Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 8CoE/120/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615203956 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615203956.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronika Kubriková, PhD., Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, Z., o vymoženie sumy 1.795,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 7. mája 2015, č. k. 5Er/591/2015-12, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Povinnej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Posledným výrokom si o trovách súdneho exekútora vymienil rozhodnúť samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti právne oprel o ustanovenia § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "OSP"), § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"). Súd konštatoval, že oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera proti povinnej návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s., sp. zn. IIC0410267 zo dňa 27.05.2011 pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.795,00 eur s príslušenstvom. Súd preskúmal spisový materiál, oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/968/2011 a zistil, že na uvedenom súde podal dňa 21.11.2011 súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej R. T., nar. XX.XX.XXXX pre zaplatenie sumy 1.795,00 eur na základe exekučného titulu Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. sp. zn. IIC0410267 zo dňa 27.05.2011. V predmetnej exekučnej veci súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia uznesením č.k. 4Er/968/2011-18 zo dňa 24.01.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.06.2012. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/968/2011-93 zo dňa 14.05.2014 bola exekúcia v predmetnej exekučnej veci zastavená a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2014. Nakoľko exekučné konanie v tejto istej veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5Er/591/2015 už v minulosti prebiehalo pod sp. zn. 4Er/968/2011, ktorého podkladom bol ten istý exekučný titul a kde bola exekúcia zastavená, mal súd za to, že ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania - res iudicata a z uvedeného dôvodu súd exekučné konanie zastavil. O trovách exekučného konania súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Na záver uviedol, že o trovách exekučného konania súd rozhodne samostatným uznesením po ich vyčíslení súdnym exekútorom a predložení exekučného spisu. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, svojím konaním odňal účastníkom konania možnosť konania pred súdom a zároveň súd prvej inštancie pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Mal za to, že podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už začatej veci, resp. k prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu, pričom určujúcim pre posúdenie prekážky res iudicata bude obsah exekučného príkazu. Zdôraznil, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Tiež argumentoval, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v EP úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci 7Cdo 108/2012 zo dňa 23. 01. 2013. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, musí exekučný súd s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. To znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Okrem toho v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., zdôraznil, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, a nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim je len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje alebo neodporuje dobrým mravom a len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Zároveň uviedol, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere v § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Banka pri uzatváraní zmluvy o úvere teda postupovala v zmysle § 93b ods. 1 a 2 zákona o bankách účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Tiež mal za to, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento normatívny akt je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného práva je výlučne indikatívny a nie interpretačný. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom exekučného konania - bezprostredne záväzná. Záverom uviedol, že predčasné zastavenie exekúcie zo strany súdu by upieralo oprávnenému možnosť riadneho uplatnenia jeho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych rozhodnutí a takto by oprávneného na jeho právach poškodzovalo a diskriminovalo. 3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo. 4. Sudca súdu prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienil vyhovieť. 5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 8. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., dňa 30.03.2015 požiadal súdneho exekútora o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 1.795,00 eur spolu s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. sp. zn. IIC0410267 zo dňa 27.05.2011. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 28.04.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a ostatnými prílohami. Následne po pripojení exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/968/2011 súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. 10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval. 11. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 12. Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). 13. Podľa § 104 ods. 1 prvá veta OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 14. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 15. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 16. Napriek tomu, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene právnej úpravy, povinnosť súdu prihliadať ex offo na splnenie podmienok konania počas celého konania (vrátane exekučného) zostala zachovaná. 17. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, skúma súd z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Okrem toho prihliadnuc na ustanovenie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku je nutné vyvodiť záver, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienky exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť a to práve vzhľadom na citované ustanovenie § 161 CSP (predtým § 103 a § 104 OSP v spojení s § 251 ods. 4 OSP). Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 230 CSP (predtým § 159 ods. 3 OSP), ktorý výslovne zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva, že prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Totožnosť veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. 19. V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul, rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie zakladá prekážku res iudicata a oprávnený nemôže navrhnúť vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, z iného však nemusí zakladať. Nezakladá ju v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V uvedenom prípade oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, t.j. exekučného titulu, zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá. Preto, ak súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej. 20. Oprávneným uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013, na daný prípad nedopadá, pretože v predmetnom rozhodnutí išlo o porušenie postupu zo strany exekučného súdu tým, že bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., čím odňal oprávnenému možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a súdneho exekútora. Avšak v tomto prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu skúmania procesných podmienok, ktoré bol exekučný súd povinný skúmať pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 21. V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi, totožným oprávneným a totožnou povinnou bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde Topoľčany pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/968/2011-93 zo dňa 14.05.2014, ktorým uvedený súd exekúciu zastavil z dôvodu, že uznesením č.k. 4Er/968/2011-18 zo dňa 24.01.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 15CoE/67/2012-47 zo dňa 24.04.2012 bola právoplatne zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, pretože súd zistil rozpor exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so zákonom. Keďže rozpor exekučného titulu so zákonom (ktorý bol dôvodom zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a následného zastavenia predchádzajúcej exekúcie) nemôže byť žiadnym spôsobom konvalidovaný, odvolací súd bol rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že vyššie uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie, ktoré sa začalo medzi tými istými účastníkmi, na podklade rovnakého exekučného titulu, ktorý je aj naďalej v rozpore so zákonom, predstavuje prekážku res iudicata. 22. Z uvedených dôvodov, odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku a § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).