Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/86/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8104119670 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2011 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8104119670.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ mal. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Y. č. X, zastúpeného zákonnými zástupcami, žalobcami v 2. a 3. rade, 2/ MUDr. M. Z., 3/ MUDr. V. Z., obaja bytom O., Y. č. X, obaja právne zastúpení JUDr. Alojzom Naništom, advokátom Prešov, Sládkovičova č. 8, proti žalovanej Y. G. s O. J. A. P., O., I. č. XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Žriedlová č. 3, Košice, v zastúpení JUDr. Tomáš Goga, advokát, o náhradu škody, o odvolaní žalobcov v 1. - 3. rade a žalovanej proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C/125/04 - 261 zo dňa 23.06.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil, že žalovaná zodpovedá za poškodenie zdravia žalobcu v 1. rade, ku ktorému došlo po jeho operácii vykonanej dňa 02.10.2001 na urologickom oddelení žalovaného v rozsahu 50%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po operácii, vykonanej na urologickom oddelení žalovanej dňa 02.10.2001, došlo k zhoršeniu zdravotného stavu u žalobcu v 1. rade, a to k neurologickému poškodeniu, čo značne znížilo kvalitu jeho života. Došlo k závažnému poškodeniu motorických funkcií s permanentnými dystonickými atakmi, k inkontinencii moču a stolice, čo znamená, že žalobca v 1. rade nie je schopný samostatného pohybu. Žalobcovia žiadali o náhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj nákladov spojených s liečením žalobcu v 1. rade od žalovanej, poukazujúc na jej zodpovednosť vo vzťahu k neposkytnutiu primeranej starostlivosti o žalobcu v 1. rade po vykonanej operácii. V priebehu konania boli vypracované dva znalecké posudky, a to MUDr. Z. a MUDr. M.. Ďalší znalecký posudok bol vypracovaný znaleckou organizáciou Martinskou fakultnou nemocnicou v rámci trestného konania, ktoré prebieha voči MUDr. I., a ktoré je v súčasnosti prerušené. Prvostupňový súd zo znaleckého posudku MUDr. M. zistil, že príčinou poškodenia mozgu je nedostatočná pooperačná starostlivosť o žalobcu v 1. rade. Inú príčinu znalec nezistil. Znalci MUDr. Z. a Martinská fakultná nemocnica v znaleckých posudkoch uviedli, že k poškodeniu zdravia u žalobcu v 1. rade došlo aj v dôsledku neadekvátnej pooperačnej starostlivosti zo strany žalovanej, či už, ako konštatuje znalecký posudok znalcom Martinskej fakultnej nemocnice, z dôvodu, že podanie tekutín do žíl v celkovom množstve 250 ml možno považovať za nedostatočné, či už nesledovaním acidobázických parametrov organizmu pacienta, najmä ak bol ospalý aj tretí deň po operácii, alebo nedôsledným monitorovaním pacienta, a tým možnému zabráneniu vzniku rozvoja hypoglykémie, metabolickej acidózy, dehydratácie atď. Samotnou príčinou poškodenia mozgu podľa znalcov Martinskej fakultnej nemocnice bolo s najväčšou pravdepodobnosťou rozvrat vnútorného prostredia pacienta v pooperačnom období. Poškodenie mozgu kvalifikujú ako metabolickú a hypoxemickú encefalopatiu. U znalca MUDr. Z. je v znaleckom posudku tiež konštatované, že lekári nemali dostatočné informácie, vzhľadom na nekvalitne vykonané predoperačné vyšetrenia. Znalec tiež konštatoval, že u žalobcu ide nesporne o vývojovú poruchu, genetickú alebo získanú, ktorá bola manifestná už v 20. týždni gestácie a postihla urogenitálny systém. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že aj keď do určitej miery závery znaleckých posudkov sú rozdielne, všetky tri znalecké posudky skonštatovali, že pooperačná starostlivosť žalovanej o žalobcu v 1. rade nebola dostatočná. Zo strany žalovanej došlo k pochybeniu vo vzťahu k dôslednému monitorovaniu pri dodávaní tekutín intravenózne a sledovaniu ďalších potrebných parametrov u žalobcu v 1. rade, okrem tých, ktoré štandardne sledované boli, kde žalobcu v 1. rade bolo možné považovať za rizikového pacienta. Vzhľadom k jeho dovtedajšiemu zdravotnému stavu, nedostatočným monitorovaním pacienta v prvých dvoch - troch dňoch po operácii došlo u neho k hypoglykémii, metabolickej acidóze, dehydratácii a následne k poškodeniu bazálnych ganglií, thalamu a pons - MR. Vzhľadom k tomu prvostupňový súd konštatoval, že je tu zodpovednosť žalovanej za poškodenie zdravia žalobcu v 1. rade. Prvostupňový súd však na druhej strane zhodnotil, že vzhľadom k tomu, že z troch vyhotovených posudkov sa v dvoch objavila skutočnosť, že príčinou, pre ktorú došlo práve z dôvodu nedostatočnej starostlivosti žalovanej k takému poškodeniu mozgu žalobcu v 1. rade, k akému došlo, je existujúca metabolická porucha u žalobcu, či už vrodená alebo získaná. Aj keď žalovaná uviedla, že o možnom riziku vzniku poškodenia, resp. o tom, že pacient je rizikový, nemala informácie, prvostupňový súd poukázal na to, že práve žalovaná zodpovedá aj za predoperačné vyšetrenie a za informácie, ktoré získa k tomu, aby mohla vykonať náležite príslušné lekárske zákroky a adekvátne zabezpečiť aj starostlivosť po zákroku. Obrana žalovanej, že nemala od zodpovedných osôb dostatok informácií, podľa prvostupňového súdu, neobstojí. Súd poukázal aj na vyjadrenie v znaleckom posudku prof. Varsika, ktorý práve poukázal na absolútne nedostatočné predoperačné vyšetrenie, vykonané práve u žalovanej jej pracovníkom. Súd prvého stupňa mal z dvoch znaleckých posudkov preukázané, že u žalobcu v 1. rade existovala s veľkou pravdepodobnosťou aj metabolická porucha, ktorá sa na zdraví žalobcu v 1. rade prejaviť nemusela, prípadne sa mohla prejaviť skôr, resp. neskôr. Spúšťačom tejto metabolickej poruchy, ktorá následne viedla k hypoglykémii, metabolickej acidóze, dehydratácii, a teda k celkovému rozvratu vnútorného prostredia, a tým k nezvratnému poškodeniu mozgu žalobcu v 1. rade, bolo neposkytnutie adekvátnej starostlivosti o maloletého žalobcu v pooperačnej starostlivosti z dôvodu nedostatku informácií o jeho zdravotnom stave, ktoré si mala zabezpečiť žalovaná. Samotný operačný zákrok, ako skonštatovali znalci, prebehol lege artis. S poukazom na uvedené skutočnosti prvostupňový súd vyhodnotil spoluzodpovednosť žalobcu v 1. rade ako 50% a zodpovednosť žalovanej za poškodenie zdravia žalobcu v 1. rade ako 50%. Mal za preukázané všetky náležitosti vzniku zodpovednosti škody žalovanej. Vzhľadom na závažnosť veci a množstvo finančných nárokov, ktoré si tak žalobca v 1. rade ako aj žalobcovia v 2. a 3. rade uplatňujú a s poukazom na to, že podľa jeho názoru je namieste, v záujme zásady hospodárnosti sa vysporiadať najprv so základom nároku, rozhodol medzitýmnym rozsudkom. Proti tomuto medzitýmnemu rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia a žalovaná. Žalobcovia namietali, že prvostupňový súd pri skúmaní spoluzavinenia poškodeného maloletého žalobcu vyšiel zo skutkového zistenia (dva znalecké posudky) a mal za preukázané, že u maloletého žalobcu existovala s veľkou pravdepodobnosťou aj metabolická porucha, ktorá sa na zdraví žalobcu prejaviť nemusela, prípadne sa mohla prejaviť skôr, resp. neskôr. Spúšťačom tejto metabolickej poruchy, ktorá následne viedla k hypoglykémii, metabolickej acidóze a dehydratácii, a teda k celkovému rozvratu vnútorného prostredia, a tým k nezvratnému poškodeniu mozgu žalobcu v 1. rade, bolo neposkytnutie adekvátnej starostlivosti o maloletého žalobcu v pooperačnej starostlivosti, z dôvodu nedostatku informácií o jeho zdravotnom stave, ktoré si mal zabezpečiť žalovaný. Hodnotiaca úvaha prvostupňového súdu vychádza z jednoznačne nepreukázanej metabolickej poruchy spúšťačom, ktorej malo byť neposkytnutie adekvátnej pooperačnej starostlivosti o maloletého žalobcu. V súlade so závermi, vyplývajúcimi zo znaleckého posudku MUDr. A. M. a tiež aj z ďalších dvoch posudkov je možné skonštatovať, že ani jedno pracovisko jednoznačne nediagnostikovalo pravdepodobne vrodené ochorenie. V priebehu rokov dospievania u maloletého žalobcu nedochádza k prognostikovaným recidívam prejavov, nedochádza ani ku mentálnej retardácii, práve naopak, mentálne prosperuje. Ako vyplýva zo znaleckého posudku MUDr. A. M., nie je zhoda na jednotnom pôvode vzniku ťažkého mozgového poškodenia u dieťaťa, ktoré až do doby inkriminovanej operácie psychomotoricky prosperovalo. Zhoda existuje v tom, že podkladom, nie spúšťačom, bol rozvrat vnútorného prostredia v pooperačnej starostlivosti, ktorá nebola vzhľadom na všetky okolnosti lege artis. Zo znaleckých posudkov vyplýva okrem iného, že je potrebné dodržiavať štandardné postupy, ktoré sú stanovené pre pooperačnú starostlivosť. Je zrejmé, že ak by sa tieto postupy nedodržali aj pri nerizikovom pacientovi, resp. novorodencovi, následky na zdravotnom stave takéhoto pacienta, resp. novorodenca, by boli rovnaké alebo veľmi podobné. Maloletý žalobca pred operačným zákrokom, vykonaným dňa 02.10.2001, absolvoval dva operačné zákroky v období, keď bol jeho organizmus menší a oveľa citlivejší. Pri uvedených operačných zákrokoch sa neprejavila žiadna metabolická porucha z dôvodu, že boli dodržané všetky štandardy predoperačnej ale aj pooperačnej starostlivosti. Maloletý žalobca má 13 rokov, jeho zdravotný stav sa po motorickej stránke nezlepšuje, ale po psychickej stránke a v zmysle mentálnych funkcií sa jednoznačne zlepšuje. Je žiakom základnej školy, integrovaný do triedy zdravých detí. Prekonáva bežné ochorenia ako každé iné dieťa a jeho zdravotný stav sa nezhoršuje. Maloletý absolvoval v Českej republike vyšetrenia genetiky a molekulárno-biologické, pričom žiadna genetická a ani metabolická vada neboli zistené. Prvostupňový súd nezohľadnil rozhodujúcu skutočnosť, ktorá bola vykonanými dôkazmi preukázaná, a to že ani jedno pracovisko jednoznačne nediagnostikovalo vrodené ochorenie u maloletého žalobcu. V dôsledku toho dospel prvostupňový súd k nesprávnemu skutkovému zisteniu o spoluvine maloletého žalobcu v rozsahu 50%. Žalobcovia tiež namietali, že súd prvého stupňa uviedol, že pod pojem zavinenie poškodeného je potrebné zaradiť aj prípad, keď zdravotné následky sú dôsledkom nielen úrazu poškodeného, ale aj v dôsledku zdravotných dispozícií poškodeného, existujúcich ešte v čase pred úrazom, prípadne poškodením zdravia, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na súčasných zdravotných ťažkostiach poškodeného. Ak nie je bezpečne preukázaná metabolická porucha, ale je len pravdepodobná, potom nie je dôvodné aplikovať ustanovenie § 441 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného žalobcovia žiadali, aby odvolací súd zmenil medzitýmny rozsudok tak, že žalovaná zodpovedá za poškodenie zdravia žalobcu v 1. rade, ku ktorému došlo pri jeho operácii, vykonanej dňa 02.10.2001 na urologickom oddelení žalovanej, v rozsahu 100%. Žalobcovia súčasne žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania za úkon právnej služby - podanie odvolania vo veci samej vo výške 28,50 eur + 7,41 eur = 35,91 eur s 20% DPH, teda 43,10 eur u každého zo žalobcov. Žalovaná vo svojom odvolaní namietala, že prvostupňový súd založil výrok svojho rozhodnutia na odôvodnení, že k poškodeniu zdravotného stavu žalobcu v 1. rade došlo u žalovanej po operácii, vykonanej dňa 02.10.2001 na urologickom oddelení. Žalobca v 1. rade bol na urologickom oddelení žalovanej hospitalizovaný necelé tri dni. Uvedená skutočnosť znamená, že podľa výroku súdu žalovaná mala poškodiť zdravie žalobcu v 1. rade nesprávnou alebo nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou niekedy v priebehu týchto troch dní. Žalovaná namietala, že je pravdou, že v znaleckom posudku Martinskej fakultnej nemocnice sa nachádza veta „...podanie tekutín do žily v celkovom objeme 250 ml možno považovať za nedostatočné.“, avšak v celkom inom kontexte, ako ju použil konajúci súd., ktorý uvedenú odpoveď nesprávne vyložil a následne ju aj nesprávne aplikoval. Inkriminovaná veta, ktorú prvostupňový súd nesprávne zovšeobecnil, v skutočnosti vyjadruje hodnotenie znalca k položenej otázke č. 6 - „zhodnoťte anestéziu, aké anestetiká boli použité, či tieto bolo vhodné použiť vzhľadom k veku pacienta a či nebolo možné použiť vhodnejšie anestetiká, ktoré je možné kúpiť na našom trhu.“ Vetou o podaní tekutín do žily v objeme 250 ml znalec v znaleckom posudku hodnotí priebeh anestézie, t. j. čas, v ktorom bol pacient v narkóze a v žiadnom prípade ňou znalec nehodnotí a ani sa nijako nevyjadruje k pooperačnej starostlivosti žalovanej v čase od 11.15 hodiny dňa 02.10.2001 (koniec anestézie) do 13.20 hodiny dňa 05.10.2001, kedy došlo k preloženiu pacienta na JIS oddelenie pediatrie. Práve z tohto dôvodu nie je možné citovanú vetu zovšeobecňovať a použiť ju na hodnotenie pooperačnej starostlivosti žalovanej v takom zmysle, v akom to nesprávne urobil prvostupňový súd. Na podporu tohto tvrdenia žalovaná poukázala na dôkazy, predložené v rámci riadneho dokazovania, ktoré podľa nej prvostupňový súd nevzal do úvahy a ani sa s nimi nijako nevysporiadal. Týmito dôkazmi sú otázka č. 11 a otázka č. 12 znaleckého posudku a odpovede na ne, z ktorých vyplýva pochybnosť, na základe čoho mal znalecký posudok Martinskej fakultnej nemocnice konštatovať, že pooperačná starostlivosť žalovanej o žalobcu v 1. rade, aj nepodaním dostatočného množstva tekutín, nebola poskytnutá správne a na základe čoho konajúci súd ustálil, že znalecký posudok Martinskej fakultnej nemocnice by takýto záver konštatoval. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na opak skutkových okolností, a to na dostatok množstva hydratácie žalobcu v 1. rade v pooperačných dňoch. Prvostupňový súd sa podľa žalovanej nijako nevysporiadal so stanoviskom žalovanej zo dňa 22.02.2005, kde žalovaná uviedla presný rozpis tekutín, ktorý bol žalobcovi v 1. rade v pooperačnom období podaný. Tento rozpis bol vyhotovený na základe oficiálneho dokumentu urologického oddelenia, t. j. chorobopisu žalobcu v 1. rade, ktorý sa nachádza na uvedenom oddelení, a ktorý znalci nemali k dispozícii. Žalovaná by predmetný dokument na overenie skutočností a zistenie pooperačnej starostlivosti predložila na požiadanie znalcovi aj súdu, avšak o predloženie ju nikto z kompetentných nepožiadal. Podľa žalovanej sa prvostupňový súd nevysporiadal ani s odpoveďou znalcov na otázku č. 9 znaleckého posudku, kde na jednej strane znalci síce konštatujú, že v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti bol u žalobcu v 1. rade v pooperačných dňoch 0 až 2 zdokumentovaný nižší príjem tekutín, minerálov a glukózy ako je fyziologická potreba človeka a na druhej strane tí istí znalci konštatovali, že postup žalovanej sa nedá hodnotiť ako zanedbanie starostlivosti personálom, z čoho vyplýva, že aj keby sa preukázalo, že žalovaná nehydratovala žalobcu v 1. rade dostatočne rýchlo, nedá sa to hodnotiť ako zanedbanie starostlivosti. Úvahy prvostupňového súdu pri vyhodnocovaní znaleckého posudku Martinskej fakultnej nemocnice sú podľa žalovanej nezrozumiteľné v tom zmysle, ako na základe skutkového stavu vyšlo prvostupňovému súdu hodnotenie, že znalecký posudok tohto znalca konštatuje, že pooperačná starostlivosť žalovanej o žalobcu v 1. rade bola nedostatočná. Znalci vo svojom posudku pochybili aj v tom, že hodnotili poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalovanej z pozície „ex post“ a nie z pozície „ex ante“. Znalecký posudok spochybňuje kvalitu poskytnutej zdravotnej starostlivosti bez toho, aby zohľadňoval relevantné dokumenty. Ani jeden zo znaleckých posudkov nehodnotí pooperačnú starostlivosť zákonným spôsobom, a to na základe priamych a dostupných dôkazov, teda na základe chorobopisu žalobcu v 1. rade. Skutočnosť, že znalci nemali k dispozícii dokumentáciu z pooperačnej starostlivosti, deklarovali aj samotní znalci. Aj z druhého znaleckého posudku znalca MUDr. Z. vyplýva, že znalec vychádzal z dokladov z pooperačnej starostlivosti najskôr datovaných odo dňa 07.10.2001, teda ani tento znalec nevychádzal a nemal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu žalobcu v 1. rade z pooperačného obdobia, z ktorého súd uznal žalovanú zodpovednou za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Vo vzťahu k tretiemu znaleckému posudku žalovaná uviedla, že môže len rezignovať na neodbornosť a nekompetentnosť znaleckého posudku, podaného znalcom. Znalec MUDr. M. v znaleckom posudku uviedol, že k vypracovaniu znaleckého posudku mal k dispozícii súdny spis a vykonal neurologické vyšetrenie M. Z.. V súdnom spise sa však dokumentácia - chorobopis žalobcu v 1. rade z urologického oddelenia nenachádza. Znalec sa na 12-tich stranách venuje rôznym neurologickým ochoreniam, pričom nevie prísť na príčinu poškodenia mozgu žalobcu v 1. rade a z toho dôvodu záverom nehodnotí, ale uzatvára, „ pričom konštatuje, že ani jeden zo znalcov nehodnotil pooperačnú starostlivosť za dostatočnú. Všetci sa zhodujú v tom, že v pooperačnej dobe bola u dieťaťa neprimeraná starostlivosť a monitoring stavu vzhľadom k operácii a veku dieťaťa. ... teda terajší stav u maloletého M. Z. je následkom pooperačnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej mu FNsP v O....“ Vo vzťahu k samotnému znalcovi MUDr. M. žalovaná namietala, že má pochybnosti o jeho praktických skúsenostiach v tom, ako má správne pooperačná starostlivosť vyzerať, keďže znalec je neurológ - ambulant. Pokiaľ prvostupňový súd poukázal na to, že žalovaná neposkytla žalobcovi v 1. rade ani dostatočnú predoperačnú starostlivosť, žalovaná namietala, že skutočnosť, či poskytla predoperačnú starostlivosť správne alebo nie, nebolo v rámci tohto dokazovania dostatočne preukázané. V rámci tohto konania je však irelevantná, pretože žalobcovia podali žalobu a uplatnili si nároky z dôvodu nesprávnej pooperačnej starostlivosti u žalovanej. Žalovaná ďalej namietala aj nedostatočné vysporiadanie sa konajúceho súdu s námietkou premlčania, vznesenou žalovanou. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. MCdo/37/2000 uviedla, že nárok na bolestné a nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia sú dva samostatné nároky, ktoré sa musia posudzovať samostatne aj z hľadiska plynutia premlčacej lehoty. Ak znalec, pribratý do konania (MUDr. A.) konštatoval, že k ustáleniu zdravotného stavu u žalobcu v 1. rade došlo v rokoch 2003, 2004, mal tým s vysokou pravdepodobnosťou na mysli, že u žalobcu v 1. rade došlo k ustáleniu zdravotného stavu z hľadiska uplatnenia si nárokov na sťažené spoločenské uplatnenie, teda že od uvedeného obdobia je poškodenie zdravia ako aj jeho následky z tohto poškodenia ustálené. Takéto podanie záveru znalcom však nemôže automaticky znamenať aj to, že v tomto roku, teda 2003 či 2004 došlo u žalobcu v 1. rade k ustáleniu jeho zdravotného stavu aj z hľadiska vytrpenej bolesti pri pooperačnej starostlivosti u žalovanej v dňoch 02.10.2001 až 05.10.2001. Na základe uvedeného žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie napadnutý medzitýmny rozsudok je potrebné zrušiť. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia v 1. až 3. rade sa žalobou zo dňa 01.06.2004 domáhali náhrady škody voči žalovanej vo výške 20.100.000,- Sk z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a sumy 170.864,50 Sk z titulu náhrady nákladov spojených s liečením žalobcu v 1. rade. Žalobcovia odôvodnili žalobný návrh tým, že žalobca v 1. rade bola dňa 02.10.2001 operovaný na urologickom oddelení žalovanej, kde mu bola chirurgicky odstránená ľavá nefunkčná oblička. Po vykonaní operácie došlo k poškodeniu zdravia žalobcu v 1. rade, pričom žalobcovia v 2. a 3. rade mali za to, že za zdravotný stav žalobcu v 1. rade, teda jeho zhoršenie, zodpovedá žalovaná v dôsledku nedostatočnej pooperačnej starostlivosti. Žalobcovia predložili znalecký posudok č. 3/2003 znalca Martinská fakultná nemocnica, Kollárova 2, 036 59 Martin, ktorý bol vyhotovený pre žiadateľa Okresný úrad Justičnej polície Policajného zboru Prešov. Znalec bol pribratý na základe uznesenia č. ČVS: OUJP 1279/10-2002 zo dňa 09.01.2003 vo veci trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223 Trestného zákona. Žiadateľ posudku Okresný úrad Justičnej polície Policajného zboru v Prešove uložil znalcovi, okrem iného, posúdiť a zodpovedať aj na otázky, a to vyjadriť sa k zdravotnému stavu maloletého M. Z. pred operáciou, či bolo nutné vykonať operačné odstránenie ľavej obličky, či má pracovisko (na ktorom bol vykonaný operačný zákrok) potrebné prístrojové a personálne vybavenie na vykonanie takejto operácie, popísať priebeh operácie a či táto bola vykonaná predpísaným spôsobom a či operačný tím nezanedbal nejaké svoje povinnosti, ktoré viedli, alebo mohli viesť ku prípadným komplikáciám a ak áno, kto menovite a aké povinnosti zanedbal, vyjadriť sa k anestézii, aké anestetiká boli použité a či boli použité vhodne vzhľadom k veku pacienta či tieto mohli spôsobiť poškodenie mozgu. Znalcovi bolo tiež uložené podrobne zhodnotiť pooperačné obdobie od 02. do 07.10.2001, a to použitie liekov, ich koncentráciu a celkovú starostlivosť, či podané lieky nespôsobili poškodenie mozgu, či podanie liekov v pooperačnej starostlivosti bolo dostatočné v kvalite aj kvantite, či ošetrujúci personál nezanedbal svoje povinnosti, či urobil všetko pre zdárny priebeh pooperačného obdobia, aký je zvyčajný priebeh pooperačného obdobia pri konkrétnej operácii u relatívne zdravého dieťaťa vo veku tri a trištvrte roka, čo spôsobilo únavu maloletého Martina Z. počas pooperačného obdobia a či toto nebol dostatočný dôvod na zvýšenú starostlivosť o pacienta a ďalšie otázky, týkajúce sa možnej prevencie, následkov a iné okolnosti, týkajúce sa liečby maloletého žalobcu v 1. rade. Ustanovený znalec Martinská fakultná nemocnica v podanom posudku uviedol okolnosti, týkajúce sa jeho zdravotného stavu pri narodení, priebehu pôrodu, odpoveď na zadanú otázku, že bolo nutné odstránenie ľavej obličky, že operácia prebehla lege artis, skutočnosti o priebehu operácie - krvný tlak, dĺžku a indikáciu anestetík v priebehu operácie. Na úlohu zhodnotiť pooperačné obdobie od 02. do 07.10.2001, najmä použité lieky, koncentráciu a celkovú starostlivosť a či podané lieky nespôsobili poškodenie mozgu a či podanie liekov v pooperačnom období bolo dostatočné v kvalite aj v kvantite, či ošetrujúci personál nezanedbal svoje povinnosti a či urobil všetko pre zdárny priebeh pooperačného obdobia, znalec odpovedal, že použité lieky v pooperačnom období boli v primeranej indikácii a nespôsobili poškodenie mozgu, v pooperačných dňoch 0 až 2 bol dokumentovaný príjem tekutín, minerálov a glukóza nižší ako fyziologická potreba, rovnako bola znížená i diuréza. Rýchlosť rehydratácie a korekcie acidózy 5.10. mohla byť robená rýchlejšie, čo sa však nedá hodnotiť ako zanedbanie starostlivosti personálu. Na úlohu, aby znalec zhodnotil pooperačné obdobie a starostlivosť personálu o mal. M. Z., znalec uviedol, že nie je k dispozícii dokumentácia v pooperačnom období. Na otázku, čo spôsobilo únavu mal. M. Z. počas pooperačného obdobia a či toto nebol dostatočný dôvod na zvýšenú starostlivosť o pacienta, znalec odpovedal, že nie je k dispozícii dokumentácia v pooperačnom období, preto sa k tomu nedá objektívne vyjadriť. Na otázku č. 17, aby sa znalec vyjadril k tomu, čo spôsobilo poškodenie mozgu a či mohli lekári včasným zásahom zachrániť poškodenie mozgu a ak áno, akým zásahom a či zanedbali resp. opomenuli niečo počas starostlivosti o pacienta, znalec odpovedal, že príčinou poškodenia mozgu bol s najväčšou pravdepodobnosťou rozvrat vnútorného prostredia pacienta v pooperačnom období. Poškodenie mozgu znalec klasifikoval ako metabolickú a hypoxemickú encefalopatiu, pričom uviedol, že uvedenému stavu bolo možné zabrániť dôsledným monitorovaním pacienta a zabránením vzniku hypoglykémie, metabolickej acidózy, dehydrátácie atď. Na otázku č. 20, či sa dalo predísť vzniku dystonických kŕčov u pacienta lepšou starostlivosťou a ak áno, v ktorom období a na ktorom pracovisku sa dalo ešte uchrániť pacienta od ich vzniku, znalec odpovedal, že podľa dostupných údajov vznikol metabolický rozvrat na Urologickom oddelení NsP O.. Metabolický rozvrat bol diagnostikovaný dňa 05.10.2001, kedy bol pacient preložený na JIS Detského oddelenia Prešov s následnou primeranou a intenzívnou liečbou daného stavu. Znalec súčasne popísal aktuálny zdravotný stav pacienta a jeho prognózu a urologický nález. V závere konštatoval, že samotný chirurgický výkon priamo neviedol k následne vzniknutému poškodeniu CNS. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 30.08.2004 k žalobe uviedla, že jej nie sú známe výsledky vyšetrovania ÚJaKP OR PZ Prešov a ani obsah znaleckého posudku, ktorý bol vyhotovený na účely trestného konania. V každom prípade sú však údaje zo znaleckého posudku vytrhnuté z kontextu a žaloba sa opiera o úvahy o možných alternatívnych postupoch počas operácie maloletého žalobcu. Žalovaná sa v uvedenom podaní vyjadrila aj k priebehu operácie, kde tvrdila, že bola vykonaná bezchybne a bez komplikácií dvomi skúsenými operatérmi a vyjadrila sa aj k pooperačnému obdobiu, kde uviedla, že u pacienta bolo aplikované štandardným postupom kombinované podávanie tekutín do žily a peronálny príjem. Vzhľadom k dobrému pooperačnému priebehu nebol iný postup potrebný. Pacient mal monitorované všetky vitálne funkcie, t. j. tlak, pulz, dýchanie a tieto boli v norme. Bol najmenej 5-krát denne kontrolovaný lekárom a bola sledovaná pooperačná rana, ktorá sa hojila bez komplikácií. Po zhoršení stavu pacienta na tretí deň po operácii boli vykonané vyšetrenia, týkajúce sa zistenia parametrov vnútorného prostredia a bola vykonaná príslušná liečba. V priebehu konania žalobcovia zotrvali na svojom stanovisku, že vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade došlo k zanedbaniu pooperačnej starostlivosti. Poukazovali pritom na znalecké posudky a na výsledky zistenia znalcov, ktorí sa vyjadrili nielen k samotnému výkonu operácie, ale hlavne k pooperačnej starostlivosti, t. j. k obdobiu 3 - 4 dni následne po operácii, kde mal byť maloletý žalobca v 1. rade sledovaný, kde bola zanedbaná pooperačná starostlivosť, a kde došlo vlastne k chybám zo strany žalovanej, ktoré sú výslovne z odbornej terminológie vytknuté aj v samotnom znaleckom posudku. Ani v priebehu ďalšieho konania pred prvostupňovým súdom nedošlo k zmene stanoviska žalobcov v 1. až 3. rade. Títo naďalej, v súlade so žalobou, tvrdili, že zo strany žalovanej absentovala pooperačná starostlivosť o žalobcu v 1. rade. Na návrh žalovanej prvostupňový súd uznesením č. k. 14C/125/04-69 zo dňa 15.04.2005 pribral do konania na vykonanie znaleckého dokazovania znalca prof. MUDr. O. Z., DrSc., Znalec súčasne vykonal neurologické vyšetrenie maloletého dňa 16.06.2005 s uvedením záveru o jeho zdravotnom stave a uviedol: „...problém príjmu tekutín a energ. zdrojov v pooperačnom období: za štandardných podmienok by mal byť príjem tekutín aspoň 1500 ml v infúznom podaní (minimálne 6 hodín po zákroku by dieťa nemalo prijímať per os), za mimoriadnych, t. j. nadštandardných podmienok musí byť postup prísne individuálny a tento prípad si vyžadoval osobitné monitorovanie, pri zvýšenom riziku vzniku edému mozgu a v tomto prípade je však skôr na mieste antiedémová terapia, t. j. skôr dehydratácia, pretože za kontroly vnútorného prostredia je treba chrániť mozog dieťaťa a limitovať príjem tekutín (preto sa ako energ. zdroj dával hyperton. glukóza a často i kortikoidy, tak, ako sa to správne realizovalo za takmer identických popôrodných podmienok). V tomto prípade anesteziológ dostal v predoperačnom vyšetrení absolútne nekompetentnú a nerelevantnú informáciu od lekára v predoper. vyšetrení , kde chýbali akékoľvek údaje o popôrodnom poškodení dieťaťa s edémom mozgu a o tom, že išlo o rizikového pacienta.“ Znalec v bode 2. ďalej uvádza: „ algoritmus neštandardného pooperačného monitorovania je úplne diametrálne odlišný od bežného monitorovania stavu na pooperačnej izbe, t. j. JIS-ke na detskej a dospelej urológii (stav vedomia, meranie zákl. biometr. parametrov, biochémie, acidobázickej rovnováhy, atď.). Preto sa i vynára otázka, prečo bolo dieťa dvoch lekárov operované nie na detskej urológii resp. na detskej chirurgii, kde je úplne iný algoritmus starostlivosti po operácii, ako na dospelom oddelení (napr. prítomnosť detských sestier, pediatrov, detských anesteziológov, ktorí majú určité skúsenosti s monitorovaním vnútorného prostredia u detí) a prečo rizikový pacient - dieťa, neležal na JIS-ke. Samozrejme, že monitorovanie (dá sa nahradiť slovom starostlivosť?), nebola na požadovanej úrovni, chýbal signál od lekára pri predopr. vyšetrení a samozrejme i od rodičov. Neviem posúdiť (alebo nedá sa posúdiť), ak by taký signál bol, či by urológovia postupovali inak. Terajší zdravotný stav maloletého je dôsledkom manažmentu predoperačného i pooperačného, dieťa bolo pri pôrode vedené ako rizikový novorodenec, absolvovalo iba jedno neurologické vyšetrenie so signálom pravdepodobného poškodenia nerv. Systému, žiadne psychologické vyšetrenie, takže k predchorobiu je veľmi ťažké sa vyjadriť, predoperačné vyšetrenie je odborne absolútne nekompetentné, bez akéhokoľvek signálu pre operatéra a anesteziológa, pooperačná starostlivosť nebola na takej úrovni, akú si vyžadovalo rizikové dieťa. Takže je už len úlohou súdu rozriešiť mieru podielu viny všetkých zodpovedných za nedobrý zdrav. stav dieťaťa. Maloletý žalobca namietal, že znalec nezodpovedal jednoznačne na otázky, či bolo množstvo prijatých tekutín a energie v rámci pooperačnej starostlivosti maloletému adekvátne operačnému zákroku a či mohol prípadný nedostatok tekutín a energie viesť k dehydratácii, hypoxii, metabolickej acidóze, či hypoglykémii a či mohli tieto poruchy jednotlivo alebo vo vzájomných súvislostiach viesť k poškodeniu mozgového tkaniva v zistenom rozsahu, alebo či mohli tieto poruchy potencovať vznik a rozvoj poškodenia premorbídne zmeneného mozgového tkaniva maloletého. Aj keď znalec na dotazy súdu čiastočne zodpovedal, nezodpovedal túto otázku vyčerpávajúco. Podobne nezodpovedal presne na otázky uvedené pod bodom 2. uznesenia a len hypoteticky sa zaoberal tzv. Reyeovým syndrómom, ktorý však u žalobcu nebol bezpečne preukázaný a potvrdený a z tohto dôvodu sú závery znalca v tomto smere hypotetické. Žalobcovia v 2. a 3. rade vo vyjadrení k znaleckému posudku namietali tvrdenia znalca o ich zodpovednosti za stav syna. Uviedli, že mu poskytujú mimoriadnu starostlivosť a svoj predpoklad, že súdny znalec je presvedčený o tom, že k takejto situácii, v akej sa toho času nachádza maloletý žalobca, sa dalo jednoznačne zabrániť štandardnou lege artis starostlivosťou v priebehu operácie, v pooperačnom období, ale aj predoperačnou prípravou. Pokiaľ sa týka otázky príjmu tekutín a energetických zdrojov v pooperačnom období, hodnotenie príjmu tekutín je zo strany súdneho znalca nedostatočné. Nezodpovedá na otázku jednoznačne. Znalec sa odvoláva na antiedémovú terapiu a osobitné monitorovanie, teda kontrolu vnútorného prostredia na základe zatiaľ nepotvrdenej diagnózy Reyeovho syndrómu, resp. Reye-like syndrómu, ktorá je v rovine úvah, resp. ich prítomnosť či neprítomnosť je iba teoretická úvaha. Odvolávanie sa na správnosť infúznej terapie tesne po narodení a na poukazovanie nesprávnosti infúznej a ďalšej terapie v pooperačnom období na urologickom oddelení v Prešove, svedčia o niečom inom, ako o zlyhaní starostlivosti rodičov. Znalecký posudok vypracovaný znalcom MUDr. Z. opätovne potvrdil nedodržiavanie štandardov operačnej, pooperačnej ale aj bezprostrednej predoperačnej starostlivosti o maloletého. Žalovaná vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedla, že neurologický nález prof. Z. jednoznačne konštatuje, že hlavnou príčinou terajšieho stavu dieťaťa je zanedbaná zdravotná starostlivosť o dieťa zo strany rodičov, ktorí nevenovali primeranú pozornosť zdravotnému stavu dieťaťa a nedodržali odporúčania neonatológov, týkajúce sa neurologického a psychologického monitorovania vývoja dieťaťa, tak, ako im to bolo zdôraznené po narodení dieťaťa. Zodpovednosť rodičov za zlý zdravotný stav dieťaťa spočíva aj v tom, že neinformovali detského lekára pri predoperačnom vyšetrení o skutočnostiach ťažkého popôrodného stavu dieťaťa. Znalec konštatoval, že v dôsledku týchto skutočností nebol anesteziológ resp. personál urologického oddelenia informovaný o tom, že išlo o rizikového pacienta. Vzhľadom k tomu malo dieťa v pooperačnom období poskytnutú štandardnú pooperačnú starostlivosť, aká sa poskytuje nerizikovému pacientovi, pričom samotní rodičia odmietli ponúknutú hospitalizáciu dieťaťa na JIS. Znalec konštatuje, že ide nesporne o vývojovú poruchu, ktorá je pp. geneticky podmienená a postihnutie mozgu je sekundárne ako dôsledok metabolickej poruchy. Dieťa je vzhľadom k tomu aj naďalej rizikové a pri akejkoľvek záťaži môže jeho stav vyústiť do rozvratu vnútorného prostredia s opuchom mozgu. Poškodenie bazálnych ganglií nie je dôsledok zlej pooperačnej starostlivosti, ale prejavom Leighovho syndrómu, ktorý sa opakovane manifestoval do druhej operácie dieťaťa, ako prejav neschopnosti organizmu reagovať na pooperačnú záťaž, nie ako dôsledok zanedbania zdravotnej starostlivosti. Znalec MUDr. M. v kontrolnom znaleckom posudku konštatuje, že profesor Z. poukazoval na to, že pacient mal byť vedený ako rizikový pacient, hoci za normálneho psychomotorického vývoja, dokázaného uvádzanými vyšetreniami, ho bolo možné viesť len ako rizikového novorodenca, ako je uvádzané v správe o jeho narodení. Poukázal tiež na to, že v prepúšťacích správach sú udávané závery, poukazujúce na pooperačné metabolicko-toxické poškodenia mozgu. Bezprostredná hospitalizácia po hospitalizácii v Košiciach bola realizovaná v Bratislave so záverom detská mozgová príhoda energetického metabolizmu s MR obrazom Leighovho syndrómu. V správach z hospitalizácií na českých klinikách bola uvádzaná len supponovanosť Leighovho syndrómu, pričom bol jednoznačne uvedený metabolický Stroke-like syndróm. Z uvedeného vyplýva, že ani jedno pracovisko jednoznačne nediagnostikovalo uvedené pravdepodobné vrodené ochorenia, ktoré sa v priebehu rokov dospievania pacienta spochybňovali už aj tým, že nedochádza ku prognostikovaným recidívam, ale nedochádza ani ku mentálnym retardáciám, ba mentálne prosperuje. Tiež konštatuje, že ani jeden zo znalcov nehodnotil pooperačnú starostlivosť za dostatočnú. Považovali ju za nedostatočnú, chýbal intenzívnejší monitoring, týkajúci sa nielen sledovania vitálnych funkcií, ale aj laboratórnych hodnôt. Nie je známe, ako dlho trvala hypoglykémia a súčasná acidóza v prvých troch pooperačných dňoch, až kým sa nezistil výrazne zhoršený stav pacienta a došlo k pokusom o korekčnú liečbu. Vtedy už však boli mozgové funkcie aj mozgová hmota nezvratne poškodené. V závere znalec konštatoval, že erudovaní neurológovia, vysokoškolskí vedeckí pracovníci českých aj slovenských vedeckých a klinických pracovísk, (ktorých konkrétne vymenúva), mnohí psychologickí a rehabilitační pracovníci, primári oddelení a kliník, sa nezhodli na jednotnom pôvode vzniku ťažkého mozgového poškodenia u dieťaťa, ktoré až do doby inkriminovanej operácie psychomotoricky prosperovalo. Všetci sa zhodujú v tom, že podkladom bol rozvrat vnútorného prostredia v pooperačnej dobe, spôsobujúci akútnu encefalopathiu a tiež v tom, že v pooperačnej dobe nebola neprimeraná starostlivosť a monitoring vzhľadom k operácii a veku dieťaťa. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 16.11.2010 k znaleckému posudku uviedla, že v znaleckom posudku MUDr. M. boli konštatované závery, ktoré sú k doposiaľ predloženým znaleckým posudkom protichodné, čím vnášajú do doteraz zisteného dokazovania prvky rozporov, nejasností a nemožnosti určiť príčinu súčasného negatívneho zdravotného stavu žalobcu v 1. rade. Zároveň namietala premlčanie uplatneného nároku. Na základe vznesenej námietky premlčania žalovanej prvostupňový súd uznesením č. k. 14C/125/2004 - 210 zo dňa 27.01.2011 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo MUDr. M. A. za účelom, aby znalec určil, kedy bolo možné po prvýkrát konštatovať ustálenie zdravotného stavu v súvislosti s možnosťou bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a zároveň, aby znalec ohodnotil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Zo záveru znalca MUDr. A. vyplýva, že stav žalobcu v 1. rade považuje za ustálený od roku 2003 čo sa týka motorického postihnutia, pričom sa jedná o stav trvalý. Po stránke psychickej považuje stav za ustálený od roku 2004. Odvolací súd upriamuje pozornosť, okrem výpovedí účastníkov konania a početných stanovísk medicínskych odborníkov, na znalecké posudky a dospel k tomu, že závery prvostupňového súdu sú predčasné. Zo znaleckého posudku Martinskej fakultnej nemocnice vyplýva, že aj keď Okresný úrad Justičnej polície Policajného zboru Prešov zadal znalcovi, okrem iných otázok, zhodnotiť pooperačné obdobie od 02. do 07.10.2001, najmä pri použitých liekoch, koncentráciách, či podané lieky nespôsobili poškodenie mozgu žalobcu v 1. rade, či podanie liekov v pooperačnom období bolo dostatočné v kvalite a v kvantite a či ošetrujúci personál v pooperačnom období nezanedbal svoje povinnosti, či urobil všetko pre zdárny priebeh pooperačného obdobia a zhodnotiť pooperačné obdobie a starostlivosť o maloletého žalobcu, znalec v odpovediach na uvedené otázky len konštatoval, že nemal k dispozícii dokumentáciu v pooperačnom období, k čomu v odpovedi na otázku č. 12 doplnil, že sa k zadanej otázke nedá objektívne vyjadriť. Ani posudky prvostupňovým súdom ustanovených znalcov MUDr. Z. a MUDr. M. neposkytli odpoveď na otázku, ktorá je rozhodujúca pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcov na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť nedostatočnou pooperačnou starostlivosťou o žalobcu v 1. rade zo strany žalovanej. K uvedenému je potrebné poznamenať, že aj keď boli úlohy, resp. otázky zadané znalcom, formulované jednoznačne a správne v tom zmysle, že „očakávali“ odborné posúdenie rozhodujúcich okolností v takej miere, aby bolo možné na základe nich zistiť skutočný stav veci, ani jeden zo znaleckých posudkov neumožnil odstrániť rozpory a vlastne dosiahnuť účel tohto dôkazu. Podľa názoru odvolacieho súdu, neposkytnutie žiadnej odpovede pre tvrdenie o nedostatku relevantných podkladov (pooperačná dokumentácia), resp. odpoveď nezrozumiteľná, neurčitá alebo nejednoznačná spochybňuje hodnotu tohto dôkazného prostriedku, na ktorý je súd odkázaný a od výsledku ktorého závisí konečné rozhodnutie. Ide o posúdenie odborných otázok kvalifikovanými subjektmi so špecifickými znalosťami, ktoré nemôžu byť, vzhľadom na svoju osobitosť, nahradené ničím iným, než práve objektívnym a odborným posúdením tých skutočností, ktoré slúžia ako skutkový základ pre rozhodnutie vo veci samej. Znalci za účelom zodpovedania položených otázok majú povinnosť vyzvať účastníkov na predloženie všetkých dostupných informácií, vrátane záznamov z pooperačnej starostlivosti. Prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, lebo výsledky doterajších zistení nemôžu dať jednoznačnú odpoveď na otázku, či pooperačná starostlivosť o žalobcu v 1. rade bola lege artis, či prípadný nedostatok v starostlivosti po operácii bol spúšťačom alebo podkladom metabolickej poruchy v zmysle, či maloletý trpel metabolickou poruchou už pred operáciou alebo sa táto porucha vyvinula až po jej výkone a ak áno, prečo. Znalecké posudky znalcov, ustanovených v rámci tohto konania i znalca v rámci trestného konania, nepodali totiž jednoznačnú odpoveď na otázku, či maloletý je postihnutý vrodenou poruchou a či táto, resp. jej príznaky, by sa mohli prejaviť v príčinnej súvislosti s operáciou, prípadne pooperačnou starostlivosťou. Nemožno vysloviť taký záver, ako ho vyslovil prvostupňový súd. Z doterajších výsledkov totiž nemožno jednoznačne ustáliť, že je, vzhľadom na existenciu zdravotných dispozícií žalobcu v 1. rade ešte pred operáciou, daná jeho 50% spoluzodpovednosť za poškodenie jeho zdravia. V súlade s uvedeným sú preto závery prvostupňového súdu predčasné. Neboli zistené podmienky zodpovednosti účastníkov konania, miera zodpovednosti ostala neodôvodnená. Čo sa týka námietky premlčania nároku vznesenej žalovanou, aj v tomto smere považuje odvolací súd závery prvostupňového súdu za predčasné. Prvostupňový súd k tejto námietke uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, ale mal za to, že vzhľadom na vykonaný znalecký posudok rozhodujúce pre začatie plynutia premlčacej doby je ustálenie zdravotného stavu poškodeného, a to nastalo podľa znalca MUDr. A. v roku 2003, resp. 2004. Žalobcovia sa domáhali náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v 1. rade, z titulu bolestného a tiež z titulu vecnej škody, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s ich nákladmi, spojenými s liečením žalobcu v 1. rade. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nevyhodnotil správne premlčanie uplatňovaných nárokov a dospel k nesprávnym právnym záverom. Pri svojej úvahe vychádzal z toho, že: - vzhľadom na vykonaný znalecký posudok (MUDr. A.) rozhodujúce pre začatie plynutia premlčacej doby je ustálenie zdravotného stavu poškodeného - ustálenie zdravotného stavu podľa znalca nastalo v roku 2003, resp. 2004 a zároveň uviedol, že deň zistenia bolesti je deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, pričom sa odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M CDo 37/2000. Z odôvodnenia rozhodnutia o otázke premlčania, ale nevyplýva, ako sa prvostupňový súd vysporiadal so skutočnosťou, že uplatnené nároky majú rôznu povahu, a preto u každého z nich premlčacia lehota plynie inak. Preto odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok prvostupňového súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní doplniť dokazovanie v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej, túto námietku samostatne, vo vzťahu ku všetkým uplatneným nárokom vyhodnotiť. Ďalej prvostupňový súd sa musí pri svojom dokazovaní zamierať na pooperačnú starostlivosť žalovanej o maloletého žalobcu v 1. rade, a toto obdobie jednoznačne ustáliť. Javí sa nevyhnutné zistiť, aká mala byť poskytnutá pooperačná starostlivosť lege artis v prípade, ak by dieťa pred operačným zákrokom netrpelo žiadnymi rizikovými faktormi a a ko sa malo postupovať lege artis v prípade rizika, ktoré konštatoval znalec MUDr. Z. a aká bola skutočne poskytnutá pooperačná starostlivosť, v čom sa od zaužívaných štandardov odlišovala pozitívne či negatívne a ako sa tieto rozdiely prejavili na zdravotnom stave maloletého žalobcu v 1. rade. Je potrebné zistiť, či nedostatočná starostlivosť po operácii o maloletého žalobcu v 1. rade bola spúšťačom alebo podkladom metabolickej poruchy, t. j. či trpel touto poruchou už pred operáciou, alebo sa vyvinulo po operácii, kedy a prečo. Ďalej bude potrebné, vzhľadom na obsah nedostatočne zisteného skutkového stavu, znalecké dokazovanie postupne doplniť, a to jednak znalcom MUDr. Z., ktorého úlohou bude zaobstarať si dokumentáciu z pooperačného obdobia a v prípade potreby aj kontrolné znalecké dokazovanie znalcom MUDr. M., ktorí sa musia venovať pri znaleckej činnosti aj týmto informáciám. Prvostupňový súd musí mať pri rozhodovaní o veci jednoznačne preukázané podmienky zodpovednosti u žalovaného, ktoré popíše a vyhodnotí. Pokiaľ mieni stanovovať spoluzodpovednosť aj žalobcu v 1. rade, v takom prípade aj na jeho strane musí zistiť a popísať podmienky spoluzodpovednosti. Ak už tu zistí tieto okolnosti, mieru spoluzodpovednosti prvostupňový súd musí odôvodniť presvedčivo. Až po vyriešení uvedeného, ktoré má zásadný význam, môže prvostupňový súd ustáliť, či a aká je miera zodpovednosti dotknutých strán na škode, ktorej náhrada sa v konaní uplatňuje. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.