Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 23Sp/33/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200463 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200463.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: 1./ B.. H. L., bytom D. L. 17, 2./ B.. C. L., bytom U., I. XX, 3./ H. E., bytom U., U., 4./ Y. L., bytom U., K. 2, 5./ B.. C. L., bytom U., Ľ. O. 8, 6./ G. L., bytom U., Ľ. O. 8, 7./ B.. G. L., bytom U., U. XXX/XX, 8./ B.. G. L., bytom A. 195, 9./ Y. L., bytom A. XXX, všetci zastúpení advokátskou kaceláriou JUDr. Eckmann s.r.o., konateľom JUDr. Ivanom Eckmannom, so sídlom Trenčín, Mierové námestie 14, proti odporcovi: Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor, Štefánikova trieda 69, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia č. OU-NR-PLO-2016/00772-1087/04-R V zo dňa 15. 03. 2016, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Nitre potvrdzuje rozhodnutie odporcu č. OU-NR-PLO-2016/00772-1087/04-R V zo dňa 15. 03. 2016. Krajský súd navrhovateľom nepriznáva náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. OU-NR-PLO-2016/00772-1087/04-R V zo dňa 15. 03. 2016, odporca podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, nepriznal oprávneným nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom a ani právo na náhradu za pozemky v kat. území D. (G.), ktoré sú zapísané v Rejstříku přídelů H. Z., pracovní program 1926/1927. V odôvodnení správny orgán poukázal, že navrhovatelia dňa 29. 12. 2004 podali žiadosť o navrátenie vlastníctva nehnuteľnostiam po otcovi G. L., kat. území G., ktoré sú vedené v registri prídelov kat. územie Z. pracovný program 1929/1927 zo septembra 1932. Navrhovateľ bol splnomocnený na zastupovanie svojich súrodencov a synovcov. K žiadosti pripojil Rejstříku přídelů Velkostatek Urmín, kolonizačný referát Státniho pozemkového úradu v Bratislave, pracovný program 1926/1927, úmrtný list pôvodného vlastníka a splnomocnenie od ostatných oprávnených. V uplatnenom nároku neboli uvedené všetky parcely, ale boli uvedené v dokumente, ktorý je prílohou uplatneného nároku Rejstřík přídelu pro KÚ Z. pracovní program1926/1927 D. L., p.č. 2449/2 les o výmere 4520m2, p.č. 2450 lúka o výmere 7617m2, p.č. XXXX les o výmere 11686m2, p.č. XXXX lúka o výmere 5156m2, p.č. XXXX/X les o výmere 8690m2, p.č. XXXX močiar o výmere 2507m2, p.č. XXXX lúka o výmere 77911m2, p.č. XXXX les o výmere 26691m2,p.č. XXXX les o výmere 6690m2, p.č. XXXX les o výmere 514m2, p.č. XXXX záhrada o výmere 989m2, p.č. XXXX st. plocha o výmere 953m2, p.č. XXXX les o výmere 33575m2, p.č. XXXX les o výmere 34819m2, p.č. XXXX les o výmere 8129m2, p.č. XXXX les o výmere 1985m2, p.č. XXXX/X neplodná o výmere 24497m2, p.č. XXXX/2 - lúka o výmere XXXXmX, p.č. XXXX rybník o výmere 14477m2, p.č. XXXX les o výmere 87848m2, p.č. XXXX les o výmere 19569m2, p.č. XXXX lúka o výmere 104188m2, p.č. XXXX les o výmere 5654m2, p.č. XXXX pastvina o výmere 28169m2, p.č. XXXX pastvina o výmere 43318m2,p.č. XXXX les o výmere 6304m2, p.č. XXXX/X les o výmere 31239m2, p.č. XXXX/X les o výmere 4550m2, p.č. XXXX/X neplodná o výmere 7858m2, p.č. XXXX les o výmere 960m2, p.č. XXXX pastvina o výmere 6916m2, p.č. XXXX/X pastvina o výmere 1680m2, p.č. XXXX/X st. plocha o výmere 2842m2, p.č. XXXX st. plocha o výmere 658m2, p.č. XXXX/X st. plocha o výmere 2991m2, p.č. XXXX/X role o výmere 17283m2, p.č. XXXX/X pastvina o výmere 14792m2, vedené v PKV č. XXX vo vlastníctve štátu republiky československej. Správny orgán doplnil dokazovanie vyžiadaním si vl. č. XXX, z ktorej bolo zistené, že zápis vlastníckeho práva v prospech G. L. a manželky L. L., rod. L. v tejto pozemno-knižnej vložke vykonaný nebol. Vlastnícke právo zostalo evidované v prospech československého štátu. Prvý zápis uvedený v PKV č. XXX zo dňa 23. 07. 1926 je na základe žiadosti štátneho pozemkového úradu v Prahe v zmysle § 26 zákona zo dňa 08. 04. 1922 č. 329 Z.z. a nariadenia § 1 zákona zo dňa 16. 04. 1919 zákon č. 215 Zb. sa vkladá právo vlastníctve v prospech štátu republiky československej. Po rozsiahlom dokazovaní správneho orgánu zo Štátneho archívu v Nitre ako aj zo Slovenského národného archívu v Bratislave bolo zistené, že sa v štátnom archíve nachádzal sumárny výkaz delených parciel kolónie D. L. z r. 1932, podľa ktorého parcely majetku Dr. M. T. v PKV č. XXX kat. územie Z. boli pridelené rôznym osobám do vlastníctva a medzi nimi sa nachádza aj právny predchodca navrhovateľov G. L., ktorému mali byť pridelené parcely č. XXXX/X, XXXX, XXXX a XXXX. Zo Slovenského národného archívu v Bratislave bola doložená prídelová listina o přídelu rolníckych nedilu č.j. 231.305/38-9/8, register prídelov p.p. XXXX/XXXX kat. územie Z., parc.č. XXXX/X, XXXX, XXXX, spoločné vlastníctvo kolónie D. L. časť 294/10000 zoznam spoločného vlastníctva p.p.XXXX/XXXX kolónie D. L. a H. N., L. G. a L., rod. L., časť 294/10000; úver a výťah z pozostalostného jednania D 121/29-6 č.j. 208/38. Na základe šetrenia zápisov v pozemkovej knihe bolo zistené, že parcely zo zoznamu II. spoločné vlastníctvo kolonistov v D. L. kat. územie Z. boli pôvodne zapísané v pozemno-knižnej vložke č. XXX. Zápis v prospech právnych predchodcov navrhovateľov však v tejto vložke vykonaný nebol. Parcely zo zoznamu spoločného vlastníctva kolonistov neboli pridelené právnym predchodcom navrhovateľov, okrem tých parciel, ktoré správny orgán vyhodnotil. Správny orgán doplnil vyjadrenie katastrálneho odboru okresného úradu, ktorý uviedol „Na základe šetrenia zápisov v pozemkovej knihe bolo zistené, že parcely zo zoznamu spoločného vlastníctva kolonistov boli pôvodne zapísané v pozemno-knižnej vložke č. XXX. Zápis vlastníckeho práva v prospech G. L. a manželky L., rod. L. v tejto vložke vykonaný nebol. Všetky parcely uvedené v zozname boli postupne odpísané do nových pozemno-knižných vložiek. V pozemno-knižnej vložke č. XXX je vlastnícke právo evidované v prospech československého štátu v celosti. Parcely č. XXXX/X, XXXX, XXXX a XXXX, ktoré boli pridelené právnym predchodcom navrhovateľov, boli odpísané z PKV č. XXX do novej vložky 2330“. Správny orgán po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žiadatelia nesplnili hmotno-právnu podmienku uvedené v § 2 a § 3 reštitučného zákona. Právo na navrátenie vlastníctva môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období, t.j. 25. 02. 1948 - 01. 01. 1990 a túto skutočnosť musí preukázať žiadateľ. Správny orgán poukazuje ďalej na tú skutočnosť, že do 31. 12. 1950 platil tzv. intabulačný princíp, podľa ktorého vlastníctvo sa nadobúdalo výhradne až zápisom vlastníctva do pozemkovej knihy. Jedine až pozemno-knižný zápis mal konštitutívny účinok. Všetky práva a záväzky k nehnuteľnostiam sa nadobúdali, menili a zanikali až zápisom alebo výmazom do pozemkovej knihy. Každému zápisu do pozemkovej knihy predchádzalo konanie pred knihovým súdom, ktorý musel každý zápis vlastníctva povoliť alebo v prípade nesplnenia podmienok nepovoliť. Na základe toho správny orgán konštatoval, že Rejstřík přídelú Urmín pracovní program 1926/1927, velkostatek Urmín září 1932 nie je dokladom o vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov. Keďže právni predchodcovia navrhovateľov nenadobudli vlastnícke práve k predmetným nehnuteľnostiam, nemohli ho ani stratiť. Registre prídelov sa zisťovali, okrem prvej pozemkovej reformy, i v súvislosti s tzv. revíziou prvej pozemkovej reformy ako aj v súvislosti s tzv. novou pozemkovou reformou, pri ktorých sa pozemky prideľovali do vlastníctva a nielen do držby. Žiadny samotný register prídelov nezakladá vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Register prídelov ani konečné prídelové plány nie sú dokladmi o vlastníctve, ktoré preukazujú vlastníctvo. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedli, že považujú právny názor správneho orgánu za nesprávny a rozporný s platnou právnou úpravou v rozhodnom období. Poukázali na to, že niekedy nedochádzalo i napriek intabulačnému princípu k zápisu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Správny orgán mal vyhodnotiť všetky okolnosti a aspekty podanej žiadosti s prihliadnutím na obsah všetkých listinných dokumentov. Poukázali na to, že pri aplikácii zákona č. 503 nie je na mieste akýkoľvek príliš reštriktívny výklad a formalizmus. Účelom tejto zákonnej normy bolo zabezpečiť zmiernenie niektorých majetkových krívd. Ďalej poukázali na to, že správny orgán neposúdil správne základnú a jedinú predbežnú právnu otázku, a to existencia vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom. Správny orgán vychádzal z právneho názoru, že do 31. 12. 1950 platilo na Slovensku obyčajové uhorské právo a intabulačný princíp. Navrhovatelia majú za to, že ich právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na základe mocenského aktu štátu, pri ktorom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva sa intabulačný princíp neuplatňoval. Podľa názoru navrhovateľov jednoznačne predložený Rejstřík přídelu, kat. územie Urmín, ktorého súčasťou bol aj menný zoznam vlastníkov spoločného vlastníctva bol mocenským aktom štátu. Ďalej poukázal na to, že je nepochybné, že právni predchodcovia navrhovateľovi postupne vydržali vlastnícke právo k príslušným nehnuteľnostiam s ohľadom na nespochybniteľnú existenciu ich dobromyseľnosti pri užívaní dotknutých pozemkov a táto skutočnosť bola navrhovateľmi preukázaná predloženými listinnými dôkazmi. Tieto skutočnosti vydržania správny orgán pri svojom rozhodovaní o uplatnenom nároku navrhovateľov nijakým spôsobom nevyhodnotil, a preto žiadali, aby odvolací orgán rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie. V písomnom vyjadrení zo dňa 09. 05. 2016 odporca uviedol, že zápis vlastníckeho práva v prospech G. L. a manželky L., rod. L. v PKV č. XXX na základe Rejstříka přídelu, kat. územie Urmín nedošlo, vlastnícke právo zostalo evidované v prospech československého štátu. V spoločnej PKV č. XXX nie je evidované vlastníctvo G. L. a manželky L., rod. L. a register prídelov nie je dokladom o vlastnítve nehnuteľností. Navrhovatelia nepreukázali, že pozemok ich právnych predchodcov prešiel na štát alebo inú právnickú osobu, ktorých boli vlastníkmi. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Navrhovateľ v I. rade na pojednávaní žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Poukázal aj na doklad z r. 1938, v ktorom spoluvlastník spoločného vlastníctva kolonistov z D. L. žiadal oddeliť časť nehnuteľností. Jedná sa o dátum 23. 04. 1938.Všetky doklady týkajúcich sa nehnuteľností predložil správnemu orgánu. Právny zástupca navrhovateľov sa pridržiaval písomného opravného prostriedku. Uviedol, že nie je sporné vo veci, že právni predchodcovia neboli zapísaní v pozemkovej knihe ako vlastníci, ale bolo preukázané na základe Rejstřík přídelu, kat. územie Urmín, že boli spoluvlastníkmi majetku kolonistov, ktorým bola táto pôda pridelená. Vlastníctvo sa dá dokázať aj iným spôsobom v zmysle zákona o reštitúcii a správny orgán má na tieto skutočnosti prihliadať. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Zástupkyňa odporcu na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, trvala na podanom písomnom vyjadrení. Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O. s. p. a podľa § 250l ods. 1 O.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z.z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľov nie je dôvodný. Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané podľa osobitného predpisu (zákon 229/91 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria, b/ lesný fond. Podľa § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát, alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990, spôsobom uvedeným v ustanovení § 3. Podľa ods. 2, ak osoba, ktorej vlastníctva k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu, alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby v tomto poradí: a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1, e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Podľa § 5 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. 12. 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad. Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde. V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť jeho právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovatelia si uplatnili dňa 29. 12. 2004 žiadosťou nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v kat. území G. po G., rod. L., na základe Rejstřík přídelu, kat. územie Urmín, pracovný program 1926/1927 zo septembra 1932. V správnom konaní navrhovatelia aj napriek výzvam správneho orgánu nepreukázali vlastníctvo právneho predchodcu a prechod majetku, resp. vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností v rozhodnom období na štát tak ako mal na mysli zákon č. 503/2003 Z.z. Zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu aj cieľom tohto zákona spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi je zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone v presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Rozhodujúcu právomoc zákon zveril obvodným pozemkovým úradom, ktorých povinnosťou je postupovať v správnom konaní podľa jednotlivých ustanovení zákona 71/67 Zb. a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania tak, ako sú zakotvené v ustanovení § 3 citovaného zákona. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti, teda je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Jedná sa o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy konkrétnej veci. V danom prípade sa správny orgán zaoberal splnením podmienky § 2 zákona č. 503/2003 Z.z., teda skutočnosti, či žiadatelia sú oprávnenými osobami, ktorých pozemok ich právnych predchodcov bol v ich vlastníctve a tieto nehnuteľnosti prešli na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným v § 3. Žiadatelia na túto skutočnosť nepredložili žiaden dôkaz. Predpokladom navrátenie vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať podľa reštitučného zákona je, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2, 3 ako aj to, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne uvedených v § 3 ods. 1, 2, 3. Pre konanie správneho orgánu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2, 3 reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní podľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenie účastníkov konania ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej povinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav a jeho právny názor bol skutkovo a právne správny. Bolo povinnosťou navrhovateľov podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, predložiť správnemu orgánu alebo navrhnúť také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti ich tvrdenia potvrdzovali. Nesplnenie si tejto povinnosti malo za následok neunesenie dôkazného bremena spôsobujúce neprihliadnutie na takéto tvrdenia. Vzhľadom k tomu, že správne konanie založené na zásade zisťovania materiálnej pravdy, nesplnenie si dôkaznej povinnosti, nezbavuje však správny orgán zisťovať skutočný stav veci. Z týchto dôvodov správny orgán aj zisťoval skutočný stav veci dopytom na príslušné archívy. Zákonodarca v právnej norme v § 2 reštitučného zákona kogentným spôsobom ustanovuje, kto je oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva alebo priznania práva na náhradu za pozemky v zmysle ustanovení reštitučného zákona a v právnej norme v § 3 taxatívnym spôsobom ustanovuje zákonné dôvody na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu. Skutočnosti o oprávnenosti osoby preukazujú vlastnícke listiny žiadaných pozemkov a pokiaľ žiadateľom nie je oprávnená osoba podľa § 2 ods. 1 (pôvodný vlastník) aj listiny preukazujúce právne nástupníctvo po pôvodnom vlastníkovi podľa § 2 ods. 2 ako aj skutočnosti preukazujúce prechod vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu. Súd je toho názoru, že predložené listinné dôkazy doložené navrhovateľmi a ktoré boli aj zadovážené správnym orgánom v administratívnom konaní, neboli spôsobilé preukázať vlastníctvo právnych predchodcov. Rejstřík přídelu, kat. územie Urmín, pracovný program 1926/1927 zo septembra 1932, ktorý navrhovatelia predložili neboli spôsobilé preukázať skutočnosť, že žiadané nehnuteľnosti prešli do vlastníctva ich právnych predchodcov. Právne predpisy, ktoré upravovali prvú pozemkovú reformu bývalej ČSR upravoval zákon č. 81/1920 z 30. 01. 1920 o prídele zabratej pôdy a súčasne ustanovoval právny pomer k pridelenej pôde (prídelový zákon) a zákon č. 329/1920 zo dňa 08. 04. 1920 o prevzatí a náhrade za zabratý majetok boli účinné za účinnosti intabulačnej zásady do 01. 01. 1951 v zmysle ktorej sa vlastníctvo nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. A až zápis v pozemkovej knihe mal konštitutívny charakter svedčiaci o nadobudnutí vlastníctva k pozemkovému majetku v pozemno- knižnému zápisu predchádzalo konanie pred súdom, ktorého povinnosťou bolo preskúmať vkladovú listinu a doklady s ňou súvisiace a rozhodnúť o povolení, resp. nepovolení, zápisu do pozemkovej knihy. Len štát, a teda pozemkové úrady, z poverenia štátu mali právo prideľovať zabratú pôdu, a to rozhodnutím a až právoplatné rozhodnutie o prídele bolo možno považovať za vkladu schopnú listinu pre zápis do pozemkovej knihy. Register prídelov, súhlas nadobúdateľov, geometrický plán, ako aj listinu prítomných a sumárny výkaz delených parciel možno teda považovať len za technické podklady vypracované za účelom uskutočnenia prídelového procesu, výsledkom ktorého malo byť vydanie rozhodnutia o prídele, ktoré by následne mohol pozemkový úrad zapísať do pozemkovej knihy. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia v reštitučnom konaní nepredložili rozhodnutie príslušného pozemkového úradu o prídele a ani zápis v pozemkovej knihe nepreukazoval, že právni predchodcovia navrhovateľov nadobudli pridelené pozemky do vlastníctva, nebolo možné navrhovateľov považovať za oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2 reštitučného zákona, pretože ich právni predchodcovia v rozhodnej dobe zákonom stanovenej neboli vlastníkmi žiadaných nehnuteľností a tieto im ani neboli odňaté štátom v dôsledku ustanovenom v § 3 ods. 1, 2 reštitučného zákona. Súd nemohol prihliadnuť na námietky navrhovateľov, že ich právni predchodcovia tieto nehnuteľnosti vydržali, vzhľadom na to, že ich dobromyseľne užívali, pretože táto skutočnosť nie je dôkazom o ich vlastníctve. Správny orgán nemôže ako o predbežnej otázke si urobiť úsudok, že právni predchodcovia sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pretože správny orgán nie je príslušným orgánom na takéto rozhodovanie. O tom môže rozhodnúť iba súd v občiansko-právnom konaní. Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že predpokladom navrátenia vlastníctva k žiadaným pozemkom alebo priznania na náhradu v danej veci je preukázanie, že navrhovatelia spĺňajú zákonné podmienky oprávnenej osoby v zmysle § 2 reštitučného zákona, teda preukázanie tej skutočnosti, že ich právni predchodcovia boli vlastníkmi žiadaných nehnuteľností a tieto im boli odňaté štátom alebo inou právnickou osobou v rozhodnom období. Keďže navrhovatelia nepreukázali existenciu reštitučného dôvodu, teda v správnom konaní nepreukázali, že ich právni predchodcovia, ktorí boli vlastníci nehnuteľností im tieto nehnuteľnosti boli zabraté podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. Správny orgán postupoval pri posudzovaní nároku navrhovateľov v súlade so zákonom a získané listiny v priebehu konania boli podkladom pre jeho rozhodnutie, preto krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 3 O. s. p. Krajský súd navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, pretože nemali v konaní úspech. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu na NS SR v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.