Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/10/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8304119059 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8304119059.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu S. H., nar. XX.X.XXXX, bývajúceho v R. č. XX proti žalovanej Z. S., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v R., na ul. W. č. XXXX/XX, za účasti vedľajšej účastníčky Allianz - Slovenská poisťovňa a. s., so sídlom v Bratislave, na Dostojevského rade č. 4, o náhradu škody, o odvolaniach žalovanej a vedľajšej účastníčky proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 17.7.2013 č.k. 17C/127/2004-362 a uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 18.10.2013 č.k. 17C/127/2004-406 takto jednohlasne r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a uznesenie a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom a uznesením uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 139.414,46 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi vo výške 14.281,41 Eur a na náhradu trov konania štátu vo výške 474,67 Eur.. Vedľajšej účastníčke náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 18.6.2003 č.k. 2T/357/2002 - 162 bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona a z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona, pričom týchto trestných činov sa dopustila tak, že dňa 11.8.2002 okolo 3.15 hod v Humennom po štátnej ceste II/559 v smere na I. viedla osobné motorové vozidlo s 1,51 promile alkoholu v krvi v dôsledku čoho sa náležite nevenovala vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke a porušiac povinnosti ustanovené § 4 ods. 2 písm. c/, f/ a § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 315/1996 Zb. na križovatke ulíc D. - G. - T. G. na prechode pre chodcov prednou časťou vozidla zrazila žalobcu, prechádzajúceho v tom čase cez vozovku z ľavej strany na pravú stranu v smere jazdy motorového vozidla. Pri zrážke žalobca utrpel zranenia a to pohmoždenie mozgu vľavo, extracerebrálny hematóm vpravo, edém mozgu ťažkého stupňa, ako aj ďalšie poranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej šiestich mesiacov. V čase dopravnej nehody mal žalobca 21 rokov. Znalec MUDr. D. I. základný počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovil na 1400 bodov. Podľa záverov znalca z neurologického hľadiska liečbou a individuálnym prístupom pri rehabilitácii pri využití funkčných rezerv mozgu bolo dosiahnuté maximum. Ďalšie rezervy poškodený mozog už nemá a preto prognóza je neistá a nepriaznivá vzhľadom na to, že akékoľvek nepriaznivé vplyvy môžu mať na zraniteľnom mozgu katastrofálne následky. Za najzávažnejšie následky sa považovali ochrnutie pravostranných končatín, porucha citlivosti na pravej strane tela a porucha reči a to v dôsledku krvácania do mozgu. Žalobca utrpel viacpočetné pohmoždenie mozgu pravej i ľavej mozgovej pologule, ktoré majú prejavy na oboch stranách tela. Pri vnútrolebečnom krvácaní žalobcu ide o poranenie, ktoré nebolo riešené chirurgicky ale konzervatívne. Žalobca mal vykonanú tracheotómiu, pričom okrem toho mal aj perkutánnu endoskopickú gastrostómiu na kŕmenie špeciálnou sondou cez prednú brušnú stenu do žalúdka. Znalec ním stanovený základný počet bodov za sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšil na dvojnásobok. Súčasný zdravotný stav žalobcu je výsledkom difúzneho poúrazového postihnutia mozgu v oboch mozgových pologuliach. Prejavuje sa obrnou pravostranných končatín, zvýšeným svalovým napätím, spasticitou, neschopnosťou samostatnej chôdze, poruchou koordinácie pohybov. Žalobca je mobilný prostredníctvom invalidného vozíka. Má poruchu reči, poruchu citlivosti na pravej strane tela a psychické zmeny v oblasti kognitívnych funkcií (myslenie, učenie, pamäť, vnímanie, pozornosť) a trpí behaviorálnymi poruchami (súvisiace so správaním a konaním). Vo veci už odvolací súd 2 krát rozhodol. Rozsudkom zo dňa 8.11.2007 č.k. 7 Co201/2006 - 220 potvrdil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4.200.000,-Sk a vo výroku o súdnom poplatku. Ďalej zmenil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu nad 4.200.000,-Sk tak, že v tejto časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 264.967,-Sk a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania štátu vo výške 14.300,- Sk. V dôsledku dovolania podaného žalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27.7.2009 č.k. 3 Cdo 64/2008 - 238 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 8.11.2007, ktorým bol zmenený výrok rozsudku Okresného súdu Humenné z 25.10.2006 č.k. 17 C/127/2004 - 185 o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu nad 4.200.000,-Sk tak, že žaloba sa zamieta, a ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. Zároveň sa rozhodlo o vrátení veci v rozsahu zrušenia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia tak výrazné zníženie odškodnenia odvolací súd nevyvodil zo žiadnej okolnosti skutkovej povahy týkajúcej sa napr. stupňa poškodenia zdravia žalobcu alebo miery sťaženia možnosti jeho realizácie v jeho osobnom, rodinnom a spoločenskom živote ale výlučne iba z matematického výpočtu. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu preto v plnom rozsahu preskúmateľný nie je, lebo neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke primeranosti priznanej výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ďalším rozhodnutím a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.10.2009 č.k. 7 Co 166/2009 - 256 došlo k opätovnému zamietnutiu žaloby nad sumu 4.200.000,-Sk. Aj toto rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania podaného zo strany žalobcu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a to uznesením zo dňa 27.2.2012 č.k. 3 Cdo 91/2010 - 274. Poukázal na nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia, nakoľko bez bližšieho vymedzenia konkrétnych dôvodov vedúcich k výraznému zníženiu výšky odškodnenia priznaného žalobcovi nebolo možné posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny rozhodnutia odvolacím súdom a teda ani preskúmať, či napadnutý rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci. Následne krajský súd uznesením zo dňa 29.11.2012 č.k. 7Co/59/2012 - 288 zrušil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu nad 4.200.000,-Sk a vo výroku o trovách konania účastníkov, štátu a vedľajšej účastníčky. V rozhodnutí poukázal na to, že v obdobnej právnej veci týkajúcej sa odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 Cdo 29/2007 sa za neprimerané považovalo zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia až na 20 - násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnotenie. I v tomto prípade poškodeným bol muž vo veku 21 rokov, k úrazu došlo v roku 2002 a základná suma odškodnenia bola určená na 93.000,-Sk, teda na čiastku o niečo vyššiu ako u žalobcu. Aj u tohto subjektu došlo v dôsledku utrpených zranení k poškodeniu mozgu. Po opätovnom prejednaní veci sa dospelo k záveru, že základné bodové ohodnotenie vykonané znalcom nepostačuje na primerané zmiernenie následkov poškodenia zdravia žalobcu. V konaní sa nezohľadnili námietky vedľajšej účastníčky podľa ktorej mimoriadne zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v prípade žalobcu nie je dôvodné, pretože takéto priznanie patrí iba osobám, ktoré boli zapojené do spoločenského, športového, resp. politického života pred úrazom. S týmto názorom nie je možné súhlasiť a v tomto smere je potrebné poukázať na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej zdravie a život osoby má vyššiu cenu ako povesť spoločensky angažovanej osoby, napr. v politickom živote. Každý človek má právo na dôstojný život. Človeka nie je možné posudzovať iba cez jeho úspechy v práci, kultúrnom, spoločenskom a športovom dianí. Ak by zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení patrilo iba osobe mimoriadne činnej v danej sfére života, potom zdravie a život sám každého z nás by v prípade vzniku škody na zdraví nebolo posudzované spravodlivo. Žalobca bol mladý 21-ročný človek, ktorý ešte len začínal svoj život. Za krátke obdobie života v dospelosti nemohol výnimočným spôsobom preukázať svoje danosti, talent, resp. uplatniť sa v dosiahnutom vzdelaní v ktorejkoľvek oblasti života. Nárok žalobcu bol posudzovaný podľa právneho predpisu účinného od roku 1965, ktorý svojou koncepciou zodpovedal filozofii doby, ako aj spoločenským pomerom, v ktorých vznikol. Tento právny predpis je už vzhľadom na spoločenské, ekonomické a sociálne pomery prekonaný. Pri rozhodovaní o sťažení spoločenského uplatnenia je potrebné mať na zreteli, že ujma na zdraví nepredstavuje len bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, predstavuje aj materiálnu ujmu, ktorá nie je chorobou v psychiatrickom zmysle slova bodovo ohodnotiteľnou, ale mnohokrát omnoho závažnejšou než samotné poškodenie zdravia ako je tomu nesporne aj v danej veci. Pôvodná právna úprava bola dňom 1. 8. 2004 zmenená, nakoľko s účinnosťou od 1. 8. 2004 bola táto vyhláška zrušená a platí zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. k. 3Cdo/64/2008, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v § 7 ods. 1 a 2 vyhl. č. 32/1965 Zb.. Vyhláška pritom nerozlišuje poškodených podľa statusu. V praxi súdov Slovenskej republiky je ale ustálený názor, že postup súdu pri poskytnutí zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia prichádza do úvahy len v skutočne výnimočných prípadoch hodných mimoriadneho zreteľa. Ak sú splnené podmienky pre aplikáciu § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., súd má možnosť výšku primeraného odškodnenia vyjadriť v nadväznosti na matematický výpočet vyplývajúci z výsledkov posúdenia predpokladov pre odškodnenie podľa § 6 ods. 1 alebo 6 ods. 2 vyhl. 32/1965 Zb. určitým číselným ukazovateľom, alebo výšku primeraného odškodnenia vyjadriť celkom nezávisle od výpočtov v zmysle § 6 ods. 1 alebo 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. (jednorazovou sumou). Podstatné teda nie je to, aký postup pri určení konkrétnej výšky ním priznaného odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd zvolí, ale to, či ním určená (výsledná) suma odškodnenia je primeranou náhradou za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho životných a spoločenských potrieb, alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Rozsah obmedzenia alebo straty predpokladov pre uplatnenie žalobcu v živote a v spoločnosti je mimoriadne sťažený, resp. vôbec nie sú predpoklady na jeho uplatnenie sa. Každý človek je individuálnou osobnosťou, s vnútornými danosťami, ovplyvnený prostredím, v ktorom žije. Práve z tohto dôvodu je každý prípad osobitý a pre správne posúdenie, do akej miery poškodený stratil predpoklady pre uplatnenie v živote a spoločnosti následkom úrazu, je nevyhnutné podrobne skúmať spôsob života poškodeného pred úrazom a po ňom. Len tak je možné spravodlivo uvážiť, aká náhrada je pre toho-ktorého poškodeného primeraná, pretože zvýšenie náhrady nad vyhláškou ustanovený limit je prípustné iba v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy je to primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Výnimočnosť sa vždy viaže len ku konkrétnemu poškodenému a o výnimočný prípad ide nielen vtedy, ak poškodený bol vrcholovým športovcom alebo inak pre spoločnosť významnou a známou osobnosťou, ale aj vtedy, ak sa život poškodeného od základov zmenil, nič z toho, čo v minulosti pred poškodením zdravia robil, už robiť nedokáže, je nesebestačný, odkázaný na pomoc iných, hoci pred úrazom bol aktívnym členom rodiny a tej spoločnosti, v ktorej sa pohyboval, ak prišiel o prácu a možnosť uživiť seba a rodinu a prežívať radosti zo záľub a rodinného života. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/215/2006. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa priznal žalobcovi čiastku 139.414,46 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku a uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalovaná a vedľajšia účastníčka. Navrhli rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Žalovaná alternatívne požadovala rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedli, že rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení vydanom vo veci 7 Co 59/2012 a opätovne je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, nakoľko opätovne nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania vo vzťahu k priznanej výške odškodnenia, ktorá je s poukazom na vykonané dokazovanie neodôvodnenou a neprimeranou. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia je samostatnou zložkou náhrady škody na zdraví a predstavuje náhradu tzv. nemateriálnej škody slúžiacej na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení v živote. Ide o nárok rýdzo osobnej povahy, ktorý sa odškodňuje jednorázovo. Vyhláška osobitne upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia a rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie tohto druhu odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a naopak. Každý človek má nespochybniteľne nárok na odškodnenie, avšak z hľadiska rozhodovania súdov o mimoriadnom zvýšení odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a stanovení primeranosti tohto zvýšenia je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti konkrétneho prípadu a v rámci toho posúdiť mieru a zapojenie poškodeného v období pred úrazom v oblasti spoločenského, politického, kultúrneho, športového, pracovného i rodinného života a porovnať ju zo stavom po úraze. Vychádzajúc z nepochybne zisteného základného počtu bodov určeného znaleckým posudkom na 1400, priznaním odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 8.400.000,-Sk súd prvého stupňa priznal žalobcovi odškodnenie vo výške 100 - násobku jeho základného bodového ohodnotenia, pričom podľa súčasnej judikatúry súdov Slovenskej republiky, ako aj Českej republiky nie sú takéto vysoké násobky priznávané a to ani u osôb s oveľa ťažšími zdravotnými postihnutiami než je prípad žalobcu ( napr. paraplégia, kvadruplegia, resp. coma vigile). Hoci trvalé následky žalobcu po úraze sú závažné z doplneného dokazovania vyplýva, že zdravotný stav žalobcu sa od úrazu nezhoršuje, naopak tento sa i keď len čiastočne zmenil v pozitívnom smere. Neurologické následky, aj keď nie úplne predsa len zmenili svoj charakter v dôsledku ktorých je žalobca schopný bežné denné úkony vykonávať sám s tým, že si vypomáha hlavne ľavou hornou končatinou, či už pri hygiene alebo jedení, pri presune z vozíka a čiastočne pri obliekaní. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a uznesenie , vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolania žalovanej a vedľajšej účastníčky sú opodstatnené. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu k poškodeniu zdravia žalobcu došlo dňa 11.8.2002 pri dopravnej nehode spôsobenej žalovanou. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Pojem bolestné a ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia Občiansky zákonník nevymedzuje. Nie je v ňom vymedzené ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky boli do 31.7.2004 upravené vo vyhláške č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Možnosť použitia tohto právneho predpisu i v terajšej dobe vyplýva priamo z ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorého na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len následky). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti (§ 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 (§ 6 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za 1 bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v ods. 1 a 2 (§ 7 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Čo sa týka základu nároku, tento je nepochybne daný. K poškodeniu zdravia žalobcu došlo totiž v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zavinenou žalovanou. Správne bol ustálený i rozsah poškodenia zdravia žalobcu a to na základe znaleckého dokazovania (znalecký posudok znalca MUDr. D. I. nachádzajúci sa č.l. 114 až 128 spisu), ktoré základný počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia určilo na 1 400 bodov. Podľa znalca súčasný zdravotný stav žalobcu je výsledkom difúzneho poúrazového postihnutia mozgu v oboch mozgových pologuliach. Prejavuje sa obrnou pravostranných končatín, zvýšeným svalovým napätím, neschopnosťou samostatnej chôdze, poruchou koordinácie pohybov, pričom žalobca je mobilný prostredníctvom invalidného vozíka. Má poruchu reči, poruchu citlivosti na pravej strane tela a trpí psychickými zmenami v oblasti kognitívnych funkcií (myslenie, učenie, pamäť, vnímanie, pozornosť) a tiež i behaviorálnymi poruchami (súvisiace so správaním a konaním). Pôvodné úplné ochrnutie pravostranných končatín zmenilo svoj charakter na obrnu pravostranných končatín. Žalobca zapína pravú hornú končatinu v ramene a v lakti, pohyb prstami pravej ruky je minimálny a ruku využiť nemôže. Pravú dolnú končatinu odlepí od podložky. V súčasnosti je schopný sedu a stoj je problematický. Pri stoji potrebuje jednu francúzsku barlu a pomoc inej osoby. Výdrž v stoji je krátka. Spočiatku mal žalobca úplnú stratu reči. Jeho terajší slovník je chudobný a čiastočne rozumie hovorenej reči. U žalobcu došlo k využitiu všetkých funkčných rezerv mozgu v zmysle plasticity a súčasný neurologický stav je trvalý. Prognóza do budúcna je nepriaznivá vzhľadom na neexistujúce rezervy poškodeného mozgu. Pretrváva porucha citlivosti na pravej strane tela. Bežné denné úkony je schopný vykonávať aj sám s tým, že si vypomáha hlavne ľavou rukou pri hygiene a jedení. Pri obliekaní potrebuje pomoc inej osoby. Rovnako pomoc inej osoby využíva pri presune z vozíka a na vozík. Z neurologického hľadiska liečbou a individuálnym prístupom pri rehabilitácii, pri využití funkčných rezerv mozgu, bolo dosiahnuté maximum. Ďalšie rezervy poškodený mozog už nemá, a preto prognóza je neistá a nepriaznivá. Akékoľvek nepriaznivé vplyvy môžu mať na zraniteľnom mozgu katastrofálne následky. Poškodenie mozgu neumožňuje žalobcovi venovať sa záľubám (turistika a rekreačné športovanie) a realizovať sa v povolaní a v spoločenskom a kultúrnom vyžití. Žalobca nemôže viesť plnohodnotný rodinný život s partnerkou. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov stanovených lekárom predstavuje jednorazové odškodnenie za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh (§ 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Už samotné základné bodové ohodnotenie (§ 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov) zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napríklad vo voľbe povolania, voľbe životného partnera a ďalších spôsoboch osobného uplatnenia, v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a športovej činnosti, či v iných formách spoločenského uplatnenia. Primerané zvýšenie podľa ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov (až na dvojnásobok) potom predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Dopadá na prípady, keď konkrétne skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu pred a po zranení umožňujú záver, že základné odškodnenie nepostačuje ku kompenzácii dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného alebo pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Zvýšenie náhrady nad stanovený limit je podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov prípustné iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, za ktoré treba považovať najmä prípady, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené, či celkom stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom škody. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na viac ako 50-násobok sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov je vyhradené prípadom, keď u poškodeného došlo k veľmi výraznému obmedzeniu alebo k strate možnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom škody alebo vtedy, keď pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo života a keď jeho predpoklady na uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené, nie je schopný sám sa obslúžiť a podobne. Súd má možnosť, aby v každom jednotlivom prípade podľa svojej úvahy posúdil, aké zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je v konkrétnej posudzovanej veci primerané. Táto úvaha nie je celkom neobmedzená, lebo právny predpis tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na uvedenú náhradu v sume zodpovedajúcej základnému počtu bodov a pre vznik nároku na jej zvýšenie na dvojnásobok, stanovuje zároveň hľadiská, ku ktorým treba prihliadať a ktorými je úvaha súdu o miere primeranosti zvýšenia v jednotlivých prípadoch hodných osobitného zreteľa usmerňovaná. V prejednávanej veci žalobca utrpel úraz vo veku 21 rokov. V dôsledku úrazu sa stal invalidným a neschopný vykonávať prácu automechanika, na ktorú bol vyučený. Nemožnosť plne sa realizovať v rodinnom živote, chudobný rečový prejav a mobilita prostredníctvom invalidného vozíka podstatným spôsobom obmedzuje žalobcu v normálnom živote. Hoci kvalita jeho života je výrazným spôsobom znížená, nemožno u žalobcu hovoriť o takmer úplnom vyradení zo života tak, ako je to napríklad pri ešte ťažších zdravotných postihnutiach osôb trpiacich poúrazovou paraplégiou alebo poúrazovou kvadruplégiou. Terajší zdravotný stav umožňuje žalobcovi čiastočne rozumieť hovorovej reči a rozprávať, ako aj vykonávať samostatne bežné denné úkony. Ďalšou okolnosťou majúcou vplyv na určenie rozsahu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia je úroveň politických, kultúrnych, športových, či iných aktivít poškodeného v dobe pred úrazom. Tieto zásadné predpoklady pre priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri rozhodovaní vôbec zohľadnené neboli, a to len preto, lebo žalobca vzhľadom na svoj vek už nebude schopný dosiahnuť žiadne postavenie na mimoriadne vysokej úrovni a ani sa nebude môcť na mimoriadnej úrovni realizovať v spoločenskom, športovom, či politickom živote. Na strane druhej podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca v dôsledku úrazu úplne zo života vyradený nebol a úroveň jeho aktivít pred úrazom sa za mimoriadne vysokú označiť nedala. Prečo napriek týmto skutkovým zisteniam bolo potrebné priznať žalobcovi okrem už právoplatne priznanej čiastky 4.200.000,-Sk aj ďalších 139.414,46 Eur (4.200.000,-Sk) čo spolu predstavuje stonásobok sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov určeného znaleckým posudkom, sa z odôvodnenia rozhodnutia zistiť nedá. Ak je určenie výšky primeraného odškodnenia vecou úvahy súdu, podkladom pre túto úvahu musia byť konkrétne označené podklady, význam ktorých na prejednávanú vec súd primerane vysvetlí. Úvaha nemôže byť svojvoľná a priznaná výška náhrady musí byť s ohľadom na následky poškodenia zdravia primeraná, a to najmä so zreteľom k významu zdravia v hierarchii všeobecne uznávaných hodnôt, k potrebe naplnenia satisfakčnej a preventívnej funkcie náhrady a prípadne aj k požiadavke porovnateľnosti s výškou náhrad iných nemateriálnych ujem priznávaných súdmi. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 29.11.2012 č.k. 7 Co59/2012 - 288 poukázal na obdobnú právnu vec týkajúcu sa odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia vedenú na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Cdo 29/07. V tejto veci sa za neprimerané považovalo zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia až na 20-násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu. I v tomto prípade poškodeným bol muž vo veku 21 rokov, k úrazu došlo v roku 2002 a základná suma odškodnenia bola určená na 93.000,- Sk, teda na čiastku o niečo vyššiu ako u žalobcu. Aj u tohto subjektu došlo v dôsledku utrpených zranení k poškodeniu mozgu. Tento príklad nebol uvedený len náhodne. Ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle vyhlášky č. 32/1965 Zb. vychádzalo zo základného počtu bodov uvedeného v lekárskom posudku. Tento bodový systém ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia prevzal i v súčasnosti účinný zákon č. 437/2004 Z.z.. Jednotlivé poškodenia zdravia boli ohodnocované z hľadiska ich závažnosti a to od poškodení najmenej nepriaznivých až po poškodenia mimoriadne nepriaznivé. Pri rovnakých alebo porovnateľných poškodeniach a dôsledkoch pre život, výška odškodnenia nemôže výrazne prevyšovať výšku odškodnenia priznávanú v obdobných prípadoch. V súvislosti s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky posudzujúcou výšku odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v obdobných prípadoch, je potrebné poukázať na rozhodnutia vydané vo veci 5Cdo 49/2012 dňa 28.11.2013, vo veci 3Cdo 182/2010 dňa 24.2.2011, vo veci 5Cdo 142/2007 dňa 30.6.2008 a vo veci 3 Cdo 92/2008 dňa 30.7.2008. Vo veci 5Cdo 49/2012 sa za primerané pri základnom počte bodov 1925 považovalo odškodnenie vo výške 1.732.500,-Sk zodpovedajúce 15 - násobku základného bodového ohodnotenia. Vo veci 3Cdo 182/2010 pri ustálenom počte bodov 2095 ako primeraná bola vyhodnotená suma 1.257.000,-Sk zodpovedajúca 10 - násobku základného bodového ohodnotenia. Vo veci 5Cdo 142/2007 vychádzajúc zo 775 bodov ako dostatočná bola vyhodnotená suma 644.875,-Sk. Vo veci 3Cdo 92/2008 základné bodové ohodnotenie bolo stanovené na 1080 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo určené sumou 324.000,-Sk zodpovedajúcou 5 - násobku základného počtu bodov. Vychádzajúc z tohto prehľadu rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustálená súdna prax ani pri poškodeniach zdravia ohodených vyšších počtom bodov nepriznáva odškodnenie v takom rozsahu ako to urobil súd prvého stupňa v prejednávanej veci. Ak sa v rozhodnutí zdôrazňuje to, že vyhláška č. 32/1965 Zb. nerozlišuje poškodených podľa statusu o to viac by tu malo platiť pri určovaní odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia v porovnateľných situáciách. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že už právoplatné priznané odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4.200.000,-Sk je podstatne vyššie v porovnaní s uvádzanou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalšie zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 4.200.000,-Sk nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 O.s.p. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. rozsudok s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a uznesenie zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.