Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Cob/35/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311212936 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8311212936.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr. Petra Šama a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: CREDITUM, s.r.o., so sídlom Jegorovova 3, 976 66 Polomka, IČO: 47 185 511, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. R. I., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX XX, L. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ R. R., nar. X.X.XXX, bytom Q. XXX XX, N. XX, štátny občan SR, právne zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Maruščákom, so sídlom v Stropkove 091 01, Hrnčiarska 1619/42 a 2/ T. W., nar. XX.X.XXXX, bytom T. W. U. XXX XX, N. XXX/ XX, štátny občan SR, o zaplatenie 3.824,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21Cb/21/2012 - 279 zo dňa 30.1.2013, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Dušana Maruščáka náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 178,68 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku. N e p r i z n á v a žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu na uloženie povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.824,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 3.824,43 eur od 1.8.2008 do zaplatenia. Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že spoločnosť GIRPEK s ručením obmedzeným bola založená spoločenskou zmluvou zo dňa 22.8.1997 tromi spoločníkmi, Ing. R. R., R. R. a Ing. R. R.. Títo traja spoločníci boli zároveň aj konateľmi spoločnosti. Spoločníci Ing. R. R. a Ing. R. R. na základe zmlúv o prevode obchodného podielu zo dňa 19.1.2007 previedli svoje obchodné podiely v tejto spoločnosti na žalovaných v 1. a 2.rade. Valné zhromaždenie spoločnosti konané dňa 15.1.2007 a dňa 22.1.2007 prevod obchodných podielov schválilo, odvolalo ich z funkcie konateľov a do funkcie konateľa zvolilo žalovaného v druhom rade. Spoločníkmi a konateľmi spoločnosti sa stali žalovaní v 1. a 2. rade s tým, že každý z nich mal oprávnenie konať v mene spoločnosti navonok a podpisovať za spoločnosť samostatne. Tieto zmeny boli zapísané do obchodného registra dňa 25.1.2007. Žiadna ďalšia zmena v orgánoch spoločnosti do obchodného registra nebola zapísaná až do 3.8.2010, kedy bolo zapísané vyhlásenie konkurzu na základe uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/14/2010-86 zo dňa 14.5.2010. Uznesením sp. zn. 2K/14/2010-151 zo dňa 21.9.2011 Okresný súd Prešov po splnení konečného rozvrhu výťažku zrušil konkurz vyhlásený na majetok dlžníka. Uznesením sp. zn. 3Exre/139/2011 zo dňa 19.4.2012 bola spoločnosť GIRPEK, spoločnosť s ručením obmedzeným v konkurze, ex offo vymazaná z obchodného registra. Dňa 20.7.2007 spoločnosť GIRPEK s r.o. ako kupujúci, uzatvorila so spoločnosťou PETROMIN s.r.o. ako predávajúcim kúpnu zmluvu. Uvedená pohľadávka bola veriteľom riadne a včas prihlásená do konkurzu, nebola popretá, čo má za právny následok, ako keby bola právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Predávajúci, spoločnosť PETROMIN s r.o. si pohľadávku v sume 3.824,43 eur prihlásila do konkurzu, táto pohľadávka bola uznaná, avšak nebola uspokojená ani len čiastočne. Dňa 13.10.2011 uzatvorila spoločnosť PETROMIN, spol. s r.o. ako postupca so žalobcom (REVELSON s.r.o. Bratislava, IČO: 45 666 474) ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči spoločnosti GIRPEK, spoločnosť s ručením obmedzeným „v konkurze". Išlo o pohľadávku vzniknutú z titulu neuhradených pokladničných blokov za poskytnuté tovary - motorové palivá (nafta, benzín), oleje, mazivá, autokozmetiku a ďalší tovar podľa ponúkaného sortimentu, ktoré boli dlžníkovi poskytnuté na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.7.2007 uzatvorenej medzi postupcom ako predávajúcim a dlžníkom ako kupujúcim, v období mesiacov jún a júl 2008. Išlo o pohľadávku vo výške 3.824,43 eur vyúčtovanú dlžníkovi prehľadmi vyúčtovania odberu tovarov uvedených v odôvodnení rozsudku. Predmetné pohľadávky boli na základe tejto zmluvy postúpené postupníkovi a boli postúpené spolu so všetkým zmluvným a zákonným príslušenstvom, všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými, ako aj so všetkými právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú zo zabezpečenia pohľadávok a postupník sa stal výlučným majiteľom (veriteľom) týchto pohľadávok. Táto pohľadávka bola špecifikovaná osobou dlžníka - spoločnosť GIRPEK, spoločnosť s ručením obmedzeným „v konkurze". Právnym titulom bola kúpna zmluva a vyúčtovanie odberu tovaru a výškou pohľadávky - 3.824,43 eur. Podľa tejto zmluvy predmetom postúpenia boli pohľadávky vzniknuté titulom neuhradených faktúr spolu so všetkým zmluvným a zákonným príslušenstvom, všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými, ako aj všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo zabezpečenia pohľadávok. V predmetnej zmluve o postúpení pohľadávok nie je zmienka o žalovanom v 1. (a ani v 2.rade) ako o dlžníkoch a ani o právnom titule, na základe ktorého mala pohľadávka žalobcu voči nim vzniknúť. Príslušenstvom pohľadávky sa rozumejú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Pod právami spojenými s pohľadávkou je potrebné rozumieť najmä práva veriteľa na zabezpečenie pohľadávky a právo ústne uplatnenie pohľadávky, vrátane oprávnenia exekučne vymôcť postúpenú pohľadávku. Príslušenstvom pohľadávky nie je možné rozumieť právo vyplývajúce z celkom odlišnej právnej skutočnosti, voči odlišnému dlžníkovi, ktoré má k prevádzanej pohľadávke iba ten vzťah, že vyplývajú zo skutkovo spolu súvisiaceho právneho úkonu a protiprávneho konania, ktoré v tomto prípade malo spočívať vo včasnom nepodaní návrhu na vyhlásenie konkurzu na dlžníka žalovanými v 1. a v 2. rade ako štatutármi spoločnosti GIRPEK s r.o.. Žalobca v tomto konaní nepreukázal aktívnu hmotno-právnu legitimáciu a preto súd žalobu zamietol. V záujme právnej istoty a kogentnej úpravy postúpenia pohľadávky a jej náležitosti, kde je z dôvodu právnej istoty predpísaná písomná forma tohto právneho úkonu a jeho podstatné náležitosti, je potrebné, aby zmluvné strany pri postúpení výslovne uviedli, že predmetom postúpenia je aj nárok na náhradu škody voči konateľom vyplývajúcim zo zákona o konkurze a vyrovnaní (podľa § 11 a iné), pretože tento právny nárok je iným a samostatným nárokom. Preto obrana žalobcu, že automaticky na nich pri postúpení prešla aj pohľadávka na náhradu škody podľa zákona o konkurze a vyrovnaní voči konateľom bývalého dlžníka, nebola v konaní preukázaná, pričom nejde a nemôže ísť o príslušenstvo postupovanej pohľadávky. V tomto spore ide o iný právny titul a iných dlžníkov. Pri postúpení sa pritom môže postúpiť len špecifikovaná časť a nielen celá pohľadávka, respektíve samostatné čiastkové pohľadávky a nároky. Ďalšími výrokmi rozsudku bola žalobcovi uložená povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 1.096,53 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za odpor vo výške 22,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 867,53 eur k rukám jeho právneho zástupcu, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania súd nepriznal. Svoje rozhodnutie súd zdôvodnil citáciou § 142 ods. 1 O.s.p.. Priznaná náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva zo sumy 564,36 eur za 4 úkony právnej služby á 141,09 eur za úkony vymenované v odôvodnení, zo sumy 30,48 eur, t. j. režijný paušál jedenkrát á 7,41 eur za úkon v roku 2011, 2 x režijný paušál á 7,63 eur za úkony v roku 2012 a 1 x režijný paušál á 7,81 eur za úkon v roku 2013. Ďalej pozostáva zo sumy 153,72 eur, t. j. náhrada za stratu času za čas strávený cestou na a z pojednávania na trase Stropkov-Humenné a späť v dňoch 28.3.2012 a 12.12.2012, každá začatá polhodina á 12,71 x 8 polhodín, spolu 101,68 eur a dňa 30.01.2013 za 4 polhodiny á 13,01 eur, spolu 52,04 eur. Poslednú časť priznanej náhrady tvorí 20 % DPH zo sumy 594,84 eur (1189,97 eur). Súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému v 2.rade, ktorému by ako úspešnému účastníkovi náhrada trov konania patrila, no žalovaný v 2.rade si náhradu trov konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.10.2011 boli na žalobcu postúpené s účinnosťou ku dňu zverejnenia oznámenia po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu v Obchodnom vestníku SR pohľadávky voči dlžníkovi obchodnej spoločnosti GIRPEK, spoločnosť s ručením obmedzeným „v konkurze". V zmluve však zmluvné strany v článku 5 bod 5.1 jednoznačne vymedzili jej predmet, to znamená, že pohľadávky vzniknuté titulom neuhradených faktúr boli postúpené spolu so všetkým zmluvným a zákonným príslušenstvom, všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými, ako aj všetkými právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú zo zabezpečenia pohľadávok, vrátane oprávnenia domáhať sa všetkých zákonných nárokoch vyplývajúcich najmä z Občianskeho zákonníka, ako aj ZoKR (t. j. zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Z obsahu samotnej zmluvy vyplýva vôľa zmluvných strán postúpiť pohľadávky spolu so všetkým zmluvným a zákonným príslušenstvom, vrátane oprávnenia domáhať sa všetkých zákonných nárokov vyplývajúcich z Občianskeho zákonníka, ako aj ZoKR. Zmluvné strany jednoznačne prejavili svoj zámer postúpiť spolu s pohľadávkami voči spoločnosti GIRPEK, s.r.o. aj právo na náhradu škody voči štatutárnym orgánom tejto spoločnosti, keď do predmetu zmluvy precizovali, že pohľadávka sa postupuje, okrem iného, spolu s oprávneným domáhať sa všetkých zákonných nárokov vyplývajúcich aj zo ZoKR. Na uvedenej skutočnosti nič nemení fakt, že v samotnom predmete zmluvy sa nenachádzalo označenie žalovaného v 1. rade (resp. v 2. rade), keďže aktívnu procesnú legitimáciu voči ich osobám je možné vyvodiť práve z oprávnenia veriteľa domáhať sa nároku na náhradu škody (vzniknutého priamo zo zákona) voči nim ako konateľom, pričom náhrada škody vznikla ako sekundárna právna povinnosť, ktorá je v ZoKR jasne vymedzená a označená práve v § 11 ods. 4. Bolo by neprimerane prísne, keby zmluvná strana pri vstupovaní do záväzkovoprávnych vzťahov sa mala dôvodne domnievať, že v procese tvorby úsudku iného subjektu (v danom prípade súdu) by mala ako účastník domáhajúci sa priznania svojho peňažného nároku, ktorý na túto stranu prešiel uzatvorením zmluvy ešte navyše okrem špecifikácie postupovanej pohľadávky, ktorá bola v predmetnom prípade postúpená spolu so všetkými zmluvným a zákonným príslušenstvom, všetkými právam a povinnosťami s nimi spojenými, ako aj všetkými právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú zo zabezpečenia pohľadávok, vrátane oprávnenia domáhať sa všetkých zákonných nárokov vyplývajúcich najmä z Občianskeho zákonníka, ako aj ZoKR, priamo do zmluvy tieto práva, povinnosti a oprávnenia konkrétne rozvádzať, keďže tieto vyplývajú priamo z jednotlivých právnych predpisov. Zo strany súdu sa jedná o neprimerane prísne posudzovanie obsahu zmluvy, ktorým došiel k záveru, že žalobca v tomto konaní nemá aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nedošlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Postupca bol veriteľom pohľadávok uvedených v zmluve o postúpení a tieto pohľadávky postúpil postupníkovi - žalobcovi, ktorý ich prijal a zaviazal sa zaplatiť za nich odplatu. Napriek tomu, že výška postupovaných pohľadávok bola v zmluve o postúpení pohľadávok uvedená v peňažnom vyjadrení, táto skutočnosť nezakladá domnienku prezentovanú súdom, v zmysle ktorej na postupcu neprešlo oprávnenie domáhať sa od odporcov aj nároku na náhradu škody. Všeobecne platí zásada, že ak dôjde k platnému postúpeniu, potom dochádza k zmene v osobe veriteľa. Uvedená zmena subjektu na strane veriteľa sa však nemá žiaden iný vplyv na obsah a rozsah samotného záväzku, ani na obsah povinnosti dlžníka, resp. zodpovedných osôb. Postúpiť možno akúkoľvek pohľadávku, ktorá v deň postúpenia nezanikla a s ktorou je veriteľ oprávnený disponovať. Postúpenou pohľadávkou tak na žalobcu prešli aj jej príslušenstvo a všetky s ňou (nerozlučne) spojené práva, najmä akékoľvek zabezpečenie povinnosti, ale aj právo na náhradu škody. Pohľadávka prechádza v takom stave, v akom existovala v čase postúpenia. Cesiou prechádzajú na postupníka automaticky aj akcesorické práva spojené s predmetnou pohľadávkou. Pokiaľ mal súd za to, že predmet zmluvy o postúpení nie je definovaný dostačujúcim spôsobom potrebným na odvedenie aktívnej procesnej legitimácie žalobcu, mohol v priebehu súdneho konania žalobcu, resp. samotného postupcu dopytovať na objasnenie predmetu zmluvy o postúpení. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imenentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd má vecnú legitimáciu skúmať vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov nenamieta. Ak súd nemal za preukázané, že žalobca osvedčil svoju aktívnu procesnú legitimáciu, ako aj nárok na zaplatenie náhrady škody od žalovaných, z akého dôvodu potom vydal platobný rozkaz zo dňa 6.12.2011 sp. zn. 10Ro/301/2011, pričom sa zároveň stotožnil so skutkovými i právnymi dôvodmi návrhu v celom rozsahu, keďže platobný rozkaz je možné vydať, len ak právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom. Postupca výslovne podpisom zmluvy o postúpení vyslovil súhlas s tým, že práve žalobca sa momentom účinnosti zmluvy stane subjektom, ktorý bude oprávnený domáhať sa, okrem iného, aj zákonných nárokoch viažúcich sa k pohľadávke vyplývajúcich aj zo ZoKR. Nárok na náhradu škody voči konateľom dlžníka (spoločnosti GIRPEK, s.r.o.) upravený v § 11 ods. 4 vtedy platného ZoKR, tak možno ako zákonný nárok prislúchajúci žalobcovi v čase podania žalobcovi jednoznačne označiť. Žalobca považuje vyhodnotenie zmluvy o postúpení pohľadávok spôsobom, akým to uviedol v odôvodnení napádaného rozhodnutia súd prvého stupňa, prinajmenšom za zmätočné a v značnom pomere odchýľujúce sa od zisteného a preukázaného skutkového stavu. Zodpovednosť za škodu prichádza do úvahy len vtedy, ak návrh na vyhlásenie konkurzu je podaný a konkurzné konanie súd buď zastaví pre nedostatok majetku, alebo ho zruší, či už z dôvodu nedostatku majetku na úhradu pohľadávok proti podstate, alebo pri splnení konečného rozvrhu výťažku. Predovšetkým musí dôjsť k samotnému skončeniu konkurzu. Nárok na náhradu škody môže vzniknúť najskôr až okamihom, keď uznesenie súdu ohľadne zastavenia konkurzu pre nedostatok majetku, resp. uznesenie o zrušení konkurzu, nadobudne právoplatnosť. V prípade, ak by niektorý z veriteľov uplatňoval toto právo na súde skôr, než by došlo k právoplatnému zastaveniu alebo zrušeniu konkurzu, nebol by na súde úspešný, nakoľko právo a nárok na náhradu škody vznikne zo zákona až okamihom právoplatného skončenia konkurzu, t. j. v čase uplatňovania takejto náhrady škody by neboli naplnené všetky predpoklady na to, aby o takejto náhrade škody bolo možné uvažovať. Uznesenie ohľadom zrušenia konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu GIRPEK, spoločnosť s ručením obmedzeným „v konkurze" nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2011. K podpísaniu zmluvy o postúpení pohľadávok došlo ešte pred samotnou právoplatnosťou uznesenia o zrušení konkurzu na majetok úpadcu. V čase podpisu zmluvy samotné právo na náhradu škody ešte nevzniklo, pričom síce bol predpoklad, že by toto právo malo vzniknúť, avšak účastníci zmluvy o postúpení pohľadávok v čase podpisu zmluvy nemohli ešte presne určiť okamih vzniku tohto práva na náhradu škody a rovnako tak ani subjekty, ktoré za vznik škody majú niesť zodpovednosť. Nakoľko právo na náhradu škody v čase podpisu zmluvy o postúpení pohľadávok nevzniklo, účastníci zmluvy nemohli takéto právo postúpiť. Z uvedeného dôvodu zmluvné strany v zmluve o postúpení jednoznačne precizovali predmet zmluvy spôsobom, ako je tento uvedený v článku 5 bod 5.1 zmluvy, vrátane oprávnenia domáhať sa všetkých zákonných nárokoch vyplývajúcich najmä z Občianskeho zákonníka, ako aj zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. V prípade, ak by takéto právo postúpili, toto postúpenie by nebolo platné, nakoľko v čase podpisu zmluvy takéto právo, ako aj nárok ešte neexistovalo, keďže dlžníkom bola spoločnosť GIRPEK, s.r.o., a nie žalovaní. Nakoľko v čase podpisu zmluvy o postúpení, právo na náhradu škody podľa § 11 ods. 4 ZoKR ešte nevzniklo, samotným postúpením pohľadávky voči úpadcovi prešiel na žalobcu aj nárok na náhradu škody uplatnenej v tomto konaní ako akcesorický záväzok (resp. ako právo, ktoré je s hlavnou pohľadávkou spojené), viažuci sa na existenciu hlavného záväzku. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/105/2000. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.10.2011 bola žalobcovi ako postupníkovi postúpená pohľadávka proti dlžníkovi GIRPEK, spoločnosť s ručením obmedzeným „v konkurze" v sume 3.824,43 eur. V bode 3.1 zmluvy je zreteľne a jednoznačne vymedzená osoba dlžníka, ktorým je obchodná spoločnosť GIRPEK, spoločnosť s ručením obmedzeným „v konkurze", Giraltovce. Obligátornou obsahovou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky je identifikácia postupovanej pohľadávky, ktorá musí zahŕňať označenie postupcovho dlžníka a popis pohľadávky čo do jej výšky a právnych skutočností, na ktorých sa zakladá. V zmluve o postúpení pohľadávky nie je ani zmienka o dlžníkovi R. R.. Preto pokiaľ žalobca svoj nárok odvodzuje od tejto zmluvy, tak jednoznačne nie je aktívne vecne legitimovaný, nakoľko mu žiadna pohľadávka proti tomuto dlžníkovi a naviac z iného právneho titulu, postúpená nebola. Ak je obsah právneho úkonu vyjadrený písomne, jeho obsah je daný výhradne obsahom listiny, musí byť poznateľný z jeho textu. Preto nie je možné prisvedčiť úvahe žalobcu, aby predmetom zmluvy bolo aj postúpenie pohľadávky proti žalovanému v 1. rade z právneho titulu podľa § 11 ods. 4 ZoKR. Žalovaný v 1. rade poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. 33 Cdo 2164/2010 zo dňa 22.2.2012, podľa ktorého pod slovným spojením „práva s pohľadávkou spojené" nemožno rozumieť práva vyplývajúce z celkom odlišnej právnej skutočnosti voči celkom odlišnému dlžníkovi, ktorý má k prevádzanej pohľadávke iba ten vzťah, že vyplývajú zo skutkovo spolu súvisiaceho právneho úkonu, alebo protiprávneho konania. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Na návrh zo dňa 18.7.2013 podaný tak žalobcom REVELSON, s.r.o. Bratislava, ako aj spoločnosťou CREDITUM, s.r.o., Polomka bolo navrhované, aby súd pripustil zmenu účastníka tak, aby namiesto doterajšieho žalobcu REVELSON, s.r.o. Bratislava vstúpila obchodná spoločnosť CREDITUM, s.r.o., Polomka. K návrhu bol pripojený rovnopis zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.7.2013, v ktorej predmetom podľa bodov III. bod 3.2, sú pohľadávky so všetkým zmluvným a zákonným príslušenstvom, so všetkými právami a povinnosťami s nimi spojenými, všetkými právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú z ich zabezpečenia, vrátane domáhať sa všetkých zákonných nárokoch vyplývajúcich podľa Občianskeho zákonníka a ZoKR, najmä, nie však výlučne, právo postupcu domáhať sa náhrady škody voči všetkým zodpovedným osobám podľa § 11 ods. 4 ZoKR za porušenie ich povinnosti podľa § 11 ods. 2 ZoKR. Odvolací súd uznesením zo dňa 26.8.2013 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca: REVELSON, s.r.o., so sídlom Odborárske námestie 6, 811 07 Bratislava, IČO: 45 666 474 a na jeho miesto do konania vstúpil nový žalobca: CREDITUM, s.r.o., so sídlom Jegorovova 3, 976 66 Polomka, IČO: 47 185 511. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom. V dôsledku toho je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 O.s.p.). Ďalším procesným dôsledkom je však oprávnenie odvolacieho súdu rozhodnúť o podanom odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je v konečnom dôsledku opodstatnené. Pre rozhodnutie vo veci je podstatné zistenie, čo bolo predmetom pohľadávky postúpenej zmluvou zo dňa 13.10.2011, kto mal byť dlžníkom pohľadávky, ako aj skutočnosť, že konkurzný súd nerozhodol o prípustnosti vstupu spoločnosti REVELSON s.r.o. Bratislava do konkurzného konania podľa § 25 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii - ďalej len ZoKR. Pôvodným veriteľom bola spoločnosť PETROMIN, spol. s r.o., Giraltovce, ktorá ako predávajúca uzatvorila dňa 20.7.2007 so spoločnosťou GIRPEK, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Giraltovciach - ďalej len úpadca, kúpnu zmluvu. Nie je medzi účastníkmi sporné, že pohľadávka veriteľa pozostávala z istiny 3.824,43 eur a z 18,25 % úroku z omeškania ročne z uvedenej sumy od 1.8.2008 do zaplatenia. Dňa 14.5.2010 Okresný súd Prešov vyhlásil uznesením konkurz na majetok dlžníka úpadcu. Nie je sporné, že veriteľ si svoju pohľadávku riadne a včas prihlásil, pričom táto pohľadávka nebola ani čiastočne uspokojená. Uznesením č. k. 2K/14/2010 zo dňa 21.9.2011, teda pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, rozhodol Okresný súd Prešov o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku. Táto skutočnosť bola zverejnená v Obchodnom vestníku SR dňa 28.9.2011 pod číslom OV 186/2011. Uznesenie o zrušení konkurzu na majetok dlžníka nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2011, t. j. 2 dni po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok. K oznámeniu právoplatnosti tohoto uznesenia v Obchodnom vestníku došlo dňa 24.10.2011 pod č. OV 204/2011. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra (§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka). K výmazu spoločnosti GIRPEK, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Giraltovciach z obchodného registra došlo dňa 19.5.2012. Podľa § 55 ZoKR, zmluvné dojednania zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné. Správca, ako aj veriteľ, môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby. Zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku (resp. zverejnením oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu v Obchodnom vestníku z týchto dôvodov), zaniká aj tento účinok konkurzu (§ 102 ods. 4 ZoKR). V dôsledku toho môže veriteľ svoju pohľadávku voči úpadcovi vzniklú pred vyhlásením konkurzu, postúpiť na inú osobu len do dňa zverejnenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu v Obchodnom vestníku. V preskúmavanej veci bol týmto dňom deň 24.10.2011. Znamená to, že pôvodný veriteľ PETROMIN, spol. s r.o., so sídlom v Giraltovciach, bol oprávnený uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky na zaplatenie 3.824,43 eur s prísl. dňa 13.10.2011 so spoločnosťou REVELSON, s.r.o., Bratislava. Pokiaľ však chcel uzavrieť aj zmluvu o postúpení pohľadávky na náhradu škody podľa § 11 ods. 4 ZoKR, mohol tak až do 24.10.2011 urobiť len vo forme zmluvy o postúpení tzv. budúcej pohľadávky. Prvostupňový súd zamietol podanú žalobu z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.10.2011 nebola postúpená aj pohľadávka voči žalovaným v 1. a 2. rade na náhradu škodu podľa § 11 ods. 4 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011. Podľa tohto ustanovenia, ak osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka poruší povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 11 ods. 2 ZoKR), zodpovedá veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla, ibaže preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou. Táto povinnosť sa nepovažuje za splnenú, ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietol alebo konkurzné konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu. Ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas, predpokladá sa, že výška škody, ktorá tým veriteľom vznikla, je suma ich pohľadávok, ktoré po zrušení konkurzu alebo zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku zostali neuspokojené, ibaže sa preukáže iná výška škody. Nárok na náhradu škody za nesplnenie tejto povinnosti sa premlčuje jeden rok od zrušenia konkurzu alebo zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku. Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu pohľadávky zmluvou, právo uplatňovať si nároky podľa § 11 ods. 4 ZoKR má nový veriteľ len za podmienky, že konkurzný súd vyhovie jeho návrhu na jeho vstup do konkurzného konania. Nový veriteľ môže vykonávať svoje konkurzné práva až potom, čo súd oznámi v Obchodnom vestníku právoplatnosť svojho rozhodnutia o vstupe nového veriteľa do konkurzného konania (§25, ods. 1, 5 ZoKR). Vychádzajúc zo spisových údajov, spoločnosť REVELSON s.r.o. sa stala len nositeľkou hmotnoprávnych oprávnení, pričom procesná podmienka vzniku jej konkurzných práv a povinností nenastala. Z zmysle § 206a ods. 1 ZoKR, konanie začaté pred 1.1.2012 sa dokončia podľa dovtedy platných predpisov, pokiaľ nasledujúci odsek neustanovuje inak. Výnimky uvedené v odseku druhom sa preskúmavanej veci netýkajú. Za týchto okolností nadobudlo na význame nielen splnenie zákonných podmienok platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ale aj splnenie procesných podmienok uvedených v § 25 ZoKR. V zmysle § 524 Občianskeho zákonníka, musí byť postupovaná pohľadávka jednoznačne určená. Týka sa to tak predmetu plnenia, ako aj osoby dlžníka, prípadne právneho dôvodu. V zmluve musí byť pohľadávka vymedzená tak, aby zo zmluvy bolo jednoznačne zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postupu a aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. Uvedenie presnej výšky peňažného plnenia však nie je nevyhnutnou náležitosťou zmluvy. Musí sa jednať o existujúcu pohľadávku proti konkrétnemu dlžníkovi. Okamih postúpenia pohľadávky, ktorá v čase uzavretia zmluvy o postúpení ešte neexistuje a má vzniknúť iba v budúcnosti (t. j. pohľadávka budúca), je totožný s okamihom, kedy pohľadávka vznikne. Preto predovšetkým u postúpených budúcich pohľadávok a pri tzv. generálnej cesii, keď postup zahrňuje väčší počet pohľadávok, je treba dbať, aby prevádzané pohľadávky boli v zmluve vymedzené dostatočne určitým spôsobom a aby už zo zmluvy bolo zrejmé, aké pohľadávky boli predmetom postúpenia. Zmluvou o postúpení pohľadávky môže byť prevedené iba právo zo záväzkového právneho vzťahu. Postúpením dochádza k singulárnej sukcesii. Právnym nástupcom pôvodného veriteľa, a teda novým veriteľom, sa stáva postupník. Obsah záväzku sa nemení, rozsah a obsah povinnosti dlžníka je rovnaký a nič sa nemení ani na behu premlčacej doby. Ak je viacero dlžníkov zaviazaných solidárne, môže veriteľ postúpiť celú svoju pohľadávku, alebo len pohľadávku voči jednému zo solidárnych dlžníkov. Postúpením prechádza na postupníka pohľadávka s príslušenstvom a všetkými právami s ním spojenými, a to v takom stave, v akom sa nachádzala v dobe postúpenia. Na postupníka s pohľadávkou prechádza tiež právo na súdne uplatnenie pohľadávky (nárok), včítane oprávnenia vymôcť ju exekučne. Vzhľadom k tomu, že obsah záväzku sa nemení, nemôžu na nového veriteľa prejsť práva, ktoré s pohľadávkou pôvodného veriteľa neboli spojené. Zmluvou o postúpení môže byť postúpená aj tzv. budúca pohľadávka na náhradu škody podľa § 11 ods. 4 ZoKR. Ako dlžník z tejto zmluvy už musí byť označená osoba, ktorá bola povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorá ho nepodala. Meno tejto osoby je známe odo dňa podania návrhu iným subjektom. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.10.2011 nemá náležitosti zmluvy o postúpení budúcej pohľadávky, keďže jej predmetom je pôvodná pohľadávka a nemení sa ani dlžník. V súvislosti s povinnosťou určitosti postupovanej pohľadávky platí zásada, že postupovaná pohľadávka musí byť identifikovaná dostatočne a určite - tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postúpiteľa voči rovnakému dlžníkovi a aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Identifikáciu je možné vykonať aj uvedením právnej skutočnosti, z ktorej postupovaná pohľadávka vznikla. Ak určia však účastníci v zmluve o postúpení pohľadávky pohľadávku inými údajmi a táto identifikácia je z pohľadu požiadavky na určitosť postupovanej pohľadávky dostatočná, nie je nutné právny dôvod vzniku postupovanej pohľadávky v predmetnej zmluve uvádzať. Ak je pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky identifikovaná dostatočne a určite, je zmluva platná, aj keď neskôr vyjde najavo, že ide o pohľadávku z iného právneho titulu, napr. z titulu bezdôvodného obohatenia. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky je irelevantné, či účastníci v zmluve túto právnu kvalifikáciu uskutočnia a s akým výsledkom (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Odo 523/2005). Postúpením pohľadávky prechádza na postupníka pohľadávka, včítane príslušenstva a všetkých práv s ňou spojených. Na druhej strane však na nového veriteľa nemôžu prejsť tie práva, ktoré s pôvodnou pohľadávkou pôvodného veriteľa spojené neboli (rozsudok Krajského súdu v Brne sp. zn. 19Co 564/94). Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za podstatné, že k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky došlo dňa 13.10.2011, teda v čase po vyhlásení uznesenia konkurzného súdu o zrušení konkurzu zo dňa 21.9.2011 po splnení konečného rozvrhu výťažku, z ktorého veriteľ nebol ani v najmenšom rozsahu uspokojený, avšak pred oznámením v Obchodnom vestníku dňa 24.10.2011, že uznesenie o zrušení konkurzu nadobudlo právoplatnosť. Až týmto zverejnením oznámenia zanikli účinky konkurzu (§ 102 ods. 3, 4 ZoKR). Právnym dôsledkom vyhlásenia takéhoto uznesenia pre veriteľa v preskúmavanej veci bola nemožnosť čo len čiastočného uspokojenia ním prihlásenej pohľadávky vo vzťahu k úpadcovi. V dôsledku toho skutočným predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.10.2011 mohli byť síce práva „domáhať sa všetkých zákonných nárokov vyplývajúcich najmä z Občianskeho zákonníka, ako aj z ZoKR, pričom Postupník sa stáva výlučne majiteľom (veriteľom) týchto Pohľadávok", avšak malo sa jednať o tzv. budúcu pohľadávku, pričom ako dlžník mala byť označená osoba uvedená v § 11 ods. 4 veta prvá ZoKR. Keďže zmluva o postúpení zo dňa 13.10.2011 nespĺňala náležitosti zmluvy o postúpení budúcej pohľadávky, je možné konštatovať, že predmetom postúpenia na základe zmluvy zo dňa 13.10.2011 nebolo právo na náhradu škody upravené v § 11 ods. 4 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011. Takéto právo totiž vzniklo majiteľovi postúpenej pohľadávky až zverejnením oznámenia o právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení konkurzu. Týmto dňom by v súlade s § 11 ods. 2 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2011 mala vzniknúť za zákonom stanovených podmienok povinnosť na náhradu škody štatutárnemu orgánu dlžníka - konateľovi, resp. jeho likvidátorovi, či zákonnému zástupcovi dlžníka (fyzickej osobe). Aj v prípade, že by pôvodný veriteľ postúpil po zrušení konkurzu na majetok úpadcu svoju pohľadávku zmluvou zo dňa 13.10.2011 vtedajšiemu postupníkovi aj právo domáhať sa voči štatutárnemu zástupcovi úpadcu nárokov upravených v § 11 ods. 4 ZoKR, postupník v dôsledku nerozhodnutia súdu podľa § 25 ZoKR sa nestal konkurzným veriteľom - účastníkom konkurzného konania a tak nemá právo vlastným menom si uplatňovať právo na náhradu škody. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Vzhľadom k viazanosti odvolacieho súdu dôvodmi podaného odvolania, ktoré nespochybňujú správnosť vyčíslenej výšky náhrady trov vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, musel byť bez ďalšieho potvrdený aj tento výrok rozsudku. Úspech v odvolacom konaní mal žalovaný v 1. rade. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Tarifnú hodnotu veci tvorí naďalej suma 3.824,43 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sa rovná sume 141,04 eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1, písm. a), b), c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška). Táto sa v súlade s § 16 ods. 3 Vyhlášky zvyšuje o paušálnu náhradu miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov, ktorá sa v roku 2013 priznávala vo výške 7,81 eur. V súlade s § 18 ods. 3 Vyhlášky sa súčet týchto položiek zvyšuje o 20 % DPH, t. j. o sumu 29,78 eur. Celkovú sumu náhrady trov odvolacieho konania 178,68 eur je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného v 1. rade. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.