Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Cob/98/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715209679 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715209679.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému N. I. - I., s miestom podnikania T. Q. XXXXX, C. T., X.V.: XXXXXXXX, právne zastúpený GARANT PARTNER legal s.r.o., so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 36 856 380, o zaplatenie 4.974,60 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 13.10.2016, č.k. 16Cb/34/2015-50, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Poprad rozsudkom č.k. 16Cb/34/2015-50 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.974,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 4.974,60 eur od 3.10.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca podával návrh na zaplatenie sumy 4.974,60 eur a náhrady trov konania titulom porušenia plomby na odbernom mieste zemného plynu v T. Q.. Došlo k porušeniu plomby - overovacia a zabezpečovacia značka číselníka meradla, o čom bol vyhotovený zápis. Podľa Znaleckého posudku X.. N. Q. došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii - výrazné zmenšenie priemeru spodnej časti plomby, čo svedčí o porušení a odstránení pôvodnej plomby a nahradení inou plombou. To sa považuje za neoprávnenú manipuláciu a charakterizuje ako neoprávnený odber plynu. Spotreba plynu sa potom vypočítava podľa Vyhlášky MH SR č. 449/12 Z.z. ako škoda vo výške 4.974,60 eur, ktorá bola fakturovaná žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX, so splatnosťou 2.10.2013. Prílohou faktúry bol tzv. výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 27.8.2013. Referenčná cena plynu bola vypočítaná podľa prílohy 12 zákona č. 24/2013 Z.z. o pravidlách pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a plynom. 2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žalobca predložil návrh na náhradu škody podporený výkladom, ktorý účelovo deformuje právne normy, z ktorých žalobca odôvodňuje svoj právny nárok. Podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Žalobca odôvodňuje nárok na náhradu škody len zo samotného porušenia (poškodenia) zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na určenom meradle. Samotné zistenie takéhoto porušenia vraj žalobcu zbavuje povinnosti dokazovať atribúty nevyhnutné na priznanie nároku na náhradu škody, a to vznik skutočnej škody, porušenie právnej povinnosti a príčinná súvislosť. Zo strany žalobcu dochádza k zneužitiu výkladu práva na svoje obohatenie, pričom povinnosťou žalobcu je vypočítať skutočnú škodu. Aj keď sa uplatňuje tzv. objektívna zodpovednosť, a to z dôvodu, aby si každý odberateľ svoje odberné miesto kontroloval a chránil s vyšším stupňom záujmu, ale ani sám žalobca nie je zbavený povinnosti vykonávať prevenčné a čo najčastejšie pravidelné kontroly odberných miest. Vyplýva to aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave vo veci sp.zn. 21Cob/131/2011 zo dňa 24.1.2012 s tým, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla. Naviac žalovaný od septembra 2012 mal namontovaný splynovací kotol na drevo a celé zimné a letné obdobie vykuroval týmto kotlom. Preto ani nemal motív zasahovať do plynového meradla a akýmkoľvek spôsobom ním manipulovať. Spotrebu zemného plynu mohol obmedziť bez problémov jednoduchým a zákonným spôsobom. Žalobný nárok v celom rozsahu neuznáva. 3. Žalobca trval na svojom nároku s tým, že poukazuje na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Je tu objektívna zodpovednosť každého užívateľa za poškodenie meradla, a to bez ohľadu na zavinenie a vzniká tak povinnosť škodu nahradiť. Pre výpočet škody existuje platný vykonávací predpis, ktorý ale žalovaný rešpektovať nechce. Citovaný rozsudok Krajského súdu v Trnave je právnou praxou prekonaný. Pri kontrole 26.8.2013 pracovníci žalobcu nadobudli podozrenie, že práve plomba na číselníku meradla javí znaky porušenia. Preto bol aj plynomer demontovaný a doklady podpisoval aj odberateľ. Meradlo bolo odoslané na posúdenie znalcovi, pričom znalec konštatoval, že nejedná sa o totožnú plombu, ktorá bola osadená pôvodne na plynomeri. Označenie plomby 12-M41 sa v SR nepoužíva, pričom plomba nebola vytvorená plombovacími kliešťami, ktoré užíva žalobca. Deň zistenia porušenia plomby je podľa Vyhlášky č. 449/2012 Z.z. posledným dňom neoprávneného odberu a prvým dňom je dátum posledného legálneho odpočtu týkajúceho sa vykonania odpočtu na odbernom mieste. Neoprávnený odber tak bol od 26.1.2013 do 26.8.2013. Množstvo neoprávnene odobratého plynu bolo vypočítané podľa Vyhlášky č. 449/2012 Z.z., pričom na odbernom mieste boli dva plynové kotly RAPIDO. Keďže v čase kontroly bol zapnutý len jeden kotol, pri výpočte škody sa vychádzalo len zo spotreby jedného plynového kotla. Aj keď žalovaný hovorí o alternatívnom využívaní dreva na vykurovanie, výpočet škody sa riadi vyhláškou. Aj keď v období od 25.1.2013 do 26.8.2013 bol vykázaný meraný odber 1 m3, kde uvádza počiatočný stav meradla, tak za uvedené obdobie za plyn žalovaný nič nechce platiť. Podľa dokumentácie žalobcu v auguste 2013 bol ale plynový kotol zapnutý, bol v prevádzke. Preto sú naplnené všetky atribúty zodpovednosti za škodu a za protiprávny úkon, ktorým je odber meradlom s porušenou plombou. Zásahy do plomby na číselníkoch sú najčastejším prípadom neoprávneného odberu, preto navrhujú žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 4. Podľa žalovaného nebolo preukázané poškodenie plomby, resp. že došlo k poškodeniu počítadla. Keď na číselníku bol stav 1.441 m3, tak za tento odber zo strany žalovaného bolo zaplatené. Žalobca nemá nárok na druhé zaplatenie. Ani znalecký posudok nepreukázal poškodenie meradla, nebolo preukázané, či samotné zariadenie počítalo správne. 5. Súd pri hodnotení nároku vychádzal z § 415 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Podľa ods. 2, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podľa ods. 3, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) zákona. 6. Súd konštatoval, že žalobca je legitimovaný v spore, pretože je prevádzkovateľom prepravnej siete, je plynárenský podnik na prepravu plynu a žalovaný je konečným odberateľom plynu na odbernom mieste C. T. Q. XX/XX (N.). Žalobca preukázal zákonné podmienky pre vznik zodpovednosti za škodu, kedy došlo k neoprávnenému odberu plynu, a to spôsobom uvedeným v § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z., a to odobratím plynu s porušením zabezpečenia merača plynu. Ak došlo k neoprávnenému odberu, potom podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. je objektívna povinnosť uhradiť vzniknutú škodu a ušlý zisk. Ak nemožno škodu priamo vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, spôsob výpočtu škody sa vypočíta podľa Vyhlášky č. 449/2012 Z.z.. Zodpovednosť za neoprávnený odber je objektívna zodpovednosť, pričom podľa žalovaného žalobca nie je zbavený zodpovednosti prevenčnej v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka s povinnosťou čo najčastejšie pravidelne kontrolovať odberné miesta. V danom prípade pracovníci žalobcu 26.8.2013 skontrolovali odberné miesto, čím si aj plnili svoju prevenčnú povinnosť. Výška škody bola vypočítaná žalobcom podľa Vyhlášky a účtovaná správne, preto súd vyhovel návrhu v celom rozsahu a zaviazal žalovaného zaplatiť ako náhradu škodu spolu s úrokom z omeškania s poukazom na § 365 a § 369 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb.. Pre omeškanie splnenia peňažného záväzku je žalovaný povinný platiť aj úroky z omeškania podľa Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.. 7. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. a neúspešný žalovaný zaviazaný k náhrade trov konania žalobcu v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov. 8. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie právny zástupca žalovaného. Podľa žalobcu pri neoprávnenom odbere nie je potrebné preukazovať vznik škody. S tým sa stotožnil aj súd prvého stupňa. S uvedeným názorom žalovaný nesúhlasí. Dochádza k účelovému deformovaniu právnej normy a určeniu náhrady škody, pričom sú opomínané základné princípy práva. Podľa žalobcu nárok na náhradu škody vzniklo len samotným porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, pričom už by mal byť žalobca zbavený povinnosti dokazovať konkrétnu výšku náhrady škody - skutočnej škody pri porušení právnej povinnosti. Takýto výklad je ale účelový a neprípustný. Dochádza tu k zneužitiu práva. Žalovaný trvá na tom, že musí byť preukázaná existencia škody, porušenie právnej povinnosti pri meradle, ale súd vychádza len z objektívnej zodpovednosti odberateľa. To nespochybňuje, ale ak sa nemá preukázať zavinenie, tak musí sa preukázať aj konkrétna výška náhrady škody. Žiada sa náhrada škody výpočtom podľa Vyhlášky bez zistenia, či vznikla dodávateľovi škoda. Žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody len z možnosti danej § 59 zákona č. 656/2004 Z.z., pričom výška škody nemôže byť viazaná len na zistenie, že meradlo bolo porušené, že je tu daná objektívna zodpovednosť žalovaného a žalobca musí aj preukázať škodu, ak vznikla. Ide o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci 4Cob/52/2013. Vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby merača, preto navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalobu zamietnuť a priznať žalovanému 100 % náhradu účelne vynaložených trov konania. 9. Zástupca žalobcu navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Je nepochybné, že žalovaný plyn odoberal, a to meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie. Z dôvodu porušenia plomby došlo k zákonnému zániku platnosti overenia určeného meradla. Údaje z neho nemohli byť použité a poskytnuté dodávateľovi plynu (u žalovaného je to Slovenský plynárenský priemysel, a.s.) ako údaje o spotrebe, lebo takýto údaj je neplatný, nepoužiteľný na vyúčtovanie kúpnej ceny za spotrebovaný plyn. Účtuje sa len odber meraným meradlom bez porušenej plomby na odbernom mieste. Ak žalovaný odoberal plyn s porušeným meradlom, jedná sa o neoprávnenú manipuláciu a vzniká škoda u žalobu. Názor Krajského súdu v Trnave je praxou prekonaný a z hľadiska zákona už neobstojí. Argumentácia rozsudkom krajského súdu je neprípustnou novotou v odvolacom konaní a nie je možné ju akceptovať. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, skonštatoval objektívnu zodpovednosť žalovaného za neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Na skutkový stav aplikoval relevantnú právnu úpravu. Navrhuje rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania. 10. Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z., že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a k správnosti rozhodnutia ďalej uvádza: 11. Okresný súd riešil otázku náhrady škody, ktorá vznikla z dôvodu poškodenia overovacej značky na určenom meradle spotreby plynu v areáli penziónu v T. Q. užívaním žalovaným. Znalecký posudok X.. N. Q. jednoznačne identifikoval vytvorenie zabezpečovacej plomby, obsahovo, tvarovo a rozmerovo nezhodnými čeľusťami plombovacích klieští žalobcu a vytvorenie plomby s označením 12-M41, ktoré nie je overovacou značkou spoločnosti SPP - distribúcia, a.s., Bratislava. Pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené odstránením a nahradením inou plombou. Zamenená plomba bola na zariadení v užívaní žalovaným, preto u žalovaného vznikla objektívna zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla distribúcii plynu z neoprávneného odberu. Podľa zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Znalecký posudok jednoznačne poukázal na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plombe) a následne nastáva objektívna zodpovednosť za škodu u žalovaného z hľadiska § 82 ods. 2 zákona, že odberateľ ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Podľa ods. 3, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívne spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 pím. i) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii. § 15 ods. 5 písm. d) zákona č. 142/2000 uvádza, že platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Znalecký posudok konštatoval zámenu overovacej značky, preto nie je dôležité len to, že vznik škody nemožno vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla ako tvrdí žalovaný, ale je tu objektívna zodpovednosť žalovaného za neoprávnený odber meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Porušenie zabezpečovacej plomby znamená narušenie objektívnej možnosti zmerania odberu plynu za určité obdobie, preto pri takejto situácii je potrebné vypočítať predpokladanú škodu na odbere plynu a je potrebné zistiť predpokladaný možný odber plynu cez meradlo, a to postupom podľa Vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Žalobca aj zdôvodnil, že pri výpočte škody a objektívnej zodpovednosti žalovaného zostavu meradla a neporušenosť plomby na meracom zariadení je zobratý v úvahu len jeden spotrebič, a to vykurovacie zariadenie RAPIDO s určitým hodinovým výkonom 2,5 m3 plynu za hodinu a predpokladaným denným počtom hodín používania spotrebičov, a to 16 hodín. Na č.l. 9 spisu je tzv. výpočet škody spôsobený neoprávneným odberom zemného plynu v rozsahu 4.974,60 eur ako bolo základom pre zúčtovanie žalovanému. Výpočet vychádza z predpokladaného počtu možných spotrebičov na plynové vykurovanie, ich oddeleného príkonu, či predpokladanej doby denného užívania za vymedzené obdobie od 26.1.2013 do 26.8.2013. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci 3Cdo/99/2012 konštatuje, že neoprávneným odberom je aj odber s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pri výpočte škody sa vychádza zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom, pričom takýto výpočet neodporuje ani v rozsudku Najvyššieho súdu ČR vo veci 25Cdo/201/2013, pretože výpočet žalobcu sledoval možnú spotrebu plynu počas neoprávneného odberu. Na počítači vykázaný odber 1 m3 plynu za uvedené obdobie nemôže zodpovedať reálnej spotrebe tvrdenej žalovaným, že využíva alternatívne palivo, ak počas kontroly v auguste 2013 sa zistilo, že minimálne jeden plynový spotrebič bol žalovaným využívaný a ten má hodinový príkon 2,5 m3. Preto výpočet náhrady škody považuje odvolací súd za správny, výpočet bol robený v súlade s Vyhláškou. Výpočet tejto náhrady škody podľa Vyhlášky môže reálne zodpovedať skutočnému odberu plynu na zariadení v správe žalovaného v rozhodnom období. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, pokiaľ je žalovaný zaviazaný k zaplateniu predpokladaného odberu plynu v rozhodnom období v rozsahu 4.974,60 eur aj s povinnosťou zaplatiť príslušný úrok z omeškania. V prípade omeškania s platením peňažného záväzku totiž podľa § 365 a § 369 Obchodného zákonníka vzniká aj povinnosť platiť úroky z omeškania. 12. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania. Úspešný žalobca má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v zmysle § 262 CSP. 13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 CSP, kde úspešný žalobca má právo na náhradu trov konania proti žalovanému, a to v rozsahu 100 % preukázaných trov. 14. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).