Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Sa/7/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200176 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8017200176.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu V.. V. V., B. XXXX, M. nad C., zastúpeného JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou, Hlavná 10, Prešov proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 26. januára 2017 číslo: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 08. júna 2016 číslo: XXXXX-XX/XXXX-VT na základe správnej žaloby, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 26.01.2017 č. XXXXX-X/XXXX-BA rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z. ) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 08.06.2016 č. XXXXX-XX/XXXX/VT vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou ako prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie zo dňa 08.06.2016 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe, žalobcovi, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkového poistenie nezaniklo dňa 30.11.2013, ale zaniklo dňa 14.04.2014. 3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že nedoručil Sociálnej poisťovni, pobočke Vranov nad Topľou svoj písomný podnet na začatie konania a ak Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou začala konanie z vlastného podnetu, bolo jej povinnosťou oznámiť účastníkovi konania začatie konania ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia a následne v napadnutom rozhodnutí uviesť deň začatia konania spolu s označením prvého úkonu, ktorým voči účastníkovi konania začala konať. Ďalej namietal, že licencia L1A mu bola vydaná v čase, kedy už bol samostatne zárobkovo činnou osobou viac ako dva roky. Na podklade licencie L1A nedosahoval príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Licencia L1A je dokladom o odbornej spôsobilosti na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nie je povolením, na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem. Licencia L1A neobsahuje údaje, s ktorými legislatíva spája povolenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti (napr. obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania...). Poukázal, že údaje z registra licencií sú neverejné a nie sú údajmi o vydávaní povolenia na výkon činnosti uvedenej v § 5 zákona. Ak by údaje registra licencií boli skutočne údajmi na úrovni údajov povolenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, potom by údaje registra licencií boli verejné, ako tomu je v prípade živnostenského registra, obchodného registra a pod. Ďalej namietal, že jeho registrácia ako fyzickej osoby pokračovala po 30. novembri 2013 na príslušnom daňovom úrade výlučne a iba na podklade dosahovania príjmov podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov (ide o príjmy z prenájmu) a táto registrácia bola ukončená dňom 14.04.2014. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je neurčité, nezrozumiteľné, formalistické a arbitrárne a nepredchádzal mu legitímny proces jeho vydania (účastník konania nebol riadne oboznámený so začatím konania z podnetu Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou, a Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, mu neumožnila predložiť jeho vyjadrenie k predmetu konania). Mal zato, že Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, si nesplnila povinnosť zabezpečenia presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, keď si napr. nevyžiadala jeho stanovisko. Žiadal, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. 4. Konštatovala, že rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. XXXX/XXXX/OZ-ClZ zo dňa 11.10.2013 bolo účastníkovi konania k 30.11.2013 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore oftalmológia, s miestom výkonu činnosti: B. XXXX, M. nad C., č. XXXX/ XXXX/OZ-CIZ zo dňa 31.05.2010, vydané Prešovským samosprávnym krajom. Dňa 22.11.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou prijala Registračný list fyzickej osoby - odhlášku účastníka konania, s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby 30.11.2013. Podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) v znení zákona č. 351/2005 Z.z., účinného od 01.09.2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 272/2007 Z.z., účinného od 01.07.2007 a zákona č. 133/2010 Z.z., účinného od 01.06.2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovnici v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 133/2010 Z. z., účinného od 1. júna 2010, licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva Slovenská lekárska komora. Dňa 24.08.2005 bola účastníkovi konania Slovenskou lekárskou komorou vydaná licencia č. R na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: oftalmológia. Licencia bola zrušená k 14.12.2015 rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory č. LZA/PO/XXXX/XX z 24.09.2015. Námietky účastníka konania, uvedené v odvolaní, nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia, ktoré spĺňa náležitosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 209 zákona je zrejmé, na základe ktorých ustanovení zákona Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou dospela k právnemu názoru uvedenému vo výroku napadnutého rozhodnutia a ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia č. XXXXX-XX/XXXX-VT zo dňa 08.06. 2016. Podľa § 185 ods. 4 zákona konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Zákon nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona povinnosť, aby účastníka konania upovedomila o začatí konania. Zákon neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.02.2011, sp. zn. 7Sžso/20/2010). Napriek skutočnosti, že účastníkovi konania bolo povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie rozhodnutím č. XXXX/XXXX/OZ-CIZ zrušené dňom 30.11.2013, mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: oftalmológia (licencia typu A). O skutočnosti, že licencia L1A zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, informovala aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (<http:// www.lekom.sk/index.php?ID=94>). Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z., účinného od 01.01.2014, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa 138 ods. 5 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z.z., účinného od 01.01.2013, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky príjmy účastníka konania z podnikania za rok 2012 (46 356,29 Eur) presiahli zákonom stanovenú sumu 4 716,00 Eur, na základe čoho bol účastník konania v období, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Podľa § 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z., účinného od 01.01.2011 do 31.12.2013, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 293cu zákona v znení zákona č. 338/2013 Z. z. na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije §5 v znení účinnom do 31. decembra 2013. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou sa listom č. XXXXX-X/XXXX z 09.05.2016 obrátila na Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou, so žiadosťou o písomné oznámenie obdobia registrácie účastníka konania v Registri daňových subjektov a taktiež o podanie informácie, k akej činnosti mal účastník konania pridelené daňové identifikačné číslo (DIČ). Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou, listom č. XXXXXX/XXXX z 02.06.2016 oznámil Sociálnej poisťovni, pobočke Vranov nad Topľou, že: „V.. V. V., nar. XX.XX.XXXX bol registrovaný na dani z príjmu fyzických osôb v období od 03.07.2003 do 14.04.2014, na základe doručených dokladov, preukazujúcich výkon činnosti ambulantnej lekárskej praxe. Zároveň bol daňový subjekt registrovaný aj z dôvodu prenájmu nehnuteľností, ktorý oznámil správcovi dane v trvaní od 14.04.2008 do 31.12.2010 a od 01.05.2011 do 31.03.2014.“ Na základe týchto skutočností účastníkovi konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 14.04. 2014. 5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. 6. Namietal, že rozhodnutie žalovanej aj prvostupňového správneho orgánu boli vydané v rozpore so zákonom a nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalovaná sa riadne nevysporiadala s námietkami žalobcu najmä s tým, že žalobca bol ešte pred vydaním Licencie R od 03.07.2003 samostatne zárobkovo činnou osobou, teda viac ako 2 roky pred tým, na podklade predmetnej Licencie nedosahoval príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov ( ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z. ). Ďalej sa nevysporiadala s námietkou, že Licencia L1A je len dokladom o odbornej spôsobilosti, nie je povolením na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba. V tejto súvislosti poukázal na § 77a, § 78a ods. 1, 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ( ďalej len zákon č. 578/2004 Z.z. ) z ktorých vyplýva, že údaje z registra licencií je Slovenská lekárska komora ( ďalej len SLK ) oprávnená poskytnúť iba Národnému centru zdravotníckych informácií, tieto údaje nie sú verejné a nie sú údajmi o vydávaní povolenia na výkon činnosti uvedenej v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a Dohoda o poskytovaní údajov z registra SLK uzatvorená medzi SLK a Sociálnou poisťovňou podľa § 51 Občianskeho zákonníka má súkromnoprávny charakter a akýkoľvek odkaz Sociálnej poisťovne na § 233 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. neobstojí, lebo označené zákonné ustanovenie operuje s pojmom povolenie, nie licencia a so zákonnou, nie zmluvnou povinnosťou orgánu, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Ak by SLK mala oznamovaciu povinnosť, potom by táto bola priamo zakotvená v zákone č. 578/2004 Z.z. 7. Ďalej poukázal, že žalovaná vychádzala z údajov z registra daňových subjektov, z ktorých mala preukázané, že žalobca bol registrovaná na daňovom úrade v súvislosti so zárobkovou činnosťou od 03.07.2003 do 14.04.2014, pričom obaja bez ďalšieho dôkazného preverovania si vytvorili vlastný záver o tom, že zánik registrácie na daňovom úrade žalobcu dňom 14.04.2014 bol spojený s dosahovaním príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z.z. napriek tomu, že pozícia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby vo vzťahu k Sociálnej poisťovni bola ukončená k 30.11.2013 doručením registračného listu fyzickej osoby ( odhlášky ), spolu s kópiou rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja ( PSK ) o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulancie v odbore oftalmológia. 8. Zdôraznil, že žiadne iné povolenie na výkon činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby nemal a jeho registrácia ako fyzickej osoby pokračovala po 30.11.2013 na príslušnom daňovom úrade výlučne na podklade dosahovania príjmov podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. ( príjmy z prenájmu ), táto registrácia bola ukončená dňom 14.04.2014, pričom dosahovanie príjmov podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. nezakladá účasť žalobcu na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení. 9. V žalobe namietal aj v procesnoprávnej rovine, citoval § 172 ods. 3b, § 184 ods. 8, § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že žalobca nedal podnet na začatie konania, konanie začalo z vlastného podnetu správneho orgánu bez toho, aby o tejto skutočnosti vopred informoval žalobcu a to ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán neuviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.06.2016 deň začatia nedávkového konania č. XXXXX-XX/XXXX/VT a rovnako neuviedol, resp. neoznačil prvý úkon, ktorým voči žalobcovi ako účastníkovi konania začal konať. V tomto rozhodnutí nie je uvedený ani deň začatia konania zo strany správnych orgánov, pričom snaha žalovanej konvalidovať priame porušenie procesných práv žalobcu ako účastníka konania pred orgánom prvého stupňa s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011 neobstojí, nakoľko predmetom konania voči žalobcovi je nedávkové konanie, t.j. posúdenie - riešenie spornosti vzniku, resp. zániku sociálneho poistenia, na rozdiel od predmetu už označeného súdneho konania, ktorým je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pri predpise dlžného poisteného, v ktorom nie je sporný vznik, resp. zánik sociálneho poistenia. Tvrdenie žalovanej, že je legitímne považovať za prvý úkon začatia nedávkového konania doručenie prvostupňového rozhodnutia je v hrubom rozpore s § 195 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré v žalobe citoval. Prijatie názoru žalovanej o zhode okamihu začatia nedávkového konania s okamihom doručenia samotného rozhodnutia, bez predchádzajúceho upovedomenia účastníka by znamenalo prijať názor, že vo veciach nedávkového konania nie je rozhodujúce zabezpečiť si stanovisko a dôkazné podnety účastníka konania, nakoľko je vždy a výlučne určujúci názor správnych orgánov. 10. Prijatie názoru žalovanej o zhode okamihu začatia nedávkového konania s okamihom doručenia prvostupňového rozhodnutia, bez predchádzajúceho upovedomenia účastníka konania je v rozpore aj s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 87/2014 zo dňa 10.09.2014, pričom namietal aj tú skutočnosť, že ak správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z článkov, stanovísk, webových stránok, vyjadrení, metodických usmernení, ktoré ale nie sú zákonmi, konali v rozpore s Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/69/2008. 11. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. 12. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.06.2017 aj v duplike zo dňa 28.09.2017 zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 13. Žalobca v replike zo dňa 18.09.2017 citoval Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, poukázal na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 105/06, na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/94, na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Sa/24/2016 a uviedol, že trvá na správnej žalobe a na jej dôvodoch. 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len S.s.p. ) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p. sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 19. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 21. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorý podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinného dôchodkového poistenie nezaniklo dňa 30.11.2013, ale zaniklo dňa 14.04.2014. 22. Na základe odvolania žalobcu, žalovaná preskúmavaným rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. 23. Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo rozhodujúcou právnou otázkou posúdenie postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby ( SZČO ) pre účely § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013, keďže žalobca namietal, že status SZČO stratil dňom 30.11.2013 v dôsledku zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v odbore otfalmológia a následným doručením Registračného listu fyzickej osoby (odhlášky), pričom argumentoval tým, že Licencia L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je len dokladom o odbornej spôsobilosti, nie je povolením na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako SZČO. 24. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014 zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 26. Osobitným predpisom podľa tohto ustanovenia je § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z.z. 27. Podľa § 293cu zákona č. 461/2003 Z.z. na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 01. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013. 28. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a ods. 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 29. Toto ustanovenie vo vzťahu k registrácii odkazuje na § 31 zákona č. 511/1992 Zb. a § 67 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ktoré upravujú postup pri registrácii daňových subjektov u správcu dane. 30. Podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z.z. zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§10). 31. Podľa § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)]. Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. 32. Podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ 33. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. slovenská lekárska komora vydáva licencie zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár a vedie register vydaných licencií. 34. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia sa riadi pravidlami upravenými zákonom č. 461/2003 Z.z., ktorý v § 5 presne vymedzuje pojem SZČO pre účely sociálneho poistenia. 35. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013, v spojení s § 293cu tohto zákona, pre nadobudnutie statusu SZČO sú rozhodujúce dve podmienky a to podmienka veku ( dovŕšenie 18 rokov veku, táto podmienka sporná nebola ) a registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom z okruhu SZČO sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím ( čo nie je prípad žalobcu ). V danom prípade Sociálna poisťovňa posudzovala splnenie týchto taxatívne vymedzených zákonných podmienok u miestne príslušného správcu dane, pričom z oznámenia Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 02.06.2016 č. XXXXXX/XXXX nesporne vyplýva, že žalobca bol registrovaný na dani z príjmu fyzických osôb v období od 03.07.2003 do 14.04.2004, na základe doručených dokladov, preukazajúcich výkon činnosti ambulantnej lekárskej praxe. Zároveň bol registrovaný aj z dôvodu prenájmu nehnuteľností, ktorý oznámil správcovi dane v trvaní od 14.04.2008 do 31.12.2010 a od 01.05.2011 do 31.03.2014. 36. Z uvedeného vyplýva, že pred vydaním prvostupňového správneho orgánu správny orgán skúmal splnenie podmienky registrácie žalobcu na príslušnom daňovom úrade v súvislosti s jeho zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z.z. a nepochybil ak uzavrel, že žalobca bol samostatne zárobkovo činnou osobou podľa zákona o sociálnom poistení do 14.04.2014. 37. V zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. bola správnym orgánom skúmaná aj podmienka príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z.z., ktorý žalobca dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok a z údajov, ktoré poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2012 boli 46 356,29 Eur a teda vyššie ako 12 - násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona, čo je 4 716 Eur. 38. Nepochybila preto Sociálna poisťovňa, ak v zmysle § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcu ako SZČO nezaniklo dňa 30.11.2013, ale dňa 14.04.2014. 39. Námietka žalobcu, že po 30.11.2013 nedosahoval príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. a že jeho registrácia na príslušnom daňovom úrade bola výlučne a iba na podklade dosahovania príjmov podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. ( príjmy z prenájmu ), teda že po 30.11.2013 nevykonával zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., preto nemohol byť SZČO v zmysle § 5 citovaného zákona neobstojí, lebo z oznámenia Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 02.06.2016 vyplýva, že žalobca bol registrovaný na dani z príjmov fyzických osôb do 14.04.2014 na základe dokladov preukázajúcich výkon činnosti ambulantnej lekárskej praxe, pričom v tomto oznámení je zrozumiteľne uvedené, že z dôvodu prenájmu nehnuteľností bol zároveň registrovaný aj v termíne od 14.04.2008 do 31.12.2010 a od 01.05.2011 do 31.03.2014. 40. Správny súd v tomto smere nemal dôvod spochybňovať vierohodnosť uvedeného oznámenia, a tvrdenie žalobcu, že po 30.11.2013 bol registrovaný na dani z príjmov fyzických osôb výlučne z dôvodu dosahovania príjmov z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. nevyplýva ani z rozhodnutia o zrušení registrácie žalobcu vydaného Daňovým úradom Prešov, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 14.04.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktoré žalobca predložil na pojednávaní konanom dňa 18.10.2017. 41. Vzhľadom na taxatívne vymedzenie SZČO v zmysle § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2013 sú bez právneho významu aj námietky žalobcu týkajúce sa Licencie L1A a námietky súvisiace s poskytovaním údajov z registra licencií SLK, keďže v konkrétnom prípade bolo rozhodujúce, že žalobca bol registrovaný podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. a zároveň v tomto období dosiahol zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu. 42. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkami žalobcu týkajúcimi sa procesnoprávnych pochybení správnych orgánov. 43. Nielen hmotnoprávne, ale aj procesnoprávne podmienky konania vo veciach sociálneho poistenia sú osobitne upravené v zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého nevyplýva, aby bol správny orgán povinný upovedomiť účastníka konania o začatí konania, neupravuje ani povinnosť správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia dať možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa k jeho podkladom a navrhovať dôkazy, prípadne navrhovať jeho doplnenie tak ako je to v Správnom poriadku, a aj keď takúto procesnú úpravu nemožno chápať absolutisticky, každú vec je potrebné posudzovať individuálne z hľadiska naplnenia povinností zakotvených v § 195 ods. 1, 3 zákona č. 461/2003 Z.z. 44. V tomto smere dospel správny súd k záveru, že správne orgány vychádzali z náležite zisteného skutkového stavu, pre ktoré si zabezpečili potrebné podklady, prvostupňové rozhodnutie v spojení s rozhodnutím žalovanej dávajú zrozumiteľnú odpoveď podľa akého zákonného ustanovenia správny orgán rozhodol ( § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. ), ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov ( listín ) a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodli ( § 209 ods. 4 citovaného zákona ). 45. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 47. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 veta druhá S.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).