Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/30/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813208625 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813208625.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X. R. XX/X, L. V. B., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou R. N., súdnou tajomníčkou Okresného súdu L. V. B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 422 472 68, Sofijská 13, Košice, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie 347,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 10C/525/2013-47 zo dňa 27.08.2014 takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e sa rozsudok. II. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu J. K. R., advokáta vo výške 21,86 Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Náhrada trov odvolacieho konania sa stranám sporu nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.: „Súd žalobu z a m i e t a. Súd n e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi OZ právna pomoc spotrebiteľovi, IČO: 422 472 68 trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 69,20 Eur, číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX, VS: XXXXX, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.“ 2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5 a 6, § 54 ods. 1 a 2, § 39, § 48 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 a 2, § 489, § 457 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2 až 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 3. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníkom došlo dňa 27.8.2008 k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 27.8.2008 a Oznámenia o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 27.8.2008. Podľa zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 13.000 Sk, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach po 786 Sk a to v 36 mesačných splátkach. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavovala 15.296,- Sk a ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 79,29%. 4. Z predloženej karty klienta súd zistil, že žalovaná uhradila celkom 591,43 Eur. 5. Listom zo dňa 8.3.2010 označeným ako oznámenie o zosplatnení žalobca žalovanej oznámil, že suma omeškaných splátok je spolu 78,27 Eur. Aktuálne omeškania na najstaršej splátke je 74 dní. V prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie lehota 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. 6. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. 7. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc; § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 Občianskeho zákonníka). Žalobcovi tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok dňa 29.4.2010. Nasledujúcim dňom začala plynúť žalobcovi dvojročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula 30.4.2012, pričom žaloba bola na súd podaná až dňa 21.8.2013, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Okrem toho bola dohodnutá ročná úroková sadzba z revolvingového úveru vo výške 79,66%, čo je v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so spotrebiteľským právom a takéto dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. 8. Z týchto dôvodov súd žalobu o zaplatenie 347,81 eur s príslušenstvom zamietol. 9. Vzhľadom na uvedené odhliadnuc od vyššie uvedeného, v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a žiadne z týchto ustanovení neumožňuje túto premlčaciu dobu predĺžiť. Žalobca si v žalobnom návrhu uplatňuje zaplatenie sumy 347,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 29.4.2010 do zaplatenia. Súd má za to, že premlčacia doba aj pri použití trojročnej premlčacej doby začala najneskôr plynúť práve dňom 29.4.2010 a potom všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné na daný právny vzťah v zmysle vyššie uvedeného aplikovať, uplynula dňa 29.4.2013 a žalobca podal žalobu na súd dňa 21.8.2013, teda žalobca podal žalobu po uplynutí trojročnej premlčacej doby, a na základe aj tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať. 10. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. 11. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 12. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Ďalej v odvolaní uviedol, že záver súdu o premlčaní nároku vychádza z nesprávnych skutkových zistení a súčasne z nesprávneho právneho posúdenia veci. Záver súdu, podľa ktorého zosplatnenie úveru je považované za odstúpenie od zmluvy, v dôsledku ktorého zmluva zanikla a žalobcovi vzniká právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, je v rozpore s jestvujúcim skutkovým stavom ako aj v rozpore so zákonom. Tzv. zosplatnenie úveru je postup, kedy dlžníkovi vzniká povinnosť uhradiť celú sumu (rozloženú pôvodne do splátok) naraz. Ide teda o situáciu zodpovedajúcu § 565 Obč. zákonníka. V prípade zosplatnenia úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu (na rozdiel od odstúpenia od zmluvy), ale v rámci neho ako stále jestvujúceho vzťahu nastáva zmena času plnenia. Zmena spočíva v tom, že plnenie pôvodne rozložené do splátok je dlžník povinný uhradiť naraz. Povinnosť dlžníka - pôvodne rozložená na niekoľko splátok - sa mení tak že je povinný plniť okamžite a všetko, čo by mal inak možnosť plniť v splátkach. To, že zosplatnenie úveru nie je zrušením zmluvného vzťahu vyplýva aj z Občianskeho zákonníka, nakoľko vo svojich ustanoveniach neurčuje, že pri uplatnení práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka by nastal zánik zmluvy. V prípade odstúpenia zákon takýto následok uvádza. Rozdiel medzi odstúpením a zosplatnením úveru vyplýva aj z rozdielu medzi tým, aký následok nasleduje po odstúpení a po uplatnení sankcie straty splátok. V prípade odstúpenia vzniká zmluvnej strane povinnosť vydať to, čo podľa zrušenej zmluvy obdržala. Avšak v prípade zosplatnenia dlžník uhrádza celé zmluvne dohodnuté plnenie naraz (porov. aj ust. § 506 Obchodného zákonníka). Teda je povinný uhradiť celú pohľadávku (pôvodne rozloženú na splátky). Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca tvrdí, že záver súdu je po právnej stránke v rozpore so zákonom. V prípade tohto zmluvného vzťahu žiadna zmluvná strana od zmluvy neodstúpila a žalobcovi nie je zrejmé, na základe akého dôkazu súd k uvedenému záveru dospel. Došlo len k zosplatneniu úveru, čo zo strany žalobcu bolo preukázané. Žalobca namieta nezákonnosť postupu súdu, ktorý na premlčanie prihliadal ex offo. Postup súdu a jeho rozhodnutie odporujú nielen ustanoveniam zákona č. 250/2007 Z.z., ale sú aj v rozpore so základnými ústavnými princípmi. Konanie v tejto veci začalo podaním návrhu na súd dňa 21.8.2013. V priebehu konania nebola účastníkom konania - žalovaným vznesená námietka premlčania. Má za to, že na otázku premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj záver o neprijateľnosti odplaty za poskytnutie úveru vo výške 79,66 %. Rozsudok súdu je v tomto smere nepreskúmateľný a nespĺňa predpoklady požadované zákonom na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Namieta aj výrok rozhodnutia o priznaní trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, nakoľko trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nepredstavujú a nie sú účelne vynaložené na bránenie práva. 13. Žalovaná ani vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili. 14. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vyzval strany a vedľajšieho účastníka na vyjadrenie sa k odlišnému právnemu posúdeniu veci, a to v zmysle ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe. 15. Vedľajší účastník vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedol, že s odlišným právnym posúdením veci zo strany odvolacieho súdu súhlasí. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania v výške 21,86 Eur. 16. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (27.08.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 22. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 24. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 25. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi obchodníkom pri výkone jeho obchodnej činnosti a spotrebiteľom jeho služby, ide o spotrebiteľskú zmluvu a sporný vzťah treba posúdiť podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv. 26. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 27.08.2008 je spotrebiteľskou zmluvou, že žalobca je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti a že žalovaná nepoužila predmet plnenia na podnikanie. Žalovanej je preto dôvodné priznať postavenie spotrebiteľa. Ide o typický občianskoprávny vzťah (§ 52 a nasl OZ). 27. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody. 28. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Odvolací súd sa domnieva, že ak by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil. To platí aj na zmluvné typy upravené v Obchodnom zákonníku. 29. Odvolací súd nijako nepopiera argumenty, že úver je absolútnym obchodom; predmetná vec sa však týka záväzkovo - právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo. 30. V prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa aplikovať občianskoprávnu úpravu a nie úpravu obchodnoprávnu. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. 31. Odvolací súd nevzhliadol dôvod na odklon od záverov vyslovených vo svojom rozhodnutí zo dňa 14.02.2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012, v ktorom konštatoval, že aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom a spotrebiteľom (a to aj v prípade, že k uzatvoreniu zmluvy došlo pred 01.01.2008) je potrebné použiť pri otázke premlčania (ale aj pri iných otázkach, napríklad uznanie dlhu a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2011-10 z 19.06.2013 na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zisteniach a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 Ústavy. Ústavný súd nezistil, že by posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľným alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený. 32. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol doplnený ustanovením § 5b novelou zákona č. 102/2014 Z. z.. Vyplýva z neho, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu prihliada na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúcich voči spotrebiteľovi, vrátane premlčania práva alebo na inú zákonnú prekážku alebo iný zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Zákonodarca upravil premlčanie v spotrebiteľských zmluvách úmyselne v zákone č. 250/2007 Z.z. prijatom citovanou novelou z dôvodu zvýšenej ochrany spotrebiteľa a jeho okamžitou aplikáciou. 33. Podľa článku XIV. Zákona č. 102/2014 Z. z., predmetné ustanovenie vstúpilo do účinnosti od 1. mája 2014. V § 29b Zákona č. 102/2014 boli prijaté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2014, nie však k novoprijatému ustanoveniu § 5b citovaného zákona. 34. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným (porovnaj napr. aj rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30.09.2014 sp. zn. 26Co/30/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.08.2014 sp. zn. 9Co/295/2013, rozsudok Krajského súdu v Trnave z 22.10.2014 sp. zn. 11Co/377/2013, rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26.01.2015 sp. zn. 11Co/427/2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 11.12.2014 sp. zn. 4Co/134/2013), keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (tým aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenia konajúci súd je povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo (aj bez námietky). 35. Právna teória i prax činí rozdiel medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu platí, že lex posterior ruší (neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva alebo spojuje práva a povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris nemali povahu právnej skutočnosti. V prípade nepravej retroaktivity „nový zákon síce nezakladá právne následky pre minulosť, avšak buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho následku (jednoduchú výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky podľa skorších zákonov založené ... nepravé spätné pôsobenie zákona znamená len, že nový zákon zachycuje (právne kvalifikuje) minulé skutočnosti alebo že sa dotýka (modifikuje, ruší) existujúce právne následky. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy, vzniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola pravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti, u ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti. (rozsudok Krajského súdu v Žiline 7Co/771/2014 z 17.12.2014) 36. Ak teda platí, že právna norma § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter, a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie práva ex officio vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy. (Doc. JUDr. Marek Števček, PhD.: Zákon a sudcovia, K výkladu ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.) 37. Vzhľadom na uvedené pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti ustanovenie § 5b zákona č. 205/2007 Z. z., bol oprávnený a zároveň povinný prihliadať aj bez návrhu na premlčanie nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa ňou riadia aj tie právne vzťahy, ktoré vznikli podľa predchádzajúcej právnej normy. Na základe princípu nepravej retroaktivity právnych noriem súd nebol povinný prihliadať na podmienky uvedené v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na premlčanie dlhu iba na námietku dlžníka. 38. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že listom zo dňa 8.3.2010 označeným ako oznámenie o zosplatnení žalobca žalovanej oznámil, že suma omeškaných splátok je spolu 78,27 Eur. Aktuálne omeškanie na najstaršej splátke je 74 dní. V prípade, že sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie lehota 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti.. Je potrebné prisvedčiť námietke žalobcu, že tento jeho jednostranný úkon nie je možné považovať za odstúpenie od zmluvy. Z predmetného oznámenia nevyplýva, že úmyslom žalobcu bolo ukončiť zmluvný vzťah založený zmluvou o revolvingovom úvere. Vzhľadom na skutočnosť, že k odstúpeniu od zmluvy, ktoré by malo za následok zrušenie zmluvy ex tunc nedošlo, nenastal medzi účastníkmi zmluvy ani režim bezdôvodného obohatenia. 39. Z označenia ako aj z obsahu právneho úkonu žalobcu je zrejmé, že žalobca predmetným oznámením uplatnil svoje právo dlh zosplatniť (§ 565 Občianskeho zákonníka). V dôsledku tohto úkonu sa stali aj splátky zročné v budúcnosti okamžite splatnými, t.j. žalovanej vznikla povinnosť plniť celý dlh jednorazovo, stratila výhodu plnenia dlhu v splátkach. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaná mala plniť celkový dlh dňa 29.04.2010, pričom uvedenú skutočnosť žalobca, žalovaná ani vedľajší účastník nerozporovali. Nasledujúcim dňom začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Táto uplynula dňa 30.04.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca svoje právo uplatnil na súde až po uplynutí premlčacej doby, a to dňa 21.08.2013, pričom v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je súd povinný z úradnej moci prihliadať na premlčanie práva dodávateľa, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi uplatnené právo na peňažné plnenie voči žalovanej nie je možné priznať. 40. Posúdenie otázky súladu resp. rozporu výšky úrokovej sadzby s právnou úpravou, dobrými mravmi nemá vplyv na záver o premlčaní žalobcom uplatneného práva, uvedenú námietku preto odvolací súd vyhodnotil ako bezpredmetnú a bližšie sa k nej nevyjadroval. 41. Vo vzťahu k výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom odvolací súd uvádza: 42. Podľa § 93 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 43. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. 44. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 45. Keďže odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na §§ 470 ods. 1, 473, 474 CSP už v režime CSP. Pokiaľ však ide posúdenie otázky náhrady trov prvoinštančného konania vedľajšieho účastníka (takýto pojem už CSP nepozná), tu je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v zmysle § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti CSP (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované (t.j. právne účinky vstupu Občianskeho združenia právna pomoc spotrebiteľom do konania a právne účinky jeho úkonov uskutočnených v rámci konania). S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty teda zostáva zachované právo subjektu, ktorý za účinnosti O.s.p. vystupoval v konaní v postavení vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho pôsobením v konaní. 46. Z obsahu spisu vyplýva, že Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom vstúpilo do konania v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník na podporu žalovanej dňa 15.05.2014. V podaní zo dňa 30.05.2014 vedľajší účastník poukázal na spotrebiteľský charakter sporu a poukázal na neprimeranú výšku úrokovej sadzby dojednanej v zmluve. Navrhol žalobu zamietnuť a súčasne si uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. 47. V danom prípade súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalovanej ako aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval v konaní na jej podporu. 48. Odvolací súd konštatuje, že vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p.. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 ods. 2 stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba - občianske združenie, nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa. 49. Zásada účinnej súdnej ochrany ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. Zo strany vedľajšieho účastníka teda ide o plne eurokonformný prístup pri riešení právneho zastúpenia aj v tejto právnej veci. 50. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4 MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní. 51. Vedľajší účastník poskytol žalovanej kvalifikovanú ochranu. Aktivity vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa. Pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému cieľu, nie je možné hodnotiť ju ako neúčelnú, a to aj za takého stavu, že súd je z úradnej moci povinný prihliadať na premlčanie nároku dodávateľa, resp. na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe zo dňa 30.05.2014 nie je možné považovať za formulárové. Ide o individualizované podanie, v ktorom sú výslovne vo vzťahu k predmetnému konaniu špecifikované skutočnosti (dátum uzatvorenia zmluvy, výška úrokovej sadzby a pod.), na základe ktorých vedľajší účastník vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú. 52. Keďže k procesne relevantnému vyjadreniu vedľajšieho účastníka k žalobe prostredníctvom jeho právneho zástupcu nemohlo dôjsť bez prevzatia a prípravy právneho zastúpenia, aj trovy spojené s prevzatím a prípravou právneho zastúpenia boli vynaložené účelne. 53. Odplata za úver prevyšujúca 70 % je aj podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s dobrými mravmi a veriteľ pri tak drastických úrokoch nemôže požívať na súde ochranu (porov. rozhodnutia NS SR 1MCdo/1/09, 5Cdo/26/2011, NS ČR 21Cdo/1484/2004). Za daného stavu odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 54. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania úspešný nebol a úspešná žalovaná si ich náhradu neuplatnila, žiadne trovy odvolacieho konania jej nevznikli, odvolací súd preto rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník vystupujúci v konaní na strane žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná si trovy odvolacieho konania uplatnil, odvolací súd na ich náhradu vo výške 21,86 Eur zaviazal neúspešného žalobcu. Tieto trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za vyjadrenie k výzve odvolacieho súdu v sume 13,28 Eur v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. (vedľajšiemu účastníkovi v zmysle týchto ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 26,56 Eur, keďže predmetným podaním sa vyjadroval nielen k rozhodnutiu o trovách konania ale aj k veci samej, vedľajší účastník si však za predmetný úkon uplatnil trovy len v sume 13,28 Eur, pričom súd je návrhom viazaný, preto nemohol na trovách priznať viac, ako bolo žiadané) a z prináležiaceho režijného paušálu vo výške 8,58 Eur (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). V súlade s § 263 ods. 1 CSP odvolací súd ako prijímateľa náhrady trov odvolacieho konania vedľajšieho účastníka označil jeho právneho zástupcu. 55. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).