Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Cob/13/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410205830 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8410205830.9 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v obchodnej veci žalobcu: Tatranská odpadová spoločnosť s.r.o., Žakovce, so sídlom Žakovce 189, IČO: 36 450 332, zastúpeného: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Prešov, Masarykova 13, IČO: 36 492 086, proti žalovanému: Obec Žakovce, so sídlom Žakovce, IČO: 326 771, zastúpenému advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom Poprad, Mnoheľova 17, o zaplatenie 143.185,34 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 7.5.2014 pod č. k. 2Cb/68/2010-132, takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu zamieta. Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1) Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 143.185,34 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 27.8.2010 do zaplatenia do 15 dní od jeho právoplatnosti. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 17.182,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 8.768,06 eur, taktiež do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 143.185,34 eur za deň 26.8.2010 zamietol. 2) Vychádzal z uplatneného návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom, dôvodiac, že vykonával od 15.10.1997 do 26.10.2004 pod obchodným menom LOBBE - Žakovce spol. s.r.o., podnikateľskú činnosť. Dňom 27.10.2004 zmenil obchodné meno na: Tatranská odpadová spoločnosť s.r.o., Žakovce. Dňa 3.12.1997 uzavrel so žalovaným Dohodu o úhrade alikvotných nákladov spojených s rekultiváciou starej časti skládky odpadov, ktorej predmetom podľa článku II. je záväzok žalovaného uhradiť časť nákladov spojených s rekultiváciou tejto skládky v Žakovciach, ktoré budú vypočítané v zmysle projektovej dokumentácie na rekultiváciu starej skládky odpadov. Dňa 31.12.1997 bolo podpísané vyhlásenie Obce Žakovce starostkou F. R., že berie na vedomie a akceptuje, že je povinná obec sa podieľať na nákladoch na rekultiváciu skládky odpadov, a to v pomere množstva odpadu uloženého na skládke v období od 2.1.1997 do 31.12.1997, kedy bola prevádzkovateľom tejto skládky, k množstvu odpadu, ktoré bude na túto skládku uložené za obdobie od podpisu zápisnice o odovzdaní a prevzatí tejto skládky žalobcom do uzavretia skládky alebo jej časti a začatia rekultivácie. Súčasťou vyhlásenia obce je aj potvrdenie, že podľa účtovnej evidencie bolo za obdobie od 2.1.1997 do 31.12.1997 na skládku odpadov Ú. Ž. uložených celkovo 29407,6 ton odpadu. Na základe dokumentu, tvorba zákonnej rezervy na rekultiváciu skládky odpadov, vypracovaného starostkou p. R., je zrejmé, že na túto skládku predchodca žalobcu naviezol v roku 1998 25692 ton odpadu, čo predstavuje 46,63 % z celkového množstva navezeného odpadu, a teda obec uložila za obdobie od 2.1.1997 do 31.12.1997 na skládku odpadov celkovo 29407,6 ton odpadu, čo predstavuje 53,37 % z celkového množstva navezeného odpadu. Dňa 25.8.2010 bola žalovanému doručená výzva na úhradu časti nákladov na rekultiváciu zo dňa 16.12.2009, v ktorej bol vyzvaný na úhradu týchto nákladov potrebných na vykonanie časti rekultivácie starej skládky podľa vypracovaného projektu oprávnenou projekčnou kanceláriou v celkovej výške 268.288,08 eur bez DPH, a to vo výške 53,37 %, čo zodpovedá sume 143.185,34 eur bez DPH. Položky 8 a 9 rozpočtu boli odrátané a neboli zarátané do celkovej sumy rozpočtu. Keďže žalovaný túto sumu neuhradil, podal žalobca návrh na jej zaplatenie na súd. 3) V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že jemu ako spoločníkovi žalobcu, na valnom zhromaždení konanom dňa 20.11.2008 za účasti ostatných spoločníkov bola vznesená požiadavka participácie na nákladoch za rekultiváciu skládky, s tým, že mu bol predložený výpočet nákladov na rekultiváciu za obdobie celého r. 1997, s tým, že výška záväzku žalovaného predstavuje sumu 3.067.109,- Sk (101.809,36 eur). Žalobca v tejto súvislosti predložil vyhlásenie podpísané bývalou starostkou žalovaného zo dňa 31.12.1997, ktorého obsahom je uznanie povinnosti platiť náklady na rekultiváciu skládky a na výzvu žalobcu. Poukázal na to, že predmetné uznanie bývalej starostky hovorí o tom, že na výzvu žalobcu mu uhradí pomernú časť nákladov preukázateľne potrebných na vykonanie rekultivácie tejto skládky alebo jej časti v súlade s platnými predpismi. Podľa predloženého rozhodnutia Okresného úradu J. č. 416/92 zo dňa 29.12.1992 je zrejmé, že termíny ukončenia rekultivácie mali byť od 31.12.1993 do 31.12.2005. Z uvedeného vyplýva, že lehota 3 rokov na uplatnenie nároku ohľadom nákladov na rekultiváciu aj pri poslednej etape uplynula dňa 31.12.2008. Okrem iného, výška záväzku ohľadne nákladov na rekultiváciu bola zrejmá už 26.2.2002, ako to vyplýva z podkladu k zaúčtovanej vytvorenej rezerve, ktorú vypracovala bývalá starostka žalovanej obce. Okrem iného, právo na zaslanie výzvy na plnenie, od zaslania, ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok uplatnený v tomto konaní, je tiež právom, ktoré podlieha premlčaniu a ktoré bolo možné po prvýkrát uplatniť dňa 1.1.1998. Keďže návrh bol podaný dňa 30.9.2010, vzniesol žalovaný námietku premlčania voči nároku žalobcu. Poukázal okrajovo aj na zákon č. 307/1992 Zb. a Nariadenie vlády SR č. 606/1992, ktoré upravujú problematiku rekultivácie, s tým, že z týchto predpisov nevyplýva žiadna povinnosť, resp. určenie spôsobu výpočtu príspevku na rekultiváciu skládky. Len ust. § 7, resp. § 19 zákona č. 307/1992 Zb. hovorí o vydávaní súhlasu orgánu ochrany poľnohospodárskeho fondu na využitie územia na účely skládky, čo znamená, že jedine rozhodnutie vydané takýmto orgánom v čase zriaďovania skládky mohlo založiť povinnosť rekultivácie a jej prípadný spôsob vyčíslenia nákladov na jej uskutočnenie. Takýmto orgánom ochrany poľnohospodárskeho fondu bol obvodný úrad v územnom obvode, v ktorom sa skládka nachádza. 4) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 27 zákona č. 606/1992 Zb., § 51, § 100 ods. 1, 2 a § 101 Obč. zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu je mimo zamietajúcej časti dôvodný, a to v zmysle výroku rozsudku v jeho zaväzujúcej časti. Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä z Dohody o úhrade alikvotných nákladov spojených s rekultiváciou starej časti skládky odpadov zo dňa 3.12.1997, z vyhlásenia starostky obce zo dňa 31.12.1997, z výzvy žalobcu zo dňa 16.12.2009, rozpočtu s výkazom výmer, z rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia z 19.1.2011, zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu zo dňa 27.4.2010, z dodatočného platobného výmeru, z projektu pre stavebné povolenie na realizáciu stavby, z projektu stavby, z vyjadrení účastníkov, právnych zástupcov a svedeckých výpovedí, ako aj z ďalších listinných dôkazov súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom žaloby je nezloženie alikvotnej časti nákladov spojených s rekultiváciou starej časti „skládky odpadov“, ktorej predmetom podľa čl. II. Dohody z 3.12.1997 je záväzok žalovaného uhradiť časť nákladov spojených s rekultiváciou starej skládky odpadov v Žakovciach, ktoré budú vypočítané v zmysle projektovej dokumentácie na rekultiváciu starej skládky. Dňa 31.12.1997 bolo podpísané vyhlásenie starostkou Obce Žakovce, z ktorého vyplýva, že obec zobrala na vedomie, že je povinná podieľať sa na nákladoch na rekultiváciu skládky odpadov, a to v pomere množstva odpadu uloženého na skládke v období od 2.1.1997 do 31.12.1997, kedy bola prevádzkovateľom predmetnej skládky, k množstvu odpadu, ktoré bude na túto skládku uložené za obdobie od podpisu zápisnice o odovzdaní a prevzatí skládky žalobcom (jeho právnym predchodcom), a to do uzavretia skládky alebo jej časti a začatia rekultivácie. Zároveň súčasťou vyhlásenia Obce Žakovce je aj potvrdenie, že podľa účtovnej evidencie bolo za obdobie od 2.1.1997 do 31.12.1997 na skládku odpadov Ú. Ž. uložených celkovo 29407,6 ton odpadu. Na základe uvedenej dohody žalobca vyzval žalovaného dňa 25.8.2010 na úhradu časti nákladov na rekultiváciu zo dňa 16.12.2009, ktoré sú preukázateľne potrebné na vykonanie časti rekultivácie starej skládky podľa vypracovaného projektu oprávnenou projekčnou kanceláriou v celkovej výške 268.288,08 eur bez DPH. Z Dohody zo dňa 3.12.1997, z bodu II. vyplýva povinnosť pre Obec Žakovce, že uhradí alikvotnú časť nákladov spojených s rekultiváciou starej časti skládky odpadov v Žakovciach v zmysle zákona č. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi, ktoré budú vypočítané v zmysle projektovej dokumentácie na rekultiváciu starej skládky. Spôsob úhrady podľa čl. III. citovanej dohody bude dohodnutý osobitnou dohodou oboch subjektov v čase realizácie rekultivácie uvedenej skládky. Vo vyhlásení z 31.12.1997 Obec Žakovce, podpísaného starostkou F. R., sa zaviazala, že na výzvu spoločnosti LOBBE Žakovce, spol. s.r.o. (právneho predchodcu žalobcu), uhradí tejto spoločnosti pomernú časť nákladov preukázateľne potrebných na vykonanie rekultivácie tejto skládky alebo jej časti, v súlade s platnými predpismi. Takáto výzva bola obci riadne zaslaná v čase, keď reálne dochádza k rekultivácii, o čom svedčí aj v spise založené stavebné povolenie. V tejto súvislosti súd reaguje aj na vznesenú námietku premlčania žalovanou, a teda tvrdí, že nedošlo k premlčaniu záväzku žalobcu, nakoľko k premlčaniu nemohlo dôjsť skôr, ako došlo k výzve, resp. ako začala technická príprava rekultivácie, a žalobca bol schopný predložiť žalovanému preukázateľné náklady potrebné na rekultiváciu skládky. Výzva na úhradu je datovaná dňom 16.12.2009, pečiatka Obecného úhradu Žakovce je datovaná na nej dňom 25.8.2010. Bývalá starostka obce p. F. R. teda za Obec Žakovce uzavrela so spoločnosťou LOBBE - Žakovce spol. s.r.o., Žakovce č. 55, zastúpenou opäť p. F. R. a A.. Y. L.Č., teda konateľmi spoločnosti, Dohodu o úhrade alikvotných nákladov spojených s rekultiváciou „starej časti“ skládky odpadov. Dohoda je datovaná dňom 3.12.1997, kde za spoločnosť LOBBE Žakovce spol. s.r.o., sú podpísaní p. F. R. a A.. Y. L. a za obec Žakovce p. F. R., a nachádza sa tam pečiatka Obce Žakovce. Táto dohoda, ako to konštatoval aj krajský súd, je notársky overená notárom E.. G. H. z V.. Je pravdou, že súd prvého stupňa túto skutočnosť vo svojom prvom rozhodnutí prešiel bez povšimnutia a tiež že nebral do úvahy tvrdenia bývalej starostky. Tu treba ozaj poukázať na skutočnosť, že Dohoda bola spisovaná v r. 1997, ako to uviedla aj bývalá starostka p. R., a nová starostka nastúpila do funkcie 1.1.1997, teda 10 rokov po spísaní Dohody, kedy sa už skutočne takáto pečiatka používať nemusela a mohla byť zlikvidovaná inventarizačnou komisiou niekedy v priebehu tých 10-tich rokov. Autentickosť dohody, vyhlásenia, ich obsahu, ako aj osôb na týchto listinách, bývalá starostka potvrdila. Že obec v súčasnosti neeviduje nejaké listiny alebo popiera pravosť pečiatky, nemôže byť na ťarchu žalobcu. Podieľať sa na rekultivácii, ako to uviedla aj bývalá starostka, bolo zákonnou povinnosťou obce. Tá tam odpad vyvážala, bola v tom čase jej jediným prevádzkovateľom, brala zisky a tie sa následne používali na zveľaďovanie obce. Povinnosti podieľať sa na rekultivácii sa obec nikdy nebránila. V účtovníctve sa za týmto účelom tvorili rezervy. Autentickosť svojho podpisu na Dohode potvrdil aj svedok A.. Y. L., ktorý ju podpisoval za LOBBE spol. s r.o.. Osvedčeným podpisom je podpísaný aj prípis, ako to konštatuje aj odvolací súd, tvorba zákonnej rezervy na rekultiváciu skládky odpadov Ú. „stará časť skládky“ a bol dohodnutý podiel Obce Žakovce na rekultivácii v pomere 53,37 % ku 46,63 % pre LOBBE Žakovce spol. s.r.o.. Obsahom spisu je rozpočet s výkazom výmer, v ktorom je uvedený rozpočet rekultivácie sumou 268.288,06 eur. K súdnemu spisu je pripojený aj projekt „Žakovce, Skládka odpadov Ú., uzatvorenie a rekultivácia starej skládky“, ktorý vypracovala oprávnená projekčná kancelária G. R. R..K..S.. L., v ktorom rozpočet potrebný na vykonanie časti rekultivácie je práve 268.288,06 eur bez DPH, a teda vzhľadom na vyššie uvedené dohody pripadá na žalovaného dohodnutý podiel 53,37 %, čiže 143.185,34,- eur bez DPH, teda žalovaná suma. Dôkazom, že predmetná stavba bola povolená, je rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia F. z 19.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.2.2011, bolo vydané pod č. XXXX-XXXXX/XXXX/Hut,W.B. a je obsahom spisového materiálu, rovnako ako aj projektová dokumentácia, ktorú v intenciách rozhodnutia krajského súdu do spisu predložil právny zástupca žalobcu. Už viackrát spomínané vyhlásenie datované dňom 31.12.1997, ktoré podpísala bývala starostka Obce Žakovce p. F. R. a nachádza sa na ňom aj pečiatka Obce Žakovce, ktorá je odlišná od pečiatky na spomínanej dohode a ktorú nespochybňovala ani žalovaná strana, je vyhlásením Obce Žakovce, zastúpenej starostkou obce F. R., ktorou vzala na vedomie a akceptovala, že v súlade s platnou právnou úpravou je povinná podieľať sa na nákladoch na rekultiváciu skládky Ú. Ž., a to v pomere množstva odpadu uloženého na tejto skládke v období od 2.1.1997 do 31.12.1997, kedy bola prevádzkovateľom tejto skládky, k množstvu odpadu, ktoré bude na skládku uložené za obdobie od podpisu zápisnice o odovzdaní a prevzatí skládky spoločnosťou LOBBE Žakovce s.r.o. do uzavretia skládky alebo jej časti a začatia jej rekultivácie. Potvrdila, že podľa účtovnej evidencie bolo za rozhodné obdobie od 2.1.1997 do 31.12.1997 na skládku odpadov Ú. Ž. uložených celkovo 29407,6 ton odpadu. Obec Žakovce sa zaviazala, že na výzvu spoločnosti LOBBE Žakovce spol. s.r.o. uhradí tejto spoločnosti pomernú časť nákladov preukázateľne potrebných na vykonanie rekultivácie tejto skládky alebo jej časti v súlade splatnými predpismi. Bývalá starostka Obce Žakovce po nahliadnutí do spomínaných listinných dôkazov, ako už je uvedené, potvrdila, že podpisy na oboch sú jej a že Dohoda bola uzavretá v čase a medzi osobami tak, ako je to tam uvedené. Oprávnenosť alebo neoprávnenosť starostky rozhodovať bez prejednania v obecnom zastupiteľstve nemôže byť na ťarchu žalujúcej strany. 5) S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi vznikol platne a nárok žalobcu z neho vyplývajúci z vyššie uvedených dôvodov premlčaný nie je. 6) Keďže sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovanému doručená výzva na úhradu alikvotných nákladov na rekultiváciu, majúc za to, že výzva bola žalovanému doručená dňa 25.8.2010 a dňa nasledujúceho (26.8.2010) mohol žalovaný v zmysle platných dohôd plniť dobrovoľne, pričom do omeškania sa dostal až dňom nasledujúcim, teda dňom 27.8.2010. Preto žalobu v nepatrnej časti, pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania za deň 26.8.2010 zo žalovanej sumy, zamietol. 7) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p., majúc za to, že žalobca bol v spore neúspešný len v nepatrnej časti. Priznané trovy konania pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov za návrh a predchádzajúce odvolanie, vrátane trov právneho zastúpenia. 8) Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zaväzujúcej časti a vo výroku o trovách konania podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo o jeho zmenu v napadnutej časti tak, že žaloba žalobcu bude v celom rozsahu zamietnutá. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Rozhodnutie považuje za nesprávne. V prvom rade poukazuje na to, že okresný súd svojím rozhodnutím nerešpektoval ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čím je rozsudok nepreskúmateľný a tým nedovoľuje účastníkovi konania posúdiť, ako súd jeho vec vyložil a aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o veci samej. Takýto postup je odňatím možnosti konať účastníkovi pred súdom. 9) Ďalej z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súdu prvej inštancie boli predložené rôzne listiny a rôzne iné písomnosti, avšak z obsahu zápisníc nevyplýva, že by sa týmito listinami a písomnosťami riadil, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že vyvodzoval skutkové zistenia, na ktorých založil právne posúdenie veci aj z týchto listín či písomností. Preto pre svoje rozhodnutie nemohol mať žiadne podklady. 10) Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie vôbec nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v tejto veci v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešov č. k. 7Cob/92/2011-95, ktorým bol zrušený prvší rozsudok okresného súdu. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na to, že súd prvej inštancie nezameral dokazovanie v zmysle uzavretej Dohody z 3.12.1997, poukázal na čl. III Dohody, že s týmto článkom sa nevysporiadal, nevykonal dokazovanie na tvrdenia svedkyne ohľadom uzatvorenia Dohody, nevysporiadal sa s obsahom predmetnej Dohody, ako sa malo z nej plniť, kedy sa malo z nej plniť a ďalej sa nevysporiadal ani so stavebným povolením. Zároveň odvolací súd uložil okresnému súdu vyhodnotiť platnosť Dohody, vyhodnotiť jej obsah, ako aj obsah uznania záväzku, oboznámiť sa s predmetom žaloby, čoho sa tento nárok týka a či tento nárok je obsiahnutý v Dohode. Tieto pokyny odvolacieho súdu neboli súdom prvej inštancie dodržané a v novom rozhodnutí sa okresný súd s týmito záležitosťami vôbec nevysporiadal. 11) Ďalej uviedol, že súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou neplatnosti Dohody, s námietkou premlčania uplatňovaného nároku, ako aj s námietkou neplatnosti vyhlásenia uskutočneného dňa 31.12.1997, a to z dôvodu ich rozporu so zákonom o majetku obcí, pretože tu nebol daný súhlas obecného zastupiteľstva. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podieľať sa na rekultivácii bolo zákonnou povinnosťou obce. Aj v čl. II. Dohody je formulovaný záväzok Obce Žakovce tak, že uhradí alikvotnú časť nákladov spojených s rekultiváciou v zmysle zákona č. 606/92 Zb. o nakladaní s odpadmi. K tomu je potrebné uviesť, že takýto zákon neexistuje, existuje len Nariadenie vlády SR č. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi. Taktiež neuviedol, ktoré ustanovenia tohto predpisu mali ukladať obci povinnosť podieľať sa na úhrade časti budúcich nákladov spojených s rekultiváciou skládky. Ak sú v predmetnom nariadení určené nejaké povinnosti, vzťahujú sa vždy na aktuálneho prevádzkovateľa skládky. V samotnom čl. III Dohody je uvedené, že spôsob úhrady alikvotných nákladov bude dohodnutý osobitnou dohodou v čase realizácie rekultivácie, ktorú si žalobca uplatnil podanou žalobou, a teda nárok uplatnený žalobou nezodpovedá nárokom obsiahnutým v predmetnej Dohode. Preto žalovaný považuje Dohodu za antidatovanú, pretože k 3.12.1997, kedy mala byť podpísaná, nemohol byť známy údaj o tom, koľko odpadu sa na skládku vyviezlo do konca r. 1997. Rovnaký údaj o množstve vyvezeného odpadu je potom aj vo Vyhlásení zo dňa 31.12.1997 (29407 ton). V tejto súvislosti predložil súdu fakturáciu spolu s ďalšími listinami, ktorú získal z archívu až po vyhlásení rozsudku, ktoré preukazujú, že na skládku sa vyvážal odpad aj po 3.12.1997. Taktiež ako súčasť odvolania predložil zápisnice z Obecného zastupiteľstva Obce Žakovce z obdobia december 1996 až máj 1998, kde sa prejednávali skutočnosti týkajúce sa predmetnej skládky. V týchto zápisniciach nie je nikde spomenutá Dohoda ani žiadne Vyhlásenie o povinnosti obce podieľať sa na rekultivácii skládky. V zápisnici zo dňa 13.12.1996 je dokonca uvedené, že v súvislosti s prevzatím skládky firmou LOBBE (predchodca žalobcu) sa po uzavretí obchodnej spoločnosti všetky finančné ťarchy prenesú na novú spoločnosť. V zápisnici zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva Obce Žakovce zo dňa 8.12.1997 starostka obce informovala poslancov, že ešte stále nebolo vydané rozhodnutie príslušného úradu na prevádzkovanie skládky pre Obec Žakovce. Na ďalšom konaní obecného zastupiteľstva starostka poslancom uviedla, že obec naďalej prevádzkuje skládku na základe príkaznej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že obec v období r. 1997 vykonávala prevádzku len na základe príkaznej zmluvy za inú oprávnenú osobu (prevádzkovateľa), a teda nebola ani v pozícii prevádzkovateľa skládky, kde by jej mala vzniknúť povinnosť podieľať sa v budúcnosti na jej rekultivácii. Zároveň z týchto dokumentov vyplýva, že v obecnom zastupiteľstve sa nikdy ani neprerokovávala ani neschválila žiadna Dohoda, resp. záväzok, ktorým by obec mala na seba prevziať povinnosť podieľať sa na budúcej rekultivácii skládky. Taktiež nemožno súhlasiť s názorom okresného súdu, že oprávnenosť alebo neoprávnenosť starostky obce rozhodovať bez prejednania v obecnom zastupiteľstve, nemôže byť na ťarchu žalujúcej strany. V čase podpisovania Dohody aj Vyhlásenia platil zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, kde v § 9 tohto zákona je ustanovené, ktoré nakladania s majetkom alebo právami obce podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom. Jedná sa o predpis verejného a nie súkromného práva, a teda tu nemôže platiť, že ak štatutár obce (starosta) uskutoční právny úkon týkajúci sa majetku obce bez zákonom stanoveného schválenia obecným zastupiteľstvom, že sa jedná o platný právny úkon. Naopak, v takom prípade sa jedná o porušenie a obchádzanie zákona a takýto úkon je v rozpore so zákonom, čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 Obč. zákonníka. 12) Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného (súdu došlo dňa 8.12.2014) žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny. Opäť upriamil pozornosť na Dohodu zo dňa 3.12.1997 a Vyhlásenie zo dňa 31.12.1997, ktorým obec jednoznačne prevzala záväzok, ktorý je predmetom sporu, tento záväzok sa zaviazala na výzvu plniť. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že žiadny právny predpis obci takúto povinnosť nepredpisoval, toto tvrdenie považuje za zavádzajúce, lebo podľa vtedy platných predpisov (Nariadenia vlády č. 606/1962 Zb.) v § 12, § 36 a § 27 jednoznačne stanovuje prevádzkovateľovi skládky zabezpečiť jej rekultiváciu. Z tohto dôvodu odvolanie žalovaného považuje za účelové, pričom v tejto súvislosti uviedol, že podľa jeho informácií celý spor vznikol na základe osobných nezhôd bývalej a súčasnej starostky obce. Je však potrebné si uvedomiť, že v tomto prípade jedna aj druhá vystupujú v reálnom čase ako štatutárny zástupca obce, ktorý je povinný rešpektovať všetky jej záväzky. 13) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané ešte pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. 14) Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil platnosť Dohody o úhrade alikvotných nákladov spojených s rekultiváciou „starej časti“ skládky odpadov, uzavretej medzi účastníkmi dňa 3.12.1997. V tom je odvolanie žalovaného dôvodné. Preto na odvolacom pojednávaní dňa 13.7.2016 poučil účastníkov v súlade s § 382 CSP o tom, že na vec sa vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Preto vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu tohto ustanovenia, a to v náväznosti na platnosť, resp. neplatnosť Dohody na č. l. 6. Odvolací súd totiž mienil právne posúdiť platnosť, resp. neplatnosť uzavretej zmluvy medzi účastníkmi zo dňa 3.12.1997, a to v zmysle § 12 Nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb.. 15) Na poučenie odvolacieho súdu žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 15.8.2016, ktorým v podstate trval na svojich doterajších stanoviskách a vyjadreniach. Vo vyjadrení, okrem iného, uviedol, že žalobou nárokované plnenie predsa spočíva na súkromnoprávnom záväzku o finančnom plnení predstavujúcom náklady preukázateľne potrebné na vykonanie zákonom uloženej povinnosti spočívajúcej v rekultivácii skládky Ú., a to len a iba podľa Dohody stanoveného spôsobu výpočtu - v alikvotnej výške podľa množstva na skládke uloženého odpadu počas prevádzkovania skládky prevádzkovateľom - Obcou Žakovce a vyhlásením prijatého záväzku. Ide teda o súkromnoprávny vzťah, založený na prejave slobodnej vôle a na právach a povinnostiach oboch subjektov, ktoré prevádzkovali skládku odpadov podľa Zákona o odpadoch. 16) Žalovaný na poučenie súdu reagoval podaním zo dňa 5.9.2016, v ktorom v podstate taktiež trval na svojich doterajších stanoviskách a vyjadreniach. Vo vyjadrení, okrem iného, uviedol, že kogentné právne normy nepripúšťajú odchýlny prejav subjektov právneho vzťahu, ani iných subjektov vrátane štátnych orgánov. Pokiaľ sa subjekty od týchto právnych noriem odchýlia, ich prejavy vôle sú neplatné. Žalovaný nemal podľa právnych predpisov postavenie prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov v dobe od 1.1.1997 do 31.12.1997, pretože nemal vydaný súhlas Obvodným úradom životného prostredia na prevádzkovanie tohto zariadenia podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 238/1991 Zb. s poukazom na § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 494/1991 Zb.. Toto vyplýva už aj z predloženého rozhodnutia Okresného úradu F., odboru životného prostredia zo dňa 5.6.1998, kde zároveň žalobcovi ako prevádzkovateľovi daného zariadenia na zneškodňovanie odpadov bola uložená správnym orgánom na úseku štátnej správy nakladania s odpadmi povinnosť vykonať rekultiváciu celej skládky po ukončení jej prevádzkovania. Teda prenos takejto povinnosti uloženej správnym rozhodnutím účastníkovi, ktorým bol výlučne iba žalobca, je zo zákona nemožný. Rozhodnutie správneho orgánu uložilo povinnosť len žalobcovi a nikomu inému, a teda z dôvodu daného rozhodnutia správneho orgánu je neplatná aj samotná Dohoda. Žalovaný za celé sporné obdobie nemal právne postavenie prevádzkovateľa skládky, pretože mu nikdy príslušným správnym orgánom (okresným úradom) nebol daný súhlas na jej prevádzkovanie a zneškodňovanie odpadov. Teda ak nikdy takéto postavenie nemal, nemôže sa na neho vzťahovať povinnosť vyplývajúca z ust. § 12 ods. 4 písm. b/ Nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb. v znení platnom v čase, a to povinnosť vykonať rekultiváciu. Ak takáto právna povinnosť na strane žalovaného neexistovala, nemohla byť ani predmetom vzniku súkromnoprávneho záväzkového vzťahu medzi účastníkmi tohto konania. 17) Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť podaného odvolania a po príslušnom právnom poučení účastníkov podľa § 382 CSP ako základnú otázku predbežne skúmal platnosť, resp. neplatnosť Dohody o úhrade alikvotných nákladov spojených s rekultiváciou „starej časti“ skládky odpadov, uzavretej medzi účastníkmi dňa 3.12.1997 (č. l. 6). V tejto súvislosti dospel k záveru, že označená Dohoda medzi právnym predchodcom žalobcu (LOBBE - Žakovce, spol. s r.o., Žakovce) a žalovaným je neplatná. 18) Podľa § 12 ods. 4 písm. a/, b/ Nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi, po ukončení zneškodňovania odpadov v zariadení alebo po ukončení prevádzky zariadenia je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť opatrenia potrebné na sledovanie a odstraňovanie negatívnych následkov zariadenia na životné prostredie, najmä zabezpečiť všetky sanačné práce, rekultivovať územie, v ktorom sa zariadenie nachádza. 19) Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosť rekultivovať skládku odpadov má predovšetkým jej prevádzkovateľ. Žalobca počas celého konania neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že v čase od 1.1.1997 do 31.12.1997 bol prevádzkovateľom skládky odpadov v Obci Žakovce práve žalovaný. Naopak, z rozhodnutia zo dňa 5.6.1998 (č. l. 238), vydaného Okresným úradom v F., odbor životného prostredia, oddelenie starostlivosti o životné prostredie a územné plánovanie č. j. S. Ž. XXXX/XX vyplýva, že týmto rozhodnutím boli stanovené osobitné podmienky práve pre žalobcu na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov za osobitných podmienok, ktoré sa povoľuje od 10.6.1998 do 31.8.1999. Zároveň pod písm. B bola stanovená povinnosť predchodcovi žalobcu ako prevádzkovateľovi skládky zabezpečiť jej uzavretie a rekultiváciu v súlade s § 26 a § 27 vyššie označeného Nariadenia vlády SR, a to v súlade s rozhodnutím S. Ž. XX XXX/XX-F. zo dňa 15.12.1997, a to v termíne do 30.6.2000. Postavenie žalobcu ako prevádzkovateľa skládky vyplýva aj z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 12.10.1998, vydaného Okresným úradom v F., odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku, ktorým bolo povolené užívanie skládky predchodcovi žalobcu (č. l. 240). Teda opak, že v období r. 1997 bol prevádzkovateľom skládky žalovaný, žalobca neuniesol. 20) Naviac, v tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že ak právny predpis upravuje verejnoprávne vzťahy (Nariadenie vlády SR o nakladaní s odpadom č. 606/1992 Zb.), tieto nemôžu byť upravené inak, napr. spomínanou Dohodou, ak povinnosti prevádzkovateľa skládky pri uskutočňovaní jej rekultivácie právny predpis stanovuje kogentne. Z tohto istého dôvodu nemôže byť platná ani vyššie označená Dohoda o úhrade alikvotných nákladov spojených s rekultiváciou skládky odpadov, uzavretá medzi predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 3.12.1997. 21) Odhliadnuc od toho, aj keby takáto Dohoda bola prípustná, v tomto súdenom prípade neboli splnené podmienky uvedené v jej čl. III., ktorý pojednáva o tom, že spôsob úhrady alikvotných nákladov bude dohodnutý osobitnou dohodou oboch subjektov v čase realizácie rekultivácie uvedenej skládky odpadov. Takáto osobitná dohoda oboch subjektov zo strany žalobcu počas celého konania preukázaná nebola. Naviac, na platnosť Dohody nemá vplyv ani vyhlásenie Obce Žakovce v zastúpení bývalej starostky F. R. zo dňa 31.12.1997 o akceptácii povinnosti obce podieľať sa na nákladoch na rekultiváciu v období od 2.1.1997 do 31.12.1997 (č. l. 78). 22) V súvislosti s predmetným Vyhlásením zo dňa 31.7.1997 odvolací súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že toto je v rozpore s právnym predpisom, pretože takýto prejav (právny úkon starostky obce) je v rozpore, konkrétne s § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Taktiež je v rozpore aj so zásadami Obce Žakovce pre hospodárenie s jej majetkom zo dňa 13.3.1995 (č. l. 224). Predmetné vyhlásenie starostky obce F. R. zo dňa 31.12.1997 totiž nikdy nebolo schválené zastupiteľstvom obce, čo spôsobuje zároveň jeho absolútnu neplatnosť, a to aj keby išlo o uznanie dlhu vo vzťahu k žalobcovi. 23) Keďže v danom prípade neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti (§ 219 O.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.), nezostávalo odvolaciemu súdu nič iné, iba zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu sa zamieta (§ 220 O.s.p.). 24) O trovách celého konania odvolací súd už rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 2 CSP, keď úspešnému žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. 25) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).