Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Sd/32/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200373 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200373.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľky C. S., nar. XX.T. XXXX, bytom Z., Ul. A. č. XXX/XX, zastúpená M.. M. S., nar. XX. O. XXXX, bytom Z., Ul. A. č. XXX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29.augusta č. 8, o starobný dôchodok takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 21.apríla 2016 č. XXX XXX XXXX X a v r a c i a vec odporkyni na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d/ v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p.. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. V preskúmanej veci odporkyňa dňa 21.04.2016 pod č. XXX XXX XXXX X vydala rozhodnutie, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o starobný dôchodok k 01.11.2011, pretože nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z.z.. 2. Citovaný výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že Zákon o sociálnom poistení v § 65 ods. 1 upravuje, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Keďže navrhovateľka vychovala dve deti a XX rokov veku dosiahla 11.02.2008, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 Zákona o sociálnom poistení dosiahla pripočítaním 45 kalendárnych mesiacov k veku XX rokov až 01.novembra 2011. K uvedenému dátumu nebola navrhovateľka dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov, lebo získala 1461 dní obdobia dôchodkového poistenia, s odkazom na presný rozpis uvedený na priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. 3. Dôvodila tiež tým, že podľa § 60 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní obdobia dôchodkového poistenia, z čoho je zrejmé, že 01.02.2011 navrhovateľka získala 4 roky a 1 deň dôchodkového poistenia. Argumentovala, že podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 4. Odkázala na ustanovenie § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení neskoršieho predpisu, podľa ktorého za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 5. Konštatovala, že navrhovateľka podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky z 27.05.2004 má od 01.05.2004 priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. § 38 ods. 1 a § 39 výsluhový dôchodok a celková doba výkonu služby je 31 rokov a 182 dní. S poukazom na to, že navrhovateľka získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, navrhovateľke pre nárok na starobný dôchodok doba služby od 01.11.1972 do 30.04.2004, t.j. v rozsahu 31 rokov a 182 dní bola hodnotená. 6. Odporkyňa uviedla, že zosúladila aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky deklarovaný vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórii funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Z evidenčného materiálu, ktorý má odporkyňa k dispozícii, doba pracovnej činnosti colníka od 01.11.1971 do 31.12.1999 nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie. Keďže doba pracovnej činnosti colníka nie je zaradená na účely dôchodkového zabezpečenia podľa druhu vykonávaných funkcií do I. a II. kategórie funkcií, nie je možné príslušnú dobu zamestnania hodnotiť v kategórii funkcií, a teda ani aplikovať § 274 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. S poukazom na uvedené odporkyňa uzavrela, že žiadosť o starobný dôchodok z 30.03.2016 zamietla. 7. Rozhodnutie odporkyne napadla včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť, vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Poukázala na to, že sociálna poisťovňa, ústredie nesprávne právne posúdila jej žiadosť vo veci zisťovania splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok, keď na splnenie zákonnej podmienky dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov podľa § 65 ods.1 Zákona o sociálnom poistení započítava len dobu poistenia 4 roky a 1 deň, teda doby počas ktorej študovala a odpracovala u iných zamestnávateľov ako v colnej správe. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľmi dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Podľa judikátu Najvyššieho súdu SR obsiahnutého v rozsudku sp. zn.: 7So/138/2011 je absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia, a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR aj nesplnenie podmienky získania viac ako 10 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získanie tejto doby v osobitnom systéme poistenia, má Sociálna poisťovňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom systéme a dôchodok priznať žiadateľovi po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Odlišným postupom - nezapočítaním doby poistenia by sa doby poistenia poistenca stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení preto priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2003 Z.z. nevylučuje, aby výkon služby v colnej správe nebol považovaný za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z.. 8. Zopakovala, že ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi ozbrojeného zboru, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa Zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky a získal k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 9. Zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení obsahoval inštitút pracovných kategórií (poznámka: už zákony č. 55/1956 Zb. a č. 101/1964 Zb. ho tiež upravovali). V § 12 vymedzoval, ktoré pracovné činnosti patria do I. a II. pracovnej kategórie a § 120, ktoré funkcie vojakov a príslušníkov ZNB sa na základe rozhodnutí ministrov NO a vnútra zaraďujú do I. kategórie. Aj zákon č. 100/1988 Zb. § 14 a 130 zhodne upravoval pracovné kategórie. Napríklad zákon 101/1964 Zb. § 99 ods. 1 určil, že poistenec po odpracovaní najmenej 25 rokov ma nárok na starobný dôchodok po dosiahnutí 57 roku veku (II. kategória) a 55 roku veku (I. kategória). Obdobne bola riešená aj výška dôchodku. Starobný dôchodok vo výške 60 % priemerného mesačného zárobku sa priznával poistencom v I. kategórii a 55 % priemerného mesačného zárobku poistencom v II. kategórii. Z predmetnej zákonnej úpravy I. a II. pracovnej kategórie funkcii je evidentné zvýhodnenie poistencov možnosťou skoršieho odchodu do starobného dôchodku a zvýhodnenie vo vyplácaní vyššieho starobného dôchodku. Okrem týchto dvoch výhod pre poistencov I. a II. kategórie funkcií predchádzajúce zákonné úpravy nič naviac negarantovali. 10. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom zabezpečení zrušovacím ustanovením zrušil súčinnosťou od 01.01.2004 dovtedajšie zákonné úpravy sociálneho zabezpečenia, a tým aj zvýhodnenie poistencov podľa pracovných kategórií. Správa sociálneho zabezpečenia silových zložiek na základe špeciálnej zákonnej úpravy, zákona č. 328/2002 Z.z. prešla pod osobitné úrady dôchodkového zabezpečenia. Zákonodarca, aby zabránil strate už nadobudnutých výhod podľa predchádzajúcich zákonných úprav pre tých poistencov, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok za účinnosti novej zákonnej úpravy, ustanovením § 274 posunul lehotu na uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnancov do I. a II. pracovnej kategórie do 31.12.2023. 11. Podľa predošlých zákonných úprav služba colníka nebola považovaná za vybranú a tým aj zvýhodnenú pracovnú kategóriu. Keďže žiadosťou zo dňa 30. marca 2016 o starobný dôchodok si navrhovateľka neuplatňovala nárok na zvýhodnenie prináležiace len poistencom I. a II. kategórie funkcií, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX . 0 zo dňa 21.04.2016 je z tohto dôvodu zavádzajúce a nezákonne. Podstata celého problému rozhodovacej činnosti sociálnej poisťovne je v tom, že poisťovňa viazaná právnym názorom Najvyššieho súdu SR striktne vychádza z rozhodnutí tohto súdu, ktorý doposiaľ konal len vo veci starobných dôchodkov (vojakov/ policajtov) zaradených do I. kategórie funkcií. Krajský súd v Bratislave v analogickom prípade návrhu colníka nezaradeného do zvýhodnenej kategórie (č.k.: 10Sd/62/2014-12) a Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 5.12.2014 rozhodnutia poisťovne zrušili s odôvodnením, že aj colníkom nesplňujúcim podmienky § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. a nezaradeným do zvýhodnených pracovných kategórii funkcii, je poisťovňa povinná priznať starobný dôchodok v alikvotnej výške. Je nepochybné, že aj colníci poberajúci výsluhový dôchodok z osobitného systému poistenia podľa zák. č. 328/2002 Z.z sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok (citácia z rozsudku NS SR č. 7So/l 38/2011). Preto z toho vyplýva, že poisťovňa nemôže neprihliadať na dobu poistenia navrhovateľa vo všeobecnom systéme a 4 roky a 1 deň poistenia nechať jednoducho prepadnúť, pretože takýto zámer neobsahuje žiadne ustanovenie Zákona o sociálnom zabezpečení. Priznanie starobného dôchodku poistencom len I. a II. pracovnej kategórie funkcii (policajtom a vojakom), v ktorých prípadoch už poisťovňa rozhodla, je diskriminačné vo vzťahu k iným poistencom poisteným najmenej 15 rokov v osobitnom systéme poistenia poberajúcim výsluhový dôchodok. Navrhovateľka zdôraznila, že si žiadosťou o priznanie starobného dôchodku neuplatnila nárok na priznanie starobného dôchodku od 55 roku veku, ani si neuplatňuje vyššie dávky podľa § 133 zákona 100/1988 Zb. v spojení s § 274 zákona 461/2003 Z.z., preto neexistuje žiaden dôvod podmieňovať nárok na priznanie starobného dôchodku zaradením pracovnej činnosti colníka do I. resp. II. kategóriou funkcií. 12. Odporkyňa sa k návrhu na preskúmanie vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 03.06.2016 a navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení zotrvala na zistenom skutkovom stave a na právnom názore prezentovanom v odôvodnení rozhodnutia, a preto súd duplicitne túto argumentáciu odporkyne opakovať nebude. 13. Z administratívneho spisu je nesporné, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 30.03.2016 požiadala o priznanie starobného dôchodku od 01.02.2008 s uvedením, že navrhovateľka od 01.07.1972 do 31.10.1972 pracovala Slovenská kniha Bratislava, od 01.11.1972 do 30.04.2004 Colné riaditeľstvo Bratislava, od 01.05.2004 poberá výsluhový dôchodok. V žiadosti je súčasne uvedená poznámka, že menovaná trvá na podanej žiadosti, aj keď nepracovala v I. a II. pracovnej kategórii. 14. Rovnako je medzi účastníkmi konania nesporné, že navrhovateľka poberá výsluhový dôchodok, a že na účely tohto výsluhového dôchodku bola aj zhodnotená doba služobného pomeru od 01.11.1972 do 30.04.2004. 15. Odporkyňa na základe evidenčného materiálu v odôvodnení rozhodnutia poukázala na to, že navrhovateľka nespĺňa podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pretože k 01.11.2011 nebola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov a získala iba 4 roky a 1 deň obdobia dôchodkového poistenia bez obdobia výkonu služby colníka v dĺžke 31 rokov a 182 dní. 16. Zo zistených skutočností je bez akýchkoľvek pochybností, že navrhovateľka podmienku nároku na starobný dôchodok pri izolovanej aplikácii ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nesplnila, ak by neexistovala judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spojení s Dohovorom o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhlásených v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb.. 17. Odporkyňa síce všeobecne konštatovala, že rozhodnutie bolo vydané na základe judikátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak neuviedla žiaden konkrétny judikát na predmetnú vec sa vzťahujúci. Okrem judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý navrhovateľka cituje v návrhu na preskúmanie, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10So/59/2014, ktorý podľa názoru súdu je skutkovo identický s predmetnou vecou. V tejto súvislosti súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že (citácia): „Podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy Slovenskej republiky), ak má alebo ak by mala iná chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. V Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011 stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych bolo pod č. 55 uverejnené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.októbra 2009 sp. zn.: 9So/214/2008, ktoré sa týkalo obdobnej veci ako je vec prejednávaná, a z ktorého právnej vety vyplýva, že ak pre príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku priznanej v dobe trvania služobného pomeru a pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok. Z uvedeného podľa súdu jednoznačne vyplýva právny názor, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.“ 18. V preskúmavanej veci je nepochybné, že navrhovateľka v tzv. všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia získala 4 roky a 1 deň obdobia dôchodkového poistenia, ktoré jej neboli započítané do doby výkonu služby. 19. Zo zisteného skutkového stavu teda jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka žiadala, aby jej bol priznaný starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku, pretože okrem doby výkonu služby v rozsahu 31 rokov a 182 dní má ďalšiu dobu poistenia zo všeobecného systému v rozsahu 4 roky a 1 deň, ktorú žiadala zohľadniť podanou žiadosťou po dosiahnutí dôchodkového veku. Z právneho názoru vyplývajúceho z rozsudkov Najvyššieho súdu SR uvedeným v citovanom rozsudku navrhovateľkou, ale aj v rozsudku, ktorý súd cituje v odôvodnení rozhodnutia, jednoznačne vyplýva, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č. 128. 20. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie rozhodnutia a dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d/, § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie. 21. Odporkyňa v ďalšom konaní je viazaná právnym názorom súdu, a teda je povinná postupovať tak, ako súd citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením §250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka, ktorá mala v konaní úspech, si trovy konania neuplatnila. 23. V predmetnej veci bolo konanie začaté dňa 17.05.2016 a dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravil v § 491 ods. 1 tak, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 24. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku - konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 25. Vzhľadom na to, že konanie v preskúmavanej veci bolo začaté pred 01.07.2016, súd v konaní postupoval podľa zákona č. 99/1963 Zb., teda Občianskeho súdneho poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).