Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4CoP/68/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812201419 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8812201419.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci navrhovateľa R. Y., bytom Y. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. C. Y., bytom W. C. XXXX/XX, T., proti odporkyni R. Y., bytom L. I. XX/XX, U. W. M., v konaní o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P 54/2012-18 zo dňa 22. 3 .2012 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania odporkyni nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zníženie výživného zamietol. Trovy konania odporkyni nepriznal. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na sumu 40 Eur z dôvodu zmeny jeho finančnej situácie. Od mája 2011 zmenil zamestnanie, v auguste 2010 sa oženil a v súvislosti s terajšou manželkou si musí riešiť bývanie. Spláca hypotekárny úver. Súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov, oboznámil sa s majetkovými pomermi navrhovateľa, potvrdením o návšteve školy odporkyne, ďalej s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7P 267/2008, sp. zn. 9P 55/2012 a zistil, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 7P 267/2008-26 zo dňa 15. 1. 2009 bolo zmenené výživné určené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6C 181/2006 zo dňa 11. 9. 2006 tak, že sa zvýšilo výživné na mal. R., nar. X. X. XXXX a na mal. R., nar. XX. X. XXXX za obdobie od 1. 12. 2008 do 31. 12. 2008 zo sumy 2 000 Sk na sumu 3 500 Sk a od 1. 1. 2009 sa zvýšilo výživné na každé dieťa na sumu 116 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5. 3. 2009. Vo vzťahu k mal. R. Y. podal navrhovateľ návrh na zníženie výživného, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9P 55/2012, v ktorom bol návrh rozsudkom zo dňa 22. 3. 2012 zamietnutý. Následne súd poukázal na stanoviská účastníkov konania, citoval ust. §§ 62, 78 Zákona o rodine a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že nenastala podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Pri poslednej úprave výšky výživného, v januári 2009 bola odporkyňa študentkou 2. ročníka Obchodnej akadémie vo Vranove nad Topľou a jej matka okrem invalidného dôchodku vo výške 139,41 Eur poberala zo zamestnania minimálnu mzdu. V tom čase navrhovateľ ako vodič kamiónu dosahoval čistú mzdu vo výške 644 Eur a boli mu tiež vyplácané diéty. V súčasnosti je odporkyňa študentkou vysokej školy v Bratislave, s čím sa podstatne zvýšili jej odôvodnené výdavky spojené so štúdiom. Navrhovateľovi zanikla vyživovacia povinnosť voči staršej dcére. Navrhovateľ ďalej splatil úver za auto, ktorý platil mesačne vo výške 141,10 Eur. Príjem navrhovateľa sa znížil podľa výplatných pások na sumu 283 Eur mesačne. Navrhovateľ na výzvu súdu nepredložil pracovnú zmluvu, z ktorej by súd mohol preveriť, či okrem mzdy budú navrhovateľovi vyplácané aj iné finančné čiastky, napr. vo forme odmien, prémií alebo diét. Tvrdenie navrhovateľa o výške jeho zárobku súd nepovažoval za dôveryhodné, ako aj tvrdenie o neexistencii finančných úspor za obdobie od roku 2004 do 2010, keď bol zamestnaný ako vodič kamiónu s vyšším zárobkom. Navyše súd poukázal na to, že navrhovateľ sa oženil a spolu s manželkou si vzali hypotekárny úver, ktorý spláca vo výške 245 Eur mesačne. Z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol. Trovy konania odporkyni nepriznal. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne skutkové zistenia v dôsledku čoho mal súd vecne správne právne posúdiť. Poukázal na to, že zmena pomerov nastala z dôvodu poklesu príjmu navrhovateľa. V čase rozhodovania predchádzajúcej úpravy súd vychádzal z príjmu navrhovateľa ako vodiča kamiónovej dopravy obchodnej spoločnosti STD Donivo, a. s., kde dosahoval priemernú čistú mzdu vo výške 644 Eur + cestovné náhrady. Navrhovateľ uviedol, že sa danej práce nevzdal bez dôležitého dôvodu. Trpel zhoršeným stavom kožnej choroby, ktorá mu nedovoľovala vykonávať danú pracovnú činnosť. K splátke hypotekárneho úveru uviedol, že sa vychádzalo z príjmu, ktorý dosahoval u predchádzajúceho zamestnávateľa. Ďalej navrhovateľ poukázal na nevyhnutné výdavky, ktoré uhrádza zo svojho príjmu 283 Eur a príjmu jeho manželky vo výške 350 Eur, a to na životné poistenie, hypotekárny úver, poplatok za mobilný telefón, príspevok svokrovcom na spoločné bývanie, stravu, ošatenie, jedlo, ako aj plnenie vyživovacej povinnosti voči mal. synovi Jánovi vo výške 116 Eur. Namietal, že súd sa vôbec nevysporiadal s tým, že odporkyňa ako študentka denného štúdia poberá sociálne štipendium vo výške 170 Eur. Ďalej namietal, že súd do nevyhnutných výdavkov odporkyne zarátal aj náklady za doučovanie matematiky mesačne vo výške 64 Eur. Poukázal taktiež na to, že matka odporkyne okrem toho, že je poberateľkou invalidného dôchodku, pracuje aj ako opatrovateľka v Rakúsku s čistým príjmom 700 Eur. Podľa jeho názoru aj matka odporkyne je povinná podieľať sa na výžive odporkyne. Podotkol, že osobná starostlivosť matky odporkyne je irelevantná z dôvodu, že odporkyňa býva na internáte a matka pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a znížiť výživné na sumu 40 Eur. Na odvolacom pojednávaní trval na dôvodoch podaného odvolania. Opätovne poukázal na majetkové pomery, ako aj nepriaznivý zdravotný stav o čom predložil lekárske správy od urológa a dermatovenelóga. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila s odvolaním. Poukázala na svoje odôvodnené potreby, ktoré má spojené s prípravou na budúce povolanie. Uviedla, že navrhovateľ i napriek tomu, že skončil pracovný pomer zo zdravotných dôvodov ako vodič kamiónu sa následne naďalej zamestnal a túto prácu vykonáva aj v súčasnosti. Tvrdenia o zhoršení zdravotného stavu považovala za účelové. Podľa jej názoru sa navrhovateľ vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Poukázala na jej mesačné náklady, ktoré sú minimálne vo výške 450 Eur, ktorých časť je hradená zo sociálneho štipendia, výživného zo strany navrhovateľa, zvyšnú časť jej dopláca matka, ktorá mimo toho platí aj náklady na bývanie vo Vranove nad Topľou, poistenie, stravuje ju počas pobytu doma a zakupuje hygienické potreby. Nesúhlasila s tvrdením, že si má v Bratislave privyrábať. Poukázala na to, že v Bratislave študuje na vysokej škole, má problémy s adaptáciou na prostredie. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Na odvolacom pojednávaní trvala na vyjadrení. Zdôraznila, že o sociálne štipendium v tomto akademickom roku nepožiada z dôvodu, že matka pracuje v zahraničí. S navrhovaným znížením výživného nesúhlasila. Zdôraznila, že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov bude musieť cestovať domov len raz do mesiaca a v Bratislave si bude musieť nájsť brigádu. Podotkla, že navrhovateľ jej neprispieva žiadnym vecným plnením ani finančne pri príležitosti sviatkov a narodenín, i napriek tomu, že sa stará o cudzie deti a o ňu sa nestará, ani o mal. R.. Trovy odvolacieho konania si neuplatnila. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., s opakovaním, ako aj doplnením dokazovania v súlade s ust. § 214 ods. 1 písm. a) v spojení s § 213 ods. 1, 4, 5 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Z obsahu spisu, ako aj doplnením dokazovania pred odvolacím súdom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil (§ 153 od. 1 O. s. p.). Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Namietané nesprávne skutkové zistenia súdom prvého stupňa neboli opodstatnené. Súd prvého stupňa správne porovnával, či došlo k zmene pomerov, t. j. podstatných okolností rozhodných v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Na strane povinného zohľadnil zmenu, t. j. zánik vyživovacej povinnosti k staršej dcére, ako aj neuhrádzanie splátky za auto mesačne vo výške 141 Eur. Je nesporné, že podstatná zmena pomerov nastala na strane oprávnenej, t. j. odporkyne, na čo súd prvého stupňa správne poukázal, lebo odporkyňa je študentkou vysokej školy a v čase predchádzajúcej úpravy bola študentkou 2. ročníka strednej školy. So štúdiom vysokej školy sú podstatne vyššie odôvodnené náklady na uspokojovanie potrieb oprávnenej osoby z dôvodu, že odporkyňa musí bývať na internáte, musí hradiť cestovné mestskej hromadnej dopravy, stravovať sa na internáte, v školskej jedálni na čo správne odporkyňa poukázala. Taktiež má odporkyňa zvýšené náklady spojené s jej nepriaznivým zdravotným stavom (chrup, vlasy, podľa jej vyjadrenia). Navrhované výživné vo výške 40 Eur je neprimerané odôvodneným potrebám odporkyne vzhľadom na jej vek, ako aj výšku nevyhnutných nákladov, ktoré odporkyňa musí uhrádzať v spojení s prípravou na budúce povolanie. Vo vzťahu k tvrdenej podstatnej zmene pomerov, t. j. poklesu príjmu navrhovateľa, odvolací súd poukazuje na to, že predložené lekárske správy boli vypracované príslušnými ošetrujúcim lekármi po odvolacom pojednávaní dňa 24. 8. 2012, čo odvolací súd považoval za účelové z dôvodu, že zmena zamestnania bola len doporučená nie nevyhnutná. Navyše pracovná pozícia navrhovateľa, t. j. vodiča nákladnej kamiónovej dopravy sa ani zmenou zamestnávateľa nezmenila. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že deklarovaný príjem z pracovného pomeru len vo výške 283 Eur nie je vierohodný, a preto na túto skutočnosť neprihliadal. Navyše navrhovateľ spláca hypotekárny úver vo výške 245 Eur, čo k jeho príjmu neprimeraná splátka. S poukazom aj na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa názoru odvolacieho súdu sa navrhovateľ vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, ako aj neprimerane preberá na seba majetkové riziká. Zmena osobného stavu navrhovateľa nemôže byť posudzovaná ako dôvodná pre zmenu zníženia výživného vo vzťahu k nezaopatrenému dieťaťu. Navyše manželka navrhovateľa je riadne zamestnaná a má príjem z pracovného pomeru. V konaní pred odvolacím súdom bolo preukázané, že na úhradu nevyhnutných nákladov odporkyne, prispieva aj matka odporkyne, ktorá okrem invalidného dôchodku má príjem aj z pracovnej činnosti (cca 700 Eur po odpočítaní nákladov), t. j. vykonávania opatrovateľky v Rakúsku, o čom predložila potvrdenie. Aj matka odporkyne prispieva na výživu odporkyni mesačne sumou 50 - 100 Eur podľa vyjadrenia odporkyne, ako aj samotného predloženého vyhlásenia. Namietaná skutočnosť, že odpadla osobná starostlivosť matky odporkyne o odporkyňu bola preto namietaná nedôvodne. Je nesporné, že matka odporkyne má náklady spojené so zabezpečovaním potreby bývania odporkyne v mieste trvalého bydliska i napriek tomu, že prechodne sa odporkyňa zdržiava v Bratislave. Výživné je osobným právom dieťaťa. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výška určeného výživného zodpovedá výške životnej úrovne rodičov. Výživné na odporkyňu mesačne vo výške 116 Eur odvolací súd nepovažoval za neprimerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam navrhovateľa, ani veku a odôvodneným potrebám odporkyne z dôvodu, že takáto výška je minimálna pre vysokoškoláčku, ktorá preukázateľne má zvýšené výdavky spojené s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p tak, že úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo návrh na ich priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.