Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11CoE/275/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615207657 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4615207657.4 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: R. H., nar. XX. XX. XXXX, P. - I., prechodne bytom Y. A. XXXX/X, P. - I., o vymoženie 882,12 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8Er/677/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 27163/2015, o odvolaní spoločnosti Fridrich Paľko, s.r.o. zo dňa 26. 09. 2017 proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Er/677/2015-69 zo dňa 11. 09. 2017, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie podané advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o. zo dňa 26. 09. 2017 o d m i e t a . Odvolací súd návrhy spoločnosti Fridrich Paľko, s.r.o. zo dňa 26. 09. 2017 na prerušenie exekučného konania o d m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu nevyhnutných trov exekúcie voči oprávnenému. Povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovenia § 9a ods. 1, § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 2, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 prvej vety a § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanovení § 161 ods. 1, 2, § 230, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“). 3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 01. 06. 2009 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. pod sp. zn. SR 02879/09. 4. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 8Er/677/2015-20 zo dňa 24.11.2015 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 11CoE/27/2017-54 zo dňa 19. 04. 2017 odvolaním napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že vo veci vedenej na exekučnom súde pod sp. zn. 8Er/677/2015 súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 11Er/461/2009-18 zo dňa 03. 09. 2012 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 15CoE/429/2013-43 zo dňa 14. 01. 2014), keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Uvedeným uznesením o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule a uplatnený v exekučnom konaní, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, čo znamená, že ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd prezentoval právny názor, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 03. 09. 2012 (vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie) vo veci vedenej pod sp. zn. 11Er/461/2009 založili prekážku res iudicatae vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 8Er/677/2015, čo súd prvej inštancie opomenul, a preto pochybil. 5. Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11Er/461/2009 súd prvej inštancie zistil, že na Okresnom súde Topoľčany dňa 26. 08. 2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému: R. H., nar. XX. XX. XXXX, o vymoženie 882,12 Eur na základe exekučného titulu, a to rozsudku vydaného dňa 01. 06. 2009 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. pod sp. zn. SR 02879/09. V exekučnej veci pod sp. zn. 11Er/461/2009 súd prvej inštancie uznesením č.k. 11Er/461/2009 - 18 zo dňa 03. 09. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 15CoE/429/2013 - 43 zo dňa 14. 01. 2014 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. pod sp. zn. SR 02879/09 zo dňa 01. 06. 2009 je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po vydanie rozhodcovského rozsudku je prejavom zneužitia práv dodávateľa - oprávneného, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy a výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa rozhodcovskej doložky považoval súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa. 6. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetné exekučné konanie pod sp. zn. 8Er/677/2015 sa začalo dňa 22.03.2015, kedy bol u súdneho exekútora spísaný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 18.08.2015 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 01. 06. 2009 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., Bratislava, pod sp. zn. SR 02879/09. 7. Podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, skúma súd z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť vzhľadom na ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 CSP. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 230 CSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 8. Súd prvej inštancie zistil, že medzi rovnakými účastníkmi bolo už v minulosti vedené exekučné konanie (sp. zn. 11Er/461/2009) pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., Bratislava, pod sp. zn. SR 02879/09 zo dňa 01. 06. 2009, právoplatným dňa 15. 06. 2009 a vykonateľným dňa 18. 06. 2009. Toto exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvej inštancie č. k. 11Er/461/2009-18 zo dňa 03. 09. 2012 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 15CoE/429/2013-43 zo dňa 14. 01. 2014), ktorým bola exekúcia zastavená. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku res iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania. 9. Nakoľko exekučné konanie v tejto istej veci vedenej pod sp. zn. 8Er/677/2015 už v minulosti prebiehalo pod sp. zn. 11Er/461/2009, ktorého podkladom bol ten istý exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. pod sp. zn. SR 02879/09 zo dňa 01. 06. 2009, pričom toto exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu neprijateľnosti podmienok, má súd prvej inštancie za to, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania. 10. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi nárok na náhradu nevyhnutných trov exekúcie priznal voči oprávnenému s tým, že o výške náhrady trov exekúcie rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 256 Civilného sporového poriadku tak, že povinný nemá právo na náhradu trov konania, pretože povinnému dosiaľ žiadne trovy konania nevznikli, a ani zo súdneho spisu súd prvej inštancie nemal preukázané vynaloženie nejakých trov zo strany povinného. 11. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie zo dňa 26. 09. 2017 spoločnosť Fridrich Paľko, s. r. o. 12. Odvolateľ namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, judikatúru Súdneho dvora EÚ, rozhodnutia európskych súdov a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Bratislave. Mal za to, že všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 zákona o rozhodcovskom konaní, avšak ak nedôjde k včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok obsiahnutých v týchto ustanoveniach, zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci zrealizovaním úplného judiciálneho procesu. Nerešpektovaním vyššie uvedeného by teda mohlo dôjsť k tomu, že úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní by stratil vplyvom nahradenia opraveného procesu indikovaného v ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní revíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Exekučný súd nebol povinný skúmať to, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi z dôvodu, že v čase vydania rozhodnutia bola Slovenská republika právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak však žalovaný (dlžník) takto nepostupoval, nemožno za súčasného právneho stavu zvrátiť rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní pred exekučným súdom, nakoľko exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a naprávať pasivitu účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Uviedol tiež, že súd nehodlá akceptovať ním uvedenú interpretáciu, navrhol, aby súd konanie podľa § 162 ods. 1, písm. c/ CSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky, ktorých znenie uviedol vo svojom podaní. V ďalšej časti svojho podania uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Poukázal na ust. čl. 12 ods. 2 Ústavy SR a čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré je potrebné aplikovať tam, kde je porušovaná rovnosť pri výkone a ochrane ľudských práv, t. j. i v predmetnej veci, pretože sa domnieval, že v konaní pred exekučným súdom mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne, ako s dlžníkom. Mal za to, že exekučný súd napadnutým uznesením vylúčil akúkoľvek možnosť podať opravný prostriedok vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a jej rozporu s dobrými mravmi, uviedol, že exekučný súd bol v zmysle § 45 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom bolo v súlade s dobrými mravmi, a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Dodal, že právny poriadok SR neumožňuje exekučnému súdu skúmať otázku platnosti rozhodcovskej doložky, avšak ak by odvolací súd i napriek tomu usúdil, že bol oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, oprávnený mal za to, že táto je platná. Podľa názoru oprávneného nebolo možné posúdiť zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, z dôvodu, že oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (VPPÚ) v bode 19 sa účastníci konania dohodli, že sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Namietal i nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. i s bodom 6 VPPÚ, neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere, v zmysle ktorého, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má výlučne sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v tom prípade, ak poruší zmluvné podmienky (nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve o úvere). Uviedol, že výška úrokov z omeškania 0,25 % denne nie je neprimeraná a ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver povinnému a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Z uvedeného dôvodu, ako i s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, si účastníci dohodli úroky z omeškania a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. V súvislosti s dohodnutým úrokom z omeškania poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a rozhodnutie NS SR č. k. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21. 12. 2004, ako aj na ďalšie rozhodnutia NS SR, v ktorých sa najvyšší súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska dobrých mravov, pričom zdôraznil, že nie je možné sa zo strany odporcov odvolávať na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka, mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, a to povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. V súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru uviedol, že v zmysle ust. § 499 Obchodného zákonníka si mohol dojednať odplatu - v tomto prípade príslušný poplatok, ktorý pozostával v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V závere svojho odvolania k poplatku za zasielanie upomienok uviedol, že v zmysle bodu 4 VPPÚ sa povinný zaviazal uhradiť oprávnenému za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia zmluvných podmienok sumu 1,99 eur ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej. Zdôraznil, že v predmetnej veci exekučný súd vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie, t. j. exekučný súd nezistil žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Súd môže podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dbajúc na existenciu ust. § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Zdôraznil tiež, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. 13. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Súd prvej inštancie podaním zo dňa 13. 11. 2017 žiadal oprávneného o predloženie plnej moci pre spoločnosť (Fridrich Paľko, s. r .o.), ktorá v jeho mene podala odvolanie zo dňa 26. 09. 2017. Oprávnený na žiadosť súdu prvej inštancie nereagoval a rovnako tak nereagovala spoločnosť Fridrich Paľko, s.r.o., ktorú súd v podaní zo dňa 02.10. 2017 požiadal o zaslanie plnej moci na zastupovanie oprávneného v exekučnom konaní. 15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. - ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že proti uzneseniu prvej inštancie zo dňa 11. 09. 2017 č.k. 8Er/677/2015-69 podala odvolanie v mene oprávneného spoločnosť Fridrich Paľko, s. r. o., ktorá nebola osobou oprávnenou na podanie odvolania, preto bolo potrebné jej odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. b/ CSP. Pokiaľ ide o návrhy spoločnosti Fridrich Paľko, s.r.o. na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1, písm. b/ a c/ CSP (účinného od 01. 07. 2016), na podanie takéhoto návrhu nebola táto spoločnosť osobou oprávnenou, a preto súd návrhy na prerušenie konania odmietol. 16. Podľa § 37 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 17. Podľa § 89 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté. Podľa § 92 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili. Iným subjektom súd oznamuje skutočnosti podľa odseku 3 bezodkladne; účinky nastávajú dňom oznámenia súdom, ak im neboli tieto skutočnosti známe už skôr. Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak b/ bolo podané neoprávnenou osobou. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 18. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvej inštancie. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník konania môže brániť proti výsledku postupu a konania prvoinštančného súdu v riadnom opravnom konaní. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka konania ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady trov konania alebo naopak priznanie náhrady trov konania, atď.). K podaniu odvolania je teda oprávnený len ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvej inštancie spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia jeho práv a povinností. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného podaného návrhu účastníka urobeného vo veci samej, a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich obsah a rozsah. Možnosť ujmy existuje vtedy, ak nebolo návrhu účastníka konania vyhovené úplne alebo z časti, súd prekročil návrh účastníka (ultra petitum) a prisúdil viac, než čoho sa účastník domáhal alebo súd prisúdil účastníkovi konania niečo iné, než čoho sa domáhal. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Nestačí však, keď sa ujma len tvrdí, musí aj skutočne existovať, pričom je nezávislá od správnosti alebo nesprávnosti vydaného rozhodnutia. 19. V podanom odvolaní zo dňa 26. 09. 2017 bol ako oprávnený uvedený POHOTOVOSŤ, s.r.o., zastúpený právnym zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o. a je podpísané doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., konateľom spoločnosti. Súd prvej inštancie vyzval výzvou zo dňa 13. 11. 2017 oprávneného na predloženie plnej moci na jeho zastupovanie v odvolacom konaní, ktoré bolo udelené advokátskej kancelárii Fridrich Paľko, s.r.o.. Oprávnený v lehote určenej súdom nereagoval a plnomocenstvo udelené advokátskej kancelárii Fridrichovi Paľkovi, s.r.o. nepredložil. 20. V zmysle ustanovenia § 359 CSP (ktorý sa podľa ust. § 9a Exekučného poriadku primerane použije i na konanie podľa Exekučného poriadku), odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V exekučnom konaní, o aké ide aj v predmetnej právnej veci, sú účastníkmi konania oprávnený a povinný, a v prípade, že súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania i poverený súdny exekútor (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Len uvedené osoby sú oprávnené podať proti rozhodnutiam vydaným súdom v exekučnom konaní (ak sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky) odvolanie, pričom tak môžu urobiť samostatne, teda môžu konať samostatne, resp. sa môžu dať v konaní zastúpiť. 21. Spoločnosť Fridrich Paľko, s.r.o. (ktorá podala v predmetnej veci odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 11. 09. 2017, pričom uviedla, že odvolanie podáva ako právny zástupca oprávneného) nepreukázala, že je oprávnená v tejto exekučnej veci zastupovať oprávneného, a neurobil tak ani samotný oprávnený, ktorý na výzvu súdu o predloženie plnej moci advokátskej kancelárii Fridrich Paľko, s.r.o. nereagoval. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že advokátska spoločnosť Fridrich Paľko, s.r.o. nie je osobou oprávnenou podať odvolanie v mene oprávneného, lebo tento ju na takýto úkon nesplnomocnil. Na základe vyššie uvedeného potom odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie advokátskej kancelárie Fridrich Paľko, s.r.o. proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11. 09. 2017 nie je odvolaním účastníka exekučného konania a ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, ktoré bolo potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. b/ CSP. 22. Súd rozhodol i o podaných návrhoch advokátskej kancelárie Fridrich Paľko, s.r.o. na prerušenie konania tak, že tieto návrhy odmietol z dôvodu, že boli podané osobou, ktorá nebola oprávnená takéto návrhy podať (nebola účastníkom konania) a nebola ani oprávneným splnomocnená na podanie takýchto návrhov. Podať návrh na prerušenie konania mohli len účastníci konania podľa § 163 ods. 1 CSP, t. j. v čase podania predmetných návrhov na prerušenie konania). 23. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.