KAUZIS.SKTestovací provoz
RozsudokKrajský súd Prešov16. 12. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/33/2015 z 16. 12. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 16. decembra 2015, sp. zn. 4S/33/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8015200840.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/33/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200840
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200840.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň Mgr.
Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobkyne LARAWIN, s.r.o., K Surdoku
6082/51, 080 01 Prešov, IČO: 47 600 896 proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych veci a rodiny
Bratislava, Špitálska 8, 812 67 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného
zo dňa 4. februára 2015 č. 2015/16167 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov rozhodnutím zo dňa 13.10.2014 č.j. PO1/OK/KON/2014/285
o uložení pokuty uložil v súlade s ustanovením § 68a ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti
právnickej osobe LARAWIN, s.r.o., K Surdoku 6082/51, Prešov, 08001, IČO: 47 600 896 pokutu vo
výške 2000 EUR za porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 zákona NRSR 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ku
ktorému došlo tak, že dňa 25.06.2014 v čase o 11:10 hod. v prevádzke zamestnávateľa na ulici Tkáčskej
3, Prešov, účastník konania využíval závislú prácu fyzickej osoby W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 8,
N., bez založeného pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu. Zároveň uložil účastníkovi
konania pokutu uhradiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov.

Voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným
rozhodnutím zo dňa 4. februára 2015 č. 2015/16167, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie účastníka konania zamietol a odvolaním
napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, Prešov č. j.: PO1/
OK/KON/2014/285 zo dňa 13.11.2014 o uložení pokuty vo výške 2000 EUR potvrdil v celom rozsahu.

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.04.2015 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného sa domáha
z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov,
je nedostačujúce na posúdenie veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.



Namietala, že správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom a vec nesprávne právne posúdil, keď
konštatoval, že využíva závislú prácu p. Ľubockého, lebo v konaní nebolo preukázané, že činnosť, ktorú
tento vykonával dňa 25.06.2014 má znaky závislej práce. Pán Ľubocký sa zaviazal, že pre ňu vykoná
dňa 25.06.2014 dozor jej prevádzkarni. Prijatím návrhu došlo k uzavretiu príkaznej zmluvy. Jedná sa o
občiansko-právny vzťah, v ktorom majú účastníci rovnaké postavenie. Pán Ľubocký vykonával činnosť
vo vlastnom mene, mohol sa nechať zastúpiť inou osobou s alternatívnym nárokom na odmenu, ako
náhradu za čas a nevyhnutné náklady spojené s vykonávaním príkazu. Pán Ľubocký nebol v pracovnom
pomere ani v obdobnom pracovnom vzťahu s ňou a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah.

Ďalej poukázala na to, že správny orgán nepostupoval v konaní v úzkej súčinnosti s ňou a nedal jej
príležitosť aby mohla svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia
a uplatniť svoje návrhy. tým jej odňal možnosť realizovať jej ústavné právo a preto protokol o vykonanej
kontrole nemôže byť spoľahlivým podkladom pre rozhodnutie vo veci samej.

Vytýkala správnemu orgánu, že si nezadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie napadnutého
rozhodnutia, nezistil skutočný stav veci, nekonal v súčinnosti s ňou, a preto rozhodnutie nebolo vydané
v súlade s hmotnoprávnymi i procesnoprávnymi predpismi. Ako to vyplýva z vyjadrenia p. C., ako aj p.
T., tento dňa 25.06.2014 zastupoval pracovníčku, ktorá zo zdravotných dôvodov v danú chvíľu musela
odísť z pracoviska na základe ústneho poverenia konateľa spoločnosti žalobkyne, p.
C.. Z vyjadrenia p. Ľubockého jednoznačne vyplýva, že v čase kontroly nebol v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu, alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou žalobkyne.
Róbert T. v čase kontroly vykonával príkaz príkazníka pre príkazcu, a to: dozor dňa 25.06.2014 od 09:00
hod. do 24:00 hod. v prevádzke príkazcu Happy Day, Tkáčska 3, 080 01 Prešov, na základe Príkaznej
zmluvy zo dňa 24.06.2014, ktorú s príkazníkom podpísal za príkazcu konateľ Q. C..
Odmietla tvrdenie správneho orgánu, že vyjadrenie p. T. vyvracia hodnovernosť existencie príkaznej
zmluvy, keďže uviedol, že dňa 25.06.2014 zastupoval na základe ústneho poverenia konateľa
spoločnosti LARAWIN, s.r.o., p. C.. Uvedené vyjadrenie je neúplné a vytrhnuté z kontextu celého
znenia vyjadrenia p. T.. Kontrolný orgán nezisťoval existenciu príkaznej zmluvy. Takisto nemá oporu v
zákone tvrdenie kontrolného orgánu, že obsah predloženej príkaznej zmluvy jednoznačne potvrdzuje,
že pracovná činnosť, ktorú vykonával dňa 25.06.2014 p. Ľubocký pre spoločnosť LARAWIN, s.r.o. má
všetky znaky závislej práce.

Zdôraznila, že príkaznou zmluvou uzatvorenou medzi p. T. a spoločnosťou LARAWIN, s.r.o. bol založený
zmluvný občianskoprávny vzťah. Na základe príkaznej zmluvy nemohol p. T. vykonávať pracovnú
činnosť, vykonával príkaz príkazcu pre príkazníka, a táto činnosť nenaplňuje pojmové znaky závislej
práce, ako sú uvedené v § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z.

Argumentovala tým, že tvrdenia správneho orgánu, tak ako sú uvedené v odpovedi na vyjadrenie sa k
protokolu o výsledku kontroly, sú neopodstatnené, protizákonné a šikanózne. Postup kontrolného orgánu
odporuje zásade dobrej správy, jeho právna argumentácia je ústavne nekonformná a postup a konanie
kontrolného orgánu je v právnom štáte absolútne neprípustný.

Ďalej poukázala na to, že správny orgán v odôvodnení neanalyzoval svoje úvahy, ktorými sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov. Svoje rozhodnutie argumentačne nepodporil a nevysporiadal sa s
protichodnými dôkazmi. Následkom toho je rozhodnutie nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť
alebo pre nedostatok dôvodov. Odôvodnenie rozhodnutia je arbitrárne a neposkytuje oporu výroku.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Poukázal na závery obidvoch správnych orgánov uvedené v odôvodneniach rozhodnutí a konštatoval,
že odvolací orgán/ žalovaný sa v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia detailne vysporiadal s
každou odvolacou námietkou a uviedol dôkazy, na základe ktorých rozhodol. V žalobe neuviedla žiadny
nový dôvod, ani dôkaz, ktorým by preukázala nezákonné konanie orgánu kontroly a správnych orgánov
I. a II. st. Žaloba je len zopakovaním argumentácie žalobkyne v procese rozporovania kontrolného
zistenia porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorého sa účastník konania dopustil tým, že
dňa 25.06.2014, v čase o 11:10 hod, na svojej prevádzkarni „Happy Day", poskytujúcej služby rýchleho
občerstvenia v spojení s predajom, na adrese Tkáčska 3, 080 01 Prešov, nelegálne zamestnával 1



(slovom jednu) osobu, p. W. T., dátum narodenia XX.XX.XXXX, adresa trvalého bydliska F. XXXX/X,
XXX XX N. ( ďalej len „p. T.'1 v prísl. tvare).

Žalobkyňa v žalobe nekonkretizovala v čom je žalované rozhodnutie nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a ktorá vada v konaní správneho orgánu II. st. mala mať vplyv na zákonnosť žalobou
napadnutého rozhodnutia.

Poukázal na to, že pri výkone kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania
podnikateľskými subjektmi, právnickými a fyzickými osobami, postupuje orgán kontroly ( štátni
zamestnanci útvarov kontroly príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a prizvané osoby,
príslušného policajného zboru, prípadne cudzineckej polície) podľa prísl. ustanovení zákona č. 10/1996
Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o kontrole v
štátnej správe"). Výsledným a rozhodujúcim dokumentom, v ktorom sú uvedené kontrolné zistenia je
protokol o výsledku kontroly, vypracovaný v zmysle § 13 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe.
Rozhodujúcou pre žalovaného, pri vyhodnocovaní predložených dôkazov správnym orgánom I. st. bola
skutočnosť, že priebežný protokol, spísaný v súlade s § 13 ods. 2 písm. a) zákona o kontrole v štátnej
správe, je dôkazným dokumentom k výkonu kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania
kontrolovaným podnikateľským subjektom. Pán T. do protokolu vlastnou rukou s podpisom uviedol, že
pracuje bez pracovnej zmluvy a dodatočne ju doloží. Žalobca z pozície zamestnávateľa, odvádzateľa
poistného, ktorý plnil zákonom o sociálnom poistení stanovenú povinnosť, prihlásil do Registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ( ďalej len „Register
SP") dňa 02.07.2014 o 11:20 hod elektronicky p T. ako zamestnanca s pravidelným príjmom na
obdobie od 25.06.2014 do 30.06.2014. Uvedenú skutočnosť žalovaný vyhodnotil ako dôkaz, že prvotné
vyjadrenie kontrolovanej osoby zodpovedalo skutočnosti; p. T. nemohol byť súčasne v jeden a ten istý
deň zamestnancom aj príkazníkom. Prihlásenie zamestnanca do Registra SP aj vystavenie dodatočne
f predloženej príkaznej zmluvy prináleží žalobcovi.
Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžso/16/2014 zo dňa 25.marca 2015
podľa ktorého všeobecne platí, že zmluva sa posudzuje podľa obsahu nie formy (napr. príkazná zmluva,
ktorá vykazuje znaky závislej práce a nie znaky príkaznej zmluvy, môže byť prekvalifikovaná na pracovnú
zmluvu) a rozhodujúca je aj praktická realizácia zmluvy. Dôležitou skutočnosťou je teda preskúmanie
faktickej situácie vždy v konkrétnom prípade (posúdenie okolností konkrétneho prípadu)!

K samotnému rozporovaniu výkonu závislej práce p. T. v žalobe z dôvodov, že neboli kumulatívne
naplnené znaky závislej práce a orgán kontroly nepreukázal všetky znaky vykonávanej závislej práce
tak, ak ich uvádza § 2 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov
uviedol, že zmluva( právny úkon) sa má posudzovať podľa obsahu, nie podľa formy. Pri posudzovaní
sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť.
Nedojednanie odmeny, pracovného času sa má posúdiť ako obídenie zákona (v danom prípade zákona
o nelegálnej práci), nie ako neprítomnosť znaku. Správny orgán zohľadnil okolnosti konkrétneho prípadu
a posúdil jednotlivé znaky, ako aj celkovú situáciu.

Pri výkone kontroly nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce, ktorá je časovo
ohraničená, ako aj v prípade žalobou napadnutého postupu orgánu kontroly pri kontrole
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania na kontrolovanej prevádzkarni žalobcu, sa stala
kľúčovým pre posúdenie právneho vzťahu kontrolovanej fyzickej osoby p. T.
a kontrolovaného podnikateľského subjektu, voľba výkladového prístupu k § 1 ods.
2 Zákonníka práce, t. j. či o závislú prácu ide vtedy, ak sú naplnené všetky znaky uvedené v §
1 ods. 2 Zákonníka práce (kumulatívny prístup), alebo postačuje naplniť len niektoré znaky
uvedené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce (nekumulatívny prístup).
Za nespochybniteľné považuje, že p. T. v čase výkonu kontroly na kontrolovanej prevádzkami účastníka
konania, okrem jedného hosťa, bol jedinou prítomnou osobou, stál za barom v pozícii zamestnanca -
prevádzkareň bola otvorená, voľne prístupná verejnosti, jeho funkciu, úlohu zastupujúceho personálu
nikto nespochybnil - prevádzkareň patri žalobcovi, vzťah nadriadenosti žalobkyne a podriadenosti
kontrolovanej osoby, p. T. konal na jeho pokyn, v jeho priestoroch, je nespochybniteľný. Žalobkyňa
nepredložila žiadny konkrétny dôkaz, ktorým by dokázala nezákonný postup úradu, obmedzovanie jej
práv a záujmov účinne sa brániť. Odmietnutie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania žalobkyňou
bez konkrétneho dôkazu nezmenilo nič na skutkovej a právnej podstate preukázaného správneho deliktu
orgánom kontroly.



Žalovaný odmietol tvrdenie, že žalobou napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť, nedostatočné a založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Dôkazom sú
taxatívne vymenované listinné dôkazy a ich použitie pri dokazovaní v odôvodnení žalobou napadnutého
rozhodnutia 2015/16167 v chronologickom slede.

V súlade s určenou pôsobnosťou úradu a žalovaného v zákone o službách zamestnanosti je ich
zákonnou povinnosťou kontrolovať dodržiavanie platných právnych predpisov pre služby zamestnanosti,
ochraňovať právo a právom chránené záujmy občanov pred nelegálnym zamestnávaním a nelegálnou
prácou.

Žalovaný má za to, že v danom prípade neprišlo k pochybeniu správneho orgánu pri zisťovaní
skutkového stavu, ani pri jeho právnom posúdení a postup odvolacieho správneho orgánu, ktorý
venoval dostatočnú pozornosť aj preskúmaniu postupu prvostupňového správneho orgánu je v súlade
so zákonom a preto aj žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu je rovnako v súlade
so zákonom.

Súd vo veci rozhodol bez pojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Krajského súdu
v Prešove. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.12.2015.
.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva právom chránené
záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 O.s.p.).

Krajský súd podľa § 244 a nasl. ust. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal
napadnuté rozhodnutia žalovaného a konaní, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych
spisov a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 249 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem
všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré
napadá, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí
nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri
vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je
zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami,
ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec, práva a
povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pri preskúmaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Krajský súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p., § 247 ods. 1 O.s.p. (druhej hlavy piatej časti O.s.p.)
musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom sa vo všeobecnosti rozumie
aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje svoju
právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, ale
súčasne aj povinný vykonávať úkony a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má
predpísané náležitosti.

Činnosťou rozumieme postup podľa predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony v
priebehu konania.



Z administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Prešov č. 173/2014 bola dňa 25.06.2014 vykonaná kontrola dodržiavania ustanovení zákona NRSR č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov v subjekte Larawin, s.r.o., K Surdoku 6082/51, Prešov. Kontrolované obdobie
od 25.06.2014 do ukončenia kontroly v čase od 25.06.2014 do ukončenia kontroly.

Podľa záznamu o poskytnutí informácie kontrolovaného subjektu zo dňa 27.06.2014 v subjekte Larawin,
s.r.o. bol zistený p. T. W., ktorý na základe poverenia firmy Larawin, s.r.o. bol zastupujúci na prevádzke,
kde zastupoval pracovníčku, ktorá zo zdravotných dôvodov musela odísť z pracoviska. V čase kontroly
p. T. nemá uzavretý žiadny pracovný vzťah s našou firmou.

Podľa záznamu o poskytnutí informácie fyzickej osoby zo dňa 30.06.2014, spísaným s W. T. spoločnosti
Larawin s.r.o. dňa 25.06.2014 zastupoval na základe ústneho poverenia konateľa spoločnosti Larawin
s.r.o., p. C.. Je si vedomý, že toho dňa nemal uzavretý žiadny pracovný vzťah.

Podľa protokolu o výsledku kontroly, dodržiavanie ustanovenia zákona 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v
subjekte Q., s.r.o. bola kontrola vykonaná od. 25.06.2010 do 02.07.2014 a kontrolované obdobie bolo od
25.06.2014 do 02.07.2014, miesto vykonania kontroly: v prevádzke zamestnávateľa Tkáčska 3, Prešov.
Dňa 25.06.2015 v čase o 11:00 hod bola vykonaná kontrola nelegálneho zamestnávania v prevádzke
zamestnávateľa, na ul. Tkáčska 3, Prešov, kde zamestnávateľ v prevádzke poskytovania služieb
rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu. Na pracovisku bola kontrolovaná
jedna osoba, ktorá vykonávala prácu pre zamestnávateľa, p. W. T.. Zamestnávateľ nemal v čase výkonu
kontroly založený žiaden pracovnoprávny vzťah s p. W. T., preto došlo zo strany zamestnávateľa k
nelegálnemu zamestnávaniu podľa § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní. Preukázaným nelegálnym zamestnávaním došlo zo strany zamestnávateľa k porušeniu
§ 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zamestnávateľ porušil § 3 ods. 2
Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že využíval závislú prácu p. W. T. bez
založeného pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu. Vedúci kontrolovaného subjektu bol
oboznámený s protokolom a výsledkom kontroly a prevzal protokol dňa 25.07.2014. Dňa 06.08.2014
predložil správnemu orgánu príkaznú zmluvu zo dňa 24.06.2014, uzavretú medzi W. T. - príkazníkom
a príkazcom - Larawin, s.r.o., podľa ktorej predmetom tejto zmluvy je vykonanie nasledovných činností
(ďalej len „príkaz“) príkazníkom pre príkazcu: dozor, a to dňa 25.06.2014 od 09.00 hod do 24.00 hod
v prevádzke príkazcu Happy Day, Tkáčska 3, Prešov. V príkaznej zmluve sa uvádza, že príkazník
sa zaväzuje konať pri plnení príkazu podľa svojej schopnosti a znalosti a je povinný vykonať príkaz
osobne. Ak zverí vykonanie príkazu inému, zodpovedá ako by príkaz vykonával sám. Príkazca je povinný
poskytnúť príkazníkovi odmenu vo výške stanovenej v čl. 6 tejto zmluvy. Uzatvorením tejto príkaznej
zmluvy nevzniká pracovnoprávny vzťah medzi príkazcom a príkazníkom. Zmluvné strany sa dohodli na
celkovej odmene príkazníkovi vo výške 30 EUR. Príkazca sa zaviazal zaplatiť dohodnutú odmenu po
splnení príkazu príkazcom v hotovosti do rúk príkazníka.

Dňa 06.08.2014 predložil žalobca vyjadrenie k protokolu a výsledku kontroly, v ktorom poukázal na to, že
W.B. nevykonával závislú prácu, ale medzi ním a Róbertom Ľubockým bola uzavretá príkazná zmluva
podľa § 724 a nasl. OZ. Z toho dôvodu sa nedopustil nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm.
a) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a neporušil § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní.

Výzvou zo dňa 13.08.2014 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, oddelenie kontroly vyzval
žalobcu na vyjadrenie k protokolu o výsledku kontroly - odpoveď a na prerokovanie zápisnice. Dňa
02.10.2014 bola spísaná zápisnica o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly za účasti konateľa
žalobkyne.

Listom zo dňa 10.10.2014 žalobkyňa predložila prvostupňovému správnemu orgánu vyjadrenie k
zápisnici o prerokovaní protokolu, výsledku kontroly a zaslanie s právnym záverom. Navrhla konanie
v tejto veci zastaviť.

Listom zo dňa 04.10.2014 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny doručil žalobkyni oznámenie, ktorým
jej oznámil, že má možnosť pred vydaním rozhodnutia o uložení pokuty vyjadriť sa v lehote do 10



kalendárnych dní odo dňa prevzatia tohto oznámenia k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Listom zo dňa 27.10.2014 žalobkyňa požiadala o možnosť nazretia do spisu.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny listom zo dňa 30.10.2014 oznámil žalobkyni možnosť nahliadnuť
do spisu.

Dňa 13.11.2014 Úrad práce sociálnych vecí a rodiny vydal rozhodnutie o uložení pokuty pod č. PO1/OK/
KON/2014/285, ktorým podľa § 68a ods. 1 písm. b) Zákona o službách zamestnanosti žalobkyni uložil
pokutu vo výške 2 000 EUR za porušenie podľa § 3 zákona NRSR 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ku
ktorému došlo tak, že dňa 25.06.2014 v čase o 11:10 hod. v prevádzke zamestnávateľa na ulici Tkáčskej
3, Prešov, účastník konania využíval závislú prácu fyzickej osoby W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X,
N., bez založeného pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu. Zároveň uložil účastníkovi
konania pokutu uhradiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že poukázal na zistenia z kontroly dodržiavania ustanovení zákona o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.

O odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.02.2015 č. 2015/16167, ktorým
podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie
účastníka konania zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Prešov, Slovenská 87, Prešov č. j.: PO1/OK/KON/2014/285 zo dňa 13.11.2014 o uložení pokuty vo výške
2000 eur potvrdil v celom rozsahu.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že preskúmaním veci zistil, že základným rozporom medzi správnym
orgánom a účastníkom konania je preukázanie skutkovej podstaty nelegálneho zamestnávania p.
T.astníkom konania. Správny orgán z predloženej dokumentácie z výkonu kontroly nelegálneho
zamestnávania na kontrolovanej prevádzkarni účastníka konania dňa 25.06.2014 v čase o 11:10
hod vyhodnotil prítomnosť a činnosť kontrolovanej osoby p. T. ako závislú prácu bez založenia
pracovnoprávneho vzťahu s kontrolovaným zamestnávateľským subjektom účastníkom konania podľa
zákonníka práce. Účastník konania odôvodnil prítomnosť a činnosť kontrolovanej osoby p. T.
na kontrolovanej prevádzkarni existenciou príkaznej zmluvy zo dňa 24.06.2014, podľa ktorej mal
kontrolovaný p. T. vykonať príkaz príkazníka pre príkazcu dozor na kontrolovanej prevádzke dňa
25.06.2014 od 09.00 hod do 24.00 hod.. Z obsahu spisu zistil, že p. T. pred kontrolným orgán uviedol,
že v čase výkonu kontroly dňa 25.06.2014 na kontrolovanej prevádzkarni účastníka konania zastupoval
pracovníčku, ktorá mala zdravotné problémy, bez pracovnej zmluvy, ktorú mal dodatočne orgánu kontroly
úradu predložiť. Toto tvrdenie podporuje aj vyjadrenie konateľa žalobkyne p. C., ktorý vlastnou rukou
podpísal vyhlásenie, že p. T. zastupoval pracovníčku, ktorá zo zdravotných dôvodov v danú chvíľu
musela odísť z pracoviska. V čase kontroly p. T. nemal uzavretý žiadny pracovný vzťah z ich firmou. Ďalej
bolo zistené, že zamestnávateľ, odvádzateľ poistného prihlásil dňa 02.07.2014 o 11.20 hod. elektronicky
p. T. do registra SP ako zamestnanca s pravidelným príjmom na obdobie od 25.06.2014 do 30.06.2014.
Z uvedeného žalovaný uzavrel, že dňa 25.06.2014 bol p. T. v pozícií zamestnanca s pravidelným
príjmom a vykonával pre účastníka konania závislú prácu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu
podľa Zákonníka práce. Odmietol tvrdenie, že v čase výkonu kontroly tento bol v prevádzkarni v pozícií
príkazníka na základe príkaznej zmluvy. Príkazná zmluva priamo odporuje výpisu Sociálnej poisťovne,
pričom je preukázateľné že obidva úkony (prihlásenie zamestnanca do registra SP odo dňa 25.06.2014 a
založenie príkaznej zmluvy na príkaz, ktorý mal byť vykonaný príkazníkom - kontrolovanou osobou p. T.
v ten istý deň) sú aktivitou zamestnávateľa. Hodnovernosť príkazovej zmluvy spochybňuje aj to, že túto
účastník konania predložil a o jej existencii upovedomil orgán kontroly prvýkrát až dňa 06.08.2014 po
oboznámení sa s protokolom o výsledku kontroly v rámci 5. lehoty na predloženie písomného stanoviska
k danému protokolu. Nie je teda pravdou, že by správny orgán nepostupoval v súlade so zákonom a vec
nesprávne posúdil. Citoval ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktorá definuje pojem závislá práca.



Uviedol, že podľa jeho názoru krátkodobo sledovaná činnosť p. T. v prevádzkarni účastníka konania
splnila znaky výkonu práce osobne zamestnancom pre zamestnávateľa podľa pokynov zamestnávateľa
v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Pri dlhodobejšom sledovaní v predmetnom
prípade nie je možné vylúčiť ani vzťah závislosti nadriadeného zamestnávateľa a podriadeného
zamestnanca. Aj krátkodobá výpomoc vykonávaná len na určitý čas spĺňa znaky závislej práce, nakoľko
žiadne z ustanovení Zákonníka práce týkajúce sa vymedzenia závislej práce neobsahuje znak určujúci
dĺžku výkonu práce alebo frekvenciu výkonu práce. Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho
orgánu, že činnosť p. T. sledovaná výkonom kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania dňa
25.06.2014 na kontrolovanej prevádzkarni účastníka konania bola závislou prácou, ktorá podľa § 1 ods.
3 Zákonníka práce môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu
alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Citoval ustanovenie § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a
konštatoval, že výkon závislej práce bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu
(Zákonníka práce) je nelegálnou prácou. Zamestnávateľ je vinný podľa § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálnym zamestnávaním. Zároveň uviedol, že nie je
pravdou, že by nedal účastníkovi konania príležitosť účinné obhajovať svoje práva a záujmy a vyjadriť
sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastník konania bol vyzvaný na vyjadrenie sa k
podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia, ako aj na možnosť navrhnutia doplnenia dokazovania
listom zo dňa 17.10.2014 pod č. PO1/OK/KON/2014/1901, ktoré prevzal dňa 22.10.2014. Toto svoje
právo účastník konania nevyužil. Následne požiadal o nahliadnutie do spisu, čo mu bolo umožnené
a oznámené jednak oznámením zo dňa 30.10.2014 inak telefonicky členom kontrolnej skupiny toho
istého dňa. Oznámenie o začatí správneho konania prevzal účastník dňa 22.10.2014. Z toho dôvodu
bol postup správneho orgánu správny, v súlade so zákonom o kontrole a zákonom o správnom konaní.
Účastník konania nepredložil odvolaciemu orgánu žiadny dôkaz, ktorý by dokázal nezákonný postup
úradu, obmedzovanie jeho práv a záujmov účinne sa obhajovať. Účastník konania v celom procese
správneho konania mal možnosť a priestor na vyjadrenie, písomne reagoval k zisteniam a správny orgán
sa s týmito námietkami aj vysporiadal. Z toho dôvodu žalovaný odmietol námietku odvolávajúceho sa
o nezákonnom postupe úradu. Odvolací orgán uloženú pokutu považuje za dostatočnú pre naplnenie
represívneho, ako aj preventívneho cieľa sledovaného zákonom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní právnická osoba a fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3.
Podľa § 2 ods. 2 Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je
zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú
prácu:

a) Fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu Zákonníka práce

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z. závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom
pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto
zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom
občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov..

Ustanovenie § 223 ods. 1 Zákonníka práce upravuje, že zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh
alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a
dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o
vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Podľa § 6 Zákona o nelegálnej práci postihy za nelegálne zamestnávania upravujú osobitné predpisy.
(zákon č. 5/2004 o službách zamestnanosti).

Podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o službách zamestnanosti)
ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho



zamestnávania podľa osobitného predpisu od výšky 2 000 EUR do 200 000 EUR, a ak ide o nelegálne
zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 EUR.

Podľa § 68a ods. Zákona o službách zamestnanosti ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku
1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie
toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne
zamestnaných fyzických osôb.

Predmetom preskúmania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorý zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, č.j.: PO1/OK/KON/2014/285 zo dňa 13.11.2014 o uložení
pokuty vo výške 2000 EUR.

Podstatou otázkou, ktorou bolo potrebné vyriešiť bola otázka, či v prípade žalobkyne išlo o nelegálne
zamestnávanie Róberta T. alebo o súkromnoprávny vzťah založený na základe príkaznej zmluvy, či bola
žalobkyni preukázaná vina za nelegálne zamestnávanie a či jej konanie dosiahlo odôvodnenú závažnosť
a spoločenskú nebezpečnosť protiprávneho konania.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v čase vykonania kontroly ani žalobkyňa, ani W. T.
nepreukázali existenciu pracovnej zmluvy, ani dohodu o vykonaní pracovnej činnosti. Z elektronického
výpisu sociálnej poisťovne zo dňa 19.09.2014 vyplýva, že žalobkyňa prihlásila dňa 02.07.2014 o
11:20 hod. elektronicky p. T. do Registra SP ako zamestnanca s pravidelným príjmom na obdobie od
25.06.2014 do 30.06.2014.

Z výsledku kontrolného zistenia vyplýva, že p. T. dňa 25.06.2014 v pozícii zamestnanca s pravidelným
príjmom vykonával pre žalobkyňu závislú prácu bez založeného pracovnoprávneho vzťahu podľa
Zákonníka práce. O existencii príkaznej zmluvy sa v čase výkonu kontroly nezmienil ani konateľ
žalobkyne, ani W. T.. Až 06.08.2014 predložila žalobkyňa správnemu orgánu príkaznú zmluvu zo dňa
24.06.2014, t.j. po oboznámení sa s protokolom o výsledku kontroly, preto sa tvrdenia o existencii
príkaznej zmluvy javia ako účelové a súd ho vyhodnotil ako nedôveryhodné. Zo záznamu o poskytnutí
informácii fyzickej osoby spísanej tak konateľom spoločnosti žalobkyne p. C., ako aj s W. T. vyplýva, že
medzi žalobkyňou a W. T. nebol uzavretý žiaden pracovnoprávny vzťah. Ani jeden z nich sa nevyjadril
v tom zmysle, že by W. T. vykonával prácu pre žalobkyňu na základe príkaznej zmluvy.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Za nedôvodnú súd považuje námietku žalobkyne, že správny orgán nekonal v úzkej súčinnosti s ňou a
nedal jej možnosť sa účinne brániť a vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, prípadne uplatniť svoje návrhy.
Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu správny orgán od začiatku konal so žalobkyňou v úzkej
súčinnosti a oboznamoval ju s výsledkami kontrolných zistení. Zároveň ju vyzýval na vyjadrenie sa ku
kontrolným zisteniam. Takisto vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k podkladom rozhodnutia, čo žalobkyňa
nevyužila.

Čo sa týka príkaznej zmluvy, na ktorú poukazuje žalobkyňa v žalobe, krajský súd považuje za potrebné
poukázať na to, že zmluva sa posudzuje podľa obsahu a nie formy. To znamená, že aj príkazná zmluva,
ktorá vykazuje znaky závislej práce ako je to v tomto prípade, a nie znaky príkaznej zmluvy, môže byť
prekvalifikovaná na pracovnú zmluvu.

Krajský súd je toho názoru, že v tomto prípade žalobkyňa právnym úkonom označeným ako „príkazná
zmluva“ konala v úmysle vyhnúť sa zodpovednosti následkom vyplývajúcim z ustanovení Zákona o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

Správne preto postupovali správne orgány, ak neprihliadali na príkaznú zmluvu, ktorú žalobkyňa
predložila po oboznámení sa s protokolom o výsledku kontroly a konštatovala, že výkon závislej práce
bez založeného pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného prepisu, Zákonníka práce je nelegálnou
prácou, a teda žalobkyňa je vinná podľa § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní nelegálnym zamestnávaním.



Správne postupoval správny orgán, ak v súlade so Zákonom o službách zamestnanosti pristúpil k
uloženiu pokuty žalobkyni za zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Ďalej krajský súd konštatuje, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný dostatočne odôvodnili
výšku uloženej pokuty, ktorá bola uložená na dolnej hranici z dôvodu, že u žalobkyne v minulosti nebolo
zistené porušenie Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako aj s ohľadom na počet
nelegálne zamestnaných osôb.

V danom prípade boli splnené podmienky pre postup podľa § 68a ods. 1 písm. b) Zákona o službách
zamestnanosti pre uloženie pokuty.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov
konania, keďže žalobkyňa v konaní nebola úspešná a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov
konania.

Senát vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.