Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 12Co/5/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115227958 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115227958.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX C., zastúpenej Advokátskou kanceláriou BIZOŇ PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Poľnohospodárska Pôda, s.r.o., so sídlom Žehrianska 3179/3, 851 07 Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpenému Advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 223, Zvolen, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 14C/544/2015-173 zo dňa 09.01.2017 rozhodol r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v tejto časti mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vo výroku v bode I. zastavil konanie s odkazom na ustanovenie § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V II. výroku žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a III. výrokom rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobkyni vo výške 92,80 eura. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 16.09.2015 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. obce Lužianky. Dňa 12.10.2016 však svoju žalobu vzala v plnom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že v období po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, zo dňa 28.07.2015 č. V XXXX/XXXX, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy a Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, v konaní č. V XXXX/XXXX vyhovel protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 13.10.2015 č. UPo 8/2015-6; toto rozhodnutie bolo potvrdené aj rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO- 7992/2015/Ja. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného prevedené platne, a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobkyňu ako vlastníčku predmetných nehnuteľností, pričom dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. Na základe uvedeného žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť. 2. Výrok o trovách konania súd odôvodnil v zmysle a § 256 ods. 1 CSP. Za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán na zastavení konania, keďže vznik konania spôsobí vždy žalobca podaním žaloby. Žalobkyňa v čase podania žaloby nemala inú možnosť, ako domáhať sa určenia svojho vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, bolo v danom čase právoplatné, pričom hrozilo, že žalovaný prevedie vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s pozemkami disponovať. K späťvzatiu žaloby však prišlo vplyvom konania prokurátora (vstúpil do katastrálneho konania a podal protest) a správnych orgánov, na ktoré nemala žalobkyňa žiadny vplyv. Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom, čo vyplýva z jeho postupu v katastrálnom konaní, keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho pasivity v doterajšom súdnom konaní. Na základe toho súd prijal záver, že žalovaný zavinil existenciu konania a úkonov v ňom vykonaných a žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Výrok o vrátení súdneho poplatku súd odôvodnil podľa § 11 ods. 3,4,9 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. 3. Proti tomuto uzneseniu vo výrokoch o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, g/, h/ CSP). Poukázal na to, že ak späťvzatie žaloby nebolo možné odôvodniť výsledkom správania žalovanej vo vzťahu k žalobným požiadavkám, nebolo možné odvodiť súvislosť, a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu k žalobe. Zavinenie strany pri zastavení konania je nutné posudzovať len z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako mal žalovaný zaviniť zastavenie konania, keďže v odôvodnení súd uvádza objektívne okolnosti, na ktoré ani jedna strana sporu nemala vplyv. Relevantné hmotnoprávne otázky neboli dosiaľ vyriešené s konečnou platnosťou a protest prokurátora bol podaný na inom právnom základe. Súd len konštatoval podanie protestu prokurátora, ale už neskúmal dôvody v ňom uvedené. Bez prejednania merita veci a bez vykonania dokazovania nebolo možné dôjsť k záveru o procesnom zavinení zastavenia konania žalovaného. Súd neskúmal procesné zavinenie ohľadne trov, ktoré by inak neboli vznikli, v zmysle ustanovenia § 256 ods. 2 CSP. Žalobkyňa podala žalobu dňa 16.09. 2015. K prevzatiu právneho zastúpenia žalovanej advokátskou kanceláriou prišlo dňa 26.05.2016, čo bolo súdu oznámené listom zo dňa 28. 06. 2016. Pokiaľ by žalobkyňa bola žalobu vzala späť bez zbytočného odkladu, teda po vyhovení protestu prokurátora v r. 2015, neboli by žalovanému vznikli trovy konania po prevzatí právneho zastúpenia v r. 2016. V danom prípade nie je zrejmá súvislosť medzi zavinením žalovaného a zastavením konania, tak ako to konštatoval súd prvej inštancie. Žalovaný nezavinil zastavenie konania, preto žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok napadnutého uznesenia o trovách tak, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a aby mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že ona procesne nezavinila zastavenie konania. Uviedla, že sa domáhala určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktorých vlastnícke právo previedla na žalovaného kúpnou zmluvou, ktorá bola absolútne neplatná. Žalovaný bol zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností a ona podala na súd predmetnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Po proteste prokurátora bola opätovne zapísaná ako vlastník predmetných nehnuteľností, keď správny orgán rozhodnutím vyhovel protestu prokurátora a zrušil napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru, o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Z objektívneho hľadiska teda procesne nastal výsledok, ktorého sa domáhala v tomto konaní, a preto bola povinná pre nedostatok naliehavého právneho záujmu vziať žalobu späť. Je preto irelevantné, že v tomto konaní nedošlo k prejednaniu veci samej, keďže túto skutočnosť nezavinila; žaloba bola podaná dôvodne, pričom existenciu konania a trov v ňom vzniknutých zapríčinil žalovaný tým, že podvodne uzavrel neplatnú zmluvu na jej škodu. Zmluvu musel následne protestovať prokurátor z dôvodu ochrany zákonnosti, a za týchto okolností nie je možné spravodlivo požadovať, aby si znášala trovy konania. Z hľadiska vzniku trov konania na strane žalovaného je irelevantné, kedy právny zástupca žalovaného prevzal právne zastúpenie. Žalobkyňa nebola viazaná žiadnou lehotou na späťvzatie žaloby a žalobu vzala späť v dostatočnom časovom predstihu ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci v záujme minimalizovať trovy konania oboch strán sporu. Poukázala na časový sled právnych skutočností s poukazom na príčinnú súvislosť s podaním späťvzatia žaloby. Zdôraznila, že dosiahla to, čoho sa podanou žalobou domáhala, teda „evidenčného obnovenia vlastníckeho liste vlastníctva z titulu neplatnej kúpnej zmluvy,“ lebo žalovaný prehral svoj spor v konaní o proteste prokurátora. Preto zastavenie tohto konania zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP treba posudzovať, že ho procesne zavinila žalovaná. Všetky uvádzané skutočnosti sa týkajú výlučne procesnoprávnej povahy zavinenia žalovaného, pre ktoré podala žalobu a neskôr ju zobrala späť. V tomto smere poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.10.2010 sp. zn. 3Sžo 225/2010. 5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania je potrebné zrušiť a vec súdu prvej inštancie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP. Výrok o zastavení konania a o vrátení súdneho poplatku v dôsledku absencie odvolania nadobudol právoplatnosť (§ 226, § 234 ods. 2 CSP). Pri rozhodovaní vychádzal najmä z nižšie citovaných zákonných ustanovení: 6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 7. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 8. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd je povinný pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v ustanovení § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá ich vznik z procesného hľadiska zavinila. Pojem "procesné zavinenie" sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú len tie okolnosti, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti medzi správaním sa strany sporu a zastavením konania. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, kedy nič nemožno pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené a o veci už nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadná povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý uspokojil uplatnené právo žalobcu po začatí sporu a tým vyvolal potrebu späťvzatia dôvodne podanej žaloby. 11. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné ustanoveniu § 146 ods. 1 písm. c) OSP (účinného do 30.06.2016), v zmysle ktorého v prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existovali dve výnimky (§ 146 ods. 2 prvá a druhá veta OSP), ktoré v takomto znení do nového procesného predpisu neboli prevzaté. Naďalej však platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. 12. S ohľadom na obsah spisu je zrejmé, že žalobkyňa zobrala žalobu späť bez toho, aby sa žalovaný podieľal na uspokojení ňou uplatneného vlastníckeho práva. Žalovaný z procesného hľadiska evidentne zastavenie konania nezavinil. Žalobkyňa vzala svoju žalobu späť bez toho, aby to bolo vyvolané správaním sa žalovaného, čo znamená, že procesne to bola práve ona, ktorá zavinila zastavenie konania. Dôvodnosť podanej žaloby z hmotnoprávneho hľadiska v súvislosti so zastavením konania už posudzovať nemožno. Z toho dôvodu by práve žalovaný mal podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania, o ktorých vo všeobecnosti súd rozhoduje bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenie § 257 CSP však bolo možné v prvoinštančnom konaní skúmať, či pre nepriznanie trov konania žalovanému neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, ale súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009). 13. Odvolací súd po prejednaní odvolanie dospel k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil skutočnosť, kto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, čo znamená, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Keďže na rozhodnutie o trovách konania bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 256 ods. 1 CSP s tým, že v dôsledku späťvzatia žaloby procesne zavinila zastavenie konania žalobkyňa, nárok na náhradu trov konania patrí žalovanému. No s prihliadnutím na špecifiká danej veci a celého priebehu konania bolo vhodné, aby súd prvej inštancie zvážil použitie ustanovenia § 257 CSP. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti prípadu. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom nároku. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácie. K aplikácii § 257 CSP môže inak dôjsť aj z aspektov sociálnych, o ktoré však v tejto veci nejde. 14. S ohľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) nanovo rozhodne o trovách konania po tom, čo zváži aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a v kladnom prípade - ak nárok na náhradu trov konania žalovanému výnimočne neprizná - svoje rozhodnutie z tohto aspektu presvedčivo odôvodní. Pred jeho rozhodnutím umožní stranám vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu § 257 CSP s cieľom účinne uplatňovať svoje relevantné námietky a argumenty, ktoré môžu mať vplyv na konečné rozhodnutie súdu. 15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).