Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/41/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200671 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200671.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcov: 1. Q. H., C. XXX/X, XXX XX K. pri W., 2. V. H., C. XXX/X, XXX XX K. pri W., obaja právne zastúpení AK - TARABČÁK s.r.o., Hlavná 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 859 109, konajúca konateľom JUDr. Jozefom Tarabčákom, advokátom proti žalovanému Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov so sídlom Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, za účasti SLOVNAFT, a.s., Vlčie hrdlo č.1, 824 12 Bratislava, IČO: 31 322 832, právne zastúpený JUDr. Ľubošom Noskovičom, advokátom so sídlom Líščie Nivy č. 7, 821 08 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. Xo 14/2017/ Mi zo dňa 15. júla 2017 na základe správne žaloby takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného pod č. Xo 14/2017/Mi z 15. júla 2017. I. Priebeh administratívneho konania 1. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovia sa žiadosťou zo dňa 07.02.2017 doručenou žalovanému 13.02.2017 domáhali opravy zápisu na LV č. XXXX v k. ú. K.. Na základe tejto žiadosti, ktorá bola doručená správnemu orgánu dňa 13.02.2017 Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) oznámil listom zo dňa 21.02.2017 účastníkom konania začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a súčasne vyzval účastníkov konania, aby sa k predmetu konania vyjadrili, prípadne navrhli dôkazy na podporu svojich tvrdení v lehote do 10 dní. Súčasne účastníkov konania poučil, že majú právo pred vydaním rozhodnutia oboznámiť sa s podkladmi na vydanie rozhodnutia, a to nazretím do spisu, pričom uviedol miesto a čas, v ktorom tak môžu učiniť. K predmetu konania sa vyjadril tak právny zástupca účastníka konania spoločnosti Slovnaft, a.s., ako aj samotná spoločnosť Slovnaft, a.s. a rovnako aj žalobcovia listom zo dňa 13.03.2018, ktorý bol doručený správnemu orgánu prvého stupňa 16.3.2017. 2. Listom zo dňa 11.4.2017 následne správny orgán prvého stupňa vyzval účastníka konania Slovnaft, a.s., resp. jeho právneho zástupcu na súčinnosť, a to predloženie listín týkajúcich sa právneho nástupníctva po štátnom podniku Benzinol, š.p. Na túto výzvu reagoval právny zástupca účastníka konania listom zo dňa 20.04.2017. Následným listom zo dňa 22.05.2017, doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 23.05.2017, predložil právny zástupca žalobcu doplňujúce písomné stanovisko. Ešte pred doručením následného písomného stanoviska právneho zástupcu žalobcu vydal správny orgán dňa 22.05.2017 pod č. k. X 17-2/2017-Kr, rozhodnutie v predmetnej veci, ktorým ako správny orgán príslušný na rozhodovanie v zmysle § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších zmien a doplnkov a v zmysle § 5 a § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov (správny poriadok) vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte vedenej pod č. X 17/2017 na základe návrhu JUDr. Jozefa Tarabčáka, AK-TARABČÁK s.r.o, Hlavná č. 13. Prešov, ktorý prevzal právne zastúpenie V. H., K. č. XXX a Q. H., K. č. XXX podľa plnej moci zo dňa 24.1.2017 vydal toto rozhodnutie: Správny orgán návrh JUDr. Jozefa Tarabčáka. AK-TARABČÁK s.r.o. Hlavná č. 13. Prešov, ktorý' prevzal právne zastúpenie V. H., K. č. XXX a Q. H., K. č. XXX podľa plnej moci zo dňa 24.1.20J 7 zaevidovanom pod č. X 17/2017 týkajúci sa výmazu vecného bremena zapísaného v zmysle § 96 ods. 4, 5 zákona NR SR č. 251/2012 Z.z. o energetike v povinnosti strpieť uplatňovanie práv prevádzkovateľa potrubia stanovených zákonom podľa § 11 ods. 1 zákona o energetike na priznanie práva chôdze, jazdy, prevádzky, opráv a údržby potrubia s prevádzkovým príslušenstvom Slovnaft, a.s., Vlčie hrdlo č. 1, Bratislava, IČO: 31 322 832. vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. 122/2016 zo dňa 09.09.2016 úradne overeného dňa 07.10.2016 pod č. G1-1705/2016 spočívajúceho v ochrannom pásme potrubia na prepravu pohonných látok na parcelách registra CKN 1401/6, CKN 1401/16, CKN 1401/39, CKN 1401/41, CKN 1401/124 a CKN 1401/144 podľa Z-6419/2016 zo dňa 10.10.2016 v časti C-ťarchy na liste vlastníctva (LV) XXXX v katastrálnom území (k ú.) K. podľa § 59 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol. 3. Toto rozhodnutie správneho orgánu bolo doručené účastníkom konania do vlastných rúk. Následným podaním zo dňa 07.06.2017, ktoré bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 13.06.2017 podal právny zástupca žalobcov odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. II. Stručne zhrnutie napadnutého rozhodnutia 4. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím pod č. k. Xo 14/2017/Mi zo dňa 15.07.2017 ako príslušný správny orgán podľa § 5, § 7 ods. 1 a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a podľa § 2 ods. 3, § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte o odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru č. X 17-2/2017- Kr zo dňa 22.05.2017 o zamietnutí návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa ust. § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z, o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) rozhodol tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. 5. V odôvodnení žalobu napadaného rozhodnutia, žalovaný konštatoval, že nie sú opodstatnené námietky žalobcov, že postupom konania im bol odňatý prístup na spravodlivé konanie. Prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, oznámil im začatie konania, oboznámil ich s podkladmi rozhodnutia a umožnil im uplatniť v rámci konania svoje práva v súlade so správnym poriadkom. Skutočnosť, že žalobcovia podali dňa 23.05.2017 na prvostupňovom správnom orgáne stanovisko a správny orgán vydal dňa 22.05.2017 rozhodnutie vo veci, ktoré bolo doručené účastníkom konania dňa 29.05.2017, nie je porušením práv na spravodlivé konanie. Žalobcovia mali dostatočný časový priestor na predkladanie svojich návrhov, stanovísk a dôkazov v konaní. Žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operte bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu dňa 13.02.2017. Dňa 21.02.2017 správny orgán oznámil účastníkom konania začatie konania a umožnil im v lehote 10 dní od doručenia oznámená predložiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie, zároveň ich poučil o pravé vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Rozhodnutie vydal správny orgán dňa 22.05.2017. Účastníci konania mali možnosť oboznámiť sa do vydania rozhodnutia so všetkými relevantnými podkladmi rozhodnutia. Námietka žalobcov o vydaní rozhodnutia dna 10.05.2017 je nepreskúmateľná, nakoľko v spise sa takéto rozhodnutie nenachádza. 6. Žalobcovia konštatovali, že zápis vecného bremena bol vykonaný bez náležitého zistenia, či v danom prípade zákonné vecné bremeno vzniklo. Argumentovali, že zo žiadnej verejnej listiny nevyplýva vznik vecného bremena podľa zákona o energetike a záznamom možno zapísať iba právo, ktoré už vzniklo. Ďalej žalobcovia uviedli, že Slovnaft, a.s. nie je právnym nástupcom Benzinolu, š.p. a aj z tohto dôvodu nemôže byť oprávneným z vecného bremena. Namietali tiež, že stavby v areáli závodu v Kapušanoch nemajú charakter energetických stavieb a spoločnosť Slovnaft, a.s. nemá v predmete činnosti žiadnu činnosť energetického charakteru, preto nie je oprávnenou osobu. Napokon z rozhodnutia nevyplýva, ku ktorému energetickému zariadeniu sa vzťahuje zákonne vecné bremeno. Uviedli, že záver správneho orgánu, že nevznikla chyba pri zápise zákonného vecného bremena pod č. zmeny 9/17 na LV č. XXXX je nesprávny. 7. V závere zdôraznili, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože je pre nedostatok odôvodnenia nepreskúmateľné a je v rozpore s vykonanými dôkazmi, resp. je založené na záveroch, ktoré nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch Z týchto dôvodov žiadali, aby správny orgán autoremedúrou zrušil napadnute rozhodnutie a vydal nové rozhodnutie, ktorým opraví zápis v KN tak, že zapísané vecné bremeno na LV č. XXXX vymaže ako nedôvodné. 8. Z predloženého výpisu z obchodného registra spoločnosti Slovnaft, a.s. vyplýva, že predmetom činnosti okrem iných sú aj pohonné latky a ropa a prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok, rovnaký predmet podnikania je uvedený v rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - povolenie č. 2005R0001- 2. zmena. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o energetike podnikaním v energetike je aj prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy. Z predložených listín v spise ďalej vyplýva právne nástupníctvo spoločnosti Slovnaft. a.s. vo vzťahu k zrušenému štátnemu podniku Benzinol, š.p., táto skutočnosť však nie je pre skutkový stav podstatná, nakoľko podľa § 11 ods. 11 zákona o energetike práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povoleniu, ak dôjde k zmene osoby držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia. 9. Listiny predložené k zápisu pod č. zmeny 345/16 na L V 715 vyhodnotil prvostupňový správny orgán ako spôsobilé na vykonanie zápisu. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o energetike návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia. Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. d vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu na vykonanie záznamu podľa § 34 ods. 1 zákona je spôsobilý návrh, ak ide o práva k cudzím veciam. Podľa ust. § 34 ods. 3 katastrálneho zákona na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 10. Zápis zákonných vecných bremien z dôvodu absencie právnej úpravy, ktorá by jednoznačne stanovila, aké podklady na zápis v katastri nehnuteľností je potrebné predložiť sa riadi všeobecnou právnou úpravou pre záznamové konanie, z ktorej vyplýva, že pri zápise listín záznamom preskúmavacia právomoc je obmedzená a správny orgán neskúma vecnú stránku listiny, pokiaľ ju vydal príslušný orgán v súlade so zákonom. Podľa ust. § 36 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. 11. Pri zápise zákonného vecného bremena na LV č. XXXX číslom zmeny 9/17 nebola zistená chyba v katastrálnom operáte, a preto neboli splnené podmienky na postup podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona. Vecné bremeno pôvodne zapísané na LV č. XXX má charakter vecného bremena „in rem“, a preto pri zmene vlastníctva dotknutých pozemkov na základe zápisu rozsudkov súdu o určení vlastníckeho práva, tieto vecné bremená zaťažujú aj nového vlastníka. 12. V konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte okresný úrad podľa ust. § 59 ods. 1 katastrálneho zákona aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách 13. Podľa ust. § 59 ods. 3 katastrálneho zákona ten, koho práva záujmov chránených právom alebo povinnosti sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. 14. Podľa ust. § 59 ods. 4 katastrálneho zákona oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam, to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1. 15. Podľa § 59 ods. 5 katastrálneho zákona na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva: to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu. 16. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 17. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 18. Preskúmaním zápisu zákonného vecného bremena pod číslom zmeny 345/16 na L V č. 715 a následne na LV č. XXXX pod číslom zmeny 9/17 v k.ú, K. žalovaný zistil, že prvostupňový správny orgán pri zápise postupoval v súlade s citovanými právnymi predpismi a zápis vykonal v súlade s verejnými a inými listinami. 19. Odvolanie neobsahuje také skutočnosti, ktoré by spochybnili skutkové a právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí. 20. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia reagoval na námietky účastníkov uplatnené v priebehu konania. V odôvodnení sa podrobne zaoberal právnou úpravou zákonných vecných bremien podľa zákona o energetike. Objasnil, že zápis listiny právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/220/2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/38/2016 bol vykonaný v súlade s poradím doručených listín, nakoľko rozsudky boli doručené správnemu orgánu dňa 25.10.2016 a návrh na zápis zákonného vecného bremena bol doručený dňa 11.10.2016. Tento postup bol v súlade s ust. § 41 ods. 2 Katastrálneho zákona. 21. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva právny záver, že neboli splnené podmienky na vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte podľa ust. § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona. Preto žalovaný orgán potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a odvolanie ako nedôvodné zamietol. III. Argumenty žalobcov v podanej žalobe 22. Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V žalobe namietali existenciu zrušovacích dôvodov podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) Správneho súdneho poriadku. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania. V podanej žalobe žalobcovia namietali, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať aj malo za následok vydanie nezákonného napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu, že v predmetnom konaní vydal správny orgán dve rozhodnutia, ktoré boli založené v administratívnom spise. Rozhodnutie z 10.05.2017, ktoré nebolo žalobcom doručené a následne aj rozhodnutie z 22.05.2017, ktoré bolo doručené a napadnuté odvolaním. Podľa žalobcov to, že boli vydané dve rozhodnutia vyvoláva pochybnosti, či tu neplatí prekážka ,,res judicata“ - v jednom konaní nemôžu byť vydané dve rozhodnutia. Svedčí to aj o manipulácii s administratívnym spisom. 23. Ďalej žalobcovia namietali, že zistenie skutkového stavu vo veci nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, a to z dôvodov, že pre pôvodný zápis v katastri nehnuteľností bol vykonaný bez predloženia verejných listín a aj v rozpore s ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V tomto smere ďalej poukazovali na skutočnosť, že Slovnaft, a.s. - účastník konania v skutočnosti nie je právnym nástupcom spoločnosti Slovnaft Benzinol, a.s., resp. štátneho podniku Benzinol a prevádzkovateľom potrubí na prepravu pohonných látok. K uvedenému žalobnému bodu poskytli rozsiahlu genézu súvisiacu s výkladom otázky, či účastníkovi konania Slovnaft vzniklo alebo nevzniklo vecné bremeno v predmetnej veci. V tomto smere poukázali, že správny orgán neuviedol, ktorú listinu považoval za verejnú a z ktorej vyplýva, že na jej základe vzniklo vecné bremeno. Pritom musí ísť o takú verejnú listinu podľa žalobcov, z ktorej bude vyplývať vznik vecného bremena. Vznik tohto práva musí z verenej listiny priamo vyplývať. 24. Ďalej žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie veci a zároveň aj podstatné porušenie ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie, a to z dôvodu, že žalovaný odňal právo na spravodlivé konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy a v rozpore s § 46 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku tým, že síce oznámil účastníkom konania o začatí konania, avšak v skutočnosti nedal priestor na vyjadrenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Správny orgán túto svoju povinnosť nesplnil, a tak sa stalo, že stanovisko z 22.05.2017, ktoré doplňovalo pôvodné vyjadrenie z 13.03.2017, ktoré obsahovalo podstatné skutkové a vecné námietky proti zápisu vecného bremena bolo podané žalobcami až po vydaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Takýmto postupom bolo porušené ústavné právo na právnu ochranu a spravodlivé konanie. Opätovne k tejto žalobnej námietke poukázali na skutočnosť, že v predmetnej veci boli vydané dve rozhodnutia a s administratívnym spisom sa manipulovalo, boli z neho vyberané listiny, pretože rozhodnutie, ktoré priložili k žalobe, vydané orgánom prvého stupňa dňa 10.05.2017 sa v administratívnom spise neskôr už nenachádzalo. 25. Ďalej poukazovali žalobcovia na nesprávne právne posúdenie v napádanom rozhodnutí žalovaného a zároveň, že skutkový stav, ktorý vzal za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, pričom znova poukázal na skutočnosť, že podľa zápisu v obchodnom registri je účastník konania - Slovnaft, a.s. držiteľom povolenia na podnikanie v energetike v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z.. Zápis v obchodnom registri však správny orgán nevyhodnotil v časových súvislostiach, ktoré sú pre záver o vzniku vecného bremena podstatné. Charakter prevádzky v Kapušanoch a činnosť Slovnaftu, a.s., ktorú tam vykonáva nemá charakter energetických stavieb v zmysle zákona o energetike, nemá tam vybudované stavby, ku ktorým by vzniklo právo vecného bremena a v čase výstavby tam existujúcich stavieb nemal ich stavebník zapísaný predmet činnosti v zmysle platného energetického zákona nemal povolenie takýto predmet činnosti. Opätovne poukázali na nesprávne a v rozpore so skutočnosťou uvedené konštatovania správneho orgánu, že Slovnaft je právnym nástupcom Slovnaftu Benzinol, a.s., a tento je právnym nástupcom štátneho podniku Benzinol a prevádzkovateľom potrubí na prepravu pohonných látok. 26. Ďalej žalobcovia poukazovali na nesprávne právne posúdenie v žalobou napádanom rozhodnutí, pričom poukázali, že sa záznamom môže zapísať iba právo, ktoré už vzniklo. Pred zápisom je správny orgán povinný zistiť, či z verejnej listiny vyplýva, že právo vzniklo. Ak z verejnej listiny nevyplýva, že právo vzniklo, nemožno ho zapísať. Formálnosť posudzovania verejnej listiny sa viaže na porovnanie údajov s údajmi katastra nehnuteľností, teda nie na zistené, či z verejnej listiny vyplýva vznik vecného bremena. Preto záver správneho orgánu, že nevznikla chyba pri zápise pod č. zmeny 9/17 na LV č. XXXX k.ú. K. považovali za nesprávny v rozpore so skutkovým a právnym stavom, pretože právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa žalobcov nevzniklo zo zákona a vychádza z nesprávneho právneho záveru na otázku vzniku vecného bremena, ako aj povinnosť správneho orgánu vyplývajúca z § 36 Katastrálneho zákona. Súčasne poukazovali, že nemožno súhlasiť s tvrdením uvedenom v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, že meritom konania o oprave chyby nie je preskúmanie skutočnosti týkajúcej sa výstavbou závodu v Kapušanoch, ale posúdenie vecného bremena, pretože podľa žalobcov, ak chce správny orgán urobiť záver o vzniku vecného bremena, musí skúmať aj skutočnosti týkajúce sa výstavby a predpoklady potrebné pre vznik vecného bremena. Ak správny orgán dospel k záveru, že vecné bremeno vzniklo, musel takýto záver pri zápise vecného bremena urobiť. Ak ho chcel urobiť, musel zistiť pri výstavbe akej stavby energetického charakteru vzniklo vecné bremeno, čo však zo žiadneho dôkazu nevyplýva. Ak toto správny organ nezisťoval, nemohol ani zistiť, že vôbec vzniklo vecné bremeno, pre ktorú stavbu a na ktorom pozemku viazne. 27. Ďalej žalobcovia ako žalobnú námietku uvádzali, že skutkový stav, ktorý vzal za základ rozhodnutia žalovaný je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, a to z dôvodu, že z rozhodnutia sa nedá zistiť, z čoho urobil správny orgán záver, že medzi podniky zaoberajúce sa činnosťami zakladajúcimi oprávnenia zo zákonných vecných bremien patrili podniky tam uvedené na str. 12 z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a že by to mali byť podniky vykonávajúce činnosti v energetike, teda oprávnené budovať energetické diela. Takýto záver nemá oporu v žiadnom dôkaze založenom v spise. Ak by takýto záver podľa žalobcov aj bol, musel by sa vzťahovať aj na závod v Kapušanoch. Nebolo by postačujúce, že Benzinol, š.p. mal oprávnenie na energetickú činnosť, v niektorom inom závode v Slovenskej republike, ale energetická činnosť sa musí vzťahovať podľa žalobcov aj na závod K., pretože tu mali byť vybudované energetické diela v zmysle zákona č. 79/1957 Zb., v dôsledku čoho malo vzniknúť vecné bremeno k pozemkom podľa nesprávneho názoru správneho orgánu. Takúto činnosť v Kapušanoch žalobcovia popierali a podľa nich o tom nesvedčí ani žiadny dôkaz. 28. V doplnení žaloby zo dňa 12.10.2017 poukázali na stanovisko publikované v Katastrálnom bulletine č. 1/2016, podľa ktorého je možné zapísať vecné bremeno iba na pozemkoch mimo zastavaného územia obce. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 29. K podanej žalobe sa listom zo dňa 09.04.2018 vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že v bode 16 a) žalobcovia namietali, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať a aj malo za následok vydanie nezákonného napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v bode 4. 30. Podľa žalovaného žalobcovia uviedli, že pri nahliadnutí do spisu zistili, že správny orgán vyhotovil dve rozhodnutia - rozhodnutie zo dňa 22.05.2017, ktoré bolo doručené účastníkom konania a rozhodnutie zo dňa 10.05.2017, ktoré nebolo doručované. Ak rozhodnutie zo dňa 10.05.2017 sa nenachádzalo v spise, mal si ho žalovaný vyžiadať od žalobcov. 31. K uvedenej námietke žalovaný zdôraznil skutočnosť, že rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 22.5.2017, zistil, že rozhodnutie bolo účastníkom riadne oznámené, čím sa dostalo do právnej sféry účastníkov konania. Rozhodnutie zo dňa 10.5.2017 nebolo predložené prvostupňovým orgánom, nemalo žiadne právne účinky, nakoľko účastníkom nebolo doručované. Správny orgán môže mať v spise „pracovnú verziu rozhodnutia“, ktorá nie je v právnom zmysle rozhodnutím, nakoľko neboli realizované ďalšie úkony správneho orgánu podľa Správneho poriadku. Podľa ust. § 51 ods. 1 Správneho poriadku sa rozhodnutie účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia je dňom oznámenia. Oznámenie rozhodnutia je dôležitý procesný úkon, s ktorým sa spája celý rad právnych dôsledkov, a to určenie okamihu záväznosti rozhodnutia, určenie začiatku plynutia lehoty na odvolanie, vznik možnosti vzdať sa opravného prostriedku, určenie dňa, kedy sa stalo rozhodnutie právoplatným, resp. vykonateľným. Z uvedeného vyplýva, že uvedená pracovná verzia rozhodnutia nemohla spôsobiť záväznosť rozhodnutia, preto táto námietka je irelevantná. 32. V bode 16 b) žalobcovia konštatovali, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci z dôvodov uvedených v bode 2, 7 a 9. 33. Uviedol, že zápis bol v rozpore s § 46 Správneho poriadku, v rozpore s § 36 Katastrálneho zákona, v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku a v rozpore so zákonom č. 79/59 Zb., 70/98 Zb. a 656/2004 Z.z. 34. Argumentoval, že spoločnosť Slovnaft, a.s. nemôže byť oprávneným z vecného bremena, ďalej namietal, že v odôvodnení rozhodnutia správny orgán neuviedol, ktorú listinu považoval za verejnú a z ktorej vyplýva, že na základe nej vzniklo vecné bremeno. 35. Prvostupňové rozhodnutie v spojení s druhostupňovým rozhodnutím bolo dostatočne odôvodnené a skutkový stav bol náležíte zistený. Správne orgány uviedli, že pri zázname vecného práva do katastra nehnuteľností správny orgán je obmedzený iba na preskúmanie listiny z hľadiska, či bola vydaná príslušným orgánom, či neobsahuje chyby v písaní, počítaní, resp. iné zrejmé nesprávnosti a či obsahuje náležitosti požadované katastrálnym zákonom. 36. Zápis zákonného vecného bremena vykonal prvostupňový správny orgán na základe návrhu účastníka konania Slovnaft, a.s. zastúpeného JUDr. Ing. Vladimírom Ludvikom, MBA, doručeného dňa 11.10.2016 s prílohami geometrickým plánom (ďalej len „GP“ ) č. 122/2016, výpisom z OR oprávneného z vecného bremena, plnou mocou na zastupovanie a listinou o povolení podnikania v energetike č. 2005R0001-2 zmena. Na základe výzvy správneho orgánu boli doložené k zápisu ďalšie listiny: rozhodnutie ONV v Prešove, odboru výstavby číslo Výst. 2553/1971 a kolaudačné rozhodnutie ONV v Prešove, odboru výstavby a UP číslo Výst. 6464/1979, ďalej listiny preukazujúce právne nástupníctvo po zaniknutom subjekte Benzinol, štátny podnik. Zápis bol vykonaný v časti C LV XXX v k.ú. K. pod číslom zmeny 345/16 a zákonné vecné bremeno v zmysle § 96 ods. 4 a 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“) bolo zapísané ako povinnosť strpieť uplatňovanie práv prevádzkovateľa potrubia stanovených zákonom podľa § 11 ods. 1 zákona o energetike na priznanie práva chôdze, jazdy, prevádzky opráv a údržby potrubia s prevádzkovým príslušenstvom Slovnaft, a.s., Vlčie hrdlo 1, Bratislava vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. 122/216 spočívajúce v ochrannom pásme potrubia na prepravu pohonných látok na nehnuteľnosti C KN č. 1385/2, 1385/4, 1385/21, 14401/6, 1401/7, 1401/8, 1401/9, 1401/10, 1401/11, 1401/12,1401/13, 1401/14, 1401/15, 1401/16, 1401/17,1401/18, 1401/19, 1401/21, 1401/22, 1401/23, 1401/24, 1401/25, 1401/26, 1401/27, 1401/29, 1401/30, 1401/31, 1401/32, 1401/33, 1401/34, 1401/35, 1401/36, 1401/37, 1401/38, 1401/40, 1401/42, 1401/43, 1401/74, 1401/107, 1401/108,1401/109, 1401/110, 1401/141, 1401/150, 1401/151, 1401/152, 1401/153, 1401/154, 1401/155, 1402, 1405 a 1644. 37. Z predloženého výpisu z obchodného registra spoločnosti Slovnaft, a.s. vyplýva, že predmetom činnosti okrem iných sú aj pohonné látky a ropa a prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok, rovnaký predmet podnikania je uvedený v rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - povolenie č. 2005R0001- 2. zmena. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona o energetike podnikaním v energetike je aj prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy. Z predložených listín v spise ďalej vyplýva právne nástupníctvo spoločnosti Slovnaft, a.s. vo vzťahu k zrušenému štátnemu podniku Benzinol, š.p., táto skutočnosť však nie je pre skutkový stav podstatná, nakoľko podľa § 11 ods. 11 zákona o energetike práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia, ak dôjde k zmene osoby držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia. 38. Listiny predložené k zápisu pod č. zmeny 345/16 na LV XXX vyhodnotil prvostupňový správny orgán ako spôsobilé na vykonanie zápisu. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o energetike návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia. Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. c) vykonávacej vyhlášky ku Katastrálnemu zákonu na vykonanie záznamu podľa § 34 ods. 1 zákona je spôsobilý návrh, ak ide o práva k cudzím veciam. Podľa ust. § 34 ods. 3 Katastrálneho zákona na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 39. Zápis zákonných vecných bremien z dôvodu absencie právnej úpravy, ktorá by jednoznačne stanovila, aké podklady na zápis v katastri nehnuteľností je potrebné predložiť sa riadi všeobecnou právnou úpravou pre záznamové konanie, z ktorej vyplýva, že pri zápise listín záznamom preskúmavacia právomoc je obmedzená a správny orgán neskúma vecnú stránku listiny, pokiaľ ju vydal príslušný orgán v súlade so zákonom. Podľa ust. § 36 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. 40. Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v čase zápisu zákonného vecného bremena navrhovateľ - oprávnený z vecného bremena bol zároveň vlastníkom nehnuteľností, na ktorých malo byť zákonné vecné bremeno zapísané. V danom prípade sa nezriaďovalo vecné bremeno na cudzie nehnuteľnosti. 41. V bode 16 c) žalobcovia uviedli, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň aj došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie z dôvodov v bode 3,4 žaloby. 42. Nie sú opodstatnené námietky žalobcov, že postupom konania im bol odňatý prístup na spravodlivé konanie. Prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, oznámil im začatie konania, oboznámil ich s podkladmi rozhodnutia a umožnil im uplatniť v rámci konania svoje práva v súlade so správnym poriadkom. Skutočnosť, že žalobcovia podali dňa 23.05.2017 na prvostupňovom správnom orgáne stanovisko a správny orgán vydal dňa 22.05.2017 rozhodnutie vo veci, ktoré bolo doručené účastníkom konania dňa 29.05.2017, nie je porušením práv na spravodlivé konanie. Žalobcovia mali dostatočný časový priestor na predkladanie svojich návrhov, stanovísk a dôkazov v konaní. Žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu dňa 13.02.2017, dňa 21.02.2017 správny orgán oznámil účastníkom konania začatie konania a umožnil im v lehote 10 dní od doručenia oznámenia predložiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie, zároveň ich poučil o práve vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Rozhodnutie vydal správny orgán dňa 22.05.2017. Účastníci konania mali možnosť oboznámiť sa do vydania rozhodnutia so všetkými relevantnými podkladmi rozhodnutia. Námietka žalobcov o vydaní rozhodnutia dňa 10.05.2017 je nepreskúmateľná, nakoľko v spise sa takéto rozhodnutie nenachádza. 43. K otázke nesprávneho posúdenia veci možno uviesť, že pri zápise zákonného vecného bremena na LV č. XXXX číslom zmeny 9/17 nebola zistená chyba v katastrálnom operáte, a preto neboli splnené podmienky na postup podľa § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona. Vecné bremeno pôvodne zapísané na LV č. 715 má charakter vecného bremena „in rem“, a preto pri zmene vlastníctva dotknutých pozemkov na základe zápisu rozsudkov súdu o určení vlastníckeho práva, tieto vecné bremená zaťažujú aj nového vlastníka. 44. V bode 16 d) žalobcovia poukázali, na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a zároveň skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu z dôvodov v bode 6, 7, 8. 45. Podľa žalovaného žalobcovia uviedli, že správny orgán nevyhodnotil zápis v Obchodnom registri spoločnosti Slovnaft, a.s. v časových súvislostiach , ktoré sú pre záver o vzniku vecného bremena podstatné. 46. Z predložených listín v spise vyplýva právne nástupníctvo spoločnosti Slovnaft, a.s. vo vzťahu k zrušenému štátnemu podniku Benzinol, š.p., táto skutočnosť však nie je pre skutkový stav podstatná, nakoľko podľa § 11 ods. 11 zákona o energetike práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia, ak dôjde k zmene osoby držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia. 47. Žalobcovia uviedli, že charakter prevádzky v Kapušanoch a činnosť Slovnaftu, ktorú tam vykonáva nemá povahu energetických stavieb v zmysle zákona o energetike a nemá tam vybudované stavby, ku ktorým by vzniklo právo vecného bremena. 48. Je potrebné zdôrazniť, že záznam je evidenčný úkon, na ktorý sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 49. Správny orgán na základe listín predložených pri vykonaní záznamu č. zmeny 345/16 na LV XXX mal preukázané, že stavba v súvislosti s ktorou sa zákonné vecné bremeno zapisuje - Distribučný sklad pohonných hmôt obsahuje aj časť potrubie a ostatné technické súčasti odôvodňujúce charakter stavby energetického zariadenia. Správny orgán však nie je oprávnený exaktne skúmať, či uvedené zariadenie technicky spĺňalo definíciu energetického zariadenia vzhľadom na obmedzenú preskúmavaciu právomoc pri zázname. 50. Ďalej žalobcovia namietali, že z rozhodnutia nie je zrejmé, z ktorých verejných listín bol záver o vecnom bremene urobený a následne bol vykonaný záznam na LV č. XXXX. 51. Podkladom k vykonaniu záznamu je verejná alebo iná listina, ktorá potvrdzuje vznik, zmenu zánik práv k nehnuteľnosti, čo vyplýva z ust. § 35 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona. 52. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia bolo objasnené: Návrh na zápis zákonného vecného bremena obsahuje okrem povinných náležitostí listín podľa § 42 katastrálneho zákona odkaz na príslušné ustanovenie zákona, ktoré vymedzuje obsah tzv. zákonného vecného bremena. Ak sa vecné bremeno týka iba časti pozemku, súčasťou musí byť geometrický plán s vyznačeným vecným bremenom. Ak v zákone je vymedzené, kto podáva návrh na zápis, správny orgán je povinný skúmať, či návrh podala oprávnená osoba (napr. držiteľ príslušného oprávnenia). Ak sa zákonné vecné bremeno týka práva stavby na cudzom pozemku, správny orgán zapíše zákonné vecné bremeno na základe kolaudačného rozhodnutia, resp. inej listiny potvrdzujúcej existenciu stavby zriadenej na základe príslušných povolení podľa stavebného zákona. 53. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o energetike návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia. Podľa ust. § 28 ods. 1 písm. c) vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu na vykonanie záznamu podľa § 34 ods. 1 zákona je spôsobilý návrh, ak ide o práva k cudzím veciam. K návrhu boli predložené ďalšie listiny, ktoré tvoria obsah spisu pod č. 15 a sú uložené v zbierke listín k listine číslo zmeny 345/16. 54. V bode 16 e) žalobcovia uviedli, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia z dôvodov uvedených v bode 9,11, 15. 55. Žalobcovia konštatovali, že správny orgán je povinný pri vykonaní záznamu zistiť, či z verejnej listiny právo vzniklo. 56. Záver, že nevznikla chyba pri zápise pod č. zmeny 9/17 na LV č. XXXX v k.ú. K. je preto nesprávny a v rozpore so skutkovým a právnym stavom. 57. Zákonné vecné bremená sa zapisujú záznamom. Zápis záznamom podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona má iba evidenčné účinky. 58. Podľa ust. § 36 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. 59. Vykonávacia vyhláška č. 461/2009 Z.z. ku Katastrálnemu zákonu v ust. § 28 ods. 1 písm. c) upravuje: na vykonanie záznamu podľa § 34 ods. 1 zákona je spôsobilý návrh, ak ide o práva k cudzím veciam. (V poznámke k tomuto ust. sú príkladmo uvedené napr. § 10 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike upravujúci zákonné vecné bremená). 60. Podľa žalovaného ďalej žalobcovia konštatovali, že v celom rozhodnutí sa nedá zistiť, ako správny orgán dospel k záveru, že vecné bremeno vzniklo. Je úlohou správneho orgánu tieto skutočnosti zistiť a ak o tom dôkazy nie sú je povinný opraviť chybu, ktorej sa dopustil. Náprava chyby neznamená preskúmanie skutočnosti týkajúcej sa výstavby. 61. Podľa názoru žalovaného správne orgány oboch stupňov v odôvodnení sa vysporiadali so všetkými argumentmi žalobcov uplatnenými v prvostupňovom a odvolacom konaní. Podrobne sa zaoberali právnou úpravou vecných bremien podľa zákona o energetike. Vecné bremeno pôvodne zapísané na LV č. XXX má charakter vecného bremena „in rem“, a preto pri zmene vlastníctva dotknutých pozemkov na základe zápisu rozsudkov súdu o určení vlastníckeho práva, tieto vecné bremená zaťažujú aj nového vlastníka. 62. K žalobe bolo predložené doplnenie žalobcov (doručené súdu 12.10.2017 rovnako ako žaloba), v ktorom žalobcovia poukázali na stanovisko UGKK SR uverejnené v Katastrálnom bulletine č. 1/2016 v odpovedi na otázku č. 4. Podľa názoru žalobcu zápis zákonného vecného bremena k podľa § 11 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. možno vykonať iba, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce. 63. Uvedená podmienka (nehnuteľnosti sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce) sa výlučne viaže iba k oprávneniam (a povinnostiam strpieť) upravenými v ustanovení § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 251/2012 Z.z. zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia. 64. V danom prípade zápis pod č. zmeny 345/16 na LV XXX bol vykonaný v čase, keď navrhovateľ - oprávnený z vecného bremena bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností, na ktorých malo byť zákonné vecné bremeno zapísané, čiže sa nezriaďovalo vecné bremeno na cudzie nehnuteľnosti. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri zápise záznamu č. zmeny 345/16 a aj č. zmeny 9/17 išlo o zápis oprávnení (obmedzení) definovaných v ust. § 11 ods. 1 písm. a) vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti, nakoľko zápis bol vykonaný v znení: „Vecné bremeno v zmysle § 96 ods. 4 a 5 zákona o energetike povinnosť strpieť uplatňovanie práv prevádzkovateľa potrubia stanovených zákonom podľa § 11 ods. 1 zákona o energetike na priznanie práva chôdze, jazdy, prevádzky opráv a údržby potrubia s prevádzkovým príslušenstvom Slovnaft, a.s. Vlčie hrdlo 1, Bratislava vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. 122/216 spočívajúce v ochrannom pásme potrubia na prepravu pohonných látok na nehnuteľnosti C KN č. 1401/6, 1401/16, 1401/39, 1401/41, 1401/124 a 1401/144“. 65. Na vecné bremená podľa ust. podľa § 11 ods. 1 písm. a) až e) sa nevzťahuje obmedzenie uvedené v § 11 ods. 1 písm. f), t.j., že vymenované technické zariadenia je možné zriaďovať na cudzom pozemku mimo zastavaného územia obce. 66. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o energetike povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia. 67. Podľa §11 ods. 11 zákona o energetike práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia. 68. Pri zápise zákonného vecného bremena na LV č. XXXX číslom zmeny 9/17 nebola zistená chyba v katastrálnom operáte , a preto neboli splnené podmienky na postup podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona. Vecné bremeno pôvodne zapísané na LV č. XXX má charakter vecného bremena „in rem“, a preto pri zmene vlastníctva dotknutých pozemkov na základe zápisu rozsudkov súdu o určení vlastníckeho práva, tieto vecné bremená zaťažujú aj nového vlastníka. 69. Žalobné dôvody týkajúce sa zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia považuje žalovaný za neopodstatnené. Správne orgány oboch stupňov náležíte objasnili zistený skutkový stav a správne aplikovali ust. § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami nie je rozpor a nie je tu ani rozpor s obsahom administratívneho spisu, ako tvrdí žalobca. V konaní boli dodržané procesné pravidlá konania podľa správneho poriadku a účastníci konania boli oboznámení s podkladmi rozhodnutia, mali možnosť navrhnúť dôkazy a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a uplatniť všetky oprávnenia účastníka konania. 70. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že medzi žalobcami a oprávneným z vecného bremena Slovnaft, a.s. je spor o existenciu vecného bremena zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. K.. 71. V rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach opráv chýb v katastrálnom operáte prevláda právny názor uvedený napr. v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/57/2011: rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, ktorého riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu. Oprava údajov nemôže obsahovo zodpovedať výmazu pôvodného vlastníka. Uvedený rozsudok možno aplikovať aj na prípady iných vecných práv- napr. vecných bremien. 72. Podľa názoru žalovaného podaná žaloba neobsahuje konkrétne skutkové a právne dôvody odôvodňujúce nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru správnych orgánov oboch stupňov neboli splnené podmienky na vykonanie opravy chyby v katastrálnom operáte podľa ust. § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona tak, ako to žiadali v svojom návrhu žalobcovia. Na základe uvedeného odôvodnenia žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú, a preto navrhol, aby správny súd žalobu zamietol v celom rozsahu. V. Vyjadrenie účastníka konania k správnej žalobe 73. K správnej žalobe sa vyjadril aj účastník konania Slovnaft, a.s., právne zastúpený JUDr. Ľubošom Noskovičom listom zo dňa 22.03.2018, v ktorom uviedol, že argumentáciu žalobcov týkajúcu sa spochybňovania jestvujúcich zákonných vecných bremien, konkrétne potrubí na prepravu pohonných látok, nachádzajúcich sa v Termináli K., považujeme za ničím nepodloženú a neopodstatnenú, s cieľom vyvrátiť existujúci skutkový stav trvajúci viac ako 40 rokov za účelom zabezpečenia energetickej stability SR. Z uvedeného dôvodu je spoločnosť Slovnaft, a.s. ako ďalší účastník konania nútená na tvrdenia uvádzané v správnej žalobe reagovať. 74. Ako je všeobecne známe, spoločnosť Slovnaft, a.s. je energetickým podnikom zaoberajúcim sa primárne spracovaním, prepravou a distribúciou ropných produktov. Uvedená skutočnosť okrem iného bezpochyby vyplýva aj zo samotného výpisu z Obchodného registra SR spoločnosť Slovnaft, a.s., a to v rozsahu predmetu podnikania „pohonné látky a ropa: prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok“. Naviac podotkol, že v Termináli K. sú uskladnené aj štátne hmotné rezervy, ktorých preprava je rovnako zabezpečovaná potrubím spoločnosť Slovnaft. a.s.. ktorého zápis zákonného vecného bremena je zo strany žalobcov spochybňovaný podanou správnou žalobou. 75. Žalobcovia sa podľa účastníka v podstate snažia predostrieť obraz o tom, že terminál spoločnosť Slovnaft, a.s. v Kapušanoch, konkrétne existujúce potrubia na prepravu pohonné látky (phl), nie sú energetickou stavbou v ponímaní zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Rovnako spoločnosť Slovnaft, a.s. vníma ako neprístojné konštatácie žalobcov, že nedisponuje predmetom podnikania v energetike na uvedenú činnosť, ergo komplexne sa v termináli K. nenachádzajú zákonné vecné bremená a zápis zákonných vecných bremien (sui generis) uskutočnený Okresným úradom Prešov - katastrálnym odborom „deklaratórnym“ záznamom je tak uskutočnený údajne neoprávnene. 76. Žalobcovia sa ďalej venujú predmetom činnosti spoločnosti Slovnaft, a.s. a jeho predchodcom v súvislosti s výkonom podnikania v energetike a ich zápisom v príslušnom Obchodnom registri. Priamo poukázaním na predmet činnosti Slovnaft, a.s. a predchodcov, pre vyvrátenie akýchkoľvek pochybností týmto p úplný výpis z Obchodného registra štátneho podniku Benzinol, spol. Benzinol a.s. a aktuálny výpis spoločnosti Slovnaft, a.s., ktoré celkovo dostatočne preukazujú už v tom čase disponovanie oprávnením na podnikanie v energetike. Rovnako tak predmetným oprávnením na podnikanie disponovala aj spoločnosť Benzinol a.s. pred zlúčením so spoločnosťou Slovnaft, a.s. Zároveň je spoločnosť Slovnaft, a.s. držiteľom povolenia na podnikanie: v energetike vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré je verejne dostupné a zverejnené na webovom sídle Úradu. Z uvedeného teda nie je zrejmé, čo sa žalobcovia svojou argumentáciou spochybňujúcou spoločnosť Slovnaft, a.s. ako energetický podnik snažia dosiahnuť. Genéza právneho nástupníctva spoločnosť Slovnaft, a.s. je v tomto smere ešte menej relevantná s poukazom na ust. § 11 ods. 11 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, podľa ktorého „Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia.“ 77. Rovnako tvrdenia žalobcov, že podniky ako Slovnaft š.p. a Benzinol š.p. neboli počas obdobia pred rokom 1989 energetickými podnikmi, bez predloženia akéhokoľvek relevantného argumentu, považuje účastník konania za neprístojné, keďže tieto podniky boli práve na ich energetickom princípe privatizované a majetok z nich vložený do základného imania novovzniknutých spoločností jednoznačne preukazuje ich energetickú funkčnosť. Zároveň skutkové fabulácie a konštrukcie žalobcov, čo je a čo nie je podľa zákona o energetike potrubím na prepravu phl., a teda energetickou stavbou, nesprávnym rozborom energetických predpisov tvrdeniami typu „potrubie medzi jednotlivými objektmi v areály skladu nie je stavbou energetickej sústavy v zmysle zákona č. 79/1957 Zb. (záver bodu 7. žaloby) bez akejkoľvek konkretizácie na príslušné ustanovenie, považuje len ako snahu žalobcov prekrútiť zmysel a účel energetických predpisov a nanútiť vymyslené ustanovenia do týchto predpisov, ktoré tieto ani zďaleka neobsahujú. 78. Žalobcami prezentovanú nesprávnu genézu energetických predpisov sa pokúsime stručne uviesť na tomto mieste poukazom na znenie zákonných ustanovení, nie nekonkrétnymi prekrúteniami predpisov ako je to u žalobcov, i keď ju považuje vzhľadom na merito veci za nepodstatnú. Predpokladá, že ostatné energetické podniky na Slovensku nie sú podrobené takejto nepriamej „šikane“ zo strany vlastníkov dotknutých pozemkov z dôvodu deklaratórneho zápisu zákonných vecných bremien, ktorý má paradoxne slúžiť za účelom zabezpečenia informovanosti vlastníkov pozemkov o existencii zákonných vecných bremien a strpení povinností v zmysle zákona o energetike v rozsahu zákonom stanovených ochranných pásiem, aby sa zamedzilo ohrozeniu životného prostredia a pod. 79. V prvom rade je nevyhnutné zdôrazniť verejný záujem na zabezpečení stability distribúcie pohonných látok prostredníctvom Terminálu Kapušany v danom regióne, keď s poukazom na § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej aj ako „zákon o energetike“) je činnosť: prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, činnosťou definovanou ako podnikanie v energetike. 80. V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z.: „Podnikaním v energetike je a) výroba, prenos, distribúcia a dodávka elektriny, b) činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, c) výroba, preprava, distribúcia, uskladňovanie a dodávka plynu, d) prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy, e) prevádzkovanie zariadenia na plnenie tlakových nádob, f) prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíku.“ 81. Rozsah potrubí, ktorými sa prepravujú phl v termináli Kapušany sú graficky znázornené v GP č. 122/2016, ktorý tvoril podklad pre zápis rozsahu zákonného vecného bremena v prospech spol. SLOVNAFT, a.s. 82. V prípade zákonných „sui generis“ vecných bremien sa oprávnenie držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby (odlišnej od držiteľa povolenia) vzťahuje ku konkrétnemu energetickému zariadeniu, pričom prechod vlastníckeho práva k energetickému zariadeniu nespôsobuje zánik vecného bremena, ergo jedná sa o tzv. vecné bremeno pôsobiace ..in rem.“ 83. Zákonné vecné bremená, viaznuce aj na predmetných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov sa v zmysle § 26 zákona č. 79/1959 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), ergo platnej právnej úpravy v čase uvedenia stavby do prevádzky nezapisovali do pozemkových kníh a neplatili o nich predpisy o premlčaní a vydržaní. 84. Umožnenie informovanosti pre jednotlivých vlastníkov (deklaratórne záznamom) pokiaľ ide o zákonné vecné bremená energetických zariadení zriadených zo zákona vo verejnom záujme bolo prijaté až účinnosťou zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, ktorý bol zrušený aktuálne platným zákonom č. 251/2012 Z.z. o energetike. 85. Podľa § 96 ods. 4, 5 zák. č. 251/2012 Z.z.: „Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak. 86. Ochranné pásma a bezpečnostné pásma zriadené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich zostávajú zachované aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. (Predmetné ustanovenia sú rovnako súčasťou zápisu zákonného vecného bremena v časti C predmetného listu vlastníctva žalobcov.) 87. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonné vecné bremená boli primárne konštituované za účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), platia pre predmetné vecné bremená primerane ustanovenia elektrizačného zákona (v plnom rozsahu pre ochranné pásma, obmedzene pokiaľ ide o oprávnenia a obmedzenia užívania nehnuteľností, ktoré zákon č. 251/2012 Z.z. ustanovuje inak, a to ust. § 11 ods. 1). 88. Podľa § 22 ods. 3, 5 Elektrizačného zákona: „Oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia. Ak nezriadil vedenie energetický podnik. nadobúda oprávnenia podľa odseku 1 aj iná organizácia štátneho socialistického sektora. ktorej bolo dané povolenie na stavbu vedenia (§ 32 ods. 1). Oprávnenie podľa odseku 1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického sektora aj nadobudnutím správy vedenia. 89. Povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno. 90. Elektrizačný zákon teda neobmedzoval energetické podniky pá výstavbe vedení na extravilán tak, ako argumentujú v doplnení správnej žaloby zo dňa 12.10.2017 nesprávne žalobcovia, keď zároveň nesprávne poukazujú na výpis z Katastrálneho bulletinu č. 1/2016, ktorý sa vzťahuje na zápis zákonných vecných bremien zriadených za účinnosti zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. f), pričom zo samotného zápisu na predmetnom liste vlastníctva je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o zápis v zmysle § 96 ods. 4, 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ergo zákonné vecné bremeno bolo konštituované dávno pred účinnosťou zákona č. 251/2012 Z.z. 91. Podľa § 2 ods. 1 vládneho nariadenia č. 29/1959 Zb. o oprávneniach k cudzím nehnuteľnostiam pri stavbách a prevádzke podzemných potrubí pre pohonné látky a ropu: „Na výstavbu a prevádzku podzemných potrubí pre pohonné látky a ropu s prevádzkovým príslušenstvom (ďalej len "potrubie") sa primerane vzťahujú ustanovenia §§ 22 až 26 (o oprávneniach k cudzím nehnuteľnostiam). § 27 (o vyvlastnení), § 28 (o náhrade škody), § 29 ( o styku s komunikáciami, vodami, vodohospodárskymi dielami a zariadeniami), § 30 (o ochranných pásmach) a §§ 31 a 34 zákona c. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (Elektrizačného zákona) a § 14 vládneho nariadenia č. 80/1957 Zb., ktorým sa vykonáva zákon c. 79/1957 Zb. 92. Rovnako je potrebné uviesť, že v čase vydania Kolaudačného rozhodnutia zo dňa 06.11.1998, ktorým teda došlo zároveň ku kolaudácii potrubia pre pohonné látky v jestvujúcom stave (Potrubie PS10), bol v účinnosti zákon č. 70/1998 Z.z. o energetike, ktorý okrem iného upravuje aj niektoré práva stavebníkov a prevádzkovateľov potrubí pre pohonné látky a ropu s prevádzkovým príslušenstvom (ďalej len "potrubie") k cudzím nehnuteľnostiam pri výstavbe a prevádzke potrubí a niektoré obmedzenia užívania týchto nehnuteľností. 93. Podľa § 38a zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike: „Pri výstavbe a prevádzke potrubí sa na stavebníka alebo prevádzkovateľa potrubia vzťahuje § 9 ods. 6 až 9.! 94. Žalobcovia pritom na rôznych miestach správnej žaloby správne uvádzajú ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné zákonné vecné bremeno - potrubie na prepravu pohonných látok a ropy (napr. § 2 ods. 1 vládneho nariadenia č. 29/1959 Zb.), nesprávne si ich však následne vykladajú a prekrúcajú. 95. Pokiaľ ide o zákonné vecné bremená v ponímaní výlučne líniových stavieb, ako ich prezentujú žalobcovia, z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná iba o líniové stavby (úprava podľa stavebného zákona), pričom ani elektrizačný zákon ani následné zákony o energetike pojem „líniová stavba" nijako nedefinujú, ale práve jedná sa o potrubie na prepravu pohonných látok s prevádzkovým príslušenstvom. Rovnako ani elektrizačný zákon ani následne zákon č. 70/1998 Z.z. o energetike neobmedzoval výstavbu potrubia na prepravu pohonných látok s prevádzkovým príslušenstvom výlučne na extravilán, ako to uvádzajú žalobcovia. 96. S poukazom na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z., prevádzkovanie potrubia na prepravu pohonných látok je nepochybne podnikaním v energetike, pričom vlastník nehnuteľnosti, v danom prípade žalobcovia, sú povinní strpieť výkon oprávnení spol. Slovnaft, a.s., nakoľko na pozemkoch viaznu vecné bremená zriadené zo zákona. 97. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu žalobcov proti žalovanému za účasti Slovnaft, a.s. zamietol. VI. Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu žalovaného a účastníka konania 98. V písomnom vyjadrení zo dňa 05.06.2018 opätovne právny zástupca žalobcov poukázal na existenciu dvoch rozhodnutí v administratívnom spise, a to prvé zo dňa 10.05.2017, druhé zo dňa 22.05.2017. Z týchto skutočností opätovne vyvodzuje manipuláciu s administratívnym spisom a porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Ďalej v písomnom vyjadrení bližšie rozvádza právny režim týkajúci sa zapísaných vecných bremien vo vzťahu k účastníkovi konania Slovnaft, a.s.. S poukazom na jeho právnu argumentáciu zaujal názor, že zákonné vecné bremeno na predmetných pozemkoch vo vlastníctve žalobcov v prospech účastníka konania ani nevzniklo. V závere vyjadrenia konštatoval, že účastník konania Slovnaft, a.s. vstupuje na pozemky žalobcov v súvislosti s inými stavbami ako podzemnými potrubiami, realizuje užívateľské oprávnenia, ktoré mu nepatria, a teda sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohacuje. Na základe vyššie uvedeného je nesporné, že účastník konania Slovnaft, a.s. neoprávnene (zákonné vecné bremeno mu to neumožňuje) úplne vylúčil žalobcov z užívania ich pozemku, t.j. Slovnaft, a.s. realizuje užívateľské oprávnenia, ktoré mu nepatria, a to aj napriek existencii zákonného vecného bremena (ak vzniklo - podľa názoru žalobcov nevzniklo). Vecné bremeno preto bolo zapísané neoprávnene a postup prvostupňového orgánu bol nezákonný. Žalovaný túto nezákonnosť nenapravil, preto aj jeho rozhodnutie je podľa žalobcov vydané v rozpore so zákonom a treba ho zrušiť a vrátiť mu vec na nové prejednanie. 99. Písomným podaním zo dňa 11.07.2018 sa žalobcovia ďalej vyjadrili aj k písomnému stanovisku účastníka konania Slovnaft, a.s.. Opakovane zdôraznili, že vecné bremeno na predmetné pozemky nevzniklo aj z toho dôvodu, že vecné bremeno má vlastníka iba obmedziť v jeho právach, teda pozemok môže naďalej s určitými obmedzeniami užívať. V prípade žalobcov však došlo k zabratiu pozemkov a znemožnený bol prístup vlastníkov na ne, pretože sú zastavané budovami a oplotené. Vlastníci týmto boli úplne vylúčení z ich užívania. VII. Vyjadrenie účastníka konania k vyjadreniu žalobcov a k vyjadreniu žalovaného 100. Písomným podaním zo dňa 21.09.2018 sa Slovnaft, a.s. ako účastník konania, právne zastúpený JUDr. Ľubošom Noskovičom, advokátom písomne vyjadril k stanovisku žalobcov zo dňa 05.06.2018 a k vyjadreniu žalovaného zo dňa 09.04.2018. Podľa účastníka konania zákonné vecné bremená podľa aktuálneho zákona o energetike a aj podľa predchádzajúcich právnych úprav boli naviazané na povolenie užívania dotknutých stavieb, teda na príslušné kolaudačné rozhodnutia. 101. Účastník konania, spoločnosť Slovnaft, a.s. už v pôvodnom konaní o zápis zákonného vecného bremena záznamom pod značkou Z-6419/2016 dokladal príslušné kolaudačné rozhodnutia (Rozhodnutie Okresného národného výboru v Prešove o prípustnosti stavby zo dňa 29.06.1971, č. výst. 2553/1971 a kolaudačné rozhodnutie vydané dňa 21.01.1980. 102. Okresným Národným výborom v Prešove pod č. výst. 6464/1979), s ktorými sa spája vznik príslušných zákonných vecných bremien. Bez týchto kolaudačných rozhodnutí by prevádzkovanie celého areálu bolo protiprávne, čo by za takmer 40 rokov prevádzky areálu prinieslo svoje následky. 103. K vzniku a existencii zákonných vecných bremien podľa príslušných zákonov o energetike sa vcelku presným spôsobom vyjadril už aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.04.2018. V tomto vyjadrení správne vyhodnotil časovú nadväznosť celej genézy vývoja príslušných právnych úprav a naviazanie na § 11 ods. 11 aktuálneho zákona o energetike (zákon č. 251/2012 Z.z.), podľa ktorého dochádza k prechodu príslušných práv a povinností na aktuálneho držiteľa povolenia. Táto otázka je dôležitá ešte o to viac, že v čase vzniku predmetných zákonných vecných bremien neexistovalo žiadne povolenie na podnikanie v energetike, ako koniec koncov ani žiadne iné podnikanie v súčasnom slova zmysle. 104. Pri svojej argumentácii žalobcovia úmyselne opomínajú, že účastník konania, spoločnosť Slovnaft, a.s., bol na dotknutých pozemkoch zapísaný ako ich vlastník, čo konštatuje aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 09.04.2018. K zmenám v tomto ohľade dochádza až na základe aktuálnych súdnych rozhodnutí, ktorých predmetom je práve určenie vlastníka dotknutých pozemkov, a to v dôsledku pochybení štátnych orgánov pred rokom 1989. Tieto skutočnosti však nič nemenia na vlastníctve a prevádzkovaní energetických zariadení nachádzajúcich sa v areáli Kapušany, a teda ani na vzniku a existencii zákonných vecných bremien naviazaných na tam postavených potrubiach s prevádzkovým príslušenstvom. 105. Na dotknuté zákonné vecné bremená sa aktuálne vzťahuje § 96 ods. 4, 5 zákona č. 251/2012 Z.z., podľa ktorých: „Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak. Ochranné pásma a bezpečnostné pásma zriadené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich zostávajú zachované aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. 106. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonné vecné bremená boli primárne konštituované za účinnosti zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), platia pre predmetné vecné bremená primerane ustanovenia Elektrizačného zákona (v plnom rozsahu pre ochranné pásma, obmedzene pokiaľ ide o oprávnenia a obmedzenia užívania nehnuteľností, ktoré však už zákon č. 251/2012 Z.z. ustanovuje inak, a to najmä v § 11). 107. Opätovne účastník konania žiadal, aby konajúci súd vo veci nariadil pojednávanie a žalobu žalobcov proti žalovanému za účasti účastníka konania Slovnaft, a.s. zamietol. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania. VIII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 108. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 109. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 110. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 111. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) S.s.p. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 112. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 113. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 114. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a vykonal pojednávanie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. 115. Z pripojeného administratívneho spisu, ako aj z listinných dôkazov predložených v konaní súd zistil, že zápis zákonného vecného bremena vykonal správny orgán prvého stupňa na základe návrhu účastníka konania Slovnaft, a.s., ktorý mu bol doručený dňa 11.10.2016 s prílohami, a to geometrickým plánom č. 122/2016, výpisom z obchodného registra oprávneného z vecného bremena a listinou o povolení podnikania v energetike pod č. 2005R0001-2 zmena. 116. Na základe výzvy správneho orgánu boli doložené k zápisu i ďalšie listiny, a to rozhodnutie Okresného národného výboru v Prešove, odboru výstavby č. Vyst. 2553/1971 a kolaudačné rozhodnutie ONV v Prešove, odbor výstavby a ÚP č. Vyst. 6464/1979 a ďalej listiny preukazujúce právne nástupníctvo po zaniknutom subjekte Benzinol, š. p.. 117. Zápis bol vykonaný v časti C-LV č. XXX v k.ú. Kapušany pod č. zmeny 345/16 a zákonné vecné bremeno v zmysle § 96 ods. 4 a 5 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o energetike“) bolo zapísané ako povinnosť trpieť uplatňovanie práv prevádzkovateľa potrubia stanovených zákonom podľa § 11 ods. 1 zákona o energetike na priznanie práva chôdze, jazdy, prevádzky, opráv a údržby potrubia s prevádzkovým príslušenstvom Slovnaft, a.s. Vlčie hrdlo 1 Bratislava, vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. 122/216, spočívajúce v ochrannom pásme potrubia na prepravu pohonných látok na nehnuteľnosti C-KN č. 1385/2, 1385/4, 1385/21, 14401/6, 1401/7, 1401/8, 1401/9, 1401/10, 1401/11, 1401/12,1401/13, 1401/14, 1401/15, 1401/16, 1401/17,1401/18, 1401/19, 1401/21, 1401/22, 1401/23, 1401/24, 1401/25, 1401/26, 1401/27, 1401/29, 1401/30, 1401/31, 1401/32, 1401/33, 1401/34, 1401/35, 1401/36, 1401/37, 1401/38, 1401/40, 1401/42, 1401/43, 1401/74, 1401/107, 1401/108,1401/109, 1401/110, 1401/141, 1401/150, 1401/151, 1401/152, 1401/153, 1401/154, 1401/155, 1402, 1405 a 1644. 118. Z predloženého výpisu z obchodného registra spoločnosti Slovnaft, a.s. vyplýva, že predmetom jej činnosti okrem iného sú aj pohonné látky a ropa a prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok, rovnaký predmet podnikania je uvedený v rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví - povolenie č. 2005R0001- 2. zmena. 119. Na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/220/2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/38/2016, doručených správnemu orgánu prvého stupňa dňa 25.10.2016 bol číslom zmeny 9/17 vykonaný zápis vlastníckeho práva na LV 2676 v k.ú. Kapušany v prospech žalobcov v podiele 1 (u každého) k parcelám registra C KN č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX,XX, XXXX,XX, XXXX,XX, XXXX,XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX,XXXX/XXX, XXXX/XXX.. Zároveň v časti C LV bolo zapísané pod poradovým č. 1 vecné bremeno v zmysle § 96 ods. 4 a 5 zákona o energetike povinnosť strpieť uplatňovanie práv prevádzkovateľa potrubia stanovených zákonom podľa § 11 ods. 1 zákona o energetike na priznanie práva chôdze, jazdy, prevádzky opráv a údržby potrubia s prevádzkovým príslušenstvom Slovnaft a.s. Vlčie hrdlo 1, Bratislava vo vyznačenom rozsahu podľa geometrického plánu č. 122/216 spočívajúce v ochrannom pásme potrubia na prepravu pohonných látok na nehnuteľnosti C KN č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, a XXXX/XXX. 120. Na základe návrhu žalobcu začal správny orgán prvého stupňa konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, o čom upovedomil účastníkov konania písomne listom zo dňa 21.02.2017. Návrh na opravu chyby správny orgán prvého stupňa zamietol rozhodnutím zo dňa 22.05.2017. V odôvodnení rozhodnutia č. X 17-2/2017/Kr zo dňa 22.05.2017 uviedol chronológiu zápisov na LV č. XXXX v k.ú. K. a na základe listín v spise zhodnotil zistený skutkový stav. 121. Predmetom preskúmania je v zmysle žaloby rozhodnutie žalovaného č. Xo 14/2017/Mi zo dňa 15.7.2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán odvolanie žalobcov voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zamietol a napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil. 122. Žalobcovia namietali nedostatočne a neúplne zistený skutkový stav, ktorý nie je v súlade s obsahom administratívneho spisu a predloženými listinnými dokladmi, namietali nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí, ktoré sú podľa žalobcov nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nie je vôbec podľa žalobcov rejmé, na základe akých úvah a z akých dôvodov správne orgány rozhodli. Závery správnych orgánov sú nesprávne a sú v rozpore s právnymi predpismi aj ustálenou judikatúrou. 123. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom do 30.9.2018 (ďalej len „ katastrálny zákon“) kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). 124. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). 125. Podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. 126. Podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 127. Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 128. Podľa § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona okresný úrad aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. 129. Podľa § 59 ods. 2 Katastrálneho zákona vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní. 130. Podľa § 59 ods. 3 Katastrálneho zákona ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Okresný úrad je povinný vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. 131. Podľa § 59 ods. 4 Katastrálneho zákona oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1. 132. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. 133. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. 134. Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. 135. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. 136. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. 137. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu podnikaním v energetike je prevádzkovanie potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy. 138. Podľa § 11 ods. 11 zákona o energetike práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia. 139. Podľa § 11 ods. 8 zákona o energetike povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami 26) spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia. 27) 140. Podľa § 96 ods. 4 zákona o energetike; oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak. 141. Podľa § 51 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia. 142. Podľa § 51 ods. 2 Správneho poriadku, účastníkovi konania, ktorý je prítomný, môže sa rozhodnutie oznámiť ústnym vyhlásením; deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom oznámenia rozhodnutia len vtedy, pokiaľ sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. 143. Podľa § 51 ods. 3 Správneho poriadku, ak sa namiesto doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia vydáva osobitný doklad, je dňom oznámenia rozhodnutia deň prevzatia dokladu. Ak sa namiesto doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia poskytuje plnenie, je dňom oznámenia rozhodnutia deň prijatia prvého poskytnutého plnenia. 144. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 145. V predmetnej veci z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že je tu spor ohľadom samotnej existencie vecného bremena v prospech účastníka konania obch. spoločnosti Slovnaft, a.s., ktorého existenciu spochybňujú žalobcovia a v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte sa snažili tento právny problém vyriešiť. K tomuto správny súd uvádza, že s poukazom na vyššie uvedenú platnú právnu úpravu katastrálneho zákona takýto spor nie je oprávnený riešiť s konečnou platnosťou ani správny súd, ani príslušný orgán správy katastra, ale civilný súd na základe žaloby o určenie či popretie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V prípade, ak by príslušný civilný súd určil, že účastník konania nemá právo zodpovedajúce vecnému bremenu, na základe takéhoto súdneho rozhodnutia by mohlo byť následne zapísané vecné bremeno k predmetným nehnuteľnostiam do katastra z evidencia katastra vymazané. 146. Podstatou správneho súdnictva je súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy, ak nimi bolo zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu. Keďže riešenie otázky existencie vecného bremena je právnou otázkou civilnoprávnou a správny súd nemá právomoc riešiť otázky vecnoprávne, námietky žalobcu smerujúce voči právnemu režimu vzniku, resp. existencie vecného bremena v predmetnej veci správny súd neposudzoval s poukazom na nedostatok vlastnej právomoci v predmetnej veci. Takýmto spôsobom by prejudikoval rozhodovanie civilných súdov. Súdny prieskum preto správny súd zameral na existenciu zákonných dôvodov na vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia. 147. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení možno vyvodiť význam záznamu v katastri nehnuteľností, ktorý je jedným z druhov zápisov do katastra. Záznam, na rozdiel od vkladu, nemá právotvorné, konštitutívne účinky, teda sám o sebe nespôsobuje vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam, ale iba ich deklaruje zápisom, a to na základe určitej verejnej listiny, ktorá tieto práva preukazuje a osvedčuje. Samotný záznam teda nespôsobuje ich vznik, keďže práva existujú aj bez záznamu a záznam má zabezpečiť zásadu formálnej publicity katastra. V danom prípade bol na návrh účastníka konania vykonaný zápis o zákonnom vecnom bremene. 148. V konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte sa žalobcovia domáhali odstránenia tohto záznamu postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona. Tento návrh bol žalovaným a správnym orgánom I. stupňa zamietnutý. 149. V ust. § 59 Katastrálny zákon upravuje postup pri oprave chýb v operáte a určuje, v akých prípadoch je možné urobiť takúto opravu. Kataster nehnuteľností je založený na princípoch formálnej a materiálnej publicity. Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra však nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku a údaje tam uvedené disponujú prezumpciou správnosti, ak sa nepreukáže opak. Opak pritom možno preukázať buď v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho orgánu o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 Katastrálneho zákona alebo v sporovej veci rozhodnutím súdu o určení, resp. popretí práva k nehnuteľnosti (tzv. určovacia žaloba podľa Civilného sporového poriadku). Inštitút opravy chýb ako osobitný druh katastrálneho konania je nenahraditeľným v oblasti zdokonaľovania databázy údajov katastra. Najčastejším dôvodom začatia konania o oprave chýb je rozpor zapísaného údaju v katastri s verejnou alebo inou listinou, na podklade ktorej k zápisu rozporných skutočností do katastra došlo resp. ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú existenciu zapísaných či inak evidovaných údajov katastra. Účelom opravy chýb je zabezpečenie súladu medzi skutkovým a právnym stavom a teda právnej istoty a zákonnosti. Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá v zásade vplyv na vznik, zánik ani na zmenu práv k nehnuteľnostiam. Aplikujúc na konkrétny prípad, podľa § 59 katastrálneho zákona správny orgán nemá oprávnenie rozhodovať o spornej otázke, či účastník konania Slovnaft, a.s. je nositeľom práva z vecného bremena, teda nemá právomoc určiť existenciu práva, má len posúdiť, či zapísaný stav je v súlade s verejnou alebo inou listinou, teda či zapísané právo skutočne z takejto listiny vyplýva. Postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a) Katastrálneho zákona je možné domáhať sa v stanovených prípadoch opravy údajov, ktoré sa prejavujú rozporom s verejnou listinou alebo inou listinou, s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra alebo s výsledkom revízie údajov katastra, pričom nemožno opomenúť obmedzenie uvedené v § 59 ods. 4 zákona. Zápis v katastri ohľadom vecného bremena „in rem“ v prospech účastníka konania, pokiaľ by bol rozhodnutiami správnych orgánov v danom prípade vymazaný z titulu opravy chýb, by spôsobil zásah do vecných práv účastníka konania. Zároveň by takýmto zápisom bolo mimosúdne, administratívnou cestou prakticky popreté právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech účastníka konania. 150. Pokiaľ žalobcovia namietali, že vykonaný záznam vo forme vecného bremena bol vykonaný v rozpore so zákonom, a teda bol naplnený zákonný dôvod podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona na opravu takéhoto nezákonného záznamu, pričom argumentovali, že nebola predložená žiadna verejná listina k vykonaniu záznamu, k tomuto správny súd uvádza, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu aj v spojení s druhostupňovým rozhodnutím boli dostatočne odôvodnené a skutkový stav bol náležite zistený. 151. Prílohou bol geometrický plán č. 122/2016, výpis z obchodného registra oprávneného z vecného bremena a listina o povolení podnikania v energetike č. 2005R0001-2 zmena. Na základe výzvy správneho orgánu boli doložené k zápisu aj ďalšie listiny. K vykonaniu záznamu boli predložené jednak verejné listiny, a to rozhodnutia ONV v Prešove, odboru výstavby č. Vyst. 2553/1971 a kolaudačné rozhodnutia ONV v Prešove, odboru výstavby a ÚP č. Vyst. 6464/1979 a ďalej listiny preukazujúce právne nástupníctvo po zaniknutom subjekte Benzinol, š. p.. 152. Návrh na zápis zákonného vecného bremena obsahoval okrem povinných náležitostí v zmysle § 42 katastrálneho zákona odkaz na príslušné ustálenia zákona, ktoré vymedzujú obsah tzv. zákonného vecného bremena. Ak sa vecné bremeno týka iba časti pozemku, súčasťou musí byť tiež geometrický plán s vyznačeným vecným bremenom. Ak v zákone je vymedzené, kto podáva návrh na zápis, správny orgán je povinný skúmať, či návrh podala oprávnená osoba, napr. držiteľ príslušného oprávnenia. Ak sa zákonné vecné bremeno týka práva stavby na cudzom pozemku, správny orgán zapíše zákonné vecné bremeno na základe kolaudačného rozhodnutia, resp. inej listiny potvrdzujúcej existenciu stavby zriadenej na základe príslušných povolení podľa stavebného zákona. K tomuto správny súd poukazuje aj na § 28 vyhlášky 461/2009 Z.z. vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu. V § 28 citovanej vyhlášky pri zápise práv k cudzím veciam sa odkazuje v poznámke pod čiarou aj priamo na zákon o energetike. 153. V tomto smere správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 10Sžr/57/2011 zo dňa 28.03.2012, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom konaní nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, ktorého riešenie patrí do výlučne právomoci súdu. Správny orgán si v tomto konaní nemohol otázku, ktorému z účastníkov svedčilo vlastnícke právo v spore nehnuteľnosti vyriešiť sám, a to ani ako predbežnú otázku. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom sporovom konaní. Oprava údajov nemôže obsahovať, zodpovedať výmazu pôvodného vlastníka“. Uvedený rozsudok podľa názoru správneho súdu možno priamo aplikovať aj na prípady iných ako vlastníckych sporov, pokiaľ ide o iné vecné práva, napr. aj vecné bremena ako v posudzovanom prípade. 154. Súčasne však správny súd uvádza, že v záznamovom konaní je možné zapísať aj vecné bremeno, ktoré vzniklo priamo zo zákona, pričom v tomto smere poukazuje rovnako na § 96 ods. 4 zákona o energetike v spojení s § 11 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. d) citovaného zákona o energetike, z ktorých vyplynulo zapisované vecné bremeno záznamom správneho orgánu prvého stupňa. K tomuto na vysvetlenie správny súd dodáva, že pri zázname do katastra nehnuteľností, ktorý sa neriadi režimom Správneho poriadku, ako je zrejmé z vyššie citovaných ustanovení katastrálneho zákona je správny orgán obmedzený iba na preskúmanie predložených listín z hľadiska, či boli vydané príslušným orgánom, či neobsahujú chybu v písaní, počítaní, resp. iné zrejmé nesprávnosti a či obsahujú náležitosti v požadované katastrálnym zákonom. Záznam je totižto úkon správy katastra, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam a vykonáva sa v zásade tam, kde dochádza k originálnemu vzniku práva na základe nejakých právnych skutočností alebo k prechodu práva, ale aj v prípadoch prevodu správy majetku štátu a podobne. Zákon vymedzuje, na základe akých skutočností vzniká právo k nehnuteľnosti, ktoré sa do katastra zapisuje záznamom. Najčastejším druhom záznamovej listiny je rozsudok súdu, rozhodnutie štátneho orgánu, ale aj delimitačný protokol. Nemusí sa vo všetkých prípadoch jednať o verejné listiny tak, ako to uvádzali žalobcovia ako žalobnú námietku. Spôsobilým podkladom v zmysle katastrálneho zákona môžu byť aj iné listiny. Záznam má len evidenčný charakter, práva z listín, resp. zo zákona existujú bez ohľadu na skutočnosť, či sú zapísané v katastri alebo nie. 155. V tomto smere poukazuje správny súd aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 62/00 zo dňa 19.06.2003, podľa ktorého záznamom sa do katastra nehnuteľností zapisujú aj vecné práva k nehnuteľnostiam, ktoré potvrdzujú právo k nehnuteľnosti. Záznam do katastra nehnuteľností vzhľadom na jeho definíciu v § 5 ods. 2 katastrálneho zákona má deklaratórny charakter, pretože potvrdzuje alebo upravuje zapísané vlastnícke vzťahy. 156. Pokiaľ žalobcovia namietali porušenie podstatných ustanovení o konaní tým spôsobom, že im malo byť odňaté právo na spravodlivé konanie, k tomuto správny súd uvádza nasledovné. Žalobcovia predložili súdu fotokópiu rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 10.05.2017, pričom takéto rozhodnutie sa v samotnom administratívnom spise nenachádza. V ňom sa nachádza až rozhodnutie zo dňa 22.05.2017. Fotokópia rozhodnutia zo dňa 10.05.2017 priložená k žalobe žalobcu je aj opatrená pečaťou správneho orgánu a je podpísaná. V tomto smere žalobcovia poukazovali na manipuláciu s administratívnym spisom, na existenciu prípadných dvoch rozhodnutí v administratívnom konaní, ako aj na prípadnú prekážku res judicata. 157. Správny súd k tomuto uvádza, že túto námietku nepovažoval za dôvodnú z týchto dôvodov: V správnom konaní je potrebné odlišovať jednotlivé kvality rozhodnutia, ako aj právne účinky, ktoré vyvoláva. U rozhodnutia správneho orgánu rozlišujeme jeho záväznosť a nezmeniteľnosť a následne jeho právoplatnosť. Záväznosť a nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia v zmysle odbornej literatúry, ako aj v zmysle ustanovení Správneho poriadku vzniká momentom jeho oznámenia účastníkovi konania. Až od tohto momentu je rozhodnutie správneho orgánu nezmeniteľné a záväzné pre samotný správny orgán. Jeho zmenu môže dosiahnuť účastník konania len uplatnením príslušného opravného prostriedku. Až právoplatnosťou rozhodnutia nastáva prekážka res judicata, pokiaľ sa podstatne nezmenili pomery, nie je daný dôvod na vydanie nového rozhodnutia, resp. bráni tomu ustanovenie § 30 ods. 1 písm. i) Správneho poriadku. Existenciu ďalšieho rozhodnutia, ktoré sa ale v čase doručenia administratívneho spisu súdu už v spise nenachádza a ktoré predložili v odpise ako fotokópiu žalobcovia žalovaný dôvodil, že sa jednalo o pracovnú verziu rozhodnutia. K tomuto správny súd uvádza, že keďže pôvodné rozhodnutie, ktorým argumentovali žalobcovia zo dňa 10.05.2017 nebolo žalobcom oznámené, nemohlo vyvolať ani žiadne účinky, nenastala jeho záväznosť a keďže nebolo ani právoplatné, nespôsobilo ani prekážku res judicata v predmetnej veci. Až do momentu oznámenia rozhodnutia správneho orgánu, toto môže správny orgán preformulovať, meniť, dopĺňať. V tomto smere preto nie je dôvodná ani námietka žalobcov o manipulácii s obsahom administratívneho spisu. V tomto smere správny súd poukazuje na ust. § 51 Správneho poriadku. 158. Pokiaľ žalobcovia namietali porušenie ich procesných práv, spôsobené tým, že dňa 23.05.2017 na prvostupňovom správnom orgáne predložili písomné stanovisko, pričom však už dňa 22.05.2017 bolo vo veci rozhodnuté, ale rozhodnutie im bolo doručené až 29.5.2017, k tomuto správny súd uvádza, že táto žalobná námietka žalobcov nie je dôvodná. 159. V zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie . Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 21.02.2017 správny orgán oznámil účastníkom konania začatie konania a umožnil im v lehote 10 dní od doručenia oznámenia vyjadriť sa k predmetu konania, oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a zároveň ich poučil o práve vyjadriť sa k pokladom rozhodnutia. Toto procesné právo účastníkov konania teda bolo zachované, a to aj s poukazom na ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý zakotvuje zásadu aktívnej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Tu je ďalej potrebné uviesť, že účastník správneho konania má kedykoľvek v priebehu správneho konania možnosť nahliadať do spisu, vyjadrovať sa k predmetu konania, podávať návrhy a vyjadrenia podľa vlastnej úvahy, čo aj v predmetom prípade bolo rešpektované žalovaným, ako aj správnym orgánom prvého stupňa. V tomto smere nezostalo bez povšimnutia správneho súdu ani skutočnosť, že žalobcovia v podanej žalobe argumentovali rozhodnutím zo dňa 10.05.2017, to znamená o obsahu administratívneho spisu počas administratívneho konania na správnom orgáne prvého stupňa mali prehľad a ich procesné práva boli zachované. Nemôže byť na ťarchu správneho orgánu to, že po nahliadnutí do spisu a po samotnom rozhodnutí správneho orgánu až následne bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcov, pretože okrem aktívnej súčinnosti s účastníkmi konania je správny orgán viazaný aj ďalšími základnými zásadami, ktorých nerešpektovanie by rovnako znamenalo porušenie zákona, ako napr. zásada rýchlosti, hospodárnosti konania. 160. Pokiaľ žalobcovia namietali, že správny orgán prvého stupňa nevyhodnotil zápis v obchodnom registri spoločnosti Slovnaft, a.s. v časových súvislostiach, ktoré sú pre záver o vzniku vecného bremena podstatné, tu je potrebné uviesť, že z predložených listín v spise vyplýva právne nástupníctvo spoločnosti Slovnaft, a.s. vo vzťahu k zrušenému štátnemu podniku Benzinol, š. p.. Táto skutočnosť však nie je pre skutkový stav veci podstatná, pretože v tomto smere je potrebné poukázať na ust. § 11 ods. 11 zákona o energetike, podľa ktorého práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene osoby držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia. Žalobcovia ďalej uvádzali, že charakter prevádzky v Kapušanoch a činnosť účastníka konania Slovnaft a.s., ktorú tam vykonáva, nemá povahu energetických stavieb v zmysle zákona o energetike, nemá tam vybudované stavby, ku ktorým by vzniklo právo vecného bremena. Tu je však potrebné uviesť, že záznam je evidenčný úkon, na ktorý sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, pričom správny orgán na základe listín predložených pri vykonaní záznamov pod č. zmeny 345/16 na LV XXX v k.ú. K. mal preukázané, že stavba, v súvislosti s ktorou sa zákonné vecné bremeno zapisuje - distribučný sklad pohonných hmôt, obsahuje aj časť potrubia a ostatné technické súčasti odôvodňujúce charakter stavby energetického zariadenia. Správny orgán však nie je oprávnený v záznamovom konaní exaktne skúmať, či uvedené zariadenie technicky spĺňalo definíciu energetického zariadenia vzhľadom na obmedzenú preskúmavaciu právomoc pri zázname. 161. Pokiaľ žalobcovia v doplnení žaloby argumentovali stanoviskom Úradu geodézie , kartografie a katastra SR publikovanom v Katastrálnom bulletine č. 1/2016 pod bodom č. 3, kde je uvedené že nie je možné vykonať záznam podľa zákona o energetike v zastavanom území obce, iba mimo neho súd uvádza, že uvedené stanovisko sa týkalo záznamu podľa § 11 ods. 1 psím. d) cit. Zákona. Avšak v tomto prípade na zapísané vecné bremená podľa ust. podľa § 11 ods. 1 písm. a) až e) sa nevzťahuje obmedzenie uvedené v § 11 ods. 1 písm. f), t.j., že vymenované technické zariadenia je možné zriaďovať na cudzom pozemku iba mimo zastavaného územia obce. Z uvedeného preto vyplýva, že aj táto žalobná námietka je nedôvodná. 162. Z uvedených dôvodov správny súd postupom podľa § 190 S.s.p. žalobu zamietol ako nedôvodnú. 163. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p. Žalobca v konaní úspešný nebol, nebol naplnený ani dôvod pre priznanie trov konania žalovanému v súlade s § 168 S.s.p. a preto správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Účastníkovi konania rovnako nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadnu osobitnú povinnosť neuložil, v konaní bol len vyzvaný na vyjadrenie, čo bolo jeho právo, nie povinnosť, ktorej nesplnenie by prípadne správny súd nevynucoval, preto postupoval podľa § 169 SSP. 164. Senát správneho súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).