Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/65/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8104134465 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8104134465.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcov: 1/ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, T., 2/ Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. námestie XX, T., zastúpených Y.. R. L. so sídlom v T., Q. č.XX, 3/ Y. Lukáča, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. 7, T., proti žalovanému: L., s.r.o. so sídlom Q. č. XX, T., zastúpenému R.. J. U., advokátkou so sídlom v T., T. č. XX, o vydanie nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 06.11.2012 č.k. 12C 324/2004 - 343 a o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 21.01.2013 č.k. 12C 324/2004 - 361 takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania. Potvrdzuje uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V súvislosti s predmetom sporu, keď žalobcovia sa domáhali vydania nehnuteľnosti - novovytvorenej parcely č. XXX/X vo výmere XX m2 v kat. úz. T., súd prvého stupňa poukázal na to, že dokazovaním, a to predovšetkým pokiaľ ide o výsledky znaleckých dokazovaní, bolo zistené, že porovnaním stavu katastra nehnuteľností a pozemkovoknižným stavom je tu rozdiel pokiaľ ide o priebeh hranice medzi susediacimi nehnuteľnosťami, ktorých vlastníkmi sú účastníci konania. V minulosti došlo k nesprávnemu zameraniu, čo mohlo nastať podľa vyjadrenia znalca K.. F. náhodilou chybou pri novom mapovaní, ktoré bolo vykonané v roku 1966. Súd preto musel vychádzať len z historicky starších záznamov pozemkovoknižnej mapy, keď znalci vrátane znalca K.. Q., T.. sa zhodli aj v tom, že vlastnícka hranica je totožná s polohou oplotenia osadeného zvlnitého plechu, v súčasnosti neexistujúceho, resp. so skutočnou hranicou vyznačenou v teréne. Poukázal na závery vyjadrené v troch podaných znaleckých posudkoch, keď v konečnom dôsledku vychádzal zo znaleckého posudku znalca R. J., ktorý vo svojom závere dospel k totožným zisteniam ako predtým ustanovený znalec K.. F.. Bolo zistené, že vlastnícka hranica medzi parcelami KN XXX a XXX ako je zobrazená v katastrálnej mape vyhotovenej pri technicko- hospodárskom mapovaní obce v roku 1966, ale aj pozemnoknižnej mape a v meračskom náčrte z PHM je zadefinovaná jednoznačným spôsobom. Prebieha po zadnej strane rodinného domu súpisné č. XXXX na parcele KN XXX, ako aj po zadnej strane budovy nachádzajúcej sa v západnej časti parcely KN XXX. V priestore medzi budovami a v úseku po R. ulicu je poloha spornej hranice stabilizovaná múrikom. Z toho vyplynulo, že užívanie predmetných nehnuteľností bolo v minulosti bezproblémové, nejasnosti okolo priestorovej polohy spornej hranice nastali, keď bola samostatne stojaca budova asanovaná a spolu s budovou boli odstránené aj múriky tvoriace vlastnícku hranicu. Znalec R. J. pri šetrení v operátoch katastra nehnuteľností zistil, že parcela KN XXX, ako aj parcela KN XXX boli pôvodne evidované na LV číslo XX, parcela KN XXX bola na parcele LV číslo XX zapísaná na podklade identifikácie parciel, pri ktorej bola v celom rozsahu identifikovaná s parcelou mpč. XX evidovanou v PK č. XXX ako zastavaná plocha o výmere XXX m2. Podobne aj zápis parcely KN XXX na LV č.XX bol prevedený na podklade identifikácie parciel, pri ktorej bola táto parcela identifikovaná ako parcela mpč. XX vedená v T. č. XXX. Nebola zistená existencia geometrických plánov alebo právnych listín, na základe ktorých by bol doterajší priebeh vlastníckej hranice medzi parcelami KN XXX a XXX, respektíve medzi parcelami mpč. XX a XX pozmenený. Pri pohľade na situáciu možno podľa súdu prvého stupňa konštatovať identickú polohovú hranicu zakreslenú v pozemkovoknižnej mape s hranicou v katastrálnej mape len v priestore rodinného domu súp. č. XXXX na parcele KN XXX, ktorého zadná stena túto hranicu tvorí. Ďalší priebeh hranice znalec R. J. konštatoval zhodne so znalcom K.. F., že je odlišný a ide v podstate o sporný úsek hranice medzi parcelami KN XXX/X a XXX. Znalci J. a F. konštatovali rozdiel stavu pozemnoknižnej mape, kde hranica od domu označená písmenom „A“ ďalej prebieha smerom k bodu označenému písmenom „D“ , a tá istá hranica v katastrálnej mape vyhotovenej THM v roku 1966 od rohu domu teda od bodu „A“ smerom k bodu „D´“. Znalec J. vykonal šetrenia na rozdiel od predchádzajúcich dvoch znalcov práve vo vzťahu k budove, nakoľko jej zadná strana tvorila vlastnícku hranicu medzi parcelami mpč. XX a XX s tým, že šírka budovy bola zameraná v teréne pri THM a predstavovala hodnotu 4,12 metra. Znalci K.. F. a J. konštatovali, že pri rekonštrukčných kancelárskych prácach, tieto údaje neboli použité, zadné rohy budovy boli v novej mape zakreslené až na hranici, ktorú v katastrálnej mape tvorí spojnica bodov „A,D´“. A. J. po vykonaných šetreniach tak ustálil, že vlastnícka hranica medzi spornými nehnuteľnosťami prebieha bodmi „G, A, B, C, D“. Poloha hranice označená bodmi „A,B´,C´,D´“ je identická s hranicou v katastrálnej mape, jej priebeh však nezodpovedá skutočnosti a bol vytvorený na základe nesprávne vyšetreného a následne nesprávne zameraného koncového bodu hranice pri ulici R. označeného písmenom „D´“. Obaja znalci vysvetlili ako došlo k pochybeniu v zákresu v katastrálnej mape, na základe ktorej sa žalobca, resp. ich právny predchodca domnieval, že došlo k správnemu zameraniu koncového bodu hranice pri ulici R. označeného písmenom „D´“ ním osloveným geodetom K.. F.. Súd prvého stupňa nemal pochybnosti o správnosti znaleckého posudku R. J., ktorého záver je totožný so záverom posudku K.. F., naopak znalec K.. Q. T.. po vyžiadaní vyjadrenia k znaleckému posudku K.. F. nezaujal žiaden názor, navyše sám uviedol, že vychádzal z M., ktoré ako vyšlo najavo bolo nesprávne. L. prvého stupňa preto zamietol ďalší návrh na vykonanie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom ako nadbytočné, keďže znalci F. a J. jasne a precízne formulovali svoje závery z hľadiska dôkaznej sily. Po týchto zisteniach, žalobu hodnotil ako nedôvodnú a túto zamietol s tým, že si vymienil rozhodnúť o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia v 1. až 3. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v podanom odvolaní navrhli rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedli, že súd prvého stupňa vytýčil vo veci pojednávanie na deň 06.11.2012 o 15.15 hodine. Žalobkyňa v 1. rade sa pojednávania nemohli zúčastniť zo zdravotných dôvodov, žalobca v 2. rade na pojednávanie nemohol prísť z dôvodu plnenia pracovných povinností. V deň pojednávania žalobcovia udelili plnomocenstvo na zastupovanie advokátke. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o dlhotrvajúci spor, v konaní boli vypracované tri odborné znalecké posudky a žalobcovia pri udelení plnomocenstva advokátke nepredložili kompletný spisový materiál, právna zástupkyňa pred začatím pojednávania požiadala súd o odročenie a poskytnutie primeranej lehoty na oboznámenie sa s obsahom súdneho spisu. Súd prvého stupňa jej žiadosti nevyhovel, na pojednávaní v ten deň konal. Má za to, že pokiaľ súd prvého stupňa neumožnil právnej zástupkyne žalobcov v 1. a 2. rade riadne sa oboznámiť s obsahom súdneho spisu, bola týmto účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej žalobcovia uvádzanú, že nesúhlasia s názorom súdu prvého stupňa, že neexistujú pochybnosti o správnosti záverov uvedených v znaleckých posudkoch vypracovaných K.. F. a R. J.. Znalcovi J. súd uložil povinnosť porovnať záver svojho posudku so záverom posudku K.. Q.. A. J. sa k záveru posudku K.. Q. nevyjadril, nezodpovedal na súdom uloženú otázku, a preto nemožno považovať znalecký posudok R. J. za relevantný dôkaz. Samotná skutočnosť, že R. J. došiel k totožnému záveru so záverom posudku K.. F. neznamená, že práve tieto posudky sú s určitosťou spoľahlivé, zrozumiteľné, presné, presvedčivé a správne. L. prvého stupňa tak nerozhodol na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. Vo veci bol navrhnutý ďalší dôkaz, a to dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom znalcom z odboru archeológia, ktorý by určil spornú hranicu medzi pozemkami podľa základov stavieb. V zmysle týchto dôvodov žalobcovia navrhli podanému odvolaniu vyhovieť. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu v 3. rade, aj tento navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Zdôraznil, že dňa 06.11.2012 na pojednávaní žiadal neprihliadať na posudok R. J., ktorý bol vypracovaný oneskorene, nekvalitne a nezodpovedal na všetky otázky. Nie je podpísaná doložka znalca, chýba číslo dokladu na vyúčtovanie. Posudok R. J. považuje za neplatný z formálneho hľadiska a súd prvého stupňa to nepovažoval za nutné opraviť. Na tomto pojednávaní navrhol zároveň ustanoviť nového znalca, tento návrh bol zamietnutý. Na pojednávaní nebol prítomný znalec J., ktorý by vyvrátil alebo potvrdil dohady, o ktoré sa v posudku opiera. V posudku je mnoho chýb technického, ako aj formálneho charakteru. Opakovane poukázal na to, že nesúhlasí so závermi, ktoré v posudku uviedol znalec R. J.. Myslí si, že nezvláda správne prácu na počítači, čo dokazujú obrázky znaleckého posudku a ručne dopisuje údaje do obrázkov. Keď sa menia mierky v počítači a pri zručnostiach znalca J. je pravdepodobné, že došlo k manipulovaniu dôkazov, aj keď neúmyselne. Preto považuje tento dôkaz za nevieryhodne vytvorený len v počítači. Vlastné merania znalec nevykonal, opísal údaje z internetu z tzv. digitálnej mapy a mapových podkladov, ktoré údaje nie sú záväzné, len orientačné. A. J. nevypracoval znalecký posudok tak ako mu to bolo uložené uznesením súdu prvého stupňa, pretože záver svojho posudku neporovnal so záverom znaleckého posudku K.. Q.. K posudku K.. Q. sa znalec nijakým spôsobom nevyjadril. R. J. v posudku uviedol, že jeho závery sú zhodné so závermi posudku F., pričom tento znalec sa v závere posudku opiera o geometrický plán spoločnosti J. T., úradne overený XX.XX.XXXX. R. J. uvádza vo svojom posudku, že tento geometrický plán je nepoužiteľný, ale súhlasí so záverom znalca F., ktorý sa opiera práve o tento geometrický plán. Tým si znalec J. protirečí. Hranica medzi pozemkami je tu už XX rokov, zapísaná v katastri, nik to po túto dobu nenamietal. Právny predchodca kúpil tento pozemok v roku 1993, žalovaný v roku 1995 s tým istým geometrickým plánom ako je aj teraz. Až keď žalovaný postavil čierne stavby a zasiahol do pozemku žalobcov, hľadá sa chyba, ktorá sa údajne stala pred 50 rokmi. Oba znalecké posudky, na ktoré poukazoval súd prvého stupňa sú podľa žalobcu v 3.rade prispôsobené tak, aby nelegálne krivo postavený plot a tým záber pozemku ospravedlnil údajnú chybu, ktorá sa nevie hodnoverne preukázať. Keďže znalci konštatujú a geometrické plány to potvrdzujú, že hranicu tvorí múrik a stavba na parcele KN XXX, navrhovali žalobcovia znalecké dokazovanie ohľadom identifikácie základov pôvodných stavieb aj ich zameranie. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca v 3.rade podanému odvolaniu vyhovieť. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Myslí si, že je zarážajúce žiadať vyhotoviť v poradí už štvrtý znalecký posudok znalcom z odboru archeológie v tejto právnej veci. Žalovaný sa taktiež stotožňuje so závermi kontrolného znaleckého posudku, ktorý vychádza z mapových podkladov, ktoré znalec žiadal od Geodetického a kartografického ústave v Bratislave, vychádza z jeho vlastných meraní a šetrení na mieste samom. Správna poloha spornej hranice je zakreslená v pozemkovoknižnej mape a je jednoznačne zadefinovaná. Znalec K.. Q. vychádzal hlavne z meračského náčrtu z roku 1955, ktorý bol podkladom pre vykreslenie súčasnej mapy katastra nehnuteľnosti. Chybné meračské údaje v tomto náčrte zaviedli chybu do mapy KN, a preto jeho znalecký posudok nie je totožný s posudkami predchádzajúcich znalcov. Žalovaný preto nesúhlasí s odvolaniami žalobcov. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods.1,2 O.s.p. a to spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov dôvodné nie je. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinností a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydanie veci od toho kto mu ju neprávom zadržuje. Žalobcovia sa v prejednávanej veci domáhajú vo vzťahu k žalovanému vydania nehnuteľnosti - novovytvorenej parcely KN XXX/X o výmere XX m2 kat.úz. T. vytvorenej geometrickým plánom č. XX/ XXXX. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parcely KN XXX (pôvodne mpč. XX) vo výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX kat.úz. T. a žalovaný vlastní susediacu parcelu KN XXX/X (pôvodne mpč. XX), zapísanú na LV č. XXXX kat.úz. T.. Tento nárok bol uplatňovaný v súlade s uvádzaným geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným geodetom K.. M. F., podľa ktorého plocha novovytvorenej parcely vo výmere 23 m2 má patriť vlastníkom pozemku KN XXX, a teda žalobcom. V poradí prvý súdom ustanovený znalec z odboru geodézie a kartografie K.. R. F. v znaleckom posudku č. XX/XXXX (č.l. 32) ustálil, že novovytvorená parcela KN č. XXX/X - zastavaná plocha je chybne evidovaná ako súčasť parcely KN XXX, zapísanej na LV č. XXXX kat.úz. T.. Testovaním dát a teda porovnaním zákresu v terajšej mape katastra nehnuteľnosti so stavom v pozemkovej knihe a skutočným stavom zistil znalec existujúci nesúlad. Za identický stav v rámci krajných odchýlok považoval skutkový stav v teréne, kde poloha existujúcej hranice z vlnitého plechu (plot postavený žalovaným, neskôr odstránený), je totožná s polohou vlastníckej hranice zobrazenej v pozemkovoknižnej mape. Podľa tohto znalca vlastnícka hranica v spornej časti nehnuteľnosti prechádzala po zadnej stene dnes už neexistujúcej stavby a chyba do terajšej mapy katastra nehnuteľnosti bola zanesená ľudským faktorom - náhodilou chybou pri novom mapovaní v roku 1966. Znalec K.. Y. Q. T.. v znaleckom posudku č. XX/XXXX uviedol, že podľa porovnania výmer parciel určených z priameho merania a vedených v katastri nehnuteľnosti, vlastnícka hranica by mala prechádzať v súlade s oplotením, ktoré realizoval žalovaný s tým však, že výmera parciel podľa § 70 Katastrálneho zákona je nezáväzná. Z toho dôvodu túto alternatívu určenia polohy vlastníckej hranice zamietol. Vyjadril súhlas so znalcom K.. F., že novovytvorená parcela č. XXX/X je chybne evidovaná ako súčasť parcely KN XXX, zapísanej na LV č. XXXX kat.úz. T.. Následne však pri porovnávaní grafickej identifikácie stavu v katastri nehnuteľnosti a stavu podľa pozemkovej knihy určil, že došlo k záberu časti pozemku žalobcov KN XXX, veľkosť tejto plochy je XX m2 a vyznačil ju v prílohe č. 14 posudku bodmi D, E, B, A. Znalec K.. Q. pri výpovedi pred súdom prvého stupňa zdôraznil, že pri určení priebehu hranice vychádzal z meračského náčrtu vyhotoveného v roku 1955 a pokiaľ ide o priebeh hranice vymedzený oplotením žalovaného (od bodu 40 do bodu 5 prílohy č. 14 znaleckého posudku), táto hranica vychádzala zo stavu v katastri nehnuteľnosti, ktorý však bol jeho zistení zle zameraný. S ohľadom na rozpory v záveroch oboch znaleckých posudkoch i vyjadrenia znalcov pri ich konfrontácii, súd prvého stupňa správne nariadil vo veci kontrolné znalecké dokazovanie ustanovením znalca R. J., ktorý mal porovnať svoje závery s posudkami doterajších znalcov a zároveň po vykonanom šetrení a meraní na mieste samom mal určiť spornú hranicu medzi pozemkami účastníkov. V znaleckom posudku č. XX/XXXX (č.l. 304) znalec uviedol, že vlastnícka hranica medzi parcelami KN XXX a KN XXX, tak ako je zobrazená v katastrálnej mape vyhotovenej pri technicko-hospodárskom mapovaní obce v roku 1966, ako aj v pozemkovoknižnej mape a v meračskom náčrte z THM je zadefinovaná jednoznačným spôsobom. Prebieha po zadnej stene rodinného domu súpisné č.XXXX na parcele KN XXX, ako aj po zadnej stene budovy nachádzajúcej sa v západnej časti parcely KN XXX v priestore medzi budovami a v úseku po Jarkovú ulicu je poloha spornej hranice stabilizovaná múrikom. Z toho plynie, že užívanie nehnuteľnosti v minulosti bolo bezproblémové a nejasnosti okolo priestorovej polohy spornej hranice nastali, keď samostatne stojaca budova bola asanovaná a spolu s budovou boli odstránené aj múriky tvoriace vlastnícku hranicu. Keďže nebola zistená existencia geometrických plánov alebo právnych listín, na základe ktorých by bol doterajší priebeh vlastníckej hranice medzi parcelami KN XXX a KN XXX pozmenený, ich priebeh zobrazený v katastrálnej mape a pozemkovoknižnej mape by mal byť totožný. Identickú polohu hranice zakreslenej v pozemnoknižnej mape s hranicou v katastrálnej mape možno konštatovať len v priestore rodinného domu súpisné č. XXXX na parcele KN XXX, ktorého zadná stena túto hranicu aj tvorí. Y. priebeh hranice už je odlišný a ide v podstate o sporný úsek hranice medzi parcelami účastníkov konania. Podľa znalca na rozdiel od stavu v pozemkovoknižnej mape, kde hranica od rohu domu označeného písm. A, ďalej prebieha smerom k bodu označenému písm. D, tá istá hranica prebieha v katastrálnej mape vyhotovenej pri THM v roku 1966 od rohu domu, teda od bodu A smerom k bodu D' (č.l. 309). Takto vznikla plocha, ktorá je súčasťou parcely KN XXX, nebola však vytvorená z parcely mpč. XX, ale z parcely mpč. XX, kat. úz. T.. Skonštatoval, že vlastnícka hranica medzi pozemkami účastníkov prebieha bodmi G, A, B, C, D, tak ako je tento priebeh zakreslený v situácii znázornenej na obrázku č. 7 červenou čiarou (č.l. 311). Znalec v kontrolnom znaleckom posudku jasne vysvetlil svoje zistenia, i to, akým spôsobom došlo k pochybeniu pri prevedení meraných údajov pri THM obce do katastrálnej mapy. O správnosti záverov znalca uvedených v znaleckom posudku č. XX/XXXX nemal pochybnosti ani odvolací súd. Je totiž zrejmé, že znalec v kontrolnom znaleckom posudku jasne a presvedčivo zodpovedal na otázky určené súdom prvého stupňa, a to aj v nadväznosti na existenciu predchádzajúcich dvoch znaleckých posudkov s odlišnými zisteniami a tým, že sa znalec stotožnil so závermi znaleckého posudku K.. F. neznamená, že by sa so znaleckým posudkom K.. Q. nezaoberal a neposudzoval ho. Tento posudok je súčasťou spisového materiálu, s ktorým sa znalec oboznámil, úlohy súd prvého stupňa presne určil a znalec sa napokon po vykonanom šetrení priklonil k záverom vyjadreným K.. R. F.. Nedôvodnou je aj námietka žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí poukazujú na nesprávny procesný postup súdu prvého stupňa v súvislosti s vykonaním pojednávania dňa 06.11.2012. Obsah spisu potvrdzuje, že žalobcom v 1. a 2. rade bolo predvolanie na tento termín pojednávania doručené v dňoch 03. a 04. 10.2012. Dňa 18.10.2012 sa žalobkyňa v 1. rade vyjadrila k podanému kontrolnému znaleckému posudku. Na pojednávanie konané dňa 06.11.2012 sa žalobcovia v 1. a 2. rade bez ospravedlnenia nedostavili, avšak v ten istý deň splnomocnili na zastupovanie v konaní Y.. R. L. advokátku, ktorá sa pojednávania zúčastnila. Obsah zápisnice o pojednávaní v daný deň nepotvrdzuje, že by právna zástupkyňa žalobcov v 1. a 2. rade žiadala pojednávanie odročiť, uviedla, že nemala možnosť sa oboznámiť so znaleckým posudkom, preto navrhla určiť 3-dňovú lehotu na doplnenie dokazovania. Zároveň však po poučení podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p. navrhla vykonať ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie, keď takýto návrh súd prvého stupňa vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie dôvodne zamietol a dostatočne takýto postup vysvetlil v preskúmavanom rozsudku. Nemožno tak prijať záver, že by vykonaním pojednávania dňa 06.11.2012 bola žalobcom v 1. a 2. rade odňatá možnosť konať pred súdom, keď navyše títo účastníci mali od doručenia predvolania dostatočný časový priestor pre udelenie plnomocenstva advokátovi. Pokiaľ žalobcovia ďalej poukazovali na dlhodobé užívanie nehnuteľností v doterajších hraniciach (možné vydržanie iného priebehu hraníc pozemkov) je potrebné uviesť, že pred ukončením dokazovania súdom prvého stupňa a ani v tomto štádiu konania dôkazy v tejto súvislosti z ich strany označené neboli a navrhované ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie nemohlo objasniť naznačený skutkový stav, keďže by sa opätovne týkalo samotného priebehu namietanej hranice medzi pozemkami účastníkov. Odvolací súd tak s poukazom na všetky tieto dôvody hodnotí rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a so zreteľom na uvedené ho potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. Uznesením zo dňa 21.01.2013 č.k. 12C/324/2004-361 súd prvého stupňa priznal znalcovi R. J. odmenu za podaný znalecký posudok. Konkrétne mu priznal tarifnú odmenu za 16,5 hodín činnosti po 13,28 Eur, spolu 225,76 Eur. Priznal mu paušálnu odmenu za šetrenie v operátoch KN a v pozemkovej knihe 6,64 Eur. Ďalej mu priznal náhradu hotových výdavkov, ktoré pozostávajú z paušálnych výdavkov, náhrady hotových výdavkov a cestovné výdavky, spolu 71,06 Eur. Po pripočítaní náhrady za stratu času - čas strávený cestou na miesto a z miesta výkonu 3 hodiny po 3,32 Eur a 20 % DPH, celková výška odmeny znalca bola ustálená sumou 367,69 Eur. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia vyhlášky č. XXX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov. Zdôraznil, že znalec si vyúčtoval znalečné vo výške 375,66 Eur. Z obsahu vyúčtovania však súd prvého stupňa zistil, že v tejto súvislosti došlo k zrejmej nesprávnosti s poukazom na počet jednotlivých položiek, správna výška odmeny má byť v sume 367,69 Eur, ktoré znalečné zodpovedá kvalite podaného znaleckého posudku. Aj proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia v 1/ až 3/ rade. Za nesprávny považujú postup súdu prvého stupňa, ktorým priznal znalcovi odmenu napriek tomu, že posudok znalec vypracoval oneskorene, nekvalitne a nezodpovedal na súdom položené otázky tak, ako mu to bolo uložené. Majú za to, že znalec nepochopil zadanie a nevymeral spornú hranicu tak, ako mu to uložilo uznesenie súdu prvého stupňa. Znalec odovzdal posudok po 23 mesiacoch od zadania, za čo mu bola uložená poriadková pokuta. Posudok vypracoval nekvalitne, obrázky, ktoré sú súčasťou posudku sú nečitateľné, neúplné, ručne dopisované, znalec nezodpovedal na všetky súdom položené otázky, znaleckú doložku nepodpísal. Z formálneho hľadiska usudzujú, že tento posudok nie je platný. Navrhli, aby odvolací súd zvážil odmenu znížiť alebo nepriznať. K odvolaniam žalobcov proti napadnutému uzneseniu sa vyjadril znalec R. J., ktorý zdôraznil, že znalecký posudok vyhotovil podľa požiadavky Okresného súdu Prešov tak, ako bola obsiahnutá v uznesení zo dňa 04.10.2010. Pôvodný právny stav sa zisťoval z pozemnoknižnej mapy, prípadne z mapy bývalého katastra. Keďže tieto mapy sú vyhotovené v stereografickom zobrazovacom systéme, musia sa najprv naskenovať a následne sa musia natransformovať do súradnicového systému S - JTSK. Tieto práce prevádza výlučne Geodetický a kartografický ústav v Bratislave. Y. sa poskytujú na vyžiadanie v rastrovej forme v tvare CIT a môže ich poskytnúť aj príslušná Správa katastra. Tieto podklady sa ďalej spracúvavajú vo výpočtovom prostredí počítača v programoch na takúto činnosť určených. Tieto údaje nemožno získať z internetového katastrálneho portálu ako sa mylne domnievajú žalobcovia. Závery, ku ktorým dospel pri vyhotovení znaleckého posudku porovnal aj s posudkom znalca K.. Q. aj s posudkom K.. F.. V opačnom prípade by sa nemohol prikloniť na stranu žiadneho znalca. Zhodol sa so závermi znalca K.. F., pretože poloha vlastníckej hranice tak, ako ju zistil on a označil príslušnými bodmi sa zhoduje s priebehom hranice podľa záverov znaleckého posudku K.. F.. Zdôraznil, že všetky znalecké posudky, ktoré doteraz vyhotovil, realizoval nestranne, nezaujato a nie je tomu inak ani v tomto prípade. Znalecký posudok vyhotovil v súlade so smernicami platnými pre tento druh práce s jednoznačným záverom. Odvolací súd napadnuté uznesenie preskúmal podľa § 212 O. s. p. opäť bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie nie je opodstatnené. Podľa § 1 písm. a/ vyhlášky č. 491/2004 Z. z. v znení platnom k 31.08.2012 vyhláška ustanovuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času za znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo prekladateľskú činnosť vykonávanú znalcom na základe zmluvy alebo ustanovenia súdom alebo iným orgánom verejnej moci. Podľa § 3 ods. 1 citovanej vyhlášky hodinová odmena za 1 aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti je 13,28 Eur, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 5 písm. c/ citovanej vyhlášky, znalcovi patrí paušálna odmena za prešetrovanie pri vykonaní znaleckého úkonu 6,64 Eur. Podľa § 16 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky, ak pri vykonaní činnosti vzniknú hotové výdavky, uvedú sa vo vyúčtovaní znalečného alebo tlmočného oddelene od odmeny za výkon činnosti. Ak je znalec, tlmočník alebo prekladateľ platiteľom dane z pridanej hodnoty zvyšuje sa znalečné a tlmočné určené podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je znalec, tlmočník alebo prekladateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu. Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky pri znaleckom úkone, tlmočníckom úkone alebo prekladateľskom úkone, ktorý sa má vykonať v mieste, ktoré nie je miestom výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti alebo prekladateľskej činnosti patrí za čas strávený cestou do tohto miesta a späť znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi náhrada za stratu času vo výške 3,32 Eur za každú aj začatú hodinu. K odvolacím námietkam žalobcov je potrebné dodať, že prvostupňový súd sa dôsledne oboznámil vyúčtovaním za podaný znalecký posudok, posúdil kvalitu práce znalca a rozsah časového fondu potrebného na vypracovanie tohto kontrolného znaleckého posudku. V súlade s uvedeným následne aj správne ustálil celkovú výšku odmeny znalca za takto vypracovaný znalecký posudok s tým, že priznané znalečné je primerané aj zložitosti posudzovanej odbornej problematiky a celkovému rozsahu podaného posudku. Odvolacie námietky žalobcov sa v podstate týkajú obsahu tohto posudku, čo však nemá právny význam pri rozhodovaní o odmene znalca, ale boli súdom zohľadňované pri posudzovaní posudku v rámci hodnotenia dôkazov (§ 132 O.s.p.) a následne pri rozhodovaní o veci samej. Je ďalej zrejmé, že znalcovi bola uložená súdom prvého stupňa povinnosť vyhotoviť znalecký posudok v lehote dodatočne poskytnutej do 13.06.2012. Znalecký posudok znalec doručil súdu prvého stupňa dňa 20.09.2012 a za nedodržanie tejto lehoty mu súd prvého stupňa uložil poriadkovú pokutu vo výške 300 Eur (uznesenie Okresného súdu Prešov z 05.09.2012 č.k. 12C/324/04-300 ). Odvolací súd tak napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 O.s.p. Z dôvodu, že súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť o trovách konania po právoplatnom skončení rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p.) aj o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods. 4 O. s. p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.