Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/111/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200434 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4016200434.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobkyne: R. J., nar. XX. XX. XXXX, M. XXXX/X, U., zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723 proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: F. S., nar. XX. XX. XXXX, M. N. XXX/X, Q. - R., zastúpenej advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 28/2016-2/Br, OU-NR-OOP5-2016/017435-2/Br, k: V 5541/2015 zo dňa 24. 03. 2016, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra nehnuteľností č. Vo 28/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/017435-2/Br k: V 5541/2015 zo dňa 24. 03. 2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Pribratej účastníčke konania súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil a mal za preukázané, že dňa 09. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán prvého stupňa) doručený návrh zo dňa 08. 07. 2015 (F. S., nar. XX. XX. XXXX, M. N. XXX/XX, Q. - R. ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/Luž/2641 zo dňa 08. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou - F. S. a kupujúcou - žalobkyňou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti v katastrálnom území S., vedenej pôvodne na liste vlastníctva č. XXXX (v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXX) ako parcela registra C č. 2641 - orná pôda o výmere 1244 m2 v podiele 1/1. 2. Dňa 31. 07. 2015 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. V 5541/15, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne k vyššie uvedenej nehnuteľnosti v katastrálnom území S.. 3. Uvedené rozhodnutie č. V 5541/15 zo dňa 31. 07. 2015 bolo následne napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. Pd 203/15/4403-3 zo dňa 19. 10. 2015. O uvedenom proteste rozhodol Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. UP 56/2015-9 zo dňa 30. 10. 2015 tak, že predmetnému protestu vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil. 4. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 22. 01. 2016 rozhodnutie č. V 5541/2015-9, ktorým predmetné administratívne konanie prerušil, a to s poukazom na predkupné právo štátu v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 5. Dňa 02. 02. 0216 bolo správnemu orgánu prvého stupňa od právneho zástupcu F. S. doručené podanie zo dňa 29. 01. 2016 označené ako „Prehlásenie o neponúknutí nehnuteľnosti štátu, ktorý má na vec predkupné právo“. Dňa 16. 02. 2016 bolo správnemu orgánu prvého stupňa od žalobkyne doručené vyjadrenie k rozhodnutiu o prerušení konania zo dňa 15. 02. 2016. 6. Rozhodnutím č. V 5541/2015-13 zo dňa 17. 02. 2016 správny orgán prvého stupňa zastavil katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/Luž/2641 zo dňa 08. 07. 2015 k nehnuteľnosti v katastrálnom území S., vedenej pôvodne na liste vlastníctva č. XXXX (v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXX) ako parcela registra C č. 2641 - orná pôda o výmere 1244 m2 v podiele 1/1, podľa § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností. Je povinnosťou správneho orgánu na túto skutočnosť prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje predkupné právo. Z toho dôvodu bolo konanie prerušené a správny orgán prvého stupňa vyzval účastníkov konania na preukázane skutočnosti, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Skonštatoval, že účastníci konania nepreukázali, že štát svoje predkupné právo nevyužil, v dôsledku čoho správny orgán prvého stupňa konanie zastavil, nakoľko účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. 7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. II. 8. Rozhodnutím č. Vo 28/2016-2/Br, OU-NR-OOP5-2016/017435-2/Br, k: V 5541/2015 zo dňa 24. 03. 2016 žalovaný ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa 17. 02. 2016 č. V 5541/2015-13, ktorým Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor zastavil katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/Luž/2641 zo dňa 08. 07. 2015 k nehnuteľnosti v katastrálnom území S., vedenej pôvodne na liste vlastníctva č. XXXX (v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXX) ako parcela registra C č. 2641 - orná pôda o výmere 1244 m2 v podiele 1/1, podľa § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. Vo svojom rozhodnutí žalovaný uviedol, že po vyhodnotení obsahu odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a vo vzťahu k obsahu administratívneho spisu nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. III. 9. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala žalobu zo dňa 02. 05. 2016, ktorou žiadala, aby súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 03. 2016 zrušil. Poukázala na to, že návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 a v nadväznosti na uvedené následne Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vydalo osvedčenia o významnej investícii dňa 13. 07. 2015. Súčasťou návrhu osvedčenia bol aj zoznam pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba, pričom žiadna z prevádzaných nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva sa však v tomto zozname v čase podpisu kúpnej zmluvy, ako ani v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nenachádzala. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podpisu kúpnej zmluvy a zároveň v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho práva (dňa 08. 07. 2015) nešlo o pozemky, na ktorých sa má realizovať významná investícia, a teda ani žiadne predkupné právo štátu v rozhodnom čase nemohlo existovať. 10. Ďalej sa žalobkyňa v podanej žalobe zaoberala pojmom pravej retroaktivity, pričom uviedla, že pravá retroaktivita vyvoláva právne účinky na vzťahy už existujúce predtým, ako daný retroaktívny prameň nadobudol platnosť a od adresátov vyžaduje, aby svoje správanie usmernili v zmysle budúcej, v tom čase ešte neexistujúcej úpravy. V Slovenskej republike je všeobecne pravá retroaktivita zakázaná. Nemožno od právnych subjektov očakávať, aby vopred poznali budúcu právnu normu a zároveň im nemožno niečo prikazovať alebo zakazovať spätne, keď už nemajú možnosť svoje správanie zmeniť tak, aby bolo v súlade so zákonom. V jednom z novších nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky je konštatované, že aj nepravá retroaktivita môže byť v rozpore s princípom ochrany právnej istoty, ak výrazne do budúcnosti zhoršuje doterajšiu právnu pozíciu jednotlivca bez adekvátneho verejného záujmu. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky v prípade pravej i nepravej retroaktivity je nevyhnuté si všímať nadobudnuté práva, ktoré by mali byť pre budúcnosť zlepšované, a nie rušené, prípadne zhoršované. 11. K začleneniu pozemkov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, do strategického plánu prišlo dňa 21. 07. 2015. Obligačný vzťah medzi kupujúcou a predávajúcou založený kúpnou zmluvou vznikol dňa 08. 07. 2015, t. j. pred vznikom zákonného predkupného práva štátu. V čase pred vznikom obligačno-právneho vzťahu teda neexistovalo predkupné právo štátu k predmetným nehnuteľnostiam a neexistovala preto povinnosť na strane predávajúcej vyzvať štát na uplatnenie predkupného práva. 12. Žalovaný spája ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 154/2015 Z. z. účinného od 07. 07. 2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo dňa 08. 07. 2005 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti) uzatvoreného dňa 08. 07. 2015. V tejto súvislosti sa žalobkyňa zaoberala definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti, resp. absolútnej neplatnosti. 13. Významným momentom v prejednávanej veci je tá skutočnosť, že právny úkon vznikol dňa 08. 07. 2015, t. j. v čase, kedy žiadne predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti neexistovalo. Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prebieha v tzv. intabulačnom režime nadobúdania vlastníckeho práva. Titulom je zmluva, ktorá má obligatórne kauzálny charakter a je nevyhnutným predpokladom pre nadobudnutie vlastníckeho práva. K titulu musí pristúpiť i modus, t. j. zápis do príslušného registra, v ktorom sa evidujú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Obligačná zmluva je to, čo zakladá právny vzťah medzi predávajúcim a nadobúdateľom. 14. Podľa žalobkyne, v čase uzavretia zmluvy (08. 07. 2015) neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva neplatná, nakoľko v tom čase neexistovalo predkupné právo štátu, a to vzhľadom na okamihy rozhodné pre uzavretie zmluvy a okruh pozemkov, ktorých sa dotýkalo predkupné právo štátu v čase uzavretia zmluvy. Predávajúci v čase uzavretia zmluvy nebola povinná (a ani nemohla, nakoľko v čase uzavretia zmluvy neexistovalo) uplatniť predkupné právo štátu, pričom túto povinnosť, vzhľadom na viazanosť svojím obligačným prejavom nemala ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad by podľa názoru žalobkyne predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky. 15. Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením „inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu (navyše uskutočneného v čase, kedy takéto ustanovenie neexistovalo). 16. Žalobkyňa ďalej uviedla, že napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu neexistovalo, príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len takéto právo všeobecne konštatuje. Zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako občianskoprávny inštitút, ktorý je vymedzený v Občianskom zákonníku, a to komplexne. Predkupné právo môže mať charakter vecnoprávny alebo záväzkovoprávny. 17. Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. Ďalšie odseky relatívne upravujú ďalší postup uplatnenia tohto predkupného práva. Dôležité je však v tomto smere priame prepojenie na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré riešia problematiku zmluvného predkupného práva. 18. Žalobkyňa ďalej poukázala na zodpovednosť štátu a na jeho pochybenie, keď bezodkladne po vzniku predkupného práva neinformoval Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor a nepožiadal o jeho zápis tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a tým teda relevantným spôsobom spochybnil právnu istotu svojich občanov a narušil princíp hodnovernosti údajov katastra. Na podporu svojej argumentácie žalobkyňa dala do pozornosti správneho súdu i návod Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a odpoveď na otázku číslo 37. V nadväznosti na uvedené nepovažovala žalobkyňa dôvody správneho orgánu za dostatočné, pričom bola toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné a spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. 19. Žalobkyňa sa tiež zaoberala prechodnými ustanoveniami zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 6b ods. 2. Bola toho názoru, že vychádzajúc z logického a gramatického výkladu tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli všetky druhy konaní, samozrejme aj tie, ktoré súvisia so žiadosťou o vydanie osvedčenia o významnej investícii, tak ako uvádza dôvodová správa. Vzhľadom k tomu, že vznik predkupného práva štátu podľa zákona č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa zapisuje do katastra nehnuteľností, tak prechodné ustanovenia sa nesporne vzťahujú i na tieto správne konania. Z daného teda vyplýva, že ak pred účinnosťou novely existovali podania na katastri, tak všetky začaté konania sa dokončia podľa právnych predpisov dovtedy platných, t. j. bez ohľadu na fakt vzniku predkupného práva štátu, ktoré vzniklo až po začatí správneho konania. V tomto smere teda zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predstavuje normu lex specialis k všeobecnejším právnym predpisom, napr. zákon č. 162 /1995 Z. z. (lex generalis). 20. Zákonodarca mal v úmysle, aby konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončili podľa doterajších predpisov a tým sledoval ochranu všetkých subjektov v jednotnosti právnej úpravy, na základe ktorej začali všetky konania tak, aby za účelom právnej istoty bola táto právna úprava zachovaná počas celých týchto konaní, a to až do ich právoplatného ukončenia IV. 21. K podanej žalobe sa žalovaný vyjadril vo vyjadrení zo dňa 31. 03. 2017, pričom navrhol, aby ju súd zamietol. K námietke žalobcu o tom, že sa nie úplne vysporiadal s námietkou, že sporné pozemky neboli začlenené do časti 5 - Zoznam pozemkov súvisiacich s vybudovaním Strategického parku, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie nie je pravdivé. Predmetom odvolania bolo rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5541/2015-13 zo dňa 17. 02. 2016, ktorým Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor zastavil katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na podklade kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/Luž/2641 zo dňa 08. 07. 2015 k nehnuteľnosti v katastrálnom území S. vedenej pôvodne na liste vlastníctva č. XXXX (v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXX) ako parcela registra C číslo 2641 orná pôda o výmere 1 244 m2 v podiele 1/1. Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru bola dňa 22.7.2015 doručená Žiadosť o zápis predkupného práva štátu zo strany Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pod č. 20801/2015-1000-35060 zo dňa 20.7.2015 zaevidovaná na katastrálnom odbore Okresného úradu Nitra pod č. Z 5113/2015. Prílohou tejto žiadosti bola overená kópia Osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 vydaného podľa § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi nehnuteľnosťami uvedenými v Prílohe č. 1 k Osvedčeniu č. 20801/2015-1000-33509 je aj parcela registra C č. 2641 - orná pôda o výmere 1 244 m2 na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území S., ktorá je predmetom kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/Luž/2641 zo dňa 31. 07. 2015. Predmetom prevodu podľa vyššie uvádzanej kúpnej zmluvy bola len 1 nehnuteľnosť a nie ako uvádza žalobca niekoľko nehnuteľností, pričom kúpna zmluva č. 2015/7/8/Luž/2641 medzi F. S. ako predávajúcou a R. J. ako kupujúcou bola uzavretá dňa 08. 07. 2015, pričom vklad bol povolený až dňa 31. 07. 2015, t.j. až po uznesení Vlády Slovenskej republiky o schválení Návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku zo dňa 08. 07. 2015. 22. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom (ne)platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, žalovaný poukázal na svoju argumentáciu v odôvodnení svojho rozhodnutia Poznamenal, že nie je možné aplikovať ustanovenie § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad. K námietke ohľadom hmotnoprávneho posúdenia a problematiky predkupného práva štátu, žalovaný uviedol, že má za preukázané, že dňa 08. 07. 2015 bol uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 401 schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku, ktorá mala byt' umiestnená v katastrálnom území S. aj D. (doplnené uznesením Vlády Slovenskej republiky dňa 21. 07. 2015 Návrhom na doplnenie uznesenia Vlády Slovenskej republiky zo dňa 08. 07. 2015). Uvedeným dňom teda vzniklo predkupné právo štátu. Bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa postupovať pri rozhodovaní v konaní o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V čase opätovného rozhodovania o návrhu na vklad (po právoplatnom rozhodnutí o vyhovení protestu prokurátora voči rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v tejto veci) musel v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona prvostupňový správny orgán na túto skutočnosť prihliadnuť - správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je totiž povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Uvedená právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom je povinnosťou okresného úradu, katastrálneho odboru naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje zákonné predkupné právo. Katastrálne konanie má byť následne podľa § 31a písm. c/ katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania musia byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. nevyužil. 23. V ďalšej časti svojho vyjadrenia k podanej žalobe žalovaný citoval ust. § 39 a ust. § 40a Občianskeho zákonníka a zaoberal sa otázkou absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Bol toho názoru, že právny úkon, ktorý nie je v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nepochybne odporuje zákonu a bolo potrebné posúdiť, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s uvedenou právnou úpravou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo iného osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, v predmetnej veci sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nakoľko bolo porušené predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v predmetnej veci nemožno uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka; štát totiž v predmetnej právnej veci nebol spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a teda ide o úplne odlišnú právnu skutkovú situáciu. Podľa žalovaného v danom prípade nebolo možné aplikovať § 603 Občianskeho zákonníka. Je potrebné prihliadnuť aj na účel ustanovenia predkupného práva štátu, ktorým je usporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v súvislosti s významnou investíciou v nadväznosti na dohodu s vlastníkom nehnuteľnosti, ktorý má záujem o prevod vlastníckeho práva. 24. Vyjadrením zo dňa 11. 05. 2017 sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k podanej žalobe vyjadrila pribratá účastníčka konania F. S., ktorá bola do konania pribratá uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/111/2016-58 zo dňa 30. 03. 2017. Uviedla, že sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, pričom navrhla, aby súd žalobu zamietol. Uviedla, že žalobu považuje za účelovú a obštrukčnú a žalobkyňa v žalobe žiadnym spôsobom nezdôvodnila, akým spôsobom bude v dôsledku napadnutého rozhodnutia ukrátená na svojich právach. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v prospech žalobkyne na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy je nezákonné z dôvodu, že katastrálny odbor neprhliadol pri rozhodovaní o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne na to, či štát (ne)využil svoje zákonné predkupné právo k Pozemku . Keďže v tomto čase zákonné predkupné právo štátu k Pozemku už existovalo, bol Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, povinný naň prihliadať. Vzhľadom na to, že v našom právnom poriadku sa uplatňuje intabulačný princíp (t. j. prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je dvojfázový a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností), bol pre katastrálny odbor rozhodujúci (právny a skutkový) stav, ktorý tu bol v čase povolenia vkladu, a nie stav, ktorý tu bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy. Podstatou predkupného práva či už zmluvného alebo zákonného, je obligácia predávajúceho ponúknuť na predaj vec oprávnenému z predkupného práva. Pri porušení zmluvného predkupného práva sa osoba oprávnená z predkupného práva v súlade s ust. § 603 ods. 3/ Občianskeho zákonníka môže domáhať od nadobúdateľa, aby jej ponúkol vec na predaj, alebo jej zostane predkupné právo zachované. Nerešpektovanie zákonného predkupného práva však na druhej strane odporuje zákonu, resp. zákon obchádza, čo má podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Otázkou odporovania a obchádzania zákona sa zaoberal aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 29. 01. 2008, sp. zn. 4Obo 20/2007. Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 40a taxatívne vymenúva, ktoré právne úkony sa považujú za relatívne neplatné; porušenie predkupného práva štátu toto ustanovenie medzi relatívne neplatné právne úkony nezaraďuje. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že v tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon, čo konštatoval aj žalovaný v napádanom rozhodnutí ako aj vo svojom vyjadrení zo dňa 31. 03. 2017. Predmetná kúpna zmluva je neplatná aj z ďalších dôvodov, pričom tieto dôvody pribratá účastníčka, podľa jej slov, uviedla v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 150/106/2015. Tieto dôvody sa týkajú predovšetkým občianskoprávnej neplatnosti právnych úkonov (úžera a rozpor s dobrými mravmi). 25. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 31. 03. 2017 sa vo vyjadrení zo dňa 31. 05. 2017 vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedla, že správny orgán nesprávne vec právne posúdil s tým, že ust. § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať vo väzbe na ust. § 30 ods. 5, písm. a/ tohto zákona. Správny orgán nesprávne právne posúdil obsah a oprávnenia z predkupného práva. Obsahom predkupného práva je právo oprávnenej osoby na kúpu, pokiaľ sa osoba povinná z predkupného práva rozhodne vec scudziť a previesť na inú osobu. Podľa žalobkyne správny orgán neaplikoval všetky relevantné všeobecne záväzné právne predpisy, predovšetkým Občiansky zákonník. Bolo potrebné vychádzať z koncepcie a účelu inštitútu predkupného práva ako takého, pretože zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzuje len spôsob vzniku predkupného práva, ktoré je občianskoprávnym inštitútom a je komplexne vymedzený v Občianskom zákonníku, pričom v tejto súvislosti poukázal na ust. § 853 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa bola toho názoru, že z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu je potrebné aj na zákonné predkupné právo vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve podľa ustanovení § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka. Takýto názor žalobkyne vychádza z judikatúry Ústavného súdu ČR (sp. zn. I ÚS 156/05) a Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 22 Cdo 2821/2014) ohľadne predkupného práva. Vyššie citovaný zákon (t. j. zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje špecifickú úpravu predkupného práva a nie je dôvod odkloniť sa od logických argumentov uvádzaných v judikátoch, v ktorých boli prejednávané skutkovo obdobné veci. Správny orgán sa nesprávnym právnym posúdením veci nedôvodne postavil na stranu štátu, a to konštatovaním, že predmetná zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným. V zmysle uvedenej argumentácie sa však o absolútnu neplatnosť právneho úkonu nejedná. 26. K vyjadreniu pribratej účastníčky konania zo dňa 11. 05. 2017 sa vo vyjadrení zo dňa 07. 07. 2017 vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Opätovne uviedla, že správny orgán predmetnú zmluvu nesprávne právne posúdil ako úkon absolútne neplatný. Z ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka však vyplývajú odlišné nároky - možnosť oprávneného z predkupného práva domáhať sa, aby bola vec ponúknutá na predaj, alebo oprávnenému z predkupného práva zostane toto právo zachované voči nadobúdateľovi. Poznamenala, že i keby nepripadala do úvahy relatívna neplatnosť právneho úkonu, nemožno od toho automaticky odvodzovať, že sa jedná o neplatnosť absolútnu, vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 603 ods. 3 definuje osobitné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 4831/2010. Čo sa týka ostatných dôvodov neplatnosti, na ktoré poukazuje pribratý účastník, žalovaný postupoval v intenciách protestu prokurátora, ktorý považoval zmluvu za úkon absolútne neplatný z dôvodu porušenia predkupného práva štátu a nie z iných dôvodov. Iné dôvody neplatnosti sú predmetom dokazovania v občianskom súdnom konaní. 27. Žalovaný sa vo vyjadrení zo dňa 17. 07. 2017 vyjadril k vyjadreniu žalobcu zo dňa 31. 05. 2017. Poznamenal, že na to, či až do okamihu rozhodnutia o návrhu na vklad neexistuje skutková alebo právne významná skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu, je správny orgán povinný prihliadať podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho konania nie je možné vykladať v súvislosti so žalobkyňou poukazovaným ustanovením § 30 ods. 5 písm. a/ katastrálneho zákona, nakoľko poznámka pod čiarou k tomuto ustanoveniu okrem toho, že nemá záväzný charakter a zákony sú v danej poznámke uvedené len príkladmo, smeruje k zákonom, ktoré vo svojich ustanoveniach obsahujú obmedzenia, resp. zákaz v nakladaní s nehnuteľnosťou. Dôvodom prerušenia konania s výzvou, aby účastníci doložili listiny preukazujúce, že štát svoje predkupné právo nevyužil, nebola snaha o konvalidáciu neplatného právneho úkonu, ale len dostatočné zistenie a preukázanie skutočnosti, že došlo k porušeniu zákonnej povinnosti ponúknuť predmetnú nehnuteľnosť na predaj štátu. Nepredloženie listiny preukazujúcej, že štát svoje predkupné právo nevyužil v určenej lehote, malo za následok zastavenie konania o návrhu na vklad podľa § 31b ods.1, písm. f/ katastrálneho zákona. Podľa žalovaného, právny úkon, ktorým predávajúci opomenie svoju zákonnú povinnosť ponúknuť predmetnú nehnuteľnosť na predaj štátu, ktorému zo zákona vzniklo predkupné právo je nedovoleným právnym úkonom. Neobstojí argumentácia, že by predkupné právo štátu ostalo zachované a povinným by bol nový nadobúdateľ, nakoľko následkom takéhoto výkladu by bolo obídenie účelu zákona, ktorým bolo urýchlenie výkupu predmetných nehnuteľností, ktorých sa týka významná investícia v prospech štátu. Pretože platná právna úprava nespája s porušením zákonného predkupného práva štátu ako následok relatívnu neplatnosť, je následkom porušenia tejto zákonom stanovenej povinnosti absolútna neplatnosť. Žalovaný opätovne navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. V. 28. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 9, § 10 SSP, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, na pojednávaní pričom dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 29. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. 29.1. Podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálny zákon, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. 30. Podľa § 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (1) Príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa § 2b ods. 2. (2) Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne (3) V osvedčení o významnej investícii sa uvádza a) údaj o tom, že ide o významnú investíciu, b) identifikačné údaje o držiteľovi osvedčenia, c) identifikačné údaje o podnikovom pozemku, d) opis stavby, ktorá má stáť na podnikovom pozemku, e) údaj o sume investičných nákladov, ak ide o stavbu podľa § 1 ods. 2. (4) Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania. (5) Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám. (7) Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie. 31. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva správneho orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 32. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd, po vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam žalovaného a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej moci neuplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom. 33. Katastrálny odbor okresného úradu je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Z ust. § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona vyplýva, že sa v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak, t. j. podľa Správneho poriadku. To znamená, že na katastrálne konanie sa vzťahujú aj všeobecné zásady správneho konania, ktoré sú zakotvené v ustanovení § 3 zákona o správnom konaní (najmä zásada zákonnosti a zásada materiálnej pravdy a pod.). 34. Zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 47). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti a ustanoveniam správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t. j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.). 35. Medzi účastníkmi konania zostal sporný skutkový stav a otázka výkladu ust. § 31 katastrálneho zákona pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva podaný dňa 09. 07. 2015 F. S., ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy kúpnej zmluvy č. 2015/7/8/Luž/2641 zo dňa 08. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou - F. S., nar. XX. XX. XXXX, M. N. XXX/XX, Q. - R. a kupujúcou - žalobkyňou, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti v katastrálnom území S., vedenej pôvodne na liste vlastníctva č. XXXX (v súčasnosti na liste vlastníctva č. XXXX) ako parcela registra C č. 2641 - orná pôda o výmere 1244 m2 v podiele 1/1, na základe predložených listín navrhovateľom vkladového konania, v spojení s § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (účinného od 07. 07. 2015) o predkupnom práve štátu na pozemok (bod č. 1 rozsudku), následne po vyhovení protestu prokurátora a zrušení rozhodnutia č. V 5541 zo dňa 31. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu, v čase vydania rozhodnutia dňa 17. 02. 2016 o zastavení konania podľa § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov. 36. Súd považuje za potrebné uviesť, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2007, sp. zn. č. 8 Sžo 17/2007). 37. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje obligatórne náležitosti návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti listín aj podľa príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona a preto posudzuje skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu v čase rozhodovania o návrhu. 38. V danej veci nie je sporné a správny súd mal za preukázané, že správny orgán prvého stupňa o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 (doručený dňa 09. 07. 2015) rozhodol rozhodnutím dňa 31. 07. 2015 pod č. V 5541 tak, že vklad povolil. Správny orgán takto rozhodol v čase, keď mal už vedomosť o uznesení Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08. 07. 2015, ktorým bol vládou schválený Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uložila ministerstvu hospodárstva vydať osvedčenie pre spoločnosť MH Invest, s.r.o. do 22. 07. 2015. 39. Ministerstvo hospodárstva SR podľa § 13 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. vydalo dňa 13. 07. 2015 Osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 pre stavbu s názvom „Vybudovanie strategického parku“ pre spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia podľa § 1 ods. 12 citovaného zákona na realizáciu významnej investície na pozemkoch o celkovej výmere 7.329.253 m2, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území A., D., J., M., S. a M.. 40. Dňa 22. 07. 2015 Ministerstvo hospodárstva SR doručilo prvostupňovému správnemu orgánu (katastrálna odbor OU) žiadosť zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. Predmetná žiadosť bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa pod sp. zn. Z 5113/2015 pre kat. úz. S. a tento spis bol predložený správnemu súdu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/16/2016 (zoznam obdobných žalôb žalobcu na tunajšom súde, na č. l. 10). 41. Niet teda pochýb, že dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 175/1999 Z. z. je vo vzťahu k zákonu o katastri nehnuteľností ale aj k Občianskemu zákonníku osobitným predpisom (so špeciálnou úpravou), čo nakoniec vyplýva z ust. § 3 ods.5 zákona, keďže predkupné právo štátu sa zapisuje do katastra nehnuteľností (na návrh príslušného ministerstva). Teda ak zákonodarca takéto „predkupné právo štátu“ upravil priamo v zákone, je potrebné ho rešpektovať a pri rozhodovaní o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností na to prihliadať v rámci skúmania podmienok na vklad v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, lebo ide o skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, ak v čase rozhodovania katastrálny odbor zistí, že predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy je pozemok, ktorý je súčasťou významnej investície na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ v zmysle uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 a správny orgán nedisponuje listinným dôkazom príslušného ministerstva v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., ako realizoval toto zákonné predkupné právo štátu, v prospech koho a kedy. 42. Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám (napr. odvodeným právom), ale je to právo štátu zriadené priamo zákonom pri splnení podmienok vlády a príslušného ministerstva podľa zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov. Táto zákonná ochrana predkupného práva štátu ale nie je neobmedzená, je časovo limitovaná, čo vyplýva z ust. § 3 ods. 7 cit. zákona, že predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie konanie. 43. Úprava predkupného práva štátu v zákone č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je samoúčelná. Touto zákonnou úpravou zákonodarca sledoval predovšetkým upraviť a zjednodušiť usporiadanie vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou v zmysle rozhodnutí Vlády SR a k tomuto zjednodušeniu vlastníckych vzťahov má podľa názoru súdu prispieť i existencia zákonného predkupného práva štátu, ktoré vzniká dňom prijatia uznesenia vlády SR o schválení návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii, a ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, čím sa odlišuje napr. od predkupného práva spoluvlastníkov a jeho trvanie je obmedzené zákonom. 44. V preskúmavanej veci rozhodnutie č. V 5541/2015 zo dňa 31. 07. 2015 bolo napadnuté protestom prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra č. Pd 203/15/4403-2 zo dňa 15. 10. 2015, pre nerešpektovanie predkupného práva štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., o ktorom rozhodol Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím č. UP 56/2015-9 zo dňa 30. 10. 2015 tak, že predmetného protestu vyhovel a napadnuté rozhodnutie č. V 5541/2015 zo dňa 31. 07. 2015 zrušil. Na odvolanie žalobcu žalovaný neformálnym rozhodnutím č. UPo 3/2016-4, OU-OOP5-2016/005623-4 zo dňa 22. 01. 2016 rozhodol tak, že odvolanie bolo podané oneskorene. 45. Po právoplatnosti rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora bol vo veci V 5541/2015 katastrálny odbor povinný opätovne skúmať podmienky na vklad vlastníckeho práva v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona a s prihliadnutím na § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, keďže predmetom prevodu podľa predloženej kúpnej zmluvy bol pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území S., na ktorom sa má realizovať významná investícia v zmysle uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 a prihliadať na túto skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva k pozemkom v katastrálnom území S. najneskôr dňa 22. 07. 2015. 46. Katastrálny odbor následne prerušil konanie a vyzval účastníkov katastrálneho konania na doloženie listiny preukazujúcu, že štát svoje právo vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií nevyužil. Na túto výzvu reagoval žalobca a dňa 16. 02. 2016 doručil správnemu orgánu odpoveď, že na takúto povinnosť mal byť vyzvaný oprávnený z predkupného práva. Právny zástupca predávajúceho oznámil , že predávajúci nikdy neponúkol štátu nehnuteľnosť na odpredaj. Prvostupňový správny orgán považoval dokazovanie za skončené a dňa 17. 02. 2016 vydal rozhodnutie, ktoré na odvolanie žalobcu žalovaný potvrdil. 47. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru súdu môže správny orgán pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodoval vo veci podľa § 59 SP teda na základe apelačného princípu, ktorý smeruje predovšetkým proti nedostatkom skutkového základu, ale aj proti právnym nedostatkom a podľa výsledku konania môže napadnuté rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. 48. Správny súd sa stotožňuje s tým, že pre rozhodnutie v predmetnej veci bolo potrebné, resp. nevyhnutné predloženie listiny preukazujúcej, či si štát svoje zákonné predkupné právo uplatňuje, resp. neuplatňuje. Správny orgán si však mohol takúto listinu vyžiadať od orgánu oprávneného vyjadriť sa v mene Slovenskej republiky, či ako štát využíva, resp. nevyužíva svoje predkupné právo, na čo mu zákon dáva dostatočné (rozsiahle) kompetencie. Vyhlásiť, či štát ne/využíva, resp. ne/uplatňuje svoje predkupné právo môže len štát konajúci prostredníctvom orgánu, ktorý je na takéto vyhlásenie kompetentný (poverený). Pokiaľ správny orgán skutočnosť, či štát využíva alebo nevyužíva svoje zákonné predkupné právo nezisťoval u príslušného štátneho orgánu, (ktorý je oprávnený za štát konať a k tejto skutočnosti sa vyjadrovať), ale u účastníkov kúpnej zmluvy a katastrálneho konania, jednoznačne pochybil. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžr/31/2012 zo dňa 09. 04. 2013, ktorý riešil obdobnú právnu problematiku predkupného práva štátu a jeho uplatnenia, resp. neuplatnenia. 49. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutiu žalovaného (potvrdil rozhodnutie katastrálneho odboru ako vecne správne a skutkový stav dostatočne zistený) chýbajú podklady k vydaniu rozhodnutia, o ktoré opiera svoje rozhodnutie, preskúmateľná úvaha a preto vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Preto záver správneho orgánu o zastavení konania podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho konania, vzhľadom na obsah administratívneho spisu nemá oporu v zákone. Ak účastníci katastrálneho konania v určenej lehote nedoložili listinu preukazujúcu, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a teda neodstránili nedostatky návrhu a jeho príloh. Za týmto účelom sa mal správny orgán obrátiť na príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený vyjadriť sa za Slovenskú republiku k otázke sa môže právne relevantným spôsobom vyjadriť len príslušný orgán štátu, ktorý je oprávnený v predmetnej veci za štát konať, a preto bude potrebné toto vyjadrenie si vyžiadať od príslušného orgánu štátu. 50. Krajský súd preto námietku žalobkyne týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko žalovaný správny orgán riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010 a pod.). Uviedol, že procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. 51. Vzhľadom na vyššie uvedené, podľa názoru krajského (správneho) súdu záver oboch správnych orgánov (rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa), že v čase posudzovania návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností pod č. V 5541/2015 k nehnuteľnosti v katastrálnom území S., ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 08. 07. 2015 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, avšak administratívny spis nevytváral jasné východiská pre prijatie záveru správneho orgánu prvého stupňa (katastrálneho odboru) o splnení podmienok na postupom podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho konania a konanie zastaviť. 52. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd námietku žalobkyne v podanej žalobe, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. dňa 08. 07. 2015 neexistovalo predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti považuje za nedôvodnú a právne irelevantnú (vzniklo dňa 08. 07. 2015. Taktiež za nedôvodnú považoval i námietku žalobkyne týkajúcu sa prechodného ust. § 6b ods. 2 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého „konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov“. Z uvedeného je podľa názoru súdu zrejmé a celkom jednoznačné, že toto prechodné ustanovenie sa vzťahuje na konania podľa vyššie citovaného zákona, a teda nie konania podľa katastrálneho zákona. Z textu dôvodovej správy k ust. § 6b vyššie citovaného zákona „navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou navrhovaného zákona“, na ktorú poukazoval i žalovaný vyplýva, že zákonodarca mal na zreteli konania v súvislosti s posudzovaním žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, teda nie katastrálne konania. Ďalšími námietkami sa správny súd nezaoberal, keďže predmetom súdneho rozhodnutia bolo procesné rozhodnutie a oba správne orgány sa nad rámec svojho rozhodnutia zaoberali otázku výkladu absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. 53. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v intenciách vyššie uvedených, doplniť dokazovanie a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 47 ods. 2, 3 Správneho poriadku tak, aby výrok rozhodnutia mal oporu v zabezpečených dôkazoch a vo vykonanom dokazovaní. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania. 54. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu zrušiť ako nezákonné a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa ust. § 191 ods. 2, písm. c) SSP pre jeho nesprávne právne posúdenie veci. 55. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 56. O trovách pribratého účastníka súdneho konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre ďalšieho účastníka konania. Správny súd v zmysle zákona č. 162/2015 Z. z. uznesením pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania, ale neuložil im žiadnu povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.