Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3To/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200582 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200582.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 7.9.2017, v trestnej veci obžalovaného T. H. a spol. pre pokračovací trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.8.2003 a iné, o odvolaní obžalovaných T. H. a W. B. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17.5.2016, sp. zn. 33T 118/2008, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. 1. obž. T. H. j, nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom S. č. XX, okr. S. 2. obž. W. , nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., H. XXXX/XX s ú v i n n í, ž e I. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s odsúdeným M. E., nar. XX.XX.XXXX a ďalšími osobami sa pokúsili dňa XX.XX.XXXX v nočných hodinách vykonať lúpežné prepadnutie V. M. v úmysle zmocniť sa finančnej hotovosti, o ktorej vedeli, že poškodený ju zvyčajne preváža a to aj pod hrozbou použitia násilia tak, že M. E. zabezpečil motorové vozidlo, v ktorom následne v uniformách príslušníkov PZ spolu s W. B. a T. H. čakal pri zastávke SAD, pri motoreste A. v obci E. N. M. na prichádzajúce osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, ev. č. VT XXX AK majiteľa V. M., pričom ďalšie osoby monitorovali a mali hlásiť pohyb uvedeného motorového vozidla po ceste I. triedy v smere z W. do W., avšak vzhľadom k tomu, že V. M. v uvedený deň neprechádzal v uvedenom čase po tomto úseku cesty, k dokonaniu skutku nedošlo; II. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s odsúdeným M. E., a ďalšími osobami sa pokúsili dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v úmysle zmocniť sa finančnej hotovosti, o ktorej vedeli, že poškodený ju zvyčajne preváža, a to aj pod hrozbou použitia násilia tak, že ďalšie osoby monitorovali pohyb osobného motorového vozidla zn. VW W. M ev. č. VT XXX AK majiteľa V. M., ktorý v tom čase riadil vodič R. A. po ceste 1. triedy v smere z W. do W., pričom ďalšie osoby po zistení, že uvedené vozidlo prechádzalo presne nezisteným úsekom cesty, toto telefonicky oznámili W. B., T. H. a M. E., ktorí v tom čase prezlečení v uniformách príslušníkov PZ čakali na uvedené vozidlo pri zastávke SAD v blízkosti motorestu A., v obci E. N. M., následne T. H. toto vozidlo zastavil a vyzval vodiča k predloženiu dokladov ku cestnej kontrole a W. B. a M. E. sa nachádzali v blízkosti tohto vozidla a monitorovali situáciu, avšak po zistení, že vo vozidle sa nachádza ďalšia osoba, ktorej prítomnosť vo vozidle nepredpokladali, od ďalšieho konania upustili; III. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s odsúdeným M. E., vykonali lúpežné prepadnutie tak, že dňa XX.X.XXXX v čase okolo 00.50 hod. na ceste I. triedy č. 1/18, 200 m pred obcou B. S., okr. R. pomocou svietiaceho kužeľa červenej farby T. H. zastavil osobné motorové vozidlo zn. VW Pasat V6TDI, ev. č. VT XXX AK idúce smerom na W., ktoré riadil V. M., nar. X.X.XXXX, pričom T. H. v uniforme príslušníka PZ SR na základe výzvy skontroloval vodičský preukaz a osvedčenie o technickom stave vozidla, ako aj batožinový priestor vozidla a W. B. namieril na V. M. pištoľ čiernej farby, doposiaľ nezisteného typu a kalibru, a následne ho všetci traja spútali kovovými putami a strčili do batožinového priestoru vozidla, dvere batožinového priestoru pribuchli a následne prehľadali vnútorné priestory vozidla a z úložného priestoru opierky na zadných sedadlách odcudzili finančnú hotovosť v sume 10.000,- eur a čašnícku peňaženku s peňažnou hotovosťou 77.000,- Sk, tri kusy mobilných telefónov zn. Nokia 3310, SIM XXXX XXX XXX, zn. Nokia 6210, SIM XXXX XXX XXX, zn. Nokia 6310 neznámeho SIM, potom nasadli do svojho osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia tmavej farby nezisteného evidenčného čísla a z miesta činu odišli t e d a v bode I., II. -spoločným konaním sa dopustili konania nebezpečného pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu tým, že sa pokúsili v úmysle spáchať trestný čin použitím násilia alebo hrozbou bezprostredného násilia proti inému v úmysle zmocniť sa cudzej veci a k dokonaniu trestného činu nedošlo, -spoločným konaním v úmysle spôsobiť inému škodu a zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu v bode III. -spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali takýto čin so zbraňou, -spoločným konaním v úmysle spôsobiť inému škodu a zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu čím spáchali -pokračovací trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.08.2003 v skutkoch I. a II. v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.08.2003 a pokračovací trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.08.2003 Za to im u k l a d á 1/ T. Podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. u k l a d á, aby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil poškodenému V. M.. 2/ W. B. Podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák., § 40 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. u k l a d á, aby v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podľa svojich síl nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil poškodenému V. M.. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného V. M., nar. X.X.XXXX vo M. nad C., trvale bytom M. nad C., ul. H. XXX/XX s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces. Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných T. a W. zamieta. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov uznal obžalovaných T. H. a W. B. za vinných z pokračovacieho trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, v skutkoch I., II. v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a z pokračovacieho trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že I. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s odsúdeným M. E., nar. XX.XX.XXXX a ďalšími osobami sa pokúsili dňa XX.XX.XXXX v nočných hodinách vykonať lúpežné prepadnutie V. M. v úmysle zmocniť sa finančnej hotovosti, o ktorej vedeli, že poškodený ju zvyčajne preváža a to aj pod hrozbou použitia násilia tak, že M. E. zabezpečil motorové vozidlo, v ktorom následne v uniformách príslušníkov PZ spolu s W. B. a T. H. čakal pri zastávke SAD, pri motoreste A. v obci E. N. M. na prichádzajúce osobné motorové vozidlo zn. VW Passat, ev. č. VT XXX AK majiteľa V. M., pričom ďalšie osoby monitorovali a mali hlásiť pohyb uvedeného motorového vozidla po ceste I. triedy v smere z W. do W., avšak vzhľadom k tomu, že V. M. v uvedený deň neprechádzal v uvedenom čase po tomto úseku cesty, k dokonaniu skutku nedošlo; II. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s odsúdeným M. E., a ďalšími osobami sa pokúsili dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. v úmysle zmocniť sa finančnej hotovosti, o ktorej vedeli, že poškodený ju zvyčajne preváža, a to aj pod hrozbou použitia násilia tak, že ďalšie osoby monitorovali pohyb osobného motorového vozidla zn. VW Passat V6TDI, ev. č. VT XXX AK majiteľa V. M., ktorý v tom čase riadil vodič R. A. po ceste 1. triedy v smere z W. do W., pričom V. X. a B. B. po zistení, že uvedené vozidlo prechádzalo presne nezisteným úsekom cesty, toto telefonicky oznámili W. B., T. H. a M. E., ktorí v tom čase prezlečení v uniformách príslušníkov PZ čakali na uvedené vozidlo pri zastávke SAD v blízkosti motorestu A., v obci E. N. M., následne T. H. toto vozidlo zastavil a vyzval vodiča k predloženiu dokladov ku cestnej kontrole a W. B. a M. E. sa nachádzali v blízkosti tohto vozidla a monitorovali situáciu, avšak po zistení, že vo vozidle sa nachádza ďalšia osoba, ktorej prítomnosť vo vozidle nepredpokladali, od ďalšieho konania upustili; III. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s odsúdeným M. E., vykonali lúpežné prepadnutie tak, že dňa XX.X.XXXX v čase okolo XX.XX hod. na ceste I. triedy č. X/XX, XXX m pred obcou B. S., okr. R. pomocou svietiaceho kužeľa červenej farby T. H. zastavil osobné motorové vozidlo zn. VW Pasat V6TDI, ev. č. VT XXX AK idúce smerom na W., ktoré riadil V. M., nar. X.X.XXXX, pričom T. H. v uniforme príslušníka PZ SR na základe výzvy skontroloval vodičský preukaz a osvedčenie o technickom stave vozidla, ako aj batožinový priestor vozidla a W. B. namieril na V. M. pištoľ čiernej farby, doposiaľ nezisteného typu a kalibru, a následne ho všetci traja spútali kovovými putami a strčili do batožinového priestoru vozidla, dvere batožinového priestoru pribuchli a následne prehľadali vnútorné priestory vozidla a z úložného priestoru opierky na zadných sedadlách odcudzili finančnú hotovosť v sume 10.000,- eur a čašnícku peňaženku s peňažnou hotovosťou 77.000,- Sk, tri kusy mobilných telefónov zn. Nokia 3310, SIM XXXX XXX XXX, zn. Nokia 6210, SIM XXXX XXX XXX, zn. Nokia 6310 neznámeho SIM, potom nasadli do svojho osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia tmavej farby nezisteného evidenčného čísla a z miesta činu odišli Za to im súd uložil, každému z obžalovaných, podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, § 40 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní dvoch rokov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal pošk. V. M., nar. X.X.XXXX vo M. nad C., trvale bytom M. nad C., H. č. XXX/XX s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku podali priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolania obaja obžalovaní a to voči všetkým výrokom vyhláseného rozsudku, rovnako tak podal do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie aj prokurátor, avšak len proti výroku o treste v neprospech obžalovaných. Obžalovaný W. B. v písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajkyne uviedol, že v celom konaní nebolo preukázané, aby spáchal pokračovací trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva. V prvom rade poukázal na výpoveď svedka - poškodeného V. M., ktorý bol vypočutý prvostupňovým súdom a napriek tomu, že v zrušujúcom uznesení pod sp. zn. 7To 55/2011 krajský súd nariadil odstraňovať rozpory v jeho výpovediach, tieto neboli v konaní pred okresným súdom odstránené. Poukázal na to, že poškodený V. M. pred súdom vypovedal, že ho zastavila policajná hliadka, ktorú tvorili dve osoby a zatvorili ho do kufra a keď sa dostal vonku, videl, že bol okradnutý. Taktiež zotrval na svojej výpovedi, že útočníkov nevidel, lebo bola tma ako v rohu a taktiež obž. W. B. vidí prvýkrát na pojednávaní pred súdom. Ďalej neboli, podľa názoru obhajoby, odstránené rozpory v jeho výpovedi vo vzťahu k veciam, ktoré mu mali byť protiprávnym konaním odcudzené, keď na pojednávaní uviedol, že mu bola odcudzená suma 10.000,- eur, v obžalobe okresného prokurátora sa uvádza, že mu mala byť ukradnutá aj hotovosť 77.000,- Sk a tri kusy mobilných telefónov. Poukázal ďalej na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T 120/06 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To 21/12, ktorým bol právoplatne odsúdený M. E., v ktorom je skutok opisovaný odlišne od skutku v obžalobe okresného prokurátora v tejto trestnej veci. Hlavný rozdiel vidí v tom, že v obžalobe „všetci traja spútali poškodeného a strčili do batožinového priestoru vozidla“ a v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To 21/12 mal „policajt OO PZ Čaňa poškodeného prehľadať, spútal mu ruky“. Ďalej v rozsudku krajského súdu sp. zn. 3To 21/12 absentuje odcudzenie troch kusov mobilov, ktoré mali byť páchateľmi odcudzené a naviac predmetom odcudzenia mali byť bločky od nákupu PHM, ktoré sa v obžalobe okresného prokurátora v tejto trestnej veci vôbec nespomínajú. Taktiež sa v obžalobe v tejto trestnej veci uvádza, že takýto skutok mali spáchať po predchádzajúcej vzájomnej dohode, táto skutočnosť však podľa obhajoby nebola žiadnym dôkazom preukázaná, pričom v rozsudku, ktorým bol právoplatne odsúdený M. E., sa takáto skutočnosť neuvádza a krajský súd nekonštatuje, že by tento skutok mal spáchať E. spolu s niekým po vzájomnej predchádzajúcej dohode. Svedok M. E. taktiež neuviedol, že by sa mal dopustiť žalovaného trestného činu. V. poukázal na výpoveď svedka B. B., ktorý bol rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3To 21/12 oslobodený spod obžaloby spolu s obž. V. X., ktorí svedkovia uviedli, že pošk. V. M. je jeho kamarát (B. B.), pozná ho už dávno, ale nevedel v čom podniká. X. poznal dlhé roky a E. vôbec nepoznal. Svedok V. X. uviedol, že pošk. V. M. pozná iba z pojednávaní ako poškodeného, obž. W. B. videl asi dvakrát v živote, a to len na káve, svedka B. pozná dlhé roky zo školy, M. E. nepozná. Čo sa týka čiapky príslušníka PZ, ktorá mala byť nájdená na mieste činu, uvádza, že nález tejto čiapky, na ktorej sa našiel profil DNA, preukazuje iba to, že s čiapkou mohol prísť obž. W. B. do styku ako príslušník PZ, ale z tohto nemožno vyvodiť jeho účasť na páchaní trestných činov. W. na to, že čiapka príslušníka PZ sa môže kedykoľvek dostať do sféry k dispozícii inej osoby. N. zákonnosť vykonaného dokazovania, a to vykonaných odposluchov, prepisov telefonických hovorov, pričom poukázal na ust. § 88 ods. X,X Tr. por. účinného v čase vydania príkazov, ktoré podľa jeho názoru nie je možné použiť v inej trestnej veci ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej činnosti vykonalo, ak sa súčasne aj v tejto veci nevedie konanie pre trestný čin uvedený v § 88 ods. X Tr. por. účinného v čase vydania príkazu. W. opätovne na právoplatný rozsudok Y. súdu W. sp. zn. 3T XXX/XX a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To 21/12, kde V. X. a B. B. boli oslobodení spod obžaloby okresného prokurátora pre skutky, ktoré sú uvedené v obžalobe okresného prokurátora v jeho trestnej veci, z toho je zrejmé, že skutky tak, ako sú kladené za vinu v obžalobe okresného prokurátora, sa stať nemohli. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a sám rozhodol tak, že ho spod obžaloby okresného prokurátora v celom rozsahu oslobodí, nakoľko nebolo preukázané, že sa dopustil žalovaných skutkov. Obžalovaný T. H. v písomných dôvodoch odvolania vyčítal rozsudku súdu prvého stupňa neúplnosť, nejasnosť skutkových zistení, pretože sa prvostupňový súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a má za to, že nebol zistený skutkový stav bez dôvodných pochybností. Nedopustil sa pokračovacieho trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom, ani pokračovacieho trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom, trvá na tom, že skutok sa nestal, a preto nemôže ísť o trestný čin. Necíti sa byť vinným zo spáchania uvedených trestných činov a zároveň poprel spáchanie skutkov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Nesúhlasil ani s právnou kvalifikáciou skutku tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Výpoveďou údajného poškodeného a zároveň výpoveďou pochybného svedka E. nebolo, podľa jeho názoru, jednoznačne a bez akýchkoľvek najmenších pochybností preukázané, že obž. T. H. spáchal skutky, ktoré sa mu kladú za vinu. Neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by obžalovaného Čurleja bez akýchkoľvek pochybností priamo usvedčoval zo spáchania skutkov, ktoré sa mu v obžalobe kladú za vinu. Poukázal aj na ust. § 2 ods. 19 Tr. por., podľa ktorého pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané. Ďalej poukázal na ust. § 278 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého je súd viazaný podmienkou, že pri svojom rozhodnutí môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ho súd uznal vinným, konal tak v rozpore so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu, nakoľko výrok o vine založil predovšetkým na výpovedi pošk. M., ktorý však vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaného ani neopoznal. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy prečítaním prepisov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke aj napriek tomu, že tieto prepisy v tomto konaní nie je možné použiť ako dôkaz s poukazom na ust. § 88 Tr. por. účinného do 31.12.2005 upravujúce odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, kde v odseku 1 sa stanovuje, že v trestnom konaní pre obzvlášť závažný trestný čin korupcie, trestný čin podľa § 158 Tr. zák., alebo pre iný úmyselný trestný čin, na ktorého konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, ak možno dôvodne predpokladať, že zistené skutočnosti budú významné pre trestné konanie. V § 88 ods. 7 Tr. por. je uvedené, čo konajúci súd, podľa jeho názoru, nerešpektoval, že v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností vykonal, nemožno použiť, nakoľko žiadne ustanovenie zákona o policajnom zbore ani zákona o ochrane súkromia neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné použiť záznamy o telekomunikačnej činnosti v inej trestnej veci. Upriamil pozornosť aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To 21/2012 zo dňa 4.9.2013, kde boli svedkovia B. B. a V. X. oslobodení spod obžaloby a zároveň poukázal aj na ich výpovede v tomto konaní, kde popreli akúkoľvek účasť oboch obžalovaných na skutkoch uvedených v obžalobe. W. na to, že na mieste činu sa nenašla DNA obžalovaného H., poškodený ho neopoznal, súd vychádza z nezákonne získaných dôkazov a neexistuje žiadny priamy ani nepriamy dôkaz o účasti obžalovaného H. na žiadnom zo skutkov, za ktoré je obžalovaný. Ďalej uviedol, že odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa § 285 Tr. por. Z pohľadu právnej teórie je trestný čin definovaný komplexom objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré v súhrne vytvárajú skutkovú podstatu konkrétneho trestného činu. Vznik trestnoprávnej zodpovednosti je podmienený záverom, že v skutku, ako reálne prejavujúcom sa deji, je možné spoľahlivo identifikovať prítomnosť všetkých obligatórnych znakov príslušnej skutkovej podstaty trestného činu. Ďalej poukázal na ust. § 15 Tr. zák., podľa ktorého je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom alebo vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Pri posudzovaní otázky trestnoprávnej zodpovednosti je rovnako dôležité posudzovať splnenie všetkých zákonných znakov objektívnej a subjektívnej stránky, ako aj reflektovať na okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť a protiprávnosť činu. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä s prihliadnutím na zásadu „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného a ust. § 278 ods. 2 Tr. por. navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne, aby, s prihliadnutím na zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, T. podľa § 285 písm. a/,c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil v celom rozsahu. Okresný prokurátor v písomne podaných dôvodoch odvolania namietal, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovaným konštatoval, že v danom prípade je možné použiť ust. § 40 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, a to vzhľadom na okolnosti prípadu, kde v zmysle ustálenej judikatúry Európskych súdov je zrejmé, že keď konanie trvá dlhšie a bez zavinenia na strane obžalovaných, je to dôvodom na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody v sadzbe od 5 do 12 rokov. Ďalej poukázal na ust. § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, podľa ktorého, ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. Mal za to, že súd uložil obom obžalovaným nezákonný trest odňatia slobody, pri vyhlásení predchádzajúceho rozsudku v uvedenej veci okresným súdom 12.4.2010 súd nevidel dôvod na použitie ust. § 40 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaným uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Následne po zrušení rozsudku krajským súdom a vrátení súdu prvého stupňa na nové prejednanie, bolo hlavné pojednávanie vytýčené 17x, pričom 12x došlo k jeho odročeniu z dôvodov na strane obžalovaných, resp. ich obhajcov, kde v uvedenej veci došlo aj k ustanoveniu náhradného obhajcu jednému z obžalovaných. Skutočnosť, ktorú súd vyhodnotil v prospech obžalovaných ako dôvod na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody bola spôsobená konaním obžalovaných. Pri ukladaní trestu je potrebné brať do úvahy všetky okolnosti, pričom obžalovaní sa skutkov dopustili v postavení verejných činiteľov, so zbraňou, čo zvyšuje nebezpečnosť ich konania. Z uvedených dôvodov má za to, že použitie ust. § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 je v zrejmom nepomere so závažnosťou spáchaných skutkov. Okrem uvedeného mal za to, že uvedené tresty, ktoré majú zároveň dostatočne vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľov spoločnosťou, neplnia z hľadiska svojho účelu funkciu individuálnej a predovšetkým generálnej prevencie na ochranu spoločnosti. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/,e/ Tr. por. napadnutý rozsudok a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovaným primeraný trest v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby. Na základe podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom dospel k nasledovným záverom. V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Krajský súd však považoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom svedka - poškodeného V. M., a preto dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaných a okresného prokurátora doplnil. Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v posudzovanej veci jednoznačne preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a tento spáchali obžalovaní W. B. a T. H.. Obžalovaný T. H. tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom využil svoje právo a vo veci nevypovedal. Obžalovaný W. B. spáchanie skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu v konaní pred súdom poprel v celom rozsahu, vyhlásil, že je nevinný a všetky jeho predchádzajúce výpovede sú nepravdivé. V prípravnom konaní dňa XX.X.XXXX však v prítomnosti ustanoveného obhajcu uviedol, že dňa XX.X.XXXX bol spolu s H. a E. v W. na vozidle M. Y., ktoré riadil obž. H., všetci traja mali v taškách uniformu príslušníka Policajného zboru, na benzínovej pumpe sa stretli s osobou menom V., on spolu s H. a E. išli potom smerom na W., H. auto odstavil na odstavnej ploche blízko obce B. S., následne sa všetci traja prezliekli do uniforiem príslušníka Policajného zboru, V. im dával po telefóne informácie o vozidle, ktoré mali zastaviť, načo sa obž. H. postavil na cestu a zastavil vozidlo červeným kužeľom a baterkou, vyžiadal si od vodiča (poškodeného M.) doklady a vyzval ho, aby otvoril batožinový priestor. Keď poškodený otvoril batožinový priestor, on (obž. B.) povedal „policajná akcia“, ruky mal pred sebou, na rukách mal obž. B. čierne rukavice, načo obž. H. priložil poškodenému putá a dal mu ruky dozadu, namiesto H. potom prišiel ods.E. a strčil do vodiča, stlačil ho do batožinového priestoru vozidla a pribuchol dvere, E. potom na neho (obž. B.) kričal, aby hľadal, obaja s E. potom prehľadávali auto, E. vzal koženú taštičku, potom išiel k vozidlu, ktorým prišli a E. na neho kričal, aby išiel do auta. Naspäť vozidlo riadil obž. H., hovorili o tom, čo bude s mužom v aute, E. im povedal, že zavolá na číslo 158, ani on ani obž. H. nemali v úmysle vykonať lúpež, mali len pozrieť do batožinového priestoru, boli z konania E. prekvapení. Asi o mesiac dostal H. od B. sms správu, že ho oklamali o peniaze, na mieste činu boli všetci traja teda on, obž. H. ako aj ods. E. v policajných uniformách. Za to, že sa pozrel do batožinového priestoru auta, mu obž. H. dal o niekoľko dní 5.000,- Sk. Poprel, aby mal pri skutku zbraň. Následne pred sudcom okresného súdu pri rozhodovaní o väzbe obž. B. uviedol, že ku skutku uviedol všetko vyšetrovateľovi, z jeho pohľadu to všetko organizoval B.. Následne už vo veci v priebehu celého prípravného konania nevypovedal. Poškodený V. M. bol vypočutý opakovane v prípravnom konaní ako aj v konaní pred okresným súdom, bol vypočutý aj na verejnom zasadnutí pred krajským súdom, kde v podstatných bodoch konzistentne popísal skutok uvedený pod bodom III. rozsudku. V inkriminovanom čase podnikal v oblasti medzinárodnej nákladnej cestnej dopravy, o čom vedel aj B.. 12.2.2003 okolo 00.50 hod. mal pri sebe väčší obnos peňazí, pretože chcel kúpiť náves na nákladné auto. Keď sa vracal svojim vozidlom, pred obcou B. S. zastavil jeho vozidlo policajt v rovnošate, pri vozidle Škoda Oktavia prešovskej ŠPZ, pri ktorom stála ďalšia osoba, policajt mu skontroloval doklady, potom ho požiadal, aby vystúpil z auta a išiel mu skontrolovať batožinový priestor, pri kufri prišiel k nim muž, ktorý predtým stál pri prešovskom aute a ten držal s obidvoma rukami pištoľ tmavej farby, ten ktorý ho zastavil mu povedal, aby dal ruky na kapotu a rozkročil nohy a muž so zbraňou naňho namieril a povedal policajná akcia, ten čo ho zastavil ho prehliadal a potom mu povedal, aby dal ruky za chrbát a nasadil mu putá, potom otvoril kufor a strčil ho do kufra, potom počul ako sa otvorili dvere na aute a ako toto bolo prehľadávané zvnútra, následne počul, že zabuchli dvere a že naštartovali svoje vozidlo a odišli preč. Nepočul, aby počas prehľadávania auta, alebo keď ho dávali do kufra, sa páchatelia medzi sebou hádali, alebo si dávali príkazy k hľadaniu a podobne. Po chvíli čakania si kľúčmi, ktoré mal v rukách zvnútra cez diaľkové ovládanie otvoril dvere kufra, vyšiel na cestu a spútaný začal stopovať okoloidúce autá, kde vodič jedného z nich zastavil a privolal políciu. V aute mal 10.000,- eur a bola mu odcudzená aj peňaženka, v ktorej mal 77.000,- Sk, bločky od tankovania, vizitky, tri mobilné telefóny. Mobilné telefóny boli nájdené na mieste činu jeden policajtmi a zvyšné našiel na mieste činu neskôr. V októbri 2002, keď sa vracal zo služobnej cesty v nočných hodinách, pričom šoféroval R. A., ich za obcou E. N. M. zastavila policajná hliadka, boli tam dvaja policajti v uniformách, on vtedy vystúpil z auta a bol pri zastávke na malú potrebu, bral to ako bežnú policajnú hliadku. W. aj B. B., s ktorým bol na obede 10.2.2003 a V. X.. Svedok M. E., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T 120/06 zo dňa 5.4.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To 21/12 zo dňa 4.9.2013 uznaný vinným pre spolupáchateľstvo toho istého trestného činu, k veci uviedol, že pokiaľ ide o čiastkové útoky uvedené v bodoch I.-II. napadnutého rozsudku, išlo o obchodné stretnutia a v jednom prípade došlo aj k zastaveniu motorového vozidla zo srandy. Poprel, aby bol on prítomný samotnej lúpeži, teda pri čiastkovom útoku uvedenom v bode III. rozsudku. Svedkovia W. D., W. S., D. K. a T. M., príslušníci Policajného zboru, boli vyslaní na miesto činu okolo 01.00 hod. dňa 12.2.2003, poškodeného našli sedieť v jeho vozidle, pričom mal tento ruky spútané putami za chrbtom, putá mu potom dali dole, neboli to policajné putá, ale robustnejšie putá, poškodený im povedal, že bol lúpežne prepadnutý, že mu bola z vozidla odcudzená hotovosť vo výške asi 80.000,- Sk a 10.000,- eur a tri mobilné telefóny, že ho zastavil policajt v uniforme, potom tam prišiel ďalší muž s pištoľou, a vtedy zbadali na zadných sedadlách vozidla poškodeného policajnú čapicu, ktorej sa však oni nedotýkali. B. V. MJ., popísal okolnosti, za akých videl pri prechádzaní vozidlom cez Spišský Hrhov v strede cesty stáť muža, ktorý dvíhal nohu a naznačoval, aby zastavil, hovoril mu, že ho prepadli dvaja alebo traja a že ho spútali a mali zbrane a dali ho do kufra, naštartoval poškodenému auto, lebo mu bola zima a zavolal na linku 158. Svedok M. A. potvrdil, že raz, keď išiel v noci autom s poškodeným V. M. ich pred W. zastavila policajná hliadka, išlo o dvoch policajtov v uniformách, po kontrole pokračovali ďalej. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu plynie, že v motorovom vozidle, ktorým 12.2.2003 jazdil poškodený V. M., bola okrem iného nájdená aj čiapka príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky, pričom z tejto bola izolovaná DNA stopa. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ potom plynie, že profil DNA stopy izolovanej na policajnej čiapke nájdenej vo vozidle poškodeného po skutku je zhodný s DNA profilom obž. W. B.. Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse je zrejmé, že poškodený V. X. mohol vyjsť z batožinového priestoru motorového vozidla spôsobom, aký uviedol vo svojej výpovedi. Zo zápisnice o rekonštrukcii vykonanej dňa 13.11.2003 o 17.23 hod. plynie, že poškodený za obdobných podmienok ako boli 12.2.2003 uviedol, že druhá osoba na neho jednoznačne mierila zbraňou, jednoznačne to bola pištoľ, ktorú videl v rukách jedného z páchateľov. K námietkam obhajoby týkajúcim sa toho, že v tejto trestnej veci nebolo možné použiť záznam o odpočúvaní z inej trestnej veci, je treba uviesť, že slovo „súčasne“ použité v ustanovení § 88 ods.7 Tr. por. účinného do 31.12.2005 (obdobne aj nové ust. § 115 ods.7 Tr. por. účinného od 1.1.2016), podľa ktorého je v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomu-nikačných činností vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1 (teda pre obzvlášť závažný trestný čin, korupciu, alebo pre iný úmyselný trestný čin) je potrebné na základe logického a gramatického výkladu, vzťahovať na okamih použitia vyhotoveného záznamu pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdmi, ale nie na okamih, kedy sa odposluch vykonáva. Toto ustanovenie upravuje iba použitie už existujúceho záznamu o telekomunikačnej prevádzke a nie jeho vyhotovovanie. Slovko „súčasne“ je potrebné chápať tak, že súčasne v čase použitia záznamu musí byť vedené konanie. Bolo by nelogické, aby zákonným spôsobom vykonaný odposluch a záznam telekomunikačnej prevádzky, ktorý vo veci, v ktorej bol nariadený, mohol byť vykonaný aj pred začatím trestného stíhania, ale v inej trestnej veci by mohol byť použitý len v tom prípade, ak by už v dobe vykonávania tohto odposluchu bolo v tejto inej veci vedené trestné stíhanie a nič by v tom prípade nebránilo, aby bol súčasne nariadený odposluch aj v tejto veci, kde dokonca na rozdiel od tej prvej veci by obvinený už bol známy. Opačný výklad ust. § 88 ods. 7 Tr. por. by bol v rozpore s argumentom reductione ad absurdum, nakoľko by viedol k záveru, ktorý nemá rozumný zmysel a v podstate by znamenal vylúčenie použitia tohto ustanovenia na rozhodujúcu väčšinu prípadov v praxi a znamenal by faktickú nemožnosť použitia predmetného ustanovenia. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3To 2/2011). Záznamy z uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky považuje senát krajského súdu za dôkaz získaný zákonným spôsobom. Odborná verejnosť je v otázke interpretácie ust. § 88 ods. 7 Tr. por. nejednotná. Predsedníčka senátu sa jednoznačne prikláňa k výkladu vyššie uvedenému. Výsledky odposluchov telekomunikačnej prevádzky nie sú v tejto veci jediné usvedčujúce dôkazy, aj bez ich použitia by krajský súd dospel k rovnakým záverom. Obsah odposluchov len skonkretizoval dni, kedy došlo k čiastkovým útokom uvedeným v bodoch I. a II. rozsudku. Obaja obžalovaní v súvislosti s trestnou činnosťou, ktorá sa im kladie za vinu, spolu komunikovali, komunikovali aj s odsúdeným M. E. a to aj v čase čiastkových útokov uvedených pod bodmi I. a II. rozsudku. Z obsahu telefonických hovorov plynie, kto koho kde vzal, že išli autom do H., kde pôsobil obž. H. ako policajt na Obvodnom oddelení Policajného zboru, že dňa 30.10.2002 obž. H. mal mať nočnú službu a preto povedal, že nemôže ísť, neskôr už uviedol, že si vymenil službu s kolegom, pričom z dochádzky zaslanej OO PZ H. plynie, že naozaj mal obž. H. vyčiarknutú nočnú službu z 30.na 31.10.2002. Z odposluchov je ďalej zrejmé, že dňa 31.10.2002, síce poškodeného M. zastavili, ale v aute boli dvaja, a preto z toho nebolo nič. Súd prvého stupňa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T120/06 zo dňa 5.4.2012, ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To 21/2012 zo dňa 4.9.2013, pričom ním krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu, ktorý zo spáchania pokračovacieho trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.8.2003 uznal obž. B. a X. vinnými a podľa § 285 písm. a) Tr. por. týchto obžalovaných krajský súd oslobodil spod obžaloby prokurátora. Naproti tomu bol obž. M. E. uznaný vinným v bodoch 1,2,3 obžaloby pre spolupáchateľstvo či účastníctvo na trestných činoch, pre ktoré sú stíhaní obž. H. a B. v tejto trestnej veci. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania, nemal ani krajský súd dôvod poškodenému V. M. neveriť, keď tento popísal udalosti čiastkového útoku zo dňa 12.2.2003, ako bol zastavený osobou oblečenou v policajnej uniforme, a uveril poškodenému pokiaľ tento vypovedal, že videl zbraň v ruke druhého muža. K námietkam obhajoby o tme na mieste činu je treba uviesť, že pokiaľ páchatelia prehľadávali vozidlo a našli v ňom peniaze, ktoré odcudzili, istá viditeľnosť na mieste činu bola. Poškodený o zbrani povedal bezprostredne po skutku jednak svedkovi, ktorý zastavil na mieste činu (V. V.), ale aj policajtom privolaným na miesto činu. Kľúčovým dôkazom v tejto trestnej veci, pokiaľ ide o totožnosť osôb páchateľov, keďže ani poškodený M., ani svedok A. páchateľov neopoznali pri rekognícii, je potom výpoveď obžalovaného W. B. z prípravného konania, ktorý v prítomnosti obhajcu popísal priebeh zastavenia vozidla poškodeného ako aj kontroly vozidla a batožinového priestoru zhodne s poškodeným V. M., a ktorý z jeho spáchania, pokiaľ ide o prítomnosť na mieste činu a zastavenie vozidla poškodeného usvedčil aj spoluobžalovaného T. H.. Navyše na tejto svojej výpovedi obžalovaný B. zotrval aj pri výsluchu pred sudcom okresného súdu, ktorý rozhodoval o jeho vzatí do väzby. Neuveril však ani krajský súd tej časti výpovede obžalovaného B., kde tento poprel, že by mal zbraň, keď je v tomto smere usvedčovaný svedkom poškodeným M. a neuveril ani tej časti jeho výpovede, kde tvrdil, že oni mali len zastaviť vozidlo a pozrieť batožinový priestor, keďže ak by to bola pravda, potom nemal dôvod mieriť na poškodeného podľa neho prstami, ani dôvod hovoriť o tom, že ide o policajnú akciu, rovnako tak by nemal dôvod ani obž. H. prehľadať poškodeného M. a priložiť mu putá. Pokiaľ by obž. H. a B. len kontrolovali poškodeného ako vodiča, nemali by žiaden dôvod dávať mu putá, či hovoriť o policajnej akcii, preto im krajský súd neuveril, že boli prekvapení a lúpež spáchal sám odsúdený E.. Poškodený M. jednoznačne uviedol, že páchatelia konali spolu, nepočul žiadne hádky či komunikáciu medzi nimi, jeden páchateľ, ten ktorý zastavil vozidlo ho spútal, kým druhý na neho mieril zbraňou. Na mieste činu sa navyše našla policajná čiapka, na ktorej sa nachádzala biologická stopa s DNA profilom zhodným s DNA profilom obžalovaného B.. Pokiaľ ide o čiastkové útoky uvedené pod bodom I. a II. rozsudku, tu sú obžalovaní usvedčovaní z účasti na skutku predovšetkým výpoveďou svedka M. E., ktorý potvrdil, že sa na mieste skutku nachádzal spolu s obžalovanými H. a B., neuveril však tej časti jeho výpovede, kde poprel aby išlo o lúpež, že išlo o obchod a zo srandy raz zastavili aj auto. Skutočnosť, že nešlo o „srandu“ ale o pokus o trestný čin, ktorý sa menovaným podarilo dokonať dňa 12.2.2003 plynie jednak z obsahu telefonických hovorov medzi obžalovanými ako aj z výpovede poškodeného a svedka A., ktorí potvrdili, že boli riadne zastavení hliadkou polície. Napokon čiastkový útok uvedený v bode III. rozsudku nesie znaky sofistikovanosti, je zrejmé, že nešlo o náhodné zastavenie, keď aj obžalovaný B. priznal, že mali toto auto zastaviť a skontrolovať jeho posádku, či batožinový priestor. Pokiaľ ide o skutkové rozpory v porovnaní s odsudzujúcim rozsudkom vo veci ods. E., tu krajský súd konštatuje, že ide o nepodstatné rozpory. Prvostupňový súd teda skutkový stav aj podľa názoru krajského súdu ustálil správne, krajský súd sa stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku uvedeného pod bodmi I. až III. rozsudku, pokiaľ okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaných ako pokračovací trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. v bodoch I. a II. v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. a pokračovací trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Obžalovaní H. a B., ktorí v čase čiastkových útokov boli príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky ako verejní činitelia mimo služby a mimo svoj služobný obvod v úmysle spôsobiť poškodenému V. M. škodu a získať pre seba alebo pre iného v úmysle zmocniť sa jeho peňazí, vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, keď sa pokúsili zastaviť vozidlo poškodeného, pri druhom čiastkovom útoku vozidlo zastavili a skontrolovali totožnosť vodiča a pri treťom čiastkovom útoku vozidlo zastavili, skontrolovali doklady vodiča, vyzvali ho na otvorenie batožinového priestoru, priložili mu putá, použili proti nemu zbraň a odcudzili mu finančnú hotovosť. Pochybil však okresný súd, keď citoval Tr. zákon účinný do 31.12.2005, aj keď mal správne citovať zákon účinný do 31.8.2003. Preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a právnu kvalifikáciu v tomto smere upravil. Podľa § 16 ods.1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, teda do 31.8.2003 sa totiž trestnosť činu posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Keďže v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa (a ani prokurátor v obžalobe) sa týmto ustanovením neriadil, keď kvalifikovali skutok podľa zákona účinného nie v čase jeho spáchania, aj keď tento neskorší zákon nie je pre páchateľov priaznivejší, ale podľa zákona účinného neskôr, čím pochybil. Krajský súd napravil toto pochybenie prvostupňového súdu a aplikoval ustanovenia Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, teda do 31.8.2003. V otázke viny bolo navyše potrebné zmeniť čiastkový útok pokračovacieho trestného činu uvedeného v bode II. napadnutého rozsudku okresného súdu, keď tento uviedol, že „V. X. a B. B. po zistení, že vozidlo poškodeného prechádzalo presne nezisteným úsekom cesty, toto telefonicky oznámili W. B.“. Keďže síce bolo pôvodne trestné stíhanie vedené aj proti V. X. a B. B. pre skutok, ktorý bol predmetom aj tejto obžaloby, avšak obaja boli vyššie citovaným rozsudkom Krajského súdu v Prešove oslobodení, nie je možné mená týchto osôb pri rešpektovaní zásady prezumpcie neviny uvádzať v popise skutku. Aj toto pochybenie prvostupňového súdu krajský súd napravil. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaní neboli doposiaľ trestne stíhaní, v registri priestupkov majú záznamy pre priestupky na úseku cestnej dopravy, obž. H. bol priestupkovo postihnutý aj pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Správne okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku uvádzal, že sa obaja obžalovaní dopustili dvoch trestných činov, bolo teda potrebné ukladať im trest úhrnný, pričom okresný súd vychádzal z trestnej sadzby za trestný čin prísnejšie trestný a tým je trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.8.2003, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere od piatich do dvanástich rokov odňatia slobody. Krajský súd sa stotožnil aj so záverom prvostupňového súdu v tom smere, že vzhľadom na skutočnosť, že od spáchania trestného činu uplynulo pätnásť rokov, pričom táto dĺžka konania nebola spôsobená výlučne obžalovanými, bola spôsobená aj opakovanou neúčasťou obhajcov obžalovaných na hlavných pojednávaniach, ako aj tým, vec bola krajským súdom zrušená pre potrebu vykonania ďalšieho dokazovania, či odstraňovania rozporov vo výpovediach, obžalovaní pritom od spáchania trestného činu neboli v inej veci odsúdení, neboli v minulosti trestne stíhaní, v mieste bydliska boli hodnotení kladne, zohľadňujúc aj tú skutočnosť, že v tejto trestnej veci vykonali obaja obžalovaní väzbu od 25.6.2003 do 17.6.2004, teda takmer rok, tento obžalovaným trest odňatia slobody mimoriadne znížil a trest im uložil vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu. Krajský súd však oproti okresnému súdu uložil skúšobnú dobu dlhšiu a to na tri roky a zároveň uložil obžalovaným počas tejto skúšobnej doby nahradiť poškodenému spôsobenú škodu. Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, krajský súd nemohol tento zmeniť v neprospech obžalovaných teda tak, že by ich zaviazal túto zaplatiť poškodenému, lebo v tomto smere nebolo podané odvolanie poškodeného ani odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaných. S poukazom na vyššie uvedené, bolo teda potrebné napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/,d/,e/ Tr. por. v celom rozsahu zrušiť a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Keďže odvolania obžalovaných nepovažoval krajský súd za dôvodné, tieto podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.