Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 15S/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200239 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4016200239.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: Tlmačská energetická, s.r.o., so sídlom Kotlárska 64/2, 935 21 Tlmače, IČO: 44 499 761, v konaní zastúpený: Capitol Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 47 257 211, proti žalovanému: predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom Bajkalská 27, 820 07 Bratislava, IČO: 36 069 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 025/32976/2015/PR/SD, č. spisu 1811-2015- BA zo dňa 11.01.2016, takto r o z h o d o l : Správny súd rozhodnutie žalovaného č. 025/32976/2015/PR/SD, č. spisu 1811-2015-BA zo dňa 11.01.2016 a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0183/2015/K, č. spisu 1811-2015- BA zo dňa 29.09.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Podľa písomného poverenia č. 227/2014 na vykonanie kontroly zo dňa 13.08.2014 zamestnanci prvostupňového správneho orgánu vykonali v dňoch od 22.08.2014 do 31.10.2014 podľa § 9 ods. 1 písm. b) piateho bodu zákona č. 250/2012 Z. z. kontrolu dodržiavania vybraných zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov a vydaných rozhodnutí a overovanie správnosti a pravdivosti dokladov predkladaných úradu v oblasti regulácie tepelnej energetiky za roky 2012 a 2013 v spoločnosti Tlmačská energetická, s.r.o. Kontrola bola ukončená podpísaním Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku vykonanej kontroly č. 227/2014 dňa 31.10.2014. 2. Prvostupňový správny orgán listom č. 11631/2015/BA zo dňa 25.03.2015 oznámil Tlmačskej energetickej, s.r.o. začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty. 3. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 21.04.2015 rozhodnutie č. 0072/2015/K, ktorým Tlmačskej energetickej, s.r.o. uložil úhrnnú pokutu podľa § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 276/2001 Z. z. vo výške 3.900,- eur za nedodržanie povinnosti podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona č. 276/2001 Z. z. 4. Proti rozhodnutiu č. 0072/2015/K zo dňa 21.04.2015 podala Tlmačská energetická, s.r.o. v zákonnej lehote listom zo dňa 05.05.2015 odvolanie. O podanom odvolaní rozhodol odvolací orgán tak, že dňa 03.08.2015 vydal rozhodnutie č. 012/18202/2015/PR/SD, ktorým rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 0072/2015/K zo dňa 21.04.2015 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. 5. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 28.08.2015 s ev. č. 29847/2015/BA oznámil Tlmačskej energetickej, s.r.o. začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie zákona č. 250/2012 Z. z., v ktorom uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutia vo veci uloženia pokuty budú zistenia uvedené v protokole o výsledku vykonanej kontroly, ako aj prípadné ďalšie podklady súvisiace so správnym konaním. 6. Prvostupňový správny orgánu vydal rozhodnutie č. 0183/2015/K zo dňa 29.09.2015, ktorým Tlmačskej energetickej, s.r.o. uložil podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. pokutu vo výške 3.800,- eur za nedodržanie povinnosti podľa § 29 ods. 1 písm. c) zákona č. 250/2012 Z. z. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného 7. Rozhodnutím zo dňa 11.01.2016 č. 025/32976/2015/PR/SD (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) žalovaný ako odvolací orgán rozhodol podľa § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 29.09.2015 pod č. 0183/2015/K potvrdil. 8. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po opätovnom preskúmaní všetkých podkladov súvisiacich s kontrolou vykonanou prvostupňovým správnym orgánom sa odvolací orgán stotožnil so zistením porušenia zákona preukázaných kontrolou vykonanou prvostupňovým správnym orgánom. Prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty vo výške 3.800,- eur Tlmačskej energetickej, s.r.o. podľa § 36 ods. 3 písm. b) zákona č. 250/2012 Z. z. za porušenie povinnosti uvedenej vo výroku rozhodnutia č. 0183/2015/K bol viazaný kritériami voľného hodnotenia dôkazov a správnej úvahy podľa § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z. z. Pri určovaní výšky uvedenej pokuty prvostupňový správny orgán zohľadnil spôsob, čas trvania a možný následok zisteného porušenia zákona. 9. Odvolací orgán má za preukázané, že prvostupňový správny orgán posúdil zistené porušenie zákona ako chybu pri vykonávaní regulovanej činnosti v roku 2013, ako aj to, že pri určovaní výšky pokuty vzal do úvahy, že Tlmačská energetická, s.r.o. je povinná dodržiavať všetky zákonom ustanovené povinnosti pri vykonávaní regulovanej činnosti, za dodržiavanie ktorých zodpovedá. V Zápisnici o prerokovaní protokolu o výsledku vykonanej kontroly č. 227/2014 bolo Tlmačskej energetickej, s.r.o. uložené opatrenie na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri vykonávaní kontroly, a to zúčtovať - vrátiť dobropisom odberateľom tepla kontrolnou činnosťou vyčíslený rozdiel medzi skutočnými tržbami za dodávku tepla vo fixnej zložke ceny tepla a skutočnými overenými fixnými nákladmi na výrobu a dodávku tepla za obdobie od 01.05.2012 do 31.12.2012 v sume 5.766,97 eura, v termíne do 31.03.2015 a dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy v sieťových odvetviach a právoplatné rozhodnutia úradu. 10. Rovnako prvostupňový právny orgán pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty za preukázané porušenie zákona prihliadol na vyjadrenia Tlmačskej energetickej, s.r.o. podané v priebehu kontrolnej činnosti prvostupňového správneho orgánu, ako aj v priebehu správneho konania. Prvostupňový správny orgán prihliadol aj na skutočnosť, že dopustenie sa správneho deliktu uvedeného vo výroku rozhodnutia č. 0183/2015/K malo za následok dočasné zadržanie finančných prostriedkov odberateľov tepla v meste Tlmače, ako aj na skutočnosť, že ide o prvé porušenie platnej právnej úpravy zo strany Tlmačskej energetickej, s.r.o. Zároveň bola zohľadnená aj výška neoprávneného vyúčtovania, ktorá spolu predstavuje sumu vo výške 5.766,97 eura. Po zohľadnení jej výšky a všetkých vyššie uvedených skutočností pristúpil prvostupňový správny orgán k uloženiu sankcie na spodnej hranici zákonom ustanovenej sadzby. Prvostupňový správny orgán zohľadnil aj čas trvania zisteného protiprávneho stavu, ktorý trval odo dňa 01.04.2013. 11. Po posúdení, zvážení a zohľadnení všetkých okolností týkajúcich sa závažnosti, spôsobu, trvania a možných následkov porušenia povinností, považuje odvolací orgán uloženú pokutu vo výške 3.800,- eur, ktorá je v dolnej hranici z možného uloženia pokuty, za primerane represívne a dostatočne preventívne opatrenie voči Tlmačskej energetickej, s.r.o. III. Argumenty žalobcu 12. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného dňa 15.03.2016 žalobu, ktorou žiadal aby súd zrušil jednak rozhodnutie žalovaného a taktiež rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 13. V odôvodnení podanej žaloby žalobca poukázal na to, že úrad uskutočnil v priebehu roka 2014 kontrolu u žalobcu, ktorú ukončil prerokovaním protokolu o výsledku kontroly č. 227/2014 zo dňa 07.10.2014 (ďalej len „Protokol“) so záverom, že žalobca mal vo vzťahu k roku 2012 porušiť ust. § 7 ods. 1 vyhlášky Úradu č. 219/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 219/2011 Z. z.“), a to tým, že nesprávne zúčtoval voči svojim odberateľom tepla náklady zahrnuté vo fixnej zložke ceny tepla (v rozsahu 5.766,97 eura). Tým sa mal žalobca dopustiť správneho deliktu „pri výrobe, distribúcii a dodávke tepla nezúčtuje náklady, ktoré sa nepovažujú za ekonomicky oprávnené náklady, v lehote a spôsobom ustanoveným úradom“ v zmysle ust. § 36 ods. 1 písm. q) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o regulácii“). 14. Okrem uvedeného kontrolného zistenia vytkol Úrad žalobcovi aj porušenie ust. § 13 ods. 2 písm. b) zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tento zákon bol od 01.09.2012 nahradený práve Zákonom o regulácii) spočívajúce vo fakturácii ceny za dodávku tepla odberateľom bez vydaného cenového rozhodnutia Úradu. 15. Na podklade tohto zistenia začal Úrad voči žalobcovi správne konanie, v rámci ktorého mu za oba uvedené správne delikty uložil úhrnnú pokutu vo výške 3.900,- eur, a to rozhodnutím č. 0072/2015/K, č. sp. 1811-2015-BA zo dňa 21.04.2015. Uvedené rozhodnutie Úradu napadol žalobca odvolaním zo dňa 05.05.2015, na základe ktorého predseda Úradu (ako odvolací orgán príslušný podľa § 5 ods. 7 písm. d) Zákona o regulácii) napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Úradu na ďalšie konanie, a to rozhodnutím č. 012/18202/2015/PR/SD, č. sp. 1811-2015-BA zo dňa 03.08.2015. 16. Nové konanie o pokute (teraz už len) za jeden správny delikt bolo začaté dňa 02.09.2015, na základe oznámenia Úradu ev. č.: 29847/2015/BA, č. sp. 1811-2015-BA. Skončilo sa vydaním nového rozhodnutia Úradu č. 0183/2015/K, č. sp. 1811-2015-BA zo dňa 29.09.2015, ktorým Úrad uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.800,- eur (ďalej len Prvostupňového rozhodnutie). 17. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodoval predseda Úradu (žalovaný). Žalovaný však odvolanie žalobcu zamietol a Prvostupňové rozhodnutie potvrdil, a to rozhodnutím č. 025/32976/2015/PR/SD, č. sp. 1811-2015-BA zo dňa 11.01.2016 (ďalej len „Druhostupňové rozhodnutie“). Druhostupňové rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 21.01.2016. 18. Úrad sa o existencii (údajného) porušenia Zákona o regulácii spočívajúceho v nezúčtovaní nákladov pri výrobe, distribúcii a dodávke tepla za rok 2012 dozvedel v priebehu kontroly vykonávanej u žalobcu pod č. 227/2014. Kontrola bola fakticky zahájená dňa 22.08.2014. Ako pritom vyplýva z Protokolu, kontrola bola prerušená okrem iného aj v dňoch 25.08., 27.08. až 02.09., 04.09. až 11.09.2014. 19. Úrad prvýkrát písomne vytkol žalobcovi porušenie zákona, ktoré bolo predmetom správneho konania o uložení pokuty, oznámením ev. č. 23322/2014/BA/2 zo dňa 05.09.2014; v oznámení nielenže vyšpecifikoval všetky znaky vytýkaného správneho deliktu, v závere dokonca výslovne skonštatoval jeho existenciu. Ak pritom porovnáme závery týkajúce sa tohto kontrolného zistenia vyplývajúce z Protokolu (zo dňa 07.10.2014) so závermi obsiahnutými v citovanom oznámení Úradu zo dňa 05.09.2014, tieto sa zhodujú. Úrad mal teda toto porušenie zákona dostatočne skutkovo aj právne ustálené už v čase vyhotovenia oznámenia zo dňa 05.09.2014. 20. Úrad pritom doručil takéto oznámenie o začatí konania o uložení pokuty len právnemu zástupcovi žalobcu (ev. č. 29847/2015/BA zo dňa 28.08.2015) dňa 02.09.2015. V rozpore s ust. § 18 ods. 3 Správneho poriadku, Úrad takéto oznámenie nedoručil riadne a včas samotnému žalobcovi, z čoho možno vyvodiť záver, že obnovené konanie o pokute nebolo voči žalobcovi začaté vôbec. 21. Ak by však aj obnovené konanie o pokute začalo doručením oznámenia právnemu zástupcovi žalobcu (t. j. dňa 02.09.2015), začalo sa s pravdepodobnosťou blížiacou istote až po uplynutí vyššie uvedenej 1-ročnej lehoty, ktorá plynie odo dňa, v ktorý sa Úrad o porušení zákona majúceho povahu správneho deliktu dozvedel. 22. Z hľadiska priebehu kontroly je zrejmé, že Úrad sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť len z podnetu vlastníka bytu na adrese L. XX/XX, K. zo dňa 13.01.2014. 23. Úrad však v obnovenom konaní o uložení pokuty priznal správnemu deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. q) Zákona o regulácii takú závažnosť, že sa rozhodol ukladať pokutu len o 100,- eur nižšiu než uložil Zrušeným rozhodnutím za dva správne delikty. Tým akoby potvrdil, že druhý správny delikt sankcionovaný Zrušeným rozhodnutím (nedodržanie určeného spôsobu cenovej regulácie) mal v rámci úhrnnej sankcie „váhu“ len 100,- eur, a to napriek tomu, že samostatne za takýto správny delikt zvykne ukladať sankcie podstatne vyššie. 24. Ak teda na prvom stupni v konaniach o uložení pokuty rozhoduje vecne príslušný útvar Úradu organizačne a štátnozamestnanecky podriadený predsedovi (§ 15 ods. 4 Zákona o regulácii), je zrejmé, že zamestnanci zaradení na tomto útvare nie sú voči predsedovi v nezávislom postavení a teda logicky, ani on voči nim. Záruka skutočne nezávislého prieskumu prvostupňových rozhodnutí takýchto zamestnancov (požadovaná smernicou) teda v Zákone o regulácii absentuje. V tomto prípade možno teda uvažovať o nesprávnej alebo nedostatočnej transpozícii požiadaviek na kvalitu orgánu rozhodujúceho o odvolaniach voči rozhodnutiam národného regulačného orgánu. 25. V rámci kontroly Úrad zistil, že skutočný podiel množstva tepla v biomase obsiahnutého v palive zodpovedá hodnote len 18,85 %, v dôsledku čoho neprichádza do úvahy aplikácia výnimky z povinnosti zúčtovania nákladov pri výrobe, distribúcii a dodávke tepla. Úrad pritom vychádzal len z posúdenia obsahu faktúr na nákup biomasy a ostaných palív, pričom sa vôbec nevysporiadal s námietkou žalobcu poukazujúcou na možnosť použitia menšieho množstva „nakúpenej“ biomasy na účely výroby tepla či získania časti biomasy bezodplatne (mimo faktúr), či prípadne na menší objem reálne použitého uhlia na výrobu tepla v dôsledku jeho úbytku zo skladu. Žalobca opakovane poukazoval na tieto skutočnosti, pričom aj z tohto dôvodu preferoval určenie podielu množstva tepla z biomasy postupom podľa ukazovateľov energetickej účinnosti (ten viedol k záveru o podiele 21,22 % tepla z biomasy). Pokiaľ teda žalobca namietal prijatie záveru o použití určitého množstva biomasy na účely výroby tepla podľa predložených faktúr, mal Úrad doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti, ktoré by potvrdili, že žalobca skutočne použil pri výrobe tepla len takéto množstvo biomasy. Úrad však takto nedostatočne zistený skutkový stav akceptoval a bez ďalšieho z neho vychádzal pri ukladaní pokuty žalobcovi. IV. Vyjadrenie žalovaného 26. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril podaním zo dňa 30.11.2016, pričom navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V obsahu podaného vyjadrenia poukázal na to, že Úrad ako správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty dňa 25.03.2015 oznámením o začatí správneho konania žalobcovi, ktoré mu bolo doručené dňa 30.03.2015. V oznámení boli podrobne uvedené a popísané všetky správne delikty, ktorých sa mal žalobca dopustiť, pričom oznámeniu predchádzal výkon kontroly u žalobcu, ktorého výsledkom je protokol č. 227/2014 o výsledku vykonanej kontroly zo dňa 31.10.2014. 27. Za okamih, keď sa úrad kvalifikovane dozvedel o porušení zákona a spáchaní správneho deliktu bez akýchkoľvek pochybností, považujeme deň 31.10.2014, kedy došlo k prerokovaniu a podpísaniu Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku vykonanej kontroly č. 227/2014. Po vyhotovení protokolu č. 227/2014 bol s jeho obsahom žalobca oboznámený dňa 07.10.2014, vyjadrenie k nemu zaslal 14.10.2014 a kontrola bola definitívne uzatvorená dňa 31.10.2014 podpísaním Zápisnice o prerokovaní protokolu č. 227/2014. 28. Keďže ale správne konanie začalo doručením oznámenia o začatí správneho konania žalobcovi dňa 30.03.2015, nie sú žiadne pochybnosti o dodržaní jednoročnej subjektívnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty podľa § 36 ods. 8 zákona č. 250/2012 Z. z. Aj v prípade dátumu 22.08.2014, o ktorý sa opiera žalobca, aj v prípade dátumu 31.10.2014, ktorý považuje za rozhodný úrad, bola dodržaná jednoročná prekluzívna lehota na začatie správneho konania. 29. Uvedené pokračujúce konanie nie je možné považovať za „obnovené“ konanie tak, ako to označuje žalobca vo svojej žalobe. Správne konanie podľa ustálenej judikatúry, ako aj právnej teórie tvorí jeden celok od začatia správneho konania až po jeho právoplatné ukončenie. Právoplatnosť rozhodnutia č. 025/32976/2015/PR/SD nastala dňa 21.01.2016 a tým bolo definitívne ukončené aj správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi. Navyše v tomto prípade nebol uplatnený právny inštitút obnovy konania ako mimoriadne opravného prostriedku, preto nie je vôbec možné označovať ho ako „obnovené“ konanie. 30. Zákon dáva správnemu orgánu v rámci správnej úvahy možnosť rozhodnúť o výške pokuty v pomerne širokom rozptyle medzi dolnou a hornou hranicou sadzby - od 500,- eur až do výšky 100.000,- eur, čo predstavuje až 200-násobný rozdiel. Výšku pokuty podľa rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu je v rozmedzí dolnej hranice sadzby, ide o 7,6 násobok najnižšej možnej sadzby a zároveň je to v percentuálnom vyjadrení len 3,8 % z maximálnej možnej pokuty. 31. Z ustálenej judikatúry, ako aj z právnej teórie vyplýva, že správne konanie má značné odlišnosti od trestného, prípadne civilného súdneho konania a neriadi sa všetkými zásadami trestného práva en bloc. Použitie tej ktorej trestnoprávnej zásady je ponechané na individuálnom posúdení každého prípadu správnym orgánom s ohľadom na všetky skutočnosti a právne úvahy. 32. Ak by išlo o prípad priameho účinku smerníc a s tým spojených všetkých dôsledkov a podmienok tak, ako to uvádza žalobca, potom tu vyvstáva otázka, prečo sa žalobca v čase prebiehania odvolacieho konania o uložení pokuty nedomáhal rozhodovania na príslušnom súde rozhodujúcom o správnom súdnictve o neprávoplatných rozhodnutiach správnych orgánov, ako si to v súčasnosti predstavuje. Odvolanie žalobcu malo teda smerovať na príslušný súd aj s návrhom na priamy účinok smernice, pretože už v čase rozhodovania odvolacieho orgánu (predsedu úradu) by podľa právneho uvažovania žalobcu hrozilo, že by rozhodoval „nepríslušný a nezákonný“ orgán, ktorým je podľa vyjadrení žalobcu predseda úradu. 33. Úrad dodržal aj zásadu súčinnosti s účastníkom konania. Žalobca ako účastník konania o uložení pokuty mal dostatok času a priestoru na to, aby predložil dôkazy o skutočnostiach preukazujúcich opak zistení úradu pri výkone kontroly. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty 34. Krajský súd v Nitre, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 025/32976/2015/PR/SD zo dňa 11.01.2016, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vychádzajúc z obsahu spisu predloženého administratívneho spisu bolo v konaní preukázané, že podľa písomného poverenia na vykonanie kontroly zo dňa 13.08.2014 bola u žalobcu vykonaná v dňoch 22.08.2014 až 31.08.2014 kontrola dodržiavania vybraných zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti regulácie tepelnej energetiky za rok 2012. Z vykonanej kontroly bol spísaný Protokol o jej výsledku č. 227/2014 zo dňa 07.10.2014 a Zápisnica o prerokovaní protokolu bola spísaná dňa 31.10.2014. Prvostupňový správny orgán dňa 21.04.2015 vydal rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.900,- eur, pričom na jeho odvolanie predmetné rozhodnutie žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 03.08.2015 zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Správne konanie bolo opätovne začaté prvostupňovým správnym orgánom dňa 28.08.2015. V opätovnom rozhodnutí prvostupňový správny orgán vydal dňa 29.09.2015 rozhodnutie, ktorým uložil žalobcovi pokutu v sume 3.800,- eur a po opätovnom odvolaní žalobcu proti tomuto rozhodnutiu vydal žalovaný rozhodnutie zo dňa 11.01.2016, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 35. Zákon č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach bol novelizovaný zákonom č. 250/2012, pričom z ust. § 45 ods. 3 zák. č. 250/2012 vyplýva, že na ukladanie pokút za porušenie ustanovení doterajších predpisov, ktoré vzniklo predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa použijú ustanovenia doterajších predpisov. Zákon č. 250/2012 nadobudol účinnosť dňa 01.09.2012, avšak podľa výsledkov vykonanej kontroly nepochybne vyplýva, že žalobca bol uznaným z dopustenia sa správneho deliktu za obdobie od 01.05.2012 do 31.12.2012. Nakoľko teda k preukázaniu správneho deliktu žalobcom došlo ku dňu 01.05.2012, pri možnosti uloženia pokuty za takýto správny delikt bolo potrebné vychádzať z ust. § 16 zák. č. 276/2001 Z. z., pričom podľa § 16 ods. 1, 4 zák. č. 276/2001 úrad regulovanému subjektu uloží pokutu za porušenie tohto zákona, pričom pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď úrad porušenie povinnosti zistil, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, teda podľa názoru súdu, začala plynúť objektívna trojročná lehota v ktorej je možné uložiť pokutu dňom 01.05.2012 a uplynula dňom 01.05.2015. Prvostupňový správny orgán vydal svoje rozhodnutie o uložení pokuty č. 0183/2015/K dňa 29.09.2015, teda po uplynutý objektívnej trojročnej lehoty. S poukazom na uvedené, preto súd dospel k záveru, že je dôvod na zrušenie jednak rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a súčasne aj rozhodnutia žalovaného, a to podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) SSP, pričom teda obe boli vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ teda súd považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za nezákonné, jeho potvrdenie odvolacím orgánom, žalovaným preto nemôže byť právne relevantné. 36. Náhradu trov konania súd priznal žalobcovi voči žalovanému, nakoľko žalobca mal vo veci celkom úspech a teda o trovách rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. 37. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.