4
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).



3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 25.9.2012 uzatvorili strany sporu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný pri podpise zmluvy žalobkyni úver vo výške 500
Eur. Zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, ktorá bola uzavretá v ten istý deň ako zmluva o
spotrebiteľskom úvere vyplýva, že šlo o službu spočívajúcu v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti
určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín
splátky a na prípadné následky nesplácania. Za uvedenú službu mala žalobkyňa zaplatiť odmenu v
celkovej výške 204,75 Eur a to v pravidelných 3 mesačných splátkach vo výške 68,25 Eur. Rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 13 C 230/2015 z 12.4.2016, ktorý podľa zistení súdu prvej inštancie
nadobudol právoplatnosť 21.6.216, v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS a.s. proti žalovanej M. W.
(teda totožným stranám v opačnom postavení) v konaní o zaplatenie 275 Eur s príslušenstvom bolo
rozhodnuté, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX . zo dňa 25.9.2012 je bezúročný
a bez poplatkov. Pokiaľ ide o zmluvu o poskytovaní domáceho servisu súd prvej inštancie konštatoval,
že táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej
podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať logický záver o tom, že aj v tomto prípade
súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže
jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Hlavným predmetom plnenia je teda stále
poskytnutie úveru za úrok. Uzavretie tejto zmluvy bezprostredne a nepodmienečne súviselo s uzavretím
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, napokon boli podpísané v ten istý deň so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, pričom klientovi zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nevplynuli prakticky
žiadne výhody. Poukázal aj na to, že aj označenie predmetnej zmluvy ako „Zmluvy o poskytovaní
domáceho servisu“ nie je úplne presné a hodnoverné, keďže táto zmluva znamená v podstate iba
poplatok za výber splátok, preto z hľadiska korektnosti bolo možno vhodné túto zmluvu nazvať ako
zmluvu o poplatku za osobné inkasovanie splátok, pričom ako už bolo konštatované žalovanému nič
nebránilo, aby bol tento poplatok zahrnutý priamo v zmluve, avšak takýmto rozložením poplatkov chcel
žalovaný, podľa názoru súdu prvej inštancie, zmiasť spotrebiteľa a zneprehľadniť jednotlivé poplatky.
Výška poplatku za domáci servis predstavuje vo vzťahu k istine 40,95 %, pričom súd považuje za
úplne absurdné, aby aj podpriemerný spotrebiteľ v prípade, pokiaľ by mu bola poskytnutá možnosť
splácania úveru (napr. z účtu resp. poštovou poukážkou) súhlasil s tým, že splátky úveru nebude
uhrádzať iným spôsobom, ale hotovostným výberom a že zároveň bude dobrovoľne platiť aj takéto
neprimerane vysoké poplatky za túto „službu“. Z týchto dôvodov preto určil, že táto zmluvná podmienka
je neprijateľná. Pokiaľ ide o určitú vedomosť žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia, je možné
vyvodiť to, že až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci 13 C 230/2015, t. j. 21.6.2016 mala žalobkyňa
bezpochyby vedomosť o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, čo indikovalo aj
bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu tak súd prvej inštancie mal za to,
že žalovaný ako nebankový subjekt dlhodobo poskytujúci úvery (vrátane úverov spotrebiteľských) vo
veľkom rozsahu má povinnosť poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie
úverov. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch uzatváraných žalovaným (vrátane predmetnej zmluvy o
úvere) sú formulované žalovaným ako dodávateľom, a preto žalovaný zodpovedá za ich obsah a za to,
aby boli v súlade s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov. Zastával názor, že v danom prípade je
potrebné vychádzať z desaťročnej premlčacej lehoty. Súd tak námietku premlčania vznesenú žalovaným
vyhodnotil ako nedôvodnú.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmení
tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že Zmluva o poskytovaní domáceho servisu je samostatným platným
právnym úkonom. Jej hlavným predmetom bolo poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb.
Namieta, že by sa Zmluva o poskytovaní domáceho servisu mala spravovať, či riadiť normami a
ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Nesúhlasí s tým, žeby sa na predmetnú právnu vec
mala aplikovať 10 ročná premlčacia doba. Žalobkyňa nepreukázala úmysel žalovaného bezdôvodne
sa obohatiť. Uviedol, že opomenutie akejkoľvek reakcie súdu na námietky uvádzané vo vyjadrení
predstavuje porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.

5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle zásad vyplývajúcich
z  § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a  dospel k  záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.



7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bola dňa
25.09.2012 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“),
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 500 Eur. Úver bol poskytnutý za celkový
úrok vo výške 20 % z istiny (100 Eur). Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18 % z
istiny (90 Eur). Dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi úver vrátane odplaty v 13 mesačných splátkach (3
po 2,50 Eur a 10 po 68,25 Eur). Priemerné RPMN bolo v Zmluve o úvere uvedené v hodnote 45,60 %.

10. Dňa 25.09.2012 bola medzi stranami sporu uzatvorená aj Zmluva o poskytovaní domáceho
servisu. V zmysle Článku 1.1, cit.: „Predmetom tejto zmluvy je úprava vzájomných práv a povinností
zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu klientom. Domáci servis je poskytovanie konzultačných
a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX  zo dňa 25.9.2012 uzatvorenej medzi poskytovateľom ako veriteľom
a klientom ako dlžníkom. Je to najmä služba spočívajúca v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti
určenej na úhradu splátky úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín
splátky a na prípadné následky nesplácania.“ Podľa Článku 2.2, cit.: „Klient sa zaväzuje využívať domáci
servis a zaplatiť poskytovateľovi odmenu v celkovej výške 204,75 Eur a to v pravidelných 3 mesačných
splátkach vo výške 68,25 EUR. Splátky odmeny sú splatné pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy
o úvere. Poskytovateľ je oprávnený žiadať od klienta uhradenie celej nezaplatenej odmeny po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú
písomne inak.“ Podľa Článku 2.3, cit.: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ  klient nesplní svoj záväzok
podľa čl. II ods. 2 tejto zmluvy, je poskytovateľ oprávnený požadovať od klienta jednorazovú zmluvnú
pokutu vo výške 10 % z odmeny. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa klient dostal do omeškania
s úhradou ktorejkoľvek splátky.“

11. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/230/2015-38 zo dňa
12.04.2016 bol úver zo Zmluvy o úvere posúdený ako bezúročný a bez poplatkov. Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť 21.06.2016.

12. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere (ako aj Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.



Podľa odseku 10, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo
služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe
uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

14. Podľa ustanovenia § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

15. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa odseku 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

16. Podľa ustanovenia § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa odseku 2, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je
dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

17. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

18. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Podľa ustanovenia § 9a odsek 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, od spotrebiteľa nemožno požadovať
úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré vznikli osobe,
ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej
zmluvy.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu Zmluvu o poskytovaní domáceho servisu je potrebné vyhodnocovať
v kontexte k uzavretou Zmluvou o úvere. Z Článku 1.1 vyplýva, že cit.: „Domáci servis je poskytovanie
konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru
na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX. zo dňa 25.9.2012...“ Ich obsahové prepojenie vyplýva aj z
toho, že prvé 3 mesačné splátky úveru mali byť vo výške 2,50 Eur, tzn. boli znížené z dôvodu vykonania
splátky „odmeny“ vo výške 204,75 Eur vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Ich
vzájomná prepojenosť vyplýva aj z vyjadrenia žalobkyne, ako aj z rozhodovacej činnosti Krajského



súdu v Prešove (konania vo veci sp. zn. 13Co/89/2016, 10Co/96/2016 a 23Co/29/2017). Predpokladom
poskytnutia „služieb“ na základe Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu je uzatvorenia Zmluvy o
úvere. Žalovaný taktiež ničím nepreukázal, žeby žalobkyni na základe Zmluvy o poskytovaní domáceho
servisu poskytoval aj iné služby než tiež, ktoré mu ukladá samotný zákon (prijímanie splátok úveru).
Žalobkyni tak nebolo poskytnuté žiadne reálne plnenie, za ktoré by už nebola dohodnutá odmena v
podobe úroku (či v podobe odmeny za poskytnutie úveru). Podľa názoru odvolacieho súdu uzatvorením
Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu dodávateľ sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie
úveru s cieľom vyhnúť sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade
s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie správne poukázal aj na neprimeranú výšku „odmeny“ vyplývajúcej
zo Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, ktorá predstavovala 204,75 Eur, t.j. 40,95 % vo vzťahu k
poskytnutej istine (ktorá bola vo výške 500 Eur).

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie rozhodol správne pokiaľ vyhodnotil zmluvnú
podmienku nachádzajúcu sa v Článku 2.2 Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu ako neprijateľnú.

23. Vzhľadom na to, že žalovaný na základe podmienky, ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú prijal
od žalobkyni plnenie vo výške 204,75 Eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, pokiaľ žalovaného zaviazal na vydanie tohto bezdôvodného
obohatenia, vo výške 204,75 Eur.

24. Občiansky zákonník v ustanovení § 107 upravuje premlčaciu dobu pre vydanie bezdôvodného
obohatenia, pričom rozlišuje medzi subjektívnou (§ 107 odsek 1) a objektívnou premlčacou dobou (§
107 odsek 2). Začiatky ich plynutia sú upravené odlišne.

25. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je potrebné považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade
skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je
pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
vyžaduje skutočná (preukázaná),  nielen predpokladaná vedomosť oprávneného. (Pozri rozhodnutie NS
SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004, sp. zn. 1 Cdo 67/2011, R 25/1986)

26. V prípade plnenia bez právneho dôvodu je začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazaný
na moment, kedy sa oprávnený dozvedel, že právny dôvod na plnenie nebol od začiatku daný.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobkyňa podala žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia
v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty, pretože o bezdôvodnom obohatení sa v danom prípade
nedozvedela skôr, než o neprijateľnosti zmluvnej podmienky (na základe ktorej sa žalovaný bezdôvodne
obohatil) rozhodol súd svojim meritórnym rozhodnutím. Napriek tomu, že súd prvej inštancie viazal
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na iný okamih, t.j. na právoplatnosť rozhodnutia vo veci
vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16Csp/20/2017, dospel k správnemu záveru o neuplynutí
subjektívnej premlčacej doby.

28. Pre začiatok plynutia 3 ročnej príp. 10 ročnej objektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie
skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká
samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť objektívna premlčacia doba. (Pozri rozhodnutie NS
ČR z 14.08.2007, sp. zn. 30 Cdo 2758/2006)

29. Žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému
poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo.
V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda
jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
V zmysle § 2 odsek 1 zákona č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov platnom a účinnom do 31.12.2015, o
všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym
každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov
je nevyvrátiteľná (od 01.01.2016 túto problematiku upravuje § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe
právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky). Žalovaný ako nebankový subjekt má



dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a
dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy už platila
právna úprava upravujúca neprijateľné zmluvné podmienky, či ochranu spotrebiteľa.

30. Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že zakomponovaním neprijateľnej
zmluvnej podmienky do Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu nastane zákonom predpokladaná
sankcia, t.j. že súd môže (dokonca aj ex offo) vyhlásiť uvedenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, a
pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (nepriamy úmysel). Odvolací
súd konštatuje, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi,
žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami
Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne
s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť,
že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia zmluvy,
ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobkyni, a teda bol daný aj v čase, kedy došlo
k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. (Porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove z
12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn.
2Co 9/2012)

31. Pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa uplatňuje ustanovenie § 107 odsek 2 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého je premlčacia doba desaťročná a plynie od vzniku bezdôvodného
obohatenia. V predmetnom prípade táto desaťročná premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako v
roku 2012 (t.j. skôr ako bola uzatvorená Zmluva o úvere a Zmluva o poskytovaní domáceho servisu).
Je teda zrejmé, že žaloba bola podaná pred uplynutím objektívnej premlčacej doby (žaloba doručená
súdu 27.02.2017).

32. Vo vzťahu k výroku o určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné dodať, že už v inom
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov bola táto podmienka určená za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17C/315/2015-106 zo dňa 30.03.2016
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/89/2016-134 zo dňa 07.12.2017, rozsudkom
Okresného súdu Prešov č. k. 25C/315/2015-127 zo dňa 19.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č.k. 10Co/96/2016-161 zo dňa 11.10.2017 a rozsudkom Okresného súdu Prešov
č. k. 14C/455/2015-87 zo dňa 19.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
23Co/29/2017-129 zo dňa 28.02.2018. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie §
53a odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

33. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

34. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)



35. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie
žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok  v zmysle
ustanovenia § 387 C.s.p. potvrdzuje ako vecne správny.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p.. Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni v priebehu odvolacieho
konania trovy nevznikli, preto sa jej ich náhrada nepriznáva.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Csp/20/2017", "guid": "ca4b5813-4ae5-4d29-9b74-0f6cf206b673:01634876-badc-4bc7-9080-a04c22283526", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "567e4c49-0a74-498e-ae29-15cee5c3eb6b:e8f9cde8-28ab-4608-803e-0c3469c5d0c4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8115228167.1", "spisova_znacka": "23Co/29/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/29/2017 z 27. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8115228167.1"}, {"guid": "9b134e01-e18c-4501-9436-dd9418f1ad24:06a50e75-6dad-48f0-8403-69215801d21e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8115219528.2", "spisova_znacka": "13Co/89/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/89/2016 z 6. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-12-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115219528.2"}, {"guid": "9d132c46-4ed8-4cd2-bb6f-14e2542fdbb4:21f71d37-239f-4da5-aa4c-d45b6f34184c", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/96/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/96/2016 z 31. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-03-31", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9d132c46-4ed8-4cd2-bb6f-14e2542fdbb4:21f71d37-239f-4da5-aa4c-d45b6f34184c"}, {"guid": "3bb6206e-7e83-43e6-bd64-4e96dad7d5d1:4503c182-3d95-4271-8c43-483fd290744f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8610203252.1", "spisova_znacka": "2Co/9/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/9/2012 z 20. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-01-20", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8610203252.1"}, {"guid": "5858679d-4cbd-4bb9-b0dc-422a0a3246d9:96640339-8b8f-4af9-b878-15ba72029cdb", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Csp/20/2017", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 16Csp/20/2017 z 25. 1. 2017", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5858679d-4cbd-4bb9-b0dc-422a0a3246d9:96640339-8b8f-4af9-b878-15ba72029cdb"}], "citovane_v": []}