Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11Co/77/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201758 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115201758.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta,v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrichom Paľkom, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 7C/33/2015-43 zo dňa 26.03.2015 a uzneseniu č.k. 7C/33/2015-55 zo dňa 14.04.2015, takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pod bodom I návrh na prerušenie konania zamietol, pod bodom II žalobu zamietol a pod bodom III náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému náhrady škody. V návrhu uviedol, že v exekučnom konaní, vedenom na Okresnom súde Humenné podľa procesných pravidiel, bola založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Aj napriek skutočnosti, že exekučný súd a ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania, súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonania exekúcie po zákonom stanovenej lehote. Postup exekučného súdu je nesprávny a v rozpore so zákonom. V predmetnom prípade neexitovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť Okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia, nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci, počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca si žalobou uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj náhradu nemajetkovej ujmy. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že s právnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, taktiež došlo k vyvolaniu rizík, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučného súdu dôjde k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, ako aj neskorým ukončením konania dôjde k insolvencii povinného, a najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas a efektívne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Zároveň žiadal, aby súd o veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom. 2. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 a ktorej bola pridelená spisová značka 5C/229/2012 sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 746,74 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 149,35 eur, a to z toho dôvodu, že v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Humenné voči povinnému E. G., nar. XX.XX.XXXX, exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až 06.03.2012, t.j. o viac ako 278 dní a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Majetkovú škodu odôvodnil ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ išlo o náhradu nemajetkovej ujmy, žalobca požadoval priznať ju vo výške 20% istiny ako hodnotu majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 7C /164/2012-52 zo dňa 07.04.2014 žalobu žalobcu zamietol a vec pôvodne vedenú na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/229/2012 postupom podľa § 112 O.s.p. vylúčil na samostatné konanie, nakoľko v čase rozhodovania súdu o žalobe žalobcu, nemal súd k dispozícii exekučný spis Okresného súdu Humenné. V novom konaní bola veci pôvodne vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/229/2012 pridelená sp. zn. 7C/33/2015. Súd za účelom posúdenia žaloby vyžiadal od Okresného súdu Humenné exekučný spis sp. zn. 10Er/643/2011, z ktorého zistil, že dňa 16.08.2011, bola exekučnému súdu doručená žiadosť žalobcu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K návrhu žalobca predložil zápisnicu spísanú pred exekútorom D.. S. P. dňa 02.06.2011 a rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02155/11 zo dňa 11.04.2011. Výzvou zo dňa 07.12.2011 bol žalobca požiadaný o predloženie rozhodcovskej doložky. Uznesením Okresného súdu Humenné č.k. 10Er/643/2011-15 zo dňa 06.02.2012 súd žiadosť žalobcu ako oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2012. Súd považoval dojednanú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uznesením č.k. 10Er/643/2011-21 zo dňa 29.03.2012, súd exekúciu postupom podľa § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku zastavil, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.05.2012. Na základe takto zisteného skutkového stavu potom súd vec právne hodnotil podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ďalej § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1, 3 uvedeného zákona, ďalej § 41 ods. 2 písm. i), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti a v tejto súvislosti konštatoval, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy majúc za to, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Humenné, došlo k prieťahom v konaní. Žalobca mal za to, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote. Súd zdôraznil, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v dôsledku nej dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnou normou pre konanie orgánov vo verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorá predpokladá splnenie súčasne troch podmienok, a to nesprávny úradný postup príslušného orgánu verejnej moci, vznik škody poškodenému a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním buď vôbec nemusí súvisieť, alebo naopak, ide o taký postup v konaní smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia neodrazí. Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je treba v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutiu, postup orgánu verejnej moci smeruje. Vychádzajúc z uvedeného, súd považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Humenné súd zistil, že exekučný súd rozhodoval v uvedenej veci o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V sporovom konaní, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou platí, že súd je viazaný žalobou a uplatnený nárok nie je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok zdôvodňuje, keď skutkových základom opísaným v žalobe v spojitosti so žalobným petitom, je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobcom, ktorý je predmetom konania. Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Humenné v exekučnom konaní, keď nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Podľa skutkových okolností uvedených v žalobe tak malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu v čase od začatia exekučného konania až do vydania rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora. Súd mal za to, že v uvedenom exekučnom konaní nedošlo k prieťahom v konaní, keď súd rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uviedol, že v rámci exekučného konania má právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh samotného rozhodcovského konania. Exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nie na vydanie iného rozhodnutia o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V prípade, ak má súd za to, že nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne, pričom súd zdôraznil, že takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zákonná lehota neexistuje, teda nemožno konštatovať, že v prejednávanej veci nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keďže zákon v čase podania návrhu na súd lehotu neurčoval, zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku si vyžaduje osobitnú právnu úpravu, najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Nepochybne o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora bolo v exekučnom konaní rozhodnuté. Súd zdôraznil, že citované ustanovenia Exekučného poriadku stanovujú lehotu pre exekučný súd, iba na rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na rozhodnutie súdu o zamietnutí takejto žiadosti neexistuje zákonom stanovená lehota. Pokiaľ išlo o uplatnenie majetkovej škody, ktorú si žalobca špecifikoval v tejto žalobe ako náhradu istiny titulom založenia prekážky rozhodnutej veci, na ktorú má súd prihliadať ex offo, žalobca túto majetkovú škodu definoval ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím Všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní, vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o úvere. Nemôže preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny s príslušenstvom zo strany exekučného súdu. Žalobca mal za to, že exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej, v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným, odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totižto existuje právne relevantný exekučný titul, a to rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak i z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie, požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu, je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný ex offo prihliadať. Pokiaľ išlo o vytýkaný nesprávny úradný postup v preskúmavaní práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a s tým uplatnenú námietku veci rozhodnutej, k tomu súd poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučný súd je ex offo povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd nezaoberal vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za ničotné. Teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylúči. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res iudicata. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení zákona a rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov. Okrem toho, tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nárok. Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú z dôvodu nepreukázania nesprávneho úradného postupu, nepreukázania vzniku škody, chýbajúcej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. 3. Žalobca v podaní doručenom súdu 19.03.2015 požiadal súd o prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na súde pod sp. zn. 7C/6/2010. Žiadal, aby súd toto konanie prerušil, a to do zodpovedania otázok Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach. Svoju žiadosť o prerušenie konania odôvodnil skutočnosťou, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok má zásadný význam pre toto konanie, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody, má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Súd návrh žalobcu na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 7C/6/2010 v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Vec posudzoval podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pričom citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré znamená také prerušenie, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorým súd môže, ale nemusí konanie prerušiť. Prerušenie konania je na úvahe konajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber vhodného opatrenia, slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania ma súd podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na to, že prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Ust. §109 ods. 2 písm. c) O. s. p. predpokladá takú predbežnú, resp. prejudiciálnu otázku, ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej. Súd zdôraznil, že nejde o prípad, kedy by sa v inom konaní riešila otázka významná pre rozhodnutie súdu, ktorú by si súd nebol oprávnený vyriešiť sám, ale ide o prípad, kedy otázku, ktorú síce konajúci súd je oprávnený riešiť ako otázku predbežnú, avšak z rôznych dôvodov je vhodnejšie vyčkať na rozhodnutie iného orgánu, najčastejšie súdu. Súd mal za to, že rozhodnutím o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, bol rešpektovaný účel konania v zmysle § 6 O. s. p., t. j. aby ochrana práv všetkých účastníkov konania bola účinná a rýchla, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade podmienky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. splnené neboli. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol žalobca neúspešný, pričom z obsahu spisu, žalovanému ako úspešnému účastníkovi žiadne trovy nevyplývali, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. odvolanie podal z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ďalej, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j., že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a ďalej, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. a) a písm. c) O.s.p.). Poukázal na to, že súd nesprávne aplikoval novú úpravu § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Súd vôbec nevysvetlil prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol vstav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, načo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Zdôraznil, že predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014, pričom súd sa s týmto dôkazom nevyporiadal, a taktiež zdôraznil, že súd nesprávne rozhodol, ak nezaujal správne stanovisko k návrhu na prerušenie konania. 5. Uznesením č.k. 7C/33/2015-55 súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie zo žaloby na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý je 20,- eur, a to podľa § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 2 a položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov. 6. Aj proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie a navrhol ho zrušiť. Poukázal na to, že napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Žalobcovi bol vyrubený súdny poplatok vo výške 20,- eur za podané odvolanie, pričom súd uviedol, že tento je vyrubený v zmysle položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Podľa tejto položky sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody, spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a podobne, ako je tomu pro položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd preto nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/39/2007. V Sadzobníku súdnych poplatkov nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, uložená poplatková povinnosť v prípade , kde ju nemal. Zdôraznil, že použitie anologie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. Súd je pri výkone svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2 Ústavy, a teda platí, že môže konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ,ktorý ustanoví zákon. Navyše podľa ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred 01.10.2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Do uvedeného dátumu, konanie vo veciach náhrady škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom je od poplatku vecne oslobodené. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 5Mcdo/14/2007 vyslovil názor, že spoplatňovanie procesného úkonu sa musí riadiť časom začatia konania. Na podporu tohto stanoviska poukázal ešte na právny záver rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Mcdo/2/2001, ďalej na uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 8C/842/2012 a uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 16C/174/2012 a tiež na časť zápisnice z rokovania Občiansko právneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré sa uskutočnilo 27.11.2013. 7. Odvolací súd prejednal odvolania žalobcu podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to so zreteľom na ust. § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Žalobcovi vzniklo právo na prejednanie odvolania podľa doterajších právnych predpisov a niet žiadneho zákonného dôvodu pre dokončenie odvolacieho konania podľa skorších právnych predpisov. S ohľadom na princíp legitímneho očakávania princíp právnej istoty, odvolací súd prejednal odvolania žalobcu podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy boli odvolania podané. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 01.07.2016, pričom odvolania žalobcu boli podané pred týmto dátumom. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu, majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy. Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti. Naviac, odvolateľ použil odvolacie dôvody v zmysle Občianskeho súdneho poriadku a odvolací súd sa práve týmito odvolacími dôvodmi musí zaoberať a na ne dať odpoveď. 8. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ ide o vec samú, odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a na zdôraznenie správnosti týchto považuje za potrebné uviesť nasledovné: pokiaľ uvádza v odvolaní ako odvolaciu námietku žalobca to, že došlo k aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., táto námietka je nedôvodná, keďže súd prvej inštancie neuvádza v dôvodoch svojho rozhodnutia, žeby túto právnu úpravu aplikoval. Pokiaľ ide o otázku trvania stavu právnej neistoty a úvahy o dĺžke a obmedzenosti súdu zákonnou lehotou, na tieto otázky súd prvej inštancie náležite odpovedal, keď zdôraznil najmä skutočnosť, že ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti stanovuje lehotu pre exekučný súd iba na rozhodnutie súdu, pokiaľ žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie. Ak však súd takúto žiadosť zamietne, potom uvedená lehota pre rozhodnutie súdu neplatí. Z tohto hľadiska nie je dôvodná ani odvolacia námietka, pokiaľ sa súd neoboznámil so znaleckým posudkom č. 1/2014, keďže s ohľadom na to, že nebolo preukázané, aby došlo k nesprávnemu úradnému postupu, potom nie je dôvodné zaoberať sa ďalšími predpokladmi zodpovednosti štátu. Rovnako súd prvej inštancie náležite odpovedal aj na otázku, z akého dôvodu došlo k zamietnutiu návrhu na prerušenie konania. 9. Pokiaľ ide o odvolanie proti uzneseniu o poplatkovej povinnosti, tak isto súd prvej inštancie v tomto smere rozhodol správne, keďže v položke 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa uvádza, že zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- eur, ale túto položku treba vykladať v kontexte so spoločnou poznámkou k položkám 1, 2, 6, 7, 9, 14 a 16 a to v znení do 30.06.2016 s tým, že po tomto dátume ide o spoločnú poznámku k položkám 1, 3, 6, 7 až 7d, 9, 9a, 10, 14 a 16, v ktorej sa uvádza, že ak bol rozsudok zrušený v dôsledku odvolania, obnovy konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, poplatok z odvolania proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie obnovy konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, neplatí poplatník, ktorý už raz poplatok zaplatil. Je evidentné, že aj pred 30.06.2016 sa poplatky z odvolania platili aj v tých prípadoch, kde sa uvádzalo, že sa poplatok platí len z návrhu, ako príklad svedčí položka 7 z návrhu na začatie konania o rozvod manželstva. To, že sa po novelizácii zákona o súdnych poplatkoch ďalšími položkami 7a až 7d neupravila spoločná poznámka k týmto položkám, neznamená, že táto povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie tu nie je. Pokiaľ žalobca poukazuje na prechodné ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, tu je treba zdôrazniť to, že súdny poplatok sa vyrubuje vždy podľa právnej úpravy platnej v čase začatia konania alebo vykonania jednotlivého úkonu. Odvolacie konanie v danom prípade začalo v čase, kedy sa už súdny poplatok za odvolanie vyruboval. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p., aj toto uznesenie ako vecne správne odvolací súd potvrdil. 10. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania má oporu v ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. 11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP). Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b). Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP). Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie.