Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6S/35/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200528 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200528.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobkyne N. W., trvale bytom C. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom so sídlom Hlinky 262/6, Stropkov, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, obor pomoci v hmotnej núdzi so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 19. novembra 2013 Č.j. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2013/24226-0002 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce zo dňa 23. septembra 2013 číslo: SP2/PML/SOC/2013/10032-0021 na základe žaloby, jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 19.novembra 2013 Č.j. UPS/US1/SSVOPHN/ BEZ/2013/24226-0002 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce zo dňa 23. septembra 2013 číslo: SP2/PML/SOC/2013/10032-0021 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie. Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 137,79 Eur, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Jozefa Bujdoša, advokáta, vedený v Z. Z., a.s., pobočka Z., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, IBAM: Z o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19.11.2013 žalovaný ako príslušný odvolací orgán vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce č. SP2/PML/SOC/2013/10032-0021 zo dňa 23.09.2013 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 10 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o náhradnom výživnom), že poberateľka náhradného výživného N. W. (ďalej len žalobkyňa) je povinná vrátiť náhradné výživné vyplatené neprávom za obdobie od 01.07.2011 do 30.09.2012 v sume 825,30 Eur a za obdobie od 01.11.2012 do 30.04.2013 v sume 330,12 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet prvostupňového správneho orgánu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právoplatným rozsudkom okresného súdu boli mal. deti G., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX W. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec detí bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 100 Eur mesačne na každú z nich, a nakoľko si vyživovaciu povinnosť neplnil, prvostupňový správny orgán pre G. a R. W. vyplácal náhradné výživné vo výške 200 Eur mesačne (2x 100 Eur) od 01.07.2011 do 30.09.2012 a od 01.11.2012 do 30.04.2013. Po polročnom prehodnocovaní trvania nároku na náhradné výživné prvostupňový správny orgán zistil, že Ministerstvo vnútra Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava (ďalej len MV SR) na základe exekučného príkazu č. Ex 91/2011, ktorý vydal Exekútorský úrad Humenné Mgr. Ján Harvan- súdny exekútor, vykonáva zrážky z výsluhového dôchodku povinného S. W. pre výživné v prospech detí G. a R. W. od apríla 2011 a od júla 2011 sú vykonávané zrážky vo výške 55,02 Eur mesačne doteraz, ktoré sa považujú za uhradené výživné. Podľa § 4 ods.2 zákona o náhradnom výživnom, výška náhradného výživného je vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného právoplatným rozsudkom súdu 200 Eur (2x 100 Eur) a výškou zaplateného výživného na základe zrážky z výsluhového dôchodku povinného na základe exekučného príkazu 55,02 Eur (2x 27,51 Eur). Náhradné výživné sa vyplácalo v sume 200 Eur mesačne (2x 100 Eur) a patrilo v sume 144,98 Eur (2x 72,49 Eur), preto je žalobkyňa povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 01.07.2011 do 30.09.2012 v sume 825,30 Eur a za obdobie od 01.11.2012 do 30.04.2013 v sume 330,12 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet prvostupňového správneho orgánu. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Poukázala, že prvostupňový správny orgán sa dopustil procesných pochybení, nakoľko výrok napadnutého rozhodnutia je nejasný a nezákonný, lebo v ňom absentuje, ktorý z dôvodov uvedených v § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom je presne tým dôvodom na vrátenie náhradného výživného, o ktorý opiera správny orgán svoj nárok a rozhodnutie. Nepostačuje vo výroku sa oprieť o číselné vyjadrenie príslušného paragrafu. Namietala, že prvostupňový správny orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pretože neuviedol presné skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a najmä sa vôbec nevyrovnal s návrhmi a námietkami žalobkyne. Žalobkyni a ani jej právnemu zástupcovi neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu poprelo základné princípy inštitútu náhradného výživného, pretože do dnešného dňa neboli žalobkyni zaplatené žiadne platby exekútorom ani povinným, ktoré by mali nahrádzať alebo byť duplicitnými platbami náhradného výživného. Platby poukázané exekútorom sú platbami za tzv. zaostalé výživné za obdobie od 10/2010 do 3/2011. Exekútor nevyplatil žalobkyni ani zaostalé výživné v plnej výške, ale len jeho časť. Tvrdenie prvostupňového správneho orgánu, že „vykonané zrážky z výsluhového dôchodku od povinného v sume 55,02 Eur mesačne sa považujú za uhradené výživné“, nemá žiadnu zákonnú oporu, lebo aj sám zákonodarca v § 7 písm. b/ zákona o náhradnom výživnom uviedol, že za plnenie vyživovacej povinnosti sa považuje jej plnenie najmenej počas doby 3 mesiacov v plnej výške a v lehote a spôsobom určeným právoplatným rozhodnutím súdu. Toto právoplatné rozhodnutie súdu stanovilo, že povinný je povinný zaplatiť výživné k rukám navrhovateľky, takže vykonanie zrážky z výsluhového dôchodku povinného nemožno v žiadnom prípade považovať za plnenie a tobôž nie, keď exekúciou dochádza ešte len k plneniu zaostalého výživného, ktoré predchádza náhradnému výživnému. Ďalej žalobkyňa poukázala, že exekútor ako štátom určená osoba na výkon súdnych rozhodnutí a prvostupňový správny orgán ako štátny orgán poskytujúci náhradné výživné si musia navzájom poskytnúť súčinnosť a nemôže jeden štátny orgán vymáhať dlžné sumy a nevyplácať ich oprávnenej osobe a druhý štátny orgán, ktorý vyplatil preddavkovú dávku, nemôže autoritatívne rozhodnúť o vrátení jej časti len z dôvodu, že prvý štátny orgán vymohol časť plnenia- ktoré ale nie je duplicitným k peňažnému plneniu druhého štátneho orgánu- a už vôbec nie, keď ho oprávnenej osobe nevyplatil. Z týchto dôvodov žalobkyňa žiadala, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako nezákonné zrušil. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a zistil tento skutkový stav: Žalobkyňa dňa 27.11.2012 požiadala prvostupňový správny orgán o poskytnutie náhradného výživného pre oprávnené osoby G., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX W., na ktoré bol otec detí právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 05.10.2010 č.k. 18C/147/2010-41, zaviazaný prispievať na ich výživu v sume po 100 Eur mesačne na každú z nich, ktorú si neplnil. Po splnení všetkých podmienok nároku na náhradné výživné, prvostupňový správny orgán priznal žalobkyni pre oprávnené osoby G. a R. W. náhradné výživné od 01.11.2012 v sume po 100 Eur mesačne na každé dieťa, teda celkom v sume 200 Eur mesačne. Prvostupňový správny orgán vyplácal náhradné výživné aj v období od 01.07.2011 do 30.09.2012 na základe žiadosti o náhradné výživné podanej v mesiaci október 2011. V máji 2013 prvostupňový správny orgán prehodnocoval trvanie nároku na náhradné výživné. Podľa potvrdenia o priebehu exekučného konania pod č. Ex 91/2011 z exekútorského úradu zo dňa 17.05.2013, predloženého prvostupňovému správnemu orgánu dňa 21.05.2013, v období od 01.11.2012 do 30.04.2013 sa pre oprávnené osoby G. a R. W. nepodarilo vymôcť žiadne výživné. Dňa 27.05.2013 žalobkyňa na prvostupňový správny orgán predložila uznesenie Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 1Pv 77/13/7702-4 zo dňa 03.05.2013, ktorým prokurátorka podľa § 215 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zastavila trestné stíhanie voči obvinenému S. W. vo veci prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Trestného zákona z dôvodu, že podľa správy Ministerstva vnútra SR obvinený S. W. je poberateľ výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov. Výsluhový dôchodok mu je vyplácaný v sume 244,78 Eur mesačne, pričom z uvedeného dôchodku sú vykonávané zrážky pre prednostnú pohľadávku - výživné na deti v sume 55,02 Eur pre oprávnené deti G. a R. a ďalej pre neprednostnú pohľadávku vo výške 43,63 Eur. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť vznikol dôvod na prešetrenie trvania nároku na náhradné výživné a na jeho výplatu, preto prvostupňový orgán žalobkyni ako žiadateľke o náhradné výživné od 01.05.2013 zastavil výplatu náhradného výživného pre oprávnené osoby G. a R. W.. Po prešetrení úrad zistil, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava na základe exekučného príkazu č. Ex 91/2011, ktorý vydal Exekútorský úrad Humenné Mgr. Ján Harvan- súdny exekútor, vykonáva zrážky z výsluhového dôchodku povinného S. W. pre výživné v prospech detí G. a R. W. od apríla 2011 a od júla 2011 sú vykonávané zrážky vo výške 55,02 Eur mesačne doteraz, výplata dávok je vždy za bežný mesiac a tak sú vykonávané aj zrážky, ktoré sú poukazované k 15. dňu v mesiaci na účet súdneho exekútora. Na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu exekútor v správe zo dňa 10.06.2013 uviedol, že z výsluhového dôchodku povinného sú vykonávané zrážky vo výške 55,02 Eur od apríla 2011 (k 31.05.2013 spolu vo výške 1.483,36 Eur). Časť vymoženej sumy bola použitá ako trovy exekúcie (988,18 Eur) a časť ako zameškané výživné (495,18 Eur). Oprávnenej osobe (žalobkyni) dňa 08.12.2012 poukázal sumu 220,08 Eur, dňa 19.02.2013 poukázal suma 110,04 Eur a dňa 06.06.2013 poukázal suma 165,06 Eur. Spolu suma 495,18 Eur poukázal žalobkyni ako zameškané výživné za mesiace október 2010, november 2010 a čiastočne za december 2010. Žalobkyňa platby poukázané od exekútora v decembri 2012 a vo februári 2013 prvostupňovému správnemu orgánu riadne neoznámila, čím nesplnila zákonom stanovenú povinnosť. Prvostupňový správny orgán preto rozhodol o povinnosti žalobkyne vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 01.07.2011 do 30.09.2012 v sume 825,30 Eur a za obdobie od 01.11.2012 do 30.04.2013 v sume 330,12 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal, že zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom upravuje poskytovanie náhradného výživného, ktorým sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa, ktoré má nárok na náhradné výživné. Žalovaný má z oznámenia MV SR preukázané, že na základe exekučného príkazu č. Ex 91/2011, ktorý vydal Exekútorský úrad Humenné, súdny exekútor Mgr Ján Harvan sú vykonávané zrážky z výsluhového dôchodku povinného S. W. na úhradu prednostnej pohľadávky výživného v prospech detí G. a R. W. od júla 2011 vo výške 55,02 mesačne doteraz, pričom výplata dávok je vždy za bežný mesiac a tak sú vykonávané aj zrážky, ktoré sú poukazované k 15. dňu v mesiaci na účet súdneho exekútora. Ak bolo výživné čiastočne hradené povinnou osobou, náhradné výživné malo byť poskytnuté vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac vo výške 1,2 násobku životného minima pre nezaopatrené dieťa a výškou zaplateného výživného povinnou osobou. Z tohto dôvodu prvostupňový správny orgán po zistení uvedenej skutočnosti právoplatnými rozhodnutiami zo dňa 23.09.2013 rozhodol podľa § 9 ods. 5 zákona o náhradnom výživnom, o trvaní a obnovení výplaty náhradného výživného na oprávnenú G. a R. W. v sume po 72,49 Eur mesačne. V správe o dňa 10.06.2013 exekútor uviedol, že keďže povinný dobrovoľne nevypláca žiadne výživné, sú vykonávané mesačné zrážky z výsluhového dôchodku povinného vo výške 55,02 Eur od apríla 2011 (k 31.05.2013 spolu vo výške 1.483,36 Eur), pričom časť vymoženej sumy bola použitá ako trovy exekúcie (988,18 Eur) a časť ako zameškané výživné (495,18 Eur). Z potvrdenia exekútora k poskytovaniu náhradného výživného zo dňa 07.08.2013 je preukázané, že v období od 01.11.2012 do 07.08.2013 sa podarilo vymôcť výživné v sume 495,18 Eur ako zameškané výživné za október 2010, november 2010 a časť decembra 2010. Žalovaný má z dokladov doložených v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu preukázané, že na základe exekučného konania č. Ex 91/2011 boli a sú u povinného vykonávané zrážky z výsluhového dôchodku od apríla 2011 a od júla 2011 v sume 55,02 Eur mesačne, vždy 15. dňa v mesiaci, ktoré boli poukazované na účet exekútora. Podľa zákona č. 233/1995 Z. z. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), ak zrazená suma nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného (§ 72 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekútor je povinný výplatu zrazenej sumy oprávneným vykonať do siedmich dní odo dňa jej prijatia (§ 81 ods. 1 Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené, vykonané zrážky z výsluhového dôchodku povinnej osoby považuje žalovaný za čiastočné uhradenie bežného výživného v mesiaci, v ktorom bola vykonaná zrážka. Žalovaný však v preskúmavanom rozhodnutí ďalej konštatoval, že exekútor zrazené sumy do siedmich dní od ich prijatia nevyplatil oprávneným osobám, čím nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce z Exekučného poriadku. Okrem toho si z uhradeného výživného zrážal trovy exekúcie. Trovy exekúcie znáša povinný a exekútor ich má vymáhať jedným zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie ( § 200 ods. 3 Exekučného poriadku). Vzhľadom na tieto skutočnosti, že povinný čiastočne plnil vyživovaciu povinnosť v prospech oprávnených osôb G. a R. W. (zrážkami z výsluhového dôchodku povinného v sume 55,02 Eur mesačne), správny orgán dodatočne zistil, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na určenie výšky náhradného výživného za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo a poberateľke náhradného výživného (žalobkyni) vznikla povinnosť podľa § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom vrátiť prvostupňovému správneho orgánu sumy náhradného výživného vyplatené vo vyššej sume ako patrili tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán vo výroku svojho rozhodnutia. Pretože postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade so zákonom o náhradnom výživnom, žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný k odvolacej námietke, že prvostupňový správny orgán žalobkyni ani jej právnemu zástupcovi neumožnil vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán listom zo dňa 12.09.2013 upovedomil žalobkyňu o začatí správneho konania. V ňom uviedol, že v zmysle § 33 ods. 3 Správneho poriadku má možnosť písomne sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, a to do 3 dní od doručenia tohto upovedomia. Uvedený list bol žalobkyni zaslaný doporučene do vlastných rúk a prevzala ho dňa 17.09.2013. Tri dni od doručenia uplynuli dňa 20.09.2013. Keďže na upovedomenie v lehote nereagovala, prvostupňový správny orgán vydal dňa 23.09.2013 rozhodnutie o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy náhradného výživného. Žalovaný ďalej uviedol, že nemôže akceptovať tvrdenie žalobkyne, že ide o uhradenie zaostalého výživného. Jednou z podmienok nároku na náhradné výživné je podanie návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie bežného výživného. Tento návrh žalobkyňa ako žiadateľka podala dňa 16.03.2011. Otec nezaopatrených detí má podľa rozsudku súdu povinnosť prispievať na ich výživu v sume po 100 Eur mesačne na každú. S poukazom na § 72 ods. 2 Exekučného poriadku sa vykonávajú zrážky najskôr na uhradenie bežného výživného a až potom na nedoplatky za skorší čas. Vykonané zrážky z výsluhového dôchodku povinného nie je možné považovať za uhradenie dlžného výživného, ale považujú sa za čiastočne uhradené bežné výživné v danom mesiaci. Ďalej žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí pripustil, že exekútor nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom a zrazené sumy výživného oprávneným osobám nepoukázal a z uhradených zrážok zrážal trovy exekúcie a je potrebné, aby sa žalobkyňa ako oprávnená osoba obrátila so sťažnosťou na Slovenskú komoru exekútorov alebo na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré vykonáva dohľad nad činnosťou exekútorov a činnosťou komory exekútorov. Z uvedených dôvodov dospel žalovaný k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom, preto odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Včas podanou žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave a uznesením tohto súdu zo dňa 05.03.2014 č.k. 2S/16/2014-27 postúpenou na miestne príslušný Krajský súd v Prešove, sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby jej boli nahradené trovy konania. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, nakoľko vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Konštatovala, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu jej podľa § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom bola stanovená povinnosť a bola vyzvaná na vrátenie náhradného výživného za obdobie od 01.07.2011 do 30.09.2012 v sume 825,30 Eur a za obdobie od 01.11.2012 do 30.04.2013 v sume 330,12 Eur z dôvodu, že pri prešetrení vyplácania náhradného výživného bolo zistené, že z Ministerstva vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava na základe exekučného príkazu č. Ex 91/2011, ktorý vydal súdny exekútor Mgr. Ján Harvan, sa vykonali zrážky z výsluhového dôchodku povinného S. W. na výživné v prospech jeho detí, G. W. a R. W. a tieto finančné prostriedky boli pripísané na účet exekútora a to v mesiaci 4/2011 vo výške 54,96 Eur, v mesiacoch 5-6/2011 vo výške 53,96 Eur a od mesiaca 7/2011 až doteraz vo výške 55,02 Eur a tieto vykonané zrážky z výsluhového dôchodku povinného S. W., sa považujú za uhradené výživné. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, v ktorom poukázala, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je nejasný a nezákonný, pretože v ňom absentuje, ktorý z dôvodov u vedených, v § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom je presne tým dôvodom (keďže v zákone ich je uvedených viacero) na vrátenie náhradného výživného, o ktorý opiera svoj nárok a rozhodnutie prvostupňový správny orgán a nepostačuje vo výroku sa len oprieť o číselné vyjadrenie príslušného paragrafu, pretože každé jedno rozhodnutie správneho orgánu musí byť podľa základných zásad správneho konania jasné, zreteľné a zrozumiteľné. Žalobkyňa má za to, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pretože správny orgán neuviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a nevyrovnal sa s návrhmi a námietkami žalobkyne. Neumožnil jej vyjadriť sa k podkladom, ktoré mal k dispozícii k rozhodnutiu a ani k spôsobu ich zistenia, nakoľko dňa 12.09.2013 síce formálne mal začať správne konanie a o tomto mal oboznámiť žalobkyňu, ale toto upovedomenie jej doručil až 17.09.2013. Následne po prevzatí jej zastupovania dňa 20.09.2013 bolo telefonicky so správnym orgánom dohodnuté nahliadnutie do spisu a vyjadrenie sa k jeho podkladom na deň 24.09.2013. Po príchode na pracovisko správneho orgánu bolo oznámené, že vo veci už bolo rozhodnuté a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo zaslané na adresu jej trvalého bydliska. Týmto konaním správneho orgánu bola zmarená jej možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu. Žalobkyňa ďalej namieta, že do dnešného dňa (do dňa podania žaloby) jej neboli zaplatené žiadne platby exekútorom a ani povinným S. W., ktoré by mali byť platbami, nahrádzajúcimi alebo duplicitnými k platbám náhradného výživného. Platby, ktoré jej boli exekútorom poukázané sú platbami za tzv. zaostalé výživné, a to za výživné za obdobie od 10/2010 do 3/2011, ktoré bola nútená vymáhať podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o náhradnom výživnom, pretože inak by jej nemohol vzniknúť nárok na vyplatenie náhradného výživného. Exekútor jej do dnešného dňa nevyplatil ani tzv. zaostalé výživné (nie náhradné výživné) v plnej výške, ale len jeho časť. Prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia opiera len o tvrdenie, že „vykonané zrážky z výsluhového dôchodku od povinného S. W. v sume 55,02 Eur mesačne sa považujú za uhradené výživné“. Toto tvrdenie nemá žiadnu zákonnú oporu a sám zákonodarca uviedol v § 7 písm. b/ zákona o náhradnom výživnom, že za plnenie vyživovacej povinnosti sa považuje jej plnenie najmenej počas doby 3 mesiacov v plnej výške a v lehote a spôsobom určeným právoplatným rozhodnutím súdu“. Teda za plnenie je možné považovať len také plnenie, ktorého spôsob je uvedený v právoplatnom rozhodnutí súdu a toto právoplatné rozhodnutie súdu stanovilo, že povinný je povinný zaplatiť výživné k rukám žalobkyne a v žiadnom prípade nemožno považovať za plnenie vykonanie zrážky z výsluhového dôchodku povinného a tobôž nie v prípade, keď exekúciou dochádza ešte len k plneniu zaostalého výživného, ktoré predchádza náhradnému výživnému. Podľa jej názoru žiadne doteraz vykonané zrážky exekútorom, a ani žiadne zrážky ktoréhokoľvek exekútora nemožno považovať za zaplatené, t.j. za vykonané plnenie do okamihu, kým nie sú zaplatené žalobkyni k jej rukám, alebo kým nie sú pripísané na jej účet. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Predmetom rozhodnutia je rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce (ďalej len prvostupňového správneho orgánu), ktorým uložil žalobkyni podľa § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom povinnosť vrátiť vyplatené náhradné výživné za obdobie od 01.07.2011 do 30.09.2012 v sume 825,30 Eur a za obdobie od 01.11.2012 do 30.04.2013 v sume 330,12 Eur do 15- tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet prvostupňového správneho orgánu. Na základe odvolania žalobkyne žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil z dôvodov uvedených v skoršej časti rozsudku. Základnou právnou úpravou, podľa ktorej boli správne orgány povinné postupovať je zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu SR č. 615/2006 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia (ďalej len zákon o náhradnom výživnom. Podľa § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom, ak sa ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili vzniká, ak 1/ sa náhradné výživné vyplatilo neprávom, alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo 2/ zanikol nárok na náhradné výživné, alebo 3/ nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky. Vo výroku rozhodnutí správne orgány nešpecifikovali z akého dôvodu (bod 1/ až 3/) je žalobkyňa povinná vrátiť náhradné výživné. Súd sa stotožnil s námietkou žalobkyne vznesenou už v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, že v rozhodnutiach správnych orgánov absentuje, ktorý z dôvodov uvedených, v § 10 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom je presne tým dôvodom na vrátenie náhradného výživného, na základe ktorého vydal rozhodnutie prvostupňový správny orgán a nestačí vo výroku uviesť len príslušné ustanovenie zákona, pričom správne orgány sa s ňou v preskúmavaných rozhodnutiach náležite nevysporiadali. Nepostačuje, ak žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správny orgán dodatočne zistil, že nastala zmena skutočností rozhodujúcich na určenie výšky náhradného výživného za obdobie, za ktoré sa náhradné výživného už vyplatilo a z toho dôvodu vznikla žalobkyni povinnosť vrátiť úhradu sumy náhradného výživného vyplateného vo vyššej sume ako patrilo. Námietka žalobkyne, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav týkajúci sa skutočnosti či povinná osoba- otec S. W. začal plniť voči oprávneným osobám dcéram G. a R. W. vyživovaciu povinnosť v zmysle § 7 písm. b/ zákona o náhradnom výživnom, je dôvodná. Podľa § 7 zákona o náhradnom výživnom nárok na náhradné výživné zanikne, ak a/ oprávnená osoba prestane spĺňať podmienky podľa § 2, b/ povinná osoba začne plniť voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť; za plnenie vyživovacej povinnosti sa považuje jej plnenie najmenej počas troch mesiacov v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, alebo c/ fyzická osoba, ktorej úrad vypláca náhradné výživné (ďalej len poberateľ náhradného výživného) nesplní povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. b/. Aj z tohto ustanovenia vyplýva, že zákon pod písm. a/ až c/ presne upravuje, kedy nárok na náhradné výživné zaniká. Žiaden iný extenzívny výklad nepripúšťa. V ustanovení § 7 písm. b/ zákon upravuje, že nárok na náhradné výživné zaniká, ak povinná osoba začne plniť voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť, pričom za povinnosť vyživovacej povinnosti sa považuje plnenie najmenej počas troch mesiacov v plnej výške v lehote a spôsobom určeným právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou. Skutočnosť, či takýmto spôsobom povinná osoba S. W. svoju vyživovaciu povinnosť plnila, správne orgány vôbec neskúmali. Správne orgány pri vydávaní svojich rozhodnutí vychádzali len z oznámenia Ministerstva vnútra SR, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu, odbor sociálneho zabezpečenia Bratislava, že na základe exekučného príkazu č. Ex 91/2011, ktorý vydal Exekútorský úrad Humenné Mgr. Ján Harvan- súdny exekútor, vykonáva zrážky z výsluhového dôchodku povinného S. W. na úradu prednostnej pohľadávky výživného v prospech detí G. a R. W. od júla 2011 vo výške 55,02 Eur mesačne doteraz, pričom výplata dávok je vždy za bežný mesiac a tak sú vykonávané aj zrážky, ktoré sú poukazované k 15. dňu v mesiaci na účet súdneho exekútora. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s tvrdením žalobkyne, ktoré uviedla už v odvolaní, že do dnešného dňa neboli žalobkyni zaplatené žiadne platby exekútorom ani povinným, ktoré by mali byť platbami, ktoré by mali nahrádzať alebo mali by byť duplicitnými k platbám náhradného výživného, pretože mala za to, že platby, ktoré jej poukázal exekútor sú platbami za tzv. zaostalé výživné, a to za obdobie od október 2010 do marec 2011, ktoré žalobkyňa bola nútená vymáhať podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o náhradnom výživnom. Aj samotný exekútor v potvrdení zo dňa 07.08.2013 uviedol, že v období od 01.01.2012 do 07.08.2013 sa mu podarilo vymôcť výživné v sume 495,18 Eur ako zameškané výživné za október 2010, november 2010 a časť decembra 2010. Len konštatovanie žalovaného, že podľa § 72 ods. 2 Exekučného poriadku sa vykonávajú zrážky najskôr na uhradenie bežného výživného a až potom na nedoplatky za skorší čas, je nedostatočné. Podľa § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o náhradnom výživnom, poberateľ náhradného výživného je povinný informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Žalovaný z dokladov doložených v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu mal za preukázané, že na základe exekučného konania boli a sú u povinného vykonávané zrážky z výsluhového dôchodku od apríla 2011 a od júla 2011 v sume 55,02 Eur vždy k 15. dňu v mesiaci, ktoré boli poukazované na účet exekútora, nie k rukám resp. na účet žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa nemala vedomosť o tom že výživné, ktoré je otec S. W. povinný platiť v prospech G. a R. W., je zrážané na účet súdneho exekútora, nemohla splniť povinnosť uloženú jej § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o náhradnom výživnom. Skutočnosť, že exekútor zrazené sumy do siedmich dní od prijatia nevyplatil žalobkyni ako oprávnenej osobe a nesplnil si tak svoje povinnosti vyplývajúce z Exekučného poriadku, ale z uhradeného výživného zrážal trovy exekúcie (čo žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí aj viackrát skonštatoval), nemôže byť na ujmu žalobkyne. Podľa názoru súdu výber súdneho exekútora je na rozhodnutí oprávnenej osoby alebo jej zákonného zástupcu, avšak v tomto prípade exekútor správnym orgánom, ale ani žalobkyni neoznámil, že sa z dôchodku povinného realizuje exekúcia na úhradu výživného. Tento nezákonný postup exekútora nemôže byť na úkor žalobkyne. Túto skutočnosť prvostupňový správny orgán zistil vlastnou činnosťou. K námietke žalobkyne, že prvostupňový správny orgán jej neumožnil vyjadriť sa k podkladom, ktoré mal k dispozícii k rozhodnutiu a ani k spôsobu ich zistenia, súd poukazuje, že z administratívneho spisu vyplýva, že upovedomenie o začatí správneho konania žalobkyňa prevzala dňa 17.09.2013. V ňom bola poučená, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku má možnosť písomne sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, a to v lehote 3 dní od jeho doručenia (do 20.09.2013-piatok). Túto možnosť žalobkyňa nevyužila. Až dňa 24.09.2013 (utorok) bolo na prvostupňový správny orgán doručené plnomocenstvo zo dňa 20.09.2013, ktorým žalobkyňa splnomocnila JUDr. Jozefa Bujdoša, advokáta na všetky úkony týkajúce sa správneho konania vo veci vrátenia náhradného výživného. Je nesporné, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie dňa 23.09.2013. Žalobkyňa a jej právny zástupca však dňa 24.09.2013 nahliadli do spisu o čom svedčí písomný Záznam z nahliadnutia do spisu podpísaný žalobkyňou, jej právnym zástupcom a dvomi zamestnankyňami prvostupňového správneho orgánu. V Zázname z nahliadnutia do spisu žalobkyňa ani jej právny zástupca neuviedli žiadne vyjadrenie k podkladu rozhodnutia ani nenavrhli jeho doplnenie. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23.09.2013 bolo žalobkyni doručené dňa 25.09.2013. Na základe týchto skutočností je táto žalobná námietka nedôvodná. Podľa § 11 ods. 1 zákona o náhradnom výživnom správne orgány boli povinné v konaní postupovať podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, t.j. podľa zákona č.71/1967 Zb. Podľa § 32 ods. l Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že bolo povinnosťou správnych orgánov zistiť presne a úplne skutkový stav. Úplnosť zistenia znamená, že boli vykonané všetky šetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Správne orgány teda rozhodli predčasne, na základe neúplného a nepresne zisteného skutkového stavu. Svoje rozhodnutia náležité neodôvodnili. Správny orgán v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku). Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ ) O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutkový stav tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozsudku. Správny orgán musí preukázať, že žalobkyňa je povinná vrátiť vyplatené náhradné výživné v súlade so zákonom o náhradnom výživnom, a tieto svoje tvrdenia musí v rozhodnutí aj odôvodniť. Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania vo výške 137,79 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za tieto úkony právnej pomoci: 1. príprava a prevzatie právneho zastupovania zo dňa 20.09.2013 ................. 60,07 Eur 2. písomné podanie žaloby zo dňa 23.01.2014 ................................................ 61,87 Eur 3. režijný paušál 1x 7,81 Eur a 1x 8,04 Eur .....................................................15,85 Eur Spolu trovy právneho zastúpenia ....................................................................137,79 Eur Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobkyne náhradu trov konania tak, ako si ich vyčíslil a špecifikoval v podanej žalobe zo dňa 23.01.2014 aj za podanie odvolania dňa 02.10.2013, nakoľko sa jedná o úkon správneho konania, a nie o úkon týkajúci sa preskúmavacieho konania podľa osobitnej piatej časti O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.