Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/25/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213468 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213468.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Ľ. O., P.. XX.XX.XXXX, Y. XXX XX E., V. XXXX/X, zastúpený, PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., 040 01 Košice, Kmeťova 24, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 7C/491/2015-39 zo dňa 11.04.2016, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500030626, zo dňa 26.08.2013, uzavretá medzi Ľubošom Liškom, bytom Zimná 3234/6, 058 01 Poprad, nar.: 01.05.1977, a spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, SR, IČO: 35 792 752, zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 22160/B je neplatná a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 285,07 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. 2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c/ OSP, čl. 6 smernice Rady 93/13/ EHS, § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 4, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 z.č. 129/2010Z.z., výrok o trovách konania § 142 ods. 1 OSP. 3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 26.08.2013 žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500030626, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 1500 eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 % a čiastku revolvingu vo výške 628,73 eur s ročnou úrokovou sadzbou 80,98 %. Poskytnuté plnenie mal žalobca splácať v mesačných splátkach vo výške 77,05 eur. Spolu so zmluvou o úvere uzavrel žalobca so žalovaným aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (a iných príjmov) dlžníka č. 8500030626 zo dňa 26.08.2013. Bolo preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 26.08.2013 Zmluvu o revolvingovom úvere, teda spotrebiteľskú zmluvu, v zmysle ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver 1500 eur s ročnou úrokovou sadzou 70,01 % a čiastkou revolvingu vo výške 628,73 eur s ročnou úrokovou sadzbou 80,98 %. Poskytnuté plnenia mal žalobca splácať v mesačných splátkach vo výške 77,05 eur. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že v časti úrokov je táto zmluva v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka a za takejto situácie je v tejto časti zmluva neplatnou. S poukazom na uvedené konštatoval, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený Dohodu o zrážkach zo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich výkonu, a to aj napriek tomu, že v úverovej zmluve bola výška úrokov dohodnutá tak, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky, čo činí v tejto časti úver bezúročným. V tomto smere súd poukázal aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.08.2013 je absolútne neplatný právny úkon, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný poukazujúc na § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal s vyjadrením žalovaného a ním predkladanou argumentáciou, a to najmä v otázke, či dohoda o zrážkach zo mzdy ako taká vôbec môže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tak s prihliadnutím na súdnu prax, postupom súdu došlo k podstatnému zmareniu práv žalovaného počnúc právom na riadne vyporiadanie sa s jeho vyjadrením, ako aj právom podať odvolanie proti rozsudku. Zároveň konštatoval, že napadnuté rozhodnutie trpí tzv. inou vadou, nakoľko z napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobca nútený takým spôsobom, aby išlo o skutočnosť relevantnú z hľadiska § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, keďže v konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorým by bolo preukázané vnútenie uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy takým spôsobom, že by toto „nútenie“ malo mať právne relevantné dôsledky ohľadne platnosti právneho úkonu. Odvolateľ tiež poukazoval na skutočnosť, že právna úprava platná a účinná v roku 2013 (v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy) neurčila žiadny zákaz spočívajúci v tom, aby veriteľ nemohol požadovať zabezpečenie svojich nárokov zo zmluvného vzťahu so spotrebiteľom formou dohody o zrážkach zo mzdy (alebo iným zabezpečovacím prostriedkom). V súvislosti so závermi súdu prvej inštancie o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy odvolateľ namietal, že napadnutý rozsudok neobsahoval žiadne dokázané skutočnosti potvrdzujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, pričom fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou podmienkou vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou (§ 551 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z.). Poukázal na to, že je prirodzeným postupom obozretnosti každého veriteľa predchádzať situácií, aby nedochádzalo k majetkovej strate spôsobenej nielen neskoršou insolventnosťou protistrany, ale v prvom rade porušením povinnosti splniť svoje záväzky. Dojednania zabezpečenia (vecného - napríklad záložné právo, zabezpečovací prevod práva k hnuteľným veciam, alebo osobného - ručenie, spoludlžníctvo a pod.) právna úprava teda logicky predpokladá a pripúšťa. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná trovy konania. 5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá v rozpore so zákonom, a to z dôvodov na ktoré poukazoval už v samotnej žalobe, ktoré zakladajú jej absolútnu neplatnosť. Navyše, má za to, že jeho právny názor ako aj právny názor Okresného súdu Poprad o neplatnosti napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy potvrdil aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí zo dňa 20.03.2014, sp. zn.: 31Co/31/2014, ktorý v obdobnej veci ustálil, že: „Formulácia klauzuly o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov ale priamo zo zákonom. Nič nebráni iudikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a iné). Pre záver Krajského súdu v Prešove bolo teda relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco nedostatočne transparentne a v spojení s poplatkami umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné. Napriek tomu, že v zmysle zákonnej právnej úpravy predstavuje dohoda o zrážkach zo mzdy prípustný zabezpečovací prostriedok, žalobca poukazoval na Infrigement Európskej Komisie proti Slovenskej republike č. 2012/4165, v zmysle ktorého: „Okrem rozhodcovského konania v obchodnom styku a priameho či nepriameho vzdania sa spotrebiteľských práv, existujú na Slovensku aj iné možnosti ako obísť uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, či ochranu pred nekalými podmienkami a tieto sú využívané v značnom rozsahu - napr. záložné zmluvy, notárske zápisnice alebo vzdanie sa mzdových nárokov v prospech veriteľa. Všetky tieto prostriedky obsahujú riziko, že spotrebitelia v skutočnosti musia zaplatiť sumy v dôsledku nekalých podmienok alebo porušenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa bez riadnej kontroly zo strany nezávislého súdu. Vzdanie sa mzdových nárokov a dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd, hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých zmluvných podmienkach opodstatnené. Pre spotrebiteľov je ťažké dosiahnuť zastavenie takéhoto súkromného vymáhania. Komisia sa preto na základe dostupných informácií domnieva, že slovenské právne predpisy prostredníctvom takýchto praktík spotrebiteľom neprimerane sťažujú uplatnenie ich práv, ktoré im dáva Smernica 93/13. Sťažujú im najmä poukázanie na nezáväznú povahu nekalých podmienok, čo je v rozpore so zásadou efektivity. Tieto možnosti súkromného vymáhania umožňujú obchodníkom obchádzať účinnú justičnú kontrolu zo strany právnych predpisov o nekalých zmluvných podmienkach, čím smernica 93/13 EHS (a najmä jej článok 6 ods. 1) stráca praktickú účinnosť (effet utile).“ Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu. 6. K vyjadreniu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný s tým, že žalobca dobre vedel, že žalovaný poskytuje úver spolu s uzavretím dohody o zrážkach. Poukazoval na to, že priemerný spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená, informovaná a obozretná. Takéto chápanie vymedzuje priamo Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach, prípadne aj únijné právo na úrovni sekundárnych aktov (napríklad definícia v bode 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29). Pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi. Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností (vo sfére neoboznámenia sa s obsahom zmluvných dokumentov) nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok. Spotrebiteľ zároveň nesmie byť v súvislosti s osobitnými predpismi ponížený až na subjekt, ktorý nie je spôsobilý samostatne myslieť a nie je schopný chápať zmysel vlastného konania. Takéto ponímanie by evokovalo predpoklad postavenia spotrebiteľa na rovnakú úroveň, akú majú napr. maloletí alebo osoby obmedzené v spôsobilosti na právne úkony. Spotrebiteľ je povinný vo vzťahu k svojmu postavenia konať obzvlášť svedomité, obozretne, prípadne dodatočne požadovať informácie vo vzťahu k obsahu svojho záväzku, ktorého obsah mu nie je úplne zrejmý, aby tak predišiel ujme na svojich právach. 7. K tomuto zaujal svoje stanovisko žalobca, ktorý uviedol, že považuje argumentáciu žalovaného v celom rozsahu za nedôvodnú a zároveň poukázal na skutočnosť, že nárok žalobcu a ním uvádzané argumenty sú podporené rozsiahlou rozhodovacou praxou všeobecných súdov, pričom vo svojich ostatných písomných podaniach exemplifikatívne niektoré z nich uviedol. Do ustálenej rozhodovacej praxe súdov v otázke neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretých za skutkovo obdobných podmienok prispel Krajský súd v Prešove aj ďalším rozhodnutím zo dňa 06.12.2016 sp. zn. 3Co/161/2016, ktorý v uvedenom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, pričom sa v odôvodnení predmetného rozhodnutia vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného prezentovanými aj v tomto konaní, nakoľko aj v uvádzanom spore vystupovala na strane žalovaného spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Vo vzťahu k ďalším tvrdeniam žalovaného, žalobca poukazoval aj na ďalšie právoplatné rozhodnutia v obdobných veciach. 8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 08.03.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Odvolací súd si osvojuje závery súdu prvej inštancie a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa nižšie uvedené. 10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 26.08.2013 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500030626 za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500030626 uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 26.08.2013. 11. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. 12. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 298 CSP). V poradí druhá forma ochrany prichádza do úvahy inter alia pri úžernom právnom úkone ako absolútne v demokratickej spoločnosti neakceptovateľnom (neplatnom) úkone pre rozpor s verejným poriadkom , medzi ktoré pri 70%- úrokovej sadzbe patria aj predmetné úvery. 13. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500030626 zo dňa 26.08.2013 predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kde žalobca vystupuje v postavení spotrebiteľa. 14. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy. 15. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. 16. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných povinností a to poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa. 17. Smernica Európskeho parlamentu Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonitu spotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu. Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov o splnení svojich informačných povinnosti a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval, že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom zmluvy. 18. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. 19. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal). 20. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. 21. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ 22. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). 23. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba uviesť, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.). 24. Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zakotvuje zákaz postúpenia mzdy spotrebiteľa podnikateľovi za účelom uspokojenia či zabezpečenia (nesplatnej) pohľadávky podnikateľa. 25. Maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). 26. Sadzba úrokov 70,01 % ročne uvedená žalobcom v zmluve č. 8500030626 zo dňa 26.08.2013 je úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak ako úžernú a odporujúcu dobrým mravom. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 01.04.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom. 27. V zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. je povinnosťou dodávateľa uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere údaj o výške úrokovej sadzby. Ak je takýto údaj uvedený v zmluve nesprávne, ide o rovnakú situáciu, ako keby v zmluve nebol uvedený vôbec, pričom neuvedenie správneho údaja má za následok sankciu dodávateľa spočívajúcu v tom, že dodávateľ nemá voči spotrebiteľovi nárok na úrok a poplatky (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.). Uvedenie nesprávneho údaja predstavujúceho esenciálnu náležitosť zmluvy je vo vzťahu k spotrebiteľovi zmätočné. 28. Je zrejmé, že v danej veci má žalovaný nárok len na vrátenie súm zodpovedajúcich poskytnutým finančným prostriedkom. Pri vykonávaní zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy však niet subjektu, ktorý by bol oprávnený kontrolovať a zabezpečiť, aby dlžníkovi boli zo mzdy zrazené peňažné prostriedky len vo výške, na ktorú má veriteľ reálne nárok a spotrebiteľovi - žalobkyni sa tak nedostáva právnej ochrany, ktorú jej zaručuje právna úprava zakotvená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z. z. 29. Odvolací súd tiež poukazuje na zmluvnú podmienku, ktorá je obsiahnutá v zmluve o úvere č. 8500030626 zo dňa 26.08.2013 v bode 8. Predmetom dohody obsiahnutej v bode 8 je možnosť odkladu splatnosti splátok úveru za odplatu 367,49 Eur. Poskytnutá služba zo strany žalovaného sa poskytuje vopred, pred poskytnutím samotného úveru, nakoľko v zmysle bodu 8.4 si cenu služby žalovaný započítava na poskytnutie schválenej výšky úveru. Túto skutočnosť odvolací súd považuje za hrubú nerovnováhu a neprimeranosť služby voči odplate, ktorú žalobca zaplatil vopred, pričom ju môže a nemusí využiť. 30. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že zákonnou podmienkou platnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka ani inej právnej normy nie je uvedenie zamestnávateľa dlžníka v dohode. Uvedené by sťažovalo pozíciu veriteľa, keď pri každej zmene zamestnávateľa dlžníka by bolo potrebné uzatvárať novú dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. minimálne dodatok k pôvodnej dohode o zrážkach zo mzdy. Rovnako právna úprava nebráni uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky splatnej až v budúcnosti. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že dohody o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané, umožňujú siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok, čo má za následok ich neplatnosť (§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka). 31. K otázke aplikácie ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 14/2014 z 21.04.2015, z ktorého možno jednoznačne odvodiť prípustnosť použitia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Súhlas zákonodarcu je v tomto smere vyjadrený práve novelizáciou tohto ustanovenia. 32. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení § 157 ods. 2 OSP účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci. 33. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku žalobcu na náhradu trov konania, ktorých výšku v odôvodnení napadnutého rozsudku aj riadne zdôvodnil. 34. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, kde úspešnému žalobcovi (odvolanie žalovaného bolo nedôvodné) bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. 36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).