Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200015 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200015.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu Opálové bane Dubník, a.s., IČO: 36 472 395, právne zastúpený JUDr.Vladimírom Kotusom, advokátom, Žižkova č. 6, Košice, proti žalovanému Hlavnému banskému úradu, so sídlom Kamerhoffská č. 25, Banská Štiavnica, za účasti: 1/ Obce Červenica, Červenica č. 41, 2/ Opálové bane Libanka, s.r.o., so sídlom Floriánova č. 3201/12, Prešov, právne zastúpené JUDr. Lukášom Polákom, so sídlom Hlavná č. 137, Prešov, 3/ Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Prešov, Obrancov mieru č. 6, o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 03.novembra 2015 č. XXX-XXXX/ XXXX takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Hlavného banského úradu Banská Štiavnica zo dňa 03.novembra 2015 č. XXX-XXXX/XXXX. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V preskúmavanej veci z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že Opálové bane Libanka, s.r.o., žiadosťou zo dňa 09.12.2014 požiadali Obvodný banský úrad v Košiciach o povolenie na sprístupňovanie banského diela alebo starého banského diela na iné účely s tým, že žiadosť je podávaná na základe vyhlášky č. 524/2011 Z.z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely a prác na ich udržiavanie v bezpečnom stave podľa § 12 ods. 2 zákona SNR č. 51/1978 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov. Žiadosť bola odôvodnená tým, že hlavný dôvod a zdôvodnenie potreby využitia banského diela je rozdelený do dvoch častí a to propagačný, náučný z hľadiska prezentácie Slovenskej republiky v Európskej únii a vo svete, ako aj ekonomický, ktorý priamo vplýva na rozvoj daného regiónu s vysokou nezamestnanosťou a možnosťou riešenia rómskej problematiky. Navrhovaným spôsobom využitia predmetného banského diela predstavuje jeho využitie prostredníctvom kultúrno-výchovných, štúdijno-liečebných účelov výstavných priestorov a iných prehliadkových možností pre verejnosť. Plánované začatie a ukončenie, prípadné prerušenie povoľovanej činnosti, začatie povoľovanej činnosti 09.december 2014, ukončenie povoľovacej činnosti doba neurčitá, prevádzka povoľovanej činnosti celoročná, s označením, že ide o dobývací priestor L., katastrálne územie L. (XXXXXX), okr. Z., zmenený dobývací priestor sa nachádza na pozemkoch parcela KN-C XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX v kat. území L., s identifikačným číslom XXXXXX v okrese Z. s číselným kódom XXX, v Prešovskom kraji s kódom X a plošným obsahom XXXXXX,XX m2. Ďalej v tejto žiadosti vo vzťahu k údajom o určení chráneného ložiskového územia a dobývacieho priestoru, ak sa banské dielo alebo staré banské dielo nachádza v dobývacom priestore alebo v chránenom ložiskovom území s tým, že banské dielo je lokalizované v určenom dobývacom priestore L. a chránenom ložiskovom území L.. Dobývací priestor bol určený rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach (ObÚ KE č. XXXX/XXXX zo dňa 11.10.2000 na základe zmluvy o prevode dobývacieho priestoru uzatvorené podľa § 27 ods. 7 zákona č. 44/1988 Zb. o využití nerastného bohatstva bol dňa 08.06.2010 zmluvne prevedený na spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o.. V oznámení ObÚ KE o vykonaní prevodu dobývacieho priestoru Červenica o vykonaní zmeny v evidencii dobývacích priestorov č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 07.07.2010 sa uvádza, že organizácia Opálové bane Libanka, s.r.o., je oprávnená na podnikanie v oblasti banskej činnosti a to aj pri sprístupňovaní banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a prác na nich udržiavaných v bezpečnom stave na základe banského oprávnenia vydaného pod č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 28.05.2010 a jeho zmeny č. XXXX-XXXX/XXXX zo dňa 02.12.2013. 2. Vo vzťahu k chránenému ložiskovému územiu žiadosť uvádza, že chránené ložiskové územie L. I. bolo určené rozhodnutím o určení zmeny chráneného ložiskového územia Y. I. č. XXXX/XXX/ XX-X ObÚ Košice zo dňa 15.12.1992 na ochranu ložiska opálov pod názvom „L. I.“. Spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o., zabezpečuje spravovanie uvedeného chráneného ložiskového územia tak, ako je to uvedené v registri - evidencia chránených ložiskových území, Obvodný banský úrad v Košiciach. Z obsahu spisu vyplýva, že žiadateľ k žiadosti o povolenie na sprístupňovanie banského diela alebo starého banského diela na iné účely priložil plán v dvoch vyhotoveniach, osvedčenie o odbornej spôsobilosti spracovateľa plánu, doklad o vyriešení stretov záujmov, ak sú plánovanou činnosťou ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov, prevádzkový poriadok sprístupnenia banského diela alebo starého banského diela verejnosti a doklad preukazujúci právny vzťah k banskému dielu. 3. V spise je pripojené aj stanovisko Lesov Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod Prešov zo dňa 18.09.2014 č. XXXXX/XXX/XXXX, v ktorom sa konštatuje, že v uvedenom pláne sú Lesy Slovenskej republiky, š.p., spomínané len v časti 1.4 stretu záujmu s organizáciami žiadosťou o vyjadrenie. Po identifikácii dobývacieho priestoru podľa predložných súradníc konštatujú, že na jeho časti platí IV. stupeň ochrany prírody podľa zákona č. 543/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, z čoho vyplýva, že v zmysle uvedeného zákona § 15 tam platia zákazy a obmedzenia, ktoré sa musia rešpektovať. Z predloženého plánu zároveň nie je zrejmé, v akom rozsahu budú lesné pozemky predmetom činnosti sprístupňovania dotknuté. Projekt popisuje aktivity a činnosti v dobývacom priestore L., druh banskej činnosti sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a práce na ich udržiavanie v bezpečnom stave v dvoch rovinách a to v podzemí a na povrchu. Čo sa týka plánu prác pod povrchom, nemajú pripomienky k tomu plánu, pretože nie sú oprávnení sa k tomu vyjadrovať, pokiaľ výstavbou nie sú dotknuté lesné pozemky na povrchu. Čo sa týka plánu sprístupňovania banských diel súvisiacich s lesnými pozemkami v správe ich organizácie na povrchu, Lesy SR, š.p., OZ Prešov nevylučujú možnosť výkonu citovanej banskej činnosti v rámci dobývacieho priestoru L., v rámci všetkých ďalších konaní však žiadajú doplniť plán o konkrétne predpokladané zábery lesných pozemkov na povrchu, žiadajú, aby daná lokalita bola riešená komplexne, všetky predpokladané zábery lesných pozemkov a predpokladané obmedzenie užívania na povrchu (zabezpečenie ústia štôlní, trasy náučných chodníkov na povrchu, sklady materiálu, prístupové trasy...) budú riešené v zmysle ustanovení zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a budú dopredu odsúhlasené Odštepným závodom Prešov, zároveň bude doriešený prístup na danú lokalitu a využívanie existujúcich lesných ciest. Následne bude odsúhlasený časový harmonogram realizácie jednotlivých prác. Lesy SR, š.p. Prešov súčasne zdôrazňujú v tomto stanovisku, že podmienkou na ďalšie vyjadrenie a zmluvné riešenie bude právoplatné a vykonateľné rozhodnutie príslušného banského úradu o povolení citovanej banskej činnosti. 4. K žiadosti je pripojené aj rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 24.11.2014 č.s.: OÚ-PO-F.-XXXX/XXXXXX-XXX/SJ, z ktorého vyplýva, že bola povolená výnimka zo zákona podľa § 15 ods. 1 písm. a/ v znení § 13 ods. 1 písm. a/, §15 ods. 1 písm. a/ v znení § 14 ods. 1 písm. c/, f/ a j/ Zákona o ochrane prírody a krajiny. Výnimkou sa žiadateľovi povoľuje vjazd a státie motorovým vozidlom na pozemku za hranicami zastavaného územia obce, pohybovať sa mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka za hranicami zastaveného územia obce, použiť zariadenia na reprodukovanú hudbu a slovo, vykonávať banskú činnosť na území chráneného areálu (ďalej len „CHA B. I.) v katastrálnom území L., ktoré je súčasťou územia európskeho významu B. I. (SKÚEV XXXX) so IV. stupňom územnej ochrany v súvislosti s realizáciou projektu „Plán sprístupnenia banských diel, starých banských diel pre verejnosť a rozvoj turistického ruchu a na iné účely a postupu prác na ich udržiavanie v bezpečnom stave“. Zo zákazu § 15 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 1 písm. d/ a f/ Zákona o ochrane prírody a krajiny výnimkou sa žiadateľom povoľuje umiestniť informačné zariadenie a tabule, aplikovať chemické látky a zbierať nerasty na území CHA B. I. v k.ú. L., ktorá je zároveň súčasťou územia európskeho významu B. bane, rovnaké číslo ako predtým so IV. stupňom územia ochrany v súvislosti s realizáciou plánu sprístupnenia. Zo zákazu podľa § 13 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochrane prírody a krajiny výnimkou sa žiadateľovi povoľuje vjazd a státie motorovým vozidlom na pozemku za hranicou zastaveného územia obce v súvislosti s realizáciou plánu sprístupnenia na území CHA B. I. v k.ú. L., ktoré je súčasťou územia európskeho významu B. bane (SKÚEV XXXX) s II. stupňom územnej ochrany. Bol vydaný súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. f/, g/, l/ a n/ Zákona o ochrane prírody a krajiny. Na základe vydaného súhlasu môže žiadateľ vykonávať banskú činnosť, umiestniť informačné zariadenie a tabule, aplikovať chemické látky, umiestňovať krátkodobé prenosné zariadenie a použiť zariadenie na reprodukovanú hudbu a slovo na území európskeho významu B. I... . 5. V ďalšej časti Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie podľa § 82 ods. 12 Zákona o ochrane prírody a krajiny určil žiadateľovi bližšie podmienky vykonania činnosti zabezpečujúce ochrany prírody a krajiny pod bodmi uvedenými vo výroku tohto rozhodnutia. 6. Na základe tejto žiadosti Obvodný banský úrad v Košiciach dňa 26.05.2015 pod č. XXX-XXXX/XXXX- IV rozhodol o povolení banskej činnosti tak, že podľa § 12 ods. 1 zákona SNR č. 51/1988 Zb. povolil spoločnosti Opálové bane Libanka, s.r.o., so sídlom Prešov, Floriánova č. 3201/12, s identifikačným číslom XX XXX XXX, banskú činnosť sprístupňovanie starých banských diel na iné účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave v dobývacom priestore L. podľa overeného plánu priloženého k žiadosti s miestom činnosti na lokalite P. v určenom dobývacom priestore L., v kat. území L., s identifikačným číslom XXX XXX v okrese Z. s číselným kódom XXX, v Prešovskom kraji s kódom 7, s určením zodpovedného vedúceho zamestnanca, s platnosťou neobmedzene počas platnosti č. OU-PO-F z 24.11.2014. 7. Vo výroku rozhodnutia súčasne určil osobitné technické podmienky podľa § 18b ods. 2 zákona SNR č. 51/1988 Zb.: 1/ Organizácia ohlási úradu všetky prípadné zmeny oproti naprojektovaným prácam uskutočnené v rozsahu vymedzenom § 18d ods. 1 zákona SNR č. 51/1988 Zb. 2/ Pred začatím prevádzkovania I. okruhu v podzení budú vykonané merania parametrov banských vetrov, ako aj rozbor zloženia banského ovzdušia, vrátane prípadného výskytu CO. Tento výsledok meraní a rozborov bude predložený na úrad spolu so správou o bilancii prirodzeného vetrania vypracovanou primerane v zmysle požiadaviek § 149 ods. 2 a 3 vyhlášky SBÚ č. 21/1989 Zb. 3/ Kontroly zloženia banského ovzdušia budú vykonávané v pravidelných trojmesačných intervaloch s vedením evidencie o ich výsledkoch. 4/ Uzavretá dohoda s organizáciou Hlavná banská záchranná stanica, o.z. so sídlom v Z. o zabezpečení úloh banskej záchrannej služby bude stále aktualizovaná. 5/ Pri výkone prác nebudú použité a zariadenia s naftovými motormi. 6/ Čerpanie vody zo zatopených obzorov nachádzajúcich sa pod úrovňou štôlne K. nebude vykonávané. 7/ Všetky technické práce budú, okrem výkonu prehliadok, realizované iba v lehote od 16.mája do 31.augusta v príslušnom kalendárnom roku, len v denných hodinách. 8/ Sprístupňovanie starých banských diel a ich prevádzkovanie bude vykonávané bez zmeny vletových otvorov pre netopiere. 9/ Banská činnosť bude vykonávaná tak, aby nedošlo k narušeniu mikroklimatických podmienok v priestoroch hybernácie netopierov a v časti „W.“. 10/ Na ďalšiu realizáciu prác na sprístupnení naplánovaného II. a III. okruhu budú vypracované podrobné technologické postupy s určením spôsobu a postupu ich realizácie, obsahu výkonu kontroly, stavu sprístupňovaných starých banských diel, ovzdušia, vetrania, odvodňovania a vystužovania a ich udržiavania v bezpečnom stave. 11/ Používané elektrické zariadenia a káblové vedenia budú svojim vyhotovením zodpovedať prostrediu a priestorom v podzemí. 12/ Prehliadky sprístupnených podzemných priestorov na III. okruhu budú realizované len v období od 01.apríla do 31.októbra príslušného kalendárneho roku. Prehliadky na I. a II. okruhu môžu byť vykonávané bez obmedzenia. 13/ Všetky práce na sprístupňovaní starých banských diel a na ich udržiavaní v bezpečnom stave budú vykonané tak, aby sa nezmarili banské diela otvárajúce a sprístupňujúce zásoby výhradného ložiska drahých opálov v podzemí. 8. Prvostupňový správny orgán súčasne uviedol, že podľa § 18b ods. 3 zákona SNR č. 51/1988 Zb. sa námietkam uplatneným organizáciou Opálové bane Dubník,a.s., nevyhovuje a týmto rozhodnutím vydaným podľa citovaného zákona nie sú dotknuté práva a povinnosti podľa osobitných predpisov, ako aj podľa prípadných vyjadrení, stanovísk a rozhodnutí iných orgánov štátnej správy podaných v predmetnej veci, ako ani podľa vyjadrení a stanovísk podaných v konaní, ktoré prebehlo pred vydaním tohto rozhodnutia. 9. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na podanú žiadosť, na predložené doklady a to doklady o riešení stretov záujmov, požiadavka § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. a § 2 ods. 3 písm. c/ vyhlášky MH SR č. 524/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diela a starých banských diel na múzejné a iné účely a prác na ich udržiavanie v bezpečnom stave, stanovisko Ministerstvo hospodárstva k plánovanému využitiu starých banských diel na iné účely - požiadavka § 35 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (Banský zákon) v znení neskorších predpisov, časť 1.3.1. predloženého plánu - vetranie sprístupňovaného banského diela alebo starého banského diela, požadovanou prílohou k vyhláške č. 524/2011 Z.z. prepracovať podľa požiadavky § 188 ods. 2 vyhlášky Slovenského banského úradu č. 21/1989 Zb. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky pri banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom v podzemí., alebo zabezpečiť výnimku podľa §329 ods. 2 vyhlášky. 10. V ďalšej časti odôvodnenia obvodný banský úrad poukazuje na to, že dobývací priestor L. sa nachádza v chránenom vtáčom území S. K. (SKCHVÚ035) a účelom vyhlásenia chráneného vtáčieho územie S. vrchy je zachovanie biotopov druhov vtákov európskeho významu, ako sú napr. orol kráľovský, výr skalný, orol krikľavý..., preto bol žiadateľ povinný mať pred začatím plánovanej činnosti rozhodnutie príslušného orgánu ochrany prírody, v ktorom ochrana prírody povolí výnimky zo zakázaných činností a vydá potrebné súhlasy na vykonávanie činností v súlade so záujmom ochrany prírody a krajiny. Ďalej poukázal na rozhodnutie zo dňa 24.11.2014 č. OÚ-PO-F s tým, že toto rozhodnutie s určenými podmienkami zabezpečuje záujmy ochrany prírody a krajiny, môže žiadateľ vykonávať plánovanú banskú činnosť - sprístupnenie a prevádzkovanie starých banských diel v dobývacom priestore L.. Uviedol, že Ministerstvo hospodárstva SR v stanovisku zo dňa 31.03.2015 č. XXXXX/XXXX-XXXX- XXXXX uviedlo, že nemá námietky proti sprístupňovaniu starých banských diel na iné účely pri zachovaní súladu zo zásadami ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva. 11. Konštatoval, že vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 05.05.2015 za účasti zástupcov žiadateľa projektanta, Obce L., organizácii Lesy SR, š.p., OZ Prešov, Opálové bane Dubník, a.s., z ktorého bola vypracovaná zápisnica pod č. XXX-XXXX/XXXX s tým, že na ústnom pojednávaní boli uplatnené ďalšie pripomienky Lesov SR, š.p., OZ Prešov, Opálové bane Dubník, a.s., aj v písomnej forme. Vykonaná miestna obhliadka podzemia potvrdila, že technické banské práce na sprístupnenie I. okruhu boli už zrealizované v rámci výkonu zabezpečovacích prác, ktoré mala organizácia povolené rozhodnutím úradu č. XXX-XXXX/XXXX z 19.11.2012. Prvostupňový správny orgán uviedol, že predložený plán sprístupňovania je vypracovaný odborne spôsobilou osobou U.. I.. U. D., držiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti aj na funkciu projektanta, vydaným úradom 28.12.2012 pod č. XXXX-XXXX/XX s tým, že Lesy SR, š.p., s realizáciou prác pod povrchom podľa plánu súhlasili. V predložených vyjadreniach Lesy SR žiadajú doriešiť zábery lesných pozemkov a z toho vyplývajúce obmedzenia a prístupy na povrchu, vrátane časového harmonogramu realizácie týchto prác a samotné vyňatie požaduje realizovať až po právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí o povolení banskej činnosti. 12. Správny orgán poukázal na to, že naplánované práce v podzemí si nevyžadujú trvalý ani dočasný záber lesných pozemkov s tým, že práce budú vykonávané v podzemí. V prípade potreby záberu lesných pozemkov a ich rekultivácie, napr. pri potrebe úpravy terénu okolo vstupov, a v prípade potreby udelenia ďalších výnimiek zo zákazov určených §31 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov je potrebné postupovať podľa príslušných ustanovení citovaného Zákona o lesoch. Táto povinnosť je aj v súlade so znením posledného odseku výrokovej časti rozhodnutia. Rovnako zostávajú nedotknuté povinnosti žiadateľa pri zabezpečovaní podmienok určených organizáciou Lesy SR, š.p., a ďalších povinností požadovaných citovaným zákonom č. 326/2005 Z.z. o lesoch. Správny orgán uviedol, že predložený plán rieši len sprístupňovanie starých banských diel a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave v podzemí. Práce na povrchu nerieši. 13. Poukázal na to, že organizácia Opálové bane Dubník, a.s., v stanovisku zaznamenanom v zápisnici o výsledku ústneho pojednávania a predložených v písomnej forme zo dňa 05.05.2015 zn.: XXXX- X/XXXX, z 12.05.2015 zn. XXXX-X žiada o prerušenie konania do doby právoplatného rozhodnutia Krajskej prokuratúry v Košiciach a po doplnení písomného dokladu o vyriešení stretov záujmov s uplatnením názoru, že celý plán sprístupňovania nemôže byť obchodným tajomstvom a s upozornením na chýbajúci súhlas krajského pamiatkového úradu. Zároveň upozorňuje na niektoré nedostatky podľa § 17 ods.2 zákona č. 511/1988 Zb., podľa ktorého, ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov. 14. Ďalej uvádza, že na daný prípad sa vzťahuje aj vykonávacia vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 524/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diel a starých banských diel na múzejné účely a prác na ich udržiavanie v bezpečnom stave. Podľa § 2 ods. 3 písm. c/ citovanej vyhlášky k žiadosti sa prikladá doklad o vyriešení stretov záujmov, ak sú plánovanou činnosťou ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov, teda doklad potvrdzujúci vyriešenie tých stretov záujmov, ak sú plánovanou činnosťou ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov. Zo zmyslu a účelu odkazu vyplýva, že ide o objekty a záujmy chránené verejným právom v celospoločenskom záujme, nie o ochranu inštitútov súkromného práva podľa Občianskeho zákonníka. Súhlas, resp. nesúhlas vlastníka úrad z vyššie uvedených dôvodov nepovažuje za doklad zaradený medzi požadované doklady o vyriešení stretov záujmov. Zároveň musí ísť o ohrozenie objektu a záujmu plánovanou činnosťou, čo v danom prípade tiež nie je splnené, pretože v danom prípade ústie štôlne O. bude slúžiť iba na prechod. Plánovanou činnosťou nebude ohrozený ani dotknutý zriadený portál štôlne O., z toho dôvodu nie je potrebné stanovisko ani rozhodnutie krajského pamiatkového úradu. Z úradnej činnosti je známe, že v danom prípade nie je známa ani organizácia, ktorá by zabezpečovala správu tejto národnej kultúrnej pamiatky. 15. Obvodný banský úrad uviedol, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX je síce aj ústie štôlne O. vo vlastnícke organizácie Opálové bane Dubník, a.s., ale podľa poznámky v ňom uvedenej bolo začaté súdne konanie, ktoré nie je právoplatne skončené. Podľa názoru súdu aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sžr/102/2012 z 16.07.2013 uvedený v citovanom výpise ako titul nadobudnutia toto vlastníctvo nepotvrdzuje a podľa tohto rozsudku sa má obnoviť pôvodný záznam. 16. Správny orgán ďalej uviedol, že sa stotožňuje s názorom Ministerstva hospodárstva SR vo vyjadrení zo dňa 13.02.2015 adresovaným Okresnému súdu Prešov, najmä s tým, že: - Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k.: 1Sžr/102/2012 ani rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.: 3S/90/2010 nemohli byť podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. - Predmetné nehnuteľností, vrátane štôlne O. sú vedené v registri starých banských diel, ktoré vedie Ministerstva životného prostredia SR, a ktoré tak spadajú pod právny režim zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (Banský zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa § 35 ods. 1 pod starým banským dielom sa rozumie banské dielo v podzemí, ktoré je opustené a ktorého pôvodný prevádzkovateľ neexistuje. Z vymedzenia inštitútu starých banských diel nepriamo vyplýva, že ich vlastníkom je štát a vlastníctvo k ním sa nedá za súčasnej legislatívy nadobudnúť žiadnym spôsobom. - vlastníctvo organizácie Opálové bane Dubník, a.s., bolo spochybnené aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.: 1S/44/2014, ktorý v odôvodnení rozsudku uviedol: „Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcov, že sú vlastníkmi ústia štôlní, pretože žalobca v 1. rade (organizácia Opálové bane Dubník, a.s.) investoval na základe predtým povolenej banskej činnosti na zabezpečenie starých banských diel nemalé finančné prostriedky, čím zrekonštruoval ústia štôlní a čím mu nepochybne vzniklo vlastnícke právo k takémuto vlastníctvu. Takýto právny názor žalobcov vo vzťahu k ústiam štôlní je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, predovšetkým ustanoveniami Občianskeho zákonníka o vlastníckom práve a naviac žalobcovia nepredložili žiaden rozsudok súdu, ktorý by im určil vlastnícke právo k zrekonštruovaným ústiam štôlní.“ - Ministerstvo hospodárstva SR zároveň osvedčuje svoj naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a má za to, že zápisom v prospech žalovaného v 1. rade (organizácie Opálové bane Dubník, a.s.) došlo k zásahu do vlastníckych práv Slovenskej republiky, k zmenšeniu jej majetku a k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. 17. Obvodný banský úrad v Košiciach dôvodil aj tým, že podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov správny orgán konanie obligatórne preruší iba, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania. V danom prípade podmienky na prerušenie konania nie sú splnené. Podanie podnetu na vydanie protestu prokurátora z dôvodu odopretia nazretia do vypracovaného plánu sprístupňovania nepovažuje úrad za predbežnú otázku. V danom prípade sa úrad stotožnil s obsahom vyhlásenia plánu za obchodné tajomstvo a v súlade s požiadavkou § 23 ods. 3 Správneho poriadku urobil opatrenia, aby sa nazretím do spisu nesprístupnilo vyhlásené obchodné tajomstvo. Stavebné práce pred ústím štôlne O. sa nevykonávajú. Bola vykonaná iba úprava terénu. Na nariadenie ich zastavenia by úrad aj tak nebol kompetentný. Uplatnené podmienky úrad považoval za námietky účastníka konania, o ktorých rozhodol podľa požiadavky § 18b ods. zákona SNR č. 51/1988 Zb. vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pripomienky uplatnené organizáciou Opálové bane Dubník, a.s.. vo vyjadrení zn. XXXX-X z 12.05.2015 pod bodmi 1) a 2) úrad zohľadnil pri určení osobitných technických podmienok pod bodmi 2, 3 a 11. Osobitné technické podmienky boli úradom určené za účelom zvýšenia zaistenia bezpečnosti pri vykonávaní povolenej banskej činnosti, ako aj rešpektovania podmienok určených dotknutých orgánmi a účastníkmi konania, ktoré sú aj v kompetencií úradu. Všetky rozhodnutia a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a účastníkov konania v súlade s konštatovaním uvedeným vo výrokovej časti zostávajú nedotknuté. 18. Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že v konaní o povolení zabezpečenia starých banských diel na základe žiadosti žiadateľa doručenej 26.03.2012 Obvodnému lesnému úradu v Prešove bola pre neho rozhodnutím č. XXXX/XX-X/Lel zo 04.04.2012 udelená výnimka zo zákazu niektorých činností určených § 31 ods. 1 písm. d/ a g/ zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, ktoré je naďalej aktuálnym. V konaní o povolení zabezpečenia starých banských diel na základe žiadosti žiadateľa doručenej 28.03.2012 na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky mu bolo doručené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. XXXX/XXXX-X.X z 09.10.2012 o zamietnutí žiadosti výnimiek z druhovej ochrany podľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov z dôvodov, že nie je potrebné a nie je to odôvodnený prípad podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. a/ citovaného zákona, ktoré je tiež aktuálne. 19. Dobývací priestor L. bol určený rozhodnutím úradu č. 1337/2000 z 11.10.2000 a zmenený (zmenšený) rozhodnutím úradu č. XX-XXXX/XXXX z 21.06.2010. V súčasnosti je držiteľom dobývacieho priestoru organizácia Opálové bane Libanka, s.r.o.. 20. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 03.11.2015 č. XXX- XXXX/XXXX podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie odvolateľa zamietol a menil napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti nasledovne: „Miesto činnosti vo výroku rozhodnutia dopĺňa textom... na obzore O., K. a J., dopĺňa napadnuté rozhodnutie o novú osobitnú technickú podmienku pod bodom 14. Pri sprístupňovaní štôlne „O.“ rešpektovať rozsah jej pamiatkovej ochrany stanovený Krajským pamiatkovým úradom Prešov v rozsahu ním vykonanej revízie. Prípadné práce súvisiace s povoľovanou činnosťou, ktorými môžu byť dotknuté štôlňa „O.“ a šachta „L.“, ktoré budú mať charakter obnovy národnej kultúrnej pamiatky, tento zámer prác, pred ich povolením a realizáciou predložiť na rozhodnutie Krajskému pamiatkovému úradu Prešov“, a v časti odôvodnenie nasledovne: „Vypúšťa text na str. 8 a 9 počínajúc textom v druhom odseku na ôsmej strane „Podľa výpisu z listu vlastníctva...“ až po koniec druhého odseku na deviatej strane... „k zmenšeniu jej majetku a bezdôvodnému obohateniu obžalovaného.“ 21. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh konania, zaoberal sa otázkami vlastníckeho práva, údajmi katastra nehnuteľností. Ďalej dôvodil tým, že na základe oznámenia Krajského pamiatkového úradu Prešov o tom, že vykonaná na štôlni O. štátny pamiatkový dohľad, žalovaný rozhodol o prerušení konania a výsledok dohľadu pokladal za predbežnú otázku a požiadal o poskytnutie súčinnosti v konaní Krajský pamiatkový úrad Z., o výsledok dohľadu, o rozhodnutie ONV Prešov o vyhlásení NKP štôlne O. a o rozhodnutie o povolení prezmáhania štôlne O. pre odvolateľa. Žalovaný obstaral dokumenty, ktoré sa týkajú štôlne O. aj od STM Košice, ŠA Košice a ŠA Prešov, ktoré dokumentujú historický vývoj portálu štôlne O. v 19. a 20. storočí. Bolo predložené stanovisko krajského pamiatkového úradu č. D.-XXXX-X/XXXXX/Zj z 28.07.2015, v ktorom sa uvádza, že KPÚ v Prešove na základe podnetu OBÚ vykoná štátny pamiatkový dohľad na národnej kultúrnej pamiatke portál štôlňa O., k.ú. L., preto žalovaný požiadal listom č. XXX-XXXX/XXXX-II z 12.08.2015 krajský pamiatkový úrad o poskytnutie výsledku dohľadu týkajúcej sa štôlne O., k.ú. L., ktorá bola rozhodnutím ONV Prešov č. XX/XX z 29.09.1979 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, a ktorej ústie je v súčasnosti vedené ako stavba na pozemku parcely č. XXX/X na LV č. XXX založenom v prospech spoločnosti Opálové bane Dubník, a.s., a ktorý sa dotýka odvolacieho konania. Listom č. XXX-XXXX/XXXX-II z 19.08.2015 žalovaný požiadal KPÚ Prešov pre potreby súvisiace s výkonom štátnej banskej správy podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku o poskytnutie súčinnosti k ozrejmeniu niektorých súvislostí, ktoré sa týkajú štôlne O., k.ú. L., ktorá bola rozhodnutím ONV Prešov vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, a ktorej ústie je v súčasnosti vedené ako stavba na LV č. XXX založenom na Opálové bane Dubník, a.s. a to rozhodnutie ONV Prešov č. XX/XX z 29.09.1979 o vyhlásení štôlne Jozef za národnú kultúrnu pamiatku a rozhodnutie KPÚ, ktorým povolil obnovu a rekonštrukciu klenby úvodného prekopu štôlne O.. 22. HBÚ výsledok dohľadu pokladal za predbežnú otázku podľa § 40 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov v spojení s § 30 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov konanie prerušil rozhodnutím č. XXX-XXXX/XXXX z 24.8.2015. V konaní podľa § 29 ods. 4 Správneho poriadku HBÚ pokračoval po doručení listu KPÚ Prešov po vykonaní štátneho pamiatkového dohľadu zn. D.- XXXX/ XXXXX- X/XXXXX/Zj zo 14.9.2015 a po oboznámení sa s jeho obsahom výzvou účastníkom konania na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia. Listom č. XXX-XXXX/XXXX z 29.9.2015 HBÚ oznámil účastníkom konania, že podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku majú možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia o odvolaní k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. 23. Na výzvu reagoval odvolateľ vyjadrením prostredníctvom právneho zástupcu zo dňa 16.10.2015. Vo vyjadrení rozdelenom na štyri časti sa odvolateľ vyjadruje: I. K postupu HBÚ a k neodôvodnenému bezodkladnému nedoručeniu rozhodnutia o prerušení konania hneď po jeho vydaní. II. K dôvodom prerušenia a vyjadreniam Krajského pamiatkového úradu v Prešove v liste zo 14.09.2015. III.K národnej kultúrnej pamiatke, k štôlni Jozef a žiadosť o informácie k dozoru z porušeniu zákona zo strany žiadateľa. IV.Návrh pre postup HBÚ na vybavenie odvolania. 24. K bodu I. žalovaný uviedol, že administratívnou chybou pri vybavovaní spisu došlo ku skutočnosti, že procesné rozhodnutie o prerušení konania nebolo zaslané právnemu zástupcovi odvolateľa. Toto rozhodnutie bolo zaslané len odvolateľovi, ktorý ho prevzal 27.08.2015. Pri kontrole spisu bola táto chyba zistená a procesné rozhodnutie č. XXX-XXXX/XXXX z 24.08.2015 o prerušení konania bolo zaslané právnemu zástupcovi odvolateľa spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia 07.10.2015. K bodu II. - Výsledok štátneho dohľadu nad národnou kultúrnou pamiatkou -štôlňou O. vyjadrený Krajským pamiatkovým úradom v Prešove v liste zo 14.9.2015 nezakázal sprístupňovanie NKP podľa zámeru žiadateľa. Prípadné obmedzenia činností po revízii NKP sú plne v kompetencii Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Výsledkom revízie môže byť aj to. že za národnú kultúrnu pamiatku bude vyhlásený celý komplex existujúcich banských diel v areály B. I.í. K bodu III. - Vo vyjadrení právny zástupca uvádza, že štôlňa O. má 1320 m. Z toho 5 m (ústie štôlne) je vo vlastníctve odvolateľa. Teda prevažná časť je vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorá prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR a dotknutých orgánov vyjadrila súhlas s činnosťou a záujem na jej realizácii. Navrhovaná činnosť nepopiera vlastníctvo odvolateľa a ani odvolateľ nie je nekompromisne proti činnosti za podmienky jeho finančnej kompenzácie. Podľa názoru HBÚ je vyriešenie stretov záujmov chránených zákonom a dotknutých navrhovanou činnosťou na úrovni požadovanej právnymi predpismi, neopomínajúc fakt verejného záujmu na ochrane areálu všetkých banských diel na lokalite B. a ochrane výhradného ložiska opálov v dobývacom priestore L.. Časť vyjadrenia právneho zástupcu odvolateľa týkajúca sa informácií o otázok o vykonanom dozore banskej správy HBÚ postúpil na vybavenie vecne a miestne príslušnému OBÚ. K bodu IV. - Záverečný návrh právneho zástupcu odvolateľa v tomto rozhodnutí neakceptoval, čo je uvedené vo výroku a odôvodnené v odôvodnení rozhodnutia. Žiadateľ telefonicky 19.10.2015 požiadal o možnosť oboznámiť sa s vyjadrením odvolateľa. HBÚ žiadateľovi vyjadrenie odvolateľa zaslal s výzvou na zaujatie stanoviska 20.10.2015. Časť vyjadrenia, týkajúca sa žiadosti o informácie o vykonanom dozore k porušovaniu zákona žiadateľom bola postúpená na vybavenie OBÚ, o čom bol odvolateľ oboznámený listom z 19.10.2015. 25. Žalovaný poukázal na to, že k vyjadreniu odvolateľa podal stanovisko žiadateľ listom č. XX/XXXX z 27.10.2015. Žiadateľ uvádzal, že odvolateľ sa snaží o prieťahy konaní, že opomenutie riešenia stretu záujmov pri vykonávaní banskej činnosti a pri ochrane pamiatkového fondu nevyplynulo z jeho činnosti. Žiadateľ sa v stanovisku vyjadruje k vlastníctvu národnej kultúrnej pamiatky. K bodu III. navrhovateľ uvádzal, že tento nemá priamy súvis s konaním na povoľovanie banskej činnosti sprístupnenia predmetného banského diela na iné účely a prác na ich dodržiavania v bezpečnom stave. K bodu IV. k záverečným ustanoveniam žiadateľ uvádzal, že nemajú opodstatnenie, a opätovne uvádzal to, že právny zástupca spoločnosti Opálové bane Dubník, a.s., zámerne a vedome kreuje prieťahy v konaní. Ku konaniu vedenému v súvislosti so sprístupnením banských diel na iné účely a prácami na ich udržiavaní v bezpečnom stave ďalej žiadateľ uviedol, že bol vykonaný štátny pamiatkový dohľad so stanoviskom Krajského pamiatkového úradu Prešov č. D.-XXXX/XXXXX-X/XXXXX/Zj zo dňa 14.09.2015, ktorý je pripojený k predmetnému konaniu. Uvedený fakt podľa žiadateľa uvádza aj uznesenie Obvodného oddelenia Policajného zboru v Drienove č.: ČVS:F zo dňa 14.09.2015, kde sa okrem iného uvádza: „Z vykonaného štátneho pamiatkového dohľadu vyplynulo, že k poškodeniu národnej kultúrnej pamiatky Štôlňa O. v L. nedošlo, naopak práce vykonané spoločnosťou Opálové bane Libanka, s.r.o., Prešov prispeli k zvýšeniu kvality pamiatkových hodnôt predmetnej kultúrnej pamiatky.“ 26. Žalovaný argumentuje popisom funkcií za účelom banského diela ako stavby s tým, že funkcia stavby je určujúcou funkciou stavebného diela. Funkcia stavby je určujúcou funkciou stavebného diela. Funkcia určuje prejav a realizácia súboru vlastností stavebného objektu, ktoré napĺňajú jeho celkové poslanie. Zahŕňa viaceré zložky ako napríklad praktický účel, technickú, umeleckú, reprezentatívnu funkciu a podobne. Plnohodnotné stavebné dielo má obvykle prsné určenú škálu funkcií. Napríklad štôlňa O.. Účelom banského diela je otvárať a sprístupňovať útroby zeme. Z historického hľadiska predstavuje vecný technický artefakt, dokument o remeselnej zručnosti predkov. Pod funkciou rozumie praktický účel stavby, čo v tomto prípade je hlavné banské dielo otvárajúce ložisko opálov, ktorých výskyt je náhodný a prekvapivý a také sú aj banské diela na B. vyrazené s intuitívnou jedinečnosťou. Vlastník ústia štôlne si bol a je vedomý jeho funkcie, ako vstupu do banského diela, súčasti banského diela, pretože sa rozhodne nikdy nejednalo o dekoratívne ústie alebo o dekoratívny portál, ale o funkčný vstup do hlavného banského diela, súčasťou ktorého je aj jeho ústie. Ústie nemôže byť odčlenené od banského diela bez toho aby sa nevyriešil osud celého banského diela, ktoré je ku všetkému aj národnou kultúrnou pamiatkou a zimoviskom netopierov. Ústie štôlne sa riadi osudom celej štôlne. Vzniklo tu osobitné podielové spoluvlastníctvo, keď odvolateľ je vlastníkom 5 m banského diela a Slovenská republika je väčšinovým vlastníkom viac ako 100 m toho istého banského diela. Slovenská republika zastúpená MH SR súhlasí a má záujem, aby štôlňa bola využívaná, tak ako to navrhuje vo svojom pláne žiadateľ. Odvolateľ ako menšinový spoluvlastník by tento stav mal akceptovať a uplatniť si prípadné nároky z v tomto prípade bežného spôsobu hospodárenia na majetku - banskom diele. 27. Podľa § 12 zákona č. 51/1988 Zb. - Sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave, podľa ods.1: „Sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a prúce na ich udržiavaní v bezpečnom stave povoľuje obvodný banský úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá organizácia plán sprístupňovania banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely a prác na ich udržiavaní v bezpečnom stave, zriaďovaciu listinu alebo štatút múzea a predpísanú dokumentáciu. Podľa ods. 2: „ Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ustanoví podrobnosti o postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely a prác na ich udržiavaní v bezpečnom stave vrátane náležitostí žiadosti a dokumentácie. 28. Podmienky vyhlášky MH SR č. 524/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely a prác na ich udržiavaní v bezpečnom stave žiadateľ splnil vrátane požiadavky, § 2 ods. 3 písm. c/: „K žiadosti o povolenie sa priloží doklad o vyriešení stretov záujmov, ak sú plánovanou činnosťou ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov. 29. Ďalej je poukázané na portál a ústie štôlne, podľa ktorého štôlňa je banské dielo a zároveň banská stavba. Podľa § 10 ods. 7 zák. č. 51/1988 Zb.: „Hlavnými banskými dielami sa podľa tohto zákona rozumejú všetky banské diela, ktoré vyúsťujú na povrch, a banské diela otvárajúce výhradné ložisko alebo jeho ucelenú časť. Na účely tohto zákona hlavné banské diela sú podzemnými stavbami v miestach ich prienikov so zemským povrchom; evidujú sa v katastri nehnuteľností podľa osobitného predpisu." s uvedením poznámky 8d), podľa ktorej podľa § 6 ods. 1 písm. c/ bod 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Portál je úprava ostenia (výstuž, výmurovka) na konci štôlne, pozri portál (tunel). Ústie banského diela je prienik s povrchom, miesto začiatku alebo ukončenia, všeobecne je ústie miesto kde sa končí niečo ťahajúce sa obyčajne v pozdĺžnom smere. napr. ústie hlavne, ústie tepny. Vstup do niečoho alebo výstup z niečoho, súčasť niečoho. 30. V tomto prípade, podľa údajov z katastra na LV č. XXX sa ústím štôlne O. podľa dokladov, ktoré boli predložené pri návrhu vkladu (geometrického plánu a prideleného súpisného čísla), myslí zrejme pozemná stavba (podľa geometrického plánu priloženému k žiadosti odvolateľa pri zápise stavby do katastra nehnuteľností, ide o inú nebytovú budovu o rozmeroch 5x3 m), ktorá je nazvaná ústím štôlne, t.j. zrejme prvých 5 m štôlne za jej portálom. Vlastnícke právo je obmedzené, jednak tým. že vlastnícke práva všetkých subjektov sú si rovnocenné, čiže využívaním svojho vlastníckeho práva nesmie vlastník narušiť pokojné využívanie vlastníckeho práva inému. Najstaršou úpravou v tomto zmysle je úprava susedských vzťahov a z nich vyplývajúcich obmedzení (napr. neobťažovanie hlukom, dymom, prachom a pod.). Ďalšie obmedzenia sa vyvinuli z požiadavky, aby vlastník rešpektoval nielen záujmy iných, ale aj verejný záujem. V tomto zmysle nesmie výkonom svojho vlastníckeho práva poškodzovať ľudské zdravie, životné prostredie či kultúrne pamiatky. 31. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (citácia): „Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“ Podľa § 124 Občianskeho zákonníka: Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.“ Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou pozemku. Ustanovenie § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na každého vlastníka, t. j. aj na vlastníka objektu ústia štôlne a objektu štôlne od jej ústia, teda nie iba na vlastníka ústia. Teda aj Slovenská republika v zastúpení Ministerstva hospodárstva SR je v medziach zákona oprávnená predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 32. Odvolateľ je vlastníkom 5 m banského diela a Slovenská republika je väčšinovým vlastníkom viac ako 100 m toho istého banského diela. Slovenská republika zastúpená MH SR má záujem by štôlňa bola využívaná tak ako to navrhuje vo svojom pláne žiadateľ. Ďalej možno aplikovať § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, pripadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. “ 33. Vo vzťahu k národnej kultúrnej pamiatke - sprístupňovaniu žalovaný uviedol, že základným právnym predpisom usmerňujúcim činnosť vlastníkov, orgánov a organizácií štátnej správy a samosprávy, ako aj všetkých fyzických a právnických osôb pri nakladaní s pamiatkovými fondom je zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu z 19.decembra 2001 v znení neskorších predpisov (zákon č. 479/2005 Z.z., zákon č. 208/2009 Z.z.. zákon č. 262/2011 Z.z., zákon č. 180/2013 Z.z., zákon č. 38/2014 Z.z.a zákon č. 104/2014 Z.z.). Základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý- zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu. Ochrana kultúrnych pamiatok prináša obmedzenia predovšetkým ich vlastníkom. Okrem povinnosti dáva súčasná legislatíva vlastníkom kultúrnych pamiatok aj určité výhody a úľavy. Vlastník kultúrnej pamiatky má právo požiadať krajský pamiatkový' úrad o bezplatné poskytnutie odbornej a metodickej pomoci, požiadať obec a ministerstvo o finančný príspevok alebo o poskytnutie štátnej pomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky. Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky, užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou, umožniť zamestnancom orgánu oprávneným osobám vstupovať do priestorov nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, alebo im predložiť hnuteľnú kultúrnu pamiatku na dokumentačné účely a výskumné účely, zabezpečiť osobitnú ochranu kultúrnej pamiatky. Každý je povinný správať sa tak. aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok a základnú ochranu pamiatkových území. 34. Podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o zbierke zákonov platí: „O všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené, piati domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Teda žiadateľ po tom. čo bolo doložené, že sa ho týka zákon č. 49/2003 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov je viazaný týmto zákonom, teda aj § 11 ods. 2 písm. d/, podľa ktorého Krajský pamiatkový úrad citoval: „ usmerňuje činnosti právnických osôb a fyzických osôb pri záchrane, obnove a využívaní pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk a poskytuje im odbornú a metodickú pomoc. 35. Podľa § 30 ods. 4 citovaného zákona: „Záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. Orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy, ktorý vedie konanie, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany pamiatkového fondu, môže vo veci samej rozhodnúť až po doručení právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu. § 31 ods. 3 toho istého zákona upravuje konanie o náprave: „Ak ide o ohrozenie kultúrnej pamiatky, nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo pamiatkového územia, krajský' pamiatkový úrad podá podnet príslušnému orgánu na zákaz alebo obmedzenie nepovolenej činnosti a takej povolenej činnosti, ktorá ohrozuje zachovanie pamiatkových hodnôt alebo môže spôsobiť poškodenie, zničenie alebo odcudzenie kultúrnej pamiatky. Ak ide o závažné a bezprostredné ohrozenie kultúrnej pamiatky, nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo pamiatkového územia, môže krajský- pamiatkový úrad rozhodnúť okamžite. Odvolanie proti rozhodnutiu podľa predchádzajúcej vety nemá odkladný účinok. To ustanovenie § 31 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov môže Krajský pamiatkový úrad v Prešove využiť, ak žiadateľ pri vykonávaní činnosti koná alebo bude konať v rozpore so zákonom o ochrane kultúrnych pamiatok, buď prostredníctvom OBÚ alebo priamo svojim rozhodnutím. 36. Hlavný banský úrad uviedol, že úloha štátu a funkcia štátnej správy - verejný záujem poukazuje na to, že štátna správa nemá len výkonnú a nariaďovaciu funkciu. Sú tu aj ďalšie aspekty a funkcie, ako uvádza vo svojom príspevku „K problematike vplyvu štátu na súkromný sektor“ prof. Gašpar: „... Vplyv štátu na súkromný sektor - tu môžeme vyvodiť najmä tieto hlavné formy vplyvu: - z rámca univerzálneho vedeckého zákona - tu môžeme uviesť najmä jednotlivé prvky tohto vedeckého zákona: a/prvok či element adekvátnosti, b/element širšej legálnosti, c/ element vyššej ekonomickosti, d/element prijateľnej adaptivnosti, - z rámca vedeckých zákonov výkonu verejnej správy - tu najmä z rámca vedeckého zákona širšieho uplatňovania vedy a vedeckého zákona o aktívnych subjektoch, - z rámca vedeckých zákonov spätých a demokraciou - najmä z rámca vedeckého zákona o širšom súhlase a vedeckých zákonov o zabezpečovaní tradičných demokratických hodnôt a vedeckého zákona o zabezpečovaní nových demokratických hodnôt, - z rámca funkcií verejnej správy najmä z funkcie racionálneho nakladania s materiálnymi, finančnými a humánnymi zdrojmi... .“ „...Ide tu najmä o tieto funkcie správneho práva; a/funkcia premáhajúce konflikty, b/funkcia disciplinujúca. e/ funkcia zefektívňujúca, f/právna funkcia, g/ regulujúca funkcia, h/ preventívna funkcia a i/ pohotovostná funkcia, s poznámkou, že ide tu o nový pohľad na funkcie správneho práva. (Pozri Difenwaltung. Nr. 3/2006). 37. V správnom konaní stále viacej vystupuje do popredia posudzovanie verejného záujmu a individuálneho záujmu, teda je stále viac potrebné posudzovanie verejných záujmov na dvoch stranách (napr. vyvlastniteľ v. vyvlastnený). Takýto stav predpokladal už zák. čl. XLI:1881, ale po roku 1945 a najmä po roku 1948 po zavedení hierarchizácie druhov vlastníctva (štátne, družstevné, osobné a súkromné) nevyhnutne musela existovať aj hierarchia verejných záujmov. Možno teda vyvlastniť aj majetok štátu alebo obce v prospech súkromnej osoby (napr. obecného pozemku v prospech investora na niektorý z účelov podľa §108 ods. 2 písm. b), c), d), g), h), j), k), n) alebo o) Stavebného zákona). 38. Ústavný súd Slovenskej republiky v niektorých nálezoch vyslovil práve uvedenú zásadu, napr. v náleze sp.zn.. PL. ÚS 7/96 (zverejnenom pod č. 77/1997 Z.z.) uviedol, že „rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody". V náleze sp.zn. PL. ÚS 33/95 (zverejnenom pod č. 4/1996 Z.z.) uviedol, že „pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu či slobode". V náleze sp.zn. PL. US 11/96 (zverejnenom pod č. 92/1998 Z.z.) konštatoval, že „verejný záujem je využívanie majetku na verejnoprospešné ciele a je dôvodom pre obmedzenie vlastníckeho práva prostredníctvom obmedzenia vlastníckeho práva alebo jeho vyvlastnenia.“ Vo výroku uznesenia pléna Ústavného súdu SR č. 11 z roku 1995 (PL. ÚS 11/95) sa uvádza: „Pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode. Ak účel zamýšľaný obmedzením práva vlastniť je možné dosiahnuť prostriedkami, ktoré zasahujú miernejšie do ústavou chráneného vlastníckeho práva, a ak verejný záujem je nadradený a objektivizovaný voči záujmu vlastníka, podmienku verejného záujmu možno považovať za splnenú. Je, ak nie vo verejnom záujme, tak určite v štátnom záujme aby banské diela v dobývacom priestore Červenica mali svojho správcu a hospodára, aby tieto neboli nekontrolovateľne využívané a zneužívané. Od dobrého správcu sa očakáva, že správu bude vykonávať s náležitou starostlivosťou o zverený majetok a s rešpektom, k požiadavkám vlastníka, v tomto prípade aj k záujmom Slovenskej republiky. 39. Vo vzťahu k hospodárskej súťaži je poukázané na to, že je zrejmé, že motívom prístupu k napadnutému rozhodnutiu a konaniu zo strany odvolateľa je hospodárska súťaž a cieľom odvolania je vyhrať konkurenčný boj a zastaviť podnikateľskú činnosť žiadateľa, ktorá je veľmi podobná, až identická s činnosťou odvolateľa a navyše jeden aj druhý majú snahu pôsobiť v tom istom priestore. Na OBIJ na základe žiadosti odvolateľa prebieha konanie v obdobnej činnosti. Zákonná právna úprava nevylučuje po splnení podmienok vykonávanie tejto činnosti - sprístupňovaniu banských diel a starých banských diel - akémukoľvek subjektu, po splnení podmienok na takéto podnikanie. Žiadateľ splnil podmienky na vykonávanie navrhovanej činnosti a jeho oprávnené očakávanie je, že mu bude činnosť povolená. HBÚ posúdil v odvolacom konaní aj dôvody a námietky podaného odvolania, o čom svedčí vyššie urobená analýza problematiky konania. Pre rekapituláciu HBÚ sa s nimi vvsporiadali tak, že poukázal na stanovisko HBÚ k odvolaniu odvolateľa zo 17.06.2015, podľa ktorého časť odvolania týkajúcej prehliadok podzemia žiadateľom bez právoplatného povolení bola postúpená na vybavenie OBÚ, ako miestne a vecne príslušnému úradu. Časť odvolania týkajúca sa podmienok 8. a 9. bola postúpená na OÚ v Prešove ako kompetentnému orgánu. Elektrické zariadenia pri navrhovanej činnosti, o ktorej povolenie žiadateľ požiadal, sa podľa tejto dokumentácie nemôže používať, pretože žiadateľ uviedol a požiadal v predloženom pláne len používanie osobných svietidiel. Iné elektrické zariadenia bude môcť používať až po splnení podmienok uvedených v podmienkach tohto rozhodnutia. V tejto veci vydal OBÚ záväzný príkaz 07.07.2015. Zamurovanie banského diela HBÚ nepovažuje za zmarenie banského diela ani jeho možnosti pre prípadné ďalšie využívanie pri dobývaní ložiska. V roku 2012 v čase vydávania banského povolenia č. XXX-XXXX/XXXX z 19.11.2012 bolo v § 2 písm. g/ zák. č. 51/1988 Zb. banskou činnosťou aj zabezpečovanie starých banských diel. Zabezpečovanie bolo z tohto ustanovenia vypustené zákonom č. 58/2014 Z.z., ktorý novelizoval zák. č. 51/1988 Zb.. Podľa vyjadrenia OBÚ tento nezistil pri svojej činnosti vykonávanie prác vo vzťahu k nehnuteľnostiam na parc. č. XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X a XXX/XX vedených na LV č. XXX pre k. ú. L.. Časť odvolania, týkajúca sa terénnych úprav bola postúpená na vybavenie stavebnému úradu - Obci L.. K predmetu obchodného tajomstva, za ktoré bol označený „Plán sprístupňovania banských diel, starých banských diel pre verejnosť a rozvoj turistického ruchu na iné účely a postup prác na ich udržiavaní v bezpečnom stave" dal odvolateľ podnet na Krajskú prokuratúru Košice. Prokuratúra OBÚ spis vrátila bez vyjadrenia. Krajský pamiatkový úrad v zmysle jeho vyjadrenia zo 14.09.2015 vykonal nad predmetnou kultúrnou pamiatkou dohľad. Ale vzhľadom k tomu, že napadnutým rozhodnutím nie sú povolené práce na portáli štôlne O. ani v jej vnútri, prípadné obmedzenia vyplývajúce z budúcej revízie národnej kultúrnej pamiatky a z toho vyplývajúce podmienky pri realizácii činnosti a pri sprístupňovaní banských diel verejnosti sú plne v kompetencii Krajského pamiatkového úradu. Krajský pamiatkový úrad Prešov vo svojom vyjadrení po vykonaní štátneho pamiatkového dohľadu v liste zn. D.- XXXX/ XXXXX-X/XXXXX/Zj zo 14.9.2015 v bode 1. uvádza, že opätovne vykoná revíziu objektívneho určenia rozsahu pamiatkovej ochrany štôlne O. Podľa rozsahu obmedzení vyplývajúcich z tejto revízie bude žiadateľ povinný do budúcnosti spolupracovať s Krajským pamiatkovým úradom Prešov a rešpektovať povinnosti vyplývajúce z § 32 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. Zásah do národnej kultúrnej pamiatky bez vyjadrenia KPÚ bol vykonaný ešte v rámci predchádzajúceho rozhodnutia úradu č. XXX-XXXX/XXXX z 19.11.2012 o zabezpečovaní starých banských diel na lokalite P., s uvedením poznámky „HBÚ dal podnet na MŽP SR na prehodnotenie či je v tomto prípade správny status „starých banských diel" na lokalite B., keďže vlastník týchto banských diel je známy.“ Údaje katastra sú záväzné a časť odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu k vlastníctvu na LV č. XXX k. ú. L. bola z rozhodnutia vypustená. Výzva k oboznámeniu sa s podkladmi bola súčasťou ústneho pojednávania a je obsiahnutá v zápisnici z 05.05.2015. 40. Zo stanoviska HBÚ k doplneniu odvolania právnym zástupcom odvolateľa z 18.06.2015 vyplýva, že v úvode právny zástupca odvolateľa namieta predčasnosť rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového a právneho stavu z dôvodu nedostatočného zohľadnenia skutočnosti, že štôlňa O. je národnou kultúrnou pamiatkou. Aj v prípade, že vydanie prvostupňového rozhodnutia trpelo týmto nedostatkom, v odvolacom konaní sa táto pozícia vyjasnila a ohraničila právnym rámcom tak, ako je to uvedené vo výroku a odôvodnení tohto rozhodnutia. 41. Žalovaný dôvodil, že podmienky vyhlášky MH SR č. 524/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely a prác na ich udržiavaní v bezpečnom stave žiadateľ splnil vrátane požiadavky § 2 ods. 3 písm. c): ,,K žiadosti o povolenie sa priloží doklad o vyriešení stretov záujmov, ak sú plánovanou činnosťou ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov.“ Žiadateľ po tom, čo bolo doložené, že navrhovanú činnosť upravuje aj zákon č. 49/2003 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov je viazaný týmto zákonom, teda aj § 11 ods. 2 písm. d) podľa ktorého Krajský pamiatkový úrad cit.: „... usmerňuje činnosti právnických osôb a fyzických osôb pri záchrane, obnove a využívaní pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk a poskytuje im odbornú a metodickú pomoc“. 42. Žalovaný poukázal na to, že v odvolacom konaní doplnil prvostupňové konanie a požiadal listom č. XXX- XXXX/XXXX-XX z 12.8.2015 Krajský pamiatkový úrad o poskytnutie výsledku dohľadu týkajúceho sa štôlne „O.“ v k.ú. L.. ktorá bola rozhodnutím ONV Prešov č. XX/XX z 29.09.1979 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, a ktorej ústie je v súčasnosti vedené ako stavba na pozemku parcely č. XXX/X na liste vlastníctva č. XXX založenom v prospech spoločnosti Opálové bane Dubník a.s., a ktorý sa dotýka odvolacieho konania. Ďalej HBÚ listom č. XXX-XXXX/XXXX-XX z 19.08.2015 HBÚ požiadal KPÚ Prešov pre zistenia súvisiace s konaním podľa § 32 ods. 3 Správneho poriadku o poskytnutie súčinnosti k ozrejmeniu niektorých súvislostí týkajúcich sa štôlne „O.“ v k.ú. L., ktorá bola rozhodnutím ONV Prešov vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, ktorej ústie je v súčasnosti vedené ako stavba na liste vlastníctva č. XXX založenom na Opálové bane Dubník a.s.. a to rozhodnutie ONV Prešov č. XX/ XX z 29.09.1979 o vyhlásení štôlne „O.“ za národnú kultúrnu pamiatku, ako aj rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu, ktorým povolil obnovu a rekonštrukciu klenby úvodného prekopú štôlne „O.“. 43. Krajský pamiatkový úrad Prešov vo svojom vyjadrení po vykonaní štátneho pamiatkového dohľadu v liste zn. D.- XXXX/XXXXX-X/XXXXX/Zj zo 14.09.2015 v bode 1. uvádza, že opätovne vykoná revíziu objektívneho určenia rozsahu pamiatkovej ochrany štôlne O.. Proti samotnej navrhovanej banskej činnosti na sprístupňovanie nemá námietky. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov môže Krajský pamiatkový úrad v Prešove, ak žiadateľ pri vykonávaní činnosti koná alebo bude konať v rozpore so zákonom o ochrane kultúrnych pamiatok, buď prostredníctvom OBÚ alebo priamo svojim rozhodnutím takúto činnosť zastaviť. Podľa § 31 ods. 3: „Ak ide o ohrozenie kultúrnej pamiatky, nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo pamiatkového územia, krajsky pamiatkový úrad podá podnet príslušnému orgánu na zákaz alebo obmedzenie nepovolenej činnosti a takej povolenej činnosti, ktorá ohrozuje zachovanie pamiatkových hodnôt alebo môže spôsobiť poškodenie, zničenie alebo odcudzenie kultúrnej pamiatky. Ak ide o závažné a bezprostredné ohrozenie kultúrnej pamiatky, nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo pamiatkového územia, môže krajský pamiatkový úrad rozhodnúť okamžite. Odvolanie proti rozhodnutiu podľa predchádzajúcej vety nemá odkladný účinok.“ 44. HBÚ poukázal na zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov podľa § 69 a § 70 špecifikuje poskytovanie údajov katastra, ich hodnovernosť a záväznosť. Údaje katastra uvedené v § 7 sú podľa § 70 ods. 1 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Z toho dôvodu bola z rozhodnutia prvostupňového orgánu odstránená časť odôvodnenia týkajúca sa oprávnenosti práv odvolateľa vyplývajúcich mu z LV č.XXX v k. ú. L.. Kompetenciou štátnej banskej správy nie je rozhodovať o obchodno-právnych vzťahoch. Požiadavku odvolateľa na úhradu odplaty za vstup cez ústie štôlne vyjadrenú v stanovisko odvolateľa z 02.04.2015 adresovanú žiadateľovi nemožno riešiť v správnom konaní. V tomto prípade je preukázanie oprávnenosti úhrady za užívanie jeho majetku na strane vlastníka a postup riešenia je možný len dohodou alebo prostredníctvom súdu. 45. Žalovaný konštatoval, že výzva k oboznámeniu sa s podkladmi bola súčasťou ústneho pojednávania a je obsiahnutá v zápisnici z 05.05.2015. Podľa údajov z katastra na LV č. XXX sa ústím štôlne O. podľa dokladov, ktoré boli predložené pri návrhu vkladu (geometrického plánu a prideleného súpisného čísla), myslí zrejme pozemná stavba (budova - lebo len tým je prideľované súpisné číslo), ktorá je ústím štôlne, t.j. prvých 5 m štôlne za jej portálom. Zásah do štôlne O. v rámci predchádzajúceho rozhodnutia úradu č. XXX-XXXX/XXXX z 19.11.2012 o zabezpečovaní starých banských diel na lokalite P. pozostával z prezmáhania závalu cca 35 m vzdialenosti od ústia štôlne „O teda vykonaný zásah, bol mimo vlastníctva odvolateľa. Podľa § 39 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 51/1988 Zb. dozor nad dodržiavaním predpisov upravujúcich bezpečnosť prevádzky, nad dodržiavaním predpisov upravujúcich ochranu zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení a požiarnu ochranu v podzemí vykonávajú obvodné banské úrady a Hlavný banský úrad. Čo robí a bude robiť aj pri navrhovanej činnosti. Za pasívnu a aktívnu bezpečnosť prostredia a navrhovanej činnosti je zodpovedný žiadateľ. Záväzným príkazom z inšpekcie vykonanej OBÚ 7.7.2015 zaprotokolovaným na úrade pod č. XXX-XXXX/XXXX z 13.7.2015 v bode I. bola žiadateľovi zakázaná prevádzka elektrických zariadení a v bode II. sprístupňovacie práce až do nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Aj pre žiadateľa platí prezumpcia znalosti všeobecne záväzných predpisov podľa § 3 zák. č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a dôsledkov vyplývajúcich z ich porušenia. Nepreskúmateľné a nezrozumiteľné je rozhodnutie, výrok ktorého neobsahuje vymedzenie predmetu konania a presné uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, nestanovuje jednoznačne povinnosti účastníka konania a nie je súladný so zákonom. 46. Na záver žalovaný konštatoval, že ako vyplýva z analýzy uvedenej v odôvodnení rozhodnutia a zisteného stavu veci HBÚ rozhodol v odvolaní tak. ako je uvedené vo výrokovej časti toho rozhodnutia. HBÚ v napadnutom rozhodnutí ako aj v správnom konaní prvostupňového správneho orgánu - OBÚ nezistil také nedostatky, ktoré by boli dôvodom na jeho zrušenie. HBÚ konanie doplnil a vady vo výrokovej časti rozhodnutia a odôvodnení odstránil rozhodnutí o odvolaní. HBÚ preskúmal napadnuté rozhodnutie pričom v ňom zistil vady vo výrokovej časti rozhodnutia a odôvodnení, ktoré odstránil v tomto rozhodnutí o odvolaní. Výrok správneho rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, nakoľko sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Z tohto dôvodu výrok rozhodnutia musí obsahovať vymedzenie predmetu konania, uvedenie právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V tomto prípade bolo potrebné doplniť vymedzenie priestoru miesta činnosti. Vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie je vydané bez časového obmedzenia bude zrejme v priebehu doby platnosti potrebné urobiť v dokumentácii zmeny a preto bola potrebná osobitná technická podmienka pod bodom 1. a jej doplnenie, aby pri vykonávaní činnosti nedochádzalo k svojvoľným alebo nezdokumentovaným zmenám dokumentácie na základe, ktorej bolo rozhodnutie vydané. Krajský pamiatkový úrad Prešov po vykonaní štátneho pamiatkového dohľadu vo svojom vyjadrení v liste zn. KPUPO- XXXX/XXXXX-X/XXXXX/Zj zo 14.09.2015 v bode 1. uvádza, že opätovne vykoná revíziu objektívneho určenia rozsahu pamiatkovej ochrany štôlne „O.“. Prípadné obmedzenia v povoľovanej činnosti vyplývajúce z tejto revízie bude žiadateľ povinný rešpektovať, a preto bola uložená osobitná technická podmienka č. 14., so zdôraznením povinnosti vyplývajúcej z § 32 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. 47. Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov podľa § 69 a § 70 špecifikuje poskytovanie údajov katastra, ich hodnovernosť a záväznosť. Údaje katastra uvedené v § 7 sú podľa § 70 ods. 1 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Z toho dôvodu bola z rozhodnutia prvostupňového orgánu odstránená časť odôvodnenia týkajúca sa oprávnenosti práv odvolateľa vyplývajúcich mu z L V č.XXX v k. ú. L.. 48. Žalobca podal včas žalobu a to telefaxovým podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.01.2016. Zo spisu vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 09.11.2015, a teda zákonná dvojmesačná lehota pripadla na 09.01.2016, čo bola sobota, a preto posledným dňom lehoty je 11.01.2016. V žalobe navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie hlavného banského úradu č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 03.11.2015 a rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach č. XXX-XXXX/XXXX-IV zo dňa 26.05.2015 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.. 49. Žalobca namietal, že žalovaný svojim konaním nemal odstraňovať vady konania obvodného banského úradu, ale mal vec zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a aj napriek vykonaným úkonom nezískal súhlasné stanovisko alebo rozhodnutie krajského pamiatkového úradu, bez ktorého nie je možné vydať zákonné rozhodnutie o povolení navrhovanej činnosti pre Opálové bane Libanka. Uviedol, že zo správneho spisu iba vyplýva, že krajský pamiatkový úrad sa k danej veci najprv vyjadril, že sa nestotožňuje s názorom obvodného banského úradu „povolením sprístupňovania starých banských diel podľa názoru tunajšieho úradu národná kultúrna pamiatka nie je dotknutá ani ohrozená“ a došlo pravdepodobne k umelo ľudským nekalým zásahom. Žalobca uviedol, že listom zo dňa 14.09.2015 krajský pamiatkový úrad len konštatuje, že zásah nespôsobili Opálové bane Libanka, avšak nie je im zrejmé, z čoho hlavný banský úrad vyvodil udelenie chýbajúceho súhlasu krajského pamiatkového úradu, resp. aké rozhodnutie, ktorým mal byť tento súhlas udelený, má na mysli. Poukázal na list krajského pamiatkového úradu zo dňa 14.09.2015, ktorý nepochybne podkladom rozhodnutia je aj v tej súvislosti, že s poukazom na bod I. KPÚ Prešov vykoná opätovnú revíziu z dôvodu objektívneho určenia rozsahu ochrany štôlne „O.“ v L.. Pokiaľ teda má krajský pamiatkový úrad vykonať revíziu s cieľom určiť rozsah ochrany štôlne „O.“, tak minimálne z uvedeného dôvodu podľa názoru žalobcu v prerušenom konaní nebolo možné pokračovať a bolo nutné predmetné konanie prerušiť až do vykonania predmetnej revízie. Podľa žalobcu je nesporné, že rozsah ochrany štôlne „O.“ je predbežná otázka v predmetnom konaní. Argumentoval aj tým, že KPÚ Prešov v závere listu zo dňa 14.09.2015 považoval za potrebné zdôrazniť, že Obvodný banský úrad Košice v konaní o povolení banskej činnosti opomenul riešenie stretu záujmov pri vykonávaní banskej činnosti a pri ochrane pamiatkového fondu, keďže o začatí predmetného konania neupovedomil Krajský pamiatkový úrad Prešov, ktorý je ako orgán na ochranu pamiatkového fondu v tomto konaní dotknutým orgánom štátnej správy. Zároveň uviedol, že vlastník NKP (resp. správca alebo iný držiteľ NKP) je povinný predložiť Krajskému pamiatkovému úradu Prešov žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy, v ktorej podrobne špecifikuje predpokladané zásahy, prípadne zmeny kultúrnej pamiatky. S odkazom na uvedené námietky je podľa žalobcu nespochybniteľné, že nevyriešenie stretu záujmov prvostupňovým správnym orgánom, obvodným banským úradom ale aj žalovaným, ktorý naďalej nevyriešil stret záujmov a zároveň flagrantným porušením svojej povinnosti požiadal o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy krajský pamiatkový úrad, obchodnou spoločnosťou Opálové bane Libanka došlo k tak závažným porušeniam zákona, ktoré nie je možné v rámci odvolacieho konania zhojiť. Na predmetné porušenia a nevyriešenie stretov záujmov tak s Opálovými baňami Dubník, a.s., ako aj s krajským pamiatkovým úradom bolo žalobcom poukázané v doplnení odvolania zo dňa 18.06.2015. 50. Ďalej žalobca namietal, že z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutia boli vydané najmä v rozpore so zákonom č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v platnom znení a to najmä v rozpore s ustanovením §17 ods. 2 Zákona o banskej činnosti, keďže neboli predložené doklady o vyriešení stretov záujmov, jednak i s vlastníkom ústí štôlní a to so žalobcom, ktorý ich mal v čase správneho konania, ako aj ku dňu podania žaloby, zapísané na liste vlastníctva XXX, súhlas príslušného krajského pamiatkového úradu, s odkazom na jednoznačný záver krajského pamiatkového úradu v jeho liste zo dňa 14.09.2015, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.. Ďalej žalobca namieta, že skutkový stav a flagrantné porušovania banských ako aj iných predpisov v ostatných oblastiach spôsobilo, že napadnuté rozhodnutia vychádzali zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu a skutočnosťou podľa § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p., resp. zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 32 Správneho poriadku, čo má byť podkladom rozhodnutia a to presne zistený skutkový stav vecí a za tým účelom obstarané podklady pre rozhodnutie. 51. Zmätočne pôsobí rozhodnutie HBÚ, pretože obsahuje aj výrok, že rozhodnutie mení a to a to tým spôsobom, že z napádaného rozhodnutia vypustil časti odôvodnenia a doplnil výroky predchádzajúceho rozhodnutia pričom zo samotného Rozhodnutia HBÚ je zrejmé, že rozhodnutie OBU potvrdil. Rozhodnutie môže správny orgán zmeniť, avšak k zmene rozhodnutia dôjde vtedy, ak odvolaniu vyhovie. V danom prípade však odvolaniu čo do jeho výroku nevyhovel, no aj napriek tomu rozhodnutie zmenil a to dokonca takým spôsobom, že „len vypustil časti odôvodnenia“ a doplnil výroky rozhodnutia OBÚ svojvoľne. Takýto postup HBÚ považuje žalobca za zmätočný, lebo výrok a odôvodnenie rozhodnutia HBÚ nie je konzistentný. Navyše aj napriek tomu. že HBÚ umožnil žalobcovi oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia avšak vydal rozhodnutie „čo do zmeny odôvodnenia” zaťažil tak konanie takou vadou, proti ktorej sa nemal možnosť žalobca brániť. Navyše, čo viedlo HBÚ k doplneniu výrokovej časti o miesto činnosti, vonkoncom nezdôvodnil. Napriek tomu, že OBÚ bol informovaný a je mu to známe z predošlej činnosti, že v rámci správneho súdnictva bola spochybnená zákonnosť povolenia, ktorým bola banská činnosť povolená spoločnosti OBL rozhodnutím OBÚ z 19.11.2012, číslo XXX-XXXX/XXXX. Navyše Krajským súdom v Prešove sp. zn.: 1S/44/2014 zo dňa 27.05.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.10.2014 bola odložená vy konateľnosť rozhodnutia OBÚ a to až do právoplatného skončenia konania, čím musí dôjsť k zastaveniu takejto činnosti (§ 17 ods. 7 Zákona o banskej činnosti). Predmetné konanie nie je v súčasnosti právoplatne skončené a vec je v súčasnosti na Najvyššom súde Slovenskej republiky. 52. Žalobca uviedol, že nie je teda zrejmé, či OBÚ vedome flagrantne ponecháva nerešpektovať rozhodnutie všeobecného súdu, ktorým bola odložená vykonateľnosť banskej činnosti povolenej spoločnosti OBL a zároveň vedome a flagrantne porušuje zásadu hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností vo vzťahu k LV č. XXX. kde je ako vlastník evidovaná spoločnosť OBD a.s. Ako najviac zarážajúca sa javí skutočnosť, že napriek tomu. že OBL v súčasnosti nemá právoplatne povolenú uvedenú činnosť, už predmetnú činnosť vykonáva, čo napokon dokazuje aj reportáž TV Markíza zo dňa 06.06.2015. S poukazom na predmetnú reportáž, je napríklad zrejmé, že v bani sú v súčasnosti pochybné rozvody elektroinštalácie a v bani boli napriek odkladu vykonateľnosti prítomné rôzne osoby vrátane malých detí. V tejto súvislosti sa javí osobitná technická podmienka uvedená pod bodom 11 napádaného rozhodnutia „Používané elektrické zariadenia a káblové vedenia budú svojím vyhotovením zodpovedať prostrediu a priestorom v podzemí“ ako ťažko pochopiteľná a nekonanie OBÚ možno považovať až za vedomé vystavenie ohrozeniu života ľudí, ako aj prísne chránených živočíchov najmä netopierov. Navyše, OBÚ o sprevádzaní ľudí do bane vie aj prostredníctvom médií, akým je televízia Markíza a napriek tomu, že v súčasnosti nie je vydané právoplatné povolenie na takúto činnosť a nekoná. O tejto skutočnosti žalobca upovedomil aj HBÚ vo svojom vyjadrení zo dňa 16.10.2015, ktorého súčasťou bola aj žiadosť o poskytnutie informácie v zmysle Zákona o slobode informácií (zákon č. 211/2000 Z.z. v platnom znení) o zodpovedanie nasledovných otázok v zákonom stanovenej lehote, ktoré žiadali doručiť v elektronickej forme na e-mail: office @ ak-kotus.sk, a to: 1. Aké opatrenia, resp. aké úkony vykonala banská správa (HBÚ, prípadne OBÚ) v súvislosti s oznámením o vykonávaní predmetnej nelegálnej činnosti spoločnosťou Opálové bane Libanka, s.r.o.. 2. Boli začaté akékoľvek správne konania, resp. šetrenia, a ak áno, s akým výsledkom? Pokiaľ áno, žiadame doručiť všetky listiny vrátane rozhodnutí o takejto činnosti? 3. Preveril OBÚ, resp. HBÚ, či sprevádzaním turistov v baniach nie je ohrozené zdravie a život dotknutých osôb. nakoľko sme poukázali napríklad elektroinštaláciu vykonanú v baniach, ktorá nie je v súlade s príslušnými zákonmi a najmä normami STN? 4. Vykonáva banská správa akékoľvek úkony v súvislosti s dohľadom v súčasnosti a prebiehajú akékoľvek konania za účelom preverenia sprevádzania turistov do baní? 5. Aké úkony vykonali banské úradu v súvislosti s nelegálnou činnosťou z neprávoplatného povolenia banskej činnosti vydaného pre Opálové bane Libanka, s.r.o., napriek tomu, že tieto informácie o sprevádzaní osôb sú verejne prístupné? 53. Žalobca zdôraznil, že posledná dostupná reportáž z opálových baní bola televíziou Markíza odvysielaná dňa 07.11.2015, a teda podľa ich názoru mohlo dôjsť opätovne jednak k mareniu výkonu súdneho rozhodnutia vyššie uvedeného ako aj k porušeniu záväzného príkazu inšpekcie vykonanej OBÚ 07.07.2015 zaprotokolovaným na úrade pod č. XXX- XXXX/XXXX z 13.07.2015, ktorým bola v bode I. OBL zakázaná prevádzka elektrických zariadení a v bode II. sprístupňovacie práce. Doposiaľ neboli v tejto súvislosti vykonané žiadne opatrenia, a ani nebola daná odpoveď na kladené otázky HBÚ, resp. žalobca podľa názoru žalobcu nebol v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám upovedomený o tom, že ich žiadosť nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. S poukazom na vyššie uvedené postupom správnych orgánov (OBÚ - HBÚ) došlo pri vydaní napádaných rozhodnutí k porušeniu viacerých povinností, spočívajúcich najmä na tom, že: - rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§250i ods. 2 písm. a/ OSP), - zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne rozhodnutia, sú v rozpore s obsahom spisu (§250j ods. 2 písm. b/ O.s.p.), - nedostatočným zistením skutkového stavu na posúdenie veci (§250 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), - napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť (§250 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), - došlo k vadám správnych orgánov, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. (§ 250i ods. 2 písm. e/ O.s.p.), - nie sú v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi prepismi najmä s ustanovením § 17 ods. 2 Zákona o banskej činnosti a § 47 Správneho poriadku, - nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, - sú nepreskúmateľné, nakoľko v odôvodnení napádaného správneho rozhodnutia absolútne absentujú dôvody, ako sa správny orgán vvsporiadal s námietkou žalobcu, čím konanie zaťažil takou vadou, v dôsledku ktorého odňal klientovi možnosť sa „efektívne“ brániť a napádať predmetné rozhodnutie, - odôvodnenie rozhodnutia a v dôsledku toho aj celé rozhodnutie sa javí ako logicky nekonzistentné a nepresvedčivé. 54. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 29.02.2016. Namietal, že žaloba bola podaná oneskorene, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. 55. Obec L. sa k žalobe nevyjadrila. 56. Lesy SR, š.p., OZ ponechal rozhodnutie vo veci na úvahu súdu. 57. Opálové bane Libanka, s.r.o., sa k veci vyjadrili v písomnom podaní zo dňa 14.01.2016 a navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Dôvodil tým, že žalobné námietky považuje za nedôvodné a s nimi sa nestotožňuje, pretože podľa ustálenej súdnej judikatúry, najmä nálezu Ústavného súdu SR č. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 29 1Sžhpú/1/2009 sp. zn.: 6Sžo/84/2007, sp. zn..: 6Sžo/98/2008, sp. zn.: 1Sžo/33/2008, sp. zn.: 2Sžo/5/2009, či sp. zn.: /8Sžo/547/2009 nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. 58. Primárny dôvod zrušenia napadnutých rozhodnutí správnych orgánov vidí žalobca v tom, že správne orgány nepostupovali v súlade s ustanovením § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v platnom znení, nakoľko podľa jeho tvrdení neboli predložené doklady o vyriešení stretov záujmov. Z uvedeného žalobca odvodil názor, že takéto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti uvádza, že túto problematiku upravuje ustanovenie § 33 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov s poukazom na § 17 ods. 2 zákona, z ktorých ustanovení je zrejmé, že otázka riešenia stretov záujmov v súvislosti s povolením banskej činnosti a ich vyriešením je aktuálna len vtedy, ak právom chránené objekty a záujmy sú ohrozené banskou činnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené zastáva názor, že žalovaný postupoval v súlade aj s § 33 ods. 3 a 5 Banského zákona, a teda aj v súlade s ustanovením § 17 ods. 2 zákona. Povolenou banskou činnosťou pre organizáciu Opálové bane Libanka, s.r.o., nedošlo a ani nedochádza žiadnym spôsobom k ohrozeniu práv žalobcu. Nie je preto podľa ich názoru správne tvrdenie žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci správnym orgánom, práve naopak ten postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení Banského zákona. Rozhodnutie správneho orgánu preto podľa ich názoru netrpí vadou, ktorá by mala mat za následok jeho zrušenie podľa § 250j ods.2 písm. a/. 59. K dôvodu podľa § 250i ods. 2 písm. b/ O.s.p. považuje za potrebné pripomenúť, že správnym orgánom zistený skutkový stav by bolo možné považovať za rozporný s obsahom spisov len v tom prípade, ak by skutkové zistenia boli v rozpore s vykonanými dôkazmi alebo podkladmi, ktoré tvoria obsah spisu. Má za to, že žalobcom namietaný dôvod preto neobstojí. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu poznamenáva, že správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu sa musí obmedziť len na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Vzhľadom na to je presvedčený, že rovnako ani táto námietka žalobcu v konaní neobstojí, nakoľko vykonané dôkazy správnym orgánom nie sú pochybné a jednoznačne potvrdzujú správny skutkový záver tak prvostupňového ako aj odvolacieho správneho orgánu. 60. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť. Rovnako ani v tomto bode nemožno so žalobcom súhlasiť a je nutné konštatovať, že rozhodnutie správneho orgánu je dostatočne zrozumiteľné. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn.: 2Ads 56/2003: "Vo všeobecnosti možno rozhodnutie považovať za nezrozumiteľné, ak z výroku nemožno zistiť ako vlastne bolo rozhodnuté, výrok je vnútorne rozporný, alebo nie je možné rozpoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a pre koho bolo rozhodnutie záväzné." Rovnako je tento dôvod namietaný žalobcom v príkrom rozpore s dôvodom podľa ustanovením § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., čo potvrdzuje aj rozsudok NS SR, sp. zn. lSžr/134/2011 zo dňa 10. júla 2011: „Ak krajský súd vysloví zrušujúci dôvod podľa písm. dl, tento zrušujúci dôvod vylučuje vysloviť aj súčasne zrušujúci dôvod podľa písm. a/, ibaže by to štruktúra rozhodnutia výnimočne umožňovala." Je nepochybné, že taký stav nezákonnosti, kedy by nastala kumulácia dvoch či viacerých zrušovacích dôvodov, je viac výnimočnou situáciou, ako pravidelným stavom, lebo už ich podstata a sledovaný účel navzájom vylučujú uvedenú situáciu. Ak nielen ústava, ale aj medzinárodné dokumenty kladú vysoký dôraz na prístupnú a efektívnu (inak povedené spravodlivú) súdnu ochranu, potom je ústavne neudržateľné (čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 144 ods. 2, resp. čl. 152 ods. 4 ústavy), ba priam so zásadami logického očakávania jednotlivca protirečivé (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy a právnom štáte) vyslovenie takého zrušovacieho dôvodu pri prieskume výkonu správneho rozhodnutia, ktoré sa zakladá na kombinácii zrušovacích dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm.d/ O.s.p., tzn., že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, a súčasne toto odôvodnenie, ktoré už je označené, resp. vyhodnotené krajským súdom ako nepreskúmateľné, t. j. postrádajúce argumenty, ktoré by mali zabezpečiť realizáciu súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, bez bližšieho objasnenia ho preskúma so záverom, že tam dohľadané argumenty nasvedčujú (majú dostatočnú vypovedaciu hodnotu) o tom, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Vychádzajúc z uvedeného sa im postup žalobcu javí ako neobhájiteľný, kde bez bližších zdôvodnení vo svojom žalobnom návrhu uvádza všetky dôvody zrušenia správnych rozhodnutí a to aj napriek ich nemožnému simultánnemu použitiu. Jeho postup opätovne označujeme za zmätočný. Zrušovacie dôvody uvedené pod písmenami a/ a d/ O.s.p. sú disjunktívneho charakteru; logicky nemôžu pôsobiť popri sebe, ale naopak sa navzájom vylučujú. V záujme právnej istoty uvádza aj odpoveď na otázku, kedy je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné z titulu nedostatku dôvodov, ktorú vyslovil Najvyšší súd nasledovne (sp. zn. 1 Sžso/23/2010): „Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn., že ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a že existuje stav „absencie“, ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov." V závere konštatuje, že nezistili výskyt takých skutkový vád, ktoré by evidentne signalizovali nesprávny výber právnej normy v spojení so záverom vysloveným vo výroku napadnutého rozhodnutia. Takisto zdôrazňuje, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa nachádza citácia množstva právnych ustanovení, o vhodnosti aplikácie ktorých na zistený skutkový stav nevznikajú v spojení so záverom vysloveným vo výroku tohto rozhodnutia pochybnosti; viď najmä štruktúra a argumentačná technika, ktorú žalovaný využil v napadnutom mnohostranovom rozhodnutí. 61. Z uvedeného teda je zrejmé, že konanie v predmetnej veci začalo dňom faxového podania 11.01.2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku. 62. Zákon č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť dňom 01.júla 2016 a v ustanovení § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 63. Správny súdny poriadok v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 64. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca sa žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 177 až §193 Správneho súdneho poriadku. 65. Z obsahu predloženého administratívneho spisu je bez akýchkoľvek pochybností, že citovanou žiadosťou Opálové bane Libanka, s.r.o., žiadali vydať rozhodnutie podľa § 12 zákona č. 51/1988 Zb. SNR o banskej činnosti, výbušninách a štátnej banskej správe. 66. Podľa § 1 ods. 1 tohto zákona - účelom tohto zákona je ustanoviť podmienky vykonávania banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom najmä z hľadiska racionálneho využívania ložísk nerastov, bezpečnosti práce a prevádzky, ochrany pracovného prostredia, ako aj podmienky používania výbušnín a upraviť organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy. 67. Podľa § 12 ods. 1 citovaného zákona - sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a práce na ich udržiavaní v bezpečnom stave povoľuje obvodný banský úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá organizácia plán sprístupňovania banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely a prác na ich udržiavaní v bezpečnom stave, zriaďovaciu listinu alebo štatút múzea a predpísanú dokumentáciu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ustanoví podrobnosti o postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diel a starých banských diel na múzejné a iné účely a prác na ich udržiavaní v bezpečnom stave vrátane náležitostí žiadosti a dokumentácie. 68. Takýmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva hospodárstva SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti pri postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diela a starých banských diel na múzejné a iné účely a prác na ich udržiavanie v bezpečnom stave č. 524/2011 Z.z., ktorá v § 1 ods. 1 upravuje, že táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o a/ náležitostiach žiadosti o povolenie na sprístupňovanie banských diel alebo starých banských diel na múzejné a iné účely, b/ postupe pri povoľovaní sprístupňovania banských diel alebo starých banských diel na múzejné alebo iné účely. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - na účely tejto vyhlášky sa za iné účely považuje sprístupňovanie banských diel alebo starých banských diel pre verejnosť na kultúrno-výchovné, študijné a liečebné účely prostredníctvom zriaďovania skanzenov, výstavných priestorov a iných pre verejnosť prehliadkových možností. 69. Ustanovenie § 2 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky upravuje náležitosti žiadosti o povolenie na sprístupňovanie banského diela alebo starého banského diela. V odseku 3 § 2 je stanovené, že k žiadosti o povolenie sa priloží a/ plán v dvoch vyhotoveniach, b/ osvedčenie o odbornej spôsobilosti spracovateľa plánu, c/ doklad o vyriešení stretov záujmov, ak sú plánovanou činnosťou ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov, d/ prevádzkový poriadok sprístupnenia banského diela alebo starého banského diela verejnosti, e/ doklad preukazujúci právny vzťah k banskému dielu. 70. Podľa ods. 4 tejto vyhlášky - pri posudzovaní žiadosti o povolenie sa prihliada na a/ vhodnosť a predpoklady navrhovaného spôsobu sprístupňovania banského diela alebo starého banského diela vzhľadom na prírodné hodnoty v podzemí a na povrchu, výskyt biotopov vzácnych a ohrozených rastlín a živočíchov a archeologických nálezov, b/ aktuálnosť údajov uvedených v pláne, c/ rozsah plánovaných úprav, spôsob inštalácie osvetlenia a iných technických zariadení v banskom diele a starom banskom diele, d/ návrh vedenia prehliadkovej trasy a spôsob jej vyznačenia v banskom diele alebo starom banskom diele, e/ vhodnosť technických zariadení a technického vybavenia, ktoré sa plánuje využívať pri vykonávaní plánovanej činnosti, f/ doklady podľa odseku 3. 71. Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v § 1 ods. 1 stanovuje, že tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom. 72. Podľa § 11 ods. 1 - krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným správnym orgánom, ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - krajský pamiatkový úrad a/ vykonáva štátny pamiatkový dohľad nad stavom, využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk, b/ vypracúva a vydáva zásady ochrany pamiatkového územia, vypracúva podklady súvisiace s obstarávaním územnoplánovacej dokumentácie pre príslušné orgány štátnej správy a územnej samosprávy, spolupracuje s nimi v procese spracovania prípravnej, projektovej a reštaurátorskej dokumentácie na záchranu, obnovu a využitie kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk, c/ usmerňuje činnosti právnických osôb a fyzických osôb pri záchrane, obnove a využívaní pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk a poskytuje im odbornú a metodickú pomoc, d/ rozhoduje podľa § 24, 30 až 33, 35, 36, 39, 42 a 43, vydáva záväzné stanoviská podľa § 30 a 32 a stanoviská podľa § 29..., h/ dohliada na dodržiavanie tohto zákona a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk. 73. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Krajský pamiatkový úrad Prešov v liste zo dňa 14.09.2015 zn. D.-XXXX/XXXX-X/XXXXX/Zj, adresovaný žalovanému, uviedol, že žiadosťou č. XXX- XXXX/XXXX-II. zo dňa 18.08.2015 ste nás požiadali o poskytnutie súčinnosti k ozrejmeniu niektorých súvislostí týkajúcich sa štôlne „O.“ v katastrálnom území L. pre potreby súvisiace s výkonom štátnej banskej správy. K jednotlivým bodom žiadosti uvádzame: 1/ Štôlňa „O.“ v katastrálnom území L. v lokalite B. ako súčasť B. opálových baní je národnou kultúrnou pamiatkou (ďalej len NKP) zapísanou v ústrednom zozname pamiatkového fondu (ďalej len ÚZPP) v registri nehnuteľných NKP pod č. XXXX/X. Objekt bol navrhnutý na zápis do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok rozhodnutím školskej a kultúrnej komisie Okresného národného výboru v Prešove č. XX zo dňa 27.09.1973. Fyzickú formu uvedeného rozhodnutia nemá tunajší úrad k dispozícii (nenachádza sa ani v Štátnom archíve v Prešove). V nadväznosti na vyššie uvedené rozhodnutie Slovenský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, stredisko Prešov, v súlade s vtedajšou legislatívou podľa § 7 zákona ČNR č. 22/1958 Zb. o kultúrních památkách a zákona SNR č. 7/1958 Zb. o kultúrnych pamiatkach rozhodnutím č. XXXX/XX-MT zo dňa 15.03.1976 rozhodol o zápise kultúrnej pamiatky do štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok. Ako je uvedené v záverečnom ustanovení rozhodnutia, toto rozhodnutie má v zmysle zákona 22/1958 Sb. a zákona č. 7/1958 Sb. platnosť výmeru, že uvedený objekt je pojatý do štátneho zoznamu pamiatok a jeho vlastník je povinný dodržiavať Zákonom o kultúrnych pamiatkach a ostatné nariadenie. Rozhodnutie Vám zasielame v prílohe. Rozhodnutie o zápise o štátneho zoznamu podľa vtedajšej legislatívy nešpecifikovali rozsah ochrany pamiatkových hodnôt. Na základe uvedeného ústredné orgány na ochranu pamiatkového fondu v ČR a SR pristúpili k postupnej revízii a aktualizácii ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Aktualizácia predmetnej NKP bola vykonaná v roku 2004, no z dôvodu závalu nebol umožnený vstup zamestnancov KPÚ Prešov do priestorov štôlne. Keďže v súčasnosti prekážky pominuli, KPÚ Prešov vykoná opätovne revíziu z dôvodu objektívneho určenia rozsahu pamiatkovej ochrany štôlne „O.“ v L.. 2/ K obnove NKP štôlňa „O.“ v L. vydal KPÚ Prešov rozhodnutie č. PO-XX/XXX-XX/XXXX/Su zo dňa 13.02.2007 pre žiadateľa Opálové bane Dubník, a.s., Červenica. Cieľom obnovy bola rekonštrukcia klenbovej časti kamennej obmúrovky ústia štôlne „O.“ (rozhodnutie tvorí prílohu listu) pre žiadateľa Opálové bane Dubník, a.s., ktorý obnovu v roku 2007 realizoval. 3/ Dňa 08.09.2015 vykonal tunajší úrad v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len Pamiatkový zákona) štátny pamiatkový dohľad nad stavom, využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk na predmetnej NKP. Pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu bolo zistené: - terén bezprostredne pred vstupom do štôlne je upravený a boli zrealizované oporné múry po stranách vstupného portálu vymurovaním nasucho z prírodného kameňa, - vstup do štôlne je uzatvorený novou výplňou - kovová brána a drevené dvere, - odstránený bol zával, ktorý bránil vstupu do ďalších priestorov bane, - závalom poškodená klenba je obnovená, - štôlňa je využívaná pre turistov ako prezentácia pôvodnej banskej činnosti, - zistené boli staršie zásahy v NKP šachta L. zapísané v UZPF v registri nehnuteľných NKP pod č. XXXX/X (v. dreva šachty) zrealizované pravdepodobne predchádzajúcich držiteľom oprávnenie (spôsob, rozsah a kvalitu vykonaných prác by mal posúdiť aj príslušný orgán štátnej banskej správy), - súčasný držiteľ dobývacieho priestoru opomenul svoju formálnu povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 32 ods. 2 Pamiatkového zákona a to pred obnovou NKP vyžiadať si vopred rozhodnutie KPÚ Prešov o zámere obnovy NKP, čím je dôvodne podozrivý z naplnenia skutkovej podstaty iného správneho deliktu na úseku ochrany pamiatkového fondu, - poškodenie NKP štôlňa „O.“ KPÚ Prešov pri výkone štátneho pamiatkového dohľadu nezistil. V závere je potrebné zdôrazniť, že Obvodný banský úrad Košice v konaní o povolení banskej činnosti opomenul riešenie stretu záujmov pri vykonávaní banskej činnosti a pri ochrane pamiatkového fondu, keďže o začatí predmetného konania neupovedomil Krajský pamiatkový úrad Prešov, ktorý podľa nášho názoru je ako orgán na ochranu pamiatkového fondu v tomto konaní dotknutým orgánom štátnej správy. V súlade s ustanovením § 32 ods. 1 až 4 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov pred začatím obnovy NKP, ktorou sa rozumie aj údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo časti, je vlastník NKP, resp. správca alebo iný držiteľ NKP povinný predložiť krajskému pamiatkovému úradu žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy, v ktorej podrobne vyšpecifikuje predpokladané zásahy, prípadne zmeny kultúrnej pamiatky. 74. Zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v ustanovení § 30 ods. 1 upravuje, že každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa § 27 a základnú ochranu pamiatkových území podľa § 29 a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - umiestniť reklamu, reklamné, informačné, propagačné alebo technické zariadenie, ktoré nie je stavbou, na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke alebo v pamiatkovom území možno len na základe rozhodnutia krajského pamiatkového úradu. Krajský pamiatkový úrad v rozhodnutí určí, či je predložený návrh z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný a určí podmienky jeho realizácie a umiestnenia. Ak umiestnenie reklamy, reklamného, informačného, propagačného alebo technického zariadenia povoľuje stavebný úrad, krajský pamiatkový úrad vydá záväzné stanovisko z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom a je v konaní stavebného úradu dotknutým orgánom; krajský pamiatkový úrad vydá záväzné stanovisko aj v takomto konaní stavebného úradu v ochrannom pásme. 75. Podľa § 30 ods. 4 citovaného zákona - záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté záujmy chránené týmto zákonom. Orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy, ktorý vedie konanie, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany pamiatkového fondu, môže vo veci samej rozhodnúť až po doručení právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu. 76. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z.z. - obnova kultúrnej pamiatky podľa tohto zákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Ak vlastník začne obnovu bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad začne konanie o obnove vydaním oznámenia o začatí konania o obnove, ktoré doručí vlastníkovi kultúrnej pamiatky, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy priloží vlastník zámer obnovy, ktorý obsahuje identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke, majetkovoprávne údaje o kultúrnej pamiatke, plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a špecifikáciu predpokladaných zmien kultúrnej pamiatky. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - v rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky, za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy možno pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie. V rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad zároveň uloží vlastníkovi kultúrnej pamiatky povinnosť oznámiť krajskému pamiatkovému úradu vopred začiatok obnovy a predpokladaný koniec obnovy. 77. Zákon č. 51/1988 Zb. v ustanovení § 46 vzťah k Správnemu poriadku upravuje tak, že všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie podľa § 4, 8, § 24, 25, 26 ods. 5 a § 40 ods. 5 písm. b/. 78. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v ustanovení § 29 ods. 1 upravuje, že správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať. Podľa § 29 ods. 4 Správneho poriadku - správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia - pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 79. Z obsahu tzv. zberného spisu tunajšieho súdu sp. zn.: 1S/44/2014 súd zistil, že v predmetnom konaní súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.decembra 2014 č.k.: 1S/44/2014-233 v právnej veci žalobcov: 1/ Opálové bane Dubník, a.s., 2/ Jozef Jančok - SAVARNA, Dubník, proti žalovaným: 1/ Obvodnému banskému úradu v Košiciach, 2/ Hlavnému banskému úradu v Banskej Štiavnici, za účasti Opálové bane Libanka, s.r.o., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného v 1. rade zo dňa 19.11.2012 č. XXX-XXXX/XXXX tak, že žalobu zamietol a nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Z rozsudku vyplýva, že predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného v 1/ rade zo dňa 19.11.2012 č. XXX-XXXX/XXXX vo veci povolenia zabezpečenia a likvidácie starých banských diel na základe žiadosti organizácie Opálové bane Libanka, s.r.o. a rozhodol tak, že podľa § 13 ods. 1 zákona SNR č. 51/1988 Zb. povolil žiadateľovi Opálové bane Libanka, s.r.o., s identifikačným číslom XXXXXXXX, banskú činnosť, zabezpečovanie starých banských diel podľa overeného plánu zabezpečenia v dobývacom priestore L. priloženého k žiadosti, s miestom činnosti v dobývacom priestore L. v katastrálnom území L., s identifikačným číslom XXXXXX v okrese Z. s číselným kódom XXX, v Prešovskom kraji s kódom X, s platnosťou do 31.12.2015, s tým, že na vykonávanie banskej činnosti sa podľa § 18b ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. určujú osobitné technické podmienky... . 80. Z administratívneho spisu obvodného banského úradu je nesporné, že tunajší súd uznesením zo dňa 14.10.2014 sp. zn.: 1S/44/2014 menil uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k.: 1S/44/2014-44 zo dňa 27.mája 2014 vo výroku, ktorým bola odložená vykonateľnosť rozhodnutia Obvodného banského úradu v Košiciach č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 19.11.2012 do právoplatného skončenia tohto konania a odkladá vykonateľnosť rozhodnutia Obvodného banského úradu v Košiciach č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 19.11.2012 do právoplatného skončenia tohto konania vo vzťahu k nehnuteľnostiam na parcelách č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, 652/15 vedených na LV č. XXX pre k.ú. L. a to vo vzťahu k starým banským dielam L., prieskumný D., L., J., X., O., K.. 81. Spis sp. zn.: 1S/44/2014 bol predložený Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o odvolaní žalobcu. 82. Správny poriadok v § 47 ods. 1 upravuje, že rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenia a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkov konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí preň lehotu; lehota nesmie byť krajšia než ustanovuje osobitný predpis. Podľa § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní - v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 83. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku - odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 84. Z citovaných ustanovení Zákona o správnom konaní jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán obvodný banský úrad vzhľadom na konanie vedené pod sp. zn.: 1S/44/2014 a na právoplatné uznesenie o odklade vykonateľnosti v tomto konaní preskúmavaného rozhodnutia mal konanie podľa § 29 Správneho poriadku prerušiť. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovaného hlavného banského úradu, že išlo o predbežnú otázku podľa § 40 ods. 1 Zákona o správnom konaní vzhľadom na odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Ide teda o procesné pochybenie správnych orgánov, ktoré má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že ak konanie neprerušil prvostupňový správny orgán, mal tak urobiť žalovaný hlavný banský úrad do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn.: 1S/44/2014. 85. Z obsahu spisu síce vyplýva, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán doplnil dokazovanie vyžiadaním stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Prešove a súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že toto vyjadrenie nie je záväzným stanoviskom tak, ako upravuje zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v citovanom ustanovení § 32 ods. 1 až 4. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný nezohľadnil uvedenú skutočnosť v odvolacom konaní, napriek tomu v odvolacom konaní pokračoval. 86. Je z ustanovenia § 47 ods. 1 a 3 zrejmé, že výrokom rozhodnutia rozhoduje príslušný správny orgán rozhodnutím vo veci, teda ide o autoritatívny úsudok správneho orgánu v otázke, ktorá je predmetom konania a je teda základom celého rozhodnutia. Iba výrok je záväzný a iba tento je schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľným. Ak teda žalovaný výrokom napadnutého rozhodnutia dopĺňal či opravoval odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, postupoval v rozpore s ustanovením § 47 ods.2 Zákona o správnom konaní. Zákon č. 71/1967 Zb. v odseku 3 § 47 upravuje obsahové náležitosti odôvodnenia rozhodnutia a je zrejmé, že ide o taký postup, v ktorom správny orgán musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale predovšetkým musí reagovať na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania a to aj v tom prípade, ak ich nevezme do úvahy. Odôvodnenie teda musí poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. 87. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, preto postupom § 191 ods. 1 písm. d/, e/ a g/ napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil. 88. Žalovaný v ďalšom konaní je povinný odvolacie konanie prerušiť a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.: 1S/44/2014 a následne vo veci o odvolaní žalobcu s prihliadnutím na výsledok konania vo veci 1S/44/2014 rozhodnúť a ďalšou nevyhnutnou podmienkou je, že vo veci žiadosti žalobcu je tento povinný predložiť záväzné stanovisko, resp. rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Prešove. 89. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania, o ktorej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnom skončení konania. 90. Senát správneho súdu vo veci rozhodol v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.