Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 9Co/209/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223040 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114223040.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, G. XXX XX, v konaní zast. Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, proti žalovanému : PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45869464 Astrová 2/A, Bratislava, zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčenkova 13, IČO: 42174716, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/299/2014-86 zo dňa 28.04.2015 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu ku žalovanému v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 30.04.2014 sp. zn. PC-B/0413/0115 zo dňa 30.04.2014, zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35862882, do právoplatnosti tohto rozsudku. Zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom dňa 30.04.2014 sp. zn. PC-B/0413/0115 zo dňa 30.04.2014, zriadený Rozhodcovskou, arbitrážnou, mediačnou, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35862882. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 331,50 Eur, v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Posledným výrokom žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 142,83 Eur na účet jeho právnej zástupkyne, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 40 ods. 1 a 2, § 41 ods. 1 veta 1) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 3 a 5 Občianskeho zákonníka. 3. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo uzavretie zmluvy o úvere zo dňa 21.05.2009 medzi Poštovou bankou a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, pričom medzi účastníkmi tejto zmluvy išlo o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo, keďže úver poskytnutý žalobcovi je úverom spotrebiteľským. Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, pričom právny predchodca žalovaného bol podnikateľom a medzi predmet jeho činnosti patrilo aj poskytovanie spotrebiteľských úverov. 4. Žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Na základe tejto zmluvy o úvere vznikla pohľadávka proti žalobcovi, ktorá bola postúpená žalovanému a tento si ju uplatnil v konaní na rozhodcovskom súde, pričom právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor účastníkov bola vyvodená z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy. Uvedenú rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou formulárovej zmluvy, je však potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná, pretože znemožňuje žalobcovi ako spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom ak podá žalobu dodávateľ. 5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca si rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere osobitne nevyjednal a táto bola veriteľom vopred pripravená v rámci obchodných podmienok a teda žalobca nemal možnosť ako zmeniť alebo ovplyvnil jej obsah (mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Vyjadrenie žalobcu svedčí o tom, že tento nemohol si byť vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie a jej cieľom bolo iba uzavretím zmluvy získať peniaze. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, tak táto skutočnosť spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu a preto je potrebné konštatovať neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky. Uvedená rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, ktorej súčasťou bol predtlačený formulár Všeobecných obchodných podmienok pre úver obsahujúci aj rozhodcovskú doložku, čo spôsobuje nevyváženosť rozhodcovskej doložky a preto súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky uzavretá medzi dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom je neplatná a z toho dôvodu vyhovel návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 6. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu žalobcu zrušením rozhodcovského rozsudku uvedeného vo výrokovej časti a keďže rozhodcovský rozsudok bol zrušený aj z dôvodov podľa § 40 písm. c/ zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, tak podľa § 43 ods.1 citovaného zákona po právoplatnosti tohto rozsudku bude súd pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe na začatie rozhodcovského konania. 7. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na prechodné ustanovenia § 243d zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti (exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 335/2014 Z.z. ods. 1 exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákona č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vydanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; ak rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Ods. 2 na exekučné konanie začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a, ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014. 8. Vzhľadom k tomu, že žalobca navrhol odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, keďže rozhodcovský rozsudok je stále právoplatný a vykonateľný, dospel k záveru, že návrh na odklad je dôvodný už aj s prihliadnutím na skutočnosť, že návrhu žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo vyhovené a preto odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 9. Pretože žalobca mal v konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1, O.s.p. jej súd proti neúspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške súdom zistených preukázane a účelne vynaložených trov; naopak neúspešný žalovaný musí prípadné vlastné trovy v plnej výške znášať sám. 10. Náhrada trov konania v prospech žalobcu pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia a hotových výdavkov, ktoré boli vyčíslené právnou zástupkyňou žalobcu za 3 úkony právnej pomoci podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písmena a/vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len vyhláška) za 1 úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu za rok 2014 á 61,87 Eur za rok 2015 á 64,53 Eur (prevzatia príprava zastúpenie vrátane prvej porady s klientom , účasť na pojednávaní dňa 28. 04. 2015) spolu 126,40 eur, k tomu paušálna náhrada hotových výdavkov podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky za 1 úkon právnej pomoci v roku 2014 á 8,04 Eur a v roku 2015 á 8,39 Eur spolu 16,43 Eur. Spolu 142,83 Eur. 11. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne svoje odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. a), d), f) a e) a ustanovením § 221 ods. 1 písmeno d), f) a h) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (O.s.p). Podľa názoru žalovaného je rozhodnutie vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Súd je povinný odôvodnenie formulovať spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické lexikálne a štylistické hľadiská. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu II/117/07 a ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/25/2007. Poukázal na ustanovenie § 272 ods. 1 a 2 a § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že spoločnosť Poštová banka a.s. ako právny predchodca žalovaného povinne na svojom internetovom sídle zverejňuje svoje obchodné podmienky v súlade s ustanovením § 37 ods. 1 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách. Tieto obchodné podmienky boli žalobcovi dostupné k nahliadnutiu v akomkoľvek formáte písma a žalobca si ich mohol preštudovať kedykoľvek pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere a aj po jej uzavretí. Zároveň poukázal na 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok písmeno b), pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Znenie rozhodcovskej doložky konštruovanej tak ako ja uvedené vyššie nadobudlo platnosť a účinnosť voči žalobcovi a tento mal možnosť, pokiaľ by bol v príslušnom spore žalobcom predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu. Nie je preto správne konštatovanie súdu prvej inštancie že rozhodcovská doložka platná a účinná v aktuálnom čase spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a že táto rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť riešiť spor na všeobecnom súde. Ďalej poukázal žalovaný na ustanovenie § 93 b) ods. 1 a 2 zákona č.483/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a zmeneného novelou zákonom č.492/2009 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.12.2009 a na ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Úverová zmluva ktorej plnenie je predmetom konania predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade ustanoveniami zákona č.483/2001 Z.z. a o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Vyššie uvedenými zákonmi nebola uložená povinnosť bankám pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam uvedeným v žalobe a mal možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov slúžiacich v jeho prospech a tým ovplyvniť rozhodnutie rozhodcovského súdu. Na výzvu rozhodcovského súdu, ktorú si prevzal reagoval tým, že má záujem splácať svoj dlh a poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Nemožno konštatovať, že rozhodcovské konanie prebiehalo bez účasti žalobcu. Rozhodcovský súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k žalobe žalovaného a túto výzvu rozhodcu žalobca využil, t.j. v stanovenej lehote oznámil svoju žalobnú odpoveď, nepredložil žiadne iné listinné dôkazy neustanovil si rozhodcu ani nenamietal rozhodcovskú doložku. Rozhodcovský súd preto pokračoval v konaní a vydal na základe predložených listinných dokladov a v súlade so všeobecnými záväznými predpismi rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Sama skutočnosť, že spotrebiteľovi sa niektoré ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy javia ako nejasné alebo nejednoznačné nezakladá bez ďalšieho neprijateľnosť dodávateľom naformulovaného ustanovenia. V niektorých prípadoch môže presvedčenie spotrebiteľa o nejasnosti spotrebiteľskej vyplývať nie zo samotného textu spotrebiteľskej zmluvy, ale z individuálnych okolností za ktorých bola uzavretá. Následne poukázal žalovaný na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/446/2013 zo dňa 09.10.2014 a na skutočnosť, že splnenie si povinností vyplývajúcej priamo zo zákona teda povinnosti banky v zmysle ustanovenia § 93 písm. b) ods. 1 zákona č.483/2001 Z.z. nemôže spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Rozhodcovská arbitrážna a mediačná a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s č. SRS001 v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, preto žiadal v rozsudok v celom rozsahu zmeniť a žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovanému alebo alternatívne, aby príslušný súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancii na ďalšie konanie a zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov konania. 12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,92 Eur k rukám právneho zástupcu žalovabcu. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec po právnej stránke správne posúdil. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá zákonným požiadavkám s tým, že z odôvodnenia rozsudku vyplýva čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná stručne jasne a výstižne bolo vysvetlené ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Podľa názoru žalobcu skutočnosti uvedené žalovaným nijako nezbavovali právnu predchodkyňu žalovaného povinnosti predložiť žalobcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočné zrejmé, že žalobcovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca žalovanej takto nepostupoval, respektíve pokiaľ takýto postup nebol žalovaným doložený listinami pripojenými k vyjadreniu k žalobe, respektíve v rámci svojej obrany súd prvej inštancie správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opak o tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Poukazovanie na povinnosti uvedené v zákone o bankách sa javia ako formálne deklarovanie a nie ich skutočné dodržiavanie. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o to, čo je rozhodcovské konanie, nebolo mu to náležite vysvetlené respektíve za žiadnych okolností nebol na to upozornený. Hoci žalobca vo svojej žalobnej odpovedi zo dňa 22.08.2013 nenamietal právomoc rozhodcovského súdu, pretože nemal ani vedomosť čo to rozhodcovské konanie je, neznamená to, že žalobcovi viac neprináležalo právo podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný civilný súd. Skutočnosť, že žalobca je dlžníkom zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej dňa 21.05.2009 nebola sporná. Ani samotný žalobca túto skutočnosť nespochybňoval. Podstatou konania o zrušení rozhodcovského rozsudku však bolo posúdenie otázky, či rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná, čo žalovaný doposiaľ nepreukázal. Žalovaný uvádza vo svojom odvolaní ustanovenie § 40 ods. 4 zákona č.244/2002 Z.z. je zrejmé, že poukazuje na úpravu v znení účinnom od 01.01.2015. Novelizované znenie zákona o rozhodcovskom konaní sa nevzťahuje na posudzovanú vec. Od 01.01.2015 je v účinnosti zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie, spory vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv vrátane zrušenia rozhodcovského rozsudku. S prechodným ustanovení tohto zákona možno vyvodiť, že pokiaľ ide o lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku respektíve ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá pred 01.01.2015 použijú sa predpisy účinné do 31.12.2014 respektíve rozhodcovská zmluva sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia (§ 73 ods. 2, 3). Na posudzovanú vec je preto potrebné aplikovať zákon č.244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2014, t.j. tak ako to aplikoval aj súd prvej inštancie. Žalovaná si jednostranne vyhradila voľbu rozhodcovského súdu a žalobca bol tak nútený sa rozhodcovskému konaniu podrobiť. Takéto dojednanie v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a ako neprijateľná podmienka je s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Možno konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane, preto odvolacie dôvody, ako i ďalšie námietky žalovaného považuje žalobca za nepodstatné. 13. Vyjadrenie k odvolaniu s možnosťou sa k nemu vyjadriť bolo zaslané právnej zástupkyni žalovaného dňa 10.08.2016. Vyjadrenie nebolo zaslané. 14. Odvolací súd na základe včas podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a 380 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 ods.1 C.s.p. (a contrario) s použitím § 470 ods.2 C.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 03.11.2016 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 15. Odvolací sa súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré je presvedčivé, jasné a výstižné a vyporiadava sa s podstatnými tvrdeniami sporových strán. 16. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 15.03.2013 podal žalovaný na Stálom rozhodcovskom súde žalobu, ktorou sa domáhal od žalobcu zaplatenia 2.383,92 Eur spolu s príslušenstvom. Tento návrh bol odôvodnený tým, že dňa 18.12.2012 došlo k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka a.s. a obchodnou spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED. Dňa 15.01.2013 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok medzi obchodnou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a obchodnou spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. Právny predchodca žalovaného, ako veriteľa a žalobca ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere č. 6960232609, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky v dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsoby započítania boli uvedené v listine „aktuálny stav úveru“ ku dňu 30.11.2012. K žalobe žalovaný pripojil výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 19.04.2010 a upomienku zo dňa 09.02.2010, ako aj všeobecné podmienky úverovej zmluvy a zmluvu o úvere zo dňa 22.04.2009. Rozhodcovský súd vyzval žalobcu na podanie žalobnej odpovede dňa 22.07.2013, na ktorú žalobca reagoval podaním zo dňa 22.08.2013. 17. Stály rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom sp. zn. PC- B/0413/0115 zo dňa 30.04.2014 vyhovel návrhu žalovaného a zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny 2.383,92 Eur a úroku vo výške 19,5 % ročne zo sumy 2.383,92 Eur od 15.11.2013 do zaplatenia istiny, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.383,92 eur od 15.11.2013 do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 14.11.2013 vo výške 1.582,75 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 205,43 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 261,74 Eur, všetko mesačných splátkach po 150,- Eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade nesplnenia dlhu podľa určeného splátkového kalendára. Uvedený rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 22.07.2014. 18. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo uzavretie zmluvy o úvere zo dňa 21.05.2009 medzi právnym predchodcom žalovaného a to Poštovou bankou a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Medzi účastníkmi tejto zmluvy išlo o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Žalobca uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, preto správne súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca si rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere osobitne nevyjednal a táto bola veriteľom vopred pripravená v rámci obchodných podmienok a teda žalobca nemal možnosť ako zmeniť alebo ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovská doložka bola skutočne medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, ktorej súčasťou bol predložený formulár Všeobecných obchodných podmienok pre úver obsahujúci jej rozhodcovskú doložku čo naozaj spôsobuje nevyváženosť rozhodcovskej doložky, preto je správny záver súdu prvej inštancie je rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky uzavretá medzi dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom je neplatná. Preto bola namieste vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako to vyplýva výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne aplikoval prechodné ustanovenia § 343 ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti s tým že na exekučné konania začaté na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 01.01.2015 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Vzhľadom k tomu, že žalobca navrhol odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že tento je stále právoplatný a vykonateľný i odvolací súd ma za to, že bolo dôvodné návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vyhovieť. Správny je i výrok o trovách konania i o súdnom poplatku. 19. Správnosť odvolaním napadnutého rozsudku nebola spôsobilá spochybniť ani námietku nesprávneho právneho posúdenie veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že podľa ustanovení zákona o bankách žalobca nemal vedomosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy a že o tejto možnosti mal vedieť. Ustanovenie § 93 b) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nijako nezbavovalo právneho predchodcu žalovaného povinností predložiť žalobcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobcovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie čo vlastne znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca žalovaného takto nepostupoval, čo nedoložil listinami pripojenými k vyjadreniu k žalobe, ale ani v priebehu konania na súde prvej inštancie, tento správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo ktorá voľba konkrétne znamená. Na strane spotrebiteľa platí najdôležitejší princíp, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Povahe spotrebiteľských právnych vzťahov odporuje požiadavka podrobnej, či detailnej znalosti právnych predpisov, napríklad zákona o bankách. Neinformovanosť spotrebiteľa mu preto nemôže byť na ujmu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Ncdo/1/2012 zo dňa 31.01.2013 a 4Ncdo/9/2012 zo dňa 16.01.2013. Čo do námietky žalovaného, že podľa ustanovenia § 93 b) ods. 1 zákona o bankách bol právny predchodca žalovaného povinný poskytnúť žalobcovi neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy odvolací súd uvádza, že žalovaný neuzatvoril zo žalobcom osobitnú rozhodcovskú zmluvu, ale rozhodcovskú doložku, ktorá bola začlenená do vopred pripravenej zmluvy. Stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. 20. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p rozsudok ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.