Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoE/120/2016 z 29. 9. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. septembra 2016, sp. zn. 8CoE/120/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4615203956.1 Krajský súd Nitra | 8CoE/120/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4615203956.1 | 2016-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 470 ods. 1 CSP, § 470 ods. 2 CSP, § 9a ods. 1 EP, § 103 OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 161 ods. 1 zákona č. 160/1995 Z. z., § 161 ods. 2 zákona č. 160/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0cf634f-7ef5-47d8-931a-589c7f0d6d42 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4615203956.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/120/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615203956
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4615203956.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a členov
senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v exekučnej veci oprávneného: PRO
CIVITAS, s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený JUDr. Veronika Kubriková,
PhD., Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, Z., o
vymoženie sumy 1.795,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Topoľčany zo dňa 7. mája 2015, č. k. 5Er/591/2015-12, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil konanie a o trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Posledným výrokom si o trovách súdneho
exekútora vymienil rozhodnúť samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti právne
oprel o ustanovenia § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len "OSP"), § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"). Súd konštatoval, že
oprávnený podal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera proti povinnej návrh na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej,
arbitrážnej a mediačnej a.s., sp. zn. IIC0410267 zo dňa 27.05.2011 pre vymoženie pohľadávky vo
výške 1.795,00 eur s príslušenstvom. Súd preskúmal spisový materiál, oboznámil sa s pripojeným
spisom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/968/2011 a zistil, že na uvedenom súde podal dňa
21.11.2011 súdny exekútor JUDr. Miroslav Šupa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnej R. T., nar. XX.XX.XXXX pre zaplatenie sumy 1.795,00 eur na základe exekučného titulu
Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. sp. zn. IIC0410267 zo
dňa 27.05.2011. V predmetnej exekučnej veci súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia uznesením č.k. 4Er/968/2011-18 zo dňa 24.01.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
19.06.2012. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/968/2011-93 zo dňa 14.05.2014 bola
exekúcia v predmetnej exekučnej veci zastavená a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.05.2014.
Nakoľko exekučné konanie v tejto istej veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 5Er/591/2015 už
v minulosti prebiehalo pod sp. zn. 4Er/968/2011, ktorého podkladom bol ten istý exekučný titul a kde bola
exekúcia zastavená, mal súd za to, že ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania
- res iudicata a z uvedeného dôvodu súd exekučné konanie zastavil. O trovách exekučného konania
súd rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené. Na záver uviedol, že o trovách
exekučného konania súd rozhodne samostatným uznesením po ich vyčíslení súdnym exekútorom a
predložení exekučného spisu.



2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie prekročením zákonných
limitov pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, svojím
konaním odňal účastníkom konania možnosť konania pred súdom a zároveň súd prvej inštancie pri
posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Mal za to,
že podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už začatej veci, resp. k prekážke
veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu, pričom určujúcim pre posúdenie prekážky res
iudicata bude obsah exekučného príkazu. Zdôraznil, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je
rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Tiež argumentoval,
že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a
predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej
veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal
na vôľu zákonodarcu, ktorý v EP úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá
by bránila ďalšiemu postupu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo veci
7Cdo 108/2012 zo dňa 23. 01. 2013. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, musí exekučný súd s takýmto rozsudkom
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. To znamená, že rozsudkom rozhodcovského
súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Okrem toho v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného súdu
ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom. Pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.,
zdôraznil, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku, a nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje aj
rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúcim je len, či plnenie, ktoré má byť vykonané, odporuje
alebo neodporuje dobrým mravom a len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie.
Zároveň uviedol, že zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere v § 93b ods. 1 zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom nedovolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Banka pri uzatváraní zmluvy o úvere teda
postupovala v zmysle § 93b ods. 1 a 2 zákona o bankách účinného v čase uzatvárania zmluvy o
úvere. Tiež mal za to, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o smernicu
EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento normatívny akt je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy
normatívny význam pre výklad národného práva je výlučne indikatívny a nie interpretačný. Taktiež nie je
možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky
všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom, a teda
ani voči účastníkom exekučného konania - bezprostredne záväzná. Záverom uviedol, že predčasné
zastavenie exekúcie zo strany súdu by upieralo oprávnenému možnosť riadneho uplatnenia jeho
ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych
rozhodnutí a takto by oprávneného na jeho právach poškodzovalo a diskriminovalo.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Sudca súdu prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienil vyhovieť.

5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.



8. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom na vykonanie exekúcie doručeným
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., dňa 30.03.2015 požiadal súdneho exekútora o
vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 1.795,00 eur spolu s príslušenstvom. Za exekučný
titul označil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a
mediačnej a.s. sp. zn. IIC0410267 zo dňa 27.05.2011. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa
28.04.2015 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a ostatnými
prílohami. Následne po pripojení exekučného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4Er/968/2011
súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorý správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom
rozsahu odôvodnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho,
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

11. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý
znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP. Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z
tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

13. Podľa § 104 ods. 1 prvá veta OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

15. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

16. Napriek tomu, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene právnej úpravy, povinnosť súdu
prihliadať ex offo na splnenie podmienok konania počas celého konania (vrátane exekučného) zostala
zachovaná.

17. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať,
skúma súd z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Okrem toho prihliadnuc na ustanovenie
§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku je nutné vyvodiť záver, že pre exekučné konanie platia procesné
podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky
nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľný nedostatok podmienky exekučného konania,
súd je povinný exekučné konanie zastaviť a to práve vzhľadom na citované ustanovenie § 161 CSP
(predtým § 103 a § 104 OSP v spojení s § 251 ods. 4 OSP). Keďže Exekučný poriadok neobsahuje
žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať § 230 CSP (predtým § 159 ods. 3 OSP), ktorý výslovne zakotvuje, že ak sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva, že prekážka
res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných nedostatkov podmienok konania, existencia



ktorých má za následok zastavenie konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak
v novom konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní.
Totožnosť veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a
totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vyplýva z
rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom
právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.

19. V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu
vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať
exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul,
rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez
právomoci na jeho vydanie zakladá prekážku res iudicata a oprávnený nemôže navrhnúť vykonanie
exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení
exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, z iného však nemusí
zakladať. Nezakladá ju v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V uvedenom prípade
oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu.
Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku z dôvodu,
že po vydaní rozhodnutia, t.j. exekučného titulu, zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata
zakladá. Preto, ak súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom
bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho
rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke
veci rozhodnutej.

20. Oprávneným uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa
23.01.2013, na daný prípad nedopadá, pretože v predmetnom rozhodnutí išlo o porušenie postupu
zo strany exekučného súdu tým, že bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z. z., čím odňal oprávnenému možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu
exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a
súdneho exekútora. Avšak v tomto prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu skúmania procesných
podmienok, ktoré bol exekučný súd povinný skúmať pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

21. V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie, bolo zistené, že
medzi rovnakými účastníkmi, totožným oprávneným a totožnou povinnou bolo už v minulosti vedené
konanie na Okresnom súde Topoľčany pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade
rovnakého exekučného titulu. Toto predchádzajúce exekučné konanie skončilo právoplatným uznesením
Okresného súdu Topoľčany č.k. 4Er/968/2011-93 zo dňa 14.05.2014, ktorým uvedený súd exekúciu
zastavil z dôvodu, že uznesením č.k. 4Er/968/2011-18 zo dňa 24.01.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre č.k. 15CoE/67/2012-47 zo dňa 24.04.2012 bola právoplatne zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia, pretože súd zistil rozpor exekučného titulu (rozhodcovského
rozsudku) so zákonom. Keďže rozpor exekučného titulu so zákonom (ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a následného zastavenia predchádzajúcej exekúcie)
nemôže byť žiadnym spôsobom konvalidovaný, odvolací súd bol rovnako ako súd prvej inštancie
toho názoru, že vyššie uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie, ktoré sa začalo medzi tými istými
účastníkmi, na podklade rovnakého exekučného titulu, ktorý je aj naďalej v rozpore so zákonom,
predstavuje prekážku res iudicata.



22. Z uvedených dôvodov, odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za
neopodstatnené, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku a §
262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že povinnej, ktorá bola v odvolacom
konaní úspešná, priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).