Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sa/63/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200394 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4017200394.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: O.. M. G., bytom U., A. X. 41, zastúpený: JUDr. Marekom Hraškom, advokátom, so sídlom Bratislava, Valachovej 3, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 22586-2/2017-BA zo dňa 10. 05. 2017, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného 22586-2/2017-BA zo dňa 10. 05. 2017 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu pobočky Levice č. 22104-1/2016-LV zo dňa 28. 06. 2016 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Rozhodnutím č. 22586-2/2017-BA zo dňa 10. 05. 2017, žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 22104-1/2016-LV zo dňa 28. 06. 2016 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice ako I. stupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 28. 06. 2016, rozhodla vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu tak, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osoby nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. 12. 2014. 3. Poukázala na to, že rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: CS 6808/2014 zo dňa 25. 11. 2014 bolo dňom 31. 12. 2014 zrušené rozhodnutie č. NI:2006/100642 zo dňa 22. 02. 2006, ktorým bolo žalobcovi povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore všeobecné lekárstvo. Dňa 09. 01. 2015 pobočka Levice prijala registračný list fyzickej osoby - odhlášku, účastníka konania s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 31. 12. 2014. Podľa § 5 zákona, v znení zákona č. 338/2013 Z. z. , účinnom od 01. 01. 2014 SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) v znení zákona č. 351/2005 Z.z., účinného od 01. 09. 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej v znení zákona č. 272/2007 Z.z., účinného od 01. 07. 2007 a zákona č. 133/2010 Z.z., účinného od 01. 06. 2010, samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotnícke praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe typu A, je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Žalobcovi dňa 20. 12. 2005 bola vydaná licencia č. LIA/NR/0755/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo a licencia bola zrušená ku dňu 09. 07. 2016. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Registračný list odhláška s dátumom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 31. 12. 2014 bola považovaná za spornú, a preto bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Podľa § 85 ods. 4, konanie sa začína na podnet organizačnej zložky sociálnej poisťovne a je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 338/2013 Z.z. účinného od 01. 01. 2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO nevznikne podľa ods. 5, ods. 1 a 2 sa nepoužijú v kal. roku a/ v ktorom oprávnenie zaniklo, alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia SZČO nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 01. 01. do 30. 06. alebo do 30. 09. jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b/ ktorý nasleduje v kal. roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia SZČO nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3. Napriek skutočnosti, že žalobcovi bolo povolenie prevádzkovať zdravotné zariadenie v odbore všeobecné lekárstvo 31. 12. 2004 zrušené, mal účastník konania pre účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO aj po 31. 12. 2014, pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore všeobecné lekárstvo. Podľa § 21 ods. 1 zákona, účinného od 01. 01. 2014, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 01. 07. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniklo 30. 06. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Podľa § 138 ods. 5 zákona, v znení zákona č. 252/2012 Z.z., účinného od 01. 01. 2013, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kal. rok, ktorý dva roky predchádza kal. roku, na ktorý sa platí poistné. Podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR, príjmy žalobcu zo SZČO za rok 2013 (23393,34) presiahli zákonom stanovenú sumu (4830,- eur), na základe čoho bol účastník konania v období, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO. 4. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že ho Sociálna poisťovňa, pobočka Levice neupovedomila o začatí predmetného dávkového konania a neposkytla mu možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu. Žiadal rozhodnutie zrušiť. Poukazoval na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení. 5. Na základe podaných opravných prostriedkov žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Levice a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom. II. 6. Žalobca podal žalobu, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovni, pobočky Levice. Poukázal na to, že ukončil činnosť všeobecného lekára dňa 31. 12. 2014 a 09. 01. 2015 oznámil túto skutočnosť vo forme odhlášky I. stupňovému správnemu orgánu. Tento približne po jeden a pol roka rozhodol, že mu nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože má naďalej platnú licenciu typu A, na základe ktorej sa považuje za SZČO, a preto naďalej spĺňa predpoklady na trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Až 07. 04. 2016 Slovenská lekárska komora, v rámci plnenia svojej zákonnej povinnosti, oznámila žalovanej, že žalobca je naďalej držiteľom licencie typu A a až do tohto momentu možno konštatovať, že tento dôkaz bol v rozpore s dovtedy známym právnym stavom ohľadu poistenia žalobcu. Žalovaná považuje žalobcu za SZČO, a to len na základe licencie typu A, avšak na poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobcom je potrebné splnenie aj ďalších podmienok, či vstupoval do určitých právnych vzťahov, t.j. či mal uzatvorené zmluvy s príslušnými zdravotnými poisťovňami a či dosahoval z týchto právnych vzťahov príjem z podnikania. Žalobca svoju zárobkovú činnosť, teda poskytovanie zdravotnej starostlivosti, riadne a komplexne uzatvoril k 31. 12. 2014. V dôsledku tejto skutočnosti zrušil aj svoje IČO aj DIČ a aj licenciu typu B, na základe ktorej poskytoval zdravotnú starostlivosť ako všeobecný lekár. Od 01. 01. 2015 nikomu neposkytol zdravotnú starostlivosť, nemá žiaden príjem, bol dôchodcom. Tieto skutočnosti pri svojom rozhodnutí žalovaný nezohľadňuje. III. 7. Žalovaná na základe výzvy súdu podala dňa 14. 07. 2007 písomné vyjadrenie, v ktorom žiadala žalobu zamietnuť. Poukázala na to, že pre účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené podľa ust. § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. od 01. 07. 2014 je skutočnosťou rozhodujúcou pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia dovŕšenia 18 roku veku a dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v kal. roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Námietky žalobcu, že zrušil registráciu pre daň z príjmu, sú právne irelevantné, pretože táto registrácia podľa osobitného predpisu bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO od 01. 01. 2011 do 30. 06. 2014 ale rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla v kal. roku rozhodujúcom na vznik, alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO príjmy podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z.z. Vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 1, vždy pre vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO je od 01. 07. kal. roka rozhodujúci predchádzajúci kal. rok. Ak v tomto rozhodujúcom období fyzická osoba dosiahne príjmy z podnikania alebo z výkonu inej SZČO, nadobúda táto fyzická osoba na účely sociálneho poistenia status povinne zárobkovo činnej osoby. Podľa údajov poskytnutým Finančným riaditeľstvom SR dosiahol žalobca za r. 2013 príjem 23.393,34 eur, teda presiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. 4.830,- eur. Vzhľadom na to, že žalobca spĺňal definíciu statusu SZČO, účinný od 01. 07. 2014, vzniklo žalobcovi od 01. 07. 2014 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§68 ods. 1 písm. a/) vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zárobkovú prax vykonávať zdravotnícki pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia. Vyslovený právny názor prezentuje aj Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (www.lekom.sk <http://www.lekom.sk>), kde v časti „Pre lekárov - Licencie“, zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“ článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - SZČO. Slovenská lekárska komora na svojej internetovej stránke (stará verzia webu - www.old.lekom.sk <http://www.old.lekom.sk>) zverejnila aj článok „Problémy licencií L1A a rokovanie SLK“, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup Sociálnej poisťovne vo vzťahu k tým členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A). Zároveň uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie, ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na webovej stránke komory, stanovisko právneho poradcu komory JUDr. Ondreja Škodlera zverejnené na webovej stránke komory dňa 15. 04. 2008, z ktorého vyplýva že „nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vydaní licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva SZČO - podnikateľom. Z tohto nadobudnutého postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov SR. Na povinnosti vyplývajúce zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva. To znamená, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný najmä prihlásiť sa do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade a požiadam na Štatistickom úrade o pridelenie IČO“. Vzhľadom vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca bol zo strany Slovenskej lekárskej komory viackrát informovaný, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A) zakladá jej držiteľov i na účely sociálneho poistenia status SZČO. Žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, ktorá ho oprávňovala na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. aj po 31. 12. 2014, kedy bolo žalobcovi Nitrianskym samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Žalobca dôvody zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nepreukázal. Síce dňa 09. 05. 2015 doručil pobočke Sociálnej poisťovne odhlášku zo sociálneho poistenia dňom 31. 12. 2014, avšak neoznámil, že je držiteľom licencie L1A. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. 8. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, ktorú zaslal súdu 09. 10. 2017. Poukázal v tomto vyjadrení, že k zániku povinného nemocenského poistenia povinného dôchodkového poistenia v jeho prípade došlo v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenie zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Podľa názoru žalobcu samotná licencia typu A sama o sebe nestačí na to, aby mohol všeobecný lekár vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/. Musí mať splnené aj iné podmienky. Žalobca splnené podmienky nemal, preto nebol oprávnený na prevádzkovanie zárobkovej činnosti po 31. 12. 2014, kedy mu zaniklo oprávnenie na výkon uvedenej činnosti. Poukázal na to, že medzi ďalšie podmienky výkonu všeobecného lekárstva okrem platnej L1A je: - existencia stabilného sídla pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti, - existencia dohody o poskytnutej zdravotnej starostlivosti uzavretej aspoň s jedným pacientom, - existencia zmluvy uzavretej aspoň s jednou zdravotnou poisťovňou, - existencia kódu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti prideleného úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žiadnu z týchto podmienok žalobca nemal počas kal. roku 2015 splnenú. Povolenie L1A je len jednou z podmienok umožňujúca na výkon povolania všeobecného lekára. Pokiaľ je táto splnená, stále sa nemôže vykonávať povolenie všeobecného lekára, teda nemôže vykonávať konkrétnu zárobkovú činnosť. Poukázal na to, že všeobecný lekár je oprávnený poskytovať zdravotnú starostlivosť len vo forme všeobecnej ambulantnej starostlivosti, ktorá sa môže vykonávať len v rámci určeného zdravotného obvodu, ktorý je určený príslušným orgánom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Týmto stabilným miestom žalobca od 01. 01. 2015 nedisponoval. Taktiež, od 01. 01. 2015 nemal uzatvorenú ani jednu písomnú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti so žiadnym pacientom a taktiež nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu so zdravotnou poisťovňou, teda nemohol dosahovať príjem z poskytovania všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Taktiež nemal pridelená kód PZS a bez tohto si nemôže plniť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. V. 9. Na pojednávaní zástupca žalobcu uviedol, že by chcel zdôrazniť dva argumenty, pre ktoré je potrebné predmetné rozhodnutie zrušiť. Licencia typu A nie je dostatočným oprávnením na výkon povolania všeobecného lekára a ak by mohol vykonávať zárobkovú činnosť, musí spĺňať aj iné povinnosti, ktoré uviedol v replike zo dňa 19. 09. 2017. Je toho názoru, že predmetné oprávnenie licencie typu A nemožno považovať za oprávnenie v tom zmysle ako to chápe zákon o sociálnom poistení. Ďalším dôležitým argumentom, ktorému je potrebné venovať pozornosť v tomto spore je fakt, že žalobca od 01. 01. 2015 nespĺňa definíciu SZČO podľa zákona o sociálnom poistení, pretože nevstupoval do právnych vzťahov, a teda nemal žiaden príjem. Poukázal na to, že argument žalovanej nie je správny, i keď žalobca nie je povinne sociálne poistený, jeho príjem v predchádzajúcom roku odôvodňuje trvanie sociálneho poistenia. Konkrétne v § 21 ods. 4 sa riešia prípady, kedy povinné sociálne poistenie zaniká, čo je v tomto prípade aj poistenie žalobcu. Druhým bodom je keď by osoba podala čestné vyhlásenie o tom, že príslušnú zárobkovú činnosť nevykonáva, následkom toho je zánik sociálneho poistenia. Žalobca prestal byť ekonomicky aktívnym od 01. 01. 2015, nemá žiadnu zárobkovú činnosť, jedine čo mu chýba, je to, že nepodal čestné vyhlásenie. V prípade úspechu si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia. 10. Žalobca ako účastník konania sa pridržiaval písomne podanej žaloby. Uviedol, že on ukončil dňa 31. 12. 2014, odvtedy nemal žiaden príjem, nemal uzatvorené ani zmluvy so zdravotnými poisťovňami, ani s pacientmi. Počas celej lekárskej praxe si plnil všetky povinnosti včas a nemal žiadne nedoplatky. Svoju živnosť chcel ukončiť skôr, avšak sa mu nepodarilo zabezpečiť zástupcu. Je pravdou, že nežiadal o zrušenie licencie L1, ktorú však vôbec nevyužíval. 11. Zástupca žalovaného sa pridržiaval písomného vyjadrenia žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Trval na dôvodoch rozhodnutia. Žalobcovi dňa 31. 12. 2014 nezaniklo poistenie SZČO, pretože naďalej disponoval s licenciou, ktorá ho oprávňovala dosahovať príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Teda aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobca spĺňal právnu definíciu SZČO účinnej od 01. 07. 2014. V danom prípade sa nejedná o príjem z r. 2014 ale z r. 2013, pretože je rozhodujúci príjem za predchádzajúci kal. rok. Čo sa týka ustanovenia § 21 ods. 4 zsz., zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, odo dňa, od ktorého nie je fyzická osoba oprávnená dosahovať príjem, teda ide o tie osoby, ktoré vykonávajú činnosť buď na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu alebo na základe živnostenského oprávnenia, ak tieto oprávnenia zruší fyzická osoba, zanikne jej možnosť dosahovať príjem a spĺňať podmienky na zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 4. Podľa vyššie citovaného ustanovenia sa jedná o fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť bez oprávnenia, jedná sa napr. o umelcov, športovcov a na základe tohto čestného prehlásenia im nemocenské a dôchodkového poistenia. VI. 12. Krajský súd ako správny súd vecne a miestne príslušný podľa § 23 ods. 2 SSP a § 190 SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj konanie, ktoré im predchádzali v rozsahu dôvodov žaloby s nariadením pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov (žalovaného a I. stupňového) vo vzťahu k žalobcovi boli v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 13. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne, b/ Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, c/ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d/ Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, e/ zdravotných poisťovní, f/ Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g/ Ministerstva obrany SR, ministra obrany SR a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h/ príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i/ obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb. 14. Podľa odseku 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 15. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 16. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 17. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 18. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 19. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 21. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov. 22. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobca mal status SZČO aj po období po 01. 01. 2015. Úlohou správnych orgánov bolo vyriešenie tejto právnej otázky týkajúcej sa výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., teda či žalobca vykonával v čase od 01. 01. 2015 činnosť SZČO. 23. Podľa názoru súdu riešeniu tejto otázky správne orgány však nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktoré žalobkyňa v odvolaní namietala nezaoberala sa podstatnou námietkou, a to, že žalobca dňa 09. 01. 2015 podal odhlášku do sociálnej poisťovne, že prestal vykonáva činnosť ako SZČO k 31. 12. 2014. 24. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správne orgány a ani žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože táto základná otázka v danom konaní nebola zodpovedaná. Pokiaľ by sa správne orgány zaoberali existenciou žalobcu ako SZČO a posudzovali jeho príjem po roku 2014 na základe akého výkonu práce tento príjem dosiahol, bolo by možné posúdiť správne aj otázku výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. 25. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v odbore všeobecné lekárstvo rozhodnutím zo dňa 20. 12. 2005 č. L1A/NR/0755/05 Slovenskou lekárskou komorou na základe žiadosti žalobcu 15. 12. 2005. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobca sa odhlásil dňa 09. 01. 2015 Odhláškou, registračným listom fyzickej osoby z povinného poistenia SZČO k 31. 12. 2014, pretože na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. CS6808/2014 zo dňa 25. 11. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. 12. 2014 bolo žalobcovi zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo dňom 31. 12. 2014. 26. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobca mal status SZČO aj v období po 31. 12. 2014, teda správne orgány si mali vyriešiť výklad § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., či žalobca bol po tomto dátume SZČO. 27. Podľa názoru správneho súdu žalovaný ani I. stupňový správny orgán tejto otázke nevenoval dostatočnú pozornosť. Nezaoberal sa tým, že žalobca si podal odhlášku do poisťovne a vlastne až po roku a pol od odhlásenia bolo vydané rozhodnutie I. stupňovým správnym orgánom, že mu poistenie k tomuto dátumu nezaniklo. 28. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietka žalobcu, že po období 31. 12. 2014 nevykonával činnosť SZČO, teda nespadá ako poistenec pod režim poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je dôvodná, a preto súd predmetné rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 29. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že k zániku poistenia podľa tohto ustanovenia dochádza len v prípade ak by status SZČO bol zachovaný, čo v danom prípade nie je, pretože žalobca v čase od 01. 01. 2015 nevykonával činnosť SZČO, pretože na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie povolenie Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý už v čase 01. 01. 2015 ako SZČO nemal. 30. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy SZČO uvedenej v § 5 písm. c/ dňom zániku týchto oprávnení. Ustanovenie § 21 ods. 4 je ustanovením špeciálnym vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u SZČO v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 1. júlu predpokladá existenciu statusu SZČO a požadovaný príjem a pre zánik k 30. 06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, je relevantný zánik statusu SZČO a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ dňom zániku oprávnenia k 31. 12. 2014. 31. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej a I. stupňového správneho orgánu zaoberať sa aj právnou otázkou, či by žalobca mohol vykonávať SZČO len na základe licencie L1A vydanej lekárskou komorou, keďže rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 25. 11. 2014 jej bolo povolenie poskytovať zdravotnícku starostlivosť dňom 31. 12. 2014 zrušené. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP zrušil a tiež zrušil podľa § 191 ods. 3 písm. a/ rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo. 32. O trovách konania súd rozhodol tak žalobcovi priznal právo na náhradu trov v plnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. 33. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie končí, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).