Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Sa/22/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200628 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8017200628.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobcu U. X., U. XXXX/X, XXX XX O. proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 601 008 7083 0 zo dňa 4. júla 2017 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Stručný priebeh administratívneho konania 1. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vydala dňa 16.11.2016 pod č. 601 008 7083 0 rozhodnutie, ktorým podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z .z.“) od 23. apríla 2013 priznala žalobcovi invalidný dôchodok v sume 159,95 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, zvýšila invalidný dôchodok žalobcu od 1. januára 2014 na sumu 164,40 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, zvýšila od 1. januára 2015 žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 167,10 EUR mesačne a ďalším výrokom podľa § 82 zákona o sociálnom poistení a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, od 1. januára 2016 zvýšila žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 168,10 EUR mesačne. 2. Rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil poukazom na ustanovenie § 70 a 72 zákona o sociálnom poistení a ďalej uviedol, že žalobca bol za invalidného uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia správneho orgánu I. stupňa a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 25. októbra 2016. 3. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu u žalobcu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má možnosť požiadať o opätovné posúdenie jeho invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 23. aprílom 2013, získal žalobca 13 055 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný list“). 4. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity žalobca získal 35 rokov a 280 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. 5. Ku dňu vzniku invalidity žalobca splnil aj ostatné podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podlá § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov 23. apríla 2013. Suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2012. 6. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. 7. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2012 sa podlá § 11 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2011. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podlá § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dni kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podlá § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. 8. Pretože žalobca podľa správneho orgánu prvého stupňa získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1984 12 dní, v kalendárnom roku 1985 28 dní, v kalendárnom roku 1986 3 dni, v kalendárnom roku 1987 16 dní, v kalendárnom roku 1988 15 dní, v kalendárnom roku 1989 5 dní, v kalendárnom roku 1990 11 dní, v kalendárnom roku 1991 19 dní, v kalendárnom roku 1992 29 dní, v kalendárnom roku 1993 28 dní, v kalendárnom roku 1994 26 dní, v kalendárnom roku 1995 70 dní, v kalendárnom roku 1996 51 dní, v kalendárnom roku 1997 230 dní, v kalendárnom roku 1999 11 dní, v kalendárnom roku 2000 102 dní, v kalendárnom roku 2001 28 dní, v kalendárnom roku 2002 109 dni, v kalendárnom roku 2003 193 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 20,0569. V rozhodujúcom období úhrnom získal 10 377 dní dôchodkového poistenia, to znamená 28,4302 rokov dôchodkového poistenia podlá § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,7055. Podľa § 63 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003 z.z. v znení neskorších predpisov sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2013 17 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. 9. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,7556. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 23. aprílu 2013, žalobca získal 13 055 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dosiahne žalobca dovŕšením 62 rokov veku, 8. októbra 2022. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku žalobca získal 3 455 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 16 510 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 45,2329 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. 10. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 23. aprílu 2013 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 437/2012 Z.z., ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2013, 10,0098 EUR. Suma invalidného dôchodku je 154,00 EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 0,7556 x 45,2329 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková hodnota 10,0098 x 45 % = 154,00 EUR mesačne. 11. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 5,90 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z.) na 159,90 EUR mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2014 o 4,50 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z.) na 164,40 EUR mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2015 o 2,70 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z.) na 167,10 EUR mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zvyšuje od 1. januára 2016 o 1,00 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z.) na 168,10 EUR mesačne. 12. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku , sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, ktorý tvorí časť lekárskej správy z 25. októbra 2016. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 13. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný. 14. Napádaným rozhodnutím zo dňa 04.07.2017 pod č. 601 008 7083 0 žalovaný rozhodol tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vo veci priznania invalidného dôchodku zmenil takto: Podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 29. júna 2012 sa priznáva žalobcovi invalidný dôchodok v sume 160,60 EUR mesačne. Podľa § 82 a § 293ce zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, sa žalobcovi od 1. januára 2013 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 166,50 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2013 Z.z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, sa žalobcovi od 1. januára 2014 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 171,00 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, sa žalobcovi od 1. januára 2015 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 173,70 EUR mesačne. Podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty, sa žalobcovi od 1. januára 2016 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 174,70 EUR mesačne. Podľa § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa žalobcovi od 1. januára 2017 zvyšuje invalidný dôchodok na sumu 178,70 EUR mesačne. 15. Svoje rozhodnutie odôvodnil žalovaný tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad dňa 13. decembra 2016, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a kompletný spisový materiál predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. 16. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 6. júna 2017 s nasledovným záverom: V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami preukázané, že žalobca bez závažnejšieho predchorobia utrpel v júni 2011 úraz pravého ramena. Bezprostredne (po dvoch týždňoch) mal negatívny röntgenologický nález, napriek bolestiam Nakoľko tieto pretrvávali, stav bol riešený operačne v novembri 2011. Vykonaná bola sutúra rotátorovej manžety. Následne sa prejavil rozvoj komplikácií (po týždni) s nutnou antibiotickou liečbou a sekundárnou sutúrou. Výrazné lokálne zhoršenie s opuchom, obmedzením hybnosti, zvýšenou teplotou bolo dôvodom hospitalizácie vo februári 2012. Okrem klinického stavu svedčiaceho pre jednoznačný zápalový proces boli prítomné aj vysoké zápalové laboratórne parametre a pozitívna kultivácia z operačnej rany. Realizovaná bola preplachová drenáž a nasadené antibiotiká podľa citlivosti, po ktorých došlo k ústupu ťažkosti a poklesu sledovaných laboratórnych hodnôt. Napriek tomu k rovnakej situácii došlo dňa 30. mája 2012, kedy bol žalobca znovu hospitalizovaný s podobným klinickým aj laboratórnym obrazom. Celkovou antibiotickou liečbou, po operačnom zákroku s odstránením skrutky v hlave ramenného kĺbu a preplachovej drenáži sa stav upravil a stabilizoval. Závery prepúšťacích správ z uvedeného obdobia potvrdzujú recidivujúce hnisanie v oblasti operovaného klbu (pyarthros recid) s operačným riešením Nasledovali pravidelné ortopedické kontroly s intenzívnou ambulantnou a hospitalizačnou rehabilitáciou, postupne s dosiahnutou uspokojivou funkciou postihnutého ramenného kĺbu. Potvrdené je to v opakovaných odborných nálezoch, aj v znaleckom posudku č 01/2017 zo dňa 28 apríla 2017, vypracovanom znalcom MUDr. Danielom Doležalom, MPH. Aktuálne funkčné postihnutie pravého ramenného zhybu zodpovedá stredne ťažkému postihnutiu. 17. Pri komplexnom zhodnotení priebehu ochorenia ku dňu skončenia podporného obdobia, pri uvedených pooperačných problémoch, posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia stav prirovnáva k ťažkej forme Sudeckovej dystrofie s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Uvedený syndróm môže nadväzovať na akékoľvek bolestivé problémy podmienené napr. pohmoždením alebo operáciou s najčastejším výskytom na ruke alebo nohe Medzi potencionálne vyvolávajúce faktory môže patriť aj infekcia s prejavmi zápalu v zmysle bolestí, opuchu, zvýšenej teploty. Klinický nález počas ostatných hospitalizácií v roku 2012 zodpovedal citovanému obrazu v postihnutom kĺbe. V nasledujúcom období sa stav stabilizoval, dokumentovaný je rozvoj artrózy (po odoznení zápalových procesov) s obmedzenou funkciou ramenného kíbu, preto pri následnom prehodnotení chronického stavu a vzniku artropatie je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v zmysle kapitoly XV, oddiel A, položka 1, pismeno b) prílohy č. 4 k zákonu č 461/2003 Z z. v znení neskorších predpisov 18. Pri zohľadnení postupne zvýrazňovaných sa ťažkostí chrbtice na podklade verifikovaných degeneratívnych zmenách je možnosť navýšiť percentuálnu mieru o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č 310/2006 Z. z., tak ako to bolo uvedené pri predchádzajúcom zhodnotení zdravotného stavu dňa 23. apríla 2013. 19. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 % kontinuálne pokračuje od skončenia podporného obdobia, t. j. od 29. júna 2012. 20. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu vyhodnotil nasledujúce lekárske nálezy: lekárske správy z ortopedického vyšetrenia 20 dňa 29. júna 2011, zo dňa 6. júla 2011, zo dňa 28. septembra 2011, zo dňa 11. októbra 2011, zo dňa 2. decembra 2011, zo dňa 6. decembra 2011, zo dňa 16. decembra 2011, zo dňa 2. marca 2012, zo dňa 2. apríla 2012, zo dňa 19. júna 2012, zo dňa 27. júna 2012, zo dňa 19. novembra 2013, zo dňa 20. decembra 2013, zo dňa 23. apríla 2013, zo dňa 19 novembra 2013, 20. decembra 2013, 31. januára 2014, 21. júla 2014 (MUDr. Slovík), zo dňa 19 septembra 2014, zo dňa 23. septembra 2014, zo dňa 21. novembra 2014, prepúšťacie správy z hospitalizácie na ortopedickom oddelení zo dňa 5. novembra 2011, zo dňa 28. novembra 2011, zo dňa 24. februára 2012, zo dňa 6. júna 2012, lekárske správy z rehabilitačného vyšetrenia zo dňa 10. júla 2012, zo dňa 9. augusta 2012, zo dňa 4. februára 2013, zo dňa 12. augusta 2013, prepúšťacia správa z hospitalizácie na rehabilitačnom oddelení zo dňa 27. februára 2013, zo dňa 1. júla 2014, zo dňa 18 júna 2015, lekárska správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 18 decembra 2013, zo dňa 31 októbra 2013, zo dňa 22. apríla 2013, zo dňa 12 júna 2014, zo dňa 30. decembra 2014, zo dňa 30 decembra 2014, zo dňa 16. januára 2017, lekárska správa z magnetickej rezonancie LS chrbtice zo dňa 10. júla 2013, vyjadrenie prof. MUDr. Igora Šullu, DrSc. zo dňa 16. septembra 2013, lekárska správa z algeziologického vyšetrenia od 8 januára 2014 do 19. novembra 2014, prepúšťacia správa z hospitalizácie v Železničnej nemocnici v Košiciach zo dňa 1. decembra 2014, znalecký posudok č. 9/2015 vypracovaný MUDr. Róbertom Čellárom, odvetvie ortopédia zo dňa 30. apríla 2015, prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení Železničnej nemocnice v Košiciach zo dňa 21. augusta 2015, znalecký posudok č. 01/2017 vypracovaný znalcom MUDr Danielom Doležalom, MPH zo dňa 28. apríla 2017, MR vyšetrenie pravého ramenného klbu zo dňa 5. júna 2017 a vlastné vyšetrenie posudkového lekára sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne a prísediaceho odborného lekára - ortopéda. 21. Rozhodujúce zdravotné postihnutie - choroba podporného a pohybového aparátu, chondropatia a osteopatia, Sudeckova dystrofia, ťažká forma, alebo nepriaznivá lokalizácia posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly XV, oddiel 6, položka 2, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia 35 % - 45 %) od 29. júna 2012. 22. Od 23. apríla 2013 posudkový lekár Sociálnej poisťovne za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil - chorobu podporného a pohybového aparátu, artropatie a iné choroby kĺbov, infekčná artropatia, zápalová polyartropatia, reaktívne artritídy, metabolické artropatie, dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s poruchou funkcie, so subjektívnymi ťažkosťami stacionárnym röntgenologickým nálezom, pripadne s dôkazom laboratórnych pozitívnych zápalových parametrov, s postihnutím jedného alebo viacerých kĺbov s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu, čo posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly XV, oddiel A, položka 1, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % (z rozpätia 25 % - 35 %). 23. Za iné zdravotné postihnutia od 23. apríla 2013 patrí žalobcovi zvýšenie percentuálnej miery podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z v znení zákona č. 310/2006 Z.z. o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % od 29. júna 2012. 24. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a určil, že je invalidný s celkovou mierou jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 29. júna 2012 45 %. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 25. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. 26. V žalobe uviedol tieto žalobné námietky: uviedol, že Sociálna poisťovňa ústredie ho poškodila, keď spochybnila výsledky znaleckého posudku zo dňa 30.04.2014, ktoré vychádzali z lekárskych správ ošetrujúcich lekárov; nerealizovala závery troch rozsudkov Krajského súdu v Prešove v zmysle záväzných úloh s viazanosťou na §250 O.s.p.; pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť Sociálna poisťovňa nezohľadňuje zostávajúce možnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na jeho zdravotný stav a získané vzdelanie a v súbehu rozhodujúceho ochorenia na stupni ťažkého a ďalších ochorení na stupni stredne ťažkého ochorenia zahrnutých len do navýšenia o 10 %. 27. Žalobca nesúhlasil s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú mu stanovila Sociálna poisťovňa, ústredie na základe znaleckého posudku MUDr. D. Doležala, MPH. fyzioterapeuta zo dňa 28.4.2017, keďže bol vypracovaný znalecký posudok MUDr. R. Čellárom, PhD. ortopédom zo dňa 30.4.2015 a tento nebol akceptovaný minimálne v troch otázkach, a to v hodnotení stupňa rozhodujúceho ochorenia, v hodnotení trvania vedľajšieho ochorenia v čase podania žiadosti o invalidný dôchodok a miera dopadu súbehu dvoch závažných ochorení na schopnosť zárobkovej činnosti v kontexte so získaným vzdelaním, charakterom možných prác v súčasnosti aj v budúcnosti a nemožnosťou rekvalifikácie na nové zaradenie. 28. Žalobca nesúhlasil s určením 35 % miery poklesu zárobkovej činnosti, ktorá mi bola oznámená vyššie uvedeným rozhodnutím v znení, ako je to uvedené na str. 6: „Od 23. apríla 2013 posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil ... a zaradil do kapitoly XV., oddiel A, položka 1, písm. b) prílohy č. 4. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Nesúhlasím ani s priznaním 10% len od 23.04.2013 tak, ako je to uvedené v rozhodnutí „Za iné zdravotné postihnutie od 23. apríla 2013 patrí zvýšenie percentuálnej miery... o 10 %. Priznaná miera poklesu, t.j. 45 %, ak sa za invalidného považuje pri získaní nad 40 % na dolnej hranici uznania zdravotného stavu za invalidný a vzhľadom k charakteru ochorenia, doložené lekárskymi správami, znaleckým posudkom ortopéda i v odborných posudkoch posudkových lekárov z októbra 2016 a januára 2017 a možnostiam ďalšej zárobkovej činností, ktorá je lekársky hodnotená a na základe jeho subjektívnych pocitov zo zdravotného stavu ako minimálna, je nízka. 29. Žalobca žiadal o prehodnotenie zaradenia do vyššieho bodového ohodnotenia za rozhodujúce zdravotné ochorenie a žiadal o priznanie 10 % za iné zdravotné ochorenia od priznania invalidity od 29.6.2012 na základe doložených lekárskych správ a na základe znaleckého posudku MUDr. Čellára. 30. Ďalej žalobca poukázal na predchádzajúce súdne rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veci jeho invalidného dôchodku a na doterajšiu genézu jeho sporu so Sociálnou poisťovňou. 31. Podľa žalobcu spornou otázkou jeho šesťročného sporu o priznanie invalidného dôchodku bolo nerešpektovanie názorov odborných lekárov a zlé vyhodnotenie zdravotného stavu po skončení podpornej doby (28 dni po operácii), kedy bola funkčnosť ramena nulová (mal v tom období ruku v ortéze a užíval ATB a analgetiká na tlmenie zápalu a bolesti) a všetci odborní lekári sa vyjadrovali v zmysle nutnosti pokračovať v liečbe v nasledujúcom období, nerešpektovanie právnych názorov súdu a nerešpektovanie znaleckého posudku MUDr. Čellára. Toto je meritom sporu, ktorý Sociálna poisťovňa ústredie podľa žalobcu odmieta riešiť a namiesto toho ho 13x posudzovali tí istí namietaní lekári, ktorí mali byť z posudzovania vylúčení pre zaujatosť a neobjektívne posudky, na základe ktorých boli vydané rozhodnutia a ktoré všetky boli súdom zrušené. Spolu bol posudzovaný 14 krát, z toho viackrát tými istými posudkovými lekármi, napriek názoru súdu uvedenom v rozsudku zo dňa 12.11.2013, že sa má vysporiadať so všetkými jeho námietkami, teda aj s námietkou zaujatosti. Sociálna poisťovňa neakceptovala ani jednu jeho námietku od začiatku konania, namiesto toho sústavne marí rozhodnutia súdu nerešpektovaním právneho názoru súdu a uložených povinností v rozsudkoch súdu. 32. Podľa žalobcu ani znaleckým posudkom fyzioterapeuta a ani odborným posudkom MUDr D. Trančíkovej v Banskej Bystrici nebola vyriešená ani jedna zo sporných otázok, ktoré súd žiadal doriešiť. Súd v rozsudku zo dňa 12.11.2013 vyslovil právny názor záväzný pre Sociálnu poisťovňu dať vykonať neurológom odborný alebo znalecký posudok k vzniku degenerativného ochorenia chrbtice, aj keď k tomuto ochoreniu nie je zdravotná dokumentácia, preto súd určil možnosť znaleckého dokazovania. Táto povinnosť uložená súdom nebola doteraz akceptovaná a realizovaná, teda aj keď položila znalcovi ortopédovi otázku k vzniku ochorenia znalcove odporúčanie neakceptovala. V ďalšom konaní nariadil súd v rozsudku zo dňa 8.10.2015 ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré bolo s prieťahmi realizované, no posudkovými lekármi aj ústredím ignorovaný jeho výsledok. Súd nariadil vykonanie znaleckého posudku na základe " odborných posudkov" založených práve na rozsahu pohybu, hodnotenom posudkovým lekárom ústredia MUDr. Kendrovským, ako zlepšenie zdravotného stavu (bez akéhokoľvek dôkazu, čí lekárskej správy) a vyhodnotení funkčnosti iba na rozsahu pohybu a nie na vyhodnotení rozsahu poškodenia ramena a možnosti používať dominantnú končatinu či uplatniť sa v pracovnom procese, čo pokladá za funkčnosť znalec a zákon. Na túto skutočnosť poukazuje aj zákon o sociálnom poistení v §71 ods 4. písm. b). V rozpore s citovaným paragrafom zákona vyhodnotenie stavu robili doteraz. Na základe rozsahu pohybu, ktorý je relatívny, ovplyvňovaný počasím, bolesťou, záťažou aj inými vplyvmi, nie ideálnymi podmienkami pri vyšetrení. Tvrdenie o zlepšení zdravotného stavu nebolo ničím podložené, naopak doložil žalobca lekárske správy o zhoršovaní zdravotného stavu, ktoré svedčia o opaku ich tvrdenia. Tvrdenia posudkových lekárov prevzal aj oslovený znalec fyzioterapeut, ktorý nehodnotil a ani nemal podľa čoho vyhodnotiť aktuálne poškodenie ramenného zhybu, keďže MRI bolo vyhotovené až po jeho posúdení (snímok RTG bol, podľa jeho názoru starý) a nebola to ani jedna zo sporných otázok súdu. Bola to otázka Sociálnej poisťovne, ktorá má iný názor ako znalec ortopéd na stupeň jeho ochorenia ramena. 33. Podľa žalobcu, znalec - ortopéd v posudku hodnotí stav ako ťažké funkčné poškodenie ramenného zhybu dominantnej končatiny a stredne ťažké poškodenie chrbtice, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, na základe vlastného vyšetrenia a skúsenosti s liečbou, vyhodnocuje od začiatku ochorenia, cituje a vyhodnocuje správy, o ktoré svoj posudok opiera. V súvislosti oboch ochorení vyhodnocuje aj možnosti ďalšieho vývoja a možnosť pracovného zaradenia, čo neurobil ani jeden z posudkových lekárov a ani znalec fyzioterapeut, aj keď to zákon priam nariaďuje prihliadať na zostávajúcu schopnosť zapojiť sa do pracovného procesu. V zmysle tohto znenia zákona, vyhodnotil stav iba znalec ortopéd. Posudkoví lekári sústavne tvrdia, že musia posudzovať stav na základe funkčnosti ramena, aká bola teda funkčnosť 28 dni po operácii. 34. Ďalej žalobca poukázal na nezrozumiteľnosť napádaného rozhodnutia žalovaného. Podľa žalobcu v zápisnici ani v odbornom posudku MUDr. Trančíkovej nie je uvedená ani jedna z jeho námietok, hoci ich odovzdal v písomnej forme, rovnako sa nimi nik nezaoberal aj keď ich zaslal riaditeľke odboru posudkovej lekárskej činnosti. Urobil to ako pokus o zmier, aby nemuselo dôjsť k žalobe a nemusel sa s prípadom opäť zaoberať súd, no ani tento pokus sociálna poisťovňa neriešila a preto sa musí znovu dožadovať súdneho riešenia. 35. Podľa žalobcu rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku je úradná listina, má obsahovať zrozumiteľné, pravdivé, presvedčivé a jasné stanovisko - odôvodnenie, založené na dôkazoch. Špecializácia a špecializačne kurzy posudkových lekárov môžu viesť k odbornosti, ale nie sú zárukou objektívnosti, ako sa to uvádza v rozhodnutí, preto existuje možnosť ich namietnutia a odvolania sa voči ich tvrdeniu - rozhodnutiu posudkových lekárov a Sociálnej poisťovne - vyhodnotenie zdravotného stavu znalcom, čo teraz využíva a odvoláva sa znovu na závery znaleckého posudku znalca ortopéda, ktorý nie je znovu akceptovaný, ba ani zohľadnený v rozhodnutí Sociálnej poisťovne, čim bolo znovu zmarené rozhodnutie súdu a bol znevýhodnený a poškodený. 36. Ďalej namietal, že pre posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zistil, že sa posudzuje na základe: lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Znalec fyzioterapeut, ktorý hovorí o stredne ťažkom poškodení ramena neurčil žiadny diagnostický záver v posudku, iba zhodne s posudkovými lekármi tvrdí niečo, čo nie je ničím podložené, neprihliada ani na ďalšiu možnosť zárobkovej činnosti ani nevyhodnocuje súbeh ochorení chrbtice a ramena, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonom v ťažkom a stredne ťažkom stupni ochorenia, iba odpovedá, citáciou z posudku Mgr. MUDr. Klincovej, na položenú otázku podľa svojho subjektívneho názoru možno ovplyvneného posudkami posudkových lekárov. 37. Podľa žalobcu , v súvislosti s navýšením bodov za ochorenie chrbtice, aj keď súd uznal ničím nepodložené argumenty posudkových lekárov, resp. opäť odvolanie sa na neexistujúcu dokumentáciu o tomto ochorení, doložil správu z 23.04.2013, ktorá znie inak ako to tvrdili posudkoví lekári , odporúčal ju porovnať so správou uvedenou v znaleckom posudku ortopéda citovanou z jeho zdravotnej dokumentácie z roku 1987. K trvaniu ochorenia priložil správu prof. MUDr. I. Šullu, DrSc. z 21.01.2014 (príloha 4). Jeho námietky k hodnoteniu zdravotného stavu, ktoré odoslal riaditeľke odboru posudkovej lekárskej činnosti v apríli 2017 a požiadal ju o predloženie znalcovi a posudkovej lekárke v ďalšom konaní a ktoré aj predložil na ňom dňa 06.07.2017 neboli zohľadnené ani riešené, ako to uviedol na inom mieste. 38. K vyhodnoteniu jeho zdravotného stavu žiadal vziať na vedomie názory ortopédov - kosti nedorastú, šľachy sa nedajú rekonštruovať pre dôsledky silného zápalu, ktorý prebehol po operácií a pretrváva chronicky, spôsobil deštrukčný stav ramena a kostí v okolí, takže výmena kĺbu (TEP) či akákoľvek iná úprava kĺbu operáciou je irelevantná. Tento stav hodnotia ortopédi ako nezvratný, taktiež sú poškodené aj kĺby v ramene (nijako nechcel ovplyvňovať názor sudu, ale výsledok MRI, podľa jeho názoru, dostatočne potvrdzuje názor znalca ortopéda aj predchádzajúcu správu MUDr. Maroša Vargu). Za ďalšie závažné obmedzenie rekonštrukcie ramena ortopédi považujú aj veľmi vysoké riziko reinfekcie a jeho vek. Žiaden z týchto faktov znalec fyzioterapeut nevyhodnotil vo svojom posudku a je presvedčený o tom, že ortopéd z kliniky (konzultant oslovený znalcom) nebol oboznámený s celým chorobopisom, ba ani len nevidel snímok RTG, ktorý nevidel ani znalec fyzioterapeut, takže vyjadrenia znalca fyzioterapeuta na základe popisu snímku (každý odborný lekár môže vyhodnotiť snímok inak, podľa vlastného názoru a vlastných skúseností s liečbou) k nutnosti operácie sú hypotetické a ničím nepodložené. 39. Podľa žalobcu sa nedá zistiť ani to, na akom podklade sa neznámy dotyčný z kliniky vyjadril o nutnosti operácie, ak by bola možnosť zlepšenia stavu operáciou, určite by ju navrhli ortopédi alebo znalec ortopéd. Aj súdu doložil správu MUDr. Vargu aj lekársku správu MUDr. Kŕča z 31.7.2017, ktorý vykonal všetky operácie v r. 2011-2012. Zostaviť znalecký posudok na základe citácie zákonov a názvov kníh z odbornej literatúry (nevie posúdiť, či je naozaj odborná, jedna sa o diplomové prace študentov podľa citovaného názvu), či neoveriteľných správ z internetu (neviem ich overiť pre neuverejnenie internetovej adresy či stránky), či na posudzovaní veku a všeobecných názorov, navrhovať operáciu na základe konzultácie bez vyšetrenia a oboznámenia sa so zdravotnou dokumentáciou, považuje, prinajmenšom, za neobvyklé. Zdravotný stav sa podľa žalobcu musí posudzovať individuálne podľa zdravotnej dokumentácie aj znalcom. 40. Ďalej poukázal, že v jeho veci rozhodovala vylúčená lekárka MUDr. Mgr. Klincová, ktorá vypracovala jeho zdravotný posudok, pričom namietal jej zaujatosť. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti podanou žalobou žiadal, aby rozsudkom súd určil žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie povinnosť vyhodnotiť zdravotný stav, priznať invalidný dôchodok od skončenia podpornej doby, teda od 29.6. 2012 podľa doložených lekárskych správ a doloženého znaleckého posudku MUDr. Čellára PhD. bez ohľadu na znalecký posudok MUDr. Doležala, ktorý nevyhodnocuje poškodenia v ramenom zhybe ani sa neopiera o priebeh liečby a lekárske správy ortopédov, tvrdenia v tomto posudku sa teda nedajú považovať za hodnoverný dôkaz, aby bolí vyhodnotené a zohľadnené oba ochorenia od skončenia podpornej doby podľa názoru znalca ortopéda uvedeného v znaleckom posudku, nakoľko tvrdenia posudkových lekárov nie sú ničím podložené a doložené ani nijako odôvodnené. Ochorenie chrbtice vyhodnocuje aj odborník, prof. MUDr. Šulla, DrSc. a ani toto hodnotenie posudkoví lekári neakceptujú. Naviac Sociálna poisťovňa v odpovedi z januára 2017 na jeho list uvádza, že vo všetkom zo znaleckého posudku ortopéda vyhoveli, jedine posudkovo nesúhlasia so stupňom rozhodujúceho ochorenia, čo nie je pravda, keďže mu zatiaľ ani s dátumom priznania 10 % navýšenia nevyhoveli a presadili ohodnotenie rozhodujúceho ochorenia na úroveň stredne ťažkého stupňa podľa nového znaleckého posudku z 28.04.2017. Zároveň žiadal o nariadenie pojednávania vo veci. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 42. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním zo dňa 02.11.2017, v ktorom zopakoval dôvody uvádzané v napádanom rozhodnutí. Ďalej uviedol, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 6Sd/65/2015-195 z 11. mája 2016 bolo zrušené rozhodnutie žalovanej, ústredie č. 601 008 7083 0 z 12. novembra 2015 v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Podľa právneho názoru súdu posudkoví lekári sociálneho poistenia v odborných posudkoch o invalidite nerešpektovali závery znalca, čo vyplýva z obsahu odborných posudkov. Teda v konaní nedošlo k odstráneniu rozporov pri určovaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu. Úlohou žalovanej bolo vyhodnotiť zdravotný stav žalobcu na základe predložených lekárskych odborných vyšetrení a ich objektívnych diagnostických záverov so zohľadnením vydaného znaleckého posudku MUDr. Čellára č. 9/2015, prípadne vykonať ďalšie dokazovanie aj doplnením znaleckého dokazovania na sporné otázky týkajúce sa rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu a jeho zaradenia podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná sociálna poisťovňa v celom rozsahu rešpektovala právny názor súdu uvedený v rozsudku, na základe čoho doplnila dokazovanie, ktoré je podrobne uvedené v odbornom posudku o invalidite z 25. októbra 2016. Opätovne bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej 13. decembra 2016, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku a kompletný spisový materiál predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej, ústredie, ktorý sa podrobne oboznámil s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou žalobcu, so všetkými predloženými odbornými nálezmi, znaleckými posudkami a po posúdení zdravotného stavu žalobcu, v súlade s právnym názorom súdu, vyhotovil 6. júna 2017 odborný posudok o invalidite, v ktorom uviedol, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu je choroba podporného a pohybového aparátu, chondropatia a osteopatia, Sudeckova dystrofia, ťažká forma, alebo nepriaznivá lokalizácia, zaradené do kapitoly XV, oddielu B, položky 2, písmena b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % (z rozpätia od 35 % do 45 %), od 29. júna 2012, t. j. od skončenia podporného obdobia žalobcu. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu bolo preukázané, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov (podrobne uvedených v napadnutom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej), že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má od 29. júna 2012 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Od 23. apríla 2013 posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil chorobu F., so subjektívnymi ťažkosťami X. prípadne s dôkazom laboratórnych pozitívnych zápalových parametrov, s postihnutím jedného alebo viacerých kĺbov s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu zaradenú do kapitoly XV, oddielu A, položky 1, písmena b) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, čo je horná hranica zákonného percentuálneho rozpätia od 25 % do 35 %. Za iné zdravotné postihnutia od 23. apríla 2013 patrí zvýšenie percentuálnej miery podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 45% od 29. júna 2012. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku a konania o odvolaní. Na základe zmeny v posudkových záveroch bol opätovne posúdený nárok žalobcu na invalidný dôchodok. Napadnutým rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. 601 008 7083 0 zo 4. júla 2017 bolo zmenené rozhodnutie žalovanej, ústredie, č. 601 008 7083 0 zo 16. novembra 2016 tak, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov od 29. júna 2012 v sume 160,60 EUR mesačne, ktorého suma bola ďalej valorizovaná v zmysle platných právnych predpisov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby krajský súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol. V. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 43. K vyjadreniu žalovanej sa následne podaním zo dňa 12.12.2017 vyjadril aj žalobca, ktorý opätovne poukázal na podanú žalobu, dôvody v nej uvedené. Poukázal ďalej na tvrdenia žalovanej, ktoré považoval za protikladné. VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 44. Správny súd dospel k záveru, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomocí správneho súdnictva, jedná sa o žalobu v sociálnych veciach, že je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na jej rozhodnutie, žalobca je aktívne procesne legitimovaný rovnako žalovaný je pasívne procesne legitimovaný v predmetnej veci, správne žalobca označil predmet preskúmania v správnom súdnictve - napadané rozhodnutie odvolacieho orgánu a taktiež, že žalobu podal včas v zákonnej dvojmesačnej lehote, súčasne konajúci súd nezistil dôvod na odmietnutie žaloby, alebo na zastavenie konania. 45. Po preskúmaní obsahu žaloby, vyjadrení procesných strán a z obsahu administratívneho spisu a aj na základe výsledkov vykonávaného pojednávania dospel súd k záveru, že napadané rozhodnutie je zákonné a odôvodnené a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol z týchto dôvodov: 46. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlavy Správneho súdneho poriadku ( ďalej aj ako „ S.s.p.“), ktorá je definovaná v § 199 ods. 1 S.s.p. pre účely tohto zákona okrem iného aj ako rozhodovanie Sociálnej poisťovne. Vzhľadom na to, že sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach, správny súd s poukazom na ustanovenie § 202 ods. 2 Správneho súdneho poriadku žalobu fyzickej osoby posudzoval neformálne. 47. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 48. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. 49. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti. 50. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 51. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 52. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 53. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 54. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 55. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 56. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 57. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 58. Podľa § 71 ods. 5, 6, 7 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 59. Podľa § 71 ods. 8 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 60. Ako vyplýva z ustanovenia § 71 zákona, jedným z najdôležitejších predpokladov pre posúdenie invalidity je zhodnotenie zdravotného stavu poistenca, určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 zákona. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správa a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov a určuje sa podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí a to podľa prílohy č. 4 zákona. 61. Z ustanovenia § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4 cit. zákona). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 62. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly 15 pre druh zdravotného poistenia, pod položkou 1, oddiel A - Artropatie a iné choroby kĺbov, pod položkou 1 pre druh zdravotného postihnutia Infekčná artropatia, zapálová polyartropatia, reaktívne artritídy metabolickej artropatie je pre: a) ľahké formy zriedka recidivujúce s miernou poruchou funkcie postihnutého kĺbu s opakovanými subjektívnymi ťažkosťami, ak je záťažou len dlhé státie a chôdza, resp. schopnosť zaťaženia končatiny, je stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 10-15 % b) pre dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recividujúce, s poruchou funkcie (ďalej obmedzenie funkcie kĺbu o jednu tretinu), so subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym rtg nálezom, príp. s dôkazom laboratórnych pozitívnych zápalových parametrov, s postihnutím jedného alebo viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu je stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 25-35 % c) pre ťažké formy trvalé aktívne, progredujúce, liečbou ťažko ovplyvniteľné, s deštruktívnymi rtg nálezom, postihujúce viacero kĺbov, je stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 60-80 %. 63. Preskúmaním veci správny súd zistil, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave v konaní o invalidný dôchodok žalobcu - rozhodnutia zo dňa 12. novembra 2015 rozsudkom Krajského súdu v Prešove 6 Sd/65/2015 zo dňa 11. mája 2016 bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený odborným posudkom o invalidite z 25. októbra 2016. 64. Pretože žalobcovi nebolo prvostupňovým správnym orgánom v plnom rozsahu vyhovené, zaoberal sa na základe ním podaného odvolania v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jeho zdravotného stavu aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne v posudku zo dňa 6. júna 2017. V záveroch uvedeného odborného lekárskeho posudku sa konštatuje, že žalobca bez závažnejšieho predchorobia utrpel v júni 2011 úraz pravého ramena. Bezprostredne (po dvoch týždňoch) s negatívnym röntgenologickým nálezom napriek bolestiam. Nakoľko tieto pretrvávali, stav bol riešený operačne v novembri 2011. Vykonaná bola sutúra rotátorovej manžety. Následne rozvoj komplikácii (po týždni) s nutnou antibiotickou liečbou a sekundárnou sutúrou. Výrazné lokálne zhoršenie s opuchom, obmedzením hybnosti, zvýšenou teplotou bolo dôvodom hospitalizácie vo februári 2012. Okrem klinického stavu svedčiaceho pre jednoznačný zápalový proces boli prítomné aj vysoké zápalové laboratórne parametre a pozitívna kultivácia z operačnej rany. Realizovaná bola preplachová drenáž a nasadené antibiotiká podľa citlivosti, po ktorých došlo k ústupu ťažkostí, poklesu sledovaných laboratórnych hodnôt. Napriek tomu k rovnakej situácii došlo 30.5.2012, kedy bol znovu hospitalizovaný s podobným klinickým aj laboratórnym obrazom Celkovou antibiotickou liečbou, po operačnom zákroku s odstránením skrutky v hlave ramenného kĺbu a preplachovej drenáže sa stav upravil a stabilizoval. Závery prepúšťacích správ z uvedeného obdobia potvrdzujú recidivujúce hnisanie v oblasti operovaného klbu (pyarthros recid.) s operačným riešením, Nasledovali pravidelné ortopedické kontroly s intenzívnou ambulantnou a hospitalizačnou rehabilitáciou, postupne s dosiahnutou uspokojivou funkciou postihnutého ramenného kĺbu. Potvrdené je to v opakovaných odborných nálezoch, aj v citovanom znaleckom posudku, aktuálne funkčné postihnutie pravého ramenného zhybu zodpovedá stredne ťažkému postihnutiu. Pri komplexnom zhodnotení priebehu ochorenia ku dňu skončenia podporného obdobia pri uvedených pooperačných problémoch, stav bol prirovnaný k ťažkej forme Sudeckovej dystrofie s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Uvedený syndróm môže nadväzovať na akékoľvek bolestivé problémy podmienené napr. pohmoždením alebo operáciou s najčastejším výskytom na ruke alebo nohe. Medzi potencionálne vyvolávajúce faktory môže patriť aj infekcia s prejavmi zápalu v zmysle bolesti, opuchu, zvýšenej teploty. Klinický nález počas ostatných hospitalizácií v roku 2012 zodpovedal citovanému obrazu v postihnutom kĺbe. V nasledujúcom období sa stav stabilizoval, dokumentovaný je rozvoj artrózy (po odoznení zápalových procesov) s obmedzenou funkciou ramenného kĺbu, preto pri následnom prehodnotení chronického stavu a vzniku artropatie je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v zmysle XV A I .b). Pri zohľadnení postupne zvýrazňovaných sa ťažkostí chrbtice na podklade verifikovaných degenerativnych zmenách je možnosť navýšiť percentuálnu mieru o 10 %, tak ako to bolo uvedené pri predchádzajúcom zhodnotení zdravotného stavu, dňom 23.04.2013. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 % kontinuálne pokračuje od skončenia podporného obdobia, t.j. od 29.06.2012. 65. Pokiaľ ide o pracovnú rekomandáciu, tak v odbornom lekárskom posudku sa uvádza, že na pôvodnom pracovisku nie je možné pracovné zaradenie na trhu práce, je možné pracovať zaradenie s obmedzením schopností. Žalobca môže vykonávať prácu bez fyzickej námahy, bez dvíhania a nosenia ťažkých bremien môže vykonávať prácu: jednoduché práce s rešpektovaním vyššie uvedeného, napríklad biletár. 66. Na základe vyššie uvedených záverov posudku sa v odbornom lekárskom posudku uvádza výrok, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom dátum vzniku invalidity nie je 23.04.2013, ale 29.06.2012. 67. V zmysle záverov rozsudku Krajské súdu v Prešove č. 6 Sd/65/2015 bol súčasne vypracovaný znalecký posudok č. 1/2017, vypracovaný znalcom MUDr. Danielom Doležalom, MPH, znalcom v odvetví fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia zo dňa 28.04.2017, pričom zodpovedanou bola otázka, o aký stupeň závažnosti funkčného postihnutia pravého ramenného zhybu ide, či ide o ľahký, stredne ťažký alebo ťažký stupeň obmedzenia. Z odpovede na položenú otázku z vykonaného znaleckého dokazovania vyplýva, že sa jedná o dlhotrvajúci neprogredujúci stav, občas recidivujúci, s poruchou funkcie so subjektívnymi ťažkosťami, ktoré postihuje jeden kĺb - pravý ramenný kĺb. Funkčné postihnutie pravého ramenného zhybu zodpovedá stredne ťažkému postihnutiu. U žalobcu sa naďalej jedná o stav po prekonaní pyarthros pravého ramenného kĺbu, ktorý bol riešený opakovane operačnými intervenciami s následnou antibiotickou liečbou podľa citlivosti a intermitentnou rehabilitačnou liečbou, včítane kúpeľnej. Vykonanými vyšetreniami - svalový test a test SFTR bolo konštatované, že zistené pohybové zmeny - rozsah a výskyt v určitých polohách a zmeny svalového tonusu v oblasti pravého ramenného kĺbu. sú zapríčinené úrazom v roku 2011 a následnými komplikáciami. Ostatné nálezy nepresahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Ambulantná rehabilitácia vôbec neexistuje. Ostatné vykonané vyšetrenia - CRP, ASLO sú v rámci normy. Samostatné röntgenologické zmeny zistené opakovanými vyšetreniami - stacionárny nález. Diagnóza Hill - Sachsova lézia (defekt) na hlavici humeru (ramenná kosť) sa ťažko diagnostikuje pomocou rtg vyšetrenia. Je neobvyklé, aby sa takáto diagnóza stanovila iba na základe rtg vyšetrenia. Najlepšie potvrdenie diagnózy je pomocou CT alebo MRI vyšetrenia. Takéto vyšetrenie však žalobca, od úrazu v roku 2011, neabsolvoval. Kostný defekt, ktorý je pri tejto lézii, sám o sebe by nemusel vyžadovať liečbu (závisí však od veľkosti kostného defektu), avšak súvisiaca glenohumerálna instabilita a často spoluexistujúce poranenia predného mäkkého tkaniva, ktoré nazývame labrum (väzivovo chrupavkový lem, ktorý zväčšuje kĺbovú jamku ramenného labrum glenoidale) už vyžaduje chirurgickú intervenciu. 68. Následne MRI vyšetrenie žalobca absolvoval, avšak jeho výsledky nezmenili odborné závery lekárskeho posudzovania. 69. Správny súd sa ďalej v odôvodnení rozsudku považuje za potrebné pre uplatnenie práva na spravodlivý proces vyjadriť k jednotlivým podstatným žalobným námietkam žalobcu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými. 70. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 z 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „ právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 z18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.decembra 1994, Annuaire, séria Ač. 303 Aač. 303 B). 71. K jednotlivým podstatným žalobným námietkam uvedeným v žalobe uvádza súd nasledovné: K námietke žalobcu, že nebol zohľadnený znalecký posudok vypracovaný MUDr. R. Čelárom, PhD. ortopédom zo dňa 30.04.2015, a tento nebol akceptovaný minimálne v hodnotení stupňa rozhodujúceho ochorenia, v hodnotení trvania vedľajšieho ochorenia v čase podania žiadosti o invalidný dôchodok a miere dopadu súbehu dvoch závažných ochorení na schopnosť zárobkovej činnosti v kontexte so získaným vzdelaním charakterom možných prác a v súčasnosti aj s nemožnosťou rekvalifikácie na nové zariadenie: K tejto námietke správny súd uvádza, že v rámci dokazovania pred správnymi orgánmi oboch stupňov boli vykonané viaceré dôkazy, jednak lekárske odborné posúdenia a jednak aj znalecké posudky s tým, že medzi znaleckým posudkom MUDr. Doležala zo dňa 28.04.2017 a znaleckým posudkom MUDr. Čelára, PhD., ortopéda zo dňa 30.04.2015 bola odchýlka týkajúca sa stupňa rozhodujúceho ochorenia, keď v posudku MUDr. Doležala sa uvádza, že sa jedná v hlavnom zdravotnom postihnutí o stredne ťažkú formu, kým v posudku MUDr. Čelára zo dňa 30.04.2017 sa uvádza, že sa jedná o ťažkú formu ochorenia. K uvedenému súd uvádza, že tieto odchýlky v znaleckých posudkoch nie sú podstatné preto, že pre zistené rozhodujúce ochorenie, ktoré je zaradené do kapitoly XV, oddiel A, artropatie a iné choroby kĺbov pod č. 1 infekčná artropatia, zápalová polyartropatia, reaktívne artritídy, metabolické artropatie zákona uvádza tri stupne, ľahkú, strednú a ťažkú formu pod písmenami A, B a C. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol zaradený pod písmenom C medzi ťažké formy, tu treba uviesť, že z dikcie zákona vyplýva, že pod písmenom C ťažké formy, trvalé, aktívne, progradujúce, liečbou ťažko ovplyvniteľné s deštruktívnymi rtg nálezom postihujúce viacero kĺbov sa žiada, aby zdravotné postihnutie postihovalo viacero kĺbov. Len v takom prípade je možné zaradiť dané ochorenie, daný druh zdravotného postihnutia pod písmeno C s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v percentách v rozsahu 60-80 %. Pokiaľ sa síce jedná o ťažkú formu, ale len jedného kĺbu, zákonu zodpovedajúcemu postupom je jej zaradenie len pod písmeno B, s percentuálnym rozpätím miery poklesu schopnosti zárobkovej činností v percentách 25 až 35 %, pričom žalobcovi bola na základe vykonaných dôkazov priznaná maximálna možná miera poklesu zárobkovej činnosti v percentách v rozsahu 35 %. Rovnako súd poukazuje na skutočnosť, že obom znalcom neboli položené totožné otázky, ale otázky boli mierne modifikované. 72. K námietke žalobcu spochybňujúcej správnosť výberu znalca MUDr. Doležala, MPH v odbore fyzioterapeut súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle zákona o sociálnom poistení a aj ustálenej súdnej judikatúry pre účely posudzovania invalidity žiadateľov o invalidný dôchodok nie je podstatné len samotná ochorenie, jeho rozsah, ale predovšetkým miera funkčnej poruchy posudzovaného orgánu. K hodnoteniu poruchy funkcie rozhodujúceho orgánu, (v tomto prípade obmedzenie funkcie kĺbu o viac ako jednu tretinu) je spôsobilý podať posudok aj riadne ustanovený znalec z odvetvia fyzioterapie. 73. Každý z vykonaných dôkazov má v konaní rovnakú váhu, žiadnemu z dôkazov nie je priznaná väčšia vážnosť, väčší význam, všetky dôkazy má správny orgán vyhodnotiť komplexne vo vzájomnej súvislosti. 74. V tomto smere poukazuje správny súd na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2003 pod spis. značkou 1So/109/2003 (R 9/2005), podľa ktorého posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznanie alebo odňatie dávky podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom rovnakú právnu hodnotu ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom. Žiadnym z týchto dôkazných prostriedkov nie je súd (mutatis mutandis ani správny orgán), viazaný a posudzuje ich podľa svojej úvahy jednotlivo, ale tiež v ich vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. 75. Nesprávny je preto právny názor, že výpovedná hodnota konkrétneho znaleckého posudku má vyšší stupeň právnej sily ako znalecký posudok iného odborníka, resp. ako posudok posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení pritom nevyplýva, že by ten-ktorý dôkazný prostriedok mal vyššiu právnu silu alebo právny význam, takže je len vecou úvahy súdu (resp. správneho orgánu v správnom konaní), ako vyhodnotí výsledky vykonaného dokazovania. 76. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho hodnotenia jeho iných ochorení, s poukazom na ustanovenie § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pre určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti kvalifikácie . Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Za ostatné zdravotné postihnutia bola žalobcovi priznaná maximálna možná miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozsahu 10 %. 77. Pokiaľ ide o stanovenie začiatku celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 29. júna 2012 tak, ako sa domáhal žalobca vo svojej žalobe, tu je potrebné uviesť, že túto námietku považoval krajský súd za právne irelevantnú, keďže tejto námietke žalobcu bolo vyhovené už zmenou vykonanou napádaným rozhodnutím žalovaného, ktorý svojím rozhodnutím zmenil výrok správneho orgánu prvého stupňa a na základe záverov opätovného lekárskeho posúdenia stanovil začiatok poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, ako to žiadal žalobca od skončenia podporného obdobia, t. j. od 29. júna 2012. 78. Pokiaľ ide o stanovenie rozhodného dátumu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre iné zdravotné postihnutia, bol ako rozhodný termín stanovený 23. apríl 2013, kedy sa žalobca podrobil prvotnému lekárskemu posúdeniu. Ako vyplýva z predloženého administratívneho spisu, pokiaľ ide o vedľajšie zdravotné postihnutie, u žalobcu sa jedná o otázku funkčného stavu driekovej chrbtice, vychádzal správny orgán zo stavu dôkaznej núdze, kedy chýba dokumentácia k obdobiu, ktoré žiadal žalobca posúdiť, vzhľadom k nedostatku dokumentácie nie je možné funkčný stav chrbtice objektivizovať, ani odhadovať. 79. Pokiaľ poukazuje žalobca v tomto smere na závery znaleckého posudku MUDr. Róberta Čelára, znalca z odvetvia ortopédie, znalec vyslovil len pravdepodobnosť, že rozsah degeneratívnych zmien potvrdený na MR vyšetrení 10.07.2013 bol prítomný v takmer podobnom rozsahu aj v roku 2012. Degeneratívna zmena však nepostačuje pre účely invalidizácie alebo posudzovania invalidity žalobcu, pre účely invalidizácii je podstatná funkčná porucha konkrétneho orgánu. 80. Vzhľadom na dôkaznú núdzu týkajúcu sa lekárskej dokumentácie, správne postupoval správny orgán, keď za rozhodný dátum pre stanovenie miery iného zdravotného postihnutia stanovil dátum 23.04.2013, kedy došlo k lekárskemu posúdeniu žalobcu. Uvedený záver vyplýva zo zisteného skutočného stavu veci z predložených dôkazných prostriedkov. 81. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa nezohľadnenia v napádanom rozhodnutí miery dopadu závažných ochorení žalobcu na schopnosť zárobkovej činnosti v kontexte so získaným vzdelaním, charakterom možných prác v súčasnosti aj v budúcnosti a nemožnosťou rekvalifikácie na nové zariadenie, k tomuto správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. novembra 2005, spis. značka 4 So/234/2004 (R43/2006), podľa ktorého pri posudzovaní schopností žiadateľa o dávku sociálneho zabezpečenia (poistenia), ktorá je podmienená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vykonávať trvalé zamestnanie, treba vždy prihliadať okrem rozsahu zachovaných pracovných schopností i na vek občana, dosiahnutú kvalifikáciu, ako aj prípadnú možnosť rekvalifikácie na iné vhodné alebo primerané zamestnanie. S poukazom na závery citovaného judikátu Najvyššieho sudu SR správny súd konštatuje, že v súlade s jeho závermi posudkový lekár v lekárskom odbornom posudku zo dňa 6. júna 2017 v časti pracovná rekomandácia sa zaoberal navrhovaným pracovným zaradením žalobcu, uviedol, či je vôbec žalobca schopný vykonávať pracovnú činnosť a aké konkrétne práce je žalobca schopný vykonávať so zreteľom na jeho zdravotný stav. 82. K procesnej námietke žalobcu, že vo veci o jeho lekárskom posudku rozhodoval lekár, ktorý je zo zákona vylúčený z rozhodovania, pretože konal na inom stupni správneho konania v rámci Sociálnej poisťovne, k tomu je potrebné uviesť, že rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 11.08.2017 bolo rozhodnuté o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti voči konajúcim lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad a následne v odvolacom konaní bol podaný lekársky odborný posudok MUDr. Dagmar Trančíkovou, Sociálna poisťovňa, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici. 83. Pokiaľ namieta žalobca, že sa v rozhodnutí viackrát cituje lekársky posudok Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Poprad, v skutočnosti ale podal lekársky posudok lekár vysunutého pracoviska v Banskej Bystrici, jedná sa o takú vecnú chybu v odôvodnení žalobou napádaného rozhodnutia, ktorú možno považovať za procesnú vadu, ktorá ale nebola podľa správneho súdu spôsobila privodiť nezákonnosť výroku žalobu napádaného rozhodnutia. 84. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou žalobcu a lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobcu prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. 85. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. 86. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými subjektmi na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. 87. Dokazovanie bolo doplnené novým znaleckým posudkom č. 1/2017, vypracovaným znalcom MUDr. Danielom Doležalom, MPH, znalcom v odvetví fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia zo dňa 28.04.2017. Na základe objektivizovaných zdravotných ťažkostí žalobcu, ktoré vyplynuli z predložených odborných lekárskych nálezov žalovaný správne označil jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, správne ho v zhode s diagnostickými závermi zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti správne vyjadril na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia z dôvodov, ktoré boli v lekárskom posudku podrobne konkretizované. 88. Správne pristúpila žalovaná i k navýšeniu percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobcu o ďalších, max. možných 10 % pre jeho pridružené zdravotné ťažkosti, pretože bol zistený taký stupeň závažnosti, ktorý má pri iných zdravotných ťažkostiach tiež posudkový význam, avšak ani jedno z nich , hodnotené samostatne, nedosahuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. 89. Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli pre posudzovaný prípad v podstatných skutočnostiach zhodné, správny súd nemal dôvod pochybovať. 90. Správny súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a presvedčivým spôsobom reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami. Žalobca v podanej žalobe neuviedol nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a nepredložil v súdnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, preto nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu. 91. Po doplnení odborných vyšetrení, pokiaľ nimi bude preukázaný iný stav zdravotných ťažkostí než ten, ktorý bol zistený v tomto konaní, sa môže žalobca domáhať prehodnotenia priznaného invalidného dôchodku novou žiadosťou správnemu orgánu. 92. Prvostupňový správny orgán a žalovaný teda rozhodli vecne správne a v súlade so zákonom. 93. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 94. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 S.s.p. Žalobca v konaní nemal úspech a preto mu nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné adresovať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).