Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12Co/89/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711201537 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8711201537.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcov: 1. Z. S., nar. XX. X. XXXX, bytom M. R. I. XXX, J. X., 2. H. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. R. I. XXX, J. X., obidvaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s., Mnoheľova 830/15, Poprad, proti žalovaným: 1. V. X., nar. XX. X. XXXX, bytom X. XXX, zastúpenému JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou, Okružná 789/16, Poprad, 2. S. G., nar. X. XX. XXXX, bytom Z. XXX/XX, N., 3. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu nemajetkovej ujmy s prísl., o odvolaní žalovaných v 1. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 17. 5. 2013 č.k. 17C/19/2011 - 119, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného v 1. rade platiť žalobcom v 1. a 2. rade a o trovách konania medzi týmito účastníkmi a o trovách štátu. M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh proti žalovanému v 3. rade z a m i e t a s tým, že žalovanému v 3. rade n e p r i z n á v a náhradu trov celého konania. M e n í rozsudok súdu prvého stupňa o trovách štátu tak, že náhradu trov štátu proti žalovanému v 3. rade n e p r i z n á v a. Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania spolu 1.531,68 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám zástupcu žalobcu AK Hudzík - Novýsedlák. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad rozsudkom č. k 17C/19/2011-119 rozhodol o povinnosti žalovaných v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaní v 1., 2., a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v 2. rade náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 2.589,64 eur k rukám právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2. rade Advokátska kancelária Hudzík - Novyselák partners, v.o.s., Mnoheľova 830/15, Poprad, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 666,- eur na účet Okresného súdu Poprad do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia sa podaním zo 7. 2. 2011 domáhali náhrady nemajetkovej ujmy 30.000,- eur ako rodičia nebohého Z. S., zomrelého XX. X. XXXX pri dopravnej nehode. Žalovaný v 1. rade rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/70/2008 z 9. 10. 2008 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona a žalobcovia boli odkázaní s nárokom na náhradu škody do občiansko-právneho konania. Žalovaný v 1. rade dňa 7. 2. 2008 viedol motorové vozidlo Škoda Felícia, kde sa zrazil s protiidúcim motorovým vozidlom. Pri dopravnej nehode utrpel smrteľné poranenie Z. S., ktorému XX. X. XXXX podľahol. Podľa žalobcov došlo k nezvratnému zásahu do osobných práv žalobcov. Okrem syna majú aj dcéru Z. S. s tým, že s nebohým Z. chceli žiť v spoločnej domácnosti. Ten im poskytoval všestrannú pomoc a že túto pomoc im poskytne aj v starobe. Okresný súd na návrh žalobcov pripustil do konania S. G. a KOOPERATIV-u poisťovňa a.s., pretože prevádzkovateľom motorového vozidla, ktoré spôsobilo dopravnú nehodu bol S. G.. Ten bol poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla práve v poisťovni KOOPERATIVA. Žalobcovia 6. 2. 2013 zmenili návrh a zobrali žalobu späť v časti nad 10.000,- eur, pričom od žalovaných požadovali úhradu 10.000,- eur nemajetkovej ujmy a náhradu trov konania. Súd uznesením zo 14. 2. 2013 konanie čiastočne zastavil a pripustil zmenu žaloby. Žalovaný v 3. rade so žalobou nesúhlasil. Žalovaný v 2. rade mal so žalovaným v 3. rade uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom žalovaný v 3. rade preplatil poškodeným náklady spojené s pohrebom nebohého Z. S.. Podľa žalovaného nie je pasívne legitimovaný v spore, pretože nemajetková ujma v peniazoch nespadá pod poistné krytie zo zmluvy medzi žalovaným v 2. a 3. rade. Ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla taxatívne vymedzuje rozsah zodpovednosti žalovaného v 3. rade. Ide tu o nároky náhrady škody na zdraví a náklady pri usmrtení, nie súkromný a rodinný život poškodeného. Podľa právneho zástupcu žalobcov dopravnou nehodou došlo k nezvratnému zásadu do osobnostných práv žalobcov. Z. S. zomrel v mladom veku XX rokov. Došlo k vážnemu zásahu do práv žalobcov ako rodičov nebohého. U matky - žalobkyne v 2. rade nastali vážne zdravotné problémy. Pri otázke pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade je treba vychádzať z eurokonformného výkladu otázky náhrady škody a náhrady nápravy s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla. Tu sa poukazuje na právoplatný rozsudok 2T/70/2008, kde bol žalovaný v 1. rade právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia. Podľa § 135 O.s.p. v civilnom konaní je viazaný súd rozhodnutím súdu v trestnom konaní ohľadom spôsobenej viny. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade poukázala na to, že podľa trestného spisu nebohý Z. S. nepoužil fungujúci bezpečnostný pás. Keby ho použil, pravdepodobne by nedošlo ku kontaktu jeho hlavy s ľavými prednými časťami interiéru vozidla. Pri dopravnej nehode by pravdepodobne nedošlo k spôsobeniu smrti. Žalobcovia v 1. a 2. rade môžu uplatniť svoje nároky z nemajetkovej ujmy len vo vzťahu k žalovanému v 3. rade. Podľa lekárskej správy žalobkyňa v 2. rade v roku 2010 sa liečila v psychiatrickej ambulancii v dôsledku okolností súvisiacich so smrťou jej nebohého syna. Liečba sa týkala aj náhlej cievnej mozgovej príhody. Súd nárok žalobcov posudzoval podľa § 11 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práv na ochranu jej osobnosti...., aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie, a pokiaľ sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1... má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška náhrady podľa ods. 2 sa určí súdom s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Okresný súd pri hodnotení nároku na nemajetkovú ujmu vychádzal ako z Občianskeho zákonníka, tak aj zo Smernice Rady č. 72/166/EHS z 24. 4. 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, ako aj čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. 9. 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, osobnú ujmu a škody na majetku. Ústava SR (ústavný zákon č. 460/1992 Z.z.) v čl. 19 ods. 1, 2 zabezpečuje právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu menu. Podľa ods. 2 každý má právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života. Súd konštatoval protiprávnosť a príčinnú súvislosť zásahu vyplývajúcu z dopravnej nehody, o ktorej rozhodoval Okresný súd Poprad vo veci 2T/70/2008. Smrť Z. S. sa nepochybne dotkla jeho rodičov - žalobcov v 1. a 2. rade. Bola vážnym zásahom do súkromného života žalobcov. Žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia v takomto prípade nemôže byť postačujúca. Žalobcovia stratili sociálne, morálne, citové puto vytvorené medzi nimi a nebohým synom. Tento žil v spoločnej domácnosti, pomáhal rodičom, mal byť oporou v starobe. Nečakaná smrť postihla najmä žalobkyňu v 2. rade, ktorá doteraz prežíva pocity úzkosti, smútku a zúfalstva. Rodičia sú ochudobnení v citovej sfére, stratili možnosť prejavovať lásku, priazeň, dostávať oporu od nebohého syna a porozumenie. Protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade došlo k nezvratnému zásahu a deštrukcii súkromných väzieb žalobcov. Nepostačuje len morálna satisfakcia. Intenzitu zásahu do života žalobcov zvyšuje skutočnosť, že žili s nebohým synom v spoločnej domácnosti, nízky vek nebohého a aj to, že úmrtie z hľadiska predchádzajúceho zdravotného stavu syna bolo nečakané. Ujma je neodstrániteľná, objektívne závažná a náhrada nemajetkovej ujmy môže žalobcom prispieť k zmierneniu stavu. Pri hodnotení pasívnej legitimácie súd vychádzal nedostatočnej obrany žalovaného v 1. rade s poukazom na to, že nebohý Z. S. nepoužil bezpečnostný pás. S poukazom na ust. § 135 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný odsudzujúcim rozsudkom o vine žalovaného v 1. rade. Zodpovednosť žalovaného v 2. rade vyplýva z § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 427, že sa jedná o zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda. Fyzická osoba vykonávajúca dopravu zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Na záväzky žalovaného je potrebné aplikovať ustanovenia a úpravy Európskej únie s tým, že žalovaný v 3. rade je pasívne legitimovaným účastníkom konania. Žalovaný v 2. rade mal so žalovaným v 3. rade uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Je vhodné použiť eurokonformný výklad pojmu náhrady škody a škoda na zdraví, ktorý vychádza z ust. § 4 ods. 1, 2, 4 a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj s prihliadnutím na samotný účel povinného zmluvného poistenia. Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného za výplatu plnenia za poisteného pri škode. Ide o škodu na zdraví a nákladov pri usmrtení, kde škodou je nielen majetková ujma, ale aj nemajetková ujma. Podľa Smernice Rady č. 72/19665/EHS z 24. 4. 1972, každý členský štát príjme primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Pri výklade náhrady škody a škody na zdraví a ustanovení zák. č. 381/2001 Z.z. a to § 4 a § 15, pri povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla treba zohľadniť zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolanej prevádzkou motorového vozidla. V rámci náhrady škody sa má odškodniť aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody. Súd je toho názoru, že pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. je pojem škoda potrebné vykladať tak, že zahŕňa i nemajetkovú ujmu, keďže účelom poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škody, ku ktorej došlo v súvislosti s prevádzkou vozidla. Preto súd prihliadol na závažnosť zásahu a ujmy u žalobcov v 1. a 2. rade a podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka za porušenie práv žalobcov zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur. Žalovaný v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu, aj keď nešlo o úmyselné zabitie, pričom s poukazom na § 853 ods. 1 a § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaviazal všetkých žalovaných k plneniu povinností spoločne a nerozdielne. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kde žalovaní spoločne a nerozdielne sú povinní nahradiť žalobcom trovy konania 2.589,64 eur (§ 142 ods. 1 O.s.p. o náhrade trov konania plne úspešným žalobcom). Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalovaný v 3. rade. Nemajetková ujma nie je škoda, čo je zrejmé aj zo samotnej systematiky Občianskeho zákonníka, kde ochrana osobnosti a nemajetková ujma je upravená v prvej časti Občianskeho zákonníka a náhrada škody v šiestej časti. Ide o dva odlišné právne nároky. Pri nemajetkovej ujme žalovaná v 3. rade nie je pasívne legitimovaná. Smernice EÚ nie sú priamo aplikovateľné na fyzické či právnické osoby jednotlivých členských štátov EÚ, kde Smernice len stanovujú ciele, ktoré majú dosiahnuť členské štáty a na dosiahnutie ktorých si môžu zvoliť vlastné prostriedky. Aj podľa zákona 381/2001 Z.z. ide o poistenie zodpovednosti za škodu, nie za nemajetkovú ujmu. Ak by nemajetková ujma mala byť predmetom poistného krytia, znamenalo by to značné majetkové riziko subjektov zodpovedných za takúto nemajetkovú ujmu a u žalovaného by mohla viesť k ich finančnému bankrotu. Podľa žalovaného v 3. rade zodpovednosť za nemajetkovú ujmu nie je možné prenášať na iný tretí subjekt, pretože pri smrteľnej nehode vždy dochádza k porušenie určitých právnych noriem konkrétnou osobou. Preto aj konkrétna osoba zasahuje do osobnostných práv inej osoby, a to je dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy. Odškodnenie vo finančnej rovine je výslovne viazané na konkrétny zásah a konkrétneho poškodeného a nie je možné prihliadať na finančnú situáciu osoby, ktorá zásah spôsobila, pretože objektívne má sa skúmať objektívny zásah do osobnostných práv. Nemajetková ujma nie je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Odvolateľ poukazuje na iné rozhodnutia okresných súdov, ktoré rozlišujú poistenie výlučne na škodu, nie však na ujmu na osobnostných právach. Ak majú byť kryté osobnostné práva, je potrebné uzavrieť osobitnú zmluvu. Je potrebné rozlišovať pojmovo a obsahovo odlišnosti práva na náhradu nemajetkovej ujmy a práva na náhradu škody. Osobnostné práva predstavujú absolútne subjektívne práva, ktoré prináležia výlučne fyzickým osobám. Na rozdiel od osobnostných práv, právo na náhradu škody patrí ako fyzickým tak aj právnickým osobám. Tieto práva nemajú absolútnu, ale len relatívnu povahu. Pod nemajetkovou ujmou nemožno rozumieť škodu na zdraví, ktorá je pojmovo samostatná a systematicky aj legislatívno-technicky odlišne upravená. Je otázkou zásadného právneho významu či nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13 ods. 2 možno subsumovať k ust. § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. v časti nákladov pri usmrtení. Žalovaný nesúhlasí s právnym názorom okresného súdu a jeho extenzívnym výkladom, že nemajetková ujma sa môže odškodňovať ako škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla. Veď samotné poistenie sa týka zodpovednosti za škodu a nie poistenie zodpovednosti za nemajetkovú ujmu. Predmetom poistného krytia nie je nemajetková ujma, čo potvrdil Najvyšší súd SR v rozhodnutí 4Cdo/168/2009, resp. 3Cdo/201/2007. Je nepochybné, že spory v konaní o ochrane osobnosti možno riešiť práve len medzi subjektmi, ktorých sa tento spor týka, t.j. subjektom ochrany a subjektom zásahu, ako aj že v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú zásahom do osobnostných práv je podľa § 11 ods. 1 Občianskeho zákonníka nositeľom hmotnoprávnej povinnosti len subjekt, ktorý neoprávnený zásah do osobnostných práv spôsobil. Aj v prejudiciálnych konaniach smernice pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravujú rozsah minimálneho poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom samotná zodpovednosť za škodu je už predmetom vnútroštátnej úpravy. Navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh žalobcu proti odporkyni v 3. rade zamietnuť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Proti rozsudku okresného súdu dala odvolanie právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka spadá do povinného zmluvného poistenia zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zák. č. 381/2001 Z.z. Preto sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody. Ak pasívne legitimovaný je žalovaný v 2. rade, ktorý je poistiteľom žalovaného v 3. rade, je aj jeho povinnosťou zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spoločne a nerozdielne so žalovaným, čo vyplýva zo zák. č. 381/2001 Z.z. To konštatuje Krajský súd v Košiciach v rozsudku 11C/12/2009 - 370 zo dňa 3. 3. 2010. Zákon 381/2001 Z.z. v ust. § 15 od 1. 1. 2002 zaviedol všeobecný priamy nárok žalovaného proti poisťovateľovi zodpovednej osoby a poškodený si môže vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo voči poisťovateľovi alebo voči obidvom súčasne (solidárne). Navrhuje preto žalobu proti žalovanému v 1. rade zamietnuť. Ďalej odvolateľ poukazuje na to, že podľa MUDr. N. J. v prípade zabezpečenia bezpečnostným pásom by došlo k poraneniu Z. S., ale tieto by mu nespôsobili smrť. K úmrtiu Z. S. došlo prevádzkou motorového vozidla, preto navrhuje žalobu proti žalovanému v 1. rade zamietnuť. Pozostalí ako poškodení majú nárok na nemajetkovú ujmu od žalovaného v 3. rade. Žalobcovia navrhli potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Čo sa týka namietania, že Z. S. nepoužil bezpečnostné pásy, tu bola zodpovednosť za dopravnú nehodu riešená v trestnom konaní rozsudkom Okresného súdu Poprad. Žalovaný v 1. rade porušil právne povinnosti a dôsledku ich porušenia došlo k usmrteniu Z. S.. Pri žalovanom v 3. rade, ten sa bráni tomu, že podľa § 15 zák. č. 381/2001 Z.z. poisťovňa zodpovedá len za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a túto zodpovednosť nemožno extenzívne vykladať aj pri nemajetkovej ujme. Podľa žalobcov v rámci náhrady škody odškodňuje sa nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody. V širšom ponímaní treba považovať za škodu aj škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. a tak aj náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 381/2001 Z.z. Okresný súd použil eurokonformný výklad pojmu náhrady škody a škody na zdraví, že náhrada nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia a má zmierniť dôsledky škody, ku ktorej došlo v súvislosti s prevádzkou vozidla. Navrhujú potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a uplatňujú si náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd upriamil pozornosť účastníkov konania na rozsudok Súdneho dvora (druhej komory) z 20. 10. 2013 týkajúci sa poistenia nemajetkovej ujmy vo veci C-22/2012 vo veci H. E. proti V. K. a spol., kde Súdny dvor EÚ konštatoval, že čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24. 4. 1982 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, čl. I. ods. 1, 2 druhej Smernice Rady 84/5/EHS z 30. 12. 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenené a doplnené Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. 5. 2005 a čl. I. prvý odsek tretej Smernice Rady 90/232/EHS zo dňa 14. 5. 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokryť aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú blízkym osobám usmrteným pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poistenia za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor EÚ dával dôraz na to, že náhrada zodpovednosti poisteného za škodu má byť upravená vnútroštátnym právom, pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy. Zástupca žalobcov trval na tom, že predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v bode 55 hovorí o potrebe členských štátov zaručiť krytie povinným poistením osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody v určitých minimálnych sumách, pričom normotvorca únie si neželal zúžiť ochranu zaručenú týmito smernicami len na osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na škodovej udalosti. Povinným zmluvným poistením má byť krytá nemajetková ujma aj osôb, ktoré sa priamo nezúčastnili na škodovej udalosti. Zástupca žalovaného v 1. rade trvá na tom, že pasívne legitimovaný má byť v spore žalovaný v 3. rade s tým, že zákonná povinnosť v zmluvnom poistení má pokryť aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania napadnutého rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné potvrdiť, pokiaľ sa týka výroku rozsudku súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného v 1. rade platiť žalobcom v 1. a 2. rade a o trovách konania medzi týmito účastníkmi a o náhrade trov štátu, ale je potrebné zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že návrh proti žalovanému v 3. rade je potrebné zamietnuť a žalovanému v 3. rade nepriznať náhradu trov celého konania. Ďalej je potrebné zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa o trovách štátu tak, že náhrada trov štátu proti žalovanému v 3. rade sa nepriznáva. Predmetom sporu bol nárok žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku smrteľnej dopravnej nehody ich syna Z. S.. Okresný súd Poprad rozsudkom 2T/70/2008 - 440 zo dňa 9. 10. 2008 vyriešil otázku zodpovednej osoby za dopravnú nehodu, ktorou bol obvinený V. X., žalovaný v 1. rade. Keďže žalobca rozšíril žalobu aj na žalovaného v 2. rade, vychádzal z toho, že je daná zodpovednosť S. G. s poukazom na to, že prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým žalovaný v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu, bol S. G., je potom daná zodpovednosť prevádzkovateľa s poukazom na § 427 Občianskeho zákonníka, a to ods. 1, že fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Keďže žalovaný v 2. rade mal uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovaným v 3. rade, potom žalobcovia vyvodzovali aj zodpovednosť poisťovne za náhradu nemajetkovej ujmy z dopravnej nehody. Podľa žalobcov, ak medzi žalovanými v 2. a 3. rade je poistný vzťah podľa zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, potom rozsah poistenia zodpovednosti je vymedzený v § 4 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa § 2 písm. a) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Podľa názoru žalobcov podľa § 15 ods. 1 cit. zákona môžu si uplatniť priamo nárok žalobcovia na náhradu škody proti poisťovateľovi - poisťovni, pretože pod škodu na zdraví subsumujú aj nároky vyplývajúce z § 11 a násl. Občianskeho zákonníka, že fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Dopravnou nehodou došlo k zásahu do zdravia žalobcov, kde v súvislosti s úmrtím ich syna došlo k narušeniu ich duševného zdravia. Potom podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka môžu požadovať primerané zadosťučinenie aj v peniazoch. Spor je v tom, či je možné z hľadiska terajšieho právneho stavu na Slovensku odškodňovať nemajetkovú ujmu vo vzťahu k subjektom, ktoré sú povinne zmluvne poistené podľa zák. 381/2001 Z.z. Okresný súd podľa odôvodnenia vychádzal z eurokonformného výkladu, ktorý mu umožňuje odškodniť nemajetkovú ujmu v rámci uzavretej poistnej zmluvy pri poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Preto v rozsudku vychádzal z toho, že pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. je pojem škoda potrebné vykladať tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, keďže účelom poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je zmierniť dôsledky škody, ku ktorej došlo v súvislosti s prevádzkou vozidla. Z hľadiska citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-22/12 H. E. ale vyplýva, že Európska únia si síce neželá zúžiť ochranu zaručenú týmito smernicami (Smernica Rady 84/5/EHS z 30. 12. 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, Smernica Rady 90/232/SHS zo 14. 5. 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, či Smernica Rady 72/166/EHS z 24. 4. 1982 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami), len na osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na škodovej udalosti. Podľa tohto rozsudku majú aj neúčastníci škodovej udalosti zaručenú ochranu týmito smernicami, ale povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokryť aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor dal dôraz na to, aby vnútroštátna právna úprava riešila otázku náhrady na základe zodpovednosti poisteného za škodu, a teda aj odškodnenie nemajetkovej ujmy blízkym osobám obetí. Podľa výkladu tohto rozhodnutia je potrebné posúdiť aj nárok uplatnený v konaní, či naša vnútroštátna úprava upravuje náhradu nemajetkovej ujmy osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode v rámci povinného zmluvného poistenia. Odvolací súd sa priklonil k stanovisku žalovanej poisťovne, že náš právny predpis, a to zákon o povinnom zmluvnom poistení č. 381/2001 Z.z. v § 4, taxatívne vymedzuje rozsah poistenia zodpovednosti, pričom v § 2 ods. 2 sa uvádza, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. V tomto prípade žalovaný v 2. rade ako poistený nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa § 427 a násl. Občianskeho zákonníka, ak bolo použité jeho motorové vozidlo, nesie priamu zodpovednosť za prevádzku tohto dopravného prostriedku, ale poisťovňa za poisteného bude kryť len škodu na zdraví a nákladov pri usmrtení. Z hľadiska taxatívneho vymedzenia poistenia zodpovednosti nie je vymenované v § 4 aj riešenie zodpovednosti za nemajetkovú ujmu, ktorá je upravená v § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Ako poukazuje poisťovňa, zodpovednosť pri nemajetkovej ujme je riešená v prvej časti druhej hlavy Občianskeho zákonníka, pričom náhrada škody je upravená v druhej hlave šiestej časti Občianskeho zákonníka Ak by mal zákonodarca v úmysle odškodňovať nemajetkovú ujmu v rámci zodpovednosti za škodu, mal to riešiť priamo v šiestej časti Občianskeho zákonníka a nie pri ochrane osobnosti podľa § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Ak vychádzame z toho, že povinnosti je možné ukladať len podľa zákona a na základe zákona, nemožno pri odškodnení nemajetkovej ujmy vychádzať z rozsahu poistenia zodpovednosti podľa § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o povinnom zmluvnom poistení č. 381/2001 Z.z., pretože zákon o povinnom zmluvnom poistení odškodnenie nemajetkovej ujmy nepredpokladá pri poistenom zo zodpovednosti za škodu pri povinnom zmluvnom poistení. Vo veci E. Súdny dvor EÚ jasne povedal, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokryť aj náklady nemajetkovej ujmy spôsobené blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poistenia za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Táto podmienka náhrady nemajetkovej ujmy pri zákonnej úprave zo zák. č. 381/2001 Z.z. nevyplýva, a preto nie je ani daná zodpovednosť poisťovne za náhradu nemajetkovej ujmy osobám blízkym obetiam usmrteným pri dopravnej nehode. Preto krajský súd mení rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu proti žalovanému v 3. rade zamieta. Pokiaľ sa týka odvolania žalovaného v 1. rade, tam jeho zodpovednosť je daná už rozsudkom Okresného súdu Poprad vo veci 2T/70/2008 - 440. Týmto rozsudkom je odvolací súd viazaný (§ 135 ods. 1 O.s.p.), pretože súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.). Námietka žalovaného v 1. rade smerovala len k tomu, že zodpovednosť za náhradu nemajetkovej ujmy je záležitosťou poisťovne poisteného žalovaného v 2. rade za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a že pri zákonnom poistení zodpovedá za nemajetkovú ujmu výlučne poisťovňa. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo možné odvolaniu žalovaného v 1. rade vyhovieť. Povinné zmluvné poistenie nezahŕňa náhradu nemajetkovej ujmy. Zodpovednosť žalovaného je daná rozsudkom Okresného súdu Poprad a tým aj zodpovednosťou žalovaného v 1. rade za nemajetkovú ujmu vo vzťahu k osobám žalobcov. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ potvrdil zodpovednosť žalovaného v 1. rade za nemajetkovú ujmu v dôsledku úmrtia syna žalobcov. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne aj vo výroku o trovách konania medzi žalobcami a žalovanými v 1. a 2. rade, nakoľko o nich bolo rozhodnuté správne. Čo sa týka náhrady trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade, tu odvolací súd žalovanému v 3. rade náhradu trov konania nepriznal s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., kde dôvody hodné osobitného zreteľa prečo úspešnému žalovanému nie je prisúdená náhrada trov odvolací súd vidí v tom, že otázka náhrady nemajetkovej ujmy pri zmluvnom poistení je otázkou zásadného právneho významu, kde zatiaľ nebol podaný jednotný výklad. Až po podaní žaloby bolo zaujaté stanovisko Súdnym dvorom EÚ pri otázke nemajetkovej ujmy pri povinnom zmluvnom poistení, ale len v nadväznosti na prípadnú úpravu vnútroštátnym predpisom. Keďže naše súdy zatiaľ nie sú jednotné vo výklade nároku na nemajetkovú ujmu pri zmluvnom poistení, mohli sa žalobcovia domnievať, že majú nárok aj vo vzťahu k poisťovni žalovaného v 2. rade. Preto na neujasnenosť a rozličné výklady tejto problematiky sa odvolací súd rozhodol, že úspešnému žalovanému v 3. rade náhradu trov celého konania nepriznal. Krajský súd mení rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov štátu medzi žalovaným v 3. rade a štátom tak, že žalovanému v 3. rade ich náhradu nepriznáva. Odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu proti žalovanému v 3. rade zamietol. Preto žalovanému v 3. rade nevznikla poplatková povinnosť. Žalobcovia v konaní sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov, potom poplatok má zaplatiť neúspešný účastník súdneho konania. Žalovaný v 3. rade bol v konaní úspešný, preto mu poplatková povinnosť nevzniká a nemá ani povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo vzťahu k štátu. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcami a žalovanými v 1. a 2. rade spolu 413,62 eur s poukazom na § 242 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovia boli úspešní vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v celom rozsahu, preto právny zástupca žalobcov ma právo na náhradu trov odvolacieho konania za tri úkony právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., a to vyjadrenie k odvolaniu a dve účasti na súdnych pojednávaniach na krajskom súde dňa 27.5.2014 a 26.6.2014 s odmenou 405,81 eur za úkon, vrátane trikrát režijný paušál 7,81 + 8,04 + 8,04 eur. Odmena za jeden úkon právnej pomoci vychádzala z výpočtu podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., že základná sadzba tarify sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb. Základná odmena je 270,54 eur a navýšenie o 50 % je ďalších 135,27 eur. Náhrada straty času za 13 polhodín po 13,40 eur je 174,20 eur (účasť na dvoch odvolacích pojednávaniach). Náhrada cestovných výdavkov za použitie osobného motorového vozidla za dve cesty (zákon č. 283/2002 Z.z.) je 116,16 eur. Paušálna náhrada je 58,56 eur (320 km x 0,183 eur) a náhrada PHL (320 km x 1,5 eur / l x 12 l spotreba) je 57,60 eur. Trovy odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia 1.531,68 eur je povinný neúspešný žalovaný v 1. rade nahradiť žalobcom k rukám právneho zástupcu AK Hudzík - Novýsedlák do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku nie je odvolanie prípustné.