Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/127/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200466 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4016200466.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: BabyHoPe, s.r.o., Z. Nejedlého 2878/61, Levice, IČO: 45 272 581, zastúpeného JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou, Kozárovce 632, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OLP/2977/2016 zo dňa 7. apríla 2016, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. 1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil a mal za preukázané, že dňa 16. 09. 2014 bolo Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Leviciach (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) od žalobcu doručené ročné hlásenie o očkovaní zo dňa 12. 09. 2014. Dňa 12. 09. 2014 vykonal správny orgán prvého stupňa štátny zdravotný dozor v ambulancii všeobecného lekára pre deti a dorast v Leviciach a v Tlmačoch. Štátny zdravotný dozor bol v oboch prípadoch vykonaný za prítomnosti konateľky žalobcu T.. Q. B. a T. I. (za kontrolovaný subjekt, resp. žalobcu). V oboch prípadoch bol o výkone štátneho zdravotného dozoru vyhotovený záznam, konkrétne záznam č. D1/2014/007487 v prípade Levíc a záznam č. D1/2014/007411 v prípade Tlmáč. 2. Listom zo dňa 30. 09. 2014, doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 01. 10. 2014, sa žalobca (prostredníctvom T.. Q. B.) dovolával písomného vyžiadania osobných údajov detí a ich zástupcov, ktoré zaočkované, resp. preočkované neboli a zároveň požadoval označiť zákon, v ktorom je opora tieto údaje žiadať. 3. Dňa 09. 10. 2014 správny orgán prvého stupňa žalobcu písomne informoval o skutočnostiach, z ktorých mu povinnosť hlásiť odmietnutie očkovania vyplýva, ako aj o zákonných právach tieto informácie získavať. Výzvou zo dna 09. 03. 2015 správny orgán prvého stupňa vyzval žalobcu, aby mu v určenej lehote doručil písomné hlásenie o tom, či vo výzve uvedené deti boli ku dňu hlásenia zaočkované, resp. doočkované a súčasne ho poučil, že v opačnom prípade bude zahájené správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 47 ods. 50 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 47 uvedeného zákona. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca v podaní, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené dňa 18. 03. 2015, v ktorom žalobca opätovne požiadal o uvedenie zákonných ustanovení, podľa ktorých je povinný oznamovať osobné údaje detí a ich zákonných zástupcov v súvislosti s očkovaním. 4. Správny orgán prvého stupňa vykonal štátny zdravotný dozor dňa 26. 03. 2015 v ambulancii všeobecného lekára pre deti a dorast v Leviciach a dňa 27. 03. 2015 v ambulancii všeobecného lekára pre deti a dorast v Tlmačoch, v oboch prípadoch za prítomnosti T.. Q. B. (za kontrolovaný subjekt, resp. žalobcu). V oboch prípadoch bola o výkone štátneho zdravotného dozoru vyhotovená zápisnica, konkrétne zápisnica č. D1/2015/002881-3 v prípade Levíc a zápisnica č. D1/2015/002882-4 v prípade Tlmáč. 5. Dňa 16. 09. 2015 bolo správnemu orgánu prvého stupňa od žalobcu doručené ročné hlásenie o očkovaní zo dňa 14. 09. 2015. Dňa 17. 09. 2015 vykonal správny orgán prvého stupňa štátny zdravotný dozor v ambulancii všeobecného lekára pre deti a dorast v Leviciach a dňa 21. 09. 2015 v ambulancii všeobecného lekára pre deti a dorast v Tlmačoch, v oboch prípadoch za prítomnosti T.. Q. B. a T. I. (za kontrolovaný subjekt, resp. žalobcu). V oboch prípadoch bola z výkonu štátneho zdravotného dozoru vyhotovená zápisnica, konkrétne zápisnica č. D1/2015/008519-67 v prípade Levíc a zápisnica č. D1/2015/008545-4 v prípade Tlmáč. 6. Dňa 06. 10. 2015 vydal správny orgán prvého stupňa pod č. D1/2015/ výsledky kontroly očkovania v okrese Levice k 31. 08. 2015, obsahom ktorých bola vykonaná kontrola očkovania za obdobie od 01. 09. 2014 do 31. 08. 2015. 7. Dňa 15. 10. 2015 vykonal správny orgán prvého stupňa štátny zdravotný dozor v ambulancii všeobecného lekára pre deti a dorast v Leviciach za prítomnosti T.. Q. B.. Z výkonu štátneho zdravotného dozoru bola správnym orgánom prvého stupňa vyhotovená zápisnica č. D1/2015/009407-5. Dňa 16. 10. 2015 bolo správnemu orgánu prvého stupňa od žalobcu doručené stanovisko zo dňa 15. 10. 2015, ktoré sa týkalo výkonu štátneho zdravotného dozoru zo dňa 17. 09. 2015, zo dňa 21. 09. 2015 a zo dňa 15. 10. 2015. Dňa 22. 10. 2015 vykonal správny orgán prvého stupňa ďalší štátny zdravotný dozor v ambulancii všeobecného lekára pre deti a dorast v Leviciach, o čom vyhotovil zápisnicu č. D1/2015/009688-7. Správny orgán prvého stupňa následne listom zo dňa 04. 11. 2015 odpovedal žalobcovi na jeho stanovisko zo dňa 15. 10. 2015. 8. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 06. 11. 2015 oznámenie o začatí správneho konania, ktorým zároveň vyzval žalobcu na podanie vyjadrenia a pozval ho na prejednanie správneho deliktu na deň 27. 11. 2015. Predmetné oznámenie bolo žalobcom prevzaté dňa 21. 11. 2015. Na uvedené oznámenie reagoval žalobca v liste zo dňa 25. 11. 2015 (doručeným dňa 26. 11. 2015) a vyjadril sa k predmetu správneho konania (prostredníctvom konateľky T.. Q. B.). V liste zo dňa 25. 11. 2015 (doručeným dňa 26. 11. 2015) sa žalobca (prostredníctvom konateľky T.. Q. B.) vyjadril k pozvaniu na prejednanie správneho deliktu, pričom uviedol, že sa dňa 27. 11. 2015 nemôže dostaviť. Ako náhradný termín bol zo strany žalobcu navrhnutý deň 09. 12. 2015. V liste zo dňa 01. 12. 2015 správny orgán prvého stupňa oznámil žalobcovi, že súhlasí s prejednaním správneho deliktu dňa 09. 12. 2015. 9. Dňa 09. 12. 2015 bola správnym orgánom prvého stupňa vyhotovená zápisnica z prejednania iného správneho deliktu č. D1/2015/011449-13. Podľa zápisnice sa predmetného prejednania za účastníka konania (žalobcu) zúčastnila konateľka žalobcu T.. Q. B. a právna zástupkyňa žalobcu - advokátka Y.. H. S. B.. Správny orgán prvého stupňa v zápisnici uviedol, že v dňoch 12. 09. 2014, 27. 03. 2015 a 21. 09. 2015 bol v ambulancii v Tlmačoch a v dňoch 12. 09. 2014, 26. 03. 2015, 17. 09. 2015, 15. 10. 2015 a 22. 10. 2015 v ambulancii v Leviciach vykonaný štátny zdravotný dozor v zmysle § 54 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odbornými zamestnankyňami oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Leviciach, ktorý bol zameraný na kontrolu očkovania za rok 2014 a 2015 podľa § 14 vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov. V čase výkonu štátneho zdravotného dozoru bolo preukázané, že v rokoch 2014 a 2015 bolo spolu z obidvoch ambulancií v rámci ročných hlásení uvedených 244 odmietnutí povinného očkovania, ktoré sú podrobne rozpísané v oznámení o začatí správneho konania. V roku 2014 a rovnako aj v roku 2015 správny orgán obdržal od účastníka konania hlásenie - kontrola očkovania k 31. 08., ale mesačné hlásenia z oboch ambulancií neobsahovali údaj o nevykonaní očkovania u konkrétnych detí (s dátumom narodenia). Účastník konania nesplnil opatrenia uložené Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Leviciach (zabezpečiť vykonanie chýbajúceho očkovania u detí resp. nahlásiť odmietnutie očkovania) dňa 12. 09. 2014 s termínom do 30. 09. 2014 (obidve ambulancie), dňa 17. 09. 2015 s termínom do 30. 09. 2015 (ambulancia v Leviciach), dňa 21. 09. 2015 s termínom do 15. 10. 2015 (ambulancia v Tlmačoch). Týmto konaním sa podľa správneho orgánu prvého stupňa dopustil žalobca porušenia povinností vyplývajúcich z § 52 ods. 5 písm. f/, g zákona č. 355/2007 Z. z. a z § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. Správny orgán prvého stupňa zároveň uviedol, že dňa 22. 10. 2015 žalobca v ambulancii v Leviciach zmaril výkon štátneho zdravotného dozoru odbornými zamestnancami oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Leviciach, nakoľko im odmietol poskytnúť zdravotnú dokumentáciu k nahliadnutiu a vypísaniu požadovaných osobných údajov pacientov, čím sa dopustil porušenia povinnosti uloženej v § 52 ods. 1 písm. o/ zákona č. 355/2007 Z. z. Konateľka žalobcu uviedla, že trvá na svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25. 11. 2015, ktoré doplnila písomným stanoviskom zo dňa 09. 12. 2015. Ďalej uviedla, že žalobca nijakým spôsobom nezmaril výkon štátneho zdravotného dozoru dňa 22. 10. 2015, pričom zdravotnú dokumentáciu neposkytol, nakoľko mu nebol uvedený žiadny dôvod na sprístupnenie zdravotnej dokumentácie pacientov. K navrhovanej pokute vo výške 7.000,- eur konateľka žalobcu uviedla, že ide o pokutu neprimerane vysokú a jej uloženie nemá oporu v žiadnom zákone, pričom požiadala o zastavenie konania. 10. Dňa 15. 01. 2016 vydal Regionálny úrad verejného zdravotníctva Levice ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. D1/2016/00055, ktorým podľa § 57 ods. 50 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi ako prevádzkovateľovi detskej ambulancie, Nábrežná 3, Levice a detskej nemocnice ambulancie, Námestie odborárov 7, Tlmače pokutu vo výške 7.000,- eur za správne delikty: - podľa § 57 ods. 42 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že dňa 22. 10. 2015 odborným zamestnancom oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Leviciach (ďalej len „RÚVZ v Leviciach“) v ambulancii v Leviciach nezabezpečil súčinnosť pri výkone štátneho zdravotného dozoru a zmaril tým výkon štátneho zdravotného dozoru (ďalej len „ŠZD“), nakoľko im odmietol poskytnúť informácie zo zdravotnej dokumentácie o nezaočkovaných deťoch v jeho zdravotnej starostlivosti, čím porušil svoju povinnosť uvedenú v § 52 ods. 1 písm. o/ zákona č. 355/2007 Z. z. a v § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov - podľa § 57 ods. 47 zákona č. 355/2007 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že • z ročného hlásenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o výkone očkovania z obidvoch ambulancií zo dňa 12. 09. 2014 bolo preukázané, že v roku 2014 (od 01. 09. 2013 do 31. 08. 2014) bolo 108 prípadov odmietnutí povinného pravidelného očkovania osôb, ktoré dosiahli určený vek a účastník konania do dnešného dňa takéto prípady nezabezpečenia resp. odmietnutia povinného očkovania a preočkovania na RUVZ v Leviciach nenahlásil, • dňa 12. 09. 2014 v ambulancii v Tlmačoch a dňa 12. 09. 2014 v ambulancii v Leviciach v rámci ŠZD vykonaného v zmysle § 54 zákona č. 355/2007 Z. z., ktorý bol zameraný na kontrolu očkovania podľa § 14 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. za rok 2014 boli preukázané námatkovou kontrolou zdravotných dokumentácii konkrétne prípady detí, ktoré po dovŕšení určeného veku neboli zaočkované, zdravotné dôvody k nezaočkovaniu u nich uvedené neboli a RÚVZ v Leviciach tieto prípady ako odmietnutie očkovania, resp. nezabezpečenie povinného očkovania u maloletých dodnes nahlásené neboli, • z ročného hlásenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o výkone očkovania z obidvoch ambulancii zo dňa 14. 09. 2015 bolo preukázané, že v roku 2015 (od 01. 09. 2014 do 31. 08. 2015) bolo 136 prípadov odmietnutí povinného pravidelného očkovania osôb, ktoré dosiahli určený vek a účastník konania do dnešného dňa takéto prípady nezabezpečenia resp. odmietnutia povinného očkovania a preočkovania na RÚVZ v Leviciach nenahlásil a • ani pravidelné mesačné hlásenia údajov o výkone očkovania za roky 2014 a 2015 za obe ambulancie neobsahovali žiadne údaje o nevykonaní (odmietnutí) očkovania u konkrétnych detí s určeným vekom a ani žiadnym iným spôsobom takéto prípady nezaočkovania detí bez zdravotných dôvodov účastník konania dodnes na RÚVZ v Leviciach nenahlásil. Správny orgán prvého stupňa vo výroku svojho rozhodnutia zároveň uviedol, že predmetným konaním účastník konania porušil svoje povinnosti uvedené v § 52 ods. 5 písm. f/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 11. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. II. 12. Rozhodnutím zo dňa 07. 04. 2016 č. OLP/2977/2016 žalovaný ako odvolací orgán podľa ust. § 46 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodol tak, že zamietol odvolanie žalobcu potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. D1/2016/00055 zo dňa 15. 01. 2016. Vo svojom rozhodnutí žalovaný skonštatoval, že správny orgán prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcovi uložil pokutu podľa § 57 ods. 50 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“). III. 13. Žalobca žalobou zo dňa 05. 05. 2016 žiadal, aby súd zrušil vyššie uvedené rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, pretože bol na svojich subjektívnych právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ukrátený a to práve napadnutým rozhodnutím. Podľa názoru žalobcu bol ukrátený na právach vyplývajúcich z § 3 ods. 1, 3, 4, § 32 ods. 1 a § 46 správneho poriadku. Podľa tvrdení správneho orgánu prvého a aj druhého stupňa, žalobca údajne nezabezpečil súčinnosť, keď ŠZD odmietol poskytnúť informácie zo zdravotnej dokumentácie o nezaočkovaných deťoch, čím mal porušiť povinnosti podľa ust. § 57 ods. 42 písm. 1/ zákona č. 355/2007 Z. z. Ďalej neposkytnutím súčinnosti tým, že odmietol poskytnúť informácie mal žalobca porušiť § 52 ods. 1 písm. o/ zákona č. 355/2007 Z. z. Uvedené rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné a to z dôvodu, že žalobca žiadnu z vyššie uvedených povinností neporušil. Poskytoval súčinnosť, poskytoval vysvetlenia (ústne aj písomné a to v tomto správnom konaní od septembra roku 2014). Všetky informácie, ktoré mal žalobca k dispozícii a ktoré bol oprávnený sprístupniť, správnemu orgánu poskytol. 14. Žalobca ďalej uviedol, že vedenie, sprístupňovanie zdravotnej dokumentácie upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. vo svojich ust. § 18 a nasl. Jediným prípadom, kedy tento konkrétny správny orgán môže nahliadať do zdravotnej dokumentácie upravuje § 25 ods. 1 písm. m/ zákona č. 576/2004 Z. z. Nahliadať do zdravotnej dokumentácie možno len v prípadoch epidemiologického vyšetrovania. Epidemiologické vyšetrovanie upravuje § 17 vyhlášky 585/2008 Z. z. Zo strany žalobcu preto nemohlo dôjsť k neposkytnutiu súčinnosti. Nemožno od účastníka konania žiadať plniť povinnosť, ktorú mu zákon neukladá, resp. mu takého poskytovanie údajov zákon vyslovene zakazuje. Správny orgán prvého, ani druhého stupňa žiadnym spôsobom nepreukázal, na základe ustanovenia akého zákona má lekár povinnosť pri konkrétnom pacientovi uviesť informáciu či a kedy nebolo vykonané na ňom povinné očkovanie. Správny orgán navyše ani nepožadoval súčinnosť v rámci priestupkového konania voči konkrétnym pacientom, ani inak svoje opakované žiadosti neodôvodnil. V tejto súvislosti žalobca poukázal i na Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 100/02 zo dňa 30. 01. 2003. Podľa názoru žalobcu správny orgán prvého stupňa vyžadoval informácie zo zdravotnej dokumentácie pacientov v rozpore so zákonom č. 576/2004 Z. z. a zákonom č. 122/2013 Z. z. 15. Čo sa týka druhého správneho deliktu, ktorého sa mal žalobca dopustiť, v zmysle ust. § 57 ods. 47 zákona č. 355/2007 Z. z. ho správny orgán v rozhodnutí uvádza tak, že správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ak poruší niektorú z povinností podľa § 52 ods. 5. Žalobca mal údajne nenahlasovať údaje k očkovaniu, čím mal porušiť svoje povinnosti uvedené v ust. § 52 ods. 5 písm. f/ a písm. g/ zákona č. 355/2007 Z. z. Žalobca opakovane v odvolaní uvádzal, že pravidelne mesačne hlásil a hlási všetky údaje k povinnému očkovaniu, ktoré mu prikazuje zákon (ust. § 52 ods. 5 písm. f/ a písm. g/ zákona č. 355/2007 Z. z.). Žalobca si plnil a si plní aj povinnosti, ktoré mu ukladá vyhláška č. 585/2008 Z. z. v § 13 a v § 14. Žalobca hlási aj počty osôb, ktoré odmietli očkovanie. Počas celého správneho konania nebolo zo strany správneho orgánu prvého, ani druhého stupňa preukázané, akým konaním mal žalobca porušiť zákon a kedy presne malo prísť z jeho strany a akým spôsobom k porušeniu zákona. Z uvedených dôvodov považoval žalobca rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné. Sám žalovaný, na str. 2 rozhodnutia uvádza, že žalobca poskytol ročné hlásenie o výkone očkovania dňa (zo dňa 12. 09. 2014). V tomto hlásení uvádza žalobca prípady odmietnutia povinného očkovania. Žalobca mal za to, že v správnom konaní nebolo preukázané porušenie ust. § 14 vyhlášky č. 585/ 2008 Z. z. zo strany žalobcu. Správny orgán nepreukázal, kedy mal žalobca porušiť zákon a kedy presne, za ktorý mesiac mu mal predložiť hlásenie, s konkrétnym počtom osôb, ktoré odmietli očkovanie. 16. Žalobca ďalej poznamenal, že odôvodnenie a samotný výrok rozhodnutia sú zmätočné. Uvádza sa v nich len skutočnosť, že žalobca v mesačných hláseniach neuvádza počty a osobné údaje pacientov, ktorí odmietli očkovanie. V celom odôvodnení rozhodnutia nie je ani zmienka o tom, že by si správny orgán v zmysle zákona a vykonávacieho právneho predpisu zdravotných dokumentácií pacientov záznamy z očkovaní (§ 14 vyhlášky 585/2008 Z. z.). Ku dňu spísania žaloby nie je podľa žalobcu zrejmé, z akých zistení mal správny orgán prvého a aj druhého stupňa za to, že žalobca porušil zákon a nehlási povinné údaje o očkovaní. 17. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že u detí J.S. bytom J. XX/XX., O., M.B., bytom W. XX/X, O., V.R., bytom T. XX, O., L.K., bytom W. XXX/XX, I. a S.M., bytom X. X., I. nebolo vykonané pravidelné povinné očkovanie, resp. preočkovanie, pričom túto skutočnosť účastník konania nenahlásil. Uvedené zistenia sú zo dňa 12. 09. 2014 a vychádzať majú zo zdravotnej dokumentácie pacientov. Od uvedeného dátumu nemal správny orgán prvého stupňa zistenú žiadnu novú skutočnosť k týmto konkrétnym pacientom. Vyššie uvedené údaje pacientov boli získané v rozpore so zákonom a ako nezákonné dôkazy nemôžu slúžiť ako podklad rozhodovania správneho orgánu. Správny orgán nemal právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie konkrétnych pacientov a čerpať z nich údaje o očkovaní. Spracovaním týchto osobných údajov zo strany správneho orgánu tiež dochádza k neoprávnenému nakladaniu s osobnými údajmi pacientov. Správny orgán prvého stupňa mal možnosť začať priestupkové konanie voči konkrétnym zákonným zástupcom maloletých osôb a vyžadovať od nich informácie o povinných očkovaniach. Ak správny orgán tvrdí, že nemá preukázané oznamovanie o odmietnutí očkovania, uvedená skutočnosť nebola v správnom konaní zistená. Správny orgán žiadnym spôsobom neodôvodnil, na základe čoho - akých dôkazov došiel k záveru, že pri konkrétnych menovaných detí bola porušená povinnosť hlásiť odmietnutie očkovania. 18. Bez ohľadu na vyššie uvedené, účastník správneho konania vykonáva očkovania v zmysle zákona. Pozýva na očkovania, preobjednáva na očkovania v prípade choroby pacientov, resp. oznamuje pacientom náhradné termíny očkovania (ak sa na riadny termín nedostavia). Ako správny orgán tvrdí, že presne u konkrétne menovaných pacientoch nesplnil lekár povinnosť nahlasovať očkovanie, nie je to pravda. Podľa žalobcu, do dňa spísania žaloby nie je preukázané, že lekár sa porušenia zákona dopustil a nenahlasoval k 15. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca odmietanie očkovania, ak nie je preukázané, kedy (aj u konkrétnych pacientov) bolo povinné očkovanie odmietnuté a žiadny náhradný termín očkovania už daný byť nemohol. 19. Správny orgán prvého stupňa od septembra 2014 opakovane vyžaduje od účastníka konania údaje v rozpore so zákonom. Správne konanie nezačalo ako sa uvádza v odôvodnení rozhodnutia 21. 11. 2015, ale už v mesiaci september 2014 (12. 04. 2014, kedy správny orgán vykonal prvýkrát štátny zdravotný dozor). Správny orgán prvého stupňa konal počas celej doby v rozpore so zákonom, snažil sa od účastníka konania vyžiadať osobné údaje pacientov, na ktoré nemá žiadny právny nárok. V správnom konaní nebola dodržaná lehota na rozhodnutie, správny orgán uložil neprimerane vysokú pokutu za správne delikty, ktorej výšku žiadnym spôsobom neodôvodnil. Správny orgán nedoručoval v zmysle ust. § 25 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie advokátovi, ktorého si účastník konania zvolil. Všetky tieto pochybenia správneho orgánu počas správneho konania predstavovali dôvod na to, aby odvolací orgán rozhodnutie zmenil a konanie zastavil, resp. aby minimálne rozhodnutie zrušil a vec vrátil na konanie správnemu orgánu prvého stupňa. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého, ako aj druhého stupňa postráda vecnú a právnu správnosť. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu. Výška uloženej sankcie nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu. Správny orgán bez náležitého odôvodnenia uložil za údajný správny delikt neprimerane vysokú pokutu, s ohľadom na riziko ohrozenia verejného zdravia, ktoré konanie účastníka správneho konania malo spôsobiť. Uvedená pokuta je pre žalobcu likvidačná, neplní si preventívnu funkciu, ale spôsobí existenčné problémy ambulancii pediatra, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť pre približne 1.100 detských pacientov. Žalobca ďalej v podanej žalobe uviedol, že znenie vyhlášky č. 585/ 2008 Z. z. v jej časti prílohy 5 považuje za v rozpore so znením zákona č. 355/ 2007 Z. z. Povinnosť v zmysle prílohy, ktorá prikazuje hlásiť okrem počtov odmietnutí povinného očkovania aj osobné údaje pacientov, je v hrubom rozpore s ust. čl. 13 Ústavy SR. 20. Záverom podanej žaloby požiadal žalobca konajúci súd, aby odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pričom uviedol, že v prípade, ak by odklad nebol povolený, okamžitý výkon rozhodnutia privodí závažnú ujmu navrhovateľovi. IV. 21. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo vyjadrení zo dňa 22. 06. 2016, pričom požiadal, aby súd podanú žalobu zamietol. K sprístupňovaniu zdravotnej dokumentácie podľa zákona č. 576/2004 Z. z., k nemožnosti požadovať plnenie povinností, ktoré zákon neukladá a k tomu, že správne orgány nepreukázali na základe ustanovenia akého zákona má lekár povinnosť pri konkrétnom pacientovi uviesť informáciu či a kedy nebolo vykonané na ňom povinné očkovanie, žalovaný poukázal na znenie ust. § 51 ods. 1 písm. d/, § 51 ods. 3, § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z. z. a § 13 ods. 5 a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky 585/2008 Z. z. vyhlášky č. 585/2008 Z. z. K tvrdeniu, že správne orgány žiadnym spôsobom nepreukázali, na základe ustanovenia akého zákona má lekár povinnosť pri konkrétnom pacientovi uviesť informáciu či a kedy nebolo vykonané na ňom povinné očkovanie, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, pričom ide o zavádzajúce a klamlivé tvrdenie, nakoľko v rozhodnutí Úradu verejného zdravotníctva č. OLP/2977/2016 zo dňa 07. 04. 2016 v bodoch 5/ až 12/ na str. 24 - 26 je táto skutočnosť podrobne vysvetlená. Žalovaný tiež poznamenal, že aj napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo podrobne odôvodnené. 22. K názoru žalobcu, že správny orgán nepožadoval súčinnosť v rámci priestupkového konania voči konkrétnym pacientom, žalovaný poznamenal, že práve žalobca svojim konaním zmaril možnosť postihu osôb, ktoré naplnili skutkovú podstatu priestupku na úseku verejného zdravotníctva tým, že ako zástupcovia detí nezabezpečili ich povinné očkovanie (v počte 244 odmietnutí očkovania) v rámci priestupkového konania. K nezabezpečeniu súčinnosti v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru a jeho mareniu tým, že neposkytol osobám, vykonávajúcim tento dozor informácie zo zdravotnej dokumentácie o nezaočkovaných deťoch, žalovaný poukázal na znenie ust. § 55 ods. 1 písm. e/, § 52 ods. 5 písm. g/, § 56 ods. 3 a § 57 ods. 47 zákona č. 355/2007 Z. z. a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 585/2008 Z. z. 23. K žalobcom namietanej protiústavnosti vyhlášky č. 585/2008 Z. z. žalovaný uviedol, že orgány verejného zdravotníctva sú povinné postupovať v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1 prvá veta správneho poriadku), ako i to, že orgány verejného zdravotníctva a ani žalobca nie sú oprávnení posudzovať ústavnosť, resp. neústavnosť platného právneho predpisu. Takúto právomoc má iba Ústavný súd Slovenskej republiky. Tvrdenie uvedené na konci II. bodu žaloby o tom, že žalovaný žiadnym spôsobom v správnom konaní nepreukázal neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcu je podľa názoru žalovaného zavádzajúce, nakoľko sám žalobca potvrdzuje, že požadované údaje orgánu verejného zdravotníctva o nezaočkovaných pacientoch orgánu verejného zdravotníctve v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru neposkytol. 24. Pokiaľ sa v žalobe poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie a samotný výrok rozhodnutia sú zmätočné, že sa v nich uvádza len skutočnosť, že účastník konania v mesačných hláseniach neuvádza počty a osobné údaje pacientov, ktorí odmietli očkovanie a že v celom odôvodnení rozhodnutia nie je ani zmienka o tom, že by si správny orgán žiadal zo zdravotných dokumentácií záznamy o očkovaní, k tomu žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je zavádzajúce, nakoľko z výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia jasne vyplýva, že z ročného hlásenia účastníka konania bolo uvedené 108 odmietnutí očkovania v roku 2014 a 136 odmietnutí očkovania v roku 2015 (spolu 244 odmietnutí očkovania), tento údaj uvedený bol, ale žalobca nehlásil odmietnutých 244 očkovaní na Regionálny úrad verejného zdravotníctva Levice a pri výkone štátneho zdravotného dozoru odmietol poskytnúť údaje k týmto nezaočkovaným osobám. K uvedenému tiež žalovaný poukázal na ust. § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. Ako z výroku napadnutého prvostupňového rozhodnutia vyplýva, z 244 prípadov nezabezpečenia povinného očkovania (uvedené počty v jeho vlastných hláseniach) žalobca do vydania napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. nenahlásil ani jeden. Je preto zarážajúce, že sa v žalobe pýta, z akých zistení mali orgány verejného zdravotníctva, ktoré vo veci rozhodovali za to, že účastník konania porušil zákon a nehlásil povinné údaje o očkovaní. Žalovaný tiež poznamenal, že žalobca si neplnil svoju zákonnú povinnosť nahlásiť orgánu verejného zdravotníctva odmietnutie povinného očkovania a tým znemožnil začatie priestupkového konania. 25. K žalobcovmu tvrdeniu, že konanie vo veci sa nezačalo dňa 21. 11. 2015 tak, ako sa to v odôvodení napadnutého rozhodnutia uvádza, ale už v mesiaci september 2014, kedy bol prvýkrát vykonaný štátny zdravotný dozor, žalovaný uviedol, že konanie je začaté v zmysle § 18 ods. 2 správneho poriadku, t. j. za úkon treba považovať doručenie prvej písomnosti účastníkovi konania, ktorá súčasne obsahuje upovedomenie o začatí konania. Oznámenie o začatí správneho konania bolo účastníkovi konania doručené dňa 21. 11. 2015 a preto je táto námietka podľa žalovaného mätúca a právne irelevantná. 26. Pokiaľ sa v žalobe poukazuje na skutočnosť, že nebola dodržaná lehota na rozhodnutie, k tomu žalovaný uviedol, že oznámenie o začatí konania účastník konania - žalobca obdržal dňa 21. 11. 2015 a napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 15. 01. 2016, t. j. v 60 dňovej lehote, a to v súlade s § 49 ods. 2 správneho poriadku. Odvolanie účastníka konania - žalobcu bolo žalovanému prostredníctvom prvostupňového správneho orgánu doručené dňa 10. 03. 2016 a o podanom odvolaní bolo rozhodnuté dňa 07. 04. 2016, t. j. v 30 dňovej lehote a to v súlade s § 49 ods. 2 správneho poriadku. 27. K tvrdeniu, že správny orgán žiadnym spôsobom výšku uloženej pokuty neodôvodnil, žalovaný uviedol, že sa jedná za zavádzajúce tvrdenie, nakoľko v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí prvostupňový správny orgán riadne odôvodnil závažnosť, spôsob, čas trvania ako aj následky protiprávneho stavu, za ktorý sa pokuta ukladá. 28. K nedoručeniu rozhodnutia advokátovi, ktorého si účastník konania zvolil, žalovaný poukázal na ust. § 17 ods. 1 a ods. 3 správneho poriadku. Ako zo zápisnice z prejednania predmetnej veci dňa 09. 12. 2015 na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva Levice vyplýva, medzi prítomnými na prejednaní je uvedená Mgr. Andrea Chorvátová Nagyová, bytom W. XXX., XXX XX W. - advokátka na základe plnej moci uvedenej do zápisnice, pričom iné skutočnosti uvedené nie sú. Do zápisnice sa v predmetnej veci vyjadrovala T.. Q. B., konateľka. Ako z odvolacieho materiálu vyplýva, tento neobsahuje údaje v zmysle § 17 ods. 3 správneho poriadku. Odvolanie proti prvostupňovému správnemu orgánu podal sám účastník konania a nie jeho právny zástupca - advokát. Preto žalovaný považoval tieto námietky za zavádzajúce a právne irelevantné. 29. Pokiaľ sa v žalobe vyslovuje názor, že pokutu možno uložiť len za porušenie zákona a nie ustanovenia § 14 ods. písm. b/ vyhláška č. 585/2008 Z. z., k tomu žalovaný uviedol, že ide o zavádzajúce tvrdenie, nakoľko podľa výroku prvostupňového napadnutého rozhodnutia bola pokuta účastníkovi konania - žalobcovi uložená za porušenie § 52 ods. 1 písm. o/ zákona č. 355/2007 Z. z. ako aj § 52 ods. 5 písm. f/ a g/ zákona č. 355/2007 Z. z. K rozporu platných právnych predpisov na úseku ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia s Ústavou Slovenskej republiky, žalovaný poznamenal, že ani orgány verejného zdravotníctva a ani žalobca nie sú oprávnení vysloviť protiústavnosť platného právneho predpisu. Toto oprávnenie prislúcha len Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa Čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky. 30. Žalovaný vo svojom vyjadrení zároveň skonštatoval, že žalobca svojim konaním nerešpektoval ustanovenie § 52 ods. 5 písm. g/ zákona č. 355/2007 Z. z. Ako z odôvodnenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia vyplýva, dňa 17. 09. 2015 bol v ambulancii Levice a dňa 21. 09. 2015 v ambulancii Tlmače účastníka konania vykonaný štátny zdravotný dozor, zameraný na kontrolu výkonu očkovania (§ 14 vyhlášky č. 585/2008 Z. z.), ktorého podkladom bolo ročné hlásenie účastníka konania o očkovaní od 01. 09. 2014 do 31. 08. 2015, v ktorom účastník konania oznámil 136 prípadov odmietnutia povinného očkovania, pričom účastník konania do dňa výkonu štátneho zdravotného dozoru ale ani do vydania napadnutého prvostupňového rozhodnutia nenahlásil ani jeden konkrétny prípad odmietnutia, resp. nezabezpečenia povinného očkovania zo strany zástupcov maloletých detí (za kontrolované obdobie r. 2014 a r. 2015 to je spolu 244 prípadov odmietnu očkovania), hoci tak urobiť mal podľa § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z. z., podľa § 57 ods. 47 zákona č. 355/2007 Z. z. Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ak poruší niektorú z povinností podľa § 52 ods. 5. Účastník konania vyššie uvedeným konaním naplnil skutkovú podstatu tohto správneho deliktu. Účastníka konania neospravedlňuje ani skutočnosť, že sa bránil ustanoveniami zákona o ochrane osobných údajov, nakoľko tieto mal v potrebnom rozsahu poskytnúť tak, ako to vyplýva z ust. § 52 ods. 5 písm. g/ zákona č. 355/2007 Z. z., ako aj z príslušných ust. zákona č. 372/1990 Zb. Požadované údaje mal poskytnúť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý je zo zákona č. 355/2007 Z. z. oprávnený prejednávať priestupky (§ 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z.). Podľa názoru žalovaného žalobca nerešpektoval ustanovenie § 52 ods. 1 písm. o/ zákona č. 355/2007 Z. z. Účastník konania pri výkone štátneho zdravotného dozoru dňa 22. 10. 2015 vo svojej ambulancii Levice odmietol poskytnúť informácie zo zdravotnej dokumentácie nezaočkovaných detí v jeho zdravotnej starostlivosti, čím neposkytol súčinnosť pri výkone štátneho zdravotného dozoru, čím výkon štátneho zdravotného dozoru zmaril a naplnil tak skutkovú podstatu správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 42 písm. l/ zákona č. 355/2007 Z. z. Účastníka konania neospravedlňuje ani skutočnosť, že sa bránil ustanoveniami zákona o ochrane osobných údajov, nakoľko tieto mal v potrebnom rozsahu poskytnúť tak, ako to vyplýva z citovaného ust. § 52 ods. 5 písm. g/ zákona č. 355/2007 Z. z. ako aj z príslušných ust. zákona č. 372/1990 Zb. Požadované údaje mal poskytnúť orgánu verejného zdravotníctva, ktorý je zo zákona č. 355/2007 Z. z. oprávnený prejednávať priestupky (§ 56 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z.). 31. Žalovaný ďalej poznamenal, že s uvedenými skutočnosťami bol žalobca oboznámený v odôvodnení oboch napádaných rozhodnutí, t. j. aj v prvostupňovom rozhodnutí a aj v rozhodnutí o odvolaní. Týmto konaním žalobca zmaril možnosť postihu osôb - zástupcov detí, pre ktoré títo nezabezpečili ich zákonné povinné očkovanie (244) v rámci priestupkového konania. 32. Spoločne s vyjadrením k žalobe bolo tunajšiemu súdu doručené aj oznámenie žalovaného zo dňa 22. 06. 2016, v ktorom uviedol, že dňa 30. 05. 2016 obdržal od Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dožiadanie č. VI/1 Gd 243/16/1000-6 zo dňa 25. 05. 2016 vo veci podnetu žalobcu, ktorý namietal zákonnosť rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. OLP/2977/2016 zo dňa 07. 04. 2016 s tým, aby Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky predmetné dožiadanie vybavil v lehote do 05. 07. 2016 a súčasne predložil kompletný administratívny spis vrátane administratívneho spisu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Leviciach. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že z uvedených dôvodov nepredkladá žurnalizovaný a originálny zväzok listín, týkajúci sa predmetnej právnej veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutia. 33. Uznesením č. k. 11S/127/2016-74 zo dňa 24. 08. 2016 tunajší súd priznal správnej žalobe odkladný účinok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 09. 2016. 34. Dňa 12. 09. 2016 bolo tunajšiemu súdu doručené oznámenie žalovaného zo dňa 06. 09. 2016, v ktorom uviedol, že dňa 05. 09. 2016 obdržal z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky list č. VI/1 Gd 243/16/1000-10 zo dňa 30. 08. 2016, ktorým bol vrátený administratívny spis v právnej veci žalobcu proti žalovanému o preskúmanie zákonnosti jeho postupu a rozhodnutia zo dňa 07. 04. 2016 č. OLP/2977/2016 s oznámením, že podnet bol Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod sp. zn. č. VI/1 Gd 243/16/1000-9 zo dňa 21. 07. 2016 odložený. 35. Prípisom zo dňa 06. 04. 2017 vyzval tunajší súd žalovaného, aby v určenej lehote predložil celý administratívny spis spolu so spisom orgánu verejnej správy prvého stupňa v predmetnej právnej veci. Na túto výzvu reagoval žalovaný v podaní zo dňa 11. 04. 2017 (doručeným dňa 18. 04. 2017), prílohou ktorého bol požadovaný administratívny spis. 36. Dňa 27. 09. 2017 sa na tunajšom súde uskutočnilo súdne pojednávanie v predmetnej právnej veci za prítomnosti konateľky žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu a poverenej zamestnankyne žalovaného. Na pojednávaní bolo vyhlásené uznesenie, v zmysle ktorého súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že uložil právnej zástupkyni žalobcu povinnosť doložiť do spisu odpoveď Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na jej podnet v tejto veci a oznámiť nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorý sa konateľka žalobcu na pojednávaní odvolávala, ako i jeho text. Zároveň súd uložil povinnosť zástupkyni žalovaného, aby zaslala nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorý sa na pojednávaní odvolávala. 37. Dňa 06. 10. 2017 bol tunajšiemu súdu doručený od žalovaného prípis zo dňa 04. 10. 2017, v ktorom uviedol, že na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27. 09. 2017, sa odvolával a citoval nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2013-146 zo dňa 10. 12. 2014. Žalovaný zároveň v prílohe predložil vyjadrenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/1 Gd 243/16/1000-10 zo dňa 30. 08. 2016 spolu so svojim vyjadrením zo dňa 21. 06. 2016 v predmetnej veci. 38. Dňa 09. 10. 2017 bola súdu od právnej zástupkyne žalobcu elektronicky doručená fotokópia listu (odloženie podnetu) Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21. 07. 2016 č. VI/1 Gd 243/16/1000-9. Uvedený list (odloženie podnetu) Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 21. 07. 2016 bol súdu doručený aj listinnou formou, pričom bol prílohou vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 09. 10. 2017, doručeného dňa 12. 10. 2017. Prílohou tohto vyjadrenia bol tiež okrem iných príloh aj Nález Ústavného súdu Českej republiky č. I. ÚS 1253/14 zo dňa 22. 12. 2015. V. 39. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (účinný od 1. júla 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 190 v spojení s § 491 Správneho súdneho poriadku zamietnuť (žaloba podaná za účinnosti OSP). Správny súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). 40. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný v rozhodnom období) orgánmi verejného zdravotníctva sú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom regionálne úrady verejného zdravotníctva. Regionálne úrady verejného zdravotníctva sú rozpočtové organizácie štátu zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva. Sídla a územné obvody regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú uvedené v prílohe č. 1 (§ 6 ods. 1 zákona). 40.1. Podľa § 52 ods. 1 písm. o) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby sú povinné poskytovať osobám vykonávajúcim štátny zdravotný dozor súčinnosť pri výkone ich oprávnení podľa § 55 ods. 1 a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon štátneho zdravotného dozoru. 40.2. Podľa § 52 ods. 5 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a zdravotnícki pracovníci sú povinní f) poskytovať úradu verejného zdravotníctva a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva údaje súvisiace s prevenciou prenosných ochorení v zdravotníckom zariadení, g) poskytovať úradu verejného zdravotníctva a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na plnenie ich úloh informácie a ďalšie údaje, ktoré majú k dispozícii alebo sú oprávnené ich zisťovať alebo vyžadovať. 40.3. Podľa § 54 ods. 1, 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štátny zdravotný dozor je dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia. Štátny zdravotný dozor podľa odseku 1 vykonávajú zamestnanci úradu verejného zdravotníctva, zamestnanci regionálnych úradov verejného zdravotníctva a v rozsahu pôsobnosti orgánov verejného zdravotníctva podľa § 3 ods. 1 písm. d) až g) zamestnanci alebo príslušníci týchto orgánov (ďalej len "osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor"), ktorí sa pri výkone štátneho zdravotného dozoru preukazujú služobným preukazom. 40.4.Podľa § 55 ods. 1 písm. e), g) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor je pri plnení svojich úloh oprávnená e) požadovať informácie, údaje, vysvetlenia, podklady, nazerať do príslušných dokladov, g) kontrolovať plnenie opatrení uložených podľa § 12 a odseku 2. 40.5. Podľa § 57 ods. 42 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ak neposkytuje osobám vykonávajúcim štátny zdravotný dozor súčinnosť pri výkone ich oprávnení podľa § 55 ods. 1, marí výkon štátneho zdravotného dozoru, nesplní alebo nestrpí uložené opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov podľa § 55 ods. 2. 40.6. Podľa § 57 ods. 50 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 150 eur do 20 000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 37 až 39, 41 až 48. Orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok ( ods. 51). 41.Podľa § 13 ods. 5 vyhl. č 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých a lekár, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 13) alebo ním poverená sestra, písomne oznámi termín povinného očkovania osobe alebo jej zákonnému zástupcovi. Ak sa má vykonať mimoriadne očkovanie, pri nebezpečenstve z omeškania možno oznámenie vykonať aj inou formou. Ak sa osoba, ktorá má byť očkovaná, nedostaví na povinné očkovanie ani v náhradnom termíne, na ktorý bola pozvaná preukázateľným spôsobom, lekár oznámi túto skutočnosť regionálnemu úradu; lekár oznámi regionálnemu úradu každé odmietnutie povinného očkovania. Ak očkovanie vykoná iný lekár, je povinný písomne informovať o vykonanom očkovaní lekára, s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 42. Poznámka k č. 13 odkazuje na § 12 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Právne vzťahy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (1) Právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú osoba uzatvorí s poskytovateľom, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6 ods. 9). 43. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ust. § 134 ods. 1SSP, teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia) a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. 44. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon. Z Ústavy SR teda vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. 45. V konaní správneho súdnictva úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 46. V danej veci predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku o zamietnutí odvolania žalobkyni a potvrdení rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým bola žalobkyňa, ako prevádzkovateľ ambulancií všeobecného lekára pre deti a dorast v Leviciach a v Tlmačoch, uznaná vinnou zo spáchania správnych deliktov na úseku verejného zdravotníctva podľa zákona č. 355/2007 Z. z. opísaných v bode č. 10 tohto rozsudku, za ktoré jej prvostupňový orgán verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 50 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov uložil pokutu vo výške 7.000,- eur. 47. Krajský súd v intenciách citovaných zákonov a ustanovení zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s vyhl. č 585/2008 Z. z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného (vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, lebo obe rozhodnutia tvoria jeden celok) a dospel k záveru, že žalovaný ako i správny orgán prvého stupňa uplatnili svoju kompetenciu v súlade so zákonom. V administratívnom konaní, predmetom ktorého bolo zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň bolo podstatné, či žalobca, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu správneho deliktu došlo, ako aj následky ním vzniknuté, vrátane uloženie sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. 48. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie označuje trestné činy, priestupky a iné správne delikty, ktoré patria do kategórie trestných obvinení v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napr. rozsudok NS SR č. 8Sž/18/2011, č. 8Sž/22/2011). Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje, pričom iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve k priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih zo strany správneho orgánu za určité nedovolené konanie (resp. opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania, tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Trestanie za správne delikty (resp. priestupky fyzických osôb) podlieha teda obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Uvedený názor vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 3Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007 a 8Sžo 147/2008. 49. Podľa názoru správneho súdu správny orgán prvého stupňa ako i žalovaný správny orgán sa týmito zásadami v predmetnej veci pri svojom rozhodovaní o vine a uložení sankcie žalobkyni dôsledne riadil. Konanie žalobkyne, ktoré vykazuje znaky správnych deliktov, vyplýva zo zistení správneho orgánu zadokumentované v administratívnom spise a mala sa ich dopustiť spôsobom uvedeným v I. časti rozsudku. 50. V danej veci nie je sporné (žalobkyňa to ani nepopiera), že žalobkyňa je podľa zákona č. 355/2007 Z. z. poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a jej povinnosťou, o. i. zákonných povinností, je podľa § 52 ods. 5 písm. f), písm. g) zákona č. 355/2007 Z. z. poskytovať úradu verejného zdravotníctva a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva údaje súvisiace s prevenciou prenosných ochorení v zdravotníckom zariadení, na plnenie ich úloh poskytnúť informácie a ďalšie údaje, ktoré majú k dispozícii alebo sú oprávnené ich zisťovať alebo vyžadovať. 51. Zo splnomocňovacieho ustanovenia § 62 zákona písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že Ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení (vykonávací právny predpis). Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhl. č 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, ktorá je publikovaná v Zbierke zákonov SR a preto i záväzná pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Žalobkyňa ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a prevádzkovateľ detskej ambulancie je povinná sledovať a viesť evidenciu o povinnom očkovaní detí, ktoré dosiahli určití vek, s ktorými má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a sledovať termíny povinného očkovania osôb (dátum očkovania, druh vakcíny, šaržu vakcíny a proti akým ochoreniam boli predmetnou vakcínou deti očkované). Za tým účelom je povinná „písomne oznámiť termín povinného očkovania osobe alebo jej zákonnému zástupcovi“, čo jej vyplýva z ust. § 13 ods. 5 cit. vyhlášky, ktorá jej túto povinnosť priamo prikazuje. V prípade, ak sa osoba, ktorá má byť očkovaná, nedostaví na povinné očkovanie ani v náhradnom termíne, na ktorý bola pozvaná preukázateľným spôsobom, zákonodarca v takomto prípade ukladá lekárovi povinnosť oznámi túto skutočnosť regionálnemu úradu. Takúto povinnosť má lekár i v zistených prípadoch, ak osoba, ktorá má byť očkovaná, resp. jej zákonný zástupca odmietne povinné očkovania. Lekár je povinný oznámi regionálnemu úradu každé odmietnutie povinného očkovania s uvedením druhu povinného očkovania, presného dátumu termínu povinného očkovania a osobný údaj dieťaťa (zdravotného poistenca), resp. zákonného zástupcu podľa údajov v uzatvorenej dohode o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. 52. V § 13 ods. 5 vyhl. č 585/2008 Z. z., je odkaz na poznámku č. 13. Poznámka k č. 13 odkazuje na § 12 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z odseku 1) cit. ust. vyplýva, že právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú osoba uzatvorí s poskytovateľom, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 6 ods. 9). 53. Povinné očkovanie osôb vyplýva z ust. § 51 ods. 1 písm. d), ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., z ktorého vyplýva, že fyzické osoby sú povinné podrobiť sa v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam a diagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu podávaniu protilátok a iných prípravkov, povinnému očkovaniu, liečeniu prenosných ochorení, izolácii a karanténnym opatreniam. Ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie povinností podľa odsekov 1 a 2 zástupca dieťaťa. V prípade, že zástupca dieťaťa nezabezpečí plnenie niektorej z povinností podľa § 51 ods. 1 a 2, dopustí sa priestupku na úseku verejného zdravotní podľa § 56 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Priestupkové konanie voči zástupcovi dieťaťa môže začať úrad verejného zdravotníctva až na základe hlásení lekára ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa § 52 ods. 5 písm. g/ zákona č. 355/2007 Z. z. V preskúmavanom prípade ale nejde o porušenie zákona fyzickej osoby - zástupcu dieťaťa, ale právnickú osobu, ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. 54. Žalobkyňa sa potom nemôže brániť tým, že žiadny právny predpis jej neukladá povinnosť hlásiť regionálnemu úradu mená osôb, resp. zákonných zástupcov osôb, ktoré odmietli povinné očkovanie. Ide z jej strany, ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, o účelovú obranu a nerešpektovanie zákona na úseku ochrany, podpore a rozvoji verejného zdravia. V ust. § 14 ods. 1 vyhl. č 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, pre lekára (žalobkyňu), ktorý vykonáva očkovanie je upravená lehota na povinné zasielanie údajov o pravidelnom povinnom očkovaní do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po vykonaní očkovania v určenej elektronickej podobe podľa prílohy č. 5 regionálnemu úradu. 55. Z ust. § 54 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. vyplýva, že štátny zdravotný dozor je dozor nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a iných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich ochranu verejného zdravia. Štátny zdravotný dozor podľa odseku 1 vykonávajú zamestnanci úradu verejného zdravotníctva, zamestnanci regionálnych úradov verejného zdravotníctva a v rozsahu pôsobnosti orgánov verejného zdravotníctva podľa § 3 ods. 1 písm. d) až g) zamestnanci alebo príslušníci týchto orgánov (ďalej len "osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor"), ktorí sa pri výkone štátneho zdravotného dozoru preukazujú služobným preukazom. 56. Z ust. § 14 ods. 1 vyhl. č 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, vyplýva, že pri kontrole očkovania sleduje regionálny úrad v zdravotníckom zariadení ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmä a) správnosť postupu pri očkovaní, b) úplnosť záznamov o očkovaní v zdravotnej dokumentácii, c) evidenciu očkovaných osôb podľa vekovej štruktúry, d) evidenciu osôb, ktoré sa majú očkovať, g) počet odmietnutí povinného očkovania podľa druhu povinného očkovania. 57. Prvostupňový správny orgán takto postupoval a v zmysle zákona v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru dňa 12. 09. 2014 v oboch ambulanciách žalobkyne vykonal námatkovú kontrolu odmietnutia povinného očkovania v zdravotnej dokumentácii a v ambulancii v Tlmače zistil tri prípady, v ambulancii v Leviciach dva prípady, v ktorých nebolo vykonané povinné očkovanie, resp. preočkovanie dieťaťa, ktoré dosiahlo určitý vek a lekár žalobkyne túto skutočnosť nenahlásil úradu verejného zdravotníctva podľa § 13 ods. 5 vyhlášky. O vykonanej kontrole urobil regionálny úrad záznam (bod. č. 1 rozsudku), v ktorom uviedol výsledok kontroly, uložil žalobkyni opatrenia na odstránenie nedostatkov a termín ich splnenia (zabezpečiť povinné očkovanie v zistených prípadoch) a poučil žalobkyňu o jej zákonných povinnostiach, vrátane následkov pri ich neplnení. Následne dňa 16. 09. 2014 žalobkyňa doručila úradu verejného zdravotníctva ročné hlásenie o očkovaní, z ktorého úrad zistil iba celkový počet 108 odmietnutí povinného očkovania za obdobie od 01. 09. 2013 do 31. 08. 2014 bez uvedenia mena osoby (zákonného zástupcu mal dieťaťa) dátum očkovania, druh vakcíny, šaržu vakcíny a proti akým ochoreniam mali byť predmetnou vakcínou deti očkované. Hoci prvostupňový správny orgán žalobkyňu opätovne písomne dňa 09. 10. 2014 informoval o jej zákonných povinnostiach hlásiť každé odmietnutie povinného očkovania, vrátane následkov za porušenie zákona s možnou uloženia sankcie a následne dňa 09. 03. 2015 písomne upozornil žalobkyňu na porušovanie platnej legislatívy v súvislosti s povinným očkovaním, žalobkyňa opätovne dňa 16. 09. 2015 doručila regionálnemu úradu verejného zdravotníctva ročné hlásenie o očkovaní zo dňa 14. 09. 2015 iba o celkovom počte 136 odmietnutí povinného očkovania za obdobie od 01. 09. 2014 do 31. 08. 2015 bez uvedenia mena osoby (zákonného zástupcu mal dieťaťa) dátum očkovania, druh vakcíny, šaržu vakcíny a proti akým ochoreniam mali byť predmetnou vakcínou deti očkované, hoci tak urobiť mal podľa zákona č. 355/2007 Z. z. a § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. 58. Vzhľadom na tieto zistenia a žalobkyňou nesplnené opatrenia uložené v zázname zo dňa 12. 09. 2014 Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Leviciach (zabezpečiť vykonanie chýbajúceho očkovania u detí resp. nahlásiť odmietnutie očkovania) s termínom do 30. 09. 2014 (obidve ambulancie), Regionálny úrad verejného zdravotníctva dňa 17. 09. 2015 v ambulancií v Leviciach a dňa 21. 09. 2015 v ambulancii v Tlmačoch vykonal podľa § 54 zákona štátny zdravotný dozor odbornými zamestnancami oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Leviciach, pri výkone ktorého im žalobkyňa odmietla poskytnúť zdravotnú dokumentáciu k nahliadnutiu a vypísaniu požadovaných osobných údajov pacientov. Teda sa dopustila porušenia povinnosti uloženej v § 52 ods. 1 písm. o/ zákona č. 355/2007 Z. z. a § 52 ods. 5 písm. f/, g / zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s ust. § 13 ods. 5 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. 59. Z písomných záznamov o výkone štátneho zdravotného dozoru, ktoré sa nachádzajú v spise vyplýva, ktorí zamestnanci regionálnych úradov verejného zdravotníctva vykonali kontrolu u žalobkyni, s uvedením mena a čísla služobného preukazu zamestnanca úradu verejného zdravotníctva, teda výkon štátneho zdravotného dozoru bol vykonaný v súlade so zákonom a neobstojí námietka žalobkyne, že ani nevie, či kontrolu vykonali oprávnení zamestnanci. 60. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že nemala súhlas zástupcov mal. detí a správny orgán prvého stupňa vyžadoval informácie zo zdravotnej dokumentácie pacientov v rozpore so zákonom č. 576/2004 Z. z. a zákonom č. 122/2013 Z. z., krajský súd dáva do pozornosti rozsudok NS SR zo 16. apríla 2014 sp. zn. 2Szd 1/2013, v ktorom konštatoval, že: „Právo na rešpektovanie súkromného života (článok 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nemožno považovať za právo absolútne, a preto zásah do tohto práva automaticky neznamená aj jeho porušenie. Fyzická integrita človeka je obsiahnutá v koncepte "súkromného života", pričom povinný lekársky zásah, ak je čo i len minimálnej dôležitosti, činí zásah do tohto práva. Povinné očkovanie potom ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť rovnako činí zásah do práva na rešpektovanie súkromného života, ktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1 Dohovoru. Takýto zásah preto neznamená automaticky porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti (článok 8 ods. 2 Dohovoru ). 61. Vzhľadom na vyššie uvedené, nemožno nepoznamenať, že subjekt (žalobkyňa), ktorý podniká a je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, má sa riadiť Ústavou SR a je povinný dodržiavať zákony, teda riadiť sa zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako podnikateľ, ktorý má nielen práva voči štátu, ale aj povinnosti. Je povinnosťou žalobcu ako podnikateľa, pokiaľ je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, aby si tieto povinnosti osvojil, tieto dodržiaval a riadil sa uloženými povinnosťami podľa zákona. Toto jednoznačne vyplýva i z § 2 zák. č. 1 o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, a že o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Bolo povinnosťou žalobkyne zachovať zákonnosť postupu podľa citovaného zákona v spojení s vykonávacím predpisom, t. j. vyhl. č 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení . 62. V súvislosti s výškou uloženej pokuty (7.000,- eur) za správny delikt (za viac ako jeden skutok) , súd je toho názoru, že jej odôvodnenie vychádzalo z ustanovenia § 57 ods. 50 písm. a), ods. 51 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pokuta bola uložená blízko spodnej hranice možnej výšky (rozpätie od 150 eur do 20 000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 37 až 39, 41 až 48), pričom vzhľadom na dôležitosť chránených záujmov a objektívnu zodpovednosť žalobkyne za správny delikt, súd nemohol prihliadnuť na námietku žalobkyne o neprimerane vysokej pokute, keďže orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania, viac deliktov a následky protiprávneho konania. 63. Ústavný súd SR vo svojom náleze zo dňa 10. 12. 2014 sp. zn. PL. ÚS 10/2013-146 zaujal stanovisku k povinnému očkovaniu detí, v ktorom okrem iného uviedol, že „žiadna medicínska metóda dosiaľ nezachránila toľko životov na celom svete ako očkovanie. Očkovanie je v súčasnosti považované za jeden z najdôležitejších nástrojov primárnej prevencie. Vďaka zavedenému a detailne prepracovanému systému povinného očkovania sa v Slovenskej republike vyskytuje len veľmi málo prenosných ochorení, ktoré sú bežné v iných krajinách. Právny základ ochrany zdravia v Slovenskej republike predstavuje čl. 40 ústavy. Je ním deklarovaný pozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je realizovaný predovšetkým prijatím právnej úpravy zameranej na ochranu zdravia. Avšak pritom musí štát nevyhnutne zasiahnuť do viacerých oblastí života spoločnosti. Ochranu zdravia na celospoločenskej úrovni zabezpečuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Na základe tohto zákona je vykonávaná prevencia ochorení a iných porúch zdravia, kontrola zdravých životných a pracovných podmienok (napr. pitnej vody, vody v prírodných a umelých kúpaliskách, ochrana zdravia pred elektromagnetickým žiarením v životnom prostredí, ochrana zdravia pri práci, kozmetické výrobky a pod.), sú nariaďované protiepidemické opatrenia v škôlkach a školách, je vykonávaný štátny zdravotný dozor a iné činnosti. Štát týmto na seba prebral (resp. zabezpečuje výkon) pozitívny záväzok ochrany zdravia obyvateľov štátu [možno dodať, že ochrana zdravia sa často spája s vysokoodbornou a technicky veľmi náročnou problematikou, o ktorej jednotlivec nemusí mať (často ani nemôže) bez ingerencie štátu dostatok informácií, riadne a bezpečne aplikovateľných o. i. aj medicínskych prostriedkov na ochranu zdravia]. Ústavný súd zároveň dopĺňa, že rozhodnutie Ústavný súd považuje za potrebné uviesť k problematike povinného očkovania stanovisko Súdneho dvora, ktorý sa k predmetnej problematike vyjadril uznesením vo veci C-459/13, podľa ktorého je táto problematika výlučne záležitosťou vnútroštátnej právnej úpravy a súdnictva (porov. uznesenie Súdneho dvora C-459/13 zo 17. 7. 2014). Zákonodarcu o tom, že určitý druh očkovania bude povinný, je rozhodnutím, ktorým realizuje ústavným poriadkom danú (pomerne širokú) možnosť legislatívnych zásahov v oblasti verejného zdravotníctva, stanovenú o. i. explicitne aj v čl. 26 Dohovoru o ochrane ľudských práv v dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny - Dohovor o ľudských právach a biomedicíne (vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 40/2000 Z. z.). Ide o rozhodnutie, ktoré je v prvom rade otázkou politickou a expertnou, a preto je tu i veľmi obmedzená možnosť ingerencie ústavného súdu. Takéto rozhodnutie zákonodarcu vychádza z pomerne veľkého priestoru pre politické uváženie (margin of appreciation), v rámci ktorého nie je možné rozhodnutie zákonodarcu (resp. vykonávacieho právneho predpisu exekutívy) o ustanovení povinnosti podrobiť sa určitému druhu očkovania bez ďalšieho preskúmavať (porov. rovnako v náleze Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 449/06 z 3. februára 2011)“. 64. Žalobkyňa na svoju obranu poukázala na tento nález Ústavného súdu SR (riešil priestupok zákonného zástupcu mal. dieťaťa na úseku verejného zdravotníctva, a to odmietnutie povinné očkovanie), avšak jeho závery si nesprávne aplikovala na seba, pokiaľ ide o porušenie povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v zmysle napadnutého rozhodnutia žalovaného, nakoľko v prípade žalobkyne o správny delikt právnickej osoby, teda o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou právnickej osoby. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015 č 8 Sžf 111/2013). 65. Súd považuje za potrebné uviesť, že súd v zmysle ustálenej judikatúry zisťoval, či rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom a dospel k záveru, že správny orgán sa zaoberal dôvodmi jej uloženia, rozsahom porušenia zákonných povinnosti a následkov ktoré môže porušenie spôsobiť, t. j. aj spoločenskou nebezpečnosťou takéhoto konania. Ukladanie sankcií má význam tak represívny, ako aj preventívny. Najmä ten druhý stráca na účinnosti uplynutím neprimeranej lehoty od vzniku porušenia k samotnému uloženiu sankcie. Takto postupoval i správny orgán a v danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 7.000,- eur, po vyhodnotení zabezpečených podkladov, čo i náležite odôvodnil. 66. Neodstojí právne ani námietka žalobkyne, že tvrdenia žalovaného sú skutkovo a právne neopodstatnené, a že rozhodnutie žalovaného je nezákonné lebo správnych deliktov sa nedopustila. Súd je toho názoru, že žalovaný správny orgán riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS 241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok rozhodnutia zakladá. Súd dáva do pozornosti žalobcu rozhodnutie ESĽP prípad Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999 a zdôrazňuje, že judikatúra ESĽP a ani Ústavný súd pritom nevyžadujú, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. 67. Z vyššie uvedených dôvodov je súd toho názoru, že záver oboch správnych orgánov, ktorí urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť. Nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré vytvárajú dostatočné právne východisko pre vyslovenie výroku žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa (obe rozhodnutia tvoria jeden celok) o spáchaní správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva. Z uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 491 v spojení s § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. zamietnuť. 68. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 175 ods. 1 SSP a § 168 SSP vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. V danej veci nebola splnená podmienka výnimočnosti. Poučenie: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.