{"guid": "5d700317-ea0d-4662-a34d-f7cb50f50f1c:03eb4a66-a7e8-4409-9539-63f9bccc6b94", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8114223040.1", "spisova_znacka": "9Co/209/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/209/2015 z 9. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 9. novembra 2016, sp. zn. 9Co/209/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8114223040.1", "identifikacne_cislo": "8114223040", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2016-11-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03eb4a66-a7e8-4409-9539-63f9bccc6b94", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114223040.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8114223040.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8114223040.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/209/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223040
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114223040.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcu: X. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, G. XXX XX, v konaní zast. Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
Sládkovičova 8, proti žalovanému : PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45869464 Astrová 2/A, Bratislava,
zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčenkova 13, IČO:
42174716, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 12C/299/2014-86 zo dňa 28.04.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok.

Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu ku žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
vydaného Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 30.04.2014 sp. zn. PC-B/0413/0115 zo dňa
30.04.2014, zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4,
Bratislava, IČO: 35862882, do právoplatnosti tohto rozsudku. Zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný
Stálym rozhodcovským súdom dňa 30.04.2014 sp. zn. PC-B/0413/0115 zo dňa 30.04.2014, zriadený
Rozhodcovskou, arbitrážnou, mediačnou, a.s., so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35862882.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok 331,50 Eur, v lehote do
10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.  Posledným výrokom žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania 142,83 Eur  na účet jeho právnej zástupkyne, v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 40 ods. 1 a 2, § 41 ods. 1 veta
1) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust. § 52 ods. 1, §  53 ods. 1, 3 a 5 Občianskeho
zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo
uzavretie zmluvy o úvere zo dňa 21.05.2009 medzi Poštovou bankou a.s. ako veriteľom a žalobcom
ako dlžníkom, pričom medzi účastníkmi tejto zmluvy išlo o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý
sa musí použiť spotrebiteľské právo, keďže úver poskytnutý žalobcovi je úverom spotrebiteľským.
Predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru, pričom
právny predchodca žalovaného bol podnikateľom a medzi predmet jeho činnosti patrilo aj poskytovanie
spotrebiteľských úverov.



4. Žalobca uzatváral  zmluvu ako fyzická osoba, ktorý nekonal  v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto súd posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. Na základe
tejto zmluvy o úvere vznikla pohľadávka proti žalobcovi, ktorá bola postúpená žalovanému a tento
si ju uplatnil v konaní na rozhodcovskom súde, pričom právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť
spor účastníkov bola vyvodená z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo Všeobecných obchodných
podmienok úverovej zmluvy. Uvedenú rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou formulárovej zmluvy,
je však potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná, pretože znemožňuje žalobcovi
ako spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom ak podá žalobu dodávateľ.

5. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca  si rozhodcovskú doložku v zmluve
o úvere osobitne nevyjednal a táto bola veriteľom vopred pripravená v rámci obchodných podmienok
a teda žalobca  nemal možnosť ako zmeniť alebo ovplyvnil jej obsah (mohol zmluvu len ako celok
odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam).  Vyjadrenie žalobcu  svedčí o tom, že tento nemohol
si byť vedomý  všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie a jej cieľom
bolo iba uzavretím zmluvy získať peniaze. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná,
tak táto skutočnosť spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobcu  a preto je potrebné konštatovať neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky.
Uvedená rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá  už podpisom zmluvy,
ktorej súčasťou bol predtlačený formulár Všeobecných obchodných podmienok pre úver obsahujúci
aj rozhodcovskú doložku, čo spôsobuje nevyváženosť rozhodcovskej doložky a preto súd dospel k
záveru, že rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky uzavretá medzi dodávateľom a
žalobcom ako spotrebiteľom  je neplatná a z toho dôvodu vyhovel návrhu žalobcu  na zrušenie rozsudku
rozhodcovského súdu tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

6. Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu žalobcu  zrušením rozhodcovského rozsudku uvedeného
vo výrokovej časti a keďže rozhodcovský rozsudok bol zrušený aj z dôvodov podľa § 40 písm. c/ zákona
č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, tak podľa § 43 ods.1 citovaného zákona po právoplatnosti
tohto rozsudku bude súd pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe na začatie
rozhodcovského konania.

7. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na prechodné ustanovenia § 243d zákona č. 233/1995 o
súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti (exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení zákona č. 335/2014 Z.z. ods. 1 exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu (zákona č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom
2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vydanie
exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; ak rozhodcovské
rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Ods. 2 na exekučné konanie
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a,
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobca navrhol odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, keďže
rozhodcovský rozsudok je stále právoplatný a vykonateľný, dospel k záveru, že návrh na odklad je
dôvodný už aj s prihliadnutím na skutočnosť, že návrhu žalobcu  na zrušenie rozhodcovského rozsudku
bolo vyhovené a preto odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

9. Pretože žalobca mal v konaní plný úspech, za podmienok podľa ust. § 142 ods.1, O.s.p. jej  súd proti
neúspešnému žalovanému   priznal náhradu trov konania v plnej výške súdom zistených preukázane
a účelne vynaložených trov; naopak neúspešný žalovaný   musí prípadné vlastné trovy v plnej výške
znášať sám.

10. Náhrada trov konania v prospech žalobcu pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia a
hotových výdavkov, ktoré boli vyčíslené právnou zástupkyňou žalobcu za 3 úkony právnej pomoci podľa
ustanovenia § 11 ods. 1 písmena a/vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej len vyhláška) za 1 úkon právnej služby 1/13
výpočtového základu za rok 2014 á 61,87  Eur za rok 2015 á 64,53 Eur (prevzatia príprava zastúpenie



vrátane prvej porady s klientom , účasť na pojednávaní dňa 28. 04. 2015) spolu 126,40  eur, k tomu
paušálna náhrada hotových výdavkov podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky za 1 úkon právnej pomoci
v roku 2014 á 8,04  Eur a v roku 2015  á 8,39 Eur spolu 16,43  Eur. Spolu 142,83 Eur.

11. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne svoje odvolanie odôvodnil
ustanovením § 205 ods. 2 písm. a), d), f) a e) a ustanovením § 221 ods. 1 písmeno d), f) a h) Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (O.s.p). Podľa názoru žalovaného je rozhodnutie vo svojom
odôvodnení nepreskúmateľné, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané
v každom súdnom rozhodnutí. Súd je povinný odôvodnenie formulovať spôsobom, ktorý zodpovedá
základným pravidlám logického jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické lexikálne
a štylistické hľadiská. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu II/117/07
a ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu, ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/25/2007. Poukázal na ustanovenie § 272 ods. 1 a 2 a § 273 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Uviedol, že spoločnosť Poštová banka a.s. ako právny predchodca žalovaného povinne
na svojom internetovom sídle zverejňuje svoje obchodné podmienky v súlade s ustanovením § 37
ods. 1 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách. Tieto obchodné podmienky boli žalobcovi dostupné k
nahliadnutiu v akomkoľvek formáte písma a žalobca si ich mohol preštudovať kedykoľvek pred uzavretím
predmetnej zmluvy o úvere a aj po jej uzavretí. Zároveň poukázal na 10.2.2 Všeobecných obchodných
podmienok písmeno b), pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient je oprávnený predložiť tento
spor na prerokovanie rozhodnutie  Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho
poriadku,  ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému
súdu. Znenie rozhodcovskej doložky konštruovanej tak ako ja uvedené vyššie nadobudlo platnosť a
účinnosť voči žalobcovi a tento mal možnosť,  pokiaľ by bol v príslušnom spore žalobcom predložiť
tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu. Nie je preto správne konštatovanie
súdu prvej inštancie že rozhodcovská doložka platná a účinná v aktuálnom čase spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a že táto rozhodcovská doložka nedáva
spotrebiteľovi možnosť riešiť spor na všeobecnom súde. Ďalej poukázal žalovaný na ustanovenie
§ 93 b) ods. 1 a 2 zákona č.483/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere
a zmeneného novelou zákonom č.492/2009 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.12.2009 a na
ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 a § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Úverová zmluva ktorej plnenie je predmetom konania predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou
bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade ustanoveniami
zákona č.483/2001 Z.z. a o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o
žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. Vyššie uvedenými zákonmi nebola uložená
povinnosť bankám pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy preukázateľne poučiť
klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z
obchodov. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam uvedeným v žalobe a mal možnosť
navrhnúť vykonanie dôkazov slúžiacich v jeho prospech a tým ovplyvniť rozhodnutie rozhodcovského
súdu. Na výzvu rozhodcovského súdu, ktorú si prevzal reagoval tým, že má záujem splácať svoj
dlh a poukázal na svoju nepriaznivú finančnú situáciu. Nemožno konštatovať, že rozhodcovské
konanie prebiehalo bez účasti žalobcu. Rozhodcovský súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k žalobe
žalovaného a túto výzvu rozhodcu žalobca využil, t.j. v stanovenej lehote oznámil svoju žalobnú
odpoveď, nepredložil žiadne iné listinné dôkazy neustanovil si rozhodcu ani nenamietal rozhodcovskú
doložku. Rozhodcovský súd preto pokračoval v konaní a vydal na základe predložených listinných
dokladov a v súlade so všeobecnými záväznými predpismi rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku. Sama skutočnosť, že spotrebiteľovi sa niektoré ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy javia ako
nejasné alebo nejednoznačné nezakladá bez ďalšieho neprijateľnosť dodávateľom naformulovaného
ustanovenia. V niektorých prípadoch môže presvedčenie spotrebiteľa o nejasnosti spotrebiteľskej
vyplývať nie zo samotného textu spotrebiteľskej zmluvy, ale z individuálnych okolností za ktorých bola
uzavretá. Následne poukázal žalovaný na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/446/2013 zo dňa 09.10.2014 a na skutočnosť,  že splnenie si povinností vyplývajúcej priamo
zo zákona teda povinnosti banky v zmysle ustanovenia § 93 písm. b) ods. 1 zákona č.483/2001 Z.z.
nemôže spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Rozhodcovská
arbitrážna a mediačná a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul je členom záujmového združenia
Rozhodcovská a mediačná a.s., zapísaného v zozname  stálych rozhodcovských súdov,  ktorý vedie
Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s č. SRS001
v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, preto žiadal v rozsudok v



celom rozsahu zmeniť a žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovanému
alebo alternatívne, aby príslušný súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancii na ďalšie konanie a zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,92 Eur k rukám právneho
zástupcu žalovabcu. Uviedol,  že súd prvej inštancie dospel na základe skutkového stavu zisteného
z vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec po právnej stránke správne posúdil.
Odôvodnenie rozsudku zodpovedá zákonným požiadavkám s tým,  že z odôvodnenia rozsudku vyplýva
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov,  ako sa vo veci vyjadrila žalovaná stručne jasne a
výstižne bolo vysvetlené ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Podľa názoru žalobcu skutočnosti uvedené žalovaným nijako nezbavovali
právnu predchodkyňu žalovaného povinnosti predložiť žalobcovi návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočné zrejmé, že žalobcovi sa poskytuje možnosť
voľby prijať alebo neprijať takýto návrh a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj
jasné a zrozumiteľné informácie čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny
predchodca  žalovanej takto nepostupoval, respektíve pokiaľ takýto postup nebol žalovaným doložený
listinami pripojenými k vyjadreniu k žalobe,  respektíve v rámci svojej obrany súd prvej inštancie správne
konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
opak o tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Poukazovanie na povinnosti
uvedené v zákone o bankách sa javia ako formálne deklarovanie a nie ich skutočné dodržiavanie.
Žalobca nemal žiadnu vedomosť o to, čo je rozhodcovské konanie, nebolo mu to náležite vysvetlené
respektíve za žiadnych okolností nebol na to upozornený. Hoci žalobca vo svojej žalobnej odpovedi
zo dňa 22.08.2013 nenamietal právomoc rozhodcovského súdu, pretože nemal ani vedomosť čo
to rozhodcovské konanie je, neznamená to, že žalobcovi viac neprináležalo právo podať žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný civilný súd. Skutočnosť,  že žalobca je dlžníkom zo
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej dňa 21.05.2009 nebola sporná. Ani samotný žalobca túto skutočnosť
nespochybňoval. Podstatou konania o zrušení rozhodcovského rozsudku však bolo posúdenie otázky,
či rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná,  čo žalovaný doposiaľ
nepreukázal. Žalovaný uvádza vo svojom odvolaní ustanovenie § 40 ods. 4 zákona č.244/2002 Z.z.
je zrejmé,  že poukazuje na úpravu v znení účinnom od 01.01.2015. Novelizované znenie zákona o
rozhodcovskom konaní sa nevzťahuje na posudzovanú vec. Od 01.01.2015 je v účinnosti zákon č.
335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý upravuje spotrebiteľské rozhodcovské
konanie, spory vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv vrátane zrušenia rozhodcovského rozsudku. S
prechodným ustanovení tohto zákona možno vyvodiť, že pokiaľ ide o lehotu na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku respektíve ak rozhodcovská zmluva bola uzavretá pred 01.01.2015 použijú
sa predpisy účinné do 31.12.2014 respektíve rozhodcovská zmluva sa spravuje predpismi účinnými v
čase jej uzavretia (§ 73 ods. 2, 3). Na posudzovanú vec je preto potrebné aplikovať zákon č.244/2002 Z.z.
v znení účinnom do 31.12.2014,  t.j. tak ako to aplikoval aj súd prvej inštancie. Žalovaná si jednostranne
vyhradila voľbu rozhodcovského súdu a žalobca bol tak nútený sa rozhodcovskému konaniu podrobiť.
Takéto dojednanie v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa a ako neprijateľná podmienka je s poukazom
na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Možno konštatovať, že z odôvodnenia rozsudku súdu
prvej inštancie vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej
strane a právnymi závermi na druhej strane,  preto odvolacie dôvody, ako i ďalšie námietky žalovaného
považuje žalobca za nepodstatné.

13.  Vyjadrenie k odvolaniu s možnosťou sa k nemu vyjadriť bolo zaslané právnej zástupkyni žalovaného
dňa 10.08.2016. Vyjadrenie nebolo zaslané.

14.  Odvolací súd na základe včas podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a 380 zákona č.160/2015 Z.z.  Civilný sporový poriadok
(ďalej C.s.p) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 385 ods.1 C.s.p. (a contrario) s
použitím § 470 ods.2 C.s.p.  s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu
dňa 03.11.2016 a zistil,  že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Odvolací sa súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,  ktoré je
presvedčivé, jasné a výstižné a vyporiadava sa s podstatnými tvrdeniami sporových strán.



16.  Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva,  že dňa 15.03.2013 podal žalovaný na Stálom
rozhodcovskom súde žalobu, ktorou sa domáhal od žalobcu zaplatenia 2.383,92 Eur spolu s
príslušenstvom. Tento návrh bol odôvodnený tým, že dňa 18.12.2012 došlo k uzatvoreniu zmluvy o
postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka a.s. a obchodnou spoločnosťou
BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED. Dňa 15.01.2013 bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok
medzi obchodnou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a obchodnou spoločnosťou
PRO CIVITAS s.r.o. Právny predchodca žalovaného,  ako veriteľa a žalobca ako dlžník uzatvorili zmluvu
o úvere č. 6960232609, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky v dobe od uzatvorenia
zmluvy po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom
jednotlivé platby a spôsoby započítania boli uvedené v listine „aktuálny stav úveru“ ku dňu 30.11.2012.
K žalobe žalovaný  pripojil výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 19.04.2010 a upomienku
zo dňa 09.02.2010, ako aj všeobecné podmienky úverovej zmluvy a zmluvu o úvere zo dňa 22.04.2009.
Rozhodcovský súd vyzval žalobcu na podanie žalobnej odpovede  dňa 22.07.2013, na ktorú žalobca
reagoval podaním zo dňa 22.08.2013.

17. Stály rozhodcovský súd rozhodcovským rozsudkom sp. zn.  PC- B/0413/0115  zo dňa 30.04.2014
vyhovel návrhu žalovaného a zaviazal žalobcu  na zaplatenie istiny 2.383,92  Eur a úroku vo výške
19,5 % ročne zo sumy 2.383,92 Eur od 15.11.2013  do zaplatenia istiny, úroku z omeškania vo
výške 9  % ročne zo sumy 2.383,92 eur od 15.11.2013  do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov
a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 14.11.2013 vo výške 1.582,75  Eur,  náhradu poplatku za
rozhodcovské konanie vo výške 205,43 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 261,74 Eur,
všetko mesačných splátkach po 150,- Eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade nesplnenia dlhu
podľa určeného splátkového kalendára. Uvedený  rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa
22.07.2014.

18. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že vydaniu rozhodcovského rozsudku
predchádzalo uzavretie zmluvy o úvere zo dňa 21.05.2009 medzi právnym predchodcom žalovaného
a to Poštovou bankou a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Medzi účastníkmi tejto zmluvy išlo
o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Žalobca uzatváral zmluvu ako
fyzická osoba, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti,  preto
správne súd prvej inštancie posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Odvolací súd súhlasí s
právnym názorom súdu prvej inštancie, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca si
rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere osobitne nevyjednal a táto bola veriteľom vopred pripravená
v rámci obchodných podmienok a teda žalobca nemal možnosť ako zmeniť alebo ovplyvniť jej obsah.
Rozhodcovská doložka bola skutočne medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy,
ktorej súčasťou bol predložený formulár Všeobecných obchodných podmienok pre úver obsahujúci jej
rozhodcovskú doložku čo naozaj spôsobuje nevyváženosť rozhodcovskej doložky, preto je správny
záver súdu prvej inštancie je rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky uzavretá medzi
dodávateľom a žalobcom ako spotrebiteľom je neplatná. Preto bola namieste vyhovieť návrhu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako to vyplýva výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie správne aplikoval prechodné ustanovenia § 343 ods. 2 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti s tým že na exekučné konania začaté na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 01.01.2015 sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014.
Vzhľadom k tomu, že žalobca navrhol odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku z dôvodu,
že tento je stále právoplatný a vykonateľný i odvolací súd ma za to, že bolo dôvodné návrhu na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vyhovieť. Správny je i výrok o trovách konania i o súdnom
poplatku.

19. Správnosť odvolaním napadnutého rozsudku nebola spôsobilá spochybniť ani námietku
nesprávneho právneho posúdenie veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z
dôvodu, že podľa ustanovení zákona o bankách žalobca nemal vedomosť prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy a že o tejto možnosti mal vedieť. Ustanovenie § 93 b) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
nijako nezbavovalo právneho predchodcu žalovaného povinností predložiť žalobcovi návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobcovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom



konaní a  aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie čo vlastne
znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca žalovaného takto
nepostupoval, čo nedoložil listinami pripojenými k vyjadreniu k žalobe, ale ani v priebehu konania na súde
prvej inštancie, tento správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo ktorá voľba konkrétne znamená. Na strane
spotrebiteľa platí najdôležitejší princíp, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Povahe spotrebiteľských
právnych vzťahov  odporuje požiadavka podrobnej, či detailnej znalosti právnych predpisov, napríklad
zákona o bankách. Neinformovanosť spotrebiteľa mu preto nemôže byť na ujmu. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Ncdo/1/2012 zo dňa
31.01.2013 a 4Ncdo/9/2012 zo dňa 16.01.2013. Čo do námietky žalovaného, že podľa ustanovenia
§ 93 b) ods. 1 zákona o bankách bol právny predchodca žalovaného povinný poskytnúť žalobcovi
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy odvolací súd uvádza, že žalovaný neuzatvoril
zo žalobcom osobitnú rozhodcovskú zmluvu, ale rozhodcovskú doložku, ktorá bola začlenená do vopred
pripravenej zmluvy. Stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky,
ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

20.  Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
vzťahu k žalovanému v plnom rozsahu.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.



Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a)  dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12C/299/2014", "guid": "515ba5ed-9a0e-40db-bfa1-9279636aeb41:d7598638-8b64-4362-9a63-977756a8307c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7164e1e7-a31a-400a-b3f2-ccf4c078be66", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.169.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 169/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/2016 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.169.2016.1"}, {"guid": "ussr:4e358f93-1759-4601-b41f-d9adb82b6df7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.174.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 174/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 174/2016 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.174.2016.1"}]}