Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/61/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221041 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113221041.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobkyne I. D., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v S., na ul. O. č. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 61, proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a. s. so sídlom v Košiciach, na ul. Garbiarskej č. 2, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniela Blyštana s.r.o. so sídlom v Košiciach, na ul. Rastislavovej č. 68, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 9.12.2013 č. k. 28C/94/2013-114 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, vydaný pod sp. zn. 3C/2209/2012 dňa 19.1.2012 a odložil jeho vykonateľnosť. Zároveň zamietol návrh na prerušenie konania. Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným existoval zmluvný vzťah založený poistnou zmluvou dňa 30.7.2008. Poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Na základe dojednanej rozhodcovskej doložky Arbitrážny súd v Košiciach vydal rozhodcovský rozsudok, ktorým žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť sumu 41,16 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 24.6.2013 a žalobu vo veci žalobkyni podala dňa 16.7.2013. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že táto účastníčka pri uzatváraní poistnej zmluvy s rozhodcovskou doložkou oboznámená nebola. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa mali riešiť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a v to v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na bod 1 písm. q/ Smernice Rady č. 93/13/EHS, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať na inej zmluvnej strane. Je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou. V tejto súvislosti sa poukázalo na rozhodnutie NS SR zo dňa 21.3.2012 vydané vo veci sp. zn. 6 Cdo 1/2012, kde bol vyslovený názor, že takto dojednaná rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednanou rozhodcovskou doložkou a ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako sa poukázalo na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove, ktorý vo viacerých veciach potvrdil rozsudky okresných súdov ohľadne zrušenia rozhodcovských rozsudkov. Súd prvého stupňa preto žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel a odložil jeho vykonateľnosť. Zároveň zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., nakoľko žalovaným predložený nález Ústavného súdu vydaný vo veci II ÚS 499/2012 sa na prejednávanú vec nevzťahuje. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri rozhodovaní sa taktiež nesprávne aplikovala Smernica Rady č. 93/13/EHS. Podľa správneho prekladu bodu 1 písm. q/ prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS neprijateľnou podmienkou je zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výlučne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, prečo sa rozhodcovská doložka nepovažovala za individuálne dojednanú, hoci žalovaný predložil listinné dôkazy túto skutočnosť preukazujúce a navyše sa odmietli vykonať ďalšie dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. V rozsudku sa poukázalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 Cdo 1/2012 bez toho, aby bolo zdôvodnené, prečo je toto rozhodnutie vôbec možné aplikovať na daný prípad. Žalovaný pritom navrhol prerušiť konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. II ÚS 382/2013 a to preto lebo ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydanému vo veci 6 Cdo 1/2012. Rozhodnutie je nepreskúmateľné tiež z dôvodu, že v ňom chýba zrejmé zdôvodnenie a vyporiadanie sa s podrobnou argumentáciou žalovaného ohľadom individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky. Žalobkyňa mala preukázateľne možnosť rozhodcovskú doložku prijať, modifikovať alebo ju odmietnuť a to bez toho, aby bol tým samotný zmluvný vzťah negatívne ovplyvnený. Žalovaný neviazal uzatvorenie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky. Podpis rozhodcovskej doložky nebol podmienkou uzatvorenia poistenia. Žalobkyňa bola v čase uzatvárania poistnej zmluvy preukázateľne informovaná o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporov podľa zákona č. 244/2002 Z. z. a to zo strany sprostredkovateľa poistenia postupom podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia, o čom svedčí záznam o požiadavkách a potrebách klienta podpísaný žalobkyňou a sprostredkovateľom poistenia. Žalobkyňa v ňou vymienenom časovom odstupe od oboznámenia sa s vybraným poistením nepochybne slobodne, vážne a určite súhlasila so znením rozhodcovskej doložky, čo potvrdila svojím podpisom pod osobitnými zmluvnými dojednaniami. Zmluva ako dvojstranný právny úkon vedie ku založeniu, zmene alebo zániku práv a povinností. Obsahuje teda kvantitatívne i kvalitatívne rôzne práva a povinnosti. Ako merítko značnej nerovnováhy sa posudzuje intenzita zvýhodnenia v právach a povinnostiach jednej strany (dodávateľa) voči druhej strane (spotrebiteľovi). Aby dojednanie bolo považované za neprimerané, nestačí, aby z neho len vyplýva nerovnosť v právach a povinnostiach, ale aby táto nerovnosť bola značná. V dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve došlo k zníženiu predpokladaných tzv. gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa a teda k získaniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti. Vymáhanie dlžného poistného, resp. iných pohľadávok z poistenia je veľmi logickou, zákonnou a ekonomicky obhájiteľnou obchodnou politikou, ktorá má aj morálny rozmer, pretože efektívne nakladanie s pohľadávkami je činnosťou, z ktorej majú výhody klienti poctivo dodržiavajúci zmluvné záväzky. Je nepochybne zrejmé, že žalobkyňa svojím podpisom na konci všeobecných poistných podmienok potvrdila len to, že si všeobecné poistné podmienky prečítala a následne obdržala jedno vyhotovenie. Je to zrejmé z písomného prejavu jej vôle, pričom podpis pod všeobecnými poistnými podmienkami túto listinu priestorovo uzatvára. Poistná zmluva bola uzatvorená už pripojením podpisu žalobkyne pod návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy a to spolu s podpisom sprostredkovateľa poistenia vystupujúceho za žalovaného. Je zjavné, že tieto podpisy mali konštitutívny charakter. Žalovaný sa osobne procesu uzatvárania zmluvy nezúčastnil a preto nemohol ani vo vzťahu k žalobkyni pochybiť. Iba žalobkyňa v čase uzatvárania poistenia osobne a bez účasti žalovaného mohla dojednanie o rozhodcovskej doložke prijať alebo neprijať, t. j. osobitné zmluvné dojednania podpísať alebo nepodpísať. Napriek tomu, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná žalovaný umožnil dodatočne všetkých svojím klientom a teda aj žalobkyni odstúpiť od rozhodcovskej doložky. Stalo sa tak formou vyhlásenia a zverejnenia dodatku č. 2 k všeobecným poistným podmienkam. Pokiaľ ide o veľkosť písma vo všeobecných poistných podmienkach a v osobitných zmluvných dojednaniach táto je jasne čitateľná pre priemerného spotrebiteľa a nijako nesťažuje ich čítanie. Rovnako aj text je zrozumiteľný. Práve pre svoj osobitný charakter bola rozhodcovská doložka osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu všeobecných poistných podmienok a to práve z dôvodu, aby jej spotrebiteľ venoval náležitú pozornosť. V konaní sa navyše porušilo aj ustanovenie § 129 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď žalovaným predložené dôkazy sa nevykonali spôsobom ustanoveným v Občianskom súdnom poriadku a to v prípade listín ich prečítaním na pojednávaní. Podľa ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Z vykonaného pojednávania vyplýva, že súd túto svoju procesnú povinnosť opomenul. To malo vplyv na spôsob uplatnenia práva na právnu pomoc žalovaným a zapríčinilo, že rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné. Ide o vadu majúcu vplyv na nesprávne rozhodnutie súdu. Zo žaloby žalobkyne nevyplýva ani konkrétny dôvod, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok. Od dôvodu jeho zrušenia závisí podľa ustanovenia § 43 zákona č. 244/2002 Z. z. ďalší postup v konaní o merite rozhodcovského konania. Jasne určený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku je kritériom určujúcim právomoc a príslušnosť toho orgánu, ktorý bude vo veci po zrušení rozhodcovského rozsudku konať. Dôvod zrušenia rozhodcovského konania rozhoduje, či sa vec vracia rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo či vec prejedná všeobecný súd. Právne záväzným je výrok súdneho rozhodnutia. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej účastníci v roku 2008 uzatvorili poistnú zmluvu, pričom jej súčasť tvoria všeobecné poistné podmienky. Právna úprava poistných zmlúv je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v 8. časti. Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ zo spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy podľa tohto ustanovenia je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky ( časť XV Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV všeobecných poistných podmienok týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo nie jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda so vzťahu fakticky nerovnovážneho obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne na mieste. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v ustanovení § 53 spája sankciu neplatnosti. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaný sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaný ničím právne významným nepreukázal, aby žalobkyni poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovaným uvádzaný záznam o požiadavkách a potrebách klienta spísaný pri uzatváraní zmluvy. V tomto listinnom dôkaze sa nachádza iba zmienka o možnosti využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovských a súdnym konaním. Hoci tento listinný dôkaz vyhodnotený nebol, táto okolnosť sama o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku rovnako ako nezdôvodnenie toho, prečo nebol vykonaný žalovaným navrhovaný výsluch sprostredkovateľa poistenia. Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K okolnostiam uzatvárania zmluvy sa vyjadrovala žalobkyňa, pričom o pravdivosti jej vyjadrení nemá dôvod pochybovať ani odvolací súd. Z ďalších listinných dôkazov predložených samotným žalovaným a to zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Vo vzťahu k dodatočnej možnosti danej žalobkyni odstúpiť od rozhodcovskej doložky v zmysle dodatku č. 2 k všeobecným poistným podmienkam je potrebné dodať, že odstúpiť možno len od platne uzatvorenej zmluvy. Ak je zmluva absolútne neplatná odstúpenie od zmluvy neprichádza do úvahy. V súvislosti s namietaným porušením ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že dôkaznou listinou sa nevykonáva len jej prečítaním nakoľko postačuje aj oboznámenie sa s jej obsahom. Pri listinných dôkazoch vypracovaných a predložených samotným žalovaným (poistná zmluva, záznam o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania) stačí sa s ich obsahom oboznámiť, nakoľko ide o listiny, ktorých obsah je žalovanému podrobne známy. Nedôvodným je i poukaz žalovaného na nedostatok žaloby žalobkyne spočívajúci v neuvedení konkrétneho dôvodu, pre ktorý žiada zrušiť rozhodcovský rozsudok. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva pre žalobkyňu povinnosť podať právnu charakteristiku uplatneného nároku. Má len povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých takýto nárok vyplýva. Zo žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa v tomto svojom podaní spochybňuje platnosť rozhodcovskej doložky, čo je dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku opierajúci sa o ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd prvého stupňa platnosť dojednania o rozhodcovskej doložke preskúmal a zistil, že rozhodcovská doložka nebola platne uzatvorená. Zákonným dôsledkom takéhoto zistenia je zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Zákonným dôsledkom úspešného popretia platnosti rozhodcovskej zmluvy je pokračovanie v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe čo vyplýva z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. O takejto povinnosti priamo vyplývajúcej z právneho predpisu nie je potrebné rozhodovať osobitným výrokom. Ako nedôvodný je potrebné vyhodnotiť i návrh žalovaného na prerušenie konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. do doby právoplatného ukončenia konania vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II ÚS 382/2013, v ktorom sa posudzuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané vo veci 6 Cdo 1/2012. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. upravuje možnosť a nie povinnosť konanie prerušiť. Posúdenie možnosti prerušenia konania závisí od toho, či v inom prebiehajúcom spore môže byť vyriešená otázka majúca vplyv pre rozhodnutie súdu. Hoci vo veci II ÚS 382/2013 sa pred tým istým senátom Ústavného súdu Slovenskej republiky rieši obdobný prípad ako vo veci II ÚS 499/2012 z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.7.2013 vydaného vo veci II ÚS 499/2012 nevyplýva, aby v ňom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovoval stanovisko k platnosti alebo neplatnosti rozhodcovskej doložky. V tomto rozhodnutí sa konštatovalo porušenie práv žalovaného, ak súdy vykonali určitý rozhodujúci dôkaz bez toho, aby dali žalovanému akúkoľvek možnosť sa k nemu vyjadriť. Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.