Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/132/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110212435 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8110212435.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci žalobcu Slovak Telecom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, zastúpeného JUDr. Oliverom Balážom, advokátom so sídlom v Bratislave, Zámocká 10, proti žalovanej F. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom K Q. K. XXXXX/XX, zastúpenej opatrovníčkou V. F., súdnou tajomníčkou OS Prešov, o zaplatenie 336,71 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28.9.2011 č.k. 7 C 16/2011 - 58 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 87,76 Eur s 10,5 % -ným úrokom z omeškania ročne od 6.1.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku stanovenú v Dodatku k zmluve o pripojení z 18.2.2008 pod bodom IV. tabuľka 1, ktorým bola stanovená zmluvná pokuta 7.500,- Sk. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca sa domáha v tomto konaní plnenia zo zmluvy s tým, že uplatňuje voči žalovanej cenu služby 87,76 Eur a zmluvnú pokutu v rozsahu 249,95 Eur. Uviedol, že podľa článku 5.2 písm. b/ Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T- mobile Slovensko, a.s., je účastník povinný uhrádzať cenu za využívanie služieb. Žalobca služby dodal, žalovaná ich prijala a do vyhlásenia rozsudku za ne nezaplatila. Súd prvého stupňa nepodrobil súdnej kontrole cenu služieb, pretože cena bola jasne a zrozumiteľne dohodnutá a z úradnej moci súd nezistil iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto žalobe v časti o zaplatenie ceny za dodané služby vyhovel, pretože žalovaná ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§ 494 OZ). Súd prvého stupňa v tomto smere priznal aj príslušenstvo pohľadávky podľa § 517 ods. 2 OZ. Tento záver súd prvého stupňa neurobil v časti zmluvnej pokuty. Má za to, že pokiaľ by žalobe o zaplatenie zmluvnej pokuty vyhovel, nielen že by porušil zákon, princípy súkromného práva, ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Uviedol, že o tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré sú vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada žalobca od spotrebiteľov zaplatiť vždy v neznemenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie, uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Súd prvého stupňa prihliadal k ostatným zmluvným podmienkam, k povahe služby a k okolnostiam zmluvy. Určil, že časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu, predstavuje kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú považuje skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer, keď neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Už pri situácii, ak by išlo o nezaplatenie posledného mesačného paušálneho poplatku, by napr. pri zmluve č. 2845245 zmluvná pokuta 248,95 Eur vo vzťahu k mesačnému poplatku 6,63 Eur predstavovala 37 -násobok. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj z dôvodu, že podľa zmluvy nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý. Žalovaná porušila zmluvu v prvom roku zmluvného vzťahu a teda sa môže javiť, že v jej prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Súd prvého stupňa nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty a je aj problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by nieslo riziko, že žalobcu by takéto opatrenie neodradilo, pretože v prípade súdnej kontroly, by bola len sporadicky zmluvná kontrola zmoderovaná, ale predsa by len zostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., ktoré mu umožňuje aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. V zmysle týchto dôvodov súd prvého stupňa žiadaný nárok o zaplatenie zmluvnej pokuty s prísl. zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku, okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe v celom rozsahu bolo vyhovené. Žalobca zároveň žiada priznať náhradu vzniknutých trov konania. Má za to, že súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zdôrazňuje, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a abstrahoval tiež od plnenia na základe zmluvy, čím porušil rovnosť sporových strán z hľadiska posudzovania vzťahu ako celku. Na základe uzavretej zmluvy žalobca plnil bezo zvyšku svoje povinnosti a naopak žalovaná svoje povinnosti porušovala. Žalobca poukázal na znenie zmluvy o pripojení uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 18.2.2008 v spojení s jej dodatkom. Na základe dodatku bol žalovanej predaný zľavnený mobilný telefón a žalovaná sa zaviazala okrem iného zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Pre prípad porušenia zmluvných povinností následkom odstúpenia od zmluvy bola v Dodatku dojednaná zmluvná pokuta vo výške 7.500,- Sk (248,95 Eur). Pre neplnenie si zmluvných povinností žalovanou, ktorá neuhradila ani jedinú faktúru za poskytnuté služby, žalobca v súlade so Zmluvou o pripojení obmedzil dňa 14.5.2008 prevádzku telefónu žalovanej na prijímanie hovorov a núdzové volania a pokusom o zmier ju vyzval na zaplatenie dlžnej čiastky s upozornením, že po márnom uplynutí dodatočnej poskytnutej lehoty na plnenie odstupuje nasledujúci deň od Zmluvy o pripojení. Zmluva a jej Dodatok boli medzi účastníkmi individualizované, ich obsah, pokiaľ ide o poskytované služby a záväzky bol dotvorený podľa požiadaviek žalovanej priamo na zmluvnom pracovisku a vpísaný počítačom do textov uzatváraných dokumentov, ktoré sú pripravené ako všeobecné formuláre. Tieto boli žalovanou odsúhlasené a ich obsah zodpovedá jej požiadavkám. Žalobca tvrdí, že žalobný návrh je dôvodný a to v celom jeho rozsahu ako bol uplatnený. Žalobca si riadne a včas plnil svoje zmluvné povinnosti, zatiaľ čo zo strany žalovanej dochádzalo už od uzavretia zmluvy k neplneniu si zmluvných povinností, v dôsledku čoho žalobca od zmluvy odstúpil a vyúčtoval dojednanú zmluvnú pokutu. Žalobca v podanom odvolaní poukazuje na účel zmluvnej pokuty, ktorý je upravený v ustanovení § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zdôrazňuje, že dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky je vecou vzájomnej dohody strán. Ak by mal byť prístup súdov k zmluvnej pokute taký, ako bol prezentovaný v rozsudku, znamenalo by to v konečnom dôsledku dopad na spotrebiteľov tým, že operátori by museli prestať poskytovať zvýhodnené telefóny a zľavy na služby v rámci balíkov služieb. Nik nemôže od podnikateľa spravodlivo požadovať, aby poskytoval druhému jednostranne výhody bez toho, aby si mohol platne zabezpečiť riadnym právnym prostriedkom jeho plnenie, ktorým si chráni zmysel svojho podnikania. Zmluvná pokuta tu plní nielen zabezpečovaciu funkciu ako paušalizovanú náhradu škody, minimálne čo do výšky plnej hodnoty mobilného zariadenia a poskytnutej výhody z balíka služieb, ale plní aj prevenčnú a reparačnú funkciu. Zmluvnú pokutu dojednanú v Dodatku k zmluve o pripojení žalobca nepovažuje za neprimerane vysokú, naopak považuje ju za primeranú vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku a funkcii zmluvnej pokuty a trvá na jej priznaní súdom v celom rozsahu. Neobstojí podľa jeho názoru ani úvaha súdu o tom, že spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah dojednávaných zmlúv. Žalovaný si mal možnosť kúpiť telefón za jeho trhovú cenu a uzatvoriť zmluvu bez viazanosti na balík programov. Doba viazanosti a výška zmluvnej pokuty nie sú dojednávané iba podľa trhovej hodnoty telefónu, ale aj s ohľadom na poskytnutú výhodu vzhľadom na program, ktorý si záujemca zvolí. Záujemca má vždy slobodnú vôľu a rovnaké služby spočívajúce v získaní telefónu a umožnení telefonovania a podobne. Má možnosť zabezpečiť si určenie podmienok, kedy nebude zmluvná pokuta dohodnutá vôbec, ale tiež kedy bude vysoká. Zmluvná pokuta je dohadovaná vždy individuálne. Žalovaný mal možnosť voľby a oboznámil sa s podmienkami a následkami plynúcimi z prípadného porušenia zmluvných podmienok. Súd má napokon zákonom stanovenú možnosť zmluvnú pokutu moderovať. Myslí si, že treba vychádzať z toho, že náš právny poriadok je postavený na zmluvnej voľnosti strán a zákon zmluvnú pokutu neminimalizuje, ale ani nemaximalizuje. Všeobecne platí, že primeranosť zmluvnej pokuty je potrebné vyhodnotiť vždy aj vo vzťahu k záujmu strany, ktorá si zmluvnou pokutou zabezpečuje plnenie zmluvnej povinnosti. Význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti, no tiež správanie sa a plnenie povinností zmluvným partnerom do času, kedy zmluvný partner zmluvnú pokutu uplatnil, možno hodnotiť len individuálne v každom prípade. Žalobca súhlasí s tým, že dotknutá zmluva a dodatok k nej sú spotrebiteľskými zmluvami a je na mieste súdna kontrola, či zmluvné podmienky nespôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná pokuta v prejednávanom spore však bola dojednaná v súlade so zákonom a boli dodržané všetky formálne náležitosti. Žalovaná výslovne akceptovala výšku zmluvnej pokuty určenú pevnou sumou v dodatku, ako dostatočne cielenú majetkovú hrozbu, ktorá zohľadňuje aj dĺžku obdobia, počas ktorého zabezpečenie malo trvať a možnú výšku do úvahy prichádzajúceho súhrnu škôd hroziacich žalobcovi. Právnu oporu nemá špekulatívna úvaha súdu o tom, že spotrebiteľ by musel platiť rovnakú zmluvnú pokutu, hoci by plnil svoje povinnosti 23 mesiacov z 24, na ktoré sa zaviazal. Práve tento moment rieši moderačné právo súdu. Dojednaná zmluvná pokutu v danom prípade zabezpečovala záväzok v hodnote tržieb počas dojednanej doby viazanosti a poskytnutej zľavy telefónu. Celkom zabezpečovaná pohľadávka tvorila sumu 294,16 Eur. Ak by súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádza z uvedených konkrétnych okolností prípadu a postupu pri uzatváraní zmluvy o pripojení a dodatku, nemohol by v súlade s platným znením ustanovenia § 53 ods. 1 OZ považovať riadne podľa zákona dojednanú zmluvnú pokutu za neplatnú. Ak by ju posudzoval podľa ustanovení OZ platného v čase uzavretia zmluvy, nemal by ju vyhodnotiť ani ako neprimeranú a nepodstatne vysokú. Ak by dospel k záveru, že jej výška nezodpovedala výške zabezpečovaného záväzku, mal použiť zákonom poskytnuté moderačné právo a zmluvnú pokutu upraviť. Súd prvého stupňa teda vec nesprávne právne posúdil ako celok a aplikoval právne normy neprimerane a na ujmu jednej zo strán sporu. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť. Odvolací súd preskúmal rozsudok okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, nebol dotknutý odvolaním účastníkov, preto nepodliehal preskúmavaniu odvolacím súdom a nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2,3 O.s.p.). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v znení k uzatvoreniu zmluvy o pripojení a to k 18.2.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, a to za situácie, ak zmluvnými stranami na jednej strane je dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že najmä spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Ak dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 OZ sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide v tomto smere o podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ vypočítava indikatívne, čo sa za neprijateľnú podmienku považuje. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Nemožno opomenúť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Predmetom tohto štádia konania je zaplatenie zmluvnej pokuty s prísl., ktorá vyplýva z Dodatku k zmluve o pripojení č. MT GSM 911297341 zo dňa 18.2.2008. Tento Dodatok k zmluve o pripojení je nepochybne svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na neho ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle § 544 Občianskeho zákonníka si účastníci môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Z obsahu spomínaného Dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1. písm. b/ alebo v bode 2. alebo v bode 3. tohto Dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. Uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť už na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom je zrejmé, že žalobca (jeho právny predchodca) ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinností na jeho strane. V prejednávanej veci zmluvnú pokutu je nutné považovať za neprimeranú sankciu tak z pohľadu jej výšky, ako aj z hľadiska času, kedy dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia sumy dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre porušenie zmluvných povinností zo strany účastníka, najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1. písm. b/ alebo v bode 2. alebo v bode 3. Dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo článku 5 bodu 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca ako dodávateľ si vyhradil v zmluve aj právo na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikne porušením povinností, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné v danom prípade označiť ako individuálne, a to aj s poukazom na článok 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Odvolací súd sa preto stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa v tom smere, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, najmä z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie a aj vzhľadom na spomínaný rozsah zmluvnej pokuty. V zmysle § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatnou. V takom prípade nie je možné využiť moderačné právo a zmluvnú pokutu znížiť. K zníženiu zmluvnej pokuty by súd mohol pristúpiť len za situácie, ak zmluvná pokuta bola dojednaná platne, čo sa v danom prípade nestalo. Odvolací súd tiež poznamenáva, že obdobná zmluvná pokuta bola Krajským súdom v Prešove právoplatne vyhlásená za neprijateľnú v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 32/2012. So zreteľom na uvedené dôvody odvolací súd hodnotí rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a teda okrem výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené ako vecne správny, v dôsledku čoho bol potvrdený postupom podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto konaní trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.