KAUZIS.SKTestovací provoz
UznesenieKrajský súd Nitra22. 7. 2018plný textcitované 1×

Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/39/2018 z 22. 7. 2018

CitáciaUznesenie Krajského súdu Nitra z 22. júla 2018, sp. zn. 25Co/39/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4115228074.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/39/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115228074
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115228074.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcu: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. X. XXX, XXX XX F. X., zastúpeného: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo
námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Metodova Invest s.r.o., so sídlom
Metodova 1316/37, 949 01 Nitra, IČO: 48 171 905, zastúpenému: JUDr. Miroslav Belica, advokát so
sídlom Štefánikova trieda 79, 949 01 Nitra, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 21. februára 2017 č.k. 19C/498/2015-80 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 11. januára 2018 č.k. 19C/498/2015-156,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti
týkajúcej sa trov konania m e n í tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256
ods. 1 Civilného sporového poriadku. Konštatoval, že dňa 17.09.2015 bola doručená žaloba, ktorou
sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
území obce Lužianky. Podaním doručeným sudu dňa 07.10.2016 vzal žalobca žalobu v plnom rozsahu
späť a žiadal konanie zastaviť. Dôvodil tým, že v období po podaní žaloby došlo k podaniu protestu
prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 17.08.2015, č. V XXXX/
XXXX, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe zámennej
zmluvy. Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, v konaní č. V XXXX/XXXX protestu prokurátor
vyhovel rozhodnutím zo dňa 05.11.2015 č. UP 68/2015-8, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného
úrad Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 26.01.2016, č. UPo 24/2016-4/Br. Správny orgán
dospel k záveru, že vlastnícke právo nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra nehnuteľností
opätovne zapísal žalobcu ako vlastníka predmetných nehnuteľností. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej
zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu.
1.2. Za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán
na zastavení konania. Konštatoval, že žalobca v čase podania žaloby nemal inú možnosť ako
domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu
Nitra, katastrálneho odboru bolo v danom čase právoplatné, pričom hrozilo, že žalovaný prevedie
vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na základe čoho bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým
zakázal žalovanému s pozemkami disponovať. Zistil, že k späťvzatiu žaloby však došlo vplyvom konania
prokurátora (vstúpil do katastrálneho konania, podal protest) a správnych orgánov, na ktoré nemal



žalobca žiadny vplyv. Žalovaný neuznal, že zámenná zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom, čo
vyplýva z jeho postupu v katastrálnom konaní, keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal,
ako aj z jeho pasivity v doterajšom súdnom konaní. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že žalovaný
zavinil existenciu konania a úkonov v ňom vykonaných a preto má žalobca právo na náhradu trov
konania.

2. Žalovaný napadol uznesenie v časti výroku o náhrade trov konania odvolaním podaným v zákonnej
lehote. Dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. d), f), g), h) CSP). Namietal
nepreskúmateľnosť na rozhodnutia. tvrdil, že z odôvodnenia uznesenia nevyplývalo, o aký protest sa
jednalo, aké rozhodnutie správneho orgánu ním bolo napadnuté. Namietal, že súd prvej inštancie
neuviedol, ako sa s protestom oboznámil, či je súčasťou spisu, prípadne, či sa jednalo o skutočnosť,
ktorá mu bola známa z jeho rozhodovacej činnosti. Tvrdil, že ak späťvzatie žaloby nebolo možné
odôvodniť výsledkom správania sa žalovaného vo vzťahu k žalobným požiadavkám, nebolo možné
odvodiť súvislosť, a teda ani jeho procesné zavinenie vo vzťahu k žalobe. Správanie sa žalovaného
bolo irelevantné, nakoľko sa súd hmotnoprávnymi otázkami nezaoberal. Žiadal, aby odvolací súd zmenil
výrok napadnutého uznesenia v časti o trovách tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomne. Mal za to, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania.
Keďže sa domáhal určenia vlastníckeho práva, pričom rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva k
pozemkom v prospech žalovaného bolo zrušené na základe protestu prokurátora z dôvodu, že zámenná
zmluva uzatvorená medzi stranami sporu bola absolútne neplatná. Po zrušení rozhodnutia o vklade bol v
katastri nehnuteľností obnovený zápis vlastníckeho práva k pozemkom v jeho prospech. Z objektívneho
hľadiska procesne nastal výsledok, ktorého sa domáhal v konaní, preto bol povinný pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu vziať žalobu späť. V čase podania žaloby nemal inú možnosť než
domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Preto mal za nesporné, že žaloba bola podaná dôvodne, a teda
existenciu konania a trov v ňom vzniknutých zapríčinil žalovaný. Žalobu vzal žalobu späť v dostatočnom
časovom predstihu pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej v záujme minimalizovať trovy
konania oboch strán sporu. Žiadal, aby odvolací súd napadnutého uznesenie ako vecne správne potvrdil
a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 388 CSP zmeniť, keďže
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

5. V danom prípade bolo z obsahu spisu zistené, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 17.09.2015 domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Predmetom zámennej
zmluvy zo dňa 22.06.2015 uzatvorenej medzi ním a žalovaným bol prevod jeho vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zapísanej v registri „C“, list vlastníctva č. 2941 (neskôr po prevedený na žalovaného
č. 3859), parcelné číslo 2825, orná pôda, výmera 671 m2, katastrálne územie Lužianky. Žalobca za
to prijal ako protihodnotu od žalovaného 50 kilogramov semena fazule kolíkovej, odroda Neckargold.
Zároveň žiadal o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd zakáže žalovanému nakladať s danou
nehnuteľnosťou. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29.09.2015 č.k. 19C/498/2015-23 nariadil
požadované predbežné opatrenie. K žalobe sa podaním doručeným súdu dňa 18.12.2015 vyjadril
žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázal na prebiehajúce konanie na Okresnom
úrade Nitra č. UP 68/2015 o proteste prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra č. Pd 245/15/4403-2
proti rozhodnutiu úradu, ktorým pôvodne povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na
základe predmetnej zámennej zmluvy. Navrhol, aby súd konanie prerušil do okamihu vyriešenia otázky
vlastníckeho práva na Okresnom úrade Nitra.



6. Dňa 07.10.2016 doručil žalobca súdu prvej inštancie späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Dôvodil tým,
že po podaní žaloby prišlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra,
katastrálny odbor zo dňa 17.08.2015 č. V 5883/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva
v prospech žalovaného na základe zámennej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní
č. V 5883/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 05.11.2015, č. UP 68/2015-8, ktoré
bolo potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, zo dňa 26.01.2016
č. UPo 24/2016-4/Br. Správny orgán posúdil zámennú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon.
Žalobca však už nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko si k nej štát uplatnil predkupné
právo a bola vo vlastníctve spoločnosti MH Invest s.r.o. Žiadal, aby súd konanie zastavil a priznal mu
náhradu trov konania. O vrátenie súdneho poplatku nežiadal, nakoľko nebol ku dňu podania späťvzatia
žaloby vyrubený. Žiadal, aby súd rozhodol o náhrade súdnych poplatkov v rozsahu, v ktorom budú
žalobcovi dodatočne vyrubené. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,
patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom.

9. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Ustanovenie § 256 CSP vyžaduje pre priznanie náhrady trov konania zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia podľa
uvedeného ustanovenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. Prvkom zavinenia môže byť aj
odpadnutie predmetu sporu, čo však v žiadnom prípade nie je možné pripočítať na ťarchu strany, ktorá
sa v konaní iba bránila (žalovaný). Účelom súdneho konania je vec čo najskôr zákonne a spravodlivo
rozhodnúť. Ak má strana sporu vedomosť o tom, že predmet sporu odpadol, je bezpochyby primárne
v jej záujme čo najskôr vziať svoj návrh späť.

13. Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutia a predloženého súdneho spisu dospel k
záveru, že z dôvodu procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom spočívajúcom v späťvzatí
žaloby bez procesného zavinenia žalovaným, je potrebné výrok o náhrade trov konania zmeniť tak,
že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Je nepochybné, že
žalovaný bol v čase pred vydaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zastúpený v konaní
právnym zástupcom, ktorému preto prináleží odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom, za podanie vyjadrenia k žalobe, ako aj za prípadné ďalšie úkony vykonané v konaní.
Vzhľadom na skutočnosť, že na odvolacom súde je vedených niekoľko odvolacích konaní o náhrade
trov v súvislosti s výkupom pozemkov pod závodom na výrobu automobilov značky Land Rover -
Jaguar, odvolací súd poukazuje v otázke náhrady trov konania na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 20.03.2018 č.k. II.ÚS 569/2017-46. Na niektoré časti (čiastočne parafrázované body
26., 28.) odôvodnenia nálezu poukázal aj žalobca svojim podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
15.06.2018, avšak tieto časti neboli v danej veci rozhodujúce a ani neboli uvedené v celom znení.
Nález sa týka prípadu, kedy sťažovateľka (súkromná spoločnosť bez majetkovej účasti štátu vykupujúca
pozemky pod závodom vystupujúca v konaniach pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom ako
žalovaný) namietala v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nepriznanie náhrady trov
konania súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Náhrada trov konania bola uznesením súdu prvej
inštancie priznaná žalobcovi (pôvodnému vlastníkovi pozemkov) voči žalovanému v plnom rozsahu.
Odvolací súd toto rozhodnutie svojim uznesením potvrdil. Na základe sťažnosti žalovaného vydal
Ústavný súd spomínaný nález. V zmysle odôvodnenia nálezu (body 24., 25. a 29.) „vo všeobecnosti



možno uviesť, že žalovaný procesne zaviní potrebu späťvzatia a následného zastavenia konania
spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu rozhodne žalobcov nárok uspokojiť (hoci v predsporovom
štádiu odmietal tak urobiť). V danom prípade je nesporné, že postoj sťažovateľa (pozn. žalovaného)
bol po celý čas trvania konania nezmenený, pretože žalovaný po celý čas trvania konania so žalobou
nesúhlasil. Skutočnosť, že žalobca prestal mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení
vlastníckeho práva v dôsledku zrušenia rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva sťažovateľa na základe
protestu prokurátorky nemožno hodnotiť ako procesné zavinenie sťažovateľa na potrebe späťvzatia
žaloby a následného zastavenia konania. ... Napokon, nie je bez významu ani skutočnosť, že porušenie
žalobcom tvrdeného predkupného práva štátu v nijakom prípade nemohol zaviniť sťažovateľ. To, že
žalobca (podľa vlastného tvrdenia) o predkupnom práve v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy nevedel, na
uvedenom závere nič nemení.“ Ústavný súd preto uznesenie odvolacieho súdu, ktoré bolo predmetom
súdneho prieskumu v konaní pred Ústavným súdom, zrušil.

14. Odvolací súd mal za potrebné uviesť, že v dôsledku predaja nehnuteľnosti a prechodu vlastníckeho
práva k nej zo žalobcu na spoločnosť MH Invest, s.r.o. v marci 2016, stratil žalobca aktívnu vecnú
legitimáciu a právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Už v tom okamihu
mal žalobca vziať svoju žalobu späť. Právny stav viac ako pol roka pred späťvzatím žaloby bol taký, že
žalobca už nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

15. Slovenská republika je v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom.
Jedným z typických znakov právneho štátu je predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a rovnaká aplikácia
práva všeobecnými súdmi v právne a skutkovo podobných veciach. Vychádzajúc z citovaného nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky berúc v úvahu okolnosti danej právnej veci dospel odvolací súd
k záveru, že je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
tak, že žalovanému sa prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný
procesne nezavinil späťvzatie žaloby žalobcom a keďže v danej veci neexistovali ani dôvody osobitného
zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania niektorej zo strán, nebol daný právny dôvod,
pre ktorý by žalovaný nemal mať voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

16. Pre uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil v
napadnutej časti tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,



ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 4115228074