Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 19Sp/48/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200663 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4015200663.6 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. L., J. XXX, Q., ČR, 2/ F. P., G. XXX, C., ČR, 3/ O. I., 1. máje XXX, A., ČR, zastúpených advokátom JUDr. Marekom Ďuranom, Štefánikova trieda 34, Nitra, proti odporcovi: Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, Bratislava, 2/ Obec Beladice - Obecný úrad, Gaštanová 167, Beladice, 3/ Lesy Slovenskej republiky, š. p., OZ Topoľčianky, Parková 7, Topoľčianky, zastúpené advokátom JUDr. Pavlom Hagyarim, so sídlom Bratislava, Vlčková 8/A, o odvolaní navrhovateľov proti rozhodnutiu odporcu č. OU-NR-PLO-2015/005163-319/92-R-VI/a. zo dňa 12. 06. 2015, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. OU-NR-PLO-2015/005163-319/92-R-VI/a. zo dňa 12. 06. 2015 podľa § 250j ods. 2, písm. d/ a e/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom, na účet ich právneho zástupcu JUDr. Mareka Ďurana, advokáta, Štefánikova trieda 34, Nitra, náhradu trov konania 1.819,90 eur do 30 dní po právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedený v Tatrabanke a. s. číslo účtu: 2628777463/1100, IBAN: SK41 1100 0000 0026 2877 7463. o d ô v o d n e n i e : Odporca rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol podľa § 5 ods. 4, písm. g/ zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, v znení neskorších predpisov, v konaní podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) a podľa § 9 ods. 4 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 229/1991 Zb.) vo veci týkajúcej sa O. P., rod. G., nar. XX. XX. XXXX (ďalej pôvodná oprávnená osoba), v dobe uplatnenia reštitučného nároku a naposledy bytom G. XXX, C., G. republika, zomrelej dňa XX. XX. XXXX, právnych nástupcov (dedičov) zomrelej osoby (v zmysle § 4 ods. 2, písm. c/ zák. č. 229/1991 Zb.) - 1/ M. L., rod. P., 2/ F. P., rod. P. a 3/ O. I., rod. P., zastúpených advokátom JUDr. Marekom Ďuranom na strane jednej a Slovenského pozemkového fondu Bratislava, zastúpeného Regionálnym odborom v Nitre, Za Hydrocentrálou 6, Nitra, Lesy Slovenskej republiky, š. p. Banská Bystrica, zastúpené o. z. Topoľčianky, Parková 7, Topoľčianky, právne zastúpené advokátom JUDr. Pavlom Hagyarim ako povinnej osobe na strane druhej, na strane tretej Obec Beladice, zastúpená starostom obce Miroslavom Lisým rozhodol tak, že: I. Právnym nástupcom oprávnenej osoby sa nepriznáva vlastnícke právo ani právo na náhradu z dôvodu, že oprávnená osoba u parc. č. 155, evidovanej na mape určeného operátu registra E-KN v k. ú. B. roľa - z konfiškátu vyňatá časť o výmere 8 ha (v pozemkovom katastri parc. č. 155, pôvodne pozemkovo- knižná parc. č. XX, vedená v PKN vložke č. 2. Neskôr pôvodná nehnuteľnosť podľa GO plánu a výkazu plôch ku grafickému plánu zo dňa 28. 04. 1948 a GO plánu a výkazu plôch ku grafickému plánu zo dňa 06. 05. 1948 rozdelená a pričlenená do novo vytvorených parc. č. XX/X a parc. č. XX/X) a/ v časti roľa - o výmere 5 ha - nespĺňa podmienku § 4 ods. 1 a 2 zákona, t. j. podmienku prechodu nehnuteľností na štát alebo na právnickú osobu (zachované vlastníctvo), lebo z konfiškácie vyňatá výmera 5 ha - ako nekonfiškované zachované vlastníctvo bolo na meno oprávnenej osoby konkretizované formou bezodplatného Výmeru o vlastníctve pôdy č. 2583/48-19 zo dňa 13. 05. 1948, b/ vo zvyšnej časti - pôvodne roľa - o výmere 3 ha - nespĺňa podmienku ust. § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 229/1991 Zb., t. j. podmienku reštitučného titulu - prechodu pozemku na štát podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, pretože za uvedenú výmeru jej boli poskytnuté náhrady - časť formou peňažnej súdnej náhrady a časť formou bezodplatného pridelenia domu a príslušného stavebného pozemku (výmer o vlastníctve pôdy č. 2583/48-19 zo dňa 13. 05. 1948). II. Právnym nástupcom - dedičom oprávnenej osoby O. P., rod. G. - v priebehu konania zomrelej dňa XX. XX. XXXX nepriznáva vlastnícke právo ani právo na náhradu za nehnuteľnosti uvedené v podaní nazvanom ako Žiadosť o pokračovanie v konaní o vydanie nehnuteľností - Doplnenie podania - odstránenie nedostatkov podania zo dňa 24. 11. 2011, z dôvodu, že podľa ust. § 13 ods. 1 (veta prvá a tretia), právo na vydanie nehnuteľností podľa ust. § 6 zákona sa mohlo uplatniť najneskôr do 31. decembra 1992 a neuplatnením práva v lehote právo zaniklo (uplatnená predmetná časť reštitučného nároku dňa 24. 11. 2011, teda po zákonnej lehote). Ide o nehnuteľnosti vedené v pozemkovej knihe nasledovne: k. ú. B.: Pkn.vl.č. Parc.č. Kultúra Výmera v m2 VI. podiel pôvod. Vlastníka X XX roľa 10 9352 1 XX/X roľa 13 4332 1 XX/a-X roľa 1 4632 1 X XX/X dom, dvor, záhrada 7996 3 X dom, dvor, záhrada 1 4084 3 XX/XX roľa 12 1246 3 X XX roľa 2 5177 1 XX XX roľa 2867 1/1 XX XX roľa 1 2948 1 XX XX roľa 16 0310 1/1 XX lúka 2 7935 1/1 XX/X roľa 10 2796 1/1 XX XX/a roľa 2 9212 1 XX XX lúka 3237 3 XX roľa 2 1206 3 XXX 1 kaštieľ 4095 3 X dom, dvor 1 6678 3 X/X dom, dvor, záhrada 3 7444 3 X dom, krčma XXXX 3 XX roľa 29 1954 3 XX lúka 2 9334 3 XX lúka 4 9080 3 XX/X roľa 45 1685 3 XXX roľa 86 7248 3 XXX roľa 1751 3 XXX roľa 5298 3 XXX roľa 1762 3 XXX roľa 1762 3 XXX roľa 1762 3 XXX roľa 6715 3 XXX roľa 4057 3 XXX roľa 4237 3 XXX X/X záhrada 475 3 (XXX,X) X/X dom, dvor 338 3 XX XX roľa 2 1483 XX roľa 1 7059 XX roľa 1266 XX XX roľa 1 2743 XX XX roľa 4 8134 k. ú. I.: Pkn.vl.č. Parc.č. Kultúra Výmera v m2 Vl. podiel pôvod. Vlastníka XXX XXX les 2000 175/80 XXX/X lúka 7459 175/80 XXX/X les 5945 175/80 XXX/X roľa 1 5371 175/80 XXX/X roľa 1157 175/80 XXX/X roľa 1365 175/80 XXX/X dom, dvor 4446 175/80 XXX dvor 252 175/80 XXX dvor 162 175/80 XXX dom, dvor 507 175/80 XXX záhrada 7549 175/80 XXX roľa 3482 175/80 XXXX les 1 0844 175/80 XXXX les 1 0125 175/80 XXXX les 2 0508 175/80 XXXX les 4106 175/80 XXXX les 7762 175/80 XXXX les 2741 175/80 XXXX les 7427 XXX/XX XXXX/X les 14 9002 175/80 XXXX les 2960 175/80 XXXX les 1586 175/80 XXXX les 1 9433 175/80 XXXX les 56 7178 175/80 XXXX les 7 6091 175/80 XXXX les 12 9267 175/80 XXXX les 138 4816 175/80 XXXX lúka 5377 175/80 XXXX lúka 6215 175/80 XXXX lúka 9848 175/80 XXXX lúka 5575 175/80 XXXX lúka 1446 175/80 XXXX lúka 1967 175/80 XXXX les 2381 XXX/XX XXXX lúka 2 5583 175/80 XXXX lúka 1 1545 175/80 XXXX lúka 6420 175/80 XXXX les 289 3584 175/80 XXXX pasienok 5884 175/80 XXXX les 45 3228 175/80 XXXX lúka 2338 175/80 XXXX lúka 3999 175/80 XXXX lúka 7862 175/80 XXXX lúka 752 175/80 XXXX lúka 3392 175/80 XXXX lúka 1 1980 175/80 XXXX lúka 2629 175/80 XXXX lúka 2216 175/80 XXXX les 109 9601 175/80 XXXX lúka 3 1870 175/80 XXXX lúka 1183 175/80 XXXX lúka 7377 175/80 XXXX les 62 2314 175/80 k. ú. C.: Pkn.vl.č. Parc.č. Kultúra Výmera v m2 Vl. podiel pôvod. Vlastníka X XXX/XX roľa 22 9830 3/4 Správny orgán dôvodil tým, že oprávnená osoba O. P., rod. G., ktorá zomrela dňa XX. XX. XXXX, si dňa 27. 04. 1992 uplatnila na bývalom Pozemkovom úrade v Nitre v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. nárok na vydanie poľnohospodárskeho pozemku v k. ú. B. - parc. č. XXX o výmere 8ha. Podľa pozemkovej knihy parcela s uvedeným parcelným číslom neexistovala, uvedené parcelné číslo existovalo v pozemkovom katastri, ale s inou rozdielnou celkovou výmerou celého pozemku. Na pozemky v minulosti patriace otcovi oprávnenej osoby F. je uplatnený reštitučný nárok na správnom orgáne a je vedený pod č. 319/92-R. Právny nárok vedený pod týmto číslom konania na správnom orgáne je uplatnený dvomi dcérami pôvodného vlastníka a to O. P., rod. G. a F. G.. S predmetným reštitučným nárokom ďalej čiastočne súvisí i ďalší samostatný reštitučný nárok uplatnený O. P., rod. G. podľa zák. č. 503/2003 Z. z. a ten je vedený pod č. k. XXX/XX-R. V priebehu správneho konania oprávnená osoba O. P., rod. G. zomrela dňa XX. XX. XXXX. Právni nástupcovia - navrhovatelia v 1. až 3. rade zastúpení advokátom JUDr. Marekom Ďuranom, doručili správnemu orgánu dňa 28. 11. 2011 podanie označené ako „Žiadosť o pokračovanie v konaní o vydanie nehnuteľností - Doplnenie podania - odstránenie nedostatkov podania“ a upresnili katastrálne územie, PKN vložky a parcelné čísla pozemkov, v k. ú. B., I. a F. C., o ktorých žiadali, aby správny orgán v zmysle príslušných zákonov rozhodol. Správny orgán do vydania preskúmavaného rozhodnutia (12. 06. 2015) vykonal rozsiahle dokazovanie, zabezpečil listinné doklady a vydal niekoľko rozhodnutí (ktoré boli krajským súdom zrušené a boli vrátenie správnemu orgánu na ďalšie konanie). Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že oprávnenej osobe resp. jej právnym nástupcom, t. j. dedičom nemožno priznať vlastnícke právo ani právo na náhradu na vydanie nehnuteľností špecifikovaných v bode I. - I.a o výmere 5 ha z dôvodu, že oprávnená osoba z konfiškácie vyňatej časti o výmere 8 ha nespĺňa podmienku uvedenú v § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 229/91 Zb., t. j. podmienku prechodu nehnuteľností na štát alebo na inú právnickú osobu z dôvodu, že v tejto časti je zachované vlastníctvo na meno oprávnenej osoby konkretizované formou bezodplatného Výmeru o vlastníctve pôdy č. 2583/48-19 zo dňa 13. 05. 1948. Ďalej právny nárok nepriznal ani k zvyšnej časti o výmere 3 ha z dôvodu, že oprávnená osoba nespĺňa podmienku uvedenú v § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 229/91 Zb., t. j. podmienku prechodu pozemku na štát, pretože za uvedenú výmeru jej boli poskytnuté náhrady - časť formou peňažnej súdnej náhrady a časť formou bezodplatného pridelenia domu a príslušného stavebného pozemku. Rozhodnutie o nekonfiškovaní pôdohospodárskeho majetku grófa F. Q.-D. pod č. XX/X/XX vydané dňa 30. 01. 1948 Konfiškačnou komisiou v Zlatých Moravciach sa nepokladalo ako doklad o vlastníctve k pridelenému pozemku, t. j. za vkladuschopnú listinu z dôvodu, že právnu záväznosť na vydávanie listín malo podľa nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. výlučne len Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, preto Výmerom o vlastníctve pôdy č. 2583/48-19 zo dňa 13. 05. 1948 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave boli nehnuteľnosti o celkovej výmere 110693 m2 pridelené spoločne pre F. a O. G., a to: parc. č. XX/X - roľa o celkovej výmere 100000 m2 (ideálna časť po 50000 m2) a parc. č. XX/X - dom, stavebný pozemok o výmere 10693 m2 (ideálna časť po 5347 m2). K odôvodneniu rozhodnutia v časti označenej ako II. správny orgán konštatoval, že požiadal povinné osoby v súvislosti s podanou „Žiadosťou o pokračovanie v konaní o vydanie nehnuteľností - Doplnenie podania - odstránenie nedostatkov podania“ zo dňa 28. 11. 2011 o stanoviská povinných osôb a to SPF Bratislava, Lesy SR š. p. Banská Bystrica a Obec Beladice a ďalej posudzoval splnenie podmienok na priznanie uplatneného práva z podaného - rozšíreného - návrhu doručeného dňa 28. 11. 2011 v zmysle zák. č. 229/1991 Zb. a konštatoval, že právna predchodkyňa dedičov mala možnosť podľa § 13 ods. 1 vety prvej a tretej právo na vydanie nehnuteľností podľa § 6 si uplatniť do 31. 12. 1992. Neuplatnením práva v lehote právo zaniklo a zmeškanie lehoty na uplatnenie nároku nemožno odpustiť. Právny názor v tejto časti správny orgán oprel o rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/263/2008 z 11. 03. 2009, sp. zn. 8Sžo/433/2009 z 20. 05. 2010 a o ďalšiu ustálenú judikatúru NS SR k preskúmavanej právnej otázke včasnosti uplatnenia reštitučného nároku. V časti II. rozhodnutia správneho orgánu správny orgán nepriznal právo na vydanie nehnuteľností v k. ú. B., ani právo na náhradu pre nesplnenie podmienok vychádzajúc z ust. § 13 ods. 1 zákona. Včas podaným opravným prostriedkom proti preskúmavanému rozhodnutiu právny nástupcovia oprávnenej osoby, ktorá zomrela dňa 12. 11. 2008, v priebehu správneho konania, žiadali rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie veci a zdôraznili, že správny orgán sa pri vydaní rozhodnutia neriadil právnym názorom Krajského súdu v Nitre vysloveným v rozsudku č. k. 19Sp/24/2013-42 dňa 07. 10. 2013. V časti I. odvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu odporca rozhodol tak napriek tomu, že v spisovom materiály sa už v čase rozhodovania krajského súdu dňa 07. 10. 2013 nachádzali všetky archívne doklady, na ktoré v rozhodnutí znovu odkazuje a na ktoré už súd v čase jeho rozhodovania bral do úvahy a následne vyvodil záver o tom, že v rozhodnom období došlo k prechodu nehnuteľností do vlastníctva štátu spôsobom uvedeným v zákone. Ďalej súd skonštatoval, že správny orgán pre svoje rozhodnutie zadovážil dostatok skutkových podkladov. Nakoľko do spisu zo strany odporcu neboli zabezpečené žiadne nové archívne doklady, z rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho sa odchýlil v tejto časti rozhodnutia od právneho názoru vysloveného súdom. Správny orgán tak porušil ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, keď jeho rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V odôvodnení rozhodnutia sám uvádza nejasné formulácie na str. 8 a na str. 10 v dôsledku čoho je I. časť výroku rozhodnutia nepreskúmateľná. Sám správny orgán spochybnil, že by pôvodná oprávnená osoba, ktorá zomrela, nejaké odškodné v minulosti dostala. V uvedenej súvislosti poznamenal, že nebolo úlohou správneho orgánu prepočítavať výmery jednotlivých parciel, ale rozhodovať o reštitučnom nároku. K II. výrokovej časti rozhodnutia odvolatelia uviedli, že súd svojim rozsudkom uložil správnemu orgánu povinnosť rozhodnúť o celom uplatnenom nároku oprávnenej osoby ako aj jej právnych nástupcov vrátane doplnenia podania zo dňa 28. 11. 2011. Zároveň súd v rozsudku uviedol, že pokiaľ pôvodná žiadosť oprávnenej osoby zo dňa 15. 04. 1992 vykazuje nedostatky, na odstránenie ktorých mal odporca vyzvať účastníkov správneho konania a upozorniť ich na možnosť zastavenia konania v prípade, ak nedostatky konania nebudú odstránené a ak navrhovatelia sami nedostatky odstránili dňa 28. 11. 2011, pri reálnej neexistencii parc. č. XXX s výmerou 80000 m2, správny orgán mal akceptovať doplnenie podania a rozhodnúť o žiadosti na vydanie nehnuteľností ako o celku, a nie vydávať čiastočné rozhodnutie. K právnemu názoru vyslovenému správnym orgánom v tejto časti poznamenali, že v rozhodnutí NS SR, na ktoré správny orgán poukázal v odôvodnení a o ktoré opiera svoj právny názor, sa rieši otázka včasnosti uplatnenia reštitučného nároku za úplne iných okolností, ktoré s touto reštitučnou vecou nesúvisia. Rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odvolatelia ho žiadali zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnili si náhradu trov konania. Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu zo dňa 12. 06. 2015 podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Právny zástupca navrhovateľov v 1. - 3. rade, ktorí sa stali účastníkmi správneho konania po smrti oprávnenej osoby, ktorá zomrela dňa 12. 11. 2008 v priebehu správneho konania, trval na podanom odvolaní a žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Za prvoradú otázku považoval definitívne vyriešenie a vysporiadanie sa s tým, či podanie zo dňa 24. 11. 2011 bolo realizované ako samostatný návrh po uplynutí zákonnej lehoty tak, ako to tvrdí správny orgán alebo je tento právny názor nesprávny, a s ktorým sa vysporiadal už aj Krajský súd v Nitre. Tvrdil, že podanie zo dňa 24. 11. 2011 nebolo novým návrhom ani novou žiadosťou. Nemá správnym orgánom pridelené samostatné číslo správneho konania a viaže sa k uplatneniu nároku zo dňa 27. 04. 1992. Keďže v pôvodnom uplatnení bola uvedená parc. č. 155 o výmere 8 ha, ktorá reálne neexistovala, správny orgán mal v zmysle Správneho poriadku na túto skutočnosť účastníka konania upozorniť a žiadať odstránenie nedostatkov takéhoto podania. Oprávnené osoby v podaní zo dňa 24. 11. 2011 nedostatky pôvodného návrhu odstránili a vyčerpávajúcim spôsobom označili nehnuteľnosti, ktorých vydania sa v tomto konaní dožadujú. Krajský súd tento postup oprávnených osôb akceptoval, preto je nepochopiteľná argumentácia správneho orgánu opierajúca sa o rozhodnutia NS SR, ktoré s touto vecou nesúvisia. V ďalšom uviedol, že reštitučným titulom nie je konfiškácia, ale prevzatie bez právneho dôvodu a zdôraznil, že nehnuteľnosti do vlastníctva štátu prešli po 25. 02. 1948. Takýto záver už krajský súd urobil. Analýzu správneho orgánu uvedenú vo výrokovej časti I. rozhodnutia týkajúcu sa výmery 5 ha pozemku a 3 ha pozemku považoval za absolútne bezpredmetnú, nakoľko by aj tak vznikli technické problémy s vydaním práve týchto parciel. V žiadosti je celá rada ďalších nehnuteľností, ktorých výmera vysoko prevyšuje maximálnu mieru 250 ha a preto o nehnuteľnostiach vo výrokovej časti I. nie je potrebné hovoriť. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania. Správny orgán sa k opravnému prostriedku vyjadril písomne a vyjadril sa k nemu aj splnomocnený zástupca na súdnom pojednávaní. Odvolaním napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne a zákonné z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Čo sa týka časti II. rozhodnutia, splnomocnený zástupca zdôraznil, že právny názor vyslovený krajským súdom správny orgán neakceptoval, lebo bol toho názoru, že oprávnené osoby si právny nárok neuplatnili v zákonom stanovenej lehote. Ďalej k časti II. rozhodnutia uviedol, že táto výroková časť podľa ich názoru súvisí s právnym nárokom podľa zák. č. 503/2003 Z. z., a to z dôvodu, že boli uplatnené totožné katastrálne územia o celkovej výmere 250 ha. Správne konanie (o nároku uplatnenom podľa zák. č. 503/2003 Z. z.) je správne konanie prerušené do skončenia tohto správneho konania. Slovenský pozemkový fond Bratislava sa stotožnil s rozhodnutím správneho orgánu a žiadal toto rozhodnutie potvrdiť. Starosta Obce Beladice súdu uviedol, že v Obci Beladice bol v roku 2010 realizovaný územný plán obce a bol spracovaný aj ROEP. Podľa jeho názoru rozhodnutím správneho orgánu nemôžu byť dotknuté práva obce a preto sa obec necíti byť účastníkom správneho konania. Právna zástupkyňa Lesov SR, š. p. Banská Bystrica, advokátka JUDr. Eva Mihóková uviedla, že správne konanie začaté na správnom orgáne je návrhovým konaním. Podľa jej názoru navrhovateľka nemohla doplniť svoj návrh a nemohla ho ani zmeniť v priebehu správneho konania. Doplnenie návrhu považovala za prekludovaný. Nestotožnila sa ani s tým, aby v tomto konaní bolo rozhodnuté záväzne, aby bol vyslovený záväzný právny názor. K otázke posúdenia rozhodného obdobia prechodu vlastníctva na štát, konkrétne u pozemkov v k. ú. I. vedené v PKV vložke č. XXX je vyznačená konfiškácia celého majetku pôvodných spoluvlastníkov rodiny Q.-D.. Rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho konania, neobsahuje všetky dôkazy a touto otázkou sa nezaoberá. Z rozhodnutia sú jasné rôzne administratívnoprávne akty, resp. konfiškačné rozhodnutia aj z obdobia pred 28. 02. 1948. Dala do pozornosti súdu, že zásada, ktorá bola v minulosti akceptovaná, že je možné navrátiť vlastníctvo aj pred rozhodným obdobím 28. 02. 1948, je prelomená najnovšou súdnou judikatúrou rozsudkom NS SR sp. zn. 1Sžr 58/2011 zo dňa 14. 02. 2012, ktorý bol potvrdený uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. 1ÚS 330/2012, rozsudkom NS SR sp. zn. 10Sžr 3/2012, 1Sžr 75/2013, z ktorých vyplýva, že vznik reštitučného nároku podľa § 6 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. je podmienený vydaním administratívnoprávneho rozhodnutia v rozhodnom období, t. j. od 25. 02. 1948. V prípade, ak konfiškačné rozhodnutie bolo vydané pred týmto obdobím, reštitučný nárok podľa zák. č. 229/1991 Zb. nemôže vzniknúť. Tak isto v danom prípade, pokiaľ by boli konfiškačné rozhodnutia vydané po 28. 02. 1948, správny orgán sa nezaoberal otázkou, či tieto nehnuteľnosti boli vyňaté z konfiškácie a teda či je splnená litera zákona v otázke potvrdenia trvalého pobytu pôvodného pozemkovo knižného vlastníka, otázka jeho občianstva a nie je vyriešená otázka či nebol súdne stíhaný. Krajský súd príslušný podľa ustanovenia § 246 ods. 1 a § 246a ods. 2 OSP, ako aj podľa § 250l ods. 1 OSP preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok jeho dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2, písm. d/ a e/ OSP). Krajský súd v Nitre rozsudkom 19Sp/48/2015-46 zo dňa 20. 10. 2015 zrušil rozhodnutie odporcu zo dňa 12. 06. 2015 podľa § 250j ods. 1 písm. d/ a e/ OSP a vrátil vec na nové konanie. V odôvodnení krajský súd uviedol, že v záujme individualizácie veci, ktorá má byť predmetom konania predpisuje účastníkovi konania zákon o správnom konaní dodržať aj určité náležitosti týkajúce sa obsahu podania. Osobitný právny predpis, a to v konkrétnom prípade zákon č. 229/1991 Zb. neustanovil náležitosti podania povinnej osoby na vydanie nehnuteľností podľa zákona č. 229/1991 Zb., a tieto neustanovil ani v ďalšom zákon č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NSSR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z.z.). Vyslovil, že ak podanie oprávnených osôb nemalo predpísané náležitosti, čo bolo v danej veci preukázané bolo povinnosťou správneho orgánu pomôcť účastníkovi konania tieto nedostatky odstrániť. V prípade nedostatkov, ktoré bránia vecnému vybaveniu podania, správny orgán musí poučiť podávateľa o spôsobe odstránenie nedostatkov a určiť mu na to primeranú lehotu. Správny orgán tak v posudzovanej veci aj urobil, keď rozhodnutím o prerušení konania výzvou na odstránenie nedostatkov zo dňa 24. 03. 1994 vyzval oprávnenú osobu na doplnenie dokladu o odňatí vlastníctva, doplniť čísla pozemnoknižných vložiek a parciel a až treťou výzvou zo dňa 03. 03. 2011 bola vyzvaná na doloženie dokladov preukazujúcich vzťah k vlastníkovi F. Q.-D.. Súd uložil povinnosť správnemu orgánu, aby v ďalšom konaní spojil na spoločné konanie veci, ktoré sú u neho vedené pod č. 319/92-R a 172/04-R, a to z toho dôvodu, že sa týkajú tej istej účastníčky správneho konania neb. O. P., rod. G., podľa dvoch reštitučných zákonov a ktoré po právnej stránke spolu súvisia. Dôvodom na spojenie veci súd považoval tú skutočnosť, že správny orgán ani v jednej z vecí nekonal a v zákonom stanovenej lehote nevydal ani rozhodnutia, čo znamená, že je nečinný. Hoci konanie pod č. 172/04-R bolo prerušené správnym orgánom do právoplatného skončenia veci č. 319/92-R, ktoré však bolo rozhodnutím Krajského súdu v Nitre zrušené dňa 08. 09. 2015 a od tej doby správny orgán nekoná. Uložil správnemu orgánu v ďalšom konaní rozhodovať jedným rozhodnutím nielen o dvoch uplatnených nárokoch neb. O. P., ale rozhodnúť aj o uplatnenom nároku F. G. zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý bol doručený správnemu orgánu dňa 27. 04. 1992. Konštatoval, že spojením veci na spoločné konanie a rozhodnutím správneho orgánu vo všetkých troch uplatnených reštitučných nárokoch, ktoré sa u neho vedú, je potrebné zo zákona zabezpečiť jednotnú rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, a tým dodržanie zásady zákonnosti. Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý žiadal rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Namietal, že reštitučné konania nie je možné spojiť na spoločné konanie, pretože sú nároky uplatnené podľa dvoch rôznych reštitučných zákonov. Najvyšší súd SR uznesením 8Sžr/34/2016-79 zo dňa 25. 05. 2017 zrušil rozhodnutie krajského súdu 19Sp/48/2016-46 zo dňa 20. 10. 2015. Najvyšší súdu sa nestotožnil s názorom krajského súdu, poukázal na rozhodnutie NSSR v obdobnej veci 2Sžo/82/2009 zo dňa 27. 01. 2010, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Žiline 23Sp/25/2008-36 zo dňa 27. 10. 2008. Poukázal na to, že reštitučné zákony č. 229/1991 Zb. a zákon č. 503/2003 Z.z. boli prijaté s cieľom zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948-1989, ich vzťah je vyriešené v ustanovení § 1 zákona č. 503/2003 Z.z., tak že zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu, t.j. zákona č. 229/1991 Zb. Ide teda o dva právne predpisy rovnakej právnej sily, ktoré nemožno posudzovať podľa vzťahu všeobecný- osobitný zákon. Účelom zákona č. 503/2003 Z.z. bolo umožniť oprávneným osobám, ktoré uplatnili svoj nárok v lehote do 31. 12. 1992, aby tento nárok mohli uplatniť v novej jednoročnej lehote do 31. 12. 2004. Predmetom vydania podľa zákona č. 503/2003 Z.z. sú pozemky, na ktoré neboli uplatnené reštitučné nároky, alebo boli uplatnené po zákonom stanovenej lehote. V reštitučnom konaní podľa zákona 503/2003 Z.z. v nadväznosti na konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. sa zohľadňuje totožnosť predmetu, t.j. nehnuteľnosti, na ktorú je uplatnený reštitučný nárok, nezohľadňuje sa totožnosť subjektu - žiadateľa. Môže nastať situácia, kedy v konaní podľa oboch reštitučných zákonov vystupuje tá istá osoba ako žiadateľ o navrátení vlastníctva, avšak predmet konania (nehnuteľnosť) je iný. Táto skutočnosť totožnosť subjektu, nepredstavuje prekážku v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Na druhej strane sa však môže vyskytnúť situácia, kedy v konaní podľa zákona č. 229/1991 aj podľa zákona č. 503/2003 Z.z. bola predmetom tá istá nehnuteľnosť, na ktorú si uplatňoval reštitučný nárok ten istý, alebo iný žiadateľ, pričom podľa zákona č. 229/1991 Zb. bolo vo veci aj právoplatne rozhodnuté. V tomto prípade - totožnosť predmetu konania, ide o prekážku konania podľa zákona č. 503/2003 Z.z., bez ohľadu na to, či ide o rovnakých účastníkov konania, alebo nie. Inak povedané, právoplatné rozhodnutie o konkrétnej nehnuteľností vydanej podľa zákona č. 229/1991 Zb. vylučuje konania, predmetom ktorého je tá istá nehnuteľnosť podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Rovnako nie je rozhodujúce, či správny orgán o žiadosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. rozhodol pred, alebo po účinnosti zákona 503/2003 Z.z., pretože je potrebné najskôr rozhodnúť o reštitučnej žiadosti podľa zákona č. 229/1991 Zb. a až následne rozhodnúť o žiadosti podľa zákona č. 503/2003 Z.z. Tieto konania nemožno spojiť do jedného konania, v ktorom by sa konalo a rozhodovalo o obidvoch reštitučných nárokoch, pretože to vylučuje ust. § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. Najvyšší súd SR sa nestotožnil s názorom krajského súdu, že pre vec je podstatnou skutočnosť, že účastníci konania podľa zákona č. 229/1991 Zb. a podľa zákona č. 503/2003 Z.z. neboli totožní. Práve naopak, podstatnou bola totožnosť predmetu konania aj vzhľadom na ustanovenie § 21 zákona č. 229/1991 Zb., podľa ktorého ak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatnia len niektoré z nich, vydá sa im vec celá. Tak to bolo aj v prípade, ktorú cituje Najvyšší súd SR v rozhodnutí, kde bol navrhovateľovmu bratovi, prípadne jeho právnym nástupcom, bol vydaný celý spoluvlastnícky podiel po pôvodných vlastníkoch na uplatnených nehnuteľnostiach. Navrhovateľ preto v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. už nebol legitimovaný na získanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté podľa zákona č. 229/1991 Zb. ani na získanie náhrady za takéto nehnuteľnosti. Krajský súd po zrušení veci Najvyšším súdom SR nariadil pojednávanie dňa 25. 09. 2017. Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že zotrváva na opravnom prostriedku ako aj na všetkých dôvodov, ktoré sú uvedené v opravnom prostriedku. Žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie. Poukázal na to, že v konaní je preukázané jednoznačne a nie je sporné, že navrhovatelia - právni nástupcovia oprávnených, sú vnukmi F.. Tento vlastnil nehnuteľnosti v kat. území B., pričom ich podrobný popis je uvedený v podaní zo dňa 28. 01. 2011. Týmto podaním žiadatelia odstránili nedostatky pôvodného podania. Krajský súd v Nitre v rozhodnutí z r. 2013 jednoznačne vyslovil právny názor, že pokiaľ by žiadosť obsahovala nesprávne označenie reštitučných nehnuteľností, mal úrad vyzvať účastníkov konania na ich odstránenie. Napriek právnemu názoru krajský súd rozhodol úplne inak a právny záver si vyslovil po svojom tak, že vyslovil nestihnutie lehoty na podanie žiadosti a reštitučnú žiadosť z tohto dôvodu zamietol. Krajský súd však bez najvyšších pochybností mal na mysli úplne iné riešenie veci, nešlo o žiadne nové podanie po uplynutí zákonnej lehoty, ale stále išlo o to isté konanie začaté v zákonnej lehote v r. 1992. Správny orgán mal posudzovať list z r. 1992 ako riadnu žiadosť a o nestihnutí lehoty nemal spochybňovať. Ďalšou relevantnou skutočnosťou je to, že krajský súd už zaujal stanovisko, že časť nehnuteľností prešla na štát po 28. 02. 1948. Pokiaľ úrad pôvodne tvrdil, že konfiškácia sa udiala v r. 1945 z toho dôvodu nie je splnená podmienka rozhodného obdobia, krajský súd jednoznačne vyslovil, že k platnej konfiškácii nikdy nedošlo vzhľadom na to, že ešte v r. 1949 nebola vyriešená otázka prídelov a predpokladaných prídelcov muselo dôjsť k prechodu nehnuteľností do vlastníctva štátu až po 25. 02. 1948. V spise sa nachádza viacero dokladov o tom, že štát realizoval prídely novým vlastníkom v 50-tych, resp. 60-tych rokoch minulého storočia. Súd konkrétne vyslovil názor, že za obdobie prechodu nehnuteľnosti na štát je potrebné považovať ten časový úsek, kedy štát uskutočnil prídely do vlastníctva a výslovne konštatuje na str. 10, že k tomu muselo prísť po 25. 02. 1948. Právny zástupca ďalej uviedol, že konfiškácia majetku pôvodného vlastníka nie je platná, v spise neexistuje žiaden dôkaz, ktorý hovorí o tom, že vlastníctvo na štát prešlo pred 25. 02. 1948, práve naopak, existuje množstvo dôkazov, že štát prideľoval pôdu konečným vlastníkom až po roku 1949, preto je potrebné otázku rozhodného obdobia vyhodnotiť tak, že nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu po 25. 02. 1948, a to bez právneho dôvodu. V konečnom dôsledku uvádza, že p. O., právna predchodkyňa terajších oprávnených, bola v r. 1992 občiankou ČSFR a mala tam aj trvalý pobyt, teda sú splnené všetky podmienky pre všetky úspešné nároky na uplatňovanie nároku v reštitučnom konaní. Z toho dôvodu žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Zástupca odporcu uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku z 27. 07. 2015, kedy bola riešená len časť kat. územia B., parc.č. XXX a rozsudkom Krajského súdu v Nitre 19Sp/17/2010-34 zo dňa 23. 08. 2010 bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené a vrátené na nové konanie. Povinnosťou správneho orgán u bolo skúmať, či oprávnená osoba p. O. P., právna predchodkyňa oprávnených, spĺňala podmienky § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991, teda či v čase splnenia reštitučného nároku bola občiankou ČSFR, žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Zástupca Lesov SR sa pridržiaval svojich pôvodných stanovísk a vyjadrení a žiadal rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť. Na ďalšom pojednávaní dňa 04. 12. 2017, ktoré bolo odročené z dôvodu nevykázania doručenia Obce Beladice ako účastníka konania, súd zrušil rozhodnutie odporkyne podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. a vec vrátil na nové konanie. Z administratívneho spisu odporcu súd zistil, že prvotným podaním zo dňa 29. 12. 1992,ktoré došlo správnemu orgánu 30. 12. 1992 žiadala F. G., spolu so sestrou O. P. o navrátenie pôdy, ktorá bola skonfiškovaná ich otcovi F. Q.-D., ktoré sa nachádzali v kat. území B., parc.č. XX, parc.č. XX/X. K tomuto podaniu F. G. nepripojila ani splnomocnenie svojej sestry O. P.. Správny orgán nevyzval žiadateľku o doloženie potrebných dokladov, ktoré sú potrebné na preukázanie plnenia v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. Zákon č. 229/1991 Zb. v § 4 jasne uvádza, kto je oprávnenou osobou podľa ods. 1 je oprávnenou osobou štátny občan ČSFR, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patria k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti a prešli na štát alebo iné právnické osoby v dobe od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným v § 9 ods. 1. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi ČSFR a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti, c/ deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d/ rodičia osoby uvedenej v ods. 1, e/ súrodenci osoby uvedenej v ods. 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., právo na vydanie nehnuteľností podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31. 12. 1992. Podľa § 32 ods. 1, 2, správneho poriadku, správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady na rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania a návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Správny orgán podľa názoru súdu v danej veci nepostupoval v intenciách právnych noriem. Pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov ale nezistil skutočný stav veci, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z administratívneho spisu súd zistil, že matričné doklady, ktoré preložili pôvodné oprávnené, je rodný list neb. O. z 28. 02. 1948, z ktorého je jednoznačne preukázané, že v rodnom liste nie je uvedený otec oprávnenej. Taký istý stav je zistený aj rodných listov jej právnych nástupcov, teda detí. Taktiež aj zo sobášneho listu zo dňa 08. 04. 2011 vyplýva, že v čase keď uzatvárala manželstvo dňa 09. 11. 1947 nemala určeného otca v sobášnom liste. Správny orgán vôbec nevenoval pozornosť v správnom konaní, ani si nevyžiadal rodný list žiadateľky F. G., čo možno považovať za vážne pochybenie na preukázanie nároku oprávnenej osoby. Správny orgán listom zo dňa 15. XX. 2009 si vyžiadal z Okresného súdu v Nitre rozsudok č. 17C/20/2004, ktorým bolo určené otcovstvo žiadateľky F. G., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX a O. P., rod. G., nar. XX. 06. XXXX, že ich otcom je F. Q.-D., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Predmetný rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 27. 04. 2004, t.j. 12 rokov po podaní návrhu žiadateliek o úprave vlastníckych práv k pozemkom. Krajský súd je toho názoru, že správny orgán bol povinný skúmať podmienky nárokov v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., kde jednoznačne je uvedené v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c/, že oprávnenými osobami sú deti pôvodného vlastníka oprávneného, ktorý zomrel pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 zákona č. 229/1991 Zb., a túto skutočnosť nemal správny orgán preukázanú v čase podania návrhu žiadateliek, t.j. 30. 12. 1992. K tejto právnej skutočnosti správny orgán nevenoval náležitú pozornosť, ani sa s touto skutočnosťou vo svojich rozhodnutiach nezaoberal. Keďže sa jedná o vážnu právnu vadu rozhodnutia, ktorá môže mať vplyv nad zákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd opätovne zrušil rozhodnutie správneho orgánu a vec vrátil na nové konanie. Je potrebné, aby správny orgán sa zaoberal riešením splnenia tejto základnej zákonnej povinnosti žiadateľov preukázať pri podaní žiadosti, že sú právnymi nástupcami, resp. deťmi pôvodného vlastníka. Sám správny orgán vo svojom rozhodnutí na str. 8 uvádza, že pôvodný vlastník F. vlastné deti nemal a odkazuje na svedectvo zo dňa 09. 01. 1946 Okresného súdu v I. F., ktorým súdny radca potvrdzuje, že O. G., nar. XX. XX. Y. v B. je jedna z dvoch nemanželských detí neb. F. Q.-D., bývalého veľkostatkára v B.. Tento doklad nie je možné považovať za doklad, ktorý preukazuje otcovstvo žiadateľky k pôvodnému vlastníkovi. V čase je narodenia platil na Slovensku Obecný a Občiansky zákonník platný na Slovensku a v Zakarpatskej Rusi, podľa ktorého poručenský súd rozhodoval o právach a povinnostiach maloletých detí narodených aj mimo manželstva a takéto rozhodnutie žiadateľky k svojmu návrhu nepripojili, z ktorého by bolo jednoznačne preukázané, že pôvodný vlastník F. ku dňu svojej smrti, t.j. 28. 04. 1945, bol ich otcom. Správny orgán sa s touto skutočnosťou musí v prvom rade zaoberať a následne rozhodnúť o ich nárokoch ako aj o námietkach, ktoré uvádzajú ich právni nástupcovia vo svojom opravnom prostriedku. Predpokladom uplatneného nároku podľa zákona č. 229/1991 Zb., zákonodarca v právnej norme kogentným spôsobom stanovil, kto je oprávnenou osobou na nárok na úpravu vlastníckych vzťahov alebo priznanie náhrady. Taxatívnym spôsobom sú v § 4 označené oprávnené osoby. Predpokladom úpravy vlastníckych vzťahom k pôde je aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v lehote stanovenej v zákone, t.j. do 31. 12. 1992 a súčasne preukázala aj splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby uvedenej v ustanovení § 1, § 2, § 3, § 4 zákona č. 229/1991 Zb. Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ a vec vrátil odporcovi na nové konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.819,90 eur. Suma pozostáva z trov právneho zastúpenia z odmeny advokáta za 7 úkonov právnej služby. Odmena za jeden úkon právnej služby je vypočítaná podľa ust. § 11 ods. 4 v spojení s ust. § 13 ods. 2, ust. § 13a ods. 4, ust. § 16 ods. 3 a ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny predstavuje 1/6 výpočtového základu a je: - v roku 2015 ..... 139,83 eur (1/6 z 839,- eur), - v roku 2017 ..... 147,33 eur (1/6 z 848,- eur). Podľa ust. § 13 ods. 2 Vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Nakoľko v konaní došlo k vykonaniu spoločných úkonov pri zastupovaní 3 osôb, odmena advokáta za 1 takýto úkon je vypočítaná nasledovne: - v roku 2015: 50 % zo 139,83 eur = 69,92 eur + režijný paušál 8,39 eur = 78,31 eur x 3 osoby = 234,93 eur + 46,99 eur (20 % DPH) = 281,92 eur s DPH, - v roku 2017: 50 % zo 147,33 eur = 73,67 eur + režijný paušál 8,84 eur = 82,51 eur x 3 osoby = 247,53 eur + 49,51 eur (20 % DPH) = 297,04 eur s DPH. Za zastúpenie na pojednávaní dňa 20. 11. 2017, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, podľa úst. § 13a ods. 4 Vyhlášky patrí odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 1 zo 73,67 eur = 18,42 eur + režijný paušál 8,84 eur = 27,26 eur x 3 osoby = 81,78 eur + 16,36 eur (20 % DPH) = 98,14 eur s DPH. V uvedenej právnej veci boli vykonané nasledovné úkony právnych služieb: 1. písomné podanie na súd vo veci samej - podanie Opravného prostriedku zo dňa 13. 07. 2015 ................281,92 eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej - podanie Vyjadrenia k vyjadreniu odporcu zo dňa 21. 09. 2015............281,92 eur 3. účasť na súdnom pojednávaní dňa 20. 10. 2015..........281,92 eur 4. písomné podanie na súd vo veci samej - podanie Vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 21. 12. 2015 .............281,92 eur 5. účasť na súdnom pojednávaní dňa 25. 09. 2017 ................297,04 eur 6. účasť na súdnom pojednávaní dňa 20. 11. 2017, ktoré bolo odročené bez prejednania veci .................98,14 eur 7. účasť na súdnom pojednávaní dňa 04. 12. 2014 .................297,04 eur -------------------------------------------------------- Spolu : 1.819,90 eur, ktoré je povinný zaplatiť odporca do 30 dní na účet právneho zástupcu navrhovateľov, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.