Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/40/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200345 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4018200345.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: D.. P. F., bytom G. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 25190-3/2018-BA zo dňa 19. marca 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím č. 25190-3/2018-BA zo dňa 19. marca 2018, žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 700-1112091817-GC04/17 zo dňa 11. 09. 2017 vo veci predpísania poistného ako SZČO za obdobie február až august 2017, a to poistné na nemocenské poistenie v sume 143,52 eur, poistné na starobné poistenie v sume 587,25 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 154,95 eur, spolu v sume 885,72 eur. 2. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom uviedol, že má pozastavené prevádzkovanie živnosti a činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka nikdy nevykonával a nemal z tejto činnosti žiaden príjem aj keď bol na obecnom úrade evidovaný ako samostatne hospodáriaci roľník. Ďalej uviedol, že poistné by musel zaplatiť zo starobného dôchodku. 3. Na základe podaného opravného prostriedku žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a vydané v súlade so zákonom. 4. Podľa § 5 zákona č. 338/2013 Z.z. účinnom od 01. 01.2014 SZČO je podľa tohto zákona fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok od 02. 01. 2012, a táto skutočnosť bola zohľadnená pri vydaní napadnutého rozhodnutia a nebolo mu predpísané platiť poistné na invalidné poistenie. U žalovanej je žalobca registrovaný ako SZČO v období od 04. 01. 1993 do 30. 06. 2001, od 01. 07. 2004 do 30. 06. 2005 a od 01. 07. 2016 do 27. 09. 2017. Žalobca nie je sporiteľom podľa osobitného predpisu. 5. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 543/20104 Z.z. účinnom od 01. 01. 2011 povinne nemocensky poistená je SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 6. Podľa § 21 ods. 2 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z., účinného od 01. 01. 2014, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 01. 10. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30. 09. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 7. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR, príjem žalobcu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2015 (15.192,84eur) presiahol zákonom ustanovenú sumu 5.148 eur a prijem účastníka konania zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2016 (14.447,33 eur) presiahol zákonom ustanovenú sumu 5.298 eur. 8. Podľa § 128 ods. 1 písm. c/ zákona, poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená SZČO. Podľa § 128 ods. 2 písm. c/ zákona, poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená SZČO. Podľa § 128 ods. 3 písm. c/ zákona, poistné na invalidné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená SZČO. Podľa § 128 ods. 11 písm. b/ zákona účinného od 01. 01. 2005, poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená SZČO. 9. Na základe § 129 ods. 1 a ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného do rezervného fondu solidarity sa určuje percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období. Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a povinné príspevky“) sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nadol. Podľa § 130 písm. c/ zákona, sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre povinne nemocensky poistenú SZČO 4,4 % z vymeriavacieho základu. Podľa § 131 ods. 1 písm. c/ zákona v znení zákona č. 183/2014 Z.z. (účinnom od 01. 01. 2015) sadzba poistného na starobné poistenie, je povinne dôchodkovú poistenú SZČO, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 18 % z vymeriavacieho základu. Podľa § 137 písm. b/ zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z., účinného od 01. 01. 2005, sadzba poistného do rezervného fondu solidarity, je pre povinne dôchodkovo poistenú SZČO 4,75 % z vymeriavacieho základu. Vymeriavací základ žalobcu ako povinne nemocensky poistnej osoby SZČO na platenie poistného za mesiac február 2017 až jún 2017 predstavoval sumu 441,50 eur mesačne a za to isté obdobie dôchodkové poistenie 527,55 eur mesačne. Za obdobie február 2017 až jún 2017 bol účastník konania povinný platiť poistné v sume 119,87 eur mesačne a za mesiace júl až august 2017 bol povinný platiť poistné v sume 143,21 eur mesačne. Podľa § 141 ods. 1, fyzická a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať. Podľa § 143 ods. 1, poistné je splatné do 8. dňa kal. mesiaca nasledujúceho po kal. mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle ustanovenia § 144 ods. 1 sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. 10. Prvostupňový správny orgán kontrolou odvodu poistného zistil, že žalobca ako povinné nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO poistné za mesiace február 2017 až august 2017 do vydania rozhodnutia, t.j. do 11. 09. 2017 neodviedla vôbec, čím jej vznikla dlžná suma poistného, spolu vo výške 885,72 eur, ktorá bola predpísaná prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu. 11. Námietky žalobcu, že mal pozastavenú živnosť od 23. 02. 2017 do 23. 02. 2020 nezakladajú dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia, pretože bol aj naďalej nemocensky poistenou a povinné dôchodkovo poistenou osobou z dôvodu, že bol naďalej Obcou Čechynce evidovaný ako samostatne hospodáriaci roľník od 24. 06. 1993 do 27. 09. 2017, a teda nemal prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona a keďže si túto povinnosť nesplnil priamo zo zákona, správne rozhodla pobočka žalovaného, že mu predpísala výšku poistného. II. 12. Žalobca podanou žalobou zo dňa 11. 05. 2018 žiadal zrušiť druhostupňové rozhodnutie pre nezákonnosť, nesprávnosť tohto rozhodnutia. Žalobca má za to, že k 01. 02. 2017 ukončil pracovný pomer ako dôchodca pracujúci na živnosť a pozastavil si živnosť dňa 23. 02. 2017. Bol nemilo prekvapený keď dostal oznámenie od poisťovne, že nemá uhradené odvody, z dôvodu, že mal vydané povolenie ako súkromne hospodáriaci roľník. Je pravdou, že toto povolenie mal vydané, avšak nikdy nevykonával túto činnosť, pretože pôdu, ktorá im bola vydaná do vlastníctva prenajali farmárovi a nikdy nemal z toho žiaden príjem. III. 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 06. 2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že s účinnosťou od 01. 07. 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status SZČO na účely sociálneho poistenia dovŕšenie 18 rokov veku a dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b/ ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. U žalobcu v spornom období boli naplnené obe podmienky, a to dovŕšenie zákonom prepísaného veku a dosiahnutie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa daňového priznania za rok 2015 žalobca dosiahol za rok 2015 príjmy zo živnosti vo výške 15.192,84 eur, čo je suma vyššia ako zákonom o sociálnom poistení stanovená hranica príjmu vo výške 5.148,-eur. Za rok 2016 žalobca dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 14.447,33 eur, pričom zákonom o sociálnom poistení stanovená hranica príjmu bola vo výške 5.298,-eur. Žalobca podľa výpisu živnostenského registra Okresného úradu Nitra č. 403-2488 boli vydané živnostenské listy a osvedčenie o živnostenskom oprávnení. V zmysle Oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti č. OU-NR-OZP1-2017/012000-2 mal žalobca v období od 23. 02. 2017 do 20. 02. 2020 pozastavené prevádzkovanie živnosti. Ku dňu 28. 09. 2017 žalobca ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania. V období po 23. 02. 2017, kedy došlo k pozastaveniu prevádzkovania živnosti vykonávanej na základe vyššie spomínaných živnostenských oprávnení, bol žalobca na účely sociálneho poistenia naďalej považovaný SZČO, a to na základe Osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka (SHR). Obcou Čechynce bol žalobca evidovaný ako samostatne hospodáriaci roľník pod identifikačným číslom 1993 v období od 24. 06.1993 do 27. 09. 2017. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca disponoval ďalším oprávnením na vykonávanie zárobkovej činnosti, na základe ktorého bol oprávnený dosahovať príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. K prerušeniu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO podľa § 29 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. dochádza len v prípade, ak má SZČO pozastavený výkon všetkých jej činností v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Keďže žalobca bol aj po 23. 02. 2017 držiteľom platného oprávnenia na vykonávanie činnosti, k prerušeniu jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, nemohlo v období po zastavení prevádzkovania živnosti dôjsť. Vyjadrenie žalobcu, že v období po 23. 02. 2017 nevykonával samostatnú zárobkovú činnosť, je právne irelevantná. Zákon o sociálnom poistení presne vymedzuje ktorá fyzická osoba nadobúda právne postavenie SZČO, kedy takejto osobe vzniká alebo zaniká povinné nemocenské poistenia povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade bol v spornom období žalobca držiteľom oprávnenia, na základe ktorého bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a zároveň, že v rozhodujúcom období dosiahol zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu. Zákon o sociálnom poistení upravuje u SZČO jedno poistenie a nie niekoľko od seba nezávislých poistení, a preto nie je rozhodujúce pre vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, či SZČO dosiahla tento príjem zo živnosti alebo na základe zápisu v evidencii samostatnej hospodáriaceho roľník, resp. na základe iného právneho vzťahu. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem, teda nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia žalobca tento príjem dosiahol ale skutočnosť, že ho dosiahol ako SZČO. Keďže v spornom období (od februára 2017 až august 2017) žalobca bol povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO povinnou platiť a odvádzať poistné správne, rozhodol prvostupňový správny orgán , keď pristúpil k predpísaniu dlžného poistného za obdobie február 2017 až august 2017 v sume 885,72 eur. IV. 14. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 191 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne 15. Preskúmaním vecí súd dospel k záveru, že sa v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 16. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany právo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 17. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 18. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia SSP, súd postupuje a rozhodujúce v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy. 21. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 22. Podľa § 107 ods. 1, 2 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. V danom prípade o nariadenie pojednávania požiadal žalovaný správny orgán. 23. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Súd pojednával v jeho neprítomnosti. 24. Zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trvala na písomnom vyjadrení. Žalovaný správny orgán zotrváva na tej skutočnosti, že žalobcovi dňom 27. 02. 2017 nevzniklo prerušenie povinného sociálneho poistenia, pretože žalobca aj po tomto dátume mal vydané oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti, teda bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania, a to na základe osvedčenia o zápise samostatnej hospodáriaceho roľníka, ktorého bol držiteľom až do 27. 09. 2017, teda v spornom období spĺňal právnu definíciu SZČO upravenú v § 5 zákona o sociálnom poistení, ktorá sa aplikuje od 01. 07. 2014. Povinné sociálne poistenie je upravené ako jedno poistenie a nie niekoľko od seba nezávislých poistení. Zohľadňujú sa všetky príjmy, ktoré dosiahla fyzická osoba. Nie je rozhodujúce teda na základe akého oprávnenia žalobca príjem dosiahol ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako SZČO z podnikateľskej alebo inej činnosti. Žalobca po pozastavení prevádzkovania živnosti bol naďalej považovaný na nemocensky a dôchodkové poistenú osobu s následnou odvodovou povinnosťou, pretože naďalej disponoval oprávnením, teda osvedčením o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka. V. 25. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zmysle ustanovenia § 190 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 141 ods. 1, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať; ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 písm. a/ druhý bod, v znení zákona účinnom do 31. 12. 2010, zárobková činnosť je činnosť SZČO, z ktorej je nemocensky a dôchodkovo poistená. Podľa ustanovenia § 5 platnom a účinnom do 31. 12. 2013 za SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpise v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedeného v § 3. Podľa § 14 ods. 1 zákona o nemocenskom poistení, povinné nemocenský poistení sú a/ zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1, b/ SZČO, ktorej prijem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 26. Podľa § 21 ods. 1, 4 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 01. 07. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý je jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods.5 a zaniká 30. 06. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5; ak ten to zákon neustanovuje inak. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/, ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá nemá oprávnenie na výkon a prevádzkovanie činnosti uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. 27. Podľa § 12a ods. 1, 2 zákona č. 105/1990 Z.z. o súkromnom podnikaní občanov ako samostatne hospodáriaci roľník, ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby sa podľa tohto zákona rozumie činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne, alebo pomocou iných osôb a/ vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby na účelom získavania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom, prípadne b/ vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie; pokiaľ treba na túto činnosť súhlas podľa osobitných predpisov len s týmto súhlasom, alebo c/ poskytuje príležitostne práce, alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú. Podľa ods. 2 samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť. 28. Podľa § 12b ods. 1, 2 a 3 zákona o súkromnom podnikaní občanov, príslušný orgán zapíše samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie na základe jeho ohlásenia. Podľa ods. 2 v evidencii, podľa ods. 1 je uvedené meno a priezvisko SHR, miesto jeho trvalého bydliska, rodné číslo, prípadne údaje o osobitnom oprávnení alebo povolení, pokiaľ sa na určitý druh činnosti podľa osobitných predpisov vyžadujú a deň zápisu do evidencie. Podľa ods. 3 SHR ohlási príslušnému orgánu do 15 dní zmenu skutočností vedených v evidencií ako aj ukončenie svojej poľnohospodárskej výroby. 29. Podľa 12c ods. 1, 2 citovaného zákona, o zápise do evidencie vydá príslušný orgán SHR osvedčenie. Súčasne upovedomí príslušný orgán vykonávajúci správcu dane, príslušnú poisťovňu, príslušný orgán štátnej štatistiky a príslušný orgán vykonávajúci sociálne zabezpečenie; rovnako sa postupuje pri zmene a zániku skutočností vedených v evidencii a pri ukončení poľnohospodárskej výroby. 30. Podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov, sú príjmami z podnikania aj príjmy a/ príjmy z poľnohospodárskej výroby, b/ príjmy zo živnosti, c/ príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a/ a b/, d/ príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti. 31. Podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov sú príjmy aj z prenájmu nehnuteľností, vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo k nehnuteľnosti. 32. Žalobná námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci, nebola dôvodná. Žalobca poukazoval na tú skutočnosť, že bol platcom poistného ako povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená osoba ako živnostník do 23. 02. 2017, kedy pozastavil prevádzkovanie činnosti. Činnosť SHR nikdy nevykonával, toto si vybavil len kvôli tomu, aby pôda bola vyňatá a vrátená mu ako pôvodnému vlastníkovi. Túto pôdu dal do prenájmu farmárovi, ktorý ju užíva. Jedná sa o Mikuláša Sáraz, bytom Čechynce, ktorý dostáva od štátu aj dotácie na tieto pozemky a platí odvody do sociálnej aj zdravotnej poisťovne. Poukazoval na to, že príjem dosiahol výlučne zo žiadosti a nie z činnosti SHR, ktorú vôbec nikdy nevykonával a k 28. 09. 2017 ukončil podnikateľskú činnosť, teda aj formálnu evidenciu na Obecnom úrade ako SHR. 33. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatne zárobkovú činnosť na základe živnostenských oprávnení do 23. 02. 2017, kedy si pozastavil prevádzkovanie činnosti do 23. 02. 2020 a na základe zápisu v evidencii SHR Obcou Čechynce od 24. 06. 1993 do 27. 09. 2017, čo potvrdil aj žalobca, a tento zápis nepovažoval za sporný. Medzi účastníkmi konania nebol sporné, že žalobca dosahoval príjmy za rok 2015 a 2016 zo živnostenského podnikania, čo mal prvostupňový orgán preukázané z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR, ktoré mu oznámilo, že žalobca mal príjem za rok 2015 - 15.192,84 eur a za rok 2016 - 14.447,33 eur, ktoré príjmy boli vyššie ako 12- násobok vymeriavacích základov na rok 2015 - 5.148,- eur a za rok 2016 - 5.298,- eur. 34. Medzi účastníkmi naopak bolo sporné, či na základe evidencie SHR bol žalobca povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou SZČO. Predmetom tohto konania je teda posúdenie právnej otázky, či trvanie žalobcovej evidencie SHR po 23. 02. 2017 založilo vznik, resp. trvanie jeho povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, keď žalobca v rokoch 2015 a 2016 dosahoval príjmy len zo živnosti, ktorú pozastavil od 23. 02. 2017 do 23. 02. 2020, avšak ku dňu 28. 09. 2017 ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania. 35. Žalobca v žalobe argumentoval tým, že príjem, ktorý dosahoval, dosiahol len zo živnosti a bol aj účastný na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení, čo preukázal aj podanými daňovým priznaniami, o aký príjem sa jednalo. Podľa § 21 ods. 1 zákona o nemocenskom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 01. 07. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o dani z príjmov bol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 citovaného zákona a zaniká 30. 06. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o dani z príjmov nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 citovaného zákona. Rozhodným obdobím pre vznik nemocenského a dôchodkového poistenia boli roky 2015 a 2016, v ktorých dosiahol žalobca príjmy zo žiadosti vyššie ako 12-násobok príslušných vymeriavacích základov, pričom poistenie vzniklo alebo trvalo k 01. 07. 2015 až do 30. 06. 2016, kedy zaniklo, pretože v roku 2017 žalobca už nedosiahol príjem z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov. Potrebné je preto odmietnuť žalobcovu námietku nedosiahnutia príjmov žalobcu z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti v rokoch 2015 a 2016, ktorá veci nepriliehavo poukazovala na stav v príjmoch žalobcu mimo rozhodného obdobia podľa § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, nakoľko príjmovo rozhodujúcimi rokmi boli roky 2015 a 2016, v ktorých žalobca preukázateľne dosiahol relevantné príjmy. 36. Správny súd zhodne so žalovaným zastáva názor, že v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je SZČO osoba, ktorá jednak dosiahla zákonom stanovený vek a súčasne je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 tohto zákona. Z dikcie ustanovenia § 12c ods. 1 zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov jednoznačne vyplýva, že orgán príslušný na zápis do evidencie SHR o zápise fyzickej osoby do tejto evidencie upovedomí príslušný orgán vykonávajúci správu dane ako aj orgán vykonávajúci sociálne zabezpečenie, pričom rovnako postupuje pri zmene alebo zániku skutočností vedených v evidencii o ukončení poľnohospodárskej výroby. Na základe uvedeného žalobca vedel, resp. mal vedieť, že jeho oprávnenie na vykonávanie poľnohospodárskej výroby ako SHR, a tým aj registrácia v registri daňových subjektov trvá až do oznámenia zániku tejto činnosti, resp. do zrušenia registrácie. 37. Žalobca v preskúmavanom prípade v rozhodnom období od februára 2017 do augusta 2017 mal právne postavenie SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení, pretože splnil podmienku veku a registrácie podľa osobitného predpisu. V rozhodnom období mal príjem zo živnosti. Pri dosiahnutí príjmu relevantného pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia stanoveného zákonom, vzniká SZČO povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v dôsledku čoho sa takáto SZČO zaradí do okruhu platiteľom poistného na sociálne poistenie. Príjem, ktorý dosiahol žalobca podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o dani z príjmov v r. 2015 a 2016 boli vyššie ako zákonom stanovená suma, a preto mal v spornom období právne postavenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, ktorá bola povinná platiť poistné na sociálne poistenie. 38. Tak ako už bolo vyššie uvedené, zákon o sociálnom poistení, upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako jedno poistenie a nie niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, trvanie a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, nie je rozhodujúci či SZČO tento príjem dosiahla zo živnosti, alebo na základe iného oprávnenia na vykonávanie podnikania v tomto prípade na základe evidencie SHR. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o dani z príjmov. Teda nebolo rozhodujúce na základe akého oprávnenia žalobca príjem dosiahol ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako SZČO, ktorou z dôvodu trvania evidencie SHR aj po 23. 02. 2017 bol aj v nasledujúcom období, čo založilo jeho účasť na povinnom sociálnom a dôchodkovom poistení za roky 2014 a 2015. V spornom období bol žalobca držiteľom oprávnenia, na základe ktorého bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom relevantným spôsobom nepreukázal zánik poistného, pretože registráciu v evidencii SHR zrušil až 28. 09. 2017. 39. Žalobca ďalej nedôvodne namietal, že príjem za roky 2015 a 2016 dosiahol výlučne zo živnosti a nie z činnosti SHR, ktorú vôbec nevykonával, pričom prerušením všetkých živností od 23. 02. 2017 do 23. 02. 2020 mu zaniklo v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení aj povinné nemocenské poistenie aj povinné dôchodkové poistenie, na čom nič nemôže zmeniť, že formálne je stále evidovaný ako SHR i keď túto činnosť nevykonával a príjem z tejto činnosti nemal. Závery napadnutého rozhodnutia žalovaného nie sú v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá sa odvoláva na citované ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení, a to konkrétne zákon č. 100/1988 Zb. účinný do 31. 12. 2003, podľa ktorého sa za SZČO na účely sociálneho zabezpečenia považovali osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu, vrátane hospodárenia na lesoch a vodných plochách. Zákon o sociálnom poistení prijal odlišnú úpravu, ktorá už bola spomínaná vyššie v tomto rozsudku, teda pre postavenie sociálne a dôchodkovo poistenej SZČO sa vyžaduje splnenie podmienok uvedených v § 5 zákona o sociálnom poistení, teda podmienky veku a registrácie, čo v danom prípade žalobca spĺňal až do 28. 09. 2017. 40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 290 SSP zamietol. 41. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).