Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Sa/23/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200864 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200864.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobkyne S.. Z. S., bytom I. J. Y., N. XXXX, zastúpenej JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou, so sídlom Kamenná Poruba 15, prevádzka Hlavná 10, Prešov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 18. októbra 2016 číslo: 50316-2/2016- BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 8. júna 2016 číslo: 11140-10/2016-VT na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto r o z h o d o l : Zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 18. októbra 2016 číslo: 50316-2/2016-BA a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 8. júna 2016 číslo: 11140-10/2016-VT a vracia vec Sociálnej poisťovni, pobočke Vranov nad Topľou na ďalšie konanie. Priznáva žalobkyni právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18. októbra 2016 číslo: 503116-2/2016-BA rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 08.06.2016 číslo: 11140-10/2016-VT (rozhodnutie pobočky) vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie pobočky potvrdila. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 218 ods. 1 a 2 zákona, uviedla že, pobočka ako prvostupňový orgán vydala dňa 08.06.2016 rozhodnutie vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 30. novembra 2013, ale zaniklo dňa 12. decembra 2013. 3. Proti rozhodnutiu pobočky podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že výrok napadnutého rozhodnutia je neurčitý a nezrozumiteľný. Poukázala na § 172 ods. 3 písm. b/ v spojení s ods. 5, § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona. Argumentovala, že nedoručila pobočke svoj písomný podnet na začatie tohto konania, a ak Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov Topľou začala konanie z vlastného podnetu, potom bola povinná jej oznámiť začatie tohto konania ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Samostatne zárobkovo činnou osobou bola od 4. septembra 2002 a Licencia L1A jej bola vydaná viac ako tri roky potom. Na podklade Licencie L1A nedosahovala príjem z podnikania samostatnej zárobkovej činnosti. Licencia L1A je vydávaná Slovenskou lekárskou komorou ( ďalej len SLK), je dokladom o odbornej spôsobilosti a nie je povolením, na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba. Poukázala na ustanovenia § 77a a 78 ods. 1 a 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“). Údaje z registra licencií vedeného SLK je oprávnená SLK poskytnúť zo zákona č. 578/2004 Z.z. a v zákonom č. 578/2004 Z.z. stanovenom rozsahu iba Národnému centru zdravotných informácií. Údaje z registra licencií nie sú verejné a nie sú údajmi o vydávaní povolenia na výkon činnosti uvedenej v § 5 zákona. Dohoda o poskytnutí údajov z registra SLK, uzatvorená medzi Sociálnou poisťovňou a SLK, bola uzatvorená podľa § 54 Občianskeho zákonníka ako nepomenovaná zmluva občianskoprávneho charakteru, t. j. ide o zmluvu súkromného charakteru. Samotný zákonodarca nezaviedol oznamovaciu povinnosť pre SLK voči Sociálnej poisťovni a rovnako nezaviedol verejnosť pre údaje vedené SLK. Poukázala na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenie § 195 ods. 1 až 3 zákona. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je neurčité, nezrozumiteľné, formalistické a arbitrárne. Domnieva sa, že napadnutému rozhodnutiu nepredchádzal legitímny proces jeho vydania. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, si nesplnila povinnosť zabezpečenia presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, nevyžiadala si jej stanovisko ako účastníčky konania. Do napadnutého rozhodnutia pobočka len jednostranne zahrnula svoju argumentáciu, bez toho, aby jej ako účastníčke konania umožnila uviesť protiargumenty. Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť na prvý stupeň konania. 4. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. 5. Konštatovala, že Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím číslo 5581/2007/OZ-CIZ zo dňa 30.novembra 2007 povolil účastníčke konania (žalobkyni) prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulancie v odbore O.. 6. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č. 4845/2013/OZ-CIZ zo dňa 11.októbra 2013 rozhodnutie č. 5581/2007/OZ-CIZ ku dňu 30.novembru 2013 zrušil. 7. Slovenská lekárska komora dňa 24. augusta 2005 vydala účastníčke konania Licenciu L1A/ PO/0425/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní X., v odbore: O.. 8. Slovenská lekárska komora rozhodnutím č. LPA/PO/0425/05, zo dňa 11. novembra 2014, licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. PO/0425/05 účastníčke konania v celom rozsahu dočasne pozastavila na čas od 6. novembra 2014, avšak najskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. LPA/PO/0425/05, do 5. novembra 2015. 9. Rozhodnutím č. LPA/PO/0425/05, z 24. septembra 2015 Slovenská lekárska komora v celom rozsahu dočasne pozastavila účastníčke konania licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/0425/05 na čas od 6. novembra 2015, avšak najskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. LPA/PO/0425/05, do 05.novembra 2016. 10. V registri daňových subjektov bola účastníčka konania registrovaná v období od 04.septembra 2002 do 12.decembra 2013 s prideleným DIČ: 1047987666. 11. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky účastníčka konania, ako samostatne zárobkovo činná osoba, dosiahla príjmy z podnikania za rok 2012 v sume 42 070,07 EUR (daňové priznanie podané 5. marca 2013), t.j. vyššie, ako zákonom ustanovená suma 4716,00 EUR za rok 2012. 12. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia argumentovala, že námietky účastníčky konania uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. 13. Argumentovala, že podľa právneho názoru žalovanej v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - X. má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica samostatne zárobkovo činnej osobe - X., povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Konštatovala, že žalovaná o existencii licencie L1A účastníčky konania nemala žiadnu vedomosť, pretože ju účastníčka konania žalovanej nikdy nepredložila. O existencii L1A sa žalovaná dozvedela až po importe príslušných licencií zo SLK do systému Sociálnej poisťovne. 14. K námietke účastníčky konania, že ustanovenie § 233 ods. 9 zákona neobstojí z dôvodu, že toto ustanovenie používa pojem povolenie a nie licencia dôvodila, že SLK na svojej webovej stránke uverejnila upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A, v ktorom termíny „povolenie“ a „licencia“ používa ako synonymá. 15. Žalovaná konštatovala, že účastníčka konania bola aj po 30. novembri 2013 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie SZČO ( existencia licencie č. L1A/PO/0425/05) a zároveň dosiahla potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2012. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia účastníčka konania príjem za uvedený rok dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. 16. Uviedla, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky sociálnej poisťovne je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníčke konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona). Zákon v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Taktiež zákon neukladá povinnosť žalovanej pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníčke konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (rozsudok NS SR sp.zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011). 17. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. 18. Poukázala, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t.j. keď odvádzateľ poistného nepodá registračný list fyzickej osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený. V prípade účastníčky konania bol podaný Registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia 30.novembra 2013, na základe ktorého bola účastníčka konania registrovaná v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne ako SZČO v období do 30.novembra 2013. Účastníčka konania ako samostatne zárobkovo činná osoba však splnila aj v období od 01.decembra 2013 do 12.decembra 2013 podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského povinného poistenia a povinného dôchodkového poistenia. 19. Z dôvodu nesprávne podaného Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky s dátumom zániku poistenia 30.november 2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou rozhodnutím zo dňa 08. júna 2016 rozhodla, že účastníčke konania ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.novembra 2013, ale zaniklo 12.decembra 2013. 20. Poukázala, že v zmysle § 5 zákona v spojení s § 293cu zákona s účinnosťou od 01.januára 2011 do 30.júna 2014 sa za SZČO na účely zákona považuje fyzická osoba, ktorá je registrovaná v súvislosti so zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.1 a 2 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Na základe údajov z Registra daňových subjektov vedeného Finančným riaditeľstvom SR bolo zistené, že účastníčka konania bola registrovaná na daňovom úrade ako fyzická osoba, ktorá je registrovaná v súvislosti so zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v období od 04.septembra 2002 do 12.decembra 2013. 21. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaná skonštatovala, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní v zmysle § 209 zákona. Výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a presný čo sa týka uloženej povinnosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne presné, nakoľko Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou uviedla všetky príslušné ustanovenia zákona, na základe ktorých vydala napadnuté rozhodnutie. 22. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Namietala, že rozhodnutie žalovanej aj prvostupňového správneho orgánu boli vydané v rozpore so zákonom a nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. 23. Žalovaná sa riadne nevysporiadala s námietkami žalobkyne najmä s tým, že žalobkyňa bola ešte pred vydaním Licencie L1A/PO/0424/05, od 04.09.2002 samostatne zárobkovo činnou osobou, teda viac ako 3 roky pred tým, na podklade predmetnej Licencie nedosahovala príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. 24. Ďalej sa nevysporiadala s námietkou, že Licencia L1A je len dokladom o odbornej spôsobilosti, nie je povolením na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba. V tejto súvislosti poukázala na § 77a, § 78a ods. 1, 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, z ktorých vyplýva, že údaje z registra licencií je SLK oprávnená poskytnúť iba Národnému centru zdravotníckych informácií, tieto údaje nie sú verejné a nie sú údajmi o vydávaní povolenia na výkon činnosti uvedenej v § 5 zákona a Dohoda o poskytovaní údajov z registra SLK uzatvorená medzi SLK a Sociálnou poisťovňou podľa § 51 Občianskeho zákonníka má súkromnoprávny charakter a akýkoľvek odkaz Sociálnej poisťovne na § 233 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. neobstojí, lebo označené zákonné ustanovenie operuje s pojmom „povolenie“, nie licencia a so zákonnou, nie zmluvnou povinnosťou orgánu, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. Ak by SLK mala oznamovaciu povinnosť, potom by táto bola priamo zakotvená v zákone č. 578/2004 Z.z. 25. V žalobe namietala aj v procesnoprávnej rovine, citovala § 172 ods. 3b, § 184 ods. 8, § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedla, že žalobkyňa nedala podnet na začatie konania. Konanie začalo z vlastného podnetu správneho orgánu bez toho, aby o tejto skutočnosti vopred informoval žalobkyňu, a to ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán neuviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.06.2016 deň začatia nedávkového konania č. 11124-10/2016/VT a rovnako neuviedol, resp. neoznačil prvý úkon, ktorým voči žalobcovi ako účastníkovi konania začal konať. V tomto rozhodnutí nie je uvedený ani deň začatia konania zo strany správnych orgánov, pričom snaha žalovanej konvalidovať priame porušenie procesných práv žalobcu ako účastníka konania pred orgánom prvého stupňa s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011 neobstojí, nakoľko predmetom konania voči žalobcovi je nedávkové konanie, t.j. posúdenie - riešenie spornosti vzniku, resp. zániku sociálneho poistenia, na rozdiel od predmetu už označeného súdneho konania, ktorým je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pri predpise dlžného poisteného, v ktorom nie je sporný vznik, resp. zánik sociálneho poistenia. 26. Tvrdenie žalovanej, že je legitímne považovať za prvý úkon začatia nedávkového konania doručenie prvostupňového rozhodnutia je v hrubom rozpore s § 195 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré v žalobe citovala. Prijatie názoru žalovanej o zhode okamihu začatia nedávkového konania s okamihom doručenia samotného rozhodnutia, bez predchádzajúceho upovedomenia účastníka by znamenalo prijať názor, že vo veciach nedávkového konania nie je rozhodujúce zabezpečiť si stanovisko a dôkazné podnety účastníka konania, nakoľko je vždy a výlučne určujúci názor správnych orgánov. Prijatie názoru žalovanej o zhode okamihu začatia nedávkového konania s okamihom doručenia prvostupňového rozhodnutia, bez predchádzajúceho upovedomenia účastníka konania je v rozpore aj s Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 87/2014 zo dňa 10.09.2014, pričom namietala aj tú skutočnosť, že ak správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z článkov, stanovísk, webových stránok, vyjadrení, metodických usmernení, ktoré ale nie sú zákonmi, konali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžo/69/2008. 27. Z uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania. 28. V časti B žaloby žalobkyňa podala návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a/ v spojení s § 30 SSP. 29. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá vo vyjadrení zo dňa 23.03.2017 zotrvala na skutkových a právnych argumentoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a podľa § 105 ods. 2 písm. a/ SSP žiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. 30. Krajský súd v Prešove ako správny súd uznesením zo dňa 31. mája 2017 zamietol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zo dňa 19.12.2016. 31. Žalobkyňa v replike zo dňa 07.11.2017 zotrvala na svojom názore, že Licencia L1A je dokladom o odbornej spôsobilosti na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní X. a nie je povolením, na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako SZČO. Licencia L1A je iba jedným z mnohých dokladov na vydanie skutočného povolenia na výkon činnosti (viď. najmä § 11 a 12 zákona č. 578/2004 Z.z.). Poukázala, že podľa druhej časti zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti č. 578/2004 Z.z. označenej zákonodarcom ako povolenie na prevádzkovanie činnosti môže vydávať iba Ministerstvo zdravotníctva SR a samosprávne kraje. Znenie § 11 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti osvedčuje, že SLK nie je oprávnená na vydávanie povolenia na výkon činnosti, nakoľko takáto kompetencia bola zverená iba Ministerstvu zdravotníctva SR a samosprávnym krajom. Podľa § 233 ods. 9 zákona, orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5 je povinný oznámiť sociálnej poisťovni vydanie takéhoto povolenia a zrušenie do 15 dní od jeho vydania alebo zrušenia. Z toho vyplýva, že znenie § 233 ods. 9 zákona operuje s pojmom povolenie, nie licencia. Označené zákonné ustanovenie operuje so zákonnou, nie zmluvnou povinnosťou orgánu, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5 zákona, t.j. ak by túto zákonom prikázanú oznamovaciu povinnosť mala mať SLK, potom by tá jej povinnosť bola priamo zakotvená v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ako je tomu v prípade jej zákonnej oznamovacej povinnosti voči národnému centru zdravotníckych informácií. Samotný zákonodarca nepovažuje SLK za orgán, ktorý vydáva povolenie na výkon činnosti uvedenej v § 5 zákona, keďže do zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nezaviedol oznamovaciu povinnosť pre SLK voči Sociálnej poisťovni a rovnako nezaviedol verejnosť pre údaje vedené SLK v Registri licencií. V tejto súvislosti žalobkyňa dala do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 105/06, nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 2694 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Sa/24/2016 , pričom uviedla, že trvá na správnej žalobe a na jej dôvodoch. 32. Na pojednávaní pred súdom právna zástupkyňa žalobkyne zdôraznila, že žalobkyňa po 30.novembri 2013 nevykonávala žiadnu zárobkovú činnosť na základe Licencie L1A/PO/0425/05 s poukazom na zrušenie kódu prostredníctvom Úradu zdravotnej starostlivosti, keď bez kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nemohla žalobkyňa v tomto odbore vykonávať akúkoľvek činnosť. Zároveň poukázala na č.l. 8 administratívneho spisu Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou, ktorá požiadala Daňový úrad Prešov, pobočku Vranov nad Topľou o súčinnosť listom zo dňa 05.05.2016, v ktorom žiadala o písomné oznámenie registrácie DIČ na daňovom úrade u fyzickej osoby S. a taktiež o podanie informácie k akej činnosti menovaný mal pridelené konkrétne DIČ na daňovom úrade. Z odpovede Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 02.06.2016 vôbec nevyplýva odpoveď na túto žiadosť o súčinnosť, nakoľko Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou neuvádza DIČ, neuvádza tzv. kategorizáciu, ktorá je vykonávaná, a za akým účelom bola registrácia vykonávaná. Takisto právna zástupkyňa žalobkyne namietala, že zákon o dani z príjmov kategorizuje v § 63 rôzne kategórie, ale z toho len dve, t.j. písm. a/ a b/ sú tie, ktoré sú základom pre vykonávanie odvodových povinností, ale príjmy kategórie c/ už nie, lebo sú oslobodené. Má za to, že Sociálna poisťovňa nevyhodnotila rozhodujúcu skutočnosť, a to kategorizáciu príjmov, lebo nie každý príjem je základom pre vznik odvodovej povinnosti. 33. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 34. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. 35. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 36. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 37. Podľa § 202 ods.2 veta druhá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne. 38. Podľa § 203 ods.2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby (v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 39. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 40. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 41. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 42. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu , vypočul právnu zástupkyňu žalobkyne a žalobkyňu s tým, že v súlade s § 114 SSP konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože preskúmavané rozhodnutie žalovanej aj rozhodnutie pobočky sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. 43. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej o zamietnutí odvolania žalobkyne a potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, ktorá rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.novembra 2013, ale zaniklo dňa 12.decembra 2013. 44. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z. (účinnom od 01.01.2011), zárobková činnosť podľa tohto zákona je ako osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. 45. Podľa § 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z.(účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 46. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z. (účinnom od 01.01.2011), povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 47. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona v znení zákona č. 555/2007 Z.z.(účinnom od 01.01.2008), povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 48. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z.z. (účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2013), povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 49. Podľa § 138 ods. 5 zákona v znení zákona č. 252/2012 Z.z. (účinnom od 01.01.2013), vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. 50. Podľa § 228 ods. 1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z.z. (účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2014), samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. 51. Podľa § 228 ods. 4 zákona v znení zákona č. 69/2012 Z.z. (účinnom od 01.03.2012 do 31.12.2014), samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odseku 1 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. 52. Podľa § 5 zákona v spojení s § 293cu zákona s účinnosťou od 01.01.2011 do 30. 06.2014, sa za SZČO na účely zákona považuje fyzická osoba, ktorá je registrovaná v súvislosti so zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov. 53. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobnými námietkami sú nesprávne právne posúdenie veci, postup správneho orgánu, keď žalobkyni nebolo oznámené začatie konania, nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov a neurčitosť výroku resp. chýbajúce zákonné náležitosti výroku preskúmavaného rozhodnutia žalovanej aj rozhodnutia pobočky ako prvostupňového správneho orgánu. 54. Žalovaná sa v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom nevysporiadala s odvolacou námietkou žalobkyne proti rozhodnutiu pobočky, v ktorej žalobkyňa argumentovala, že Licencia L1A je dokladom o odbornej spôsobilosti, nie povolením, na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako SZČO. Licencia L1A neobsahuje údaje, z ktorými legislatíva spája povolenie na výkon SZČO, pretože neobsahuje také údaje ako je obchodné meno, identifikačné číslo, miesto podnikania a pod. Poukázala, že Dohoda o poskytovaní údajov z registra SLK uzatvorená medzi Sociálnou poisťovňou a SLK je dohoda uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka ako nepomenovaná zmluva a ide o zmluvu súkromného charakteru, nie verejného charakteru. Aj podľa názoru správneho súdu samotná existencia licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní X. v odbore O., je len podkladom pre výkon odbornej činnosti. 55. Správy súd má za to, že žalovaná nedostatočným spôsobom odôvodnila skutočnosť, že žalobkyňa je podľa jej názoru v zmysle § 5 zákona považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu v období od 30.novembra 2013 do 12.decembra 2013 s poukazom na tú skutočnosť, že Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č.: 4845/2013/OZ-CIZ zo dňa 11. októbra 2013 žalobkyni ku dňu 30. novembru 2013 zrušil rozhodnutie, ktorým jej povolil poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore: O. zo dňa 30.11.2007 číslo: 5581/2007/OZ-CIZ. 56. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne, že na zaradenie fyzickej osoby do pozície SZČO na účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nepostačuje iba prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu, ale je nevyhnutné, aby boli súčasne splnené aj ďalšie podmienky, a to najmä podmienka, že v rozhodnom čase musí existovať aj samotné oprávnenie na dosahovanie príjmu z podnikania alebo príjmu z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov. Pozícia žalobkyne ako SZČO vo vzťahu k Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou bola ukončená ku dňu 30.novembru 2013 odhláškou z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO spolu s doložením príslušných dokladov preukazujúcich zrušenie rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja o povolení poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení žalobkyňou ku dňu 30.novembru 2013. 57. K námietke žalobkyne, že pobočka ako prvostupňový správny orgán žalobkyni neoznámil začatie nedávkového konania, správny súd dáva do pozornosti, že síce žiadne ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni takýto procesný úkon vykonať, avšak podľa názoru súdu v zmysle § 195 ods. 1 zákona tak pobočka môže konať iba za predpokladu, že má dostatok podkladov na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Správny súd je toho názoru, že oznámenie úmyslu začať nedávkové konanie z vlastného podnetu pobočky by na rýchlosť a efektívnosť jej konania nemal vplyv. Práve naopak, pobočka by sa v rámci konania mohla vyrovnať s námietkami účastníka administratívneho konania, čím by sa v mnohých prípadoch predišlo odvolaciemu konaniu. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je rekapitulácia vyjadrení účastníka konania a zaoberania sa všetkými dôkazmi, či už v jeho prospech alebo v neprospech účastníka konania, čo v tomto prípade spôsobuje nezákonnosť tohto rozhodnutia. 58. Podľa § 209 ods. 1 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 59. Podľa § 209 ods. 2 zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 60. Podľa § 209 ods. 3 zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. 61. Podľa § 209 ods. 4 zákona, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 62. Podľa názoru správneho súdu zrejmé, že rozhodnutie pobočky žalovanej nezodpovedá citovanému ustanoveniu § 209 ods. 3 zákona, pretože v ňom absentuje uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Pobočka v úvodnej časti rozhodnutia uviedla ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona, ktorý však upravuje vecnú príslušnosť pobočky. Vo výroku rozhodnutia malo podľa názoru správneho súdu byť uvedené ustanovenie príslušného právneho predpisu, podľa ktorého pobočka dospela k záveru, že žalobkyňa spĺňa status samostatne zárobkovo činnej osoby. 63. Žalovaná ako odvolací orgán toto pochybenie týkajúce sa neurčitosti výroku pobočky prehliadla, dôsledne sa nezaoberala odvolacími námietkami uvedenými žalobkyňou v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky, ktoré sú identické so žalobnými námietkami. 64. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 10Sžso/31/2014, podľa ktorého ... „keďže rozhodnutie správneho orgánu vydaného v správnom konaní predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, podmienkou je súlad s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydávané. Obdobne rozhodnutie musí byť v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Najdôležitejšou súčasťou rozhodnutia je výrok, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu alebo zánik individuálneho právneho aktu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne menia právne vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Výrok však musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Z výroku musí byť predovšetkým zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu ktorého ustanovenia správny orgán rozhodoval.“ 65. Správny súd poukazuje, že je neprípustné, aby žalovaná dopĺňala chýbajúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vyjadrení k žalobe, nakoľko žalobkyňa s poukazom na článok 2 ods. 2 Ústavy SR má právo na doručenie takého rozhodnutia, ktoré bude jasne, presvedčivo odôvodnené tak, aby bolo zrozumiteľné jemu ako účastníkovi konania. 66. Žalovaná je povinná v ďalšom konaní vydať rozhodnutie v súlade s § 209 zákona. V odôvodnení nového rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri využití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. 67. Podľa § 152 ods. 4 Ústavy SR, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu podľa článku 46 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutého na jeho právach odopiera možnosť efektívne spochybniť takéto rozhodnutie, a preto nie je možné označiť napadnuté rozhodnutie ako spravodlivé. 68. Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nestačí len citácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby správny orgán vyložil aj obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. 69. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí, preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP preskúmavané rozhodnutie žalovanej aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou zrušil a v zmysle § 191 ods.4 SSP vrátil vec Sociálnej poisťovni, pobočke Vranov nad Topľou na ďalšie konanie. 70. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 71. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP, tak, že úspešnej žalobkyni bola voči žalovanej priznaná ich úplná náhrada. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).