Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/39/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612201763 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8612201763.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava I, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti odporcom 1/ R. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXX/D., XXX XX L., 2/ R. Y., nar. X. X. XXXX, bytom H. XXX/D., XXX XX L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ul. Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 7 615,87 Eur prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 4C 57/2012-141 zo dňa 5.12.2012 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.
II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Svidník (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 679,08 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 270,16 Eur od 18.1.2011 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 408,92 Eur od 22.1.2011 do zaplatenia, náhradu trov konania zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 340,50 Eur, trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 500,35 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
Rozhodnutie odôvodnil cit. „na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Nárok navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko navrhovateľ od zmluvy odstúpil 17.1. 2011 Návrhu vyhovel v časti, uložil povinnosť odporcom spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 679,08 eura (5 270,16 + 408,92 = 5 679,08 eura) s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5 270,16 eura ( 6 700 - 1 429,84 = 5 270,16) od 18.1.2011 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 408,92 eura ( 710 - 301,08 = 408,82) od 22.1.2011 do zaplatenia. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľa poskytol odporcom spotrebiteľský úver vo výške 6 700,00 eura, z poskytnutého úveru odporcovia vykonali plnenie v rozsahu 1 429,84 eura ( 6 700 - 1429,84 = 5 270,16), v časti revolvingového úveru tento bol vyčerpaný v rozsahu 710,00 eur, pričom plnenie bolo vykonané 301,08 eura ( 710 - 301,08 = 408,82). Pretože odporcovia vykonali iba čiastočne plnenie, navrhovateľ odstúpil od zmluvy, preto súd už neprihliadol, ani sa nezaoberal bližšie zmluvnými podmienkami a praktikami navrhovateľa, titulom odstúpenia, pretože odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. Ak je zmluva zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal ( § 457 Občianskeho zákonníka). Vo veci ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Titulom takto vykonaného dokazovania v prevyšujúcej časti návrh zamietol ako nedôvodný, pretože došlo k odstúpeniu od zmluvy.“
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v zamietavej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie poukazujúc na ust. § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „nový zákon o spotrebiteľských úveroch“), z ktorého vyplýva zámer zákonodarcu pri právnom úkone odstúpenia od úverovej zmluvy nezamýšľal definovať odstúpenie od zmluvy ako zrušenie zmluvy od počiatku, nakoľko spotrebiteľ má povinnosť zaplatiť istinu a úrok z tejto istiny do dňa splatenia istiny. Na odstúpenie od zmluvy nie je možné subsidiárne opierať o Občiansky zákonník.
Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p., vyzval účastníkov konania k vyjadreniu sa k inému právnemu posúdeniu veci a zistil, že rozsudok je správny.
Odvolateľ obhajuje aplikáciu ust. § 13 ods. 3 nového zákona o spotrebiteľských úveroch vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy s poukazom, že nedošlo k zrušeniu úverovej zmluvy od počiatku ani k zániku všetkých práv a povinností z tejto úverovej zmluvy.
Odvolací súd k uvedenému poznamenáva, že predmetná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzavretá dňa 20.1.2009. Aplikácia ust. § 13 ods. 3 nového zákona o spotrebiteľských úveroch nie je dôvodná poukazujúc na prechodné a záverečné ustanovenia, v zmysle ktorých právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.6.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak (§ 25 ods. 1).
Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 48 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2 OZ) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo na zaplatenie iného, ako toho, čo podľa zmluvy dal, aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení
Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk).
Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď).
Odvolací súd poukazuje tiež na rozsudok Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C 377/2011, ktorým súd voči žalobcovi vo výroku určil, že „zmluvné podmienky uvedené v bode V.-3. a V.-4. Všeobecných podmienok uvedených na rube Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z 15.3.2008 a 6.11.2008, obsahom ktorých je právo žalobcu požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní, resp. aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 4 % z odloženej sumy, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.“
Žalobcovi vyplýva priamo z ust. § 53a OZ povinnosť zdržať sa používania podmienok vyhlásených za neprijateľné.
Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“.
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu“).
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovou i právnou argumentáciou o absencii údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov, čoho následkom je správne záver prvostupňového súdu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov).
Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch) (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co 109/2011). Odvolacie námietka navrhovateľa vo vzťahu k nepriznaniu dohodnutého úroku z omeškania nad zákonný rámec je preto nedôvodná.
So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti ako správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bol navrhovateľ neúspešný a odporcom v 1. a 2. rade i vedľajšiemu účastníkovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Na základe uvedeného bolo rozhodnuté tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.