Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19CoE/39/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414202128 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414202128.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, proti povinnej: P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. R., K. XX/X, o vymoženie 934,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 3Er/208/2014-13 zo dňa 03.11.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §§ 3; 52 ods. 1; 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že v danom prípade by uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku, ktorý je vo veci exekučným titulom, boli v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a namietal, že v zmysle tejto dôvodovej správy je predmetná rozhodcovská doložka v zmysle zákona a neprieči sa dobrým mravom., keďže nebráni dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle rozhodcovskej doložky. Oprávnený ďalej poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 9CoE/18/2010 a namietal, že v období do 31.12.2007 sa ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné ostatné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Preto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka, ani sankcia vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia. Novelizovaným ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani platnosť úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. Preto pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá úverová zmluva, podľa ktorej dlžníkom bol subjekt spĺňajúci podmienky pre jeho označenie za spotrebiteľa, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z takto uzavretej úverovej zmluvy posudzovať podľa ustanovení §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka. To platí aj pre § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré až od 01.01.2008 označilo za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľských zmluvách dojednanie rozhodcovskej doložky. Zmluva zo dňa 10.10.2005, ktorú uzavrel právny predchodca oprávneného, bola úverová zmluva. Výslovne to vyplýva z bodu 3.1 zmluvy a z bodu 1 Obchodných podmienok pre úver. Pokiaľ je účastníkom zmluvy spotrebiteľ, musí byť záväzkový vzťah posudzovaný podľa zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku lex specialis. Pretože v preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzavretá dňa 10.10.2005, môže byť právna dovolenosť či rozpor s dobrými mravmi posudzovaná len podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozsudok rozhodcovského súdu sa stal právoplatný a vykonateľný aj z dôvodu, že povinný nepodal ani opravný prostriedok podľa § 3 Zákona o rozhodcovskom konaní a ani žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvého stupňa napriek tomu, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, konštatoval, že rozsudok sa prieči dobrým mravom, pričom neuviedol, na základe čoho k takému záveru dospel. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako to exekútor žiadal. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami ho dopĺňa. Oprávnený namietal, že zmluva medzi oprávneným a povinným je úverovou zmluvou, ktorá bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch, bola uzavretá pred 01.01.2008, a preto nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred týmto dňom posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Pretože v preskúmavanej veci bola úverová zmluva uzavretá dňa 10.10.2005, môže byť posudzovaná len podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, Zákone o ochrane spotrebiteľa a podľa Obchodného zákonníka. K tejto námietke oprávneného odvolací súd konštatuje, že zmluva uzavretá medzi predchodcom oprávneného a povinným bola uzavretá dňa 18.09.2006, nie 10.10.2005, ako to oprávnený nesprávne v odvolaní tvrdí. Zmluvu, uzatvorenú medzi oprávneným a povinným možno bez pochýb považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinný ku dňu uzavretia zmluvy (15.08.2007), na ktorý sa oprávnený odvolal, v ustanovení § 2 písm. b) uvádza, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Pri uplatnení zásady lex specialis derogat legi generali, je argument oprávneného, že ide o úverovú zmluvu, a preto nemožno práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, irelevantné. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Peňažné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch oprávneného túto charakteristiku spĺňa. K odvolacej námietke oprávneného, že zmluva medzi oprávneným a povinným vznikla pred 01.01.2008 odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník síce až od 01. 01. 2008 v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007. Občiansky zákonník účinný do 31.12.2007 len demonštratívne menoval niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať i iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v tomto prípade, lebo dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej všetky spory medzi účastníkmi zmluvy mali byť predložené na rozhodnutie rozhodcovi a následné predloženie veci rozhodcovskému súdu spôsobili to, že povinnému ako spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje Občiansky zákonník, ktorý s takýmito neprijateľnými podmienkami, spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ust. § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 OZ nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ účinného ku dňu 15.08.2007 považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú. Dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred jediným rozhodcom je pre jeho neprijateľnosť neplatné. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy, majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Rozhodcovský rozsudok bez platnej rozhodcovskej zmluvy nie je spôsobilým exekučným titulom, na čo súd prihliada podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekúcia vedená na základe takéhoto exekučného titulu je neprípustné a musí sa zastaviť (§ 57 os. 1 písm. g) Exekučného poriadku). V štádiu poverovania sa tomu rovná stav zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K uvedenému odvolací súd len dopĺňa, že povinnosť skúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie č. C-40/08 (Asturcom). Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.