Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 5CoP/39/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416204633 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416204633.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka vo veci starostlivosti súdu o mal. B. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: W.. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J., F. XXXX/X a S. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X., S. XX, t. č. L. X., L. XX, zastúpená Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, zastúpená JUDr. Tatianou Timoranskou, IČO: 36 813 401, o návrhu otca na zníženie výživného a na zmenu úpravy styku s mal. B. T. K. a o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. mája 2018 č. k. 11P/92/2016-279, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o výživnom m e n í tak, že otec W.. T. K. je povinný platiť na výživu maloletého dieťaťa B. T. K., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné zo sumy 250 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, počnúc od 01.09.2017, ktoré bude povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky S. P. V.. II. Zročné výživné vzniklé zvýšením výživného za obdobie od 01.09.2017 do 30.09.2018 predstavuje sumu 650 eur, ktorú bude otec povinný zaplatiť k rukým matky maloletého dieťaťa v lehote do dvoch mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku. III. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletou m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou B. T. K. každú párnu sobotu v kalendárnom roku v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod., každý kalendárny rok počas letných školských prázdnin v mesiaci júl od prvého pondelka v mesiaci júl od 09.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., v mesiaci august od prvého pondelka v mesiaci od 09.00 hod. do nasledujúcej nedele do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok na Veľký piatok od 09.00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 26.12 do 18.00 hod. s tým, že v stanovený čas si otec príde pre maloletú pred byt matky, ktorá mu maloletú na styk riadne pripraví a odovzdá a otec matke dieťa vráti v stanovenom termíne pred bytom matky. Tým dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21.05.2012 č. k. 16P/123/2011-103 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 26.10.2012 č. k. 5CoP/46/2012-152 v časti výroku o úprave styku. IV. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o povinnosti matky informovať otca m e n í tak, že matke ukladá povinnosť písomne alebo elektronickou formou informovať otca každý prvý pondelok v mesiaci o školských, mimoškolských aktivitách, prospechu, zdravotnom stave a všetkých podstatných veciach týkajúcich sa maloletej B. T. K.. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 11.05.2018 č. k. 11P/92/2016-279 pri právnom posúdení podľa § 24 ods. 5, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine zaviazal prispievať otca na výživu mal. B. T. K., nar. XX.XX.XXXX (jeho dcéry) sumou 250 eur mesačne, počnúc od 01.05.2018, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca do rúk matky. 2. Súd návrh otca na zníženie výživného na jeho mal. dcéru, ako nedôvodný zamietol. 3. Taktiež, ako nedôvodný zamietol prvoinštančný súd aj návrh otca ohľadne zmeny úpravy styku s mal. B. T. K.. 4. Zároveň súd v rámci výroku svojho rozsudku zo dňa 11.05.2018 č. k. 11P/92/2016-279 uložil matke povinnosť informovať otca pravidelne, každý párny týždeň v sobotu pri odovzdávaní maloletej otcovi, tohto informovať o zdravotnom stave maloletej, jej výchovno - vzdelávacích výsledkoch, školských akciách a všetkých podstatných veciach týkajúcich sa tohto dieťaťa. 5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 6. Pokiaľ ide o rozhodnutie prvoinštančného súdu ohľadne zvýšenia vyživovacej povinnosti otcovi zo sumy pôvodne určených 200 eur mesačne na súčasne zvýšených 250 eur mesačne (od 01.05.2018), tak súd prvej inštancie vzhľadom na nastalú zmenu pomerov, či už na strane maloletej alebo jej rodičov výživné v sume 250 eur mesačne považoval za postačujúce k uspokojeniu odôvodnených potrieb sedemročného dieťaťa, ktoré od 01.09.2017 začalo navštevovať prvý ročník základnej školy. Mal B. T. je liečená pre atopický ekzém a respiračné infekty. Otec v čase predchádzajúcej úpravy výživného (v r. 2012) dosahoval netto mesačný príjem v sume 1.190,25 eura (od decembra 2010 do novembra 2011) a v sume 1.748,70 eura od decembra 2011 do apríla 2012. V súčasnej dobe otec dosahuje netto mesačný príjem 1.341 eur. Matka je naďalej nezamestnaná, pričom mesačne si ako kaderníčka dokáže zarobiť cca 200 eur mesačne. V období od 29.12.2015 do 18.07.2017 bola matka evidovaná ako osoba celodenne sa starajúca o mal. B. T., na ktorú poberá rodinné prídavky 23,68 eura. Ani jednému z rodičov neubudla a ani nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. 7. Vzhľadom na čiastočné zníženie príjmu otca v porovnaní s r. 2012, kedy otec vykonával prácu profesionálneho vojaka v zahraničnej misii, súd nevzhliadol dôvod k tomu, aby otec na osobitný účet zasielal sporiacu časť výživného v prospech maloletej v sume 50 eur, popri výživnom v sume 200 eur mesačne k rukám matky. Matka takisto požadovala vo svojom návrhu na zvýšenie výživného zrušenie sporiacej časti v sume 50 eur. Tým, že súd prvej inštancie zrušil sporiacu časť výživného v sume 50 eur mesačne pre mal. B. T. a zároveň zvýšil výživné otcovi zo sumy 200 eur na sumu 250 eur mesačne od 01.05.2018, spôsobil vlastne to, že otec aj pri skonštatovanej zmene pomerov súdom v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného je naďalej povinný platiť výživné v sume 250 eur mesačne, t. j. v tej istej výške ako v období pred 01.05.2018, pretože vtedy platil bežné výživné 200 eur mesačne + príspevok na tvorbu úspor 50 eur mesačne. 8. Vzhľadom na uvedené zvýšenie výživného otcovi, súd uviedol, že návrh matky na zvýšenie výživného považoval iba za čiastočne dôvodný a to po sumu 250 eur zvýšeného výživného od 01.05.2018 otcovi. Pokiaľ ide o otcom uplatnený návrh na zníženie výživného na sumu 130 eur mesačne v prípade mal. B. tak tento návrh súd prvej inštancie ako nedôvodný úplne zamietol. 9. Súd prvej inštancie ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol aj návrh otca na zmenu úpravy styku s jeho dcérou, t. j. mal. B. T., nakoľko vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že stretávanie otca s jeho mal. dcérou už viac mesiacov neprebieha vôbec podľa rozsudku, pretože otec sa na styk viackrát nedostavil. S poukazom na nezáujem zo strany otca, nie je v záujme maloletej, aby jej styk s otcom prebiehal bez prítomnosti matky, resp. s prespaním u otca v J. J.. Podľa názoru súdu je najmä v záujme maloletej, aby si vytvorila riadny vzťah s otcom, aby sa s týmto stretávala počas celého dňa, ako to má otec aj keď v prítomnosti matky právoplatne upravené, a až následne po vybudovaní riadneho vzťahu s otcom by sa maloletá s týmto mohla stretávať bez prítomnosti matky, resp. aj počas víkendov a prázdnin. Rodičia by si mali uvedomiť, že pri realizácii styku otca v dôsledku ich deštruktívnej komunikácie navzájom ubližujú predovšetkým ich spoločnému dieťaťu. Vzhľadom k uvedenému, súd prvej inštancie aj v tejto časti, ako nedôvodný zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s mal. B. T.. 10. Pokiaľ ide o otcom uplatnený návrh ohľadne uloženia povinnosti matke pravidelne ho informovať o podstatných veciach vo vzťahu k maloletej, tak súd prvej inštancie v tomto smere podanému návrhu vyhovel a matke počas každého párneho týždňa v súvislosti s odovzdávaním maloletej na styk s otcom, uložil povinnosť informovať otca o zdravotnom stave dieťaťa, jeho výchovno - vzdelávacích výsledkoch, školských akciách, ako aj všetkých podstatných veciach týkajúcich sa mal. B. T.. 11. Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku, ktorým bol upravený rozsah vyživovacej povinnosti otca voči mal. B. T. K. podala včas odvolanie matka navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok OS Nové Zámky zo dňa 11.05.2018 sp. zn. 11P/92/2016-279 v napadnutom výroku o výživnom zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. B. T. K., nar. XX.XX.XXXX vo výške 450 eur mesačne od 12.12.2016, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec v porovnaní s výdavkami dosahuje také príjmy, že jeho životná úroveň je neporovnateľná so životnou úrovňou ich mal. dcéry. Po zaplatení výživného v sume 250 eur mesačne, otcovi zostane na vlastnú potrebu viac finančných prostriedkov, ako má matka spolu s mal. B. T.. Otec okrem svojho stáleho netto príjmu si má možnosť privyrobiť na športových súťažiach, pričom nejde o zanedbateľné sumy. V priebehu konania, ako matka preukázala zvýšené náklady v súvislosti so zabezpečením liečby atopického ekz1ému. Okrem špeciálnych výdavkov je potrebné zohľadniť každodennú potrebu stravovania maloletej, jej šatenia, starostlivosti o hygienu, čistotu a ostatné základné potreby dieťaťa. 12. Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním aj otec, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby vydal uznesenie, ktorým mu bude upravený styk s mal. B. T. K., nar. XX.XX.XXXX počas každého párneho víkendu od piatku od 18.00 hod., do nedele do 18.00 hod., každoročne počas letných prázdnin dva týždne v mesiaci júl od prvého júlového pondelka od 8.00 hod. do tretej júlovej nedele do 18.00 hod. a dva týždne v mesiaci august od prvého augustového pondelka od 8.00 hod., do tretej augustovej nedele do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý párny rok od Veľkého piatka od 8.00 hod., do Veľkonočného pondelka do 18.00 hod. a počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24. decembra od 8.00 hod, do 6. januára nasledujúceho roka do 18.00 hod. Otec má právo stretávať sa so svojou mal. dcérou v neprítomnosti matky, pričom maloletú matka odovzdá otcovi v dohodnutom termíne a v mieste jej bydliska a otec maloletú odovzdá matke v dohodnutom termíne v mieste trvalého bydliska dieťaťa. Zároveň žiadal uložiť povinnosť matke písomne každý pondelok v mesiaci mailom alebo poštou, informovať otca o aktivitách a prospechu mal. B. T. v škole o jej mimoškolských aktivitách a krúžkoch, ktoré navštevuje, o problémoch maloletej a na čo je potrebné sa zamerať pri výchove a vzdelávaní maloletej a takisto informovať v dostatočnom časovom predstihu otca o termíne a čase konania športových vystúpení a iných aktivít, ktoré dieťa absolvuje. 13. Je toho názoru, že ak by sa na druhý deň od podania jeho návrhu na súde losovalo kockou o jednotlivých bodoch na vrátnici OS Nové Zámky, tak rozsudok by nebol horší ako ten, ku ktorému dospel súd po 27 mesiacoch od podania návrhu. V napadnutej časti o úprave jeho styku s maloletou je rozsudok súdu prvej inštancie v rozpore s § 36 ods. 1 a § 24 ods. 4 Zák. o rodine, čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a čl. 7, 8, 29 bod 1, čl. 9 bod 3 a čl. 18 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Súd svojim autoritatívnym rozhodnutím obmedzil zákonom garantované právo otca na styk s dcérou a zároveň odňal mal. dcére možnosť na plnohodnotnú starostlivosť a výchovu zo strany obidvoch rodičov. Právo na styk rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu z rodičov, ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti. Toto právo je garantované Ústavou SR, Zák. o rodine a Dohovorom o právach dieťaťa. Je si vedomý toho, že ich dcére ako rodičia poskytnú oveľa lepšiu výchovnú starostlivosť oddelene a to každý vo vlastnom prostredí a domácnosti. Jeho rozchod s matkou žiadnym spôsobom neovplyvnil pozitívny a citový vzťah k maloletej, ktorá je pre otca absolútnou prioritou. Preto trvá na realizácii všetkých práv a zároveň aj povinností, ktoré mu voči mal. dcére plynú z pozície jej rodiča. S dcérou mal dobrý vzťah, navštevovali ZOO, rôzne farmy a aj otcove triatlonové preteky. Matka pri stretnutiach s maloletou často vyvolávala hádky, stres a napätie. Neumožňovala otcovi stretnutie s dcérou bez jej prítomnosti, čím by sa predišlo konfliktom. Odmietala návrhy na stretnutie s mediátorom. Žiadal aj sociálnu kurátorku o prítomnosť na stretnutiach s tým, že jej bude refundovať mzdu, ale všetko neúspešne. Asi 4 roky pracoval s deťmi na čiastočný pracovný úväzok, ako inštruktor plávania. Zo správy z poradensko - psychologického procesu zo dňa 05.10.2017 vyplýva, že mal. B. T. pozitívne popisuje zážitky s matkou ako aj otcom. V spontánnej interakcii s otcom bola viditeľná pozitívna reakcia maloletej. Takisto aj zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 03.11.2016 vyplýva, že maloletá spontánne uviedla, že otec ju navštevuje, chodili spolu na koníky, zmrzlinu a hrajú sa. Z vyjadrenia mal. B. T. je zrejmé, že obidvoch rodičov má rada, ale k ocinovi ísť nechce, vyhovuje jej keď tento za ňou príde do L. X.. Dieťa je však pod obrovským emočným tlakom matky. Na základe incidentu, ktorý sa uskutočnil dňa 25.03.2017 medzi rodičmi v súvislosti s realizáciou styku otca s mal. B. T., pri ktorom bol nútený zasahovať službukonajúci sociálny kurátor v sprievode polície, sa otec rozhodol prerušiť styk s dcérou, aby nebola vystavovaná extrémnemu emočnému tlaku, a to až do definitívneho rozhodnutia súdu. Za situácie, že jeho styk s maloletou je naďalej obmedzený za prítomnosti matky, táto má aj naďalej priestor, aby znemožnila otcovi vytvoriť si k dcére plnohodnotný citový vzťah, ktorý je v súčasnosti, ale aj v budúcnosti, nevyhnutný k tomu, aby sa o dcéru mohol starať a tráviť s ňou aj voľný čas. Súd obmedzil jeho styk s maloletou aj tým, že mu odňal možnosť výberu miesta, kde bude styk prebiehať, pretože rozhodol v tom smere, že s maloletou môže tráviť čas iba v mieste jej trvalého bydliska, resp. trvalého bydliska matky. Má umožnené stretávanie sa s maloletou iba v rozsahu 4 dní za mesiac, každý deň 8 hodín, čo považuje za nedostatočné. Napadnutý rozsudok v časti úpravy styku závažným spôsobom obmedzil jeho rodičovské práva bez akéhokoľvek odôvodnenia, pričom je nielen neústavný a nezákonný pre rozpor so Zák. o rodine, Ústavou SR a Dohovorom o právach dieťaťa, ale aj arbitrárny pre jeho nepreskúmateľnosť a nedostatok odôvodnenia. 14. V súlade s ust. § 28 ods. 1, 2, § 24 ods. 5 a § 35 Zák. o rodine žiadal o uloženie povinnosti matke jedenkrát v mesiaci informovať otca písomnou formou o podstatných náležitostiach týkajúcich sa mal. B. T., pričom ak by sa táto povinnosť matky mala realizovať ústne, t. j. tak ako určil súd v napadnutom rozsudku, tak je to problematické a môže to byť zdrojom ďalších konfliktov medzi rodičmi. 15. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že jeho netto mesačný príjem, ktorý v konaní preukázal je 1341,91 eura. Žiadne príjmy zo športovania nemá, pričom nemá profesionálnu licenciu a viac ako jeden rok neštartoval na žiadnej súťaži. Ministerstvo spravodlivosti ČR vydalo odporúčajúcu tabuľku pre stanovenie výšky výživného, z ktorej vyplýva, že výživné v jeho prípade by sa malo pohybovať v rozmedzí od 174 do 228 eur. S poukazom na uvedené žiada vydať uznesenie, ktorým bude zaviazaný k plateniu výživného na maloletú v sume 230 eur mesačne, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca do rúk matky. 16. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že je toho názoru, že nie sú splnené podmienky pre zmenu úpravy styku otca s maloletou, pretože medzi otcom a dcérou sa zatiaľ nevytvorila taká väzba, ktorá by umožňovala styk v takom rozsahu, ako navrhuje otec. Maloletá je vychovávaná výlučne matkou, na ktorú je aj výrazne citovo naviazaná. Nevhodné a povýšenecké správanie otca voči matke bolo zrejmé aj z jeho vystupovania na pojednávaní, kde sa správal aj v prítomnosti sudkyne arogantne voči matke. Vzhľadom k uvedenému žiada napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie okrem výživného, kde sama podala odvolanie, potvrdiť v plnom rozsahu. 17. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že odvolaciemu súdu navrhuje, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu. Vzhľadom k tomu, že otec sa s mal. dcérou nestretával niekoľko mesiacov, nebolo by v jej záujme, aby s otcom strávila celý víkend aj s prespaním, keďže dieťa nebolo na styku s otcom nikdy bez matky. Doposiaľ súdom stanovený rozsah styku otca s maloletou je podľa kolízneho opatrovníka v súčasnej dobe primeraný a zároveň aj v záujme maloletej. 18. Otec v písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že dôvod nestretávania sa s dcéru popísal v odvolaní proti rozsudku. Svoj postup v tomto smere konzultoval s detským psychológom, pretože sociálna kurátorka a ani jej nadriadená mu nevedeli odpovedať na otázku, či za daných okolností je vhodné, aby sa stretával s dcérou za prítomnosti matky. 19. V písomnom vyjadrení k písomnému vyjadreniu matky, otec uviedol, že matka ho veľakrát verbálne aj neverbálne napádala pred dcérou. Na uvedené správanie otca, ktoré si matka spolu s jej právnou zástupkyňou vysvetľujú ako arogantné, vôbec nereagoval. Momentálne je maloletá psychicky manipulovaná a citovo vydieraná, čo má za následok ochladnutie ich vzťahov. 20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaniami obidvoch rodičov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), následne dospejúc k záveru o čiastočnej opodstatnenosti, tak podaného odvolania zo strany matky, ako aj otca. 21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku (CMP) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 5 veta prvá Zák. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. 22. V danom prípade odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie vzniklú zmenu pomerov, či už na strane mal. B. T. alebo na strane jej rodičov v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného (v r. 2012) vyhodnotil ohľadne zvýšenia výživného inak, čo sa po procesnej stránke prejavilo v zmene napadnutého rozsudku v časti o výživnom podľa § 388 CSP tak, že otcovi bolo zvýšené výživné na toto dieťa zo sumy 250 eur na sumu 300 eur s účinnosťou od 01.09.2017. Samotné zvýšenie výživného zo sumy 200 eur bežného výživného na sumu 250 eur bežného výživného mesačne od 01.05.2018 so súčasným zrušením tvorby úspor pre maloletú v sume 50 eur mesačne, nepovažoval odvolací súd za adekvátne zmene pomerov, ktorá nastala predovšetkým na strane maloletej, ktorá je v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného o šesť rokov staršia, pričom od 01.09.2017 začala navštevovať prvý ročník základnej školy. Dátum 01.09.2017 je práve tým medzníkom na strane maloletej a zároveň aj matky, od ktorého podstatne vzrástli celkové náklady matky na zabezpečenie komplexnej výchovy a výživy tohto dieťaťa aj s prihliadnutím práve na začiatok povinnej školskej dochádzky dieťaťa. V neposlednej rade je potrebné prihliadnuť aj na zdravotné problémy maloletej determinované atopickým ekzémom a opakujúcimi sa respiračnými infektami. Suma takto zvýšeného výživného otcovi spolu s rodinnými prídavkami 23,68 eura a výživné zo strany matky vyjadrené vo finančných prostriedkoch cca 100 eur mesačne, dáva v súčte sumu 423,68 eura, prirátajúc k tomu osobnú starostlivosť matky o dieťa, ktorá suma je podľa názoru odvolacieho súdu adekvátna k uspokojeniu odôvodnených potrieb sedemročného dieťaťa. 23. Pokiaľ ide o otca, tak tento bol podľa predchádzajúcej úpravy výživného z roku 2012 zaviazaný platiť na výživu svojej dcéry spolu sumou 250 eur mesačne, z čoho 200 eur tvorilo bežné výživné a päťdesiat eur mesačne k tomuto výživnému bola tvorba úspor. Súd prvej inštancie pri zrušení tvorby úspor otcovi v sume 50 eur mesačne, tomuto síce zvýšil bežné výživné na 250 eur mesačne v napadnutom rozsudku, avšak v prepočte suma, ktorá je poskytovaná otcom na výživu mal. B. T. zostala mesačne tá istá, t. j. 250 eur do 01.05.2018 200 eur bežné výživné + 50 eur sporiaca časť a po 01.05.2018 250 eur bežné výživné mesačne). K zvýšeniu výživného otcovi na súčasných 300 eur od nástupu maloletej do prvého ročníka základnej školy zrealizoval odvolací súd aj napriek tomu, že naposledy zistený netto príjem otca je 1341 eur (v r. 2017) zatiaľ, čo v r. 2012 do apríla, kedy bol otec ako vojak z povolania na zahraničnej misii, bol jeho netto príjem 1.748,70 eura. Z naposledy zistenej výšky netto príjmu, t. j. zo sumy 1.341 eur pri celkovo jednej vyživovacej povinnosti na strane otca, je totiž v jeho schopnostiach a možnostiach, aby bez ohrozenia vlastnej výživy prispieval na výživu svojej mal. dcéry sumou 300 eur mesačne, pretože každé maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zák. o rodine). 24. Pokiaľ ide o zročné výživné, tak jeho celkovú výšku za inkriminované obdobie (od 01.09.2017 do 30.09.2018) určil odvolací súd v sume 650 eur (13 mesiacov x 50 eur), ktoré výživné uložil povinnosť zaplatiť otcovi k rukým matky maloletého dieťaťa v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (§ 232 ods. 3 CSP). Zvýšenie výživného otcovi zo sumy 250 eur na sumu 300 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017 automaticky v sebe subsumuje zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného, ako aj zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného nad sumu 300 eur. Odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade neprichádza do úvahy rozhodovať o zvýšení, resp. určení výživného s poukazom na odporúčajúcu tabuľku, tak ako je to podľa otca zaužívané v Českej republike. 25. V časti výroku napadnutého rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh otca na ním navrhovanú zmenu rozsahu styku s mal. B. T., odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil v tom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti III. tohto rozsudku, majúc s poukazom na závery vykonaného dokazovania, vek maloletej a jej denný režim, za dôvodné, aby rozsah styku otca s jeho mal. dcérou v počiatočnom štádiu cca osem mesiacov prebiehal počas každej párnej soboty v kalendárnom roku od 9.00 hod., do 18.00 hod., bez prítomnosti matky a počínajúc uplynutím ôsmich mesiacov, t. j. od začiatku letných prázdnin tento styk prebiehal takisto bez prítomnosti matky, avšak už v dlhších časových intervaloch (ako sú uvedené vo výroku III. tohto rozsudku) aj s prespaním u otca. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah ustanovenia § 28 ods. 2 Zák. o rodine, podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, ktorí sú pri ich výkone povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. V danom prípade uvedené znamená, že rodičia majú navzájom určité rodičovské práva a povinnosti, pričom povinnosťou otca, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s matkou je aj platenie súdom určeného výživného na maloleté dieťa. Na druhej strane v zmysle platnosti zásady, že každému právu zodpovedá určitá povinnosť a naopak, otec má právo za predpokladu riadneho plnenia si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, čo v konaní spochybnené nebolo, podieľať sa aj na výchove svojho dieťaťa, pričom čiastočnou formou takejto výchovy zo strany otca je práve jeho styk s mal. B. Odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného súdu upustil od realizácie styku s dcérou za prítomnosti matky, pretože rozdielnosť pováh obidvoch rodičov a zo spisu rezultujúca eskalácia napätia medzi nimi počas deväť hodín súdom prvej inštancie určeného styku, určite nie je na prospech harmonického vývoja maloletej po psychickej stránke. Matka nemôže odôvodňovať nezáujem maloletej o styk s otcom len preto, že maloletá má strach zo svojho otca, pretože maloletá jednoznačne svojho otca pozná aj keď sa vo vzťahu voči nemu vo svojich vyjadreniach do určitej miery kontrolovala. Maloletá sa pred kolíznym opatrovníkom na oboch rodičov primerane vyjadrovala, pričom popisovala pozitívne zážitky s matkou aj s otcom, čo utvrdzuje odvolací súd v tom, že vie, kto je jej otec, pozná ho, a aj keď v určitých situáciách vyjadruje vo vzťahu k nemu určitý rešpekt. V prípade mal. B. T. je potrebné v súvislosti s ďalšou úpravou styku potrebné zohľadniť aj to, že dieťa zvládlo nástup do prvého ročníka základnej školy, kde sa takisto muselo aj za prispenia matky vysporiadať s novým a dovtedy neznámym kolektívom spolužiakov, ako aj pedagogických pracovníkov. Vychádzajúc z uvedeného bude predovšetkým na výchovnom pôsobení matky, aby v súvislosti s realizáciou styku maloletej s otcom bez jej prítomnosti dieťa na styk po psychickej stránke adekvátne pripravila a do určitej miery eliminovala túžbu maloletej byť neustále s ňou, pričom poukáže aj na dôležitú funkciu druhého rodiča (otca) v rámci jej výchovného procesu. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že styku otca s maloletou za prítomnosti obidvoch rodičov, t. j. aj matky bráni ich vzájomný konflikt prejavujúci sa v deštruktívnej komunikácii rodičov navzájom. Na druhej strane bude povinnosťou otca pri realizácii tohto styku v počiatočnej fáze bez prítomnosti matky, realizovať ho tak, aby čas styku s maloletou bol uskutočnený plnohodnotne podľa určitého programu so zabezpečením spokojnosti a bezpečnosti zo strany maloletej, bez akýchkoľvek náznakov, resp. invektív zameraných voči výchove, alebo osobe matky. Iba za predpokladu realizácie takto upraveného styku medzi otcom a jeho mal. dcérou, môže dôjsť v budúcnosti k postupnému rozšíreniu styku otca s maloletou v tom smere, že tento bude prebiehať aj s prespaním otca počas víkendov, školských prázdnin a vianočných sviatkov v tom rozsahu, ako je určené vo výroku III. napadnutého rozsudku. Odvolací súd záverom k uvedenému poznamenáva, že styk otca s mal. B. T. za aktívneho prispenia obidvoch rodičov v naznačenom smere, bude na prospech tohto dieťaťa, čo je vždy prvoradý záujem. 26. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil aj v napadnutej časti výroku o povinnosti matky informovať otca o podstatných náležitostiach vo vzťahu k mal. B. T. vo forme ústnej na formu písomnú alebo elektronickú s tým, že túto povinnosť špecifikovanú vo výroku IV. tohto rozsudku uložil matke počas každého prvého pondelku v mesiaci, pretože pri vzájomných stretnutiach oboch rodičov hrozí nebezpečenstvo ich vzájomného verbálneho konfliktu, ktoré by mohlo byť pravdepodobnejšie práve v súvislosti s podávaním takejto správy matkou otcovi v ústnej forme. 27. S prihliadnutím na tieto dôvody, odvolací súd o obidvoch podaných odvolaniach rodičov mal. B. T. P., ako o čiastočne dôvodných rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 28. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania v danom prípade rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 29. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).