Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Co/43/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109219650 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8109219650.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcov 1a. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, M., 1b. B. T., rod. X. nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, M., 1c. Ing. U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, M., 1d. Z. V., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, M., 2. R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 3. L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 4. R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 5. R. X., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, 6. E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 16. P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 17. R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 18. W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 19. R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 20. Ing. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X. X., všetci právne zastúpení JUDr. Bernardínou Ilčinovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Duchnovičovo nám. 1, proti žalovaným 1. A - REGO, s.r.o., so sídlom Hlavná 108, Prešov, IČO: 36 488 496, právne zastúpený JUDr. Jozefom Bujňákom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 94, 2. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X. XXX/X, X. X., právne zastúpený Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, v konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C 173/2009 - 402 zo dňa 10.10.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom II. výroku, ktorým súd uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa zásahov do výkonu vlastníckych práv žalobcov so spresnením označenia LV tak, že parcely reg. „C“ KN č. 2048/4, KN č. 2054/4 sú správne zapísané na LV č. XXXX kat. úz. X. X., obec X. X., okres P.. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom konanie vo vzťahu žalobcov v pôvodne 1a., 1b. a 1d. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade zastavil (výrok I.). Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu vlastníckych práv žalobcov prenikaním chovaných zvierat na parcely žalobcov v 1. - 6. a 16. - 20. rade na parcely registra „C“ KN č. 2048/16, KN č. 2048/17 a KN č. 2053/321 zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. X. X., obec X. X., okres P., KN č. 2048/18, KN č. 2053/322, zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. X. X., obec X. X., okres P., KN č. 2048/4, KN č. 2054/4, zapísané na LV č. XXXX (správne označenie LV je č. XXXX - poznámka odvolacieho súdu), kat. úz. X. X., obec X. X., okres P. a KN č. 2048/5, KN č. 2048/6, KN č. 2054/3 vedené na LV č. XXXX, kat. úz. X. X., obec X. X., okres P., počnúc právoplatnosťou rozsudku (výrok II.). V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol (výrok III.) a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). V odvodnení uviedol, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 21.08.2009 domáhali uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa zásahov do vlastníckych práv žalobcov prenikaním chovaných zvierat na tam špecifikované pozemky žalobcov. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou nesúhlasili. Súd mal preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi alebo výlučnými vlastníkmi nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým dochádza k neoprávneným zásahom. Žalovaný v 1. rade je evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. X. X., obec X. X., okres P., stavby súp. č. XXX, č. XXXX a vlastníkom silážnej jamy. Podľa výpisu z Obchodného registra má žalovaný v 2. rade (správne má byť uvedené žalovaný v 1. rade; poznámka odvolacieho súdu) v predmete činnosti uvedené okrem iného „rekreačná jazda koní“. Žalovaný v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. X. X., obec X. X., okres P.. Žalovaný v 2. rade je zamestnancom žalovaného v 1. rade na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.05.2013 a jeho pracovnou náplňou je správa objektov žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade realizuje chov koní, ako aj ďalšie aktivity s tým súvisiace. Podľa žalobcov asi od roku 2005 dochádza svojvoľne a bez súhlasu vlastníkov nehnuteľností k zásahom do ich vlastníctva spôsobom, že kone sa pohybujú každodenne po predmetných parcelách, čím dochádza k devastácii pôdy a znemožneniu vlastníkom predmet vlastníctva užívať, či už na výstavbu alebo pestovanie poľnohospodárskych plodín, resp. žalobcovia ich majú v úmysle darovať. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného v 1. rade vyplynulo, že maštaľ kupovali bez vedomia o tom, že je postavená na nevysporiadaných pozemkoch. Mali snahu sa s vlastníkmi pozemkov dohodnúť a prípadne pozemky odkúpiť, doteraz s negatívnym výsledkom. Pozemky žalobcov sa snažia využívať len minimálne na prechod koní, prípadne na odvoz hnoja. Zo špecifikácie predloženej žalovaným v 1. rade doručenej súdu dňa 16.04.2012 vyplynulo, že spoločnosť A-REGO v roku 2012 nevlastnila žiadne vlastné kone, mala ustajnených 11 koní + 3 malé kone k tréningu na prechodný čas dvoch mesiacov. Zo správy Plemenárske služby Slovenskej republiky š.p. súdu doručenej 11.06.2014 vyplýva, že na farme s registračným číslom 211018 A-REGO s.r.o. Kanaš 975, Veľký Šariš je registrovaných celkom 14 koní. Ako majiteľ koňa je evidovaný aj žalovaný v 2. rade. Na farme evidujú 3 kusy hovädzieho dobytka a 3 kusy kôz. Žalovaný v 2. rade je majiteľom a držiteľom hovädzieho dobytka a kôz. Súd na základe vykonanej ohliadky na mieste samom dňa 20.04.2012 zistil, že na zelenej trávnatej ploche sa nachádzajú exkrementy koní a počas ohliadky sa kone sudkyňou zaregistrované v počte cca 12 (podľa účastníkov ich bolo viac, asi 20) pásli na pozemkoch. V konaní boli predložené fotografie žalobcom v 7. rade preukazujúce ním tvrdené skutočnosti o tom, že na pozemkoch v jeho vlastníctve sa pasú kone, zdržujú sa tam aj iné hospodárske zvieratá ako morky, sliepky, kozy, tieto sú umiestnené v kuríne. Svedkyňa T. M. poprela, žeby na nehnuteľnostiach vo vlastníctve, prípadne v spoluvlastníctve žalobcov boli vyháňané zvieratá a žalovaný v 1. rade vlastné zvieratá ani nevlastní. Budova vo vlastníctve žalovaného slúži na ustajnenie cudzích koní na základe dohody medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade P. M., ktorý má dohodu s majiteľmi koní a o tieto sa stará. Svedkyňa tiež uviedla, že okrem nájomných koní vlastní jej manžel (žalovaný v 2. rade) dva psy a hydinu; má však psy zavreté v maštali rovnako ako aj hydinu. Zvieratá sa pohybujú na pozemku vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a stane sa, že vybehnú na pozemky vo vlastníctve žalobcov, pretože parcely nie sú ohradené. Žalovaný v 2. rade (pôvodne vypočúvaný ako svedok, neskôr sa stal účastníkom konania) uviedol, že so žalovaným v 1. rade má len ústnu dohodu o ustajnení koní, on sám vlastní priľahlý pozemok, o kone sa stará, sám chová 20 sliepok, dva psy, dve kozy a ustajnených má cca 12 až 20 koní. Potvrdil, že kone vyvádzajú na pastviny cez parcely č. 2048/4, 2054/4 a týmto spôsobom sa vracajú aj späť. Poprel, žeby hospodárske zvieratá v jeho vlastníctve (teda s výnimkou koní) sa zdržiavali na pozemku žalobcov. Psy sú v maštali a keď ich potrebuje venčiť, tak pobehujú po jeho pozemku, alebo ich chodí venčiť na cestu. Tiež potvrdil, že kosil polia žalobcov, pretože sa tam zdržiavajú napr. hady, čo je nebezpečné. Žalobcovia sa o pozemky nestarajú, ani sa na nich nevyskytujú. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že je zamestnancom spoločnosti A-REGO a spravuje to tam. Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C 269/09, kde žalobcami sú žalobcovia v tomto konaní a žalovaným je len žalovaný v 1. rade súd zistil, že predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré doposiaľ právoplatne skončené nebolo. Obrana žalovaného v 1. rade spočívala v tom, že nie je vlastníkom žiadnych zvierat, a preto nemôže zabrániť prenikaniu na susedné pozemky žalobcov. Ďalej žalobcovia z jeho pohľadu nepreukázali, žeby došlo k nejakej škode a zvieratá sa tam chovali ešte za čias bývalých vlastníkov. Žalobcovia navyše svoje vlastníctvo neudržujú, je to zarastené, zanedbané a žalobcovia ako vlastníci nemôžu prikazovať iným vlastníkom, aby ochraňovali ich pozemky. Žalovaný v 1. rade ďalej argumentoval, že má uzavretú nájomnú zmluvu so Slovenským pozemkovým fondom ako správcom nezistených vlastníkov na pozemky, ktoré sú predmetom konania, a preto je výkon jeho práva v súlade so zákonom. Súd konštatoval, že žalovaný v 1. rade nepredložil nájomnú zmluvu, z ktorej by vyplývalo, že má uzatvorenú nájomnú zmluvu so spoluvlastníkmi, alebo vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Slovenský pozemkový fond je evidovaný ako správca parcely nezisteného vlastníka, len na LV č. XXXX podielovej spoluvlastníčky U. X. so spoluvlastníckym podielom 2800/1512000. Nakoľko sa nejedná o majoritného spoluvlastníka je nepravdepodobné, aby mal žalovaný v 1. rade platne uzatvorenú nájomnú zmluvu. Žalobcovia v 16., 17. a 20. rade sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností. Prvostupňový súd vec právne posúdil podľa ust. § 126 ods. 1 prvá veta, § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poukázal na rozsudok NS ČR sp.zn. 2CdoN 1626/96, podľa ktorého, cit: „Zákaz protiprávneho rušenia vlastníka veci podľa § 126 ods. 1 OZ prichádza do úvahy tam, kde neoprávnené rušenie vlastníka zo strany rušiteľa trvá, resp. pokračuje, alebo tam, kde síce už prestalo, avšak existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti.“ Žalobcovia relevantným spôsobom preukázali, že k predmetným nehnuteľnostiam ich viaže buď spoluvlastnícke právo (1-6., 18., 19. rade) alebo výlučné vlastníctvo (16., 17., 20. rade). Povinnosťou žalovaných bolo preukázať, že disponujú právom, na základe ktorého sú žalobcovia ako vlastníci povinní strpieť zásah do ich vlastníckeho práva. Z pohľadu súdu žalovaní nijakým spôsobom nepreukázali, že existuje zákonný dôvod zasahovať do vlastníckeho práva žalobcov spôsobom, že nechajú prechádzať a pohybovať sa predovšetkým kone po nehnuteľnostiach vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcov. Keďže táto dôkazná povinnosť zaťažovala žalovaného, bolo jeho povinnosťou predložiť súdu relevantné dôkazy, že skutočne disponuje nájomnou zmluvou uzatvorenou so Slovenským pozemkovým fondom na prenájom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Obrana žalovaného v 1. rade však spočíva aj v tom, že chované hospodárske zvieratá nie sú jeho vlastníctvom a vo vlastníctve má len hospodárske budovy, ktoré na základe ústnej dohody so žalovaným v 2. rade slúžia na ustajnenie koní a iných hospodárskych zvierat. Súd považoval žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade za dôvodnú, pričom je bez významu, že žalovaný v 1. rade nevlastní nijaké zvieratá. Žalovaný v 1. rade je podľa zápisu na LV č. XXXX, kat. úz. X. X. výlučným vlastníkom nehnuteľností - stavieb tam zapísaných a je nesporné, a nepoprel to ani žalovaný v 1. a 2. rade, že v objekte má ustajnené nielen kone, ale aj hovädzí dobytok a iné hospodárske zvieratá. Prevádzanie koní z nehnuteľností žalovaného v 1. rade cez pozemky predovšetkým žalobcov v 16. a 17. rade, zabiehanie koní počas paše na pozemky ostatných žalobcov a to prakticky každodenne s výnimkou zimných mesiacov, nie je možné považovať za primerané miere pomerov. Pohyb koní po nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov nielen obmedzuje, ale prakticky znemožňuje výkon vlastníckeho práva žalobcov akýmkoľvek spôsobom, či už použiť pozemok pre stavebné účely, prípadne na pestovanie poľnohospodárskych plodín, či iným vhodným spôsobom podľa vlastného uváženia. Je dôvodné uložiť žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcov prenikaním chovaných zvierat. Takéto konanie aj keď nie priamo žalovaného v 1. rade, ale zvieratami prenikajúcimi z jeho nehnuteľností výrazne sťažuje výkon práva žalobcov. Súd považoval žalobu za dôvodnú aj voči žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. X. X., kde realizuje chov hydiny, kôz a vlastní aj dva psy. Žalovaný v 2. rade poprel, žeby zvieratá v jeho vlastníctve prenikali na pozemok žalobcov. Zvieratá sú buď uzavreté v kurníku, alebo v maštali. Možno výnimočne hydina zabehne na pozemky žalobcov, avšak je to preto, že pozemky žalobcov nie sú oplotené. Mal v úmysle situáciu riešiť oplotením svojho pozemku, avšak toto mu zmarilo Mesto X. X., keď mu drobnú stavbu nepovolilo. Súd nevidel porušenie vlastníckych práv žalobcov žalovaným v 2. rade prenikaním hydiny, kôz a psov na pozemky žalobcov, pretože žalovaný v 2. rade ako vlastník pozemku má právo na tomto chovať zvieratá. Súd vychádzal zo zásady, že susedské práva môžu byť účinne uplatňované len na základe princípu vzájomnosti. Ochrana poskytovaná právu vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane náležiacej právu vlastníka druhej veci. Žalobcovia v tomto prípade relevantným spôsobom nepreukázali, že zvieratá vo vlastníctve žalovaného v 2. rade nad mieru primeranú pomerom obťažujú žalobcov ako vlastníkov. Žalovaný v 2. rade sa však priamo podieľa na rušení vlastníckych práv žalobcov tým, že on prevádza kone z nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 1. rade cez pozemky žalobcov na pastviny a v tomto prípade nie je významné, či sú kone vo vlastníctve žalovaných, alebo tretích osôb. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že kone sú skutočne prevádzané cez pozemky žalobcov a o kone sa stará žalovaný v 2. rade na základe ústnej dohody so žalovaným v 1. rade ktorý mu poskytol nehnuteľnosť na ustajnenie koní. Aktivity žalovaného v 2. rade súvisiace so starostlivosťou o kone vo vlastníctve tretích osôb nesúvisia s jeho pracovnou činnosťou ako zamestnanca u žalovaného v 1. rade, pretože pracovná činnosť žalovaného v 2. rade u žalovaného v 1. rade spočíva v správe nehnuteľností vo vlastníctve, alebo nájme žalovaného v 1. rade, nie v zabezpečovaní starostlivosti o hospodárske zvieratá. Je preto irelevantné, či je žalovaný v 2. rade zamestnancom žalovaného v 1. rade v súvislosti s prejednávanou vecou. Významné v konaní je preukázanie, či žalovaní v 1. a 2. rade ako vlastníci (nájomcovia) vecí nad mieru primeranú pomerom ohrozujú výkon práv žalobcov ako vlastníkov nehnuteľností v susedstve. Žalovaný v 1. rade ako vlastník budovy, kde sú hospodárske zvieratá chované a z ktorej sa imisie uskutočňujú a žalovaný v 2. rade ako priamy rušiteľ, ktorý rušenie prenikaním hospodárskych zvierat realizuje. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol z dôvodu, že v petite návrhu si žalobcovia uplatnili právo aj na zdržanie sa zásahov na parcelách KN č. 2048/19, zapísanej na LV č. XXXX a KN č. 2048/2, zapísanej na LV č. XXXX, obe kat. úz. X. X., obec X. X., okres P., pričom označené parcely nie sú evidované na uvedených listoch vlastníctva a zo zápisu v katastri nehnuteľnosti vyplýva, že tieto nepatria do vlastníctva, resp. spoluvlastníctva žalobcov. Zároveň súd nepovažoval za dôvodné zaviazať žalovaných na splnenie záväzku solidárne, nakoľko rušenie vyplýva z odlišného právneho základu. U žalovaného v 1. rade jeho povinnosť vyplýva z vlastníctva nehnuteľností - hospodárskej budovy, v ktorej sú ustajnené hospodárske zvieratá a u žalovaného v 2. rade je to priame rušenie jeho aktívnou činnosťou spočívajúcou vo vedomom prevádzaní hospodárskych zvierat a v umožnení ich prenikania na parcely žalobcov. Z pohľadu súdu je irelevantné skúmať právny vzťah žalovaných k chovaným zvieratám, podstatné je, že žalovaní nepreukázali existenciu práva, ktoré by ukladalo povinnosť žalobcom strpieť zásahy do výkonu ich vlastníckych právo zásahom zo strany žalovaných. O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p.. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný v 1. rade. Uviedol, že podľa jeho názoru bol žalobný petit v prvej vete vyhovujúceho výroku odlišný a súd rozhodol mimo petit, na čo nemal právomoc. Potvrdil, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. území X. X., ktoré prenechal do užívania chovateľom koní, resp. neskôr žalovanému v 2. rade. Sám uvedené nehnuteľnosti neužíva, pričom žalobcovia nepreukázali rušivú činnosť žalovaného v 1. rade. Mal za to, že aj žalobcovia by mali prijať opatrenia, aby zabránili náhodným pobytom cudzích zvierat po svojom pozemku. Žalobcovia nepreukázali ani naliehavý právny záujem na rozhodnutí. Zdôvodnenie, že chcú tam realizovať stavby, resp. pozemky darovať, nemajú právny význam pre rozhodnutie. Naopak, tým, že sa o svoje pozemky nestarajú, ohrozujú žalovaných nebezpečenstvom požiaru. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať trovy konania. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku, proti vyhovujúcemu výroku, odvolanie žalovaný v 2. rade. Namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že súd sa nevysporiadal s podaním žalobcov v pôvodne v 7. až 10. rade (Y. M., T. M., R. M., U. B.), ktorí zobrali žalobu voči žalovaným v 1. a 2. rade späť. Z tohto dôvodu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Ďalej uviedol, že konštatovanie, že sa priamo podieľa na rušení vlastníckych práv žalobcov tým, že prevádza kone z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného v 1. rade cez pozemky žalobcov na pastviny, je nesprávne a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ani pri výsluchu v pozícii svedka dňa 27.11.2012 sa nevyjadril, že by mal prevádzať kone po parcelách žalobcov. Vo vzťahu k ustajneným koňom pred súdom (ako svedok) uviedol, že má ústnu dohodu so žalovaným v 1. rade. Pri výsluchu v pozícii žalovaného v 2. rade dňa 22.04.2014 na priamu otázku právnej zástupkyne žalobcov, aby sa vyjadril k tvrdeniu, že mu má žalovaný v 1. rade prenajímať kone a o tieto sa má starať uviedol, že to nie je pravda, s čím sa súd prvého stupňa nijako nevysporiadal. Medzi týmito výsluchmi prebehol značný časový odstup a došlo k zmene pomerov. Žalovaný v 2. rade je zamestnaný u žalovaného v 1. rade ako správca budov, pričom žiadne aktivity spojené so starostlivosťou o kone vo vlastníctve tretích osôb už dlhodobo nemá a žiadneho koňa ani nevlastní. Nik zo žalobcov po jeho pristúpení do konania v pozícii žalovaného v 2. rade ani len netvrdil, že chová kone, že sa stará o kone tretích osôb, prípade že ich má v nájme alebo ich vlastní, nehovoriac o tom, že takúto skutočnosť žalobcovia vôbec nepreukázali. Z tohto dôvodu sa mal súd prvého stupňa zaoberať aj pasívnou legitimáciou na jeho strane. Zdôraznil, že súd mal pri rozhodovaní vychádzať zo stavu aktuálneho v čase rozhodnutia a nie zo stavu spred dvoch a viac rokov. V náplni jeho pracovnej činnosti je aj správa objektov vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Z tohto dôvodu sa denne vyskytuje aj v jeho objektoch. Nemôže za to, že je žalobcami denne videný v okolí ich nehnuteľností a títo si ho stotožňujú s jeho zamestnávateľom. Poukázal na to, že pozemky žalobcov sa nachádzajú v areály bývalého jednotného roľníckeho družstva, kde sa vykonávala intenzívna poľnohospodárska živočíšna veľkovýroba, preto je potrebné aj v tomto kontexte posudzovať aj pojem miery primeranej pomerom. Záujem žalobcov užívať svoje nehnuteľnosti je len účelovo proklamovaný, v skutočnosti sa o svoje pozemky nestarajú a tieto sú neudržiavané. Súd nezistil dostatočne skutkový stav veci, lebo sa nevysporiadal s čestným prehlásením pána U. P.. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací vzhľadom na včas podané odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd uložil povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu vlastníckych práv žalobcov, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade vo veci samej nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd uložil povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu vlastníckych práv žalobcov potvrdil v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom II. výroku dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil. Odvolaním neboli napadnuté výroky rozsudku, ktorými súd konanie zastavil (I. výrok), návrh v prevyšujúcej časti zamietol (III. výrok) a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku (IV. výrok) Uvedené výroky sú právoplatné a odvolací súd ich nepreskúmaval (§ 206 ods. 2, 3 O.s.p.). Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie, preto úlohou odvolacieho súdu bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Žalobcom namietané nesprávne právne posúdenie odvolací súd posúdil ako neopodstatnené. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že na základe podanej žaloby je potrebné poskytnúť ochranu vlastníckeho práva žalobcov v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Prvostupňový súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, t.j. jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Len na doplnenie odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá a druhá Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Toto ustanovenie predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva v prospech ostatných vlastníkov susedných nehnuteľností, ide o tzv. susedské práva. Jeho zmyslom je chrániť riadny výkon vlastníckeho práva tak, aby nedochádzalo k prenikaniu rušivých vplyvov na susediaci pozemok a to nad mieru primeranú pomerom, ktorá sa musí skúmať vždy s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu. V tomto prípade žaloba bola pôvodne podaná iba voči žalovanému v 1. rade ako vlastníkovi stavby, z ktorej na pozemky žalobcov prenikajú chované zvieratá (kone), čím dochádza k neprimeranému obmedzeniu ich vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré nemôžu využívať, či už na poľnohospodársku činnosť alebo ako stavebný pozemok. Následne súd do konania na strane žalovaného pripustil žalovaného v 2. rade, ktorý sa stal vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. reg. „C“ KN č. 2048/8 druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria vedené na LV č. XXXX kat. úz. X. X.. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného v 1. rade týkajúcej sa skutočnosti, že súd prvého stupňa mal rozhodnúť nad rámec petitu, odvolací súd uvádza, že na pojednávaní konanom dňa 15.07.2014 došlo k zmene petitu v znení: „Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zdržať sa zásahov do vlastníckych práv tak, že nesmú nechať chované zvieratá vnikať na susediace pozemky žalobcov v 1. až 11. rade v katastrálnom území X. X. - M. a to na parcely registra C... .“ V porovnaní so znením výroku tak, ako bol na pojednávaní vyhlásený došlo k upresneniu v tom smere, aby bol výrok rozsudku riadne vykonateľný. Nedošlo však k obsahovej zmene navrhovaného petitu. Uvedené je v súlade aj so znením rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 19/2007 zo dňa 28.03.2007, podľa ktorého: „Viazanosť súdu žalobou neznamená, aby súd bol povinný do výroku svojho rozsudku doslovne previať žalobcom formulované znenie výroku rozhodnutia. Nie je porušením § 153 ods. 2 O.s.p., ak súd použitím iných slov vyjadrí presnejšie rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáha určitým a zrozumiteľným žalobným petitom.“ Súd prvého stupňa náležitým spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodnil, z akého dôvodu nezaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na splnenie zdržania sa zásahov spoločne a nerozdielne. Uviedol predovšetkým, že rušenie vyplýva z odlišného právneho základu. Žalovaný v 1. rade je vlastníkom stavby - hospodárskej budovy, v ktorej sú ustajnené hospodárske zvieratá a žalovaný v 2. rade je priamy rušiteľ. Odlišný spôsob uloženej povinnosti jednotlivým žalovaným ako požadovali žalobcovia nemá však vplyv na dôvodnosť podanej žaloby. Ide iba o určenie spôsobu výkonu povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckych práv u žalovaných. Ďalej žalovaný v 1. rade namietal, že je síce vlastníkom stavieb - hospodárskych budov, avšak tieto neužíva, lebo ich prenechal do užívania chovateľom koní, resp. neskôr žalovanému v 2. rade. Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že vlastníctvo zaväzuje. Každý vlastník nehnuteľnosti je povinný sa o ňu starať, vrátane povinnosti dbať, aby činnosťou na nej vznikajúcou nezasahoval do vlastníckeho práva susediacich pozemkov. V prípade, ak v nehnuteľnosti patriacej žalovanému v 1. rade sú ustajnené zvieratá, či už na základe nájomnej zmluvy alebo na základe iného právneho titulu a z tejto nehnuteľnosti vychádzajú imisie obmedzujúce výkon vlastníckeho práva vlastníkov okolitých nehnuteľností, je za tieto zodpovedný tiež vlastník stavby. Právne významné je to, v koho vlastníctve sú nehnuteľnosti, z ktorých rušenie pochádza a súčasne, či bolo v možnosti daného subjektu zabrániť rušeniu. Navyše v danom prípade bolo v konaní jednoznačne preukázané, že kone vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, resp. kone, ktoré mal žalovaný v 1. rade na základe nájomných zmlúv ustajnené, minimálne do roku 2012 prechádzali cez pozemky žalobcov. V zmysle rozsudku NS ČR sp. zn. 2CdoN 1626/96, na ktorý súd prvého stupňa správne poukázal, zákaz protiprávneho rušenia vlastníka veci prichádza do úvahy aj tam, kde síce už prestalo, ale existuje konkrétne nebezpečenstvo jeho opakovania v budúcnosti. Pokiaľ ide o to, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na žalobe, odvolací súd konštatuje, že v danom prípade sa nejedná o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p.. Preto nie je významné, za akým účelom sa žalobcovia domáhajú ochrany vlastníckeho práva, je právne bezvýznamné, či na pozemkoch chcú pestovať poľnohospodárske plodiny, alebo ich scudzia, či inak s nimi naložia. Pokiaľ žalovaní nepreukázali, že majú titul, na základe ktorého môžu cez pozemky žalobcov prechádzať, resp. nechať prenikať chované zvieratá, bola žaloba dôvodná. Napokon námietka žalovaného v 1. rade, že žalobcovia sa o svoje pozemky nestarajú, nemôže mať vplyv na dôvodnosť podanej žaloby, môže vyústiť však do administratívneho konania o uloženie povinnosti odstrániť kroviny, burinu a podobne, resp. môže vyústiť do ďalšieho súdneho konania, ak by takýmto výkonom, či lepšie povedané pasivitou žalobcov hrozila žalovaným škoda na majetku. Keďže protinávrh v uvedenom smere v konaní podaný nebol, súd nemal povinnosť sa uvedeným zaoberať. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 2. rade, ktorý popieral, že na parcelách vo vlastníctve žalobcov dochádza k zásahu k ich vlastníckeho práva tak odvolací súd uvádza, že uvedené bolo vyvrátené výpoveďou žalobcov v 2., 3., 4. , 16., 17. a 19. rade na pojednávaní konanom dňa 22.04.2014. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že z jej pohľadu je stav ešte horší, lebo s koňmi chodia po celých parcelách, rozširujú sa tam, prevážajú hnoj a popri tomu musia prechádzať cez pozemky žalobcov. Rovnako aj žalobkyne v 3. a 4. rade tvrdili, že dochádza k zasahovaniu do ich vlastníckych práv. Žalobca v 16. rade uviedol, že sa nič nezmenilo k lepšiemu, žalovaný v 2. rade si robí, čo chce, nikoho nerešpektuje, po pozemkoch vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcov prechádza cca 16 koní. Zoberúc do úvahy všetky takmer identické tvrdenia žalobcov a zistenia súdu prvého stupňa na ohliadke, mal odvolací súd za to, že žalovaní sa skutočne dopúšťajú konaní, ktoré nad mieru primeranú pomerom zasahujú do vlastníckych práv žalobcov. Ďalej žalovaný v 2. rade namietal, že súd mal vychádzať z aktuálneho stavu, nie zo stavu spred dvoch a viacerých rokov. K tomu odvolací súd uvádza, že podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Z obsahu spisu vyplýva, že aj v čase vyhlásenia rozhodnutia dochádzalo k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva žalobcov prenikaním chovaných zvierat. Svedčí o tom výpoveď žalobcu v 11. rade na pojednávaní dňa 09.09.2014 (mesiac pred vynesením rozsudku), podľa ktorej kone z nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných prenikajú na všetky špecifikované nehnuteľnosti žalobcov. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie pána U. P. zo dňa 08.09.2014, ktorým vyhlásil, že od žalovaného v 2. rade odkúpil koňa, uvedené čestné prehlásenie samo o sebe ešte nepreukazuje, že z nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných neprenikajú chované zvieratá na pozemok žalobcov. Preukazuje iba, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k zvieraťu a nevyplýva z neho, že žaloba nie je dôvodná. Dôvodnou bola však námietka žalovaného v 2. rade pokiaľ ide o to, že súd prvého stupňa opomenul rozhodnúť o návrhu žalobcov pôvodne označených ako žalobcovia v 7. až 10. rade (Y. M., T. M., R. M. a U. B.) zo dňa 06.05.2014, ktorým uvedení žalobcovia vzali svoju žalobu voči žalovaným v celom rozsahu späť a navrhli konanie voči nim zastaviť. Skutočnosť, že súd nerozhodol o tomto procesnom návrhu však nemá za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej a nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Úlohou súdu prvého stupňa bude procesným spôsobom sa vysporiadať s návrhom žalobcov v 7. až 10. rade a o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodnúť samostatným uznesením v lehote do 15 dní po vrátení spisu. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom výroku, ktorým súd vyhovel návrhu a uložil povinnosť žalovaným v 1. a 2. rade zdržať sa zásahov do výkonu vlastníckych práv žalobcov (výrok II.). Odvolací súd zistil, že pri vyhotovení rozsudku došlo k zjavnej chybe, keď parcely registra „C“ KN č. 2048/4, KN č. 2054/4 sú nesprávne označené, že sú zapísané na LV č. XXXX kat. úz. X. X., obec X. X., obec P.. Správne má byť uvedené, že tieto parcely sú evidované na LV č. XXXX kat. úz. X. X., obec X. X., okres P.. Z tohto dôvodu odvolací súd upresnil zjavnú nesprávnosť spočívajúcu v pisárskej chybe priamo v potvrdzujúcom výroku rozsudku. O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách nerozhodol (§ 224 ods. 1, 4 O.s.p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.