Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sa/10/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200313 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200313.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobkyne: L. B., nar. XX. XX. XXXX, N. XXX/XX, M., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o správnej žalobe zo dňa XX. XX. XXXX proti rozhodnutiu žalovaného číslo: B. zo dňa XX. marca XXXX, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre číslo: B.-NR-G zo dňa XX. marca XXXX a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že dňa XX. XX. XXXX bol spísaný so žalobkyňou záznam o podaní vysvetlenia, v ktorom žalobkyňa uviedla, že dňa XX. XX. XXXX okolo 17:00 hod. zistila, že stratila svoju zbraň - pištoľ samonabíjacia zn. ČZ Strakonice, model ČZ 50/7,65 mm, kal. 7,65 MM, výrobné číslo ZV: XXXXXX, HL: XXXXXX. Uviedla, že dňa XX. XX. XXXX okolo 8:30 hod. čistila uvedenú zbraň a následne ju položila na stôl v obývacej miestnosti. V čase okolo 10:00 hod. si balila svoje veci, nakoľko išla na dovolenku. Pri balení pár vecí vyhodila do kontajnera pred obytný dom a mohlo sa stať, že uvedená zbraň sa nachádzala medzi vyhodenými vecami. 2. Podaním zo dňa XX. XX. XXXX Obvodné oddelenie PZ v Nitre odstúpilo spisový materiál vo veci straty zbrane žalobkyne k služobnej realizácii z dôvodu vecnej príslušnosti Okresnému riaditeľstvu PZ Nitra, Odboru poriadkovej polície, Oddeleniu dokladov. 3. Súčasťou spisu (ktorý nebol predložený časovo chronologicky) je rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný Okresným riaditeľstvom PZ, Odbor poriadkovej polície, Oddelenie dokladov v Nitre pod č. G.-NR-G zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým sa žalobkyňa uznala vinnou zo spáchania priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. b/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov na tom skutkovom základe, že si riadne nezabezpečila svoju legálne držanú zbraň - pištoľ samonabíjacia zn. ČZ Strakonice, model ČZ 50/7,65 mm, kal. 7,65 mm, výrobné číslo ZV: XXXXXX, HL: XXXXXX proti strate, odcudzeniu, alebo zneužitiu, čím porušila § 28 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona a bola jej uložená pokuta v sume 200,- eur. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo získaných dôkazov, ktorými sú záznam o podaní vysvetlenia žalobkyne, ktorá sa ku strate svojej legálne držanej zbrane v plnej miere doznala, potvrdenie o oznámení straty zbrane, žiadosť o vyhlásenie pátrania po stratenej zbrani a všetky písomnosti pod tam uvedený číslom konania. 4. Ďalej je v rozhodnutí uvedené, že správny orgán nemá pochybnosť tom, že sa obvinená dopustila uvedeného priestupku a v záujme zjednodušenia a urýchlenia konania bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku rozkazu. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadol na osobu páchateľa, jeho sociálne pomery a určil druh a výmeru v zmysle platnej právnej úpravy, pričom prihliadal najmä na to, že obvinená sa dopustila priestupku na úseku zbraní a streliva v posledných dvoch rokoch a to tým, že neodovzdala neplatný zbrojný preukaz policajnému útvaru, ktorý zbrojný preukaz vydal, do siedmich dní odo dňa zániku jeho platnosti. 5. Žalobkyňa podaním zo dňa XX. XX. XXXX podala proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok odpor, ktorým žiadala rozkaz v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie. Uviedla, že uloženú pokutu považuje za neprimeranú a privysokú. V žiadnom prípade správny orgán neprihliadol na sociálne pomery obvinenej (ako to uvádza v rozkaze - vyživuje ju manžel), a žiadny relevantný dôkaz o sociálnych pomeroch obvinenej správny orgán nemal a nežiadal od nej, a preto tvrdenie v rozkaze, že prihliadol na sociálnej pomery obvinenej sa nezakladá na pravde. K odporu pripojila potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, ktorým preukazovala, že je vedená v evidencii nezamestnaných a žiadnu podporu v nezamestnanosti nepoberá. Uviedla, že za celých dvadsať rokov, čo bola držiteľkou zbrojného preukazu, sa nedostupila žiadneho priestupku a register trestov má bez záznamu. Žiadala správny orgán, aby jej určil sankciu v najnižšej hranici postihu, a to vo výške 66,- eur. 6. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Nitra, odbor poriadkovej polície, Oddelenie dokladov v podaní zo dňa XX. XX. XXXX upovedomil žalobkyňu o začatí konania vo veci správneho deliktu z podozrenia porušenia ustanovenia § 28 ods. 1 písm. b/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň ju poučil o možnosti vyjadriť sa k podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v určenej lehote 5 dní. 7. Žalobkyňa v podaní zo dňa XX. XX.. XXXX zaslala správnemu orgánu vyjadrenie k upovedomeniu o začatí správneho konania a uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojom odpore zo dňa XX. XX. XXXX. Uviedla, že sa voči nej nikdy neviedlo správne konanie a nemá záznam v registri trestov. Vzhľadom na to, že je nezamestnaná, nepoberá žiadnu podporu v nezamestnanosti, žiadala o zníženie sankcie na sumu 33,- eur. 8. Dňa XX. XX. XXXX vydalo Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre rozhodnutie o priestupku č. G.-NR-G ktorým uznalo žalobkyňu vinnou zo spáchanie priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. b/ zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a uložilo jej sankciu - pokutu vo výške 200.- eur na rovnakom skutkovom základe, ako bol uvedený v rozkaze. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol priebeh konania tak, ako je popísaný vyššie. K tvrdeniu žalobkyne, že za 20 rokov, čo vlastní zbrojný preukaz, sa nedopustila žiadneho priestupku, sa nezakladá na pravde, nakoľko jej dňa XX. XX. XXXX bola uložená „oddelením dokladov Nitra“ - sankcia - pokarhanie za porušenie § 28 ods. 1 písm. o/ z dôvodu, že neodovzdala neplatný zbrojný preukaz, preukaz zbraní a neodovzdala zbraň do úschovy policajnému útvaru, ktorý zbrojný preukaz vydal, a to do 7 dní odo dňa zániku jeho platnosti. 9. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu o priestupku zo dňa XX. XX. XXXX odvolanie, v ktorom opakovane poukázala na svoju sociálnu situáciu, ktorú správny orgán nevzal do úvahy, rovnako poukázala na zásadu personality a humánnosti trestu. Považovala sankciu za neprimeranú. 10. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa XX. XX. XXXX tak, že rozhodnutie správneho orgánu zo dňa XX. XX. XXXX zrušil a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že prvostupňový správny orgán poukázal v upovedomení o začatí konania zo dňa XX. XX. XXXX na porušenie ust. § 28 ods. 1 písm. b/ zákona o strelných zbraniach a strelive, pričom sa nejedná o správny delikt, ako je to uvedené v upovedomení, ale o priestupok. Ďalším procesným pochybením bolo, že správny orgán prvého stupňa nevykonal ústne pojednávanie, čo je v rozpore s čl. 46 ods. 1 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov. 11. Po vrátení veci správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa XX. XX. XXXX spísaná zápisnica z ústneho pojednávania, na ktorom bolo žalobkyni podľa § 73 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov oznámené, že je obvinená zo spáchania priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. b/ zák. č. 190/2003 Z. z., ktorého sa mala dopustiť tým, že ako držiteľka zbrojného preukazu č. J ktorý je t. č. platný, s dobou platnosti do XX. XX. XXXX na skupinu B, F na držanie zbrane a streliva na ochranu osoby a majetku, držanie zbrane a streliva na múzejné alebo zberateľské účely, si riadne nezabezpečila svoju legálne držanú zbraň proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu, čím porušila § 28 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona a uznala sa vinnou zo spáchania priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. b/ zák. č. 190/2003 Z. z.. Súčasťou zápisnice je vyhlásenie rozhodnutia o priestupku v súlade so skutkovým stavom uvedeným vyššie, pričom za priestupok bola žalobkyni uložená pokuta v sume 200,- eur. Písomné vyhotovenie rozhodnutia je datované XX. XX. XXXX. 12. Súčasťou administratívneho spisu je i potvrdenie zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre vystavilo o odovzdaní zbrane a streliva, a to pištoľ samonabíjacia CZ 50, kal. 7,65mm, v. č. XXXXXX od žalobkyne za účelom úschovy zbrane. Z toho istého dňa je vystavené potvrdenie, že sa dňa XX. XX. XXXX dostavila na oddelenie dokladov Nitra žalobkyňa za účelom oznámenia nálezu svojej legálne držanej zbrane, ktorú odovzdala na oddelení dokladov Nitra, kde bola vyhotovená fotodokumentácie zbrane. 13. Žalobkyňa následne podala odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa XX. XX. XXXX, v ktorom poukázala na to, že oznámila nález zbrane, ktorú odovzdala a teda nedošlo k strate uvedenej krátkej guľovej zbrane, z čoho je zrejmé, že je nevinná. Zároveň sa za uvedené konanie ospravedlnila. Žiadala rozhodnutie o priestupku v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutiu. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 14. Rozhodnutím zo dňa XX. XX. XXXX žalovaný ako odvolací orgán odvolanie podané žalobkyňou zamietol a potvrdil rozhodnutie o priestupku vydané oddelením odkladov odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru v Nitre č.: G.-NR-G zo dňa XX. XX. XXXX. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal odvolanie žalobkyne, stanovisko Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, postup správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia a spisový materiál a rozhodol o zamietnutí odvolania na základe skutočností, že žalobkyňa sa dňa XX. XX. XXXX dostavila na Obvodné oddelenie PZ v Nitre za účelom oznámenia straty svojej zbrane (pištoľ samonabíjacia zn. ČZ Strakonice, model ČZ 50/7,65 mm, kal. 7,65 mm, výrobné číslo ZV: XXXXXX, HL: XXXXXX (v ďalšom texte zbraň), pričom s ňou bol spísaný záznam, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa dňa XX.. XX. XXXX v čase okolo 17:00 hod. zistila, že stratila svoju zbraň. Žalobkyňa uviedla, že dňa XX. XX. XXXX v čase o 8:30 hod. zbraň čistila a položila na stôl v obývačke a okolo 10:00 hod. si balila veci, nakoľko išla na dovolenku. Pri balení pár vecí vyhodila do kontajnera pred obytný dom, a teda sa mohlo stať aj to, že zbraň sa nachádzala medzi vyhodenými vecami. Následne sa konalo ústne pojednávanie, na ktorom žalobkyňa uviedla, že si je vedomá spáchania priestupku na úseku zbraní a streliva tým, že stratila svoju zbraň, ktorú omylom vyhodila pri balení vecí na dovolenku. Zbraň bola v rozobratom stave, lebo ju v tom čase čistila. Na základe uvedených skutočností Okresné riaditeľstvo Policajného zobu v Nitre vydalo dňa XX. XX. XXXX rozhodnutie o priestupku, ktorým uznalo žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. b/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože porušila ustanovenie § 28 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, za čo jej bola uložená pokuta 200,- eur a povinnosť nahradiť trovy konania v sume 16,- eur. Ďalej v rozhodnutí žalovaný uviedol, že žalobkyňa opiera svoje odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu o skutočnosť, že z jej strany nedošlo ku strate zbrane, nakoľko tá bola nájdená v mieste jej trvalého bydliska. Mal za to, že stratou veci sa považuje skutočnosť, ak jej vlastník nevie, kde sa vec nachádza. Žalobkyňa teda od XX. XX. XXXX, kedy zistila, že svoju zbraň stratila, až do XX. XX. XXXX, kedy ju našla, nevedela, kde sa zbraň nachádza a túto skutočnosť aj sama ohlásila ako stratu na Obvodnom oddelení PZ v Nitre. Na základe uvedeného mal dostatočne preukázané, že žalobkyňa svojim konaním porušila ust. § 28 ods. 1 písm. d/ zákona o strelných zbraniach a strelive, čím naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona. Žalovaný považoval za potrebné poukázať na to, že prvostupňový správny orgán listom zo dňa XX. XX. XXXX upovedomil žalobkyňu, že začína konanie vo veci priestupku, ktorý si prevzala dňa XX. XX. XXXX, a to i napriek tomu, že správne konanie v tej istej veci už bolo začaté dňa XX. XX. XXXX, kedy si žalobkyňa prevzala upovedomenie zo dňa XX. XX. XXXX o začatí správneho konania. Aj napriek tomu, že prvostupňový správny orgán v predmetnom upovedomení zo dňa XX. XX. XXXX uviedol, že začína správne konanie vo veci správneho deliktu podozrenia z porušenia § 28 ods. 1 zákona o strelných zbraniach a strelive, toto je možné považovať len za administratívne pochybenie a uvedenú písomnosť považovať za začatie správneho konania vo veci priestupku. Uvedeným konaním došlo k tzv. litispendencii - prekážke skôr začatého konania. Zo strany správneho orgánu nie je prípustné viesť dve konania v tej istej veci. V prípade takéhoto zistenia je potrebné zo strany prvostupňového správneho orgánu vysporiadať sa s uvedenou situáciou, a to zastavením neskôr začatého konania, alebo zaslaním osobitného listu o skutočnosti, že v písomnosti zo dňa XX. XX. XXXX - predvolanie, došlo k formálnemu pochybeniu vo vyhotovení tejto písomnosti, nakoľko išlo len o predvolanie. Poukázal i na nesprávne poučenie správnym orgánom prvého stupňa tým, že neuviedol, že rozhodnutie je možné preskúmať súdom. III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe 15. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa XX. XX. XXXX podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote žalobu zo dňa XX. XX. XXXX, ktorá bola osobne podaná na tunajší súd dňa XX. XX. XXXX, ktorou žiadala, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V žalobe uviedla, že rozhodnutie žalovaného napáda v celom rozsahu z dôvodu, že jej bola uložená neprimerane vysoká pokuta vo výške 200,- eur za priestupok straty jej zbrane. Poukázala na to, že trest má postihovať len páchateľa a to tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu. Ujma na právach sa nesmie citeľne dotýkať sociálnych a ekonomických väzieb rodiny žalobkyne i žalobkyne samotnej. Uviedla ďalej, že tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa vyhodila ku kontajnerom pred obytným domom v mieste svojho bydliska sa nezakladá na pravde, ale žalobkyňa ošatenie spolu so zbraňou nedopatrením vyhodila do kontajneru, avšak túto zbraň nakoniec našla a oznámila nález žalovanému a odovzdala do úschovy, čoho dôkazom je potvrdenie zo dňa XX. XX. XXXX. Žalovaný pri rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že žalobkyňa nebola trestaná, za 20 rokov sa nedopustila žiadneho priestupku, je nezamestnaná a evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre. Žiadnu podporu v nezamestnanosti nepoberá, nález zbrane ihneď oznámila a odovzdala, čím nedošlo k jej zneužitiu. Skutok oľutovala, písomne sa ospravedlnila jednotlivým zložkám policajného zboru v Nitre, čo žalovaný neocenil. Žalovaný nepovažoval oľutovanie skutku za významnú poľahčujúcu okolnosť, ktorá má svoj význam pri ukladaní druhu a výmery sankcie - pokuty. Poukázala i na to, že správny orgán ju nesprávne poučil. Pretože žalobkyňa nepracuje, nemá žiaden príjem, nepoberá podporu v nezamestnanosti, žalovaný môže pokutu žalobkyni odpustiť. IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe 16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa XX. XX. XXXX k podanej žalobe uviedol, že má za to, že rozhodnutie žalovaného zo dňa XX. XX. XXXX bolo vydané v súlade so zákonom a žiadal, aby súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že žalobkyňa svojim konaním porušila ustanovenie § 28 ods. 1 písm. b/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím naplnila skutkovú podstatu priestupku podľa § 69 ods. 1 písm. b/ uvedeného zákona. V zmysle § 69 ods. 2 citovaného zákona za tento priestupok možno uložiť pokutu až do výšky 1.659,- eur. Žalobkyni bola uložená sankcia v dolnej hranici sadzby. K namietanému popisu spáchania priestupku uviedol, že vychádzal zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa XX. XX. XXXX, kde žalobkyňa uviedla, že si je vedomá spáchania priestupku tým, že stratila svoju zbraň, ktorú omylom vyhodila pri balení si vecí na dovolenku, keď vyhadzovala nejaké staré ošatenie. Toto ošatenie spolu so zbraňou vyhodila ku kontajneru pred obytným domom v mieste svojho trvalého pobytu. K námietkam žalobkyne, že nebola zohľadnená jej netrestanosť a to, že sa nedopustila žiadneho priestupku, ako i tú skutočnosť, že je nezamestnaná a evidovaná na úrade práce a že skutok oľutovala žalovaný uviedol, že druh sankcie a jej výmeru určil prvostupňový správny orgán, ktorý priestupok so žalobkyňou prejednával. Podľa žalovaného tento prihliadol na závažnosť priestupku, najmä spôsob jeho spáchania a jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, pohnútku a osobu páchateľa, i na to, akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý, čo aj uviedol vo svojom rozhodnutí o priestupku zo dňa XX. XX. XXXX. I žalovaný prihliadol na uvedené skutočnosti a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, pokuta bola uložená v spodnej hranici sadzby, avšak vo svojom rozhodnutí na ne nepoukazoval, nakoľko predmetom odvolania žalobkyne boli iné skutočnosti, a nie neprimeraná výška sankcie. V. Ďalší priebeh konania 17. Žalobkyňa v podaní zo dňa XX. XX. XXXX podala svoje vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného a uviedla, že žalovaný v rozhodnutí pochybil a negoval skutočnosť, že žalobkyňa nedopatrením s ošatením mala vyhodiť svoju zbraň do kontajnera pred obytným domom, čo sa nakoniec preukázalo za nepravdu, keď sa dňa XX. XX. XXXX dostavila na oddelenie dokladov Okresného riaditeľstva PZ v Nitre za účelom oznámenie nálezu (zbraň mala nedopatrením spadnutú, založenú pod gaučom) svojej legálne držanej krátkej zbrane, ktorú odovzdala na oddelení dokladov do úschovy. Zo strany žalobkyne nedošlo k zneužitiu a k strate uvedenej zbrane. Zopakovala ďalej argumenty uvedené v samotnej správnej žalobe. Opakovane namietala uloženú vysokú pokutu v sume 200,- eur za priestupok „údajnej straty“ svojej zbrane, ktorý bol preukázaný ako nepravdivý, zbraň sa nestratila, nedošlo k jej zneužitiu, pretože po náleze hneď riadne zbraň odovzdala, z čoho je zrejmé, že je nevinná. Je proti logickému mysleniu, aby žalobkyňa mala zaplatiť pokutu 200,- eur za „údajnú stratu“ svojej zbrane, keď zbraň sa nestratila a skutok straty sa nestal. V závere uviedla, že žalovaný v rozhodnutí zo dňa XX. XX. XXXX nesprávne poučil žalobkyňu a uviedol, že rozhodnutie nemožno preskúmať súdom, čím účelovo chcel mariť právo žalobkyne domáhať sa svojho práva a procesnej ochrany na príslušnom súde. 18. Žalovaný k vyjadreniu žalobkyne, v podaní zo dňa XX. XX. XXXX oznámil súdu, že sa pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa XX. XX. XXXX a žalobu žalobkyne považuje za bezdôvodnú. VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 19. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa XX. XX. XXXX ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného zrušil v zmysle ustanovenie § 191 odsek 1 písmeno d) SSP a vrátil mu vec na ďalšie konanie, pričom rozsudok vyhlásil dňa XX. februára XXXX v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 28 ods. 1 písm. b/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov, držiteľ zbrojného preukazu je povinný zabezpečiť zbraň, na ktorú mu bol vydaný preukaz zbrane, strelivo do tejto zbrane, strelný prach a zápalky proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu. Podľa § 67 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dozor nad dodržiavaním tohto zákona a predpisov na jeho vykonávanie v rámci svojej pôsobnosti u držiteľa zbrojného preukazu, zbrojnej licencie, európskeho zbrojného pasu, nákupného povolenia, zbrojného sprievodného listu vykonáva a) ministerstvo, b) policajný útvar. Podľa § 69 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, priestupku na úseku zbraní a streliva sa dopustí ten, kto poruší povinnosť podľa § 11 ods. 6 alebo ods. 7, § 12 ods. 2 alebo ods. 3, § 28 ods. 1 písm. b), m) alebo písm. n) alebo § 28 ods. 4 písm. b) alebo písm. f). Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 1659 eur. Za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a d) možno uložiť pokutu do 663 eur. Priestupky podľa odseku 1 prejednáva policajný útvar. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. 22. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinných v čase spáchania skutku, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 3 vyššie citovaného zákona, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 51 vyššie citovaného zákona, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 23. Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 24. Súd po oboznámení sa s administratívnym spisom, ktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho orgánu, dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu je v časti uloženia sankcie za priestupok nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Z uvedených dôvodov je súd toho názoru, že neboli splnené podmienky na taký postup, aký zvolil žalovaný, teda na zamietnutie odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa XX. XX. XXXX a na potvrdenie tohto rozhodnutia. 25. Podmienky zodpovednosti sú ustanovené kumulatívne spojením prvkov, ktoré sú rovnocenné, t.j. vedieť mal a mohol. V prejednávanej veci došlo k naplneniu všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty priestupku, vrátane jeho subjektívnej stránky tým, že sa žalobkyňa nepostarala o to, aby bola zbraň zabezpečená proti strate, odcudzeniu, alebo zneužitiu, resp. určitú dobu nevedela, kde sa jej zbraň nachádza. Tým došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, za ktorý bola žalobkyňa uznaná vinnou, a teda správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že sa skutok nestal len preto, že uvedenú zbraň následne našla doma, a teda táto nebola stratená. S uvedenou námietkou žalobkyne sa súd nestotožnil, pretože ako držiteľka zbrane musí žalobkyňa mať túto zabezpečenú na mieste tak, aby nemohlo dôjsť k jej zneužitiu, prípadne strate. V určitom období však žalobkyňa takúto vedomosť nemala, čo vyplýva z toho, že stratu zbrane nahlásila príslušnému útvaru polície. Keďže konala tak, že stratu nahlásila, je zrejmé, že tak urobila z obavy zo zneužitia zbrane pri jej prípadnom náleze, ak by sa bolo potvrdilo, že zbraň omylom vyhodila pri kontajner pred obytný dom. Následný nález zbrane v domácom prostredí tak nemôže mať vplyv na to, že fakticky žalobkyňa nemala vedomosť o tom, kde sa jej zbraň nachádza, z čoho je možné vyvodiť, že ako držiteľka zbrojného preukazu bola povinná zabezpečiť zbraň, na ktorú jej bol vydaný preukaz zbrane, strelivo do tejto zbrane, strelný prach a zápalky proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu. 26. Ako je uvedené vyššie, na spáchanie predmetného priestupku postačuje zavinenie z nedbanlivosti, a preto sa mala žalobkyňa postarať o to, aby bola predmetná zbraň skutočne zabezpečená proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu, čo pri jej nevedemosti o tom, kde sa jej zbraň nachádza s pripustením, že ju mohla (zrejme omylom) vyhodiť pri kontajner pred obytný dom, nemožno tvrdiť. Žalobkyňa podľa svojich vyjadrení nevedela, kde sa jej zbraň určitú dobu nachádzala a teda predmetný priestupok bol spáchaný z nevedomej nedbanlivosti. Pri zavinení z nevedomej nedbanlivosti je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti. 27. V ustanoveniach § 28 zákona č. 190/2003 Z. z. sú upravené povinnosti držiteľa zbrojného preukazu. Patrí medzi ne aj povinnosť držiteľa zbrane konštatovaná správnymi orgánmi oboch stupňov, podľa ktorej držiteľ zbrojného preukazu je povinný zabezpečiť zbraň, na ktorú mu bol vydaný preukaz zbrane, strelivo do tejto zbrane, strelný prach a zápalky, proti strate, odcudzeniu alebo zneužitiu. Držiteľ zbrojného preukazu pritom musí konať s vysokou dávkou zodpovednosti vo vzťahu k tomu, aby v každom okamihu vedel, kde sa jeho zbraň nachádza a že je riadne zabezpečená proti zneužitiu tretími osobami. 28. Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov súd nemal pochybnosti o správnosti a úplnosti skutkových zistení vzťahujúcich sa na konanie žalobkyne, z ktorého správne orgány vyvodili voči nej administratívnoprávnu zodpovednosť. Reagujúc na prvú zo žalobných námietok súd v tejto súvislosti vo vzťahu k žalobkyňou uvádzanej absencii vedomosti protiprávneho konania uvádza, že v ustanovení § 69 ods. 4 zákona č. 190/2003 Z. z. zákonodarca upravil postup pri prejednávaní priestupkov tak, že na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch (zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Zároveň z ustanovenia § 70 ods. 1 uvedeného zákona (spoločné ustanovenia) vyplýva, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na konanie vo veciach upravených týmto zákonom všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Jednoznačné právne vymedzenie zavinenia formou nedbanlivosti obsiahnuté aj v § 4 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 372/1990 Zb. v platnom znení obsahuje vedomú a nevedomú nedbanlivosť, pričom z hore citovanej právnej úpravy danej zákonom č. 190/2003 Z. z. a zákonom č. 372/1990 Zb. v platnom znení vyplýva možnosť správneho orgánu vyvodiť zodpovednosť za priestupok aj v prípade zavinenia z tzv. nevedomej nedbanlivosti. 29. Žalobkyňa v podanej žalobe ďalej namietala proporcionalitu uloženého trestu vo vzťahu k priestupku, za ktorý bola uznaná za vinnú, pričom namietala výšku uloženej pokuty v sume 200.- eur. K uvedenej námietke súd uvádza, že správny orgán prvého stupňa, ako aj odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí poukázali na to, že sankciu vo forme pokuty ukladali žalobkyni podľa § 12 odsek 1 zákona o priestupkoch, keď pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadali na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa (žalobkyne). 30. Správy súd však pripomína, že pod pojmom „prihliadne na osobu páchateľa“ (uvedený v dikcii ustanovenia § 12 odsek 1 zákona o priestupkoch) sa rozumie napríklad postoj páchateľa k priestupku, osobné vlastnosti páchateľa, vek, skutočnosť, že ide o osobu, ktorá doposiaľ nebola postihnutá za spáchanie priestupku, ale i majetkové pomery. 31. Správne orgány však nedostatočným spôsobom vysvetlili, prečo ukladali pokutu v sume 200.- eur, pretože jednak neuviedli konkrétne a právne relevantné dôvody, ktoré ich viedli k uloženiu sankcie žalobkyni, následkom čoho v rozhodnutiach správnych orgánov absentoval dostatok dôvodov, prečo tak v prejednávanej veci učinili. Nestačí len poukázať na dôkazy, z ktorých správne orgány vychádzali, ale tieto je potrebné aj vyhodnotiť. Konzekvenciou uvedeného postupu je arbitrárnosť rozhodnutí správnych orgánov, čo bolo zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a súčasne jeho vrátenie na ďalšie konanie. 32. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, správne orgány sa dôslednejšie nezaoberali námietkou žalobkyne, ktorá opakovane zdôrazňovala, že je v zlej sociálnej situácií (nezamestnaná, bez príjmu a dávok v hmotnej núdzi, manžel dôchodca), čím nevykonali dostatočné dokazovanie týkajúce sa majetkových a osobných pomerov žalobkyne, napríklad nevyžiadali si od nej potvrdenie, že nie je poberateľkou podpory v nezamestnanosti, resp. dávok v hmotnej núdzi, alebo potvrdenie preukazujúce poberanie sociálnych dávok (napríklad dávky v hmotnej núdzi, dávka v nezamestnanosti a podobne), ale i to, že manžel ju živí, aký je jeho príjem. V dôsledku uvádzaných skutočností potom uložili pokutu v sume 200,- eur i napriek tomu, že nemali k dispozícií vyššie uvedené dôkazy o sociálnych pomeroch žalobkyne. 33. Okrem toho, v prejednávanom prípade žalobkyňa priznala svoju vinu, oľutovala svoje konanie, vysvetlila dôvody, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu, čím vyjadrila svoj kritický postoj k vlastnému zlyhaniu, a prejavila presvedčenie, že v budúcnosti sa už nebude takéto konanie opakovať, čo však správne orgány „neocenili“, keďže nepovažovali priznanie a oľutovanie skutku (skutkov) za významnú poľahčujúcu okolnosť, ktorá má svoj význam pri ukladaní druhu a výmery sankcie. V takejto situácií však bolo povinnosťou správnych orgánov zohľadniť žalobkyninu kritickú sebareflexiu, ako aj skutočnosť, že nemuseli vykonať rozsiahle dokazovanie o vine za spáchaný skutok, pre ktorý bola uznaná za vinnú, čím im žalobkyňa podstatne pomohla skrátiť prejednávanie skutku pred správnym orgánom. 34. Navyše, vzhľadom na vymedzenie zákonného pojmu správne trestanie vymedzené v ustanovení § 194 ods. 1 SSP je zrejmé, že základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku a základné zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona je povinný správny súd používať vo veciach správneho trestania bez ohľadu na zákonnú kategorizáciu správnych deliktov. Správny súdny poriadok totiž za správne delikty považuje priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty, pre ktoré v § 71 ods. 1 zaviedol legislatívnu skratku „správny delikt“. 35. V administratívnom trestaní treba rešpektovať Odporúčanie výboru ministrov [Rady Európy (91)] z 13.02.1991 (relative aux sanctions administratives), podľa ktorého pre ukladanie administratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných s tým, že správny (administratívny) postih protiprávneho chovania možno uplatniť len v primeranej lehote. Keďže administratívne trestanie má aj podľa štrasburskej judikatúry trestnoprávny charakter, treba vychádzať z Ústavy Slovenskej republiky (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX. mája XXXX, sp. zn. 5Sžf/85/2011). 36. Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13.02.1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu, ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno - právnymi princípmi (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2012, sp. zn. 5Sžf/85/2011). 37. Základné zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona a základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré musí správny súd aplikovať podľa § 194 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, sú však podskupinami zásad trestného práva, s ktorými súvisia a z ktorých vychádzajú. Teória trestného práva v súvislosti s platnou právnou úpravou hovorí, že medzi základné zásady ukladania trestov (sankcii) patrí okrem iných aj zásada personality trestu, zásada humánnosti trestu a zásada spravodlivosti trestu. 38. V predmetnom prípade však, podľa názoru správneho súdu, došlo k porušeniu všetkých vyššie citovaných základných zásad, podľa ktorých sa ukladala sankcia žalobkyni v priestupkovom konaní. V prvom rade súd pripomína správnemu orgánu, že zo zásady personality trestu (§ 34 odsek 3 Trestného zákona) vyplýva, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Inak povedané, ujma na právach (v prejednávanom prípade na majetkových) sa nesmie citeľne dotýkať sociálnych a ekonomických väzieb žalobcu, teda jeho rodiny (napríklad aj manžela). Zo zásady humánnosti trestu (čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ako aj zo zásady humanizmu rezultuje zákaz neprimeranej sankcie, predovšetkým ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerov u páchateľa. S uvedenou zásadou úzkou súvisí požiadavka primeranosti trestu z hľadiska jeho druhu a výmery, pretože trest (obdobne potom aj sankcia - pokuta) nemá spôsobovať páchateľovi vyššiu ujmu, než je potrebné na dosiahnutie účelu, na ktorý bola uložená. Napokon, zo zásady spravodlivosti trestu vyplýva, že táto je primárne prepojená so závažnosťou spáchaného trestného činu. 39. Naviac je potrené poukázať na pochybenie správneho orgánu prvého stupňa spočívajúce v tom, že posledné pojednávanie o priestupku sa malo konať dňa XX. XX. XXXX, kedy správny orgán i vyhlásil rozhodnutie, ako to vyplýva zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa XX. XX. XXXX. Prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. G.-NR-G dňa XX. XX. XXXX, ktorým uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku, ale v tento deň sa nekonalo pojednávanie o priestupku. Vzhľadom na obligatórnosť ústneho pojednávania je povinnosťou správneho orgánu rozhodnúť v deň konania ústneho pojednávania (čo v tomto prípade i bolo vyhlásené rozhodnutie), avšak nie je zrejmé, z akého dôvodu je na písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedený iný dátum (XX. XX. XXXX), ako ten, kedy bolo rozhodnutie vyhlásené (XX. XX. XXXX). Uvedené znamená, že pokiaľ sa ústne pojednávanie konalo dňa XX. XX. XXXX (kedy bol nariadený termín pojednávania a bolo vyhlásené rozhodnutie), rozhodnutie správneho orgánu nemôže byť datované dňom XX. XX. XXXX, kedy sa ústne pojednávanie nekonalo a ani účastníci konania neboli predvolaní, resp. v spise o tom nie je žiadny záznam. 40. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, aby o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa XX. XX. XXXX opätovne rozhodol, pričom je povinný rešpektovať právny názor súdu a to najmä vo vzťahu k riadnemu zdôvodneniu výšky uloženej sankcie. 41. Správny orgán v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom súdu (§ 191 odsek 6 SSP) bude povinný sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobkyne a doplniť dokazovanie v zhora naznačenom smere, nakoľko len tak môžu byť dodržané základné princípy a zásady administratívneho trestania. Rovnako sa vysporiada s tou skutočnosťou, že medzičasom žalobkyňa zbraň našla a odovzdala do úschovy policajnému zboru, čo síce nemá vplyv na jej zodpovednosť za spáchaný skutok (ako je uvedené vyššie), ale môže mať vplyv (aj by mal mať) na výšku sankcie zaň uloženú. Pokiaľ po opätovnom posúdení všetkých okolností prípadu a dôkazov dospeje správny orgán opätovne k záveru, že žalobkyňa sa dopustila priestupku, bude jeho povinnosťou uložiť sankciu zodpovedajúcu vykonanému dokazovaniu o majetkových a osobných pomeroch žalobkyne pri dodržaní základných zásad trestania, vzťahujúcich sa na trestné konanie (analogicky aj na priestupkové konanie). 42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobe vyhovel), priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, a to podľa ustanovenia § 167 odsek 1 SSP. Podľa § 175 odsek 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.