Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26CoKR/5/2019 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115229801 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115229801.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom: Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Peter Sopko, Paulínska 24, 917 01 Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu Slovak Sport s.r.o., IČO: 36 358 037, so sídlom: Piaristická 2, 949 01 Nitra, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 29Cbi/2/2015-289 zo dňa 8. júla 2019, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29Cbi/2/2015-289 zo dňa 8. júla 2019 p o t v r d z u j e . Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Nitra rozsudkom č.k. 29Cbi/2/2015-289 zo dňa 08.07.2019 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 07.10.2015 domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou zo dňa 05.08.2015 v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu vo výške 1.080.726,24 eura je nesporná čo do výšky, vymáhateľnosti a právneho dôvodu. 3. Okrem toho poukázal na písomné vyjadrenie k žalobe, v rámci ktorého správca konkurznej podstaty uviedol, že žalobca svoj nárok na náhradu škody opieral o zmluvu zo dňa 09.08.2013 a ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka. Bolo potrebné rozlišovať nároky z odstúpenia od zmluvy a nároku na náhradu škody. Pre vyvodenie zodpovednosti pre úpadcu za škodu bolo potrebné, aby došlo k naplneniu všetkých predpokladov na náhradu škody. Škodu si žalobca uplatnil v podobe ušlého zisku, ktorý by dosiahol pri pravidelnom plnení záväzkov úpadcu. Najvyššia možná škoda uvádzaná žalobcom bola zavádzajúca, pretože žalobca nepreukázal výšku svojich nákladov voči spoločnosti Pragosport a.s., od ktorej vysielacie práva nadobudol, a teda nebolo zrejmé, akú sumu by žalobca ušetril vo vzťahu k zvyšku sezón, ak by došlo k ukončeniu zmluvy. Ak žalobca z vlastnej vôle ponechal v platnosti zmluvu so spoločnosťou Pragosport a.s., nevykonal opatrenia na zmiernenie jeho dodatočných nákladov spočívajúcich v jeho povinnosti platiť licenciu. Žalobca opomenul, že z hodnoty zmluvy uzatvorenej s úpadcom za prvú sezónu obdržal od úpadcu sumu 2.424.767,24 eura namiesto sumy 1.551.831,16 eura a teda sa na úkor úpadcu obohatil o sumu 872.936,08 eura, túto sumu žalobca vo svojom výpočte nezohľadnil. Žalobca v rozpore s odbornou starostlivosťou nevykonal riadny a náležitý prieskum trhu za účelom vyhľadania takého záujemcu o licenciu, ktorý by ponúkol najvyššiu odplatu. Hodnota zazmluvnená s úpadcom na dve sezóny predstavovala sumu 3.103.662,32 eura, žalobca zabezpečil ďalšie poskytovanie služby prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti za údajnú cenu 1.150.000,- eur, teda za 37,05 % pôvodnej ceny. Žalobca bez prieskumu trhu uzatvoril zmluvu so svojou dcérskou spoločnosťou, ktorá následne službu poskytla ďalším osobám. Žalobca súdu nedoložil žiadnu zmluvu so spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o., z ktorej by vyplývalo, aká bola výška odplaty za distribučné služby. Potvrdenie dcérskej spoločnosti žalobcu k hodnote distribučných práv poskytnutým tretím osobám nebolo preukázané žiadnymi zmluvami. Údaj o výške odplaty dohodnutej medzi žalobcom a DIGI SLOVAKIA s.r.o. a o výške odplaty medzi DIGI SLOVAKIA s.r.o a spoločnosťami v Českej republike považoval žalovaný za sporný. Rovnako tak považoval za sporné údaje o výške odplaty medzi žalobcom a Pragosport a.s., keďže od tejto zmluvy sa priamo odvíja výpočet škody ako takej a túto zmluvu žalobca nepredložil. Žalobca nepreukázal, že mu škoda vznikla a ani jej výšku. Príčinný vzťah medzi porušením povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný, nepostačuje ak bol sprostredkovaný. Bolo rozhodné, či neplatenie splátok úpadcom vyvolalo bezprostredne a nesprostredkovane následok a žalobcovi vznikol nárok na náhradu ušlého zisku. Priamou príčinou vzniku údajného ušlého zisku bolo odstúpenie od zmluvy a nie porušenie právnej povinnosti úpadcu uhradiť splátky včas. Ak by k odstúpeniu od zmluvy nedošlo, nemohla by žalobcovi vzniknúť škoda, tým bola vylúčená príčinná súvislosť medzi neplatením splátok úpadcom a vznikom tvrdenej škody vo forme ušlého zisku. Neplatením splátok by žalobcovi vznikol len nárok na zaplatenie splátok, ktoré sa stali splatnými do okamihu odstúpenia od zmluvy. Ak by žalobca od zmluvy neodstúpil a poskytoval by úpadcovi službu aj naďalej mohol by sa domáhať neuhradených splátok návrhom na vydanie platobného rozkazu alebo žalobou na plnenie. 4. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na písomné vyjadrenie žalobcu a tiež žalovaného, ako aj ich vyjadrenia na pojednávaní. 5. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov zistil súd prvej inštancie nasledovný skutkový stav a to, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 18.06.2015, sp. zn. 32R/2/2015-1465, bolo zastavené reštrukturalizačné konanie vedené na dlžníka Slovak Sport s.r.o., súd začal konkurzné konanie a vyhlásil konkurz na dlžníka. Za správcu bol ustanovený JUDr. Ladislav Barát. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 26.06.2015. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 22.10.2015, sp. zn. 32K/47/2015-238, súd odvolal správcu JUDr. Ladislava Baráta a za správcu ustanovil žalovaného. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.10.2015. Žalobca si v konkurznom konaní vedenom na úpadcu prihláškou pod poradovým číslom 1 prihlásil pohľadávku v celkovej výške 1.080.726,24 eura. Ako právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky žalobca uviedol, že si uplatňuje náhradu škody podľa § 373 Obchodného zákonníka z dôvodu porušenia ustanovení zmluvy zo dňa 09.08.2013 o poskytovaní TV práv k Premier League, predmetom ktorej bolo poskytnutie vysielacích práv na zápasy v sezónach 2013 až 2016, a ktorá zanikla dňom 16.06.2014 odstúpením od zmluvy z dôvodu, že úpadca si riadne a včas neplnil povinnosť uhrádzať dohodnuté splátky. Hodnota vysielacích práv poskytnutých úpadcovi zodpovedala cene, ktorú si zmluvné strany dohodli a ktorú žalobca oprávnene očakával ako protiplnenie za poskytnuté vysielacie práva. Úpadca celkovo uhradil sumu 2.424.767,24 eura, neuhradil sumu 2.230.726,24 eura, ktorá predstavuje škodu, ušlý zisk žalobcu. Žalobca v súlade s § 384 Obchodného zákonníka vykonal všetky možné opatrenia potrebné na zmiernenie škody, vysielacie práva poskytol dcérskej spoločnosti DIGI Slovakia s.r.o., ktorá ich následne využila vo vysielaní svojich televíznych programov DIGI Sport 1 a 2. DIGI SK poskytla tieto práva k distribúcii aj na území Českej republiky. Hodnota distribučných práv k programu DIGI Sport 1 a 2 v dôsledku zaradenia futbalových zápasov Premier League vzrástla o 25.000,- eur mesačne vo vzťahu k výhradným distribútorom ako aj vo vzťahu k DIGI CZ o sumu 550.000,- eur a vo vzťahu k O2 CR o sumu 600.000,- eur za obdobie vysielania ligy. Žalobcovi sa podarilo zmierniť straty zapríčinené zánikom zmluvy o sumu 1.150.000,- eur, ktorú opätovne získal v cene vysielacích práv. Na základe uvedeného si uplatnil náhradu škody, ušlý zisk vo výške 1.080.726,24 eura ako rozdiel hodnoty, ktorú úpadca v dôsledku predčasného ukončenia zánikom zmluvy neuhradil a sumy, ktorú žalobca vykonaním náhradných opatrení na zmiernenie vzniknutej škody eliminoval. Prihláška pohľadávky bola správcovi doručená dňa 07.08.2015, správca listom zo dňa 30.09.2015, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 09.09.2015, oznámil žalobcovi popretie pohľadávky z toho dôvodu, že ide o hypotetický nárok. Správca poukázal na § 344 Obchodného zákonníka a podľa jeho názoru si poškodená strana môže uplatňovať len tie nároky, ktoré jej vznikli medzi porušením príslušnej povinnosti a zánikom zmluvy z dôvodu odstúpenia. Žalobca si v podanej prihláške neuplatňoval žiadne nároky viažuce sa k náhrade škody, nebol podaný žiadny návrh na príslušný súd. Vyhlásenie spoločnosti DIGI Slovakia k hodnote distribučných práv správca neakceptoval ako hodnoverný a právne relevantný doklad, na základe ktorého by sa mohla vypočítať náhrada škody, keďže ide o spoločnosť ovládanú žalobcom. Správca žalobcovi zároveň oznámil, že prihlásenú pohľadávku nepoprel iný veriteľ. 6. Súd prvej inštancie za nesporné považoval, že dňa 26.06.2014 (pozn. odvolacieho súdu, zrejmá chyba v písaní dátumu zmluvy, správne malo byť 09.08.2013) uzatvoril žalobca a úpadca zmluvu o poskytovaní TV práv k Premier League. Žalobca v zmluve deklaroval, že je nadobúdateľom výlučných vysielacích práv k zápasom anglickej Premier League pre sezóny 2013/2014, 2014/2015 a 2015/2016 pre územie Slovenskej a Českej republiky. Na základe zmluvy bol úpadca oprávnený využiť vysielacie práva v rámci platného TV kanálu Slovak Sport TV2 na území Slovenskej republiky a zároveň bol úpadca oprávnený samostatne šíriť vysielacie práva v rámci programových služieb aj na území Českej republiky. V zmluve bola určená hodnota vysielacích práv na sumu 7.759.156,- eur, pričom hodnota vysielacích práv pre územie SR predstavovala sumu 3.879.578,10 eura. V článku II. ods. 2 bola dohodnutá odmena za poskytnutie a predaj vysielacích práv na sumu 3.879.577,90 eura + DPH, úpadca sa zaviazal splatiť dohodnutú cenu podľa splátkového kalendára uvedeného v článku II. ods. 3 zmluvy. V článku II. ods. 5 bolo dohodnuté, že v prípade ak spoločnosť Slovak Sport neuhradí jednotlivé splátky riadne a včas a neurobí tak ani v dodatočnej 23-dňovej lehote odo dňa uplynutia splatnosti, má Slovak Telekom právo zmluvu s okamžitou platnosťou ukončiť a od zmluvy odstúpiť. Podľa ďalšieho ustanovenia zmluvy bola spoločnosť Slovak Telekom oprávnená požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000.000,- eur v prípade porušenia záväzku úpadcom za každý prípad jednotlivo podľa článku I. zmluvy. V konaní nebolo sporné, že žalobca neplatil dohodnuté splátky v súlade so zmluvou, dostal sa s ich úhradou do omeškania, čo preukazujú aj výzvy žalobcu zo dňa 26.03.2014, 24.04.2014 a 27.05.2014. Vo výzvach bol úpadca upozornený, že ak neuhradí jednotlivé splátky riadne a včas a neuskutoční tak ani v dodatočnej 23-dňovej lehote, v súlade s článkom 2. ods. 5 zmluvy, bol Slovak Telekom a.s. oprávnený od zmluvy odstúpiť. Medzi stranami sporu ďalej nebolo sporné, že k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 09.08.2013 došlo platne žalobcom a to listom zo dňa 16.06.2014, ktorý bol úpadcovi doručený. Žalobca odstúpil od zmluvy v súlade s článkom 2. ods. 5 zmluvy pre neplatenie dohodnutých splátok riadne a včas s tým, že celková dlžná suma úpadcu ku dňu odstúpenia od zmluvy bola 235.145,81 eura s DPH. Dňa 26.06.2014 uzatvoril žalobca a úpadca novú zmluvu o poskytovaní TV práv k Premier League, avšak táto zmluva vzhľadom na dohodnuté podmienky nenadobudla účinnosť. 7. Žalobca uzatvoril dňa 15.07.2013 s obchodnou spoločnosťou Pragosport a.s. zmluvu o poskytnutí TV práv na anglickú Premier League pre sezóny 2013/2014, 2014/2015 a 2015/2016. Cena poskytnutých práv bola dohodnutá vo výške 10.000.000 USD. K uvedenej zmluve bol spísaný dňa 19.08.2013 dodatok ohľadne splatnosti dohodnutej ceny za vysielacie práva. Žalobca predložil súdu aj prílohu k zmluve, ktorá však nebola preložená do slovenského jazyka. 8. Dňa 30.07.2015 vyhlásila spoločnosť DIGI Slovakia s.r.o. ako dcérska spoločnosť žalobcu, že je vysielateľom programových služieb s názvom DIGI Sport 1 a DIGI Sport 2, vo vyhlásení uviedla, že nadobudla výhradné práva na vysielanie zápasov Premier League od žalobcu na sezónu 2014/2015 a 2015/2016, ďalej poskytla tieto výhradné práva aj pre územie Českej republiky. Spoločnosť DIGI CZ a O2 CR sa jej zaviazali vyplácať odmenu za distribučné práva vo výške 25.000,- eur mesačne počas celej doby spolupráce a hodnota distribučných práv Premier League na hodnote vysielania TV programov predstavuje sumu 550.000,- eur vo vzťahu k DIGI CZ a sumu 600.000,- eur vo vzťahu k O2 CR. 9. Po právnej stránke veci zistený skutkový stav súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na § 32 ods. 1, 5, 6, 9, 15 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu začatia konkurzného konania (ďalej ZoKR), ako aj ustanovenia § 373, § 378, § 379, § 384 ods. 1, § 385, § 351 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. 10. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd prvej inštancie dospel k záveru, že správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celej prihlásenej výške 1.080.726,24 eura. K popretiu prihlásenej pohľadávky, ako aj k podaniu žaloby došlo včas. Správca v priebehu incidenčného konania dodatočne popretý právny dôvod prihlásenej pohľadávky, jej výšku a ani vymáhateľnosť neuznal. Súd prvej inštancie preto v konaní skúmal, či žalobcovi vznikla pohľadávka voči úpadcovi titulom náhrady škody podľa § 373 Obchodného zákonníka z dôvodu porušenia ustanovení zmluvy zo dňa 09.08.2013 úpadcom. Uviedol pritom, že incidenčnou žalobou sa môže veriteľ domáhať určenia pohľadávky iba v rozsahu uvedenom v prihláške a teda je viazaný aj právnym titulom, ktorý uviedol v prihláške pohľadávky v konkurznom konaní. V prihláške pohľadávky sa žalobca domáhal náhrady škody podľa § 373 Obchodného zákonníka, tento právny titul v priebehu konania menil (uvádzal aj náhradu škody podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka ), nakoniec v záverečnej reči ustálil právny titul uplatnenej pohľadávky podľa § 373 Obchodného zákonníka, ktorý je uvedený aj v prihláške pohľadávky, nie o ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, a preto sa súd prvej inštancie pri posudzovaní prihlásenej pohľadávky žalobcu zaoberal vznikom škody, ktorá mu mala vzniknúť porušením zmluvných povinností úpadcom, teda podľa § 373 Obchodného zákonníka. 11. Za nesporné súd prvej inštancie považoval to, že dňa 09.08.2013 uzatvoril žalobca a úpadca platne zmluvu o poskytnutí TV práv k Premier League, taktiež nebolo sporné, že úpadca si neplnil svoje povinnosti zo zmluvy, neplatil žalobcovi dohodnutú odmenu riadne a včas, s úhradou jednotlivých dohodnutých splátok sa dostal do omeškania, a dlžnú odmenu nezaplatil ani v dodatočne poskytnutej lehote podľa čl. II. ods. 5 zmluvy. Na základe porušenia zmluvnej povinnosti žalobca v súlade s uvedeným článkom od zmluvy odstúpil listom zo dňa 16.06.2014, ktorého doručenie úpadca a ani žalovaný nespochybnili. Žalobca od zmluvy odstúpil platne, odstúpením od zmluvy zanikli zmluvným stranám vzájomné práva a povinnosti, podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka však žalobcovi nezanikol nárok na náhradu škody spôsobenej porušením zmluvy úpadcom pred odstúpením zmluvy. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca si uplatnil v konkurze pohľadávku titulom náhrady škody podľa § 373 Obchodného zákonníka dôvodne, nakoľko dospel k záveru, že mu bola škoda spôsobená neplnením si zmluvných povinností úpadcom, ktorý dohodnutú odmenu neplatil riadne a včas. Po odstúpení od zmluvy jeho nárok na náhradu škody podľa § 373 a nasledujúcich Obchodného zákonníka nezanikol vzhľadom na § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka. 12. Súd prvej inštancie však aj napriek uvedenému právnemu názoru dospel k záveru, že podanej žalobe nemožno vyhovieť v celom rozsahu a správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu v časti prihlásenej výšky pohľadávky dôvodne, pretože žalobca nepreukázal jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť výšku škody vo forme ušlého zisku, ktorý mu mal konaním úpadcu vzniknúť. V konaní žalobca preukázal cenu, za ktorú nadobudol TV práva k Premier League od spoločnosti Pragosport, a.s. (10.000.000 USD), taktiež preukázal za akú odmenu ich poskytol na základe zmluvy úpadcovi (3.879.577,90 eura + DPH), nepreukázal však za akú cenu ich poskytol uzatvorením náhradnej zmluvy svojej dcérskej spoločnosti DIGI SLOVAKIA s.r.o. Z predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie nemohol zistiť výšku zisku, ktorý by bol žalobca dosiahol, v prípade, že by zmluva ktorú uzatvoril s úpadcom dňa 09.08.2013 platila riadne, teda by nedošlo k jej predčasnému ukončeniu pre jej porušenie úpadcom, nepreukázal výšku ceny, za ktorú boli vysielacie práva poskytnuté DIGI SLOVAKIA s.r.o. a nepreukázal ani skutočnosť, že voľné vysielacie práva sa snažil predať inej tretej osobe, teda nielen svojej dcérskej spoločnosti za čo najvýhodnejšiu cenu. Vzhľadom k tomu, že súdu prvej inštancie žalobca nepredložil kompletnú zmluvu v slovenskom jazyku, ktorú uzatvoril s Pragosport, a.s., nemohol súd prvej inštancie skúmať ani možnosť minimalizovať škodu odstúpením od tejto zmluvy žalobcom, nakoľko súdu neboli známe ustanovenia tejto zmluvy pri odstúpení od zmluvy a následky odstúpenia. 13. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobcovi vznikol voči úpadcovi nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku podľa § 373 Obchodného zákonníka, nemal však preukázanú výšku ušlého zisku a teda ani jeho vymáhateľnosť, tomuto záveru zodpovedá aj výrok tohto rozsudku. 14. Okrem toho súd prvej inštancie poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. 26CoKR/2/2018-246 zo dňa 08.11.2018, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 16.11.2017, č.k. 29Cbi/2/2015-209 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, ako aj na návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania. Taktiež poukázal na to, že žalovaný návrhy na doplnenie dokazovania nemal a k návrhu žalobcu uviedol, že sa jedná o sporové konanie a žalobca nemôže očakávať od žalovaného predkladanie dôkazov, ktoré by mohli byť čo i len potencionálne na ťarchu žalovaného. Na pojednávaní dňa 05.06.2019 žalobca navrhol pripustenie zmeny petitu žaloby, Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 05.06.2019 č.k. 29Cbi/2/2015-278, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2019, pripustil zmenu žaloby nasledovne: Súd určuje, že žalobca je veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 32K/2/2015, titulom náhrady škody vo výške 1.080.726,24 eura, ktorá mu vznikla tým, že úpadca porušil svoje povinnosti zo zmluvy uzatvorenej dňa 09.08.2013 o poskytnutí TV práv Premier League. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že veriteľ t.j. žalobca k prihláške pohľadávky v konkurze pripojil sprievodný list zo dňa 07.08.2015, faktúru č. 97001017, odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.06.2014, poverenie zo dňa 03.08.2015 a výpis z obchodného registra žalobcu. Ďalej uviedol, že predchádzajúci správca poprel pohľadávku žalobcu dôvodne, pretože z uvedených listín návrh nebol preukázaný. 15. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zhrnul, že v konaní nebolo sporným, že žalobca si v konkurze vedenom na úpadcu Slovak Sport, s.r.o., prihláškou poradové číslo 1, prihlásil nezabezpečenú pohľadávku vo výške 1.080.726,24 eura titulom náhrady škody (v rozsahu ušlého zisku) podľa § 373 Obchodného zákonníka z dôvodu porušenia zmluvy zo dňa 09.08.2013 o poskytnutí TV práv k Premier League. K prihláške žalobca pripojil sprievodný list zo dňa 07.08.2015, faktúru č. 97001017, odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.06.2014, poverenie zo dňa 03.08.2015 a výpis z obchodného registra žalobcu. Predchádzajúci správca konkurznej podstaty úpadcu prihlásenú pohľadávku poprel, žalovaný sa s dôvodmi a rozsahom popretia pohľadávky žalobcu stotožnil. Pohľadávka žalobcu bola správcom popretá čo do výšky, vymáhateľnosti a právneho dôvodu z dôvodu, že sa jedná o hypotetický nárok, o ktorom súd nerozhodol, teda sa jedná o spornú pohľadávku v plnej výške, vymáhateľnosti a právnom dôvode. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 09.09.2015, žalobu podal na Okresný súd Nitra dňa 07.10.2015, teda v zákonnej lehote. 16. Súd prvej inštancie dospel po pripustení zmeny petitu žaloby k záveru, že zmenený petit žaloby zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 32 ods. 15 ZoKR. Pohľadávka žalobcu bola v konkurze popretá čo do výšky, vymáhateľnosti a právneho dôvodu, žalobca sa domáhal určenia výšky prihlásenej pohľadávky a právneho titulu (dôvodu), teda sa nedomáhal určenia vymáhateľnosti, čo však podľa názoru súdu nemalo za následok nedôvodnosť alebo zmätočnosť podanej žaloby, nakoľko žalobca sa domáhal určenia popretej pohľadávky v menšom rozsahu ako mu bola v konkurze popretá, teda nedomáhal sa určenia pohľadávky v časti, ktorá mu popretá nebola, v časti vymáhateľnosti. Zo zákonného ustanovenia § 32 ods. 15 ZoKR vyplývalo, že veriteľ sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. Podanou žalobou sa žalobca nedomáhal určenia popretej pohľadávky v časti vymáhateľnosti, ktorá mu bola popretá, avšak sa žalobou nedomáhal určenia naviac žiadnej skutočnosti oproti prihláške a preto bola podľa názoru súdu žaloba po formálnej stránka súladná so zákonnou úpravou. 17. Pri posudzovaní postupu správcu pri popieraní pohľadávok s odbornou starostlivosťou súd prvej inštancie vychádzal z oznámenia správcu veriteľovi o popretí pohľadávok zo dňa 03.09.2015 a z prihlášky pohľadávky žalobcu v konkurze zo dňa 05.08.2015 spolu s prílohami (sprievodný list zo dňa 07.08.2015, faktúra č. 97001017, odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.06.2014, poverenie zo dňa 03.08.2015 a výpis z obchodného registra žalobcu). Na základe vykonaného dokazovania ako aj vyššie uvedeného zdôvodnenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že správca konkurznej podstaty postupoval pri preskúmavaní prihlásenej pohľadávky žalobcu s odbornou starostlivosťou a pohľadávku prihlásenú pod poradovým č. 1 poprel dôvodne. V konaní bolo preukázané, že k prihláške pohľadávky pripojil žalobca iba prílohy uvedené v rozhodnutí. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by predmetom konania mal byť celý právny vzťah medzi nimi. Súd prvej inštancie v incidenčnom konaní iba zisťuje, či v čase preskúmavania prihlásenej pohľadávky správcom existoval dôvod na popretie pohľadávky veriteľa alebo nie, teda či si pohľadávku prihlásil dôvodne a či bola dostatočným spôsobom preukázaná. K existencii dôvodov pre popretie pohľadávky žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca existenciu a výšku prihlásenej pohľadávky v konkurze nepreukázal dostatočne. K prihláške pohľadávky nepripojil listinné dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali, že porušením zmluvnej povinnosti úpadcom a následným odstúpením od zmluvy vznikla žalobcovi škoda (ušlý zisk) a ani jej výšku. Veriteľ je povinný preukazovať existenciu prihlásenej pohľadávky a jej výšku v konkurznom konaní tak, aby správca pri odbornom posúdení dospel k záveru, že je prihlásená pohľadávka nepochybná v celom prihlásenom rozsahu a nie je dôvod ju popierať. Nie je úlohou súdu v incidenčnom konaní poskytnúť veriteľovi možnosť dodatočne preukazovať existenciu prihlásenej pohľadávky čo do právneho titulu, výšky, prípadne vymáhateľnosti. Z vyššie uvedeného vyplývalo, že správca poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu dôvodne, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. 18. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP tak, že žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške trov konania žalovaného rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 19. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalobca včasné odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností. 20. V odôvodnení odvolania poukázal na bod 43 rozsudku a mal za to, že súd prvej inštancie pri hodnotení popierajúceho prejavu správcu vychádzal z toho, že žalobca predložil správcovi iba dôkazy uvedené v bode 43 rozsudku. Okresný súd hodnotil popierajúci úkon správcu ako náležitý, nakoľko žalobca nepripojil k prihláške dôkazy, ktoré by nepochybne preukazovali vznik škody v podobe ušlého zisku. Napriek tomu sa súd nezaoberal popierajúcim prejavom správcu z pohľadu vecnej správnosti hodnotenia popierajúceho prejavu správcu vo vzťahu k predloženým dôkazom resp. iným dokumentom a skutočnostiam, ktoré správca mal vziať do úvahy v súlade s § 32 ods. 1 ZKR a mal ich k dispozícií z činnosti úpadcu. Súd sa v zásade obmedzil na tvrdenie, že správca poprel prihlásenú pohľadávku dôvodne, a preto žalobu zamietol. 21. Vychádzajúc z uvedeného žalobca v odvolaní poukázal na skutočnosť, že uvedený záver ako základný predpoklad pre hodnotenie popierajúceho prejavu správcu nie je správny a je nedostatočne odôvodnený. Okrem v rozsudku uvedených príloh žalobca predložil aj vyhlásenie spoločnosti DIGI Slovakia k hodnote distribučných práv a teda bolo zrejmé, že aj uvedené vyhlásenie bolo prílohou prihlášky pohľadávky predloženej žalobcom, hoci ho súd nebral do úvahy. Správca pri zdôvodnení popretia pohľadávky navyše vychádzal z nesprávneho predpokladu, že žalobca znížil hodnotu distribučných práv pri predaji spoločnosti DIGI Slovakia, s.r.o. na cenu 1.150.000 eur. V skutočnosti žalobca však nikdy netvrdil a nevyplýva to ani z predloženého vyhlásenia, že cena práv za vysielanie Premier League zodpovedá sume 1.150.000 eur ale jedná sa o výťažok z predaja programovej služby DIGI SPORT po využití vysielacích práv. Následne žalobca odpočítal sumu 1.150.000 eur, ktorú získal vykonaním nápravných opatrení - opätovným využitím vysielacích práv Premier League prostredníctvom distribúcie vyslania programových služieb DIGI SPORT, s.r.o., počas futbalových sezón 2014/2015 a 2015/2016 v sieťach spoločností O2 Czech Republic, a.s. a DIGI Czech Republic, s.r.o. (nejedná sa o spoločnosť akokoľvek prepojenú so žalobcom). Žalobca si uplatnil náhradu škody titulom ušlého zisku vo výške 1.080.726,24 eura, ktorú určil ako rozdiel absolútnej hodnoty ušlého zisku vo výške 2.230.726,24 eura, ktorú očakával k úhrade zo strany úpadcu v prípade, ak by neprišlo k predčasnému ukončeniu zmluvy o poskytovaní TV práv k Premiér League zo dňa 09.08.2013. Uvedená suma tvorila rozdiel medzi cenou práv podľa zmluvy o poskytovaní TV práv k Premier League zo dňa 09.08.2013 a sumou, ktorú úpadca uhradil žalobcovi do zániku tejto zmluvy do času odstúpenia od zmluvy. Od uvedenej sumy - absolútnej hodnoty ušlého zisku žalobca odpočítal vyššie uvedenú sumu 1.150.000 eur získanú ako výsledok nápravných opatrení. Správca sa v popierajúcom prejave zo dňa 03.09.2015 pritom odvolával na skutočnosť, že sa jedná o hypotetický nárok, o existencii ktorého je oprávnený rozhodnúť iba príslušný súd a popretie oprel len o to, že si žalobca až do času vyhlásenia konkurzu neuplatňoval predmetnú pohľadávku na náhradu škody súdne ani mimosúdne. Bolo pritom nepochybné, že správca disponoval aj zmluvnou dokumentáciou a zmluvami uzatvorenými medzi úpadcom a žalobcom, keďže sa na ne odvolával aj v popierajúcom prejave a teda mal k dispozícii zmluvné a účtovné podklady, z ktorých mohol jednoznačne posúdiť či sa jedná o skutočný resp. hypotetický nárok a pokiaľ by vykonal náležité posúdenie musel by prísť k záveru o existencii škodového nároku. 22. S poukazom na § 32 ods. 1 ZKR považoval za zrejmé, že správca nehodnotil prihlásenú pohľadávku na základe zmluvnej, účtovnej dokumentácie, ktorú mal k dispozícií od úpadcu. Pokiaľ by správca postupoval s odbornou starostlivosťou musel by prísť k záveru, že uplatnenie pohľadávky na náhradu škody v sume 1.080.726,24 eura podanou prihláškou predstavuje len časť škody, ktorú žalobca utrpel konaním úpadcu a je dôvodná - vychádzajúca zo zmluvy, účtovnej evidencie úpadcu, bankových výpisov úpadcu a dokumentov predložených žalobcom ako súčasť prihlášky a je dôsledkom neplnenia zmluvných povinností úpadcom. Ostatné dokumenty predkladané v rámci súdneho konania ako ďalšie dôkazy neboli pre posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody nevyhnutné, ale predovšetkým dokumentujú ďalšie súvisiace okolnosti. 23. Rovnako tak vytkol, že súd taktiež vôbec nevysporiadal so skutočnosťou súvisiacou s preukazovaním trhovej hodnoty distribučných práv k vysielaniu programovej služby DIGI SPORT po zakomponovaní vysielacích práv Premier League, ktoré boli dokladované vyhlásením spoločnosti DOGI SK zo dňa 30.07.2015. Za týmto účelom žalobca na základe výzvy súdu - návrhom zo dňa 24.01.2019 žiadal, aby súd v rámci dokazovania uložil SKP povinnosť predložiť zmluvy, ktoré úpadca uzatvoril v priebehu roku 2013 resp. 2014 s tretími osobami upravujúcimi podmienky šírenia programových služieb úpadcu v Českej republike, ktoré v tom čase obsahovali aj vysielanie zápasov Premier League. Vykonaným dokazovaním mala byť preukázaná skutočnosť, či bola finančná monetizácia vysielacích práv k Premier League po ich zakomponovaní do vysielania programových služieb DIGI SPORT realizované v súlade s v tom čase existujúcimi trhovými štandardam, t.j. v prospech poníženia celkovej škody žalobcu. Súd tento návrh neakceptoval a nevykonanie týchto dôkazov ani nejak vecne nezdôvodnil, pričom sa zrejme opieral len o tvrdenie žalovaného uvedené v bode 37 rozsudku o tom, že predloženie týchto dôkazov by mohlo byť na ťarchu žalovaného, čo nemá oporu v CSP. Následne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11.04.2017 sp. zn. 3Cdo 2/2016. 24. V súlade s § 388 CSP navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 390 a § 288 CSP rozhodol vo veci tak, že určuje, že žalobca je veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra sp. zn. 32K/2/2015, titulom náhrady škody vo výške 1.080.726,24 eura, ktorá mu vznikla tým, že úpadca porušil svoje povinnosti zo zmluvy uzatvorenej dňa 09.08.2013 o poskytnutí TV práv k Premier Leauge. Okrem toho žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 25. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný, v úvode ktorého uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s vecnou správnosťou odvolaním napadnutého rozsudku, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že popretie pohľadávky predchádzajúcim správcom úpadcu nebolo dôvodné. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, a aby žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 26. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalovaný uviedol, že čo sa týkalo toho, že súd prvej inštancie sa údajne nezaoberal popierajúcim prejavom správcu z pohľadu vecnej správnosti popierajúceho prejavu vo vzťahu k predloženým dôkazom a že správca mal vziať do úvahy aj dokumenty, ktoré mal k dispozícii z činnosti úpadcu, zdôraznil, že súd prvej inštancie neskúmal popierací prejav správcu. Z popierajúceho prejavu správcu bolo zrejmé, že správca sa pred vykonaním popieracieho prejavu zaoberal porovnaním nárokov prezentovaných zo strany veriteľa, prihliadol na vyjadrenie úpadcu, vykonal vlastné šetrenie, a teda realizoval postup predpokladaný ustanovením § 32 ods. 1 ZKR. Správca konal správne, ak na základe dostupných listín a dôkazov pohľadávku žalobcu v celom rozsahu poprel aj pre jej hypotetickosť. Nakoľko žalobca si nárok na náhradu škody voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu neuplatnil, nemohli mu byť v čase vykonania popierajúceho prejavu známe skutočnosti, ktoré neboli súčasťou prihlášky a účtovníctva úpadcu, a ktoré neboli potvrdené úpadcom. Z popierajúceho prejavu správcu bolo zrejmé, že tento nad rámec konkurznej prihlášky žalobcu a jej príloh disponoval len zmluvou o poskytnutí TV práv k Premier League zo dňa 09.08.2013 uzavretou medzi úpadcom a žalobcom. Na základe takto dostupných dokladov v žiadnom prípade nebolo možné dospieť k preukázaniu právneho základu uplatneného nároku na náhradu škody, ani k preukázaniu jej výšky a nadväzne ani kauzálneho nexu. V rámci ďalšieho odvolacieho dôvodu, týkajúceho sa toho, že správca mal pri zdôvodnení popretia pohľadávky vychádzať z nesprávneho predpokladu, že žalobca znížil hodnotu distribučných práv pri ich predaji spoločnosti DIGI Slovakia, s.r.o. na cenu 1.150.000 €, pričom má v skutočnosti ísť o výťažok z predaja programovej služby DIGI SPORT po využití vysielacích práv, uviedol, že uvedený argument vníma ako účelovo vytrhnutý z kontextu. Z textácie popieracieho prejavu bolo zrejmé, že ak správca poukazoval na hodnotu distribučných práv, vždy o nej písal v kontexte kontrahovanej hodnoty, t.j. v kontexte kúpnej ceny. Z popierajúceho prejavu správcu nemožno zodpovedne vyvodiť záver, že by uviedol, že pri predaji práv k Premier League dcérskej spoločnosti žalobcu došlo k zníženiu ich hodnoty. K námietke, že suma 1.080.726,24 eura mala predstavovať rozdiel medzi cenou práv zazmluvnenou s úpadcom a sumou uhradenou úpadcom, mínus suma 1.150.000 eura, dodal, že mu je zrejmý výpočet a myšlienkový postup žalobcu, avšak nestotožnil sa s názorom žalobcu, že tento výpočet zodpovedá aj deklarovanej výške škody. Po prvé vyhlásenie o hodnote distribučných práv Premier League vydané dňa 30.07.2015 spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. konštatovalo len údajnú zmluvnú odplatu medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. a tretími osobami, pričom zmluvný vzťah neuzavretý so žalobcom bol pre posúdenie výšky škody v tomto konaní bezpredmetný. Po druhé, z tohto vyhlásenia nebola zrejmá a preukázaná odplata dohodnutá medzi žalobcom a spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o., pretože len odplatu, na ktorú by sa spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. voči žalobcovi zaviazala, možno hypoteticky zohľadniť pri posudzovaní výšky škody. Po tretie, i prípadná odplata (ktorej existenciu a výšku z príloh konkurznej prihlášky a účtovníctva úpadcu nemožno vyvodiť) dohodnutá medzi žalobcom a spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. by nebola hodnovernou z hľadiska preukazovania trhovej ceny vysielacích práv, nakoľko spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. bola dcérskou spoločnosťou žalobcu. Po štvrté, z príloh konkurznej prihlášky žalobcu ani z účtovníctva úpadcu nebolo možné vyvodiť, aký celkový čistý zisk žalobca zo zmluvy uzavretej s úpadcom dňa 09.08.2013 očakával, nebolo možné zistiť, aké boli jeho vstupné a očakávané priebežné náklady pri nadobúdaní práv k Premier League a pri ich distribúcii a aké náklady žalobca ušetril, keď zmluvu s úpadcom ukončil. Po piate, z konkurznej prihlášky nebolo zrejmé vykonanie preventívnych opatrení z pohľadu § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, najmä oslovenie iných tretích osôb žalobcom s návrhom na uzavretie zmluvy o distribúcii práv k Premier League za účelom získania čo najvyššej odplaty. Ak žalobca v prihláške nepreukázal vykonanie týchto opatrení, nemohol správca ani zodpovedne zistiť existencii povinnosti úpadcu na náhradu akejkoľvek škody voči žalobcovi. Ohľadom žalobcom vyjadrenej skutočnosti, že malo byť nepochybné, že správca disponoval aj zmluvnou dokumentáciou a zmluvami medzi úpadcom a žalobcom, keďže sa na ne odvolával v popieracom prejave, dodal, že správca disponoval len konkurznou prihláškou žalobcu spolu s jej prílohami, a zmluvou o poskytnutí TV práv k Premier League zo dňa 09.08.2013 uzavretou medzi žalobcom a úpadcom. Inými dokladmi potrebnými na zistenie prihlásenej pohľadávky žalobcu, správca nedisponoval. Rovnako tak nesúhlasil s tým, že by správca musel prísť k záveru, že uplatnenie pohľadávky na náhradu škody podanou prihláškou má predstavovať len časť škody, pretože správca mohol vychádzať len z právneho dôvodu vzniku pohľadávky uplatneného v konkurznej prihláške. Z textu konkurznej prihlášky bolo zrejmé, že suma 1.080.726,24 eura je jedinou škodou, ktorú žalobca tvrdí, nakoľko uvádzal, že vo zvyšku (v sume 1.150.000 eura) mala byť škoda zmiernená tým, že vysielacie práva k Premier League boli jej dcérskou spoločnosťou DIGI Slovakia, s.r.o. poskytnuté tretím osobám. V čase vypracovania prihlášky tak jedinou tvrdenou škodou mala byť škoda vo výške 1.080.726,24 eura. K predposlednej námietke, v rámci ktorej žalobca vytýkal, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou súvisiacou s preukazovaním trhovej hodnoty distribučných práv k vysielaniu programovej služby DIGI SPORT po zakomponovaní vysielacích práv k Premier League, ktoré boli dokladované vyhlásením spoločnosti DIGI SK zo dňa 30.07.2015, uviedol, že žalobca v konaní nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by bol hodnoverný a relevantný na účel preukazovania hodnoty vysielacích práv k Premier League v SR a ČR. Vyhlásenie dcérskej spoločnosti žalobcu - spoločnosti DIGI Slovakia s.r.o. zo dňa 30.07.2015 - ako jediný dôkaz slúžiaci na preukázanie výšky škody, pripojený ku konkurznej prihláške takýmto dôkazom nebol. Ohľadom návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania uložením povinnosti žalovanému predložiť zmluvy uzatvorené úpadcom v rokoch 2013 a 2014 s tretími osobami upravujúcimi podmienky šírenia programových služieb úpadcu v ŠR sa malo preukázať, či bola finančná monetizácia vysielacích práv k Premier League po ich zakomponovaní do vysielania DIGI SPORT realizovaná v súlade s v tom čase existujúcimi trhovými štandardami, podotkol, že nemožno si nevšimnúť, že z procesného postavenia žalobcu tomuto vyplýva nielen bremeno dôkazu, ale aj povinnosť na unesenie dôkazného bremena, ktorá však splnená nebola. Záverom považoval za vhodné poukázať na skutočnosť už prezentovanú pred súdom prvej inštancie, že v prípade, ak by aj žalobca disponoval nejakým právnym základom peňažného nároku voči úpadcovi, mohlo by ísť výlučne a len o titul na zmluvné plnenie podľa čl. 4.7 písm. a) prílohy č, 1 zmluvy o poskytnutí TV práv k Premier League zo dňa 9.8.2013. Tam, kde by existoval titul na zmluvné plnenie (čo popierali), nemožno účinne uplatniť nárok na náhradu škody, ktorý sa má s nárokom na zmluvné plnenie kryť. Súčasne však v incidenčnom konaní nemožno veriteľovi priznať viac, než uviedol v prihláške. Ak sa žalobca konkurznou prihláškou domáhal náhrady škody a nie zmluvného plnenia, nemôže súd v incidenčnom konaní zistiť, že veriteľ je veriteľom pohľadávky na zmluvné plnenie. 27. Žalobca procesné právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného odvolacou replikou nevyužil. 28. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 12.03.2020 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny. 29. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku. 30. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu tak v oblasti skutkových zistení, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom odvolaní už neprichádza so žiadnymi pre posúdenie veci podstatnými novými tvrdeniami, rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení dáva vyčerpávajúcu odpoveď na všetky žalobcom použité prostriedky procesného útoku, pričom odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje. 31. V rámci zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3) považuje odvolací súd za potrebné upriamiť pozornosť na nasledovné, pre posúdenie veci podstatné okolnosti. Ako už uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, po zmene petitu žaloby, predmetom daného konania bolo určenie skutočnosti, že žalobca je veriteľom úpadcu v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, sp. zn. 32K/2/2015, titulom náhrady škody vo výške 1.080.726,24 eura, ktorá mu vznikla tým, že úpadca porušil svoje povinnosti zo zmluvy uzatvorenej dňa 09.08.2013 o poskytnutí TV práv Premier League. Rovnako tak odvolací súd súhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmenený petit žaloby zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 32 ods. 15 ZoKR, a preto súd prvej inštancie sa správne zaoberal popretou pohľadávkou. Rovnako tak súd prvej inštancie správne ustálil, že v konaní nie je sporné to, že žalobca si v konkurze vedenom na úpadcu Slovak Sport, s.r.o., prihláškou poradové číslo 1, prihlásil nezabezpečenú pohľadávku vo výške 1.080.726,24 eura titulom náhrady škody (v rozsahu ušlého zisku) podľa § 373 Obchodného zákonníka z dôvodu porušenia zmluvy zo dňa 09.08.2013 o poskytnutí TV práv k Premier League. K prihláške žalobca pripojil sprievodný list zo dňa 07.08.2015, faktúru č. 97001017, odstúpenie od zmluvy zo dňa 16.06.2014, poverenie zo dňa 03.08.2015 a výpis z obchodného registra žalobcu. Predchádzajúci správca konkurznej podstaty úpadcu prihlásenú pohľadávku poprel, žalovaný sa s dôvodmi a rozsahom popretia pohľadávky žalobcu stotožnil. Pohľadávka žalobcu bola správcom popretá čo do výšky, vymáhateľnosti a právneho dôvodu z dôvodu, že sa jedná o hypotetický nárok, o ktorom súd nerozhodol, teda sa jedná o spornú pohľadávku v plnej výške, vymáhateľnosti a právnom dôvode. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 09.09.2015, žalobu žalobca podal na Okresný súd Nitra dňa 07.10.2015, teda v zákonnej lehote. 32. Rovnako tak v konaní nebolo sporné, že hodnota vysielacích práv poskytnutých úpadcovi zodpovedala cene, ktorú si zmluvné strany dohodli a ktorú žalobca oprávnene očakával ako protiplnenie za poskytnuté vysielacie práva. Úpadca celkovo uhradil sumu 2.424.767,24 eura, neuhradil sumu 2.230.726,24 eura, ktorá predstavovala podľa žalobcu škodu, ušlý zisk žalobcu. Žalobca následne poukazoval na to, že v súlade s § 384 Obchodného zákonníka vykonal všetky možné opatrenia potrebné na zmiernenie škody, vysielacie práva poskytol dcérskej spoločnosti DIGI Slovakia s.r.o., ktorá ich následne využila vo vysielaní svojich televíznych programov DIGI Sport 1 a 2. DIGI SK poskytla tieto práva k distribúcii aj na území Českej republiky. Hodnota distribučných práv k programu DIGI Sport 1 a 2 v dôsledku zaradenia futbalových zápasov Premier League vzrástla o 25.000,- eur mesačne vo vzťahu k výhradným distribútorom ako aj vo vzťahu k DIGI CZ o sumu 550.000,- eur a vo vzťahu k O2 CR o sumu 600.000,- eur za obdobie vysielania ligy. Žalobcovi sa podarilo zmierniť straty zapríčinené zánikom zmluvy o sumu 1.150.000,- eur, ktorú opätovne získal v cene vysielacích práv a túto odpočítal od sumy 2.230.726,24 eura. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil náhradu škody, ušlý zisk vo výške 1.080.726,24 eura ako rozdiel hodnoty, ktorú úpadca v dôsledku predčasného ukončenia zánikom zmluvy neuhradil a sumy, ktorú žalobca vykonaním náhradných opatrení na zmiernenie vzniknutej škody eliminoval. 33. S poukazom na uvedené odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu ohľadom nesprávneho pochopenia výšky ušlého zisku považoval na irelevantnú, nakoľko správne pochopenie výšky ušlého zisku vyplývalo nielen z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj z vyjadrení žalovaného. Rovnako tak v konaní bolo zo strany súdu prvej inštancie správne hodnotené ako nesporné, že dňa 09.08.2013 uzatvoril žalobca a úpadca zmluvu o poskytovaní TV práv k Premier League. Žalobca v zmluve deklaroval, že je nadobúdateľom výlučných vysielacích práv k zápasom anglickej Premier League pre sezóny 2013/2014, 2014/2015 a 2015/2016 pre územie Slovenskej a Českej republiky. Na základe zmluvy bol úpadca oprávnený využiť vysielacie práva v rámci platného TV kanálu Slovak Sport TV2 na území Slovenskej republiky a zároveň bol úpadca oprávnený samostatne šíriť vysielacie práva v rámci programových služieb aj na území Českej republiky. V zmluve bola určená hodnota vysielacích práv na sumu 7.759.156,- eur, pričom hodnota vysielacích práv pre územie SR predstavovala sumu 3.879.578,10 eura. V článku II. ods. 2 bola dohodnutá odmena za poskytnutie a predaj vysielacích práv na sumu 3.879.577,90 eura + DPH, úpadca sa zaviazal splatiť dohodnutú cenu podľa splátkového kalendára uvedeného v článku II. ods. 3 zmluvy. V článku II. ods. 5 bolo dohodnuté, že v prípade ak spoločnosť Slovak Sport neuhradí jednotlivé splátky riadne a včas a neurobí tak ani v dodatočnej 23- dňovej lehote odo dňa uplynutia splatnosti, má Slovak Telekom právo zmluvu s okamžitou platnosťou ukončiť a od zmluvy odstúpiť. Podľa ďalšieho ustanovenia zmluvy bola spoločnosť Slovak Telekom oprávnená požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.000.000,- eur v prípade porušenia záväzku úpadcom za každý prípad jednotlivo podľa článku I. zmluvy. V konaní nebolo sporné, že žalobca neplatil dohodnuté splátky v súlade so zmluvou, dostal sa s ich úhradou do omeškania, čo preukazujú aj výzvy žalobcu zo dňa 26.03.2014, 24.04.2014 a 27.05.2014. Vo výzvach bol úpadca upozornený, že ak neuhradí jednotlivé splátky riadne a včas a neuskutoční tak ani v dodatočnej 23-dňovej lehote, v súlade s článkom 2. ods. 5 zmluvy, bol Slovak Telekom a.s. oprávnený od zmluvy odstúpiť. Medzi stranami sporu ďalej nebolo sporné, že k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 09.08.2013 došlo platne žalobcom a to listom zo dňa 16.06.2014, ktorý bol úpadcovi doručený. Žalobca odstúpil od zmluvy v súlade s článkom 2. ods. 5 zmluvy pre neplatenie dohodnutých splátok riadne a včas s tým, že celková dlžná suma úpadcu ku dňu odstúpenia od zmluvy bola 235.145,81 eura s DPH. Dňa 26.06.2014 uzatvoril žalobca a úpadca novú zmluvu o poskytovaní TV práv k Premier League, avšak táto zmluva vzhľadom na dohodnuté podmienky nenadobudla účinnosť. Uvedenému uzatvoreniu zmluvy predchádzala skutočnosť, že žalobca uzatvoril dňa 15.07.2013 s obchodnou spoločnosťou Pragosport a.s. zmluvu o poskytnutí TV práv na anglickú Premier League pre sezóny 2013/2014, 2014/2015 a 2015/2016. Cena poskytnutých práv bola dohodnutá vo výške 10.000.000 USD. K uvedenej zmluve bol spísaný dňa 19.08.2013 dodatok ohľadne splatnosti dohodnutej ceny za vysielacie práva. Následne po ukončení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a úpadcom dňa 30.07.2015 vyhlásila spoločnosť DIGI Slovakia s.r.o. ako dcérska spoločnosť žalobcu, že je vysielateľom programových služieb s názvom DIGI Sport 1 a DIGI Sport 2, vo vyhlásení uviedla, že nadobudla výhradné práva na vysielanie zápasov Premier League od žalobcu na sezónu 2014/2015 a 2015/2016, ďalej poskytla tieto výhradné práva aj pre územie Českej republiky. Spoločnosť DIGI CZ a O2 CR sa jej zaviazali vyplácať odmenu za distribučné práva vo výške 25.000,- eur mesačne počas celej doby spolupráce a hodnota distribučných práv Premier League na hodnote vysielania TV programov predstavuje sumu 550.000,- eur vo vzťahu k DIGI CZ a sumu 600.000,- eur vo vzťahu k O2 CR. Z uvedeného síce bola preukázaná výška žalobcom prihlásenej pohľadávky, ktorú súd prvej inštancie považoval za nárok na náhradu škody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak žalobca v tomto ohľade opomenul, že zákonná úprava, týkajúca sa náhrady škody, vyžaduje kumulatívne splnenie podmienok na priznanie náhrady škody, pričom jedným z nich je aj preukázanie výšky škody - ušlého zisku. 34. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). (uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo dňa 28. apríla 2010) 35. Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2017, sp. zn. 5 Cdo 195/2015) 36. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie musel dospieť k záveru, že žalobca nepreukázal konkrétnu výšku škody - ušlého zisku, pričom s výškou deklarovanou žalobcom v prihláške sa nebolo možné v plnom rozsahu stotožniť. V tomto ohľade sa odvolací súd stotožnil s argumentmi žalovaného, v rámci ktorých bolo potrebné súhlasiť s tým, že z vyhlásenia o hodnote distribučných práv Premier League vydaného dňa 30.07.2015 spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o. nebola zrejmá a preukázaná odplata dohodnutá medzi žalobcom a spoločnosťou DIGI SLOVAKIA, s.r.o., pretože len odplatu, na ktorú by sa spoločnosť DIGI SLOVAKIA, s.r.o. voči žalobcovi zaviazala, možno hypoteticky zohľadniť pri posudzovaní výšky škody. Rovnako tak nebolo preukázané a to jednak z príloh konkurznej prihlášky žalobcu ani z účtovníctva úpadcu, aký celkový čistý zisk žalobca zo zmluvy uzavretej s úpadcom dňa 09.08.2013 očakával, nebolo možné zistiť, aké boli jeho vstupné a očakávané priebežné náklady pri nadobúdaní práv k Premier League a pri ich distribúcii a aké náklady žalobca ušetril, keď zmluvu s úpadcom ukončil. Naviac, z konkurznej prihlášky nebolo zrejmé vykonanie preventívnych opatrení z pohľadu § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, najmä oslovenie iných tretích osôb žalobcom s návrhom na uzavretie zmluvy o distribúcii práv k Premier League za účelom získania čo najvyššej odplaty, teda ani odvolací súd nemal zo strany žalobcu preukázanú výšku prihlásenej pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní. 37. Okrem toho odvolací súd dáva odvolateľovi do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2017 sp. zn. 3Obdo/70/2016, z ktorého právnych viet vyplýva, že konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. V druhej právnej vete zdôraznil, že účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Z odôvodnenia tiež vyplývalo, že jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú. 38. Rovnako tak sa odvolací súd nestotožnil s námietkou žalobcu o tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože v tomto ohľade odvolací súd poukazuje v prvom rade na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Následne súd prvej inštancie nevykonanie navrhnutých dôkazov riadne zdôvodnil, pričom nemožno súhlasiť s tým, že by nevykonanie dôkazov navrhnutých žalobcom bolo zdôvodnené tým, že žalovaný ich odmietol súdu predložiť. V tomto ohľade išlo len o vyjadrenie žalovaného k návrhom dôkazov, čo predstavovalo jeho procesné právo, avšak rozhodnutie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná spadá do kompetencie súdu a tento žalovanému takúto povinnosť neuložil. V prípade, ak by bola žalovanému takáto povinnosť uložená a ten by ju nevykonal, súd by nepredloženie dôkazov na jeho žiadosť hodnotil v súlade s ustanoveniami CSP a nie len konštatoval vyjadrenie žalovaného. Naviac, ani odvolací súd nevzhliadol dôvod na doplnenie dokazovania v zmysle návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania, majúc pritom za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci. Žalobca ani v odvolaní žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu doplnenia dokazovania a to najmä vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení uvedených v prihláške ohľadom výšky, najmä jej preukázania, pričom bolo potrebné vyhodnotiť ďalšie dokazovanie za nadbytočné. 39. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009, ktorý v poslednom odseku právnej vety uviedol, že aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. 40. Pri aplikácii uvedeného právneho názoru bolo potrebné zdôrazniť povinnosť súdu preskúmavať len skutočnosti, týkajúce sa preukázania prihlásenej pohľadávky, obsiahnuté v prihláške a dôvody popretia pohľadávky uvedené v lehote na popretie prihlásených pohľadávok. Uvedené bolo potrebné vzhliadnuť nielen v dôvodoch, ale aj v ich zdôvodnení, preto súd prvej inštancie správne ďalšie dokazovanie v záujme hospodárnosti konania nevykonával, ako aj jeho odôvodnenie je v súlade s právnymi predpismi. 41. V ostatnom odvolací súd už len poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. 42. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP ako vecne správne potvrdil. 43. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.