Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sp/33/2016 z 4. 12. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 4. decembra 2016, sp. zn. 23Sp/33/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4016200463.4 Krajský súd Nitra | 23Sp/33/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4016200463.4 | 2016-12-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/41d6a1ad-e02b-484e-bab7-94fccd4e106d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4016200463.4 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sp/33/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200463
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4016200463.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: 1./ B.. H. L., bytom D. L. 17, 2./ B.. C. L., bytom U.,
I. XX, 3./ H. E., bytom U., U., 4./ Y. L., bytom U., K. 2, 5./ B.. C. L., bytom U., Ľ. O. 8, 6./ G. L., bytom
U., Ľ. O. 8, 7./ B.. G. L., bytom U., U. XXX/XX, 8./ B.. G. L., bytom A. 195, 9./ Y. L., bytom A. XXX,
všetci zastúpení advokátskou kaceláriou JUDr. Eckmann s.r.o., konateľom JUDr. Ivanom Eckmannom,
so sídlom Trenčín, Mierové námestie 14, proti odporcovi: Okresný úrad Nitra, pozemkový a lesný odbor,
Štefánikova trieda 69, Nitra, o preskúmanie rozhodnutia č. OU-NR-PLO-2016/00772-1087/04-R V zo
dňa 15. 03. 2016, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Nitre potvrdzuje rozhodnutie odporcu č. OU-NR-PLO-2016/00772-1087/04-R V zo dňa
15. 03. 2016.
Krajský súd navrhovateľom nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. OU-NR-PLO-2016/00772-1087/04-R V zo dňa 15. 03. 2016, odporca podľa § 5 ods. 2
zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, nepriznal oprávneným nárok na navrátenie
vlastníctva k pozemkom a ani právo na náhradu za pozemky v kat. území D. (G.), ktoré sú zapísané v
Rejstříku přídelů H. Z., pracovní program 1926/1927.

V odôvodnení správny orgán poukázal, že navrhovatelia dňa 29. 12. 2004 podali žiadosť o navrátenie
vlastníctva nehnuteľnostiam po otcovi G. L., kat. území G., ktoré sú vedené v registri prídelov kat. územie
Z. pracovný program 1929/1927 zo septembra 1932. Navrhovateľ bol splnomocnený na zastupovanie
svojich súrodencov a synovcov. K žiadosti pripojil Rejstříku přídelů Velkostatek Urmín, kolonizačný
referát Státniho pozemkového úradu v Bratislave, pracovný program 1926/1927, úmrtný list pôvodného
vlastníka a splnomocnenie od ostatných oprávnených.

V uplatnenom nároku neboli uvedené všetky parcely, ale boli uvedené v dokumente, ktorý je prílohou
uplatneného nároku Rejstřík přídelu pro KÚ Z. pracovní program1926/1927 D. L., p.č. 2449/2 les o
výmere 4520m2, p.č. 2450 lúka o výmere 7617m2, p.č. XXXX les o výmere 11686m2, p.č. XXXX lúka
o výmere 5156m2, p.č. XXXX/X les o výmere 8690m2, p.č. XXXX močiar o výmere 2507m2, p.č. XXXX
lúka o výmere 77911m2, p.č. XXXX les o výmere 26691m2,p.č. XXXX les o výmere 6690m2, p.č. XXXX
les o výmere 514m2, p.č. XXXX záhrada o výmere 989m2, p.č. XXXX st. plocha o výmere 953m2, p.č.
XXXX les o výmere 33575m2, p.č. XXXX les o výmere 34819m2, p.č. XXXX les o výmere 8129m2, p.č.
XXXX les o výmere 1985m2, p.č. XXXX/X neplodná o výmere 24497m2, p.č. XXXX/2 - lúka o výmere
XXXXmX, p.č. XXXX rybník o výmere 14477m2, p.č. XXXX les o výmere 87848m2, p.č. XXXX les o
výmere 19569m2, p.č. XXXX lúka o výmere 104188m2, p.č. XXXX les o výmere 5654m2, p.č. XXXX
pastvina o výmere 28169m2, p.č. XXXX pastvina o výmere 43318m2,p.č. XXXX les o výmere 6304m2,
p.č. XXXX/X les o výmere 31239m2, p.č. XXXX/X les o výmere 4550m2, p.č. XXXX/X neplodná o výmere



7858m2, p.č. XXXX les o výmere 960m2, p.č. XXXX pastvina o výmere 6916m2, p.č. XXXX/X pastvina
o výmere 1680m2, p.č. XXXX/X st. plocha o výmere 2842m2, p.č. XXXX st. plocha o výmere 658m2,
p.č. XXXX/X st. plocha o výmere 2991m2, p.č. XXXX/X role o výmere 17283m2, p.č. XXXX/X pastvina
o výmere 14792m2, vedené v PKV č. XXX vo vlastníctve štátu republiky československej.

Správny orgán doplnil dokazovanie vyžiadaním si vl. č. XXX, z ktorej bolo zistené, že zápis vlastníckeho
práva v prospech G. L. a manželky L. L., rod. L. v tejto pozemno-knižnej vložke vykonaný nebol.
Vlastnícke právo zostalo evidované v prospech československého štátu. Prvý zápis uvedený v PKV č.
XXX zo dňa 23. 07. 1926 je na základe žiadosti štátneho pozemkového úradu v Prahe v zmysle § 26
zákona zo dňa 08. 04. 1922 č. 329 Z.z. a nariadenia § 1 zákona zo dňa 16. 04. 1919 zákon č. 215
Zb. sa vkladá právo vlastníctve v prospech štátu republiky československej. Po rozsiahlom dokazovaní
správneho orgánu zo Štátneho archívu v Nitre ako aj zo Slovenského národného archívu v Bratislave
bolo zistené, že sa v štátnom archíve nachádzal sumárny výkaz delených parciel kolónie D. L. z r. 1932,
podľa ktorého parcely majetku Dr. M. T. v PKV č. XXX kat. územie Z. boli pridelené rôznym osobám
do vlastníctva a medzi nimi sa nachádza aj právny predchodca navrhovateľov G. L., ktorému mali byť
pridelené parcely č. XXXX/X, XXXX, XXXX a XXXX. Zo Slovenského národného archívu v Bratislave
bola doložená prídelová listina o přídelu rolníckych nedilu č.j. 231.305/38-9/8, register prídelov p.p.
XXXX/XXXX kat. územie Z., parc.č. XXXX/X, XXXX, XXXX, spoločné vlastníctvo kolónie D. L. časť
294/10000 zoznam spoločného vlastníctva p.p.XXXX/XXXX kolónie D. L. a H. N., L. G. a L., rod. L., časť
294/10000; úver a výťah z pozostalostného jednania D 121/29-6 č.j. 208/38.

Na základe šetrenia zápisov v pozemkovej knihe bolo zistené, že parcely zo zoznamu II. spoločné
vlastníctvo kolonistov v D. L. kat. územie Z. boli pôvodne zapísané v pozemno-knižnej vložke č. XXX.
Zápis v prospech právnych predchodcov navrhovateľov však v tejto vložke vykonaný nebol. Parcely
zo zoznamu spoločného vlastníctva kolonistov neboli pridelené právnym predchodcom navrhovateľov,
okrem tých parciel, ktoré správny orgán vyhodnotil.

Správny orgán doplnil vyjadrenie katastrálneho odboru okresného úradu, ktorý uviedol „Na základe
šetrenia zápisov v pozemkovej knihe bolo zistené, že parcely zo zoznamu spoločného vlastníctva
kolonistov boli pôvodne zapísané v pozemno-knižnej vložke č. XXX. Zápis vlastníckeho práva v prospech
G. L. a manželky L., rod. L. v tejto vložke vykonaný nebol. Všetky parcely uvedené v zozname
boli postupne odpísané do nových pozemno-knižných vložiek. V pozemno-knižnej vložke č. XXX je
vlastnícke právo evidované v prospech československého štátu v celosti. Parcely č. XXXX/X, XXXX,
XXXX a XXXX, ktoré boli pridelené právnym predchodcom navrhovateľov, boli odpísané z PKV č. XXX
do novej vložky 2330“.

Správny orgán po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žiadatelia nesplnili hmotno-právnu
podmienku uvedené v § 2 a § 3 reštitučného zákona. Právo na navrátenie vlastníctva môže uplatniť
oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na
štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období, t.j. 25. 02. 1948 - 01. 01. 1990 a túto skutočnosť
musí preukázať žiadateľ.

Správny orgán poukazuje ďalej na tú skutočnosť, že do 31. 12. 1950 platil tzv. intabulačný princíp,
podľa ktorého vlastníctvo sa nadobúdalo výhradne až zápisom vlastníctva do pozemkovej knihy.
Jedine až pozemno-knižný zápis mal konštitutívny účinok. Všetky práva a záväzky k nehnuteľnostiam
sa nadobúdali, menili a zanikali až zápisom alebo výmazom do pozemkovej knihy. Každému
zápisu do pozemkovej knihy predchádzalo konanie pred knihovým súdom, ktorý musel každý zápis
vlastníctva povoliť alebo v prípade nesplnenia podmienok nepovoliť. Na základe toho správny orgán
konštatoval, že Rejstřík přídelú Urmín pracovní program 1926/1927, velkostatek Urmín září 1932
nie je dokladom o vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov. Keďže právni predchodcovia
navrhovateľov nenadobudli vlastnícke práve k predmetným nehnuteľnostiam, nemohli ho ani stratiť.

Registre prídelov sa zisťovali, okrem prvej pozemkovej reformy, i v súvislosti s tzv. revíziou prvej
pozemkovej reformy ako aj v súvislosti s tzv. novou pozemkovou reformou, pri ktorých sa pozemky
prideľovali do vlastníctva a nielen do držby. Žiadny samotný register prídelov nezakladá vlastníctvo k
nehnuteľnostiam. Register prídelov ani konečné prídelové plány nie sú dokladmi o vlastníctve, ktoré
preukazujú vlastníctvo.



Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia návrh na preskúmanie rozhodnutia, v ktorom uviedli,
že považujú právny názor správneho orgánu za nesprávny a rozporný s platnou právnou úpravou v
rozhodnom období. Poukázali na to, že niekedy nedochádzalo i napriek intabulačnému princípu k zápisu
vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Správny orgán mal vyhodnotiť všetky okolnosti a aspekty
podanej žiadosti s prihliadnutím na obsah všetkých listinných dokumentov. Poukázali na to, že pri
aplikácii zákona č. 503 nie je na mieste akýkoľvek príliš reštriktívny výklad a formalizmus. Účelom
tejto zákonnej normy bolo zabezpečiť zmiernenie niektorých majetkových krívd. Ďalej poukázali na
to, že správny orgán neposúdil správne základnú a jedinú predbežnú právnu otázku, a to existencia
vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom. Správny orgán vychádzal z právneho názoru, že do 31.
12. 1950 platilo na Slovensku obyčajové uhorské právo a intabulačný princíp. Navrhovatelia majú za
to, že ich právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam na základe
mocenského aktu štátu, pri ktorom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva sa intabulačný princíp
neuplatňoval. Podľa názoru navrhovateľov jednoznačne predložený Rejstřík přídelu, kat. územie Urmín,
ktorého súčasťou bol aj menný zoznam vlastníkov spoločného vlastníctva bol mocenským aktom
štátu. Ďalej poukázal na to, že je nepochybné, že právni predchodcovia navrhovateľovi postupne
vydržali vlastnícke právo k príslušným nehnuteľnostiam s ohľadom na nespochybniteľnú existenciu ich
dobromyseľnosti pri užívaní dotknutých pozemkov a táto skutočnosť bola navrhovateľmi preukázaná
predloženými listinnými dôkazmi. Tieto skutočnosti vydržania správny orgán pri svojom rozhodovaní o
uplatnenom nároku navrhovateľov nijakým spôsobom nevyhodnotil, a preto žiadali, aby odvolací orgán
rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie.

V písomnom vyjadrení zo dňa 09. 05. 2016 odporca uviedol, že zápis vlastníckeho práva v prospech
G. L. a manželky L., rod. L. v PKV č. XXX na základe Rejstříka přídelu, kat. územie Urmín nedošlo,
vlastnícke právo zostalo evidované v prospech československého štátu. V spoločnej PKV č. XXX nie
je evidované vlastníctvo G. L. a manželky L., rod. L. a register prídelov nie je dokladom o vlastnítve
nehnuteľností. Navrhovatelia nepreukázali, že pozemok ich právnych predchodcov prešiel na štát alebo
inú právnickú osobu, ktorých boli vlastníkmi. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Navrhovateľ v I. rade na pojednávaní žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
Poukázal aj na doklad z r. 1938, v ktorom spoluvlastník spoločného vlastníctva kolonistov z D. L. žiadal
oddeliť časť nehnuteľností. Jedná sa o dátum 23. 04. 1938.Všetky doklady týkajúcich sa nehnuteľností
predložil správnemu orgánu.

Právny zástupca navrhovateľov sa pridržiaval písomného opravného prostriedku. Uviedol, že nie je
sporné vo veci, že právni predchodcovia neboli zapísaní v pozemkovej knihe ako vlastníci, ale bolo
preukázané na základe Rejstřík přídelu, kat. územie Urmín, že boli spoluvlastníkmi majetku kolonistov,
ktorým bola táto pôda pridelená. Vlastníctvo sa dá dokázať aj iným spôsobom v zmysle zákona o reštitúcii
a správny orgán má na tieto skutočnosti prihliadať. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
nové konanie.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, trvala
na podanom písomnom vyjadrení.

Krajský súd ako vecne a miestne príslušný podľa § 346 ods. 1 a § 246a O. s. p. a podľa § 250l ods. 1
O.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 a § 3 zákona č. 503/2003 Z.z., dospel k záveru, že návrh navrhovateľov
nie je dôvodný.

Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach, na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov, tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané
podľa osobitného predpisu (zákon 229/91 Zb. v znení neskorších prepisov) vlastnícke právo sa vracia
k pozemkom, ktoré tvoria
a/ poľnohospodársky pôdny fond, alebo do nej patria,
b/ lesný fond.

Podľa § 2 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť
oprávnená osoba, ktorá je občanom SR s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát,



alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990, spôsobom uvedeným v ustanovení
§ 3.

Podľa ods. 2, ak osoba, ktorej vlastníctva k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu,
alebo inej právnickej osoby, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, alebo bola pred
uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania SR, fyzické osoby
v tomto poradí:

a/ dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,
b/ dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania,
c/ deti a manžel osoby uvedené v ods. 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty
uvedenej v § 5 sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,
d/ rodičia osoby uvedené v ods. 1,
e/ súrodenci, osoby uvedené v ods. 1 a ak niektorých z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Podľa § 5 ods. 1, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.
12. 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v obvode ktorého vlastnila pozemok a zároveň preukáže
skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa
§ 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

Na konanie podľa ods. 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Proti rozhodnutiu
obvodného pozemkového úradu podľa ods. 2 a 4 možno podať opravný prostriedok na súde.

V predmetnej veci bolo úlohou súdu posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu odporcu ako i správnosť
jeho právnych záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia.

Krajský súd z administratívneho spisu odporcu zistil, že navrhovatelia si uplatnili dňa 29. 12. 2004
žiadosťou nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré sa nachádzajú v kat. území G. po G., rod.
L., na základe Rejstřík přídelu, kat. územie Urmín, pracovný program 1926/1927 zo septembra 1932. V
správnom konaní navrhovatelia aj napriek výzvam správneho orgánu nepreukázali vlastníctvo právneho
predchodcu a prechod majetku, resp. vlastníckeho práva predmetných nehnuteľností v rozhodnom
období na štát tak ako mal na mysli zákon č. 503/2003 Z.z.

Zákon č. 503/2003 Z.z. upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa
osobitného predpisu aj cieľom tohto zákona spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi je zabezpečiť
tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone v presne
ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne
ustanovených prípadov straty majetku. Rozhodujúcu právomoc zákon zveril obvodným pozemkovým
úradom, ktorých povinnosťou je postupovať v správnom konaní podľa jednotlivých ustanovení zákona
71/67 Zb. a pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania tak, ako sú zakotvené
v ustanovení § 3 citovaného zákona. Správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti, teda je povinný v
konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať
v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v
nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Jedná sa o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej
úpravy konkrétnej veci.

V danom prípade sa správny orgán zaoberal splnením podmienky § 2 zákona č. 503/2003 Z.z., teda
skutočnosti, či žiadatelia sú oprávnenými osobami, ktorých pozemok ich právnych predchodcov bol v
ich vlastníctve a tieto nehnuteľnosti prešli na štát alebo inú právnickú osobu v období od 25. 02. 1948
do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným v § 3. Žiadatelia na túto skutočnosť nepredložili žiaden dôkaz.

Predpokladom navrátenie vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie
je možné vydať podľa reštitučného zákona je, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na



pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných
podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2, 3 ako aj to, že žiadané nehnuteľnosti prešli v
zákonnej dobe od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností
taxatívne uvedených v § 3 ods. 1, 2, 3.

Pre konanie správneho orgánu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva
na náhradu podľa § 6 ods. 2, 3 reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda
ustanovenia zákona 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní podľa § 5 ods. 3 reštitučného
zákona.

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie
sú najmä podania, návrhy a vyjadrenie účastníkov konania ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správnemu orgánu z jeho úradnej povinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán.

Správny orgán v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutočný stav a jeho právny názor bol skutkovo
a právne správny.

Bolo povinnosťou navrhovateľov podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, predložiť správnemu orgánu
alebo navrhnúť také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti ich tvrdenia
potvrdzovali. Nesplnenie si tejto povinnosti malo za následok neunesenie dôkazného bremena
spôsobujúce neprihliadnutie na takéto tvrdenia. Vzhľadom k tomu, že správne konanie založené na
zásade zisťovania materiálnej pravdy, nesplnenie si dôkaznej povinnosti, nezbavuje však správny orgán
zisťovať skutočný stav veci. Z týchto dôvodov správny orgán aj zisťoval skutočný stav veci dopytom na
príslušné archívy.

Zákonodarca v právnej norme v § 2 reštitučného zákona kogentným spôsobom ustanovuje, kto je
oprávnenou osobou na navrátenie vlastníctva alebo priznania práva na náhradu za pozemky v zmysle
ustanovení reštitučného zákona a v právnej norme v § 3 taxatívnym spôsobom ustanovuje zákonné
dôvody na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu. Skutočnosti o oprávnenosti osoby
preukazujú vlastnícke listiny žiadaných pozemkov a pokiaľ žiadateľom nie je oprávnená osoba podľa §
2 ods. 1 (pôvodný vlastník) aj listiny preukazujúce právne nástupníctvo po pôvodnom vlastníkovi podľa
§ 2 ods. 2 ako aj skutočnosti preukazujúce prechod vlastníctva na štát alebo inú právnickú osobu.

Súd je toho názoru, že predložené listinné dôkazy doložené navrhovateľmi a ktoré boli aj zadovážené
správnym orgánom v administratívnom konaní, neboli spôsobilé preukázať vlastníctvo právnych
predchodcov. Rejstřík přídelu, kat. územie Urmín, pracovný program 1926/1927 zo septembra 1932,
ktorý navrhovatelia predložili neboli spôsobilé preukázať skutočnosť, že žiadané nehnuteľnosti prešli
do vlastníctva ich právnych predchodcov. Právne predpisy, ktoré upravovali prvú pozemkovú reformu
bývalej ČSR upravoval zákon č. 81/1920 z 30. 01. 1920 o prídele zabratej pôdy a súčasne ustanovoval
právny pomer k pridelenej pôde (prídelový zákon) a zákon č. 329/1920 zo dňa 08. 04. 1920 o prevzatí
a náhrade za zabratý majetok boli účinné za účinnosti intabulačnej zásady do 01. 01. 1951 v zmysle
ktorej sa vlastníctvo nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. A až zápis v pozemkovej knihe
mal konštitutívny charakter svedčiaci o nadobudnutí vlastníctva k pozemkovému majetku v pozemno-
knižnému zápisu predchádzalo konanie pred súdom, ktorého povinnosťou bolo preskúmať vkladovú
listinu a doklady s ňou súvisiace a rozhodnúť o povolení, resp. nepovolení, zápisu do pozemkovej
knihy. Len štát, a teda pozemkové úrady, z poverenia štátu mali právo prideľovať zabratú pôdu, a
to rozhodnutím a až právoplatné rozhodnutie o prídele bolo možno považovať za vkladu schopnú
listinu pre zápis do pozemkovej knihy. Register prídelov, súhlas nadobúdateľov, geometrický plán,
ako aj listinu prítomných a sumárny výkaz delených parciel možno teda považovať len za technické
podklady vypracované za účelom uskutočnenia prídelového procesu, výsledkom ktorého malo byť
vydanie rozhodnutia o prídele, ktoré by následne mohol pozemkový úrad zapísať do pozemkovej knihy.

Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia v reštitučnom konaní nepredložili rozhodnutie príslušného
pozemkového úradu o prídele a ani zápis v pozemkovej knihe nepreukazoval, že právni predchodcovia
navrhovateľov nadobudli pridelené pozemky do vlastníctva, nebolo možné navrhovateľov považovať za



oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2 reštitučného zákona, pretože ich právni predchodcovia v rozhodnej
dobe zákonom stanovenej neboli vlastníkmi žiadaných nehnuteľností a tieto im ani neboli odňaté štátom
v dôsledku ustanovenom v § 3 ods. 1, 2 reštitučného zákona.

Súd nemohol prihliadnuť na námietky navrhovateľov, že ich právni predchodcovia tieto nehnuteľnosti
vydržali, vzhľadom na to, že ich dobromyseľne užívali, pretože táto skutočnosť nie je dôkazom o ich
vlastníctve. Správny orgán nemôže ako o predbežnej otázke si urobiť úsudok, že právni predchodcovia
sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pretože správny orgán nie je príslušným orgánom na
takéto rozhodovanie. O tom môže rozhodnúť iba súd v občiansko-právnom konaní.

Krajský súd poukazuje na tú skutočnosť, že predpokladom navrátenia vlastníctva k žiadaným pozemkom
alebo priznania na náhradu v danej veci je preukázanie, že navrhovatelia spĺňajú zákonné podmienky
oprávnenej osoby v zmysle § 2 reštitučného zákona, teda preukázanie tej skutočnosti, že ich právni
predchodcovia boli vlastníkmi žiadaných nehnuteľností a tieto im boli odňaté štátom alebo inou
právnickou osobou v rozhodnom období.

Keďže navrhovatelia nepreukázali existenciu reštitučného dôvodu, teda v správnom konaní
nepreukázali, že ich právni predchodcovia, ktorí boli vlastníci nehnuteľností im tieto nehnuteľnosti boli
zabraté podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z.z.

Správny orgán postupoval pri posudzovaní nároku navrhovateľov v súlade so zákonom a získané listiny
v priebehu konania boli podkladom pre jeho rozhodnutie, preto krajský súd napadnuté rozhodnutie
odporcu ako vecne správne potvrdil podľa § 250q ods. 3 O. s. p.

Krajský súd navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal, pretože nemali v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia cestou tunajšieho súdu
na NS SR v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.