Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11CoE/348/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207411 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207411.2 Uznesenie Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, Bratislava, (nástupca pôvodného oprávneného Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890), proti povinnému: M. C. E., nar. XX. XX. XXXX, I. XXX/X, O., o vymoženie sumy 6.266,79 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 14Er/632/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota pod sp. zn. Ex 6542/2015, o odvolaní spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. zo dňa 08. 10. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 21. septembra 2015 č. k. 14Er/632/2015-24, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. zo dňa 14. 04. 2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ustanovenia § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, ustanovení § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 477/2008 Z. z. a článkami Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1963 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom v Bratislave dňa 25. 04. 2014 pod sp. zn. IA-C/0314/1500. 4. Súd prvej inštancie pre posúdenie materiálnej stránky exekučného titulu preskúmal zmluvu o úvere zo dňa 15. 11. 2010 č. 8850934810. Súčasťou zmluvy sú aj Záverečné ustanovenia, kde v článku 2 v bode 5 je uvedené: "Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných obchodných podmienok. Klient zároveň vyhlasuje , že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenie žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní". 5. Súd prvej inštancie preskúmal aj predložené Všeobecné obchodné podmienky, kde v bode 10. Riešenie sporov a rozhodcovská doložka je uvedené : „10.2.1 Banka a Klient sa budú snažiť o urovnanie všetkých sporov, ktoré vzniknú z Bankových obchodov rokovaním vedeným v dobrom úmysle a v snahe vyhnúť sa súdnemu riešeniu sporov. 10.2.2 Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a] pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b] pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.10.2.3 Ak Klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. 10.2.4 Banka a Klient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského súdu, najmä Štatútu a Rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk.10.2.5 Banka a Klient sa ďalej dohodli, že táto rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán. 10.2.6 Banka a Klient sa dohodli, že odstúpenie od Zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou a Klientom." 6. Konštatoval, že z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným je zrejmé, že oprávnený ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných formulárových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre rozhodcovskú doložku, ktorá je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa (oprávneného). Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania spočíva v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, ako sa budú prípadné spory riešiť, je v tomto prípade dodávateľ, čiže oprávnený, pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka neplatná, pričom ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú musí súd prihliadať priamo zo zákona. 7. Neplatná rozhodcovská doložka nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcovského súdu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nie je možné považovať za spôsobilý exekučný titul. 8. Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, preto súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol. 9. Proti tomuto uzneseniu podala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 10. Namietala, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Tvrdila, že jej súd prvej inštancie ako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav a prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedla, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009 a nález Ústavného súdu pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Mala za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznila, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. postupoval v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy odmietnuť. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho zákonníka a ust. § 153 ods. 1 OSP a odlišný postup iných súdov v tento oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Zároveň tak neprimerane zvýhodnil povinného a porušil princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, nezákonne ho zvýhodnil len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahradil pasivitu povinného bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Všetko uvedené konštatoval s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti. 11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že súd žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, súd napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 12. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 21. 09. 2015 č. k. 14Er/632/2015-24, avšak nebola osobou oprávnenou na podanie odvolania, preto bolo potrebné jej odvolanie odmietnuť podľa § 386 písm. b/ CSP. 13. Podľa § 24 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25. Podľa § 25 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Podľa § 26 ods. 1, 2, 3, 4, 5 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže môže na základe plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom. Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov. Ak je zástupcom právnická osoba podľa odseku 1 alebo 2, koná za ňu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo. Právnická osoba založená podľa osobitného zákona 3a) na účel výkonu advokácie môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní. Iná právnická osoba ako v odsekoch 1 až 4 môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon. Podľa § 27 ods. 1, 2, 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne. Súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne. Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo, v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva, v konaní s cudzím prvkom, v konaní podľa piatej časti tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka a v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou. Podľa § 28 ods. 1, 2 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník. Podľa § 201 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Podľa § 251 ods. 4 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. 14. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. 15. Podľa § 89 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté. Podľa § 92 ods. 1, 2, 3, 4 CSP, zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili. Iným subjektom súd oznamuje skutočnosti podľa odseku 3 bezodkladne; účinky nastávajú dňom oznámenia súdom, ak im neboli tieto skutočnosti známe už skôr. Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak b/ bolo podané neoprávnenou osobou. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 16. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník konania môže napadnúť zásadne každé rozhodnutie súdu prvej inštancie. Preto sa tento opravný prostriedok považuje za univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník konania môže brániť proti výsledku postupu a konania prvoinštančného súdu v riadnom opravnom konaní. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka konania ujmu (napr. nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, uloženie poriadkovej pokuty, nepriznanie náhrady trov konania alebo naopak priznanie náhrady trov konania, atď.). K podaniu odvolania je teda oprávnený len ten účastník konania, ktorému bola rozhodnutím súdu prvej inštancie spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva z posúdenia jeho práv a povinností. Pod ujmou treba rozumieť ujmu formálnu aj materiálnu. Formálnou ujmou sa rozumie odchýlenie výroku rozhodnutia od posledného podaného návrhu účastníka urobeného vo veci samej, a to k jeho nevýhode, pričom sa navzájom porovnáva ich obsah a rozsah. Možnosť ujmy existuje vtedy, ak nebolo návrhu účastníka konania vyhovené úplne alebo z časti, súd prekročil návrh účastníka (ultra petitum) a prisúdil viac, než čoho sa účastník domáhal alebo súd prisúdil účastníkovi konania niečo iné, než čoho sa domáhal. Materiálna ujma sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie vo svoj prospech. Nestačí však, keď sa ujma len tvrdí, musí aj skutočne existovať, pričom je nezávislá od správnosti alebo nesprávnosti vydaného rozhodnutia. 17. V podanom odvolaní zo dňa 08. 10. 2015 bol ako oprávnený uvedený Poštová banka, a. s., konajúci prostredníctvom BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. a odvolanie bolo podpísané konateľom spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. Ing. Marekom Regulim. Dňa 12. 02. 2016 bolo predmetné odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 21. 09. 2015 predložené odvolaciemu súdu, ktorý po preskúmaní predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť tomu, kto podáva predmetné odvolanie a považoval ho za odvolanie podané účastníkom konania, teda oprávneným. V spise však absentoval doklad preukazujúci oprávnenie odvolateľa (spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.) na podanie odvolania za pôvodného oprávneného - Poštovú banku, a. s., t. j. v jeho mene a z toho dôvodu odvolací súd vrátil predmetnú vec súdu prvej inštancie, a to podaním zo dňa 29. 04. 2016. Následne súd prvej inštancie podaním zo dňa 09. 06. 2016 vyzval spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., aby zaslala súdu listiny preukazujúce oprávnenie spoločnosti zastupovať pôvodného oprávneného - Poštovú banku, a.s. v exekučnom konaní vrátane oprávnenia podávať odvolania v mene, resp. za oprávneného. Táto výzva bola spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. doručená dňa 17. 06. 2016, čo vyplýva z doručenky pripojenej v súdnom spise na č. l. 50. 18. K tejto výzve súdu prvej inštancie sa písomným podaním zo dňa 21. 06. 2016 vyjadrila právna zástupkyňa pôvodného oprávneného - Poštová banka, a.s. a uviedla, že pôvodný oprávnený poveril Komisionárskou zmluvou zo dňa 27. 02. 2015 spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., ktorá je pri vymáhaní pohľadávky oprávnená realizovať všetky zákonné úkony a opatrenia za účelom úhrady pohľadávky. Uviedla, že Komisionárska zmluva s príslušnou časťou prílohy je registrovaná v správe registra súdu pod sp. zn. Spr 230/15. Poznamenala, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. nie je zástupcom pôvodného oprávneného, resp. nekoná za oprávneného. V uvedenom konaní, s poukazom na článok III bod 1.2. a bod 1.3. Komisionárskej zmluvy zo dňa 27. 02. 2015, koná vo vlastnom mene a pri plnení predmetu Komisionárskej zmluvy. 19. Následne bolo do spisu založené oznámenie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. zo dňa 10. 03. 2015 (evidované pod sp. zn. Spr 230/15), ktorým žiadala o uloženie zmluvy do správy súdu a v ktorom uviedla, že na základe komisionárskej zmluvy nadobudla do správy pohľadávky banky voči dlžníkom, ktorých zoznam tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy. Prílohou tohto podania bolo „potvrdenie o obsahu komisionárskej zmluvy uzavretej dňa 27. 02. 2015“, v ktorom je okrem iného uvedené, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. je v súlade s obsahom komisionárskej zmluvy oprávnená predovšetkým a najmä (okrem iného) podávať napr. i riadne a mimoriadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam súdu v exekučnom konaní, inak komunikovať so súdmi a s účastníkmi konania. 20. V zmysle ustanovenia § 201 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase podaného odvolania) mohol rozhodnutie súdu napadnúť odvolaním iba účastník konania. Obdobná právna úprava platí i od 01. 07. 2016, keď v zmysle ust. § 359 CSP (ktorý sa podľa ust. § 9a Exekučného poriadku primerane použije i na konanie podľa Exekučného poriadku) odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V exekučnom konaní, o aké ide aj v predmetnej právnej veci, sú účastníkmi konania oprávnený a povinný, a v prípade, že súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania i poverený súdny exekútor (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku). Len uvedené osoby sú oprávnené podať proti rozhodnutiam vydaným súdom v exekučnom konaní (ak sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky) odvolanie, pričom tak môžu urobiť samostatne, teda môžu konať samostatne, resp. sa môžu dať v konaní zastúpiť. 21. S poukazom na ust. § 25 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda v čase, kedy bolo podané odvolanie proti rozhodnutiu exekučného súdu ako súdu prvej inštancie, účastník súdneho konania, teda i exekučného konania, sa mohol v konaní dať zastúpiť advokátom (ako fyzickou osobou), ktorému za tým účelom udelil plnú moc. V ust. 26 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 boli upravené prípady, kedy účastníka súdneho konania mohla zastupovať i právnická osoba, ktorou je: 1/ Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (na základe plnomocenstva môže zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným prvkom), 2/ odborová organizácia (na základe plnomocenstva môže v konaní zastupovať účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych vzťahov, 3/ právnická osoba založená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie (môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní), 4/ iná právnická osoba ako v ust. § 26 ods. 1 až 4 OSP (môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon). V prípade, ak je zástupcom právnická osoba pod bodom 1/ alebo 2/, t.j. Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže alebo odborová organizácia, koná za ňu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo. 22. Spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. (ktorá podala v predmetnej veci odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 21. 09. 2015, pričom uviedla, že odvolanie podáva oprávnený, konajúci jej prostredníctvom, resp. že oprávnený podáva odvolanie jej prostredníctvom) je právnickou osobou, ktorá však nemala a ani nemá postavenie a oprávnenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, nie je odborovou organizáciou, nie je ani právnickou osobou založenou podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie (v obchodnom registri nemá v predmete svojej činnosti zapísané poskytovanie právnych služieb), pričom sa nejedná ani o inú právnickú osobu, ktorá by mohla zastupovať účastníka konania na základe plnomocenstva v prípade, ak by tak ustanovil osobitný zákon (takýto zákon však odvolaciemu súdu nie je známy). Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. tak nemôže byť procesným zástupcom oprávneného v tomto exekučnom konaní (ani na základe komisionárskej zmluvy) a jej úkony v exekučnom konaní sú vo vzťahu k oprávnenému bez právneho významu. 23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na tvrdenie oprávneného vo vyjadrení zo dňa 21. 06. 2016, v ktorom uvádza, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. nie je zástupcom oprávneného, resp. nekoná za oprávneného, ale s poukazom na komisionársku zmluvu zo dňa 27. 02. 2015 koná vo vlastnom mene pri plnení predmetu komisionárskej zmluvy. Pokiaľ sám oprávnený tvrdí, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. nie je jeho zástupcom, nekoná za neho, ale koná vo vlastnom mene pri plnení predmetu komisionárskej, tak je potrebné len zdôrazniť vyššie uvedené, a to že úkony spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. (vrátane podaného odvolania) v exekučnom konaní sú potom vo vzťahu k oprávnenému bez právneho významu. 24. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno akceptovať ani tvrdenie oprávneného v jeho podaní zo dňa 21. 06. 20166, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. koná v exekučnom konaní vo vlastnom mene na základe komisionárskej zmluvy zo dňa 27. 02. 2015, na ktorú poukazoval oprávnený. Komisionárska zmluva, upravená v ust. § 577 až § 590 Obchodného zákonníka, je právnym úkonom podľa hmotného práva a nemožno ju stotožňovať s procesným plnomocenstvom, ktoré zákon na zastupovanie účastníka v občianskom súdnom konaní (strany sporu v konaní podľa CSP), vrátane exekučného konania vyžaduje. Ak by aj súčasťou takéhoto právneho úkonu podľa hmotného práva bolo i písomné procesné plnomocenstvo na zastupovanie oprávneného v exekučnom konaní (čo oprávnený ani netvrdí), v tomto prípade by ho odvolací súd musel hodnotiť ako rozporné so zákonom (porušujúce ust. § 26 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016), a preto neplatné, nakoľko spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. nespĺňa vyššie uvedené požiadavky na to, aby mohla ako právnická osoba zastupovať účastníka súdneho resp. exekučného konania. Odvolací súd je toho názoru, že komisionárska zmluva neoprávňuje spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. vykonávať v exekučnom konaní úkony za oprávneného, resp. v jeho mene a vo vlastnom mene táto spoločnosť v predmetnom exekučnom konaní nemôže konať, nakoľko nie je jeho účastníkom. 25. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Obdo V 6/2009, odvolací súd uvádza, že komisionárska zmluva zakladá právny vzťah medzi komisionárom a komitentom, ktorý má povahu tzv. nepriameho zastúpenia. Komisionár ako nepriamy zástupca komitenta, koná na účet komitenta, ale vo vlastnom mene, preto z jeho konania voči tretím osobám nevznikajú priamo žiadne práva a povinnosti zastúpenému. Aby mohol komisionár vymáhať pohľadávku komitenta, musí mu ju tento zákonom predpísaným spôsobom postúpiť. Vo vzťahu k dlžníkovi potom komisionár vystupuje ako vlastník pohľadávky. Plnenie dlžníka komisionárovi má účinky splnenia záväzku dlžníka len u pohľadávky, ktorá patrí komisionárovi, lebo plnenie tretej osoby komisionárovi nemá voči komitentovi žiadne účinky. 26. Tomuto korešponduje i názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. 02. 2010 v konaní pod sp. zn. 32 Cdo/3464/2008, na ktoré poukazoval oprávnený v podaní zo dňa 12. 01. 2016. 27. Samotné konanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. v predmetnom exekučnom konaní teda odvolací súd nemohol posúdiť inak, ako konanie právnickej osoby, ktorá súdu nepreukázala, že je oprávnená konať s účinkami pre oprávneného. Na základe vyššie uvedeného i s poukazom na vyjadrenie právnej zástupkyne pôvodného oprávneného (Poštová banka, a.s.) zo dňa 21. 06. 2016 potom dospel k záveru, že odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 21. 09. 2015 č. k. 14Er/632/2015-24 nie je odvolaním účastníka exekučného konania a ide o odvolanie podané neoprávnenou osobou, ktoré bolo potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. b/ CSP. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné považovať spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o. za zástupcu pôvodného oprávneného, t. j. Poštovej banky, a. s., ktorý by bol oprávnený v mene oprávneného podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 21. 09. 2015 č. k. 14Er/632/2015-24 a realizovať zákonné úkony a opatrenia v exekučnom konaní. 29. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENNTS, s. r. o. podľa ust. § 386 písm. b/ CSP odmietol ako podané niekým, kto na podanie odvolania nebol oprávnený. 30. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. § 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.