Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 6Co/441/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614210280 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4614210280.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: UNION zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Bajkalská č. 29/A, IČO: 36 284 831, proti žalovanej: K. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., PO. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jurajom Gavalecom, advokátom so sídlom Trnava, Teodora Tekela 23, o zaplatenie 1.065,74 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 10. júla 2015, č. k. 6C/35/2015-84 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom vyhovujúcom výroku, vo výroku o náhrade trov konania a zročnosti pohľadávky p o t v r d z u j e . Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.061,99 eura s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 03. 05. 2014 do zaplatenia, ktorú sumu povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach po 40 eur, vždy do 20.-teho dňa v mesiaci, počnúc prvým dňom v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. Zároveň uložil žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 1,40 eura. Konanie do sumy 3,75 eura s príslušenstvom zastavil, použijúc ust. § 96 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), pretože priebehu konania žalobkyňa zobrala svoj žalobný návrh späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Právne vec odôvodnil s poukazom na ust. § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, § 517 ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“). Uviedol, že v danom prípade ide o tzv. regresné právo zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom zdravotná poisťovňa túto škodu uhradila spôsobom upraveným v osobitnom zákone č. 577/2004 Z. z., preto sa nejedná o právo na náhradu škody v zmysle § 420 OZ. Právnou skutočnosťou, s ktorou je spojený nárok poisťovne vymáhať vynaložené náklady je deň zaplatenia úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, t.j., okamihom zaplatenia príslušnej úhrady zdravotnou poisťovňou zdravotníckemu zariadeniu. Dňom zaplatenia úhrady zdravotnou poisťovňou jej vzniká právo na úhradu vyplatených súm proti tretej osobe a tiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie (§ 517 ods. 2 a § 563 OZ). Mal za preukázané, že k poškodeniu zdravia W. J. došlo dňa 03. 07. 2013 zavineným protiprávnym konaním žalovanej, čo bolo preukázané rozhodnutím Okresného úradu Topoľčany, odborom všeobecnej vnútornej správy a samotného obsahu spisu OÚ-TO-OVVS-2014/000722-4KR, z ktorého spisu sa súd ďalej aj oboznámil so záverom znaleckého posudku znalca MUDr. S. K.. Vyššie citovaným rozhodnutím bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustila úmyselným narušením občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví, keď fyzicky napadla W. J.. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 03. 2014. Na liečenie poškodenej W. J. boli vynaložené liečebné náklady žalobkyňou tak, ako sú uvedené a špecifikované Nemocnicou s poliklinikami n.o. prevádzka ZZ Topoľčany, ktoré náklady súviseli s ošetrením v ambulancii centrálneho príjmu dňa 03. 07. 2013 a akútnou hospitalizáciou v dňoch 03. 07. 2013 až 05. 07. 2013 na JIS traumatologickej. Plnenie zo strany žalobkyne ako zdravotnej poisťovne bolo na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej dodatkov. Dospel k záveru, že žalobkyňa, ako zdravotná poisťovňa bola povinná uhradiť náklady na liečenie svojmu zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu poskytnuté jej poistencovi a táto povinnosť jej vyplývala zo zákona bez ohľadu nato, či išlo o liečenie následkom úrazu, či iného poškodenia zdravia, spôsobeného zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, alebo následkom inej udalosti. Na regresnú náhradu je rozhodujúce, či zdravotná poisťovňa vynaložila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a či jej náklady vynaložené na liečenie poistenca boli v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že vynaložené náklady žalobkyňou na zdravotnú starostlivosť poškodenej, boli v súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej. Žalovanej súd umožnil dlh voči žalobkyni splácať v mesačných splátkach po 40 eur, pretože zohľadnil sociálnu situáciu na jej strane potom ako zistil, že je na materskej dovolenke, žije so svojimi rodičmi a nie je schopná uhradiť pohľadávku žalobkyni v uvedenej výške naraz. O úroku z omeškania rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Uviedol, že žalovaná sa do omeškania dostala po neuhradení žalobkyňou uplatnenej sumy, ktorú si žalovaná uplatnila písomnou výzvou zo dňa 23. 01. 2014 v celkovej sume 1.065,74 eura, ktorú žiadala žalobkyňa od žalovanej uhradiť v lehote 15 dní od doručenia písomnej výzvy. Uvedená výzva bola žalovanej doručená dňa 17. 04. 2014 a 15-ty deň uplynul dňom 02. 05. 2014, takže nasledujúcim dňom 03. 05. 2014 sa dostala žalovaná do omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 1,40 eura, ktoré jej vznikli z titulu zaplateného poštovného. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, domáhajúc sa zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia žaloby. Nesúhlasila, aby bola povinná zaplatiť za výkony zdravotnej starostlivosti, ktoré boli vykonané bez priamej príčinnej súvislosti s jej zavineným konaním. Napadnutý rozsudok považovala za nepreskúmateľný, pretože v ňom absentuje vysporiadanie sa s jej obranou prednesenou v konaní. Tvrdila, že W. J. nespôsobila zranenie, ktoré by si vyžadovali liečbu, ktorej náhradu žiada žalobkyňa, resp. že jej nemohla spôsobiť ani zranenia, ktoré by si vyžadovali zdravotné výkony uplatnené žalobcom. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrila. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku, vo výroku o náhrade trov konania a zročnosti pohľadávky ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V ostatnej, odvolaním nenapadnutej zastavujúcej časti, nadobudol rozsudok súdu prvého stupňa právoplatnosť pre nedostatok podaného odvolania. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie sumy 1.061,99 eura s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 03. 05. 2014 do zaplatenia, ktorú žalobkyňa podala z dôvodu, že žalovaná dňa 03.07.2013 spôsobila poistencovi žalobkyne W. J. zranenie, ktoré si vyžiadalo poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktorú žalobkyňa následne uhradila poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti ako liečebné náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 1.065,74 eura, ktorú sumu si uplatňuje voči žalovanej, ktorá napriek výzve zo dňa 31. 03. 2014 svoju povinnosť dobrovoľne nesplnila. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa zobrala žalobkyňa svoj návrh v časti sumy 3,75 eura späť a konanie žiadala zastaviť. Súd prvého stupňa konanie čo do sumy 3,75 eura s príslušenstvom zastavil použijúc ust. § 96 ods. 1, 3 OSP. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce. Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne. V zmysle ust. § 157 OSP, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom mieste pre dohady a domnienky. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné. Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z, o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, Zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Regresný nárok poisťovne podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z. predstavuje osobitý nárok voči tretím osobám na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. Predpokladom uplatnenia tohto nároku je oprávnenosť výplaty nákladov, ktoré poisťovňa uplatňuje. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa týkajúce sa namietaných skutočností žalovanou v odvolaní je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská účastníkov konania k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaná sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvého stupňa totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým jej v danom prípade právo žalobkyne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotná starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Preto aj v tomto smere bolo právne posúdenie veci súdom prvého stupňa správne. V konaní bolo nesporne preukázané, že rozhodnutím Okresného úradu Topoľčany, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 21. 02. 2014, č. OÚ-TO-OVVS-2014/000722-4-KR bola obvinená K. C., v danom konaní žalovaná, uznaná vinou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustila úmyselným narušením občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví tým, že dňa 03. 07. 2013 v čase asi o 18.30 hod. v T. na ulici S. J. pri bytovom dome P. H. po predchádzajúcom slovnom konflikte fyzicky napadla W. J. tak, že ju jedenkrát udrela ľavou rukou na pravé líce, pričom podľa znaleckého posudku K.. S. K. č. 109/2013 utrpela zmliaždenie hlavy ľahšieho stupňa. Poškodená v súvislosti so zranením bola vedená v stave PN od 03. 07. 2013 do 03. 09. 2013, čo je 62 dní. Predmetné zranenie ako u poškodenej si v priemere vyžaduje dĺžku liečby a PN v trvaní 5 až 6 dní. Dňa 04. 11. 2013 žalobkyňa vyčíslila vynaložené liečebné náklady za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi W. J. a to za poškodenie zdravia poistenca dňa 03. 07. 2013, vynaložené náklady zdravotnej poisťovne boli od 03. 07. 2013 do 08. 08. 2013. Celková suma vynaložených liečebných nákladov bola 1.065,74 eura. Poškodená W. J. bola ošetrená v ambulancii centrálneho príjmu dňa 03. 07. 2013 a akútne hospitalizovaná v dňoch 03. 07. 2013 až 05. 07. 2013 na JIS traumatologickej. Zdravotnou poisťovňou UNION ZP, a.s. bola uhradená suma 1.039,50 eura za uvedenú hospitalizáciu a suma 21,34 eura za ošetrenie na ambulancii centrálneho príjmu v zmysle dodatku č. 9 k zmluve o poskytnutí zdravotnej starostlivosti č. 4001NSP2000110. Cena za ukončenú hospitalizáciu zahŕňa všetky náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, lieky a pobyt na oddelení. Z výpisu účtu žalobkyne súd zistil, že dňa 16. 09. 2013 bola Nemocnici s poliklinikami, n.o. poukázaná suma 912,56 eura, v ten istý deň tiež 187,75 eura, a suma 16,22 eura, ktorá suma bola poukázaná dňa 13. 09. 2013. Z vykonaného dokazovania teda bolo jednoznačne preukázané, že k poškodeniu zdravia W. J. došlo dňa 03. 07. 2013 zavineným protiprávnym konaním žalovanej, čo bolo preukázané z vyššie citovaného rozhodnutia. V dôsledku tohto konania žalovanej bola W. J. poskytnutá zdravotná a liečebná starostlivosť v sume špecifikovanej Nemocnicou s poliklinikami n.o. prevádzka ZZ T., ktoré náklady súviseli s ošetrením v ambulancii centrálneho príjmu dňa 03. 07. 2013 a akútnou hospitalizáciou v dňoch 03. 07. 2013 až 05. 07. 2013 na JIS traumatologickej, ktoré plnenie uhradila žalobkyňa ako zdravotná poisťovňa na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej dodatkov. V danom prípade boli jednoznačne naplnené zákonné predpoklady na aplikáciu citovaného ust. § 42 zák. č. 577/2004 Z. z. Jednou z rozhodujúcich otázok v predmetnej veci bol vznik nároku na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Ide o posúdenie, s ktorou právnou skutočnosťou je spojený vznik práva domáhať sa takto vynaložených nákladov. Odvolací súd v tomto smere dospel k záveru, že je to deň zaplatenia úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď za určujúci považoval okamih zaplatenia príslušnej úhrady zdravotnou poisťovňou. Záverom odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa správne konštatoval, že v danom prípade žalobkyňa preukázala, že boli vynaložené náklady na zdravotnú starostlivosť poškodenej v súvislosti s protiprávnym konaním žalovanej. Súd prvého stupňa rozhodol správne aj o úroku z omeškania, o jeho výške a počiatku vzniku, ako aj a o trovách konania, na ktoré odôvodnenie odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom v ďalšom už len poukazuje na zdôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa bez toho, aby opakoval výsledky vykonaného dokazovania (§ 219 ods. 2 OSP). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 151 ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože takýto nárok v priebehu odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.