Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 26Cob/96/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416211692 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4416211692.1 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej žalobcu: Revolution Hair, s.r.o., so sídlom Zvolenská cesta 23, Banská Bystrica, IČO: 46 256 431, zastúpený: MAĎAR & Partners, s.r.o., so sídlom Námestie Štefana Moyzesa 26, Banská Bystrica, IČO: 47 232 692, proti žalovanému: STYLE HAIR, s.r.o., so sídlom Nábrežná 20, Nové Zámky, IČO: 44 574 851, o zaplatenie 729,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/87/2016 - 25 zo dňa 14. septembra 2016 v časti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a . Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Nové Zámky platobným rozkazom č. k. 15Cb/87/2016 - 25 zo dňa 14.09.2016 vydaným sudkyňou uvedeného súdu uložil žalovanému povinnosť, aby do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatil žalobcovi 729,54 eura s 8,75 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 493,36 eura od 12.07.2012 do 01.10.2012, zo sumy 328,36 eura od 02.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 401,18 eura od 12.01.2013 do zaplatenia, ako aj 187,57 eura titulom náhrady trov konania. V merite veci tak súd prvej inštancie vyhovel v celom rozsahu žalobe žalobcu došlej súdu dňa 11.07.2016. Rozhodnutím o náhrade trov konania obsiahnutým v platobnom rozkaze však priznal žalobcovi nižšiu náhradu trov právneho zastúpenia, než bola vyčíslená v žalobe, v ktorej si žalobca uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 259,61 eura. 2. V lehote na podanie odvolania bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu, ktoré jeho právny zástupca označil ako sťažnosť proti uzneseniu o náhrade trov konania obsiahnutému v predmetnom platobnom rozkaze. Jeho argumentácia vychádza z prepočtu výšky priznaných trov právneho zastúpenia, na základe ktorého dospel k záveru, že súd prvej inštancie v rámci náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi priznal odmenu len za 2 úkony právnej služby z prislúchajúcej k režijným paušálom, pričom súd prvej inštancie pravdepodobne nepriznal odmenu za poskytnutý a uplatnený úkon právnej služby písomného podania protistrane vo veci samej vykonaný v podobe predžalobnej výzvy na plnenie. Takýto postup právny zástupca žalobcu označil za nesúladný s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z., pričom zdôrazňoval účelnosť predžalobnej výzvy ako účinnej prevencie, prostredníctvom ktorej je možné sa súdnemu konaniu vyhnúť. Z uvedených dôvodov sa žalobca domáhal, aby súd prvej inštancie napadnuté uznesenie o náhrade trov konania podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celkovej sume 259,61 eura. 3. Súd prvej inštancie následne vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti výroku o náhrade trov konania obsiahnutému v platobnom rozkaze, pričom za takéto odvolanie označil podanie žalobcu označené ako sťažnosť proti uzneseniu o náhrade trov konania. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pričom dospel k záveru o potrebe odvolanie žalobcu odmietnuť z nasledujúcich dôvodov. 5. Vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalobcu podanie označil ako sťažnosť, odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je v danom prípade skutočne daná jeho funkčná príslušnosť v zmysle § 34 ods. 1 CSP (ako odvolacieho súdu). 6. Podľa § 265 ods. 1 CSP ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie. 7. Podľa § 239 ods. 1 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. 8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie. 9. Na základe skutočnosti, že predmetný platobný rozkaz nevydal súdny úradník Okresného súdu Nové Zámky, ale jeho sudkyňa, je zrejmé, že uznesenie o náhrade trov konania obsiahnuté v zmysle § 265 ods. 1 CSP v platobnom rozkaze nebolo možné v tomto prípade napadnúť sťažnosťou, keďže táto je prípustná výlučne voči uzneseniu vydanému súdnym úradníkom. Túto skutočnosť si zrejme právny zástupca žalobcu neuvedomil, keď výrok platobného rozkazu o náhrade trov konania z dôvodu nesúhlasu s jeho výškou napadol opravným prostriedkom, ktorý nesprávne označil ako sťažnosť. Povinnosťou súdu je však v zmysle § 124 ods. 1 CSP každé podanie posúdiť podľa jeho obsahu. Keďže žalobca svojim podaním jednoznačne namieta voči výške priznanej náhrady trov konania, pričom rozhodnutie bolo vydané sudkyňou súdu prvej inštancie, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie predmetné podanie žalobcu podľa obsahu posúdil ako odvolanie. 10. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. 11. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia. 12. Z dikcie ustanovenia § 357 písm. m) CSP bez uvedenia ďalšieho kontextu úpravy rozhodovania o trovách konania podľa CSP by sa mohlo javiť, že každé rozhodnutie o trovách konania možno napadnúť odvolaním. V skutočnosti tomu tak však nie je. Nový procesný predpis, ktorým je Civilný sporový poriadok, vo svojich ustanoveniach dôsledne diferencuje pri rozhodovaní o trovách konania jeho dve fázy. Prvou je rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP) a druhou je rozhodnutie o výške náhrady trov konania, ktoré obvykle nasleduje až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP). Obe uvedené fázy rozhodovania o trovách konania však výnimočne môžu byť kumulované v jednom rozhodnutí, čo vyplýva napríklad z úpravy platobného rozkazu obsiahnutej v § 265 ods. 1 veta prvá CSP. Z dikcie tohto ustanovenia je totiž zrejmé, že v prípade takéhoto skráteného konania súd vo vydanom platobnom rozkaze rozhoduje zároveň o nároku na náhradu trov konania ako aj o jej výške, pretože žalovaný môže splniť povinnosť náhrady trov konania v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu z logických dôvodov iba ak súd už určil ich konkrétnu výšku. Z ustanovenia § 357 CSP obsahujúceho taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým procesný predpis odvolanie pripúšťa, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že odvolanie je prípustné výlučne proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania, teda o otázke, ktorému z účastníkov súd nárok na náhradu trov konania prizná. Rozhodnutie o výške náhrady trov konania už odvolaciemu prieskumu nepodlieha, pretože ustanovenie § 357 CSP tento druh rozhodnutia v taxatívnom výpočte uznesení, proti ktorým je prípustné odvolanie, neobsahuje. 13. Z podania žalobcu, ktorým napadol rozhodnutie o náhrade trov konania obsiahnuté v platobnom rozkaze je zrejmé, že jeho námietky nesmerujú (a v podstate by ani nemohli) proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania (nárok na náhradu trov konania mu totiž priznaný bol), ale jeho námietky smerujú výlučne proti rozhodnutiu o výške tejto náhrady. Ako však už bolo vyššie uvedené, proti rozhodnutiu o výške náhrady trov konania odvolanie prípustné nie je a konanie o výške trov prvoinštančného konania vždy končí v rámci tejto inštancie, bez možnosti preskúmania rozhodnutia o výške trov konania odvolacím súdom. Odvolací súd preto odvolanie žalobcu v danom prípade musel v zmysle § 386 písm. c) CSP odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. 14. Odvolací súd už len na okraj poznamenáva, že právny zástupca žalobcu sa mýli, ak sa domnieva, že za účinnosti aktuálneho procesného predpisu (Civilného sporového poriadku) je možné čo i len uvažovať o možnosti priznať v rámci rozhodovania o náhrade trov právneho zastúpenia náhradu odmeny za úkon právnej služby spočívajúci v predžalobnej výzve adresovanej dlžníkovi. Nový procesný predpis takúto možnosť kategoricky vylúčil tým, že trovy konania v § 251 CSP definoval ako všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Keďže nemožno mať žiadne pochybnosti o tom, že k realizácii predžalobnej výzvy nedochádza v súdnom konaní, nie je možné výdavky s ňou spojené považovať za vzniknuté v konaní. Z uvedeného dôvodu výdavky spojené s predžalobnou výzvou nemajú charakter trov konania tak ako ich definuje procesný predpis, a nie je ich preto možné v rámci rozhodovania o náhrade trov konania priznať. 15. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v súvislosti s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalovanému ich náhradu proti žalobcovi, ktorý ani čiastočný úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.