{"guid": "4996aa08-016c-4e9c-bf0a-e9f3356a6144:d2c39c9b-3188-4ba4-9aef-23977831af9c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4018200345.1", "spisova_znacka": "23Sa/40/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/40/2018 z 7. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 7. októbra 2018, sp. zn. 23Sa/40/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4018200345.1", "identifikacne_cislo": "4018200345", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Helena Kosorínová", "sudca_id": 474, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-kosorinova-474", "datum_vydania": "2018-10-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/338/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 338/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/338/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/338-2013/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2013/338#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2c39c9b-3188-4ba4-9aef-23977831af9c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4018200345.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4018200345.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4018200345.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/40/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200345
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4018200345.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: D.. P. F., bytom G. XXX, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
č. 25190-3/2018-BA zo dňa 19. marca 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím č. 25190-3/2018-BA zo dňa 19. marca 2018, žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 700-1112091817-GC04/17 zo dňa 11. 09. 2017 vo
veci predpísania poistného ako SZČO  za obdobie február až august 2017, a to poistné na nemocenské
poistenie v sume 143,52 eur, poistné na starobné poistenie v sume 587,25 eur a poistné do rezervného
fondu solidarity v sume 154,95 eur, spolu v sume 885,72 eur.
2. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal  proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu
odvolanie, v ktorom uviedol, že má pozastavené prevádzkovanie živnosti a činnosť samostatne
hospodáriaceho roľníka nikdy nevykonával a nemal z tejto činnosti žiaden príjem aj keď bol na obecnom
úrade evidovaný ako samostatne hospodáriaci roľník. Ďalej uviedol, že poistné by musel zaplatiť zo
starobného dôchodku.
3. Na základe podaného opravného prostriedku žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne
a vydané v súlade so zákonom.
4. Podľa § 5 zákona č. 338/2013 Z.z. účinnom od 01. 01.2014  SZČO je podľa tohto zákona fyzická
osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy uvedené v §
3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie
vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok od 02. 01. 2012, a táto skutočnosť bola zohľadnená pri vydaní
napadnutého rozhodnutia a nebolo mu predpísané platiť poistné na invalidné poistenie.
U žalovanej je žalobca registrovaný ako SZČO v období od 04. 01. 1993 do 30. 06. 2001, od 01. 07.
2004 do 30. 06. 2005 a od 01. 07. 2016 do 27. 09. 2017.
Žalobca nie je sporiteľom podľa osobitného predpisu.
5. Podľa § 14 ods. 1  písm. b/ zákona č. 543/20104 Z.z. účinnom od 01. 01. 2011   povinne nemocensky
poistená je SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného
predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním  a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší  ako
12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v  § 138 ods. 5.



6. Podľa § 21 ods. 2 zákona v znení zákona č. 338/2013 Z.z., účinného od 01. 01. 2014, povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorej je predĺžená lehota na podanie
daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 01. 10.  kal. roka nasledujúceho po kal. roku,
za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší  ako 12 násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30. 09. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej
príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 5.
7. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR, príjem žalobcu zo samostatnej zárobkovej činnosti  za
rok 2015 (15.192,84eur) presiahol zákonom ustanovenú sumu 5.148 eur a prijem účastníka konania
zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2016 (14.447,33 eur) presiahol zákonom ustanovenú  sumu
5.298 eur.
8. Podľa § 128 ods. 1 písm. c/ zákona, poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky
poistená SZČO.
Podľa § 128 ods. 2 písm. c/ zákona, poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená
SZČO.
Podľa § 128 ods. 3 písm. c/ zákona, poistné na invalidné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená
SZČO.
Podľa § 128 ods. 11 písm. b/ zákona účinného od 01. 01. 2005, poistné do rezervného fondu solidarity
platí povinne dôchodkovo poistená SZČO.
9. Na základe § 129 ods. 1 a ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov suma poistného na
nemocenské  poistenie, suma poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné
dôchodkové  sporenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného do rezervného fondu
solidarity sa určuje  percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho  základu dosiahnutého v rozhodujúcom
období. Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie  a
povinných príspevkov na starobné  dôchodkové sporenie, poistného  na invalidné poistenie, poistného
do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a povinné príspevky“) sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov
nadol.
Podľa § 130 písm. c/ zákona, sadzba  poistného na nemocenské poistenie je  pre  povinne nemocensky
poistenú SZČO 4,4 % z vymeriavacieho základu.
Podľa § 131 ods. 1 písm. c/ zákona v znení zákona č. 183/2014 Z.z. (účinnom od    01. 01. 2015) sadzba
poistného  na starobné poistenie, je povinne dôchodkovú poistenú SZČO, ktorá nie je sporiteľ  podľa
osobitného predpisu, 18 % z vymeriavacieho základu.
Podľa § 137 písm. b/ zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z., účinného od 01. 01. 2005, sadzba poistného
do rezervného fondu solidarity, je pre povinne dôchodkovo poistenú SZČO 4,75 % z vymeriavacieho
základu.
Vymeriavací základ žalobcu ako povinne nemocensky poistnej osoby SZČO na platenie poistného
za mesiac február 2017 až jún 2017 predstavoval sumu  441,50 eur mesačne a za to isté obdobie
dôchodkové poistenie 527,55 eur mesačne.
Za obdobie február 2017 až jún 2017 bol účastník konania povinný platiť poistné v sume 119,87 eur
mesačne a za mesiace júl až august 2017 bol povinný platiť poistné v sume 143,21 eur mesačne.
Podľa  § 141 ods. 1, fyzická a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné
odvádzať.
Podľa § 143 ods. 1, poistné je splatné do 8. dňa kal. mesiaca nasledujúceho po kal. mesiaci, za ktorý
sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle ustanovenia § 144 ods. 1 sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej
osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v
nesprávnej sume.
10. Prvostupňový  správny orgán kontrolou odvodu poistného zistil, že žalobca  ako povinné nemocensky
poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO poistné za mesiace február 2017 až august 2017 do
vydania rozhodnutia, t.j. do 11. 09. 2017 neodviedla vôbec, čím jej vznikla dlžná suma poistného, spolu
vo výške 885,72 eur, ktorá bola predpísaná prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu.
11. Námietky žalobcu, že mal pozastavenú živnosť od 23. 02. 2017 do 23. 02. 2020 nezakladajú dôvod na
zmenu napadnutého rozhodnutia, pretože bol aj naďalej nemocensky poistenou a povinné dôchodkovo
poistenou osobou z dôvodu, že bol naďalej  Obcou Čechynce evidovaný ako samostatne hospodáriaci
roľník od 24. 06. 1993 do 27. 09. 2017, a teda nemal prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie. Táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona a keďže si túto povinnosť nesplnil
priamo zo zákona, správne rozhodla pobočka žalovaného, že mu predpísala výšku poistného.



II.

12. Žalobca podanou žalobou zo  dňa 11. 05. 2018 žiadal zrušiť druhostupňové rozhodnutie pre
nezákonnosť, nesprávnosť tohto rozhodnutia. Žalobca má za to, že k 01. 02. 2017 ukončil pracovný
pomer ako dôchodca pracujúci na živnosť a pozastavil si živnosť dňa 23. 02. 2017. Bol nemilo
prekvapený keď dostal oznámenie od poisťovne, že nemá uhradené odvody, z dôvodu, že mal vydané
povolenie ako súkromne hospodáriaci roľník. Je pravdou, že toto povolenie mal vydané, avšak nikdy
nevykonával túto činnosť, pretože pôdu, ktorá im bola vydaná do vlastníctva prenajali farmárovi a nikdy
nemal z toho žiaden príjem.

III.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 06. 2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Poukázal na tú skutočnosť, že s účinnosťou od 01. 07. 2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe
ktorej fyzická osoba nadobúda status SZČO na účely sociálneho poistenia dovŕšenie 18 rokov veku a
dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b/  ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v kal. roku
rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia SZČO. U žalobcu v spornom období boli naplnené obe  podmienky, a to dovŕšenie zákonom
prepísaného veku a dosiahnutie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Podľa daňového priznania za rok 2015 žalobca dosiahol za rok 2015 príjmy zo živnosti vo výške
15.192,84 eur, čo je suma vyššia ako zákonom o sociálnom poistení stanovená  hranica príjmu vo výške
5.148,-eur. Za rok 2016 žalobca dosiahol príjmy zo živnosti vo výške 14.447,33 eur, pričom zákonom o
sociálnom poistení stanovená hranica príjmu bola vo výške 5.298,-eur.
Žalobca podľa výpisu živnostenského registra Okresného úradu Nitra č. 403-2488  boli vydané
živnostenské listy a osvedčenie o živnostenskom oprávnení. V zmysle Oznámenia o pozastavení
prevádzkovania živnosti č. OU-NR-OZP1-2017/012000-2 mal žalobca v období od 23. 02. 2017 do 20.
02. 2020 pozastavené prevádzkovanie živnosti. Ku dňu 28. 09. 2017 žalobca ukončil podnikateľskú
činnosť vo všetkých predmetoch podnikania.  V období po 23. 02. 2017, kedy došlo k pozastaveniu
prevádzkovania živnosti vykonávanej na základe vyššie spomínaných živnostenských oprávnení, bol
žalobca  na účely sociálneho poistenia  naďalej považovaný SZČO, a to na základe Osvedčenia  o zápise
do evidencie  samostatne  hospodáriaceho roľníka (SHR). Obcou Čechynce bol žalobca evidovaný ako
samostatne hospodáriaci roľník pod identifikačným číslom  1993 v období  od 24. 06.1993 do 27. 09.
2017. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca disponoval  ďalším oprávnením na vykonávanie zárobkovej
činnosti, na základe ktorého bol  oprávnený dosahovať príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov.
K prerušeniu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO podľa
§ 29 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. dochádza len v prípade, ak
má SZČO pozastavený výkon všetkých jej činností v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a
z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov. Keďže žalobca bol aj po 23. 02. 2017 držiteľom platného oprávnenia  na vykonávanie činnosti,
k prerušeniu jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, nemohlo
v období po zastavení prevádzkovania živnosti dôjsť.
Vyjadrenie žalobcu, že v období po 23. 02. 2017 nevykonával samostatnú zárobkovú činnosť, je právne
irelevantná. Zákon o sociálnom poistení presne vymedzuje ktorá fyzická osoba nadobúda právne
postavenie SZČO, kedy takejto osobe vzniká alebo zaniká povinné nemocenské poistenia  povinné
dôchodkové poistenie. V danom prípade bol v spornom období žalobca držiteľom oprávnenia, na základe
ktorého bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a zároveň,
že v rozhodujúcom období dosiahol zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu. Zákon
o sociálnom poistení upravuje u SZČO jedno poistenie a nie niekoľko od seba nezávislých poistení,
a preto nie je rozhodujúce pre vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia, či SZČO dosiahla tento príjem zo živnosti alebo na základe zápisu v evidencii
samostatnej hospodáriaceho roľník,  resp. na základe iného právneho vzťahu. Pri posudzovaní trvania
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla
tento príjem, teda nie je rozhodujúce na základe akého oprávnenia žalobca tento príjem dosiahol ale
skutočnosť, že ho dosiahol ako SZČO.
Keďže v spornom období (od februára 2017 až august 2017) žalobca bol povinne nemocensky
poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO povinnou platiť a odvádzať poistné správne, rozhodol



prvostupňový správny orgán , keď pristúpil  k predpísaniu dlžného poistného za obdobie február 2017
až august 2017 v sume 885,72 eur.

IV.

14. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 191 ods. 1 SSP
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie:
a/ Sociálnej poisťovne
15. Preskúmaním vecí súd dospel  k záveru, že sa v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach podľa tretej hlavy SSP.
16. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudských práv a slobôd a ochrany právo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
17. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a
verejného záujmu.
18. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia SSP, súd postupuje a rozhodujúce v súlade s platnými a
účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy.
21. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
22. Podľa § 107 ods. 1, 2 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak
o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. V danom prípade o nariadenie pojednávania požiadal
žalovaný správny orgán.
23. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Súd pojednával v jeho neprítomnosti.
24. Zástupkyňa žalovaného žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trvala na písomnom vyjadrení.
Žalovaný správny orgán zotrváva na tej skutočnosti, že žalobcovi dňom 27. 02. 2017 nevzniklo
prerušenie povinného sociálneho poistenia, pretože žalobca aj po tomto dátume mal vydané oprávnenie
na výkon alebo prevádzkovanie činnosti, teda bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania, a to
na základe osvedčenia o zápise samostatnej hospodáriaceho roľníka, ktorého bol držiteľom až do
27. 09. 2017, teda v spornom období spĺňal právnu definíciu SZČO upravenú v § 5 zákona o
sociálnom poistení, ktorá sa aplikuje od 01. 07. 2014. Povinné sociálne poistenie je upravené ako jedno
poistenie a nie niekoľko od seba nezávislých poistení. Zohľadňujú sa všetky príjmy, ktoré dosiahla
fyzická osoba. Nie je rozhodujúce teda na základe akého oprávnenia žalobca príjem dosiahol ale
skutočnosť, že príjem dosiahol ako SZČO z podnikateľskej alebo inej činnosti. Žalobca po pozastavení
prevádzkovania živnosti bol naďalej považovaný na nemocensky a dôchodkové poistenú osobu s
následnou odvodovou povinnosťou, pretože naďalej disponoval oprávnením, teda osvedčením o zápise
do evidencie samostatne  hospodáriaceho roľníka.

V.

25. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zmysle ustanovenia § 190 SSP a dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 141 ods. 1, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné
odvádzať; ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3  písm. a/ druhý bod, v znení zákona účinnom do 31. 12. 2010, zárobková činnosť je činnosť
SZČO, z ktorej je nemocensky a dôchodkovo poistená.
Podľa ustanovenia § 5 platnom a účinnom do 31. 12. 2013 za SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpise v súvislosti so zárobkovou
činnosťou uvedeného v § 3.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o nemocenskom poistení, povinné nemocenský poistení sú
a/ zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1,



b/ SZČO, ktorej prijem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu
alebo výnos súvisiaci  s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
26.    Podľa § 21 ods. 1, 4 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO
vzniká od 01. 07.  kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý je jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti  podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods.5 a zaniká 30. 06. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej
príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 5; ak ten to zákon neustanovuje inak. Povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie SZČO zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo
prevádzkovanie činnosti uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/, ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá nemá oprávnenie na výkon a prevádzkovanie činnosti
uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu.
27.  Podľa § 12a ods. 1, 2 zákona č. 105/1990 Z.z. o súkromnom podnikaní občanov ako samostatne
hospodáriaci roľník, ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby sa podľa tohto
zákona rozumie činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne, alebo pomocou iných osôb
a/ vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby na účelom získavania trvalého zdroja príjmov, najmä ich
predajom, prípadne
b/ vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie; pokiaľ treba na túto
činnosť súhlas podľa osobitných predpisov len s týmto súhlasom, alebo
c/ poskytuje príležitostne práce, alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých
využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto
výrobu plne nevyužívajú.
Podľa ods. 2 samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene,
na vlastný účet a zodpovednosť.
28.  Podľa § 12b ods. 1, 2 a 3 zákona o súkromnom podnikaní občanov, príslušný orgán zapíše
samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie na základe jeho ohlásenia.
Podľa ods. 2 v evidencii, podľa ods. 1 je uvedené meno a priezvisko SHR, miesto jeho trvalého bydliska,
rodné číslo, prípadne údaje o osobitnom oprávnení alebo povolení, pokiaľ sa na určitý druh činnosti
podľa osobitných predpisov vyžadujú  a deň zápisu do evidencie.
Podľa ods. 3 SHR ohlási príslušnému orgánu do 15 dní  zmenu skutočností  vedených v evidencií ako
aj ukončenie svojej poľnohospodárskej výroby.
29.  Podľa 12c ods. 1, 2 citovaného zákona, o zápise do evidencie vydá príslušný orgán SHR osvedčenie.
Súčasne upovedomí príslušný orgán vykonávajúci správcu dane, príslušnú poisťovňu, príslušný orgán
štátnej štatistiky a príslušný orgán vykonávajúci sociálne zabezpečenie; rovnako sa postupuje pri zmene
a zániku skutočností vedených v evidencii a pri ukončení poľnohospodárskej výroby.
30.  Podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov, sú príjmami z podnikania aj príjmy
a/ príjmy z poľnohospodárskej výroby,
b/ príjmy zo živnosti,
c/ príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a/ a b/,
d/ príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti.
31.  Podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov sú príjmy aj z prenájmu nehnuteľností, vrátane príjmov z
prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo k nehnuteľnosti.
32.   Žalobná námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia veci, nebola dôvodná.
Žalobca poukazoval na tú skutočnosť, že bol platcom poistného ako povinne nemocensky a povinne
dôchodkovo poistená osoba ako živnostník do 23. 02. 2017, kedy pozastavil prevádzkovanie činnosti.
Činnosť SHR nikdy nevykonával, toto si vybavil len kvôli tomu, aby pôda bola vyňatá a vrátená mu
ako pôvodnému vlastníkovi. Túto pôdu dal do prenájmu farmárovi, ktorý ju užíva. Jedná sa o Mikuláša
Sáraz, bytom Čechynce, ktorý dostáva od štátu aj dotácie na tieto pozemky a platí odvody do sociálnej
aj zdravotnej poisťovne. Poukazoval na to, že príjem dosiahol výlučne zo žiadosti a nie z činnosti SHR,
ktorú vôbec nikdy nevykonával a k 28. 09. 2017 ukončil podnikateľskú činnosť, teda aj formálnu evidenciu
na Obecnom úrade ako SHR.
33.  Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatne
zárobkovú činnosť na základe živnostenských oprávnení do 23. 02. 2017, kedy si pozastavil
prevádzkovanie činnosti do 23. 02. 2020 a na základe zápisu v evidencii SHR Obcou Čechynce  od 24.
06. 1993 do 27. 09. 2017, čo potvrdil aj žalobca, a tento zápis nepovažoval za sporný.
Medzi účastníkmi konania nebol sporné, že žalobca dosahoval príjmy za rok 2015 a 2016 zo
živnostenského podnikania, čo mal prvostupňový orgán preukázané z údajov poskytnutých Finančným



riaditeľstvom SR, ktoré mu oznámilo, že žalobca mal príjem za rok 2015 - 15.192,84 eur a za rok 2016
- 14.447,33 eur, ktoré príjmy boli vyššie ako 12- násobok vymeriavacích základov na rok 2015 - 5.148,-
eur a za rok 2016 - 5.298,- eur.
34.  Medzi účastníkmi naopak bolo sporné, či na základe evidencie SHR bol žalobca povinne
nemocensky a dôchodkovo poistenou SZČO. Predmetom tohto konania je teda posúdenie právnej
otázky, či trvanie žalobcovej evidencie SHR po 23. 02. 2017 založilo vznik, resp. trvanie jeho povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia, keď žalobca v rokoch 2015 a 2016 dosahoval príjmy len
zo živnosti, ktorú pozastavil od 23. 02. 2017 do 23. 02. 2020, avšak ku dňu 28. 09. 2017 ukončil
podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania.
35.  Žalobca v žalobe argumentoval tým, že príjem, ktorý dosahoval, dosiahol len zo živnosti a bol
aj účastný na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení, čo preukázal aj podanými daňovým
priznaniami, o aký príjem sa jednalo. Podľa § 21 ods. 1 zákona o nemocenskom poistení, povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 01.  07. kal. roka nasledujúceho
po kal. roku, za ktorý príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o dani z príjmov bol vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného  v § 138 ods. 5 citovaného zákona a zaniká 30. 06. kal.
roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o dani z príjmov
nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 citovaného zákona.
Rozhodným obdobím pre vznik nemocenského a dôchodkového poistenia boli roky 2015 a 2016, v
ktorých dosiahol žalobca príjmy zo žiadosti vyššie ako 12-násobok príslušných vymeriavacích základov,
pričom poistenie vzniklo alebo trvalo  k 01. 07. 2015 až do 30. 06. 2016, kedy zaniklo, pretože v roku
2017 žalobca už nedosiahol príjem z podnikania alebo z inej  samostatne  zárobkovej činnosti podľa §
6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov. Potrebné je preto odmietnuť žalobcovu námietku nedosiahnutia
príjmov žalobcu z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti v rokoch 2015 a 2016, ktorá
veci nepriliehavo poukazovala na stav v príjmoch žalobcu mimo rozhodného obdobia podľa § 21 ods. 1
Zákona o dani z príjmov, nakoľko  príjmovo rozhodujúcimi rokmi boli roky 2015 a 2016, v ktorých žalobca
preukázateľne dosiahol relevantné príjmy.
36.  Správny súd zhodne so žalovaným zastáva názor, že v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov je SZČO osoba, ktorá jednak dosiahla zákonom stanovený vek a súčasne
je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou  v § 3
ods. 1 písm. b/  a ods. 2 a 3 tohto zákona. Z dikcie ustanovenia § 12c ods. 1 zákona č. 105/1990
Zb. o súkromnom podnikaní občanov jednoznačne vyplýva, že orgán príslušný na zápis do evidencie
SHR o zápise fyzickej osoby do tejto evidencie upovedomí príslušný orgán vykonávajúci správu dane
ako aj orgán vykonávajúci sociálne zabezpečenie, pričom rovnako postupuje pri zmene alebo zániku
skutočností vedených v evidencii o ukončení poľnohospodárskej výroby. Na základe uvedeného žalobca
vedel, resp. mal vedieť, že jeho oprávnenie na vykonávanie poľnohospodárskej výroby ako SHR, a tým
aj registrácia v registri daňových subjektov trvá až do oznámenia zániku tejto činnosti, resp. do zrušenia
registrácie.
37. Žalobca v preskúmavanom prípade v rozhodnom období od  februára 2017 do augusta 2017 mal
právne postavenie SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení, pretože splnil podmienku veku a
registrácie podľa osobitného predpisu. V rozhodnom období mal príjem zo živnosti. Pri dosiahnutí príjmu
relevantného pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia stanoveného zákonom,
vzniká SZČO povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie v zmysle § 21 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení, v dôsledku čoho sa takáto SZČO zaradí do okruhu platiteľom poistného na sociálne
poistenie. Príjem, ktorý dosiahol žalobca podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o dani z príjmov v r. 2015 a 2016
boli vyššie ako zákonom stanovená suma, a preto mal v spornom období právne postavenie povinne
nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, ktorá bola povinná platiť poistné na
sociálne poistenie.
38. Tak ako už bolo vyššie uvedené, zákon o sociálnom poistení, upravuje povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako jedno poistenie a nie niekoľko od seba nezávislých
sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,
relevantných na vznik,  trvanie a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia, nie je rozhodujúci či SZČO tento príjem dosiahla zo živnosti, alebo na základe iného
oprávnenia na vykonávanie podnikania v tomto prípade na základe evidencie SHR. Pri posudzovaní
trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len
skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o dani z príjmov. Teda nebolo
rozhodujúce na základe akého oprávnenia žalobca príjem dosiahol  ale skutočnosť, že príjem dosiahol
ako SZČO, ktorou z dôvodu trvania evidencie SHR aj po 23. 02. 2017 bol aj v nasledujúcom období,
čo založilo jeho účasť na povinnom sociálnom a dôchodkovom poistení za roky 2014 a 2015. V



spornom období bol žalobca držiteľom oprávnenia, na základe ktorého bol oprávnený dosahovať príjmy
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom relevantným spôsobom nepreukázal zánik
poistného, pretože registráciu v evidencii SHR zrušil až 28. 09. 2017.
39. Žalobca ďalej nedôvodne namietal, že príjem za roky 2015 a 2016 dosiahol výlučne zo živnosti a nie z
činnosti SHR, ktorú vôbec nevykonával, pričom prerušením všetkých živností od 23. 02. 2017 do 23. 02.
2020 mu zaniklo v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení aj povinné nemocenské poistenie aj
povinné dôchodkové poistenie, na čom nič nemôže zmeniť, že formálne je stále evidovaný ako SHR i keď
túto činnosť nevykonával a príjem z tejto činnosti nemal. Závery napadnutého rozhodnutia žalovaného
nie sú v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá sa odvoláva na citované ustanovenia zákona
o sociálnom zabezpečení, a to konkrétne zákon č. 100/1988 Zb. účinný do 31. 12. 2003, podľa ktorého
sa za SZČO na účely sociálneho zabezpečenia považovali osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku
výrobu, vrátane hospodárenia na lesoch a vodných plochách. Zákon o sociálnom poistení prijal odlišnú
úpravu, ktorá už bola spomínaná vyššie v tomto rozsudku, teda pre postavenie sociálne a dôchodkovo
poistenej SZČO sa vyžaduje splnenie podmienok uvedených v § 5 zákona o sociálnom poistení, teda
podmienky veku a registrácie, čo v danom prípade žalobca spĺňal až do 28. 09. 2017.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného a predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených
v žalobe dospel k záveru, že  napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako
nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 290 SSP zamietol.
41. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože
mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť  možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
\"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}