Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Co/126/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611204657 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8611204657.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zastúpený GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, IČO: 35 893 893, p r o t i žalovanému I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom 8. mája XXX/XX, XXX XX G., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie sumy 4.323,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 8C/113/2011-199 zo dňa 11.12.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.477,73 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Igora Šafranka, advokáta, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 39, § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1 a 5, § 54 ods.1,2, § 100 ods.1,2,3 a § 101 Občianskeho zákonníka, ust.§ 3 ods.1 a 2, § 4 ods.1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. Výrok o trovách konania ust.§ 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej O.s.p.). 3. Vo veci už bolo raz rozhodnuté rozsudkom zo dňa 01.10.2013 pod č. k. 8C/113/2011 - 80, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca a Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 04.11.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. 4. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 10.04.2007 Zmluvu o spotrebnom úvere číslo UZF/07/91346, na základe ktorej žaloba poskytol žalovanému účelový spotrebný úver vo výške 5 178,25 eura na financovanie predmetného financovania, ktorým je OPEL Vectra, VIN: W0L0JBF19X1046782. Žalovaný sa zaviazal splácať Spotrebný úver v 36 pravidelných mesačných splátkach, pričom výška splátky bola vo výške 236,76 eura (7 133,80 Sk) a splatnosť 1. splátky bola dňa 10.05.2007. Práva a povinnosti žalobcu a žalovaného sú upravené vo Všeobecných zmluvných podmienkach, ktorú sú súčasťou Úverovej zmluvy. Žalobca písomným oznámením určil predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňa 31.12.2007. Následne žalobca vykonal finančné vyúčtovanie Úverovej zmluvy a dlžnú sumu svojich nárokov podľa VZP oznámil žalovanému Finančným vyúčtovaním Úverovej zmluvy zo dňa 30.07.2008, v zmysle ktorého žalobca evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške istiny 4 622,89 eura. Právny zástupca žalobcu dňa 23.12.2013 predložil súdu Dohodou o splácaní záväzku v splátkach zo dňa 23.09.2008, kde je tiež v čl. I. ods. 4 dohody uvedené, že záväzok bol uznaný dlžníkom uznaním záväzku zo dňa 23.09.2008. 5. Súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesol právny zástupca žalovaného a túto posúdil podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo, a to Občianskeho zákonníka. Uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 31.12.2007, táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a žalobca podal žalobu na súd dňa 29.7.2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Pokiaľ sa týka námietok žalobcu ohľadne skutočnosti, že sa jedna o zmluvu o úvere a na daný právny vzťah je potrebné použiť ustanovenia Obchodného zákonníka, tak súd sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožnil, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a teda nejedná sa o absolútny obchod, ako to tvrdí žalobca a nepoužijú sa na daný právny vzťah ustanovenia Obchodného zákonníka. Taktiež, keďže sa jedná o spotrebiteľskú vec, premlčacie doby sú podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda tri roky a nie podľa Obchodného zákonníka, tak ako to tvrdí žalobca. Zároveň pokiaľ sa týka dohody o splácaní záväzku v splátkach, zo dňa 23.9.2008, ktorú žalobca súdu predložil a tiež ju aj vyhotovil, súd zistil, že v čl. I ods. 4 uvedenej dohody je tiež uvedené a vsunuté, že záväzok bol uznaný dlžníkom uznaním záväzku zo dňa 23.09.2008. pričom podľa súdu predstavuje nekalú obchodnú praktiku zo strany dodávateľa a neprijateľnú zmluvnú podmienku vsunutú do predmetnej dohody a teda takáto dohoda je neplatná. K veci súd dodal, že uznanie dlhu je jednostranný adresný právny úkon a v tomto prípade bolo toto uznanie zapracované-vsunuté do dohody o splácaní záväzku v splátkach, ktorý je dvojstranný právny úkon a iniciatíva k uzavretiu tejto dohody nevyšla zo strany žalovaného, ale žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie sud vo veci rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 142 ods.1 O. s .p. a priznal úspešnému žalovanému trovy konania vo výške 1.477,73 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia z hodnoty predmetu sporu 4.323,73 Eur za 8 úkonov právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom á 160,99 Eur, vyjadrenie zo dňa 29.03.2012 á 160,99 Eur, účasť na pojednávaní dňa 27.09.2012 (nemeritórny) á 40,25 Eur, účasť na pojednávaní dňa 01.10.2013 á 160,99 Eur, účasť na pojednávaní dňa 02.04.2015 á 160,99 Eur, vyjadrenie zo dňa 07.04.2015 á 160,99 Eur, účasť na pojednávaní dňa 15.10.2015 á 160,99 Eur, účasť na pojednávaní dňa 11.12.2015 á 160,99 Eur, 7 x režijný paušál z toho 3 x 7,63 Eur á 1 x 7,81 Eur á 4 x 8,39 Eur. Keďže právny zástupca žalovaného je platiteľom DPH, čo súdu preukázal, preto mu súd priznal aj DPH vo výške 20 % z odmeny 1.231,44 Eur v sume 246,29 Eur. Takto priznané trovy konania sú v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. 6. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Konštatoval, že súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu údajného premlčania žalobcom uplatnených nárokov a to na základe námietky premlčania vznesenej žalovaným, ktorú súd prvej inštancie posúdil podľa všeobecného právneho predpisu upravujúceho spotrebiteľské právo, t.j. Občianskeho zákonníka. Žalobca konštatoval, že spotrebiteľský charakter vzťahu existujúceho medzi žalobcom a žalovaným nespochybňuje a uvedomuje si nevyhnutnosť aplikácie ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka na tento právny vzťah. Žalobca však má aj napriek uvedenému za to, že otázky premlčania nárokov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. UZF/07/91346 zo dňa 10.04.2007 (ďalej len zmluva), ktoré vznikli pred dňom 01.04.2015 sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluvu je bez ohľadu na povahu účastníkov nevyhnutné považovať za tzv. absolútny obchod. V čase vzniku nárokov zo zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania neexistoval žiadny právny predpis, ktorý by v rámci spotrebiteľských vzťahov zakotvoval prednostnú aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní v prípadoch kedy by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. V súčasnosti prednostnú aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka upravuje § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. V čase vzniku nárokov zo zmluvy bolo však toto ustanovenie účinné bez poslednej vety, pričom nová podoba tohto ustanovenia bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z.z. a nadobudla účinnosť až dňa 01.04.2015 a to bez toho, aby bola súčasne prechodnými ustanoveniami stanovená spätná účinnosť. Podľa názoru žalobcu mal súd prvej inštancie posúdiť otázku premlčania nárokov zo zmluvy podľa ustanovení Obchodného zákonníka, lebo v čase vzniku nárokov zo zmluvy nebola žiadnym právnym predpisom ustanovená prednosť aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní v rámci spotrebiteľských vzťahov a zmluva má bez ohľadu na povahu účastníkov povahu absolútneho obchodu, a teda otázka premlčania nárokov, ktoré zo zmluvy vznikli pred dňom 01.04.2015 sa vzhľadom na obdobie vzniku týchto nárokov spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ak by súd prvej inštancie na nároky vzniknuté zo zmluvy aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní je nesporné, že tieto nároky by neboli v čase podania žaloby premlčané, pričom žalobca zdôraznil, že táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania pred súdom prvej inštancie sporná. V prípade, ak by sa vyššie uvedená námietka premlčania mala posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, tak podľa ustanovení Občianskeho zákonníka by sa malo posudzovať aj Uznanie záväzku žalovaného. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie posudzoval premlčanie nárokov zo zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, nevzal do úvahy Uznanie záväzku žalovaným, na základe ktorého by sa premlčacia doba v zmysle ustanovení Občianskeho práva predlžila až o 10 rokov a nárok žalobcu by tak súdom prvej inštancie nemohol byť vyhodnotený ako premlčaný. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a rozhodol podľa petitu žaloby žalobcu zo dňa 29.07.2011 alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 7. Odvolanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 09.03.2016 s možnosťou sa vyjadriť v lehote 10 dní. Vyjadrenie vo veci podané nebolo. 8. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 C.s.p.). 9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 25.04.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. Žalobca namieta, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 písm.f/ C.s.p.), že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm.h/ C.s.p.). Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ, pričom táto nesprávnosť môže byť spôsobená troma príčinami, a to nevykonaním relevantných navrhnutých dôkazov, nesprávnym skutkovým zistením z vykonaných dôkazov alebo nedostatočnosťou doteraz zisteného stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 11. Odvolací súd má naproti názoru žalobcu za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza. 12. Odvolacie námietky žalovaného sú iba zhrnutím, resp. modifikáciou jeho procesnej obrany, ktorú produkoval pred súdom prvej inštancie, resp. prezentovaním jeho právneho názoru na prejednávaný spor. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam strán prednesených v priebehu konania a jeho rozhodnutie zodpovedá pravidlám formálnej logiky. 13. Žalobca vo svojom odvolaní naproti tomu neuviedol žiaden nový relevantný argument, ktorý by mal súvis s prejednávanou vecou, a ktorý by bol spôsobilý priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. 14. Súd prvej inštancie správne prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesol právny zástupca žalovaného a túto správne posúdil podľa Občianskeho zákonníka. Uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 31.12.2007. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná (uvedené vyplýva aj z odvolania). Žalobca podal žalobu na súd dňa 29.07.2011, teda po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil i Dohodu o splácaní záväzku v splátkach zo dňa 23.09.2008, ktorú žalobca súdu predložil a ako nekalú obchodnú praktiku zo strany dodávateľa, keď v článku I. ods.4 uvedenej dohody je uvedené a vsunuté, že záväzok bol uznaný dlžníkom uznaním záväzku zo dňa 23.09.2008. I odvolací súd má za to, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku vsunutú do predmetnej dohody a teda táto dohoda je neplatná. Uznanie dlhu je skutočne jednostranný, adresný právny úkon a v tomto prípade bolo toto uznanie zapracované - vsunuté do dohody o splácaní záväzku v splátkach, ktorý je dvojstranným právnym úkonom a iniciatíva k uzavretiu tejto dohody nevyšla zo strany žalovaného, ale zo strany žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu prax, napríklad na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/212/2012 z 23.05.2012, 14Co/23/2013 z 12.09.2013, 3Co/53/2012 z 05.12.2012, 5Co/69/2012 z 20.12.2012, 11Co/37/2012 zo dňa 07.06.2012, 17Co/120/2012 zo dňa 07.06.2012 a ďalšie. K odvolacej námietke o nemožnosti aplikácie ust.§ 52 ods.2 veta tretia Občianskeho zákonníka, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2014 odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.01.2015, s ktorého právnym názorom sa plne stotožňuje a ktorý uvádza, že právne predpisy, ktorého je toto ustanovenie súčasťou nemajú prechodné a záverečné ustanovenia, to znamená, že sa od ich účinnosti aplikuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. 15. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). 16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., kde úspešnému žalovanému (odvolanie žalobcu bolo nedôvodné) bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.