Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Nitra Spisová značka: 11S/144/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200770 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4014200770.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Eva Chmelanová TABAK PRESS LM, Železničiarska 402, Topoľčany, zastúpenej spoločnosťou: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. júna 2014 č. SK/0106/99/2014, takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. júna 2014 č. SK/0106/99/2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 410,89 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa v podanej žalobe zo dňa 18. 08. 2014 žiadala, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 06. 2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby využil svoje moderačné oprávnenie a žalobou napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobkyni uloží pokutu v sume 331,- eur. Uviedla, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, t. j. Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj zo dňa 13. 12. 2013, jej bola uložená pokuta v sume 2.000,- eur, proti čomu podala odvolanie, ktoré odôvodnila najmä nedostatočným zistením skutkového stavu, nedostatočným zdôvodnením rozhodnutia, uložením neprimeranej pokuty a jej nedostatočným zdôvodnením, nesprávnym úradným postupom a nesprávnym právnym posúdením veci. Žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 12. 2013 potvrdil rozhodnutím zo dňa 20. 06. 2014, pričom podľa žalobkyne si nezadovážil dostatok podkladov pre vydanie svojho rozhodnutia, nezistil vo veci skutočný stav, nekonal v súčinnosti s účastníkmi konania a nevydal rozhodnutie v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považovala žalobkyňa za nezákonné v celom rozsahu. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu na posúdenie veci žalobkyňa uviedla, že ohľadne jej námietok k opisu skutkového stavu sa správne orgány nevyjadrili. Poukázala na to, že vek osoby označovanej ako R. (ktorá mala mať 17 rokov), nebol v priebehu správneho konania reálne preukázaný a túto osobu nikto nestotožnil s osobou vykonávajúcou kontrolný nákup. Správne orgány nevykonali dokazovanie výsluchom tejto osoby k priebehu predaja, prípadne výsluchom ďalších osôb, ktoré v tom čase boli pred prevádzkou. V odvolacom konaní žalovaný ani nezisťoval skutkový stav, ale vychádzal zo stavu zisteného správnym orgánom prvého stupňa, ktorý však vo veci nevykonal žiadne iné dokazovanie, pričom ani zápisnicu z kontroly nepodpísali všetky prítomné osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili a nepodpísala ju ani osoba označovaná ako R., čo znamená, že táto nepotvrdila správnym orgánom uvedený skutkový dej. Napriek tomu žalovaný nevykonal ďalšie dokazovanie a na základe nespoľahlivo zisteného skutkového stavu rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Oba správne orgány sa teda stotožnili so skutkovým stavom uvedeným v zápisnici (ktorú už pri kontrole žalobkyňa, resp. predavačka odmietala podpísať ako nepresný) bez toho, aby si tvrdenia žalobkyne preverovali. Nespoľahlivé zistenie skutkového stavu je vzhľadom k následnému právnemu posúdeniu veci a uloženiu sankcie nepostačujúce a je takou vadou konania, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V ďalšej časti žaloby žalobkyňa uviedla, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom poukázala na závery Najvyššieho súdu SR v jeho rozhodnutiach, spočívajúce v tom, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu, ako trestný postih za trestné činy. Zodpovednosť za správny delikt má objektívny, ale nie absolútny charakter a nejde teda o zodpovednosť za zavinenie, ale ani o zodpovednosť za výsledok. V predmetnej veci bol delikt vyvolaný vlastným konaním poškodenej osoby (správneho orgánu). Úmyselné, pripravené konanie inšpektorov malo rozhodujúci podiel na konaní žalobkyne, ktoré bolo následne kvalifikované ako správny delikt. Žalobkyňa zároveň namietala nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Uviedla, že žalovaný sa nevysporiadal s jej argumentáciou o neúplnosti vykonaného dokazovania a nesprávnosti postupu prvostupňového správneho orgánu, v dôsledku čoho neodstránil vady prvostupňového správneho konania. V závere žaloby žalobkyňa poukázala na neprimeranosť uloženej pokuty a jej nedostatočné zdôvodnenie, z ktorého nie je možné zistiť, aká bola vlastne miera ohrozenia verejného záujmu (zdravia prizvanej osoby) pri predaji dvoch balení cigariet. Za predmetný správny delikt podľa ust. § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je možné uložiť pokutu až do výšky 6.638,- eur, ktorá je ale stanovená pre prípady najzávažnejšieho protiprávneho konania z pohľadu jeho trvania, rozsahu, spôsobu a následkov. V predmetnej veci je však výška uloženej pokuty, okrem iného, v príkrom rozpore so zásadou primeranosti a ponechaním sankcie v pôvodnej výške by sa stratil preventívny význam uloženej pokuty, pričom by zostali iba jej represívne účinky, ktoré sú likvidačné pre podnikanie žalobkyne. Suma uloženej pokuty je v predmetnej veci zjavne neprimeraná spoločenskej závažnosti a nebezpečnosti konania žalobkyne a bola uložená svojvoľne, bez adekvátneho zdôvodnenia. Nezohľadnenie všetkých okolností daného prípadu je v príkrom rozpore so zásadami správneho trestania, pričom táto vada mala priamy vplyv na nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie zo dňa 21. 10. 2014, v ktorom uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a v súlade so zásadami správneho konania, pričom správne orgány sa s námietkami a podkladmi predloženými žalobkyňou podrobne zaoberali. Poukázal na ust. § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré zakazuje predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov a tejto zodpovednosti za prípadný predaj tabakového výrobku osobe mladšej ako 18 rokov sa žalobkyňa nemôže zbaviť napríklad argumentom, že táto osoba nevyzerala na osobu mladšiu ako 18 rokov. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že preveriť dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov je možné len za prítomnosti osoby mladšej ako 18 rokov, a tak tomu bolo i v tomto prípade, pričom po vykonaní kontrolného nákupu sa inšpektori preukázali služobnými preukazmi. V opačnom prípade by bol zmarený účel kontroly. Kontrolný nákup bol v predmetnej veci vykonaný osobou mladšou ako 18 rokov na základe predchádzajúceho súhlasu jej zákonného zástupcu a za prítomnosti inšpektorov, čo znamená, že bol dodržaný zákonný postup pri preverovaní dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. V rámci predmetnej kontroly boli spísané inšpekčné záznamy, v ktorých bol zrozumiteľne a jasne popísaný zistený skutkový stav a s jeho obsahom bola oboznámená predávajúca osoba, ako i žalobkyňa (pokiaľ ide o kontrolu prevádzky na železničnej stanici). Z vykonanej kontroly vyplynulo, že cigarety boli predané osobe mladšej ako 18 rokov, pričom jej vek nebol preverovaný. Žalovaný nemal a ani nemá pochybnosti o zistenom skutkovom stave a nevzhliadol dôvod na vykonanie ďalšieho dokazovania. Zdôraznil, že za zistené porušenie zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobkyňa zodpovedá objektívne, teda zodpovedá za zistený skutkový stav bez ohľadu na zavinenie, pričom sa jedná o administratívny správny delikt, za ktorý bolo možné uložiť pokutu od 331,- eur do 6.638,- eur a pri určení výšky tejto pokuty sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti, čas trvania a na vzniknuté alebo hroziace škodlivé následky na zdraví. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, táto je výsledkom uváženia zo strany správneho orgánu a žalovaný sa zaoberal otázkou, či správne uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Suma uloženej sankcie bola podľa názoru žalovaného náležite odôvodnená s uvedením skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a uloženie pokuty. Zistené porušenie zákona považoval žalovaný za značne závažné, nakoľko tabakový výrobok bol odpredaný osobe mladšej ako 18 rokov, čo zákon výslovne zakazuje, a to dokonca v dvoch prevádzkach žalobkyne. Pokutu v sume 2.000,- eur žalovaný považoval za primeranú, uloženú s prihliadnutím na zákonom stanovené medze a hľadiská a zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu, jeho závažnosti, trvaniu a hroziacim škodlivým následkom. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol. V podaní zo dňa 18. 11. 2014 právny zástupca žalobkyne oznámil súdu, že žalobkyňa nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a zároveň reagoval na vyjadrenie žalovaného zo dňa 21. 10. 2014 k podanej žalobe. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 06. 2014, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu podľa ust. § 247 ods. 1 a nasl. OSP v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Súd takto rozhodol po vykonanom pojednávaní dňa 15. 04. 2015 (v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané dňom 03. 03. 2015 a svojím zastupovaním na pojednávaní poveril advokátskeho koncipienta, čo ale neumožňuje ust. § 250a OSP) v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu, súd zistil, že dňa 18. 07. 2013 o 10,50 h bola vykonaná kontrola v prevádzkovej jednotke žalobkyne - v stánku TABAK PRESS LM (železničná stanica) na ul. Martina Rázusa v Topoľčanoch, pričom pri kontrole bola prítomná predavačka pracujúca v tomto stánku a žalobkyňa (čo vyplýva z inšpekčného záznamu). Predmetom kontroly bolo dodržiavanie povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a dodržiavanie zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, najmä dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Kontrolný nákup teda vykonala osoba mladšia ako 18 rokov R. K. (vek 17 rokov) a jeho predmetom bol balíček cigariet značky Petra, ktoré predavačka v stánku tejto osobe predala a zároveň jej nevydala doklad o kúpe. Až po preukázaní sa služobnými preukazmi predavačka vydala doklad o kúpe, na ktorom boli uvedené dva druhy cigariet, teda predavačka nablokovala dva nákupy spolu, nakoľko pred kontrolným nákupom vykonávala obsluhu iného zákazníka, ktorý taktiež nakupoval cigarety. Uvedené vyplýva z inšpekčného záznamu, ktorý bol spísaný následne po vykonaní kontrolného nákupu. Predavačka do inšpekčného záznamu uviedla, že kupujúca (ktorej nevidela do tváre) jej podala peniaze za cigarety a nestihla jej dať ani blok, keď sa vtom predstavila kontrolórka z obchodnej inšpekcie. Prítomná žalobkyňa uviedla, že predavačka v rýchlosti nahodila dva nákupy na jeden doklad s tým, že pokiaľ mladistvým vidia do tváre, cigarety im nepredajú. K inšpekčnému záznamu je pripojená zalepená obálka s pečiatkami Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj. Ďalší inšpekčný záznam bol spísaný z rovnako zameranej kontroly vykonanej v ďalšej prevádzke žalobkyne - v stánku TABAK PRESS LM na ul. Cyrila Metoda v Topoľčanoch v ten istý deň, t. j. 18. 07. 2013 o 13,00 h za prítomnosti predavačky pracujúcej v tomto stánku. Predmetom kontroly bolo opäť dodržiavanie povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a dodržiavanie zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, najmä dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. Kontrolný nákup tak opätovne vykonala osoba mladšia ako 18 rokov R. N.. (vek 17 rokov) a jeho predmetom bol balíček cigariet značky Petra, ktoré predavačka v stánku tejto osobe predala. Prítomným inšpektorom uviedla, že podľa jej zdania mala osoba, ktorá cigarety kupovala viac ako 18 rokov. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 04. 10. 2013 oznámenie o začatí správneho konania, z ktorého vyplýva, že proti žalobkyni sa začína správne konanie o uložení pokuty podľa ust. § 10 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za to, že predávajúce v jej prevádzkach - stánkoch TABAK PRESS LM na ul. Martina Rázusa a na ul. Cyrila Metoda v Topoľčanoch dňa 18. 07. 2013 porušili zákaz predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, nakoľko predali po jednom balíčku cigariet osobe vo veku 17 rokov, za čo zodpovedá žalobkyňa, ktorá takto (prostredníctvom predavačiek) porušila ust. § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K oznámeniu o začatí správneho konania podala žalobkyňa písomné vyjadrenie zo dňa 20. 10. 2013, v ktorom okrem iného uviedla, že u osoby ženského pohlavia, ktorá mala mať 17 rokov, je ťažké určiť vek a žiaden zákon neoprávňuje predavačku v stánku ku kontrole dokladu totožnosti. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 13. 12. 2013 rozhodnutie č. F/0161/04/13, ktorým uložil žalobkyni ako účastníčke konania pokutu 2.000,- eur za porušenie ust. § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu, že v čase kontroly, t. j. dňa 18. 07. 2013 bolo v dvoch prevádzkach žalobkyne v Topoľčanoch (na ul. Martina Rázusa a na ul. Cyrila Metoda) vykonaním kontrolných nákupov (dvoch) zistené, že predávajúce predali cigarety osobe mladšej ako 18 rokov, čím žalobkyňa konajúca prostredníctvom predavačiek v týchto svojich prevádzkach porušila zákaz predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, nakoľko kupujúca (tá istá osoba) mala v čase vykonania kontrolných nákupov 17 rokov. V odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán prvého stupňa okrem iného uviedol, že žalobkyňa je objektívne zodpovedná za konanie vo svojich prevádzkach a je jej vecou, ako si organizačne zabezpečí kontrolu osôb, u ktorých nie je na prvý pohľad jednoznačné, že prekročili vek 18 rokov tak, aby bol dodržaný zákaz predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia správny orgán prvého stupňa zdôvodňoval uloženú sankciu, teda pokutu v sume 2.000,- eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom opätovne poukázala na okolnosti nákupu a postup predavačky v stánku na ul. Martina Rázusa v Topoľčanoch a svoje pochybenie uznala v prípade kontrolného nákupu v stánku na ul. Cyrila Metoda v Topoľčanoch, keď predavačka v jej stánku neskontrolovala vek kupujúcej. O podanom odvolaní žalovaný rozhodol dňa 20. 06. 2014 rozhodnutím č. SK/0106/99/2014 tak, že podané odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil z dôvodov uvedených vo svojom rozhodnutí. Podľa § 2, písm. a/, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 14. 11. 2013, teda v čase vykonania kontroly, kontrolou vnútorného trhu sa zisťuje, a/ či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a kvalite. Podľa § 3 ods. 1, vyššie citovaného zákona, orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá. Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, slovenská obchodná inšpekcia kontroluje vnútorný trh podľa § 2 a podľa osobitných predpisov. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie. Slovenská obchodná inšpekcia môže na kontrolu prizvať zamestnancov iných orgánov, právnických osôb alebo fyzické osoby (ďalej len "prizvané osoby") s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou kontrolnej úlohy, a požadovať ich uvoľnenie najdlhšie na desať pracovných dní kalendárneho roka. Účasť týchto zamestnancov na kontrole sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, za ktorý im patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Prizvané osoby majú práva a povinnosti inšpektorov v rozsahu im vydaného oprávnenia okrem oprávnenia podľa odseku 6 písm. b) a f); na maloletú osobu podľa odseku 3 sa okrem oprávnenia podľa odseku 6 písm. a) práva a povinnosti inšpektorov nevzťahujú. Slovenská obchodná inšpekcia je na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného zástupcu maloletej osoby oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja a povinnosti odopretia predaja podľa osobitného predpisu za prítomnosti maloletej osoby. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnom do 31.1.2014, teda v čase vykonania kontroly, predávajúci je povinný vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, v ktorom je uvedené a) obchodné meno a sídlo predávajúceho, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, b) adresa prevádzkarne, c) dátum predaja, d) názov a množstvo výrobku alebo druh služby, e) cena jednotlivého výrobku alebo služby a celková cena, ktorú spotrebiteľ zaplatil. Podľa § 20 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dozor nad dodržiavaním povinností ustanovených týmto zákonom vykonávajú orgány dozoru. Ak nemožno pôsobnosť orgánu dozoru určiť, je na výkon dozoru a kontroly príslušná Slovenská obchodná inšpekcia. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, priestupku sa dopustí ten, kto poškodí práva spotrebiteľa, tým, že poruší tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa. Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 10 000 Sk. Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. Podľa § 6 ods. 2, 3 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zakazuje sa predávať tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov. Každý, kto predáva tabakové výrobky a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, je povinný odoprieť ich predaj osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov. Podľa § 9 ods. 1, písm. a/ vyššie citovaného zákona, kontrolu dodržiavania tohto zákona sú povinné vykonávať tieto kontrolné orgány: a/ Slovenská obchodná inšpekcia. Podľa § 10 ods. 2, 11 vyššie citovaného zákona, slovenská obchodná inšpekcia uloží pokutu od 331 eur do 6 638 eur fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, podľa § 6. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní. Z ust. § 10 ods. 11 zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov teda vyplýva, že pokiaľ nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní, čo znamená, že na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Správne orgány vykonávajúce svoju pôsobnosť v zmysle zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú povinné rešpektovať základné pravidlá správneho konania zakotvené v ust. § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Základným pravidlom správneho konania je zásada materiálnej pravdy, v zmysle ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania a na jej vybavenie použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v ust. § 3 ods. 4 vyššie citovaného zákona, ale je premietnutá i v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu tejto zásady vyplýva, že správny orgán (prvostupňový i odvolací) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) a aby skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Za účelom úplného a presného zistenia skutočného stavu veci sú správne orgány povinné obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie a tieto podklady i náležite (jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti) vyhodnotiť. K hodnoteniu dôkazov však možno pristúpiť len potom, ako boli vykonané všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva sa jednoznačne zastáva právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že jeho súčasťou je i inšpekčný záznam spísaný dňa 18. 07. 2013 z kontroly vykonanej o 10,50 h v prevádzke žalobkyne - v stánku TABAK PRESS LM (železničná stanica) na ul. Martina Rázusa v Topoľčanoch, pri ktorej bolo zistené, že predavačka predala cigarety zn. Petra osobe mladšej ako 18 rokov (R. N.. vo veku 17 rokov) a zároveň jej nevydala ani doklad o kúpe. Z ďalšieho inšpekčného záznamu spísaného dňa 18. 07. 2013 (teda v rovnaký deň) z kontroly vykonanej o 13,00 h v ďalšej prevádzke žalobkyne - v stánku TABAK PRESS LM na ulici Cyrila Metoda v Topoľčanoch vyplýva zistenie, že iná predavačka opätovne predala cigarety značky Petra osobe mladšej ako 18 rokov (R. N.. vo veku 17 rokov). Následne správny orgán prvého stupňa začal správne konanie proti žalobkyni za porušenie ust. § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda za porušenie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov, čo bolo zistené pri kontrolách vykonaných dňa 18. 07. 2013 o 10,50 h v prevádzke žalobkyne - v stánku TABAK PRESS LM (železničná stanica) na ul. Martina Rázusa v Topoľčanoch a v ďalšej prevádzke - v stánku TABAK PRESS LM na ulici Cyrila Metoda v Topoľčanoch v ten istý deň o 13,00 h. Výsledkom správneho konania bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 13. 12. 2013 č. F/0161/04/13, ktorým bola žalobkyni podľa ust. § 10 ods. 2 vyššie citovaného zákona uložená pokuta 2.000,- eur a žalovaný rozhodnutím zo dňa 20. 06. 2014 č. SK/0106/99/2014 (žalobou napadnuté rozhodnutie v tejto veci, t. j. vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/144/2014) toto rozhodnutie potvrdil. Z rozhodovacej činnosti je tunajšiemu súdu známe, že pod sp. zn. 11S/145/2014 sa na tunajšom súde vedie konanie, v ktorom sa žalobkyňa podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 01. 07. 2014 č. SK/0995/99/2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj zo dňa 14. 11. 2013 č. P/0162/04/13. Týmto rozhodnutím bola žalobkyni uložená pokuta 600,- eur za porušenie povinnosti podľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, to je za porušenie povinnosti vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku, nakoľko v čase kontroly vykonanej dňa 18. 07. 2013 o 10,50 h v stánku TABAK PRESS LM na ulici Martina Rázusa v Topoľčanoch nebol pri kontrolnom nákupe vydaný doklad o kúpe. Súčasťou administratívneho spisu, ktorý súdu predložil žalovaný vo veci vednej na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/145/2014, je i fotokópia inšpekčného záznamu spísaného dňa 18. 07. 2013 z kontroly vykonanej o 10,50 h v prevádzke žalobkyne - v stánku TABAK PRESS LM (na železničnej stanici) na ul. Martina Rázusa v Topoľčanoch, z ktorého vyplýva, že osoba mladšia ako 18 rokov vykonala kontrolný nákup, pri ktorom jej boli predané cigarety značky Petra a zároveň jej nebol vydaný doklad o kúpe. Originál tohto inšpekčného záznamu z kontroly vykonanej dňa 18. 07. 2013 v čase o 10,50 h sa nachádza v administratívnom spise žalovaného, ktorý žalovaný predložil ku konaniu vedenému na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/144/2014, teda k tomuto konaniu. Z vyššie uvedeného potom vyplýva a je nepochybné, že správny orgán prvého stupňa vydal vo vzťahu k žalobkyni dve rozhodnutia, ktorými jej uložil dve pokuty. Jedná sa o rozhodnutie zo dňa 13. 12. 2013 o uložení pokuty v sume 2.000,- eur za porušenie ust. § 6 ods. 2 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákaz predávať tabakové výrobky osobám mladším ako 18 rokov) a rozhodnutie zo dňa 14. 11. 2013 o uložení pokuty v sume 600,- eur za porušenie ust. § 16 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 01. 2014, teda v čase vykonania kontroly (povinnosť predávajúceho vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku). Žalobkyňa (resp. jej zamestnankyne v kontrolovaných prevádzkach, za ktoré zodpovedá) sa týchto porušení zákona mala dopustiť v jeden deň a na ich prejednanie bol oprávnený ten istý správny orgán prvého stupňa. Na základe týchto zistení sa súd v predmetnej veci prioritne zaoberal zákonnosťou postupu správnych orgánov (najmä správneho orgánu prvého stupňa), ktorí zvolili pri ukladaní sankcií (tzv. správnom trestaní) žalobkyni za nimi tvrdené a zistené viacnásobné porušenie vyššie citovaných zákonov. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie označuje trestné činy, priestupky a iné správne delikty. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje, pričom iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve k priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih zo strany správneho orgánu za určité nedovolené konanie (resp. opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania, tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a pri nedostatku špeciálnej právnej úpravy v oblasti správneho trestania treba aplikovať pravidlá pre ukladanie trestov podľa trestného zákona. Konanie žalobkyne, ktorého sa podľa zistení správneho orgánu mala dopustiť dňa 18. 07. 2013 vykazuje znaky viacerých správnych deliktov, resp. priestupkov. Právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri sankcionovaní za spáchanie viacerých deliktov. Preto pri ich spáchaní (napr. v jednočinnom súbehu, viacčinnom súbehu alebo ako pokračujúci delikt), resp. i pri spáchaní správneho deliktu a priestupku je pri nedostatku špeciálnej úpravy potrebné pri právnom postihu týchto konaní formou ukladania pokút postupovať v súlade so zásadou analógie legis podľa predpisov trestnoprávnej úpravy, ktorej podstata spočíva v ukladaní len jedného trestu. Trestanie za správne delikty (resp. priestupky a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha teda obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Uvedený názor vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. 3Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007 a 8Sžo 147/2008. Správny orgán prvého stupňa sa týmito zásadami v predmetnej veci pri svojom rozhodovaní o uložení sankcie žalobkyni neriadil. Konanie, ktorého sa mala dopustiť dňa 18. 07. 2013 a ktoré malo spočívať v tom, že predavačky v jej prevádzkach dvakrát predali cigarety osobe mladšej ako 18 rokov, správny orgán prvého stupňa klasifikoval ako správny delikt (ust. § 10 zák. č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov - nerešpektovanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov) a žalobkyni uložil pokutu 2.000,- eur. V ten istý deň sa však mala dopustiť predavačka v prevádzke žalobkyne (okrem toho, že predala cigarety osobe mladšej ako 18 rokov, za čo bola žalobkyni uložená pokuta 2.000,- eur) i ďalšieho protiprávneho konania spočívajúceho v tom, že nevydala doklad o kúpe týchto cigariet osobe mladšej ako 18 rokov a toto konanie správny orgán prvého stupňa klasifikoval ako priestupok (ust. § 23 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov - porušenie povinnosti podľa ust. § 16 ods. 1 tohto zákona vydať kupujúcemu doklad o kúpe), za ktorý žalobkyni uložil pokutu 600,- eur. Správny orgán prvého stupňa teda uložil žalobkyni dve pokuty za zbiehajúce sa delikty, resp. za správny delikt a priestupok, hoci podľa vyššie uvedených zásad platných pre správne trestanie mal uložiť len jednu pokutu. Toto pochybenie správneho orgánu prvého stupňa neodstránil ani žalovaný v odvolacom správnom konaní, ktorého povinnosťou bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu preskúmať v celom rozsahu (výrok rozhodnutia, ako i jeho odôvodnenie, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo), prípadne konanie doplniť a zistené vady odstrániť. Z dikcie ust. § 59 od s. 1, 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán má rozsiahle oprávnenia nielen čo do rozsahu prieskumnej činnosti, ale aj vo vzťahu k spôsobu rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie podľa vyššie citovaného zákona, ktorý sa vzťahuje i na konanie v predmetnej veci, je vybudované na apelačnom princípe a druhostupňový správny orgán je zásadne oprávnený rozhodnúť vo veci, pričom nie je v žiadnom smere viazaný závermi prvostupňového správneho orgánu a ani dôvodmi uvedenými v odvolaní. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnuti, ale i jeho správnosť. Zákon mu ukladá povinnosť zrušiť, resp. zmeniť každé nezákonné rozhodnutie, a to aj mimo rámca dôvodov odvolania. Žalovaný ako odvolací správny orgán pochybil, keď rozhodnutím zo dňa 20. 06. 2014 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13. 12. 2013 a odvolanie žalobkyne zamietol. Postup, ktorý zvolil žalovaný (zamietnutie odvolania a potvrdenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu) je možný len v prípade, ak odvolací orgán nezistí také nedostatky, pre ktoré by bolo treba považovať prvostupňové rozhodnutie za nezákonné, resp. nesprávne. Podľa názoru súdu sa však o tento prípad nejedná a rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pokiaľ ide o zvolený postup pri ukladaní sankcie a zároveň je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov na takýto postup. Žalobkyňa v podanej žalobe okrem iného namietala, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom v tejto súvislosti poukázala i na zásady trestania za správne delikty, ktoré musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. S poukazom na uvedené sa potom i súd musel zaoberať postupom správneho orgánu pri ukladaní sankcií žalobkyni, pričom dospel k záveru, že tento nepostupoval správne, ani v súlade so zákonom a zásadami platnými pre správne trestanie, keď žalobkyni uložil dve pokuty. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu zo dňa 20. 06. 2014 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a to podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného, ktorý je viazaný právnym názorom súdu (ust. § 250j ods. 7 OSP), opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 13. 12. 2013, pričom má v odvolacom konaní rozsiahle oprávnenia vyplývajúce z ust. § 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. V prípade, ak je to vhodnejšie z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti, žalovaný môže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13. 12. 2013 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom i správny orgán prvého stupňa bude viazaný právnym názorom žalovaného. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu a znamená, že správny orgán je v ďalšom konaní v podstate viazaný názorom súdu na právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia a táto viazanosť sa vzťahuje aj na postup správneho orgánu pri ďalšom konaní. K právnemu zastúpeniu žalobkyne na pojednávaní dňa 15. 04. 2015 je potrebné uviesť, že právny zástupca žalobkyne poveril zastupovaním žalobkyne na tomto pojednávaní advokátskeho koncipienta, a to podľa substitučného plnomocenstva (poverenia) zo dňa 14. 04. 2015, ktorý sa na pojednávanie i dostavil a predložil preukaz advokátskeho koncipienta. Zastúpenie žalobkyne na pojednávaní advokátskym koncipientom v advokátskej kancelárii, ktorá žalobkyňu v konaní zastupuje, súd nepripustil, a to s poukazom na ust. § 250a OSP, v zmysle ktorého žalobca v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP musí byť zastúpený advokátom (okrem prípadov tam uvedených, pričom v predmetnej veci sa o takýto prípad nejedná). Zastúpenie advokátom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP, vzhľadom na osobitnú úpravu v piatej časti OSP, znamená, že v konaní pred súdom - osobitne na pojednávaní koná za žalobcu advokát, teda osoba zapísaná ako advokát v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou. Nakoľko advokátsky koncipient nie je advokátom, v správnom súdnictve pre osobitnú úpravu zastúpenia nemôže byť aplikované ust. § 25 ods. 3 OSP, podľa ktorého advokát je oprávnený dať sa zastupovať prípadne i advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Ustanovenie § 250a OSP má obligatórnu povahu a znamená osobitnú úpravu, a preto ani podľa ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP primerané použitie ustanovení prvej časti OSP, t. j. ani aplikácia ust. § 25 ods. 3 OSP neprichádza do úvahy. Tento názor konajúceho súdu vychádza z vyššie uvedených zákonných ustanovení a z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (uznesenie zo dňa 20. 08. 2014 v konaní pod sp. zn. 8Sžso/55/2013, zo dňa 22. 05. 2014 v konaní pod sp. zn. 8Sžo/29/2013, zo dňa 31. 05. 2011 v konaní pod sp. zn. 4 Sžo 6/2011, rozsudok zo dňa 30. 06. 2011 v konaní pod sp. zn. 7Sžso 39/2010 a ďalšie). O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v sume 410,89 eur (284,08 eur + 56,81 eur daň z pridanej hodnoty + 70,- eur zaplatený súdny poplatok ). Suma 284,08 eur predstavuje trovy právneho zastúpenia a pozostáva z tarifnej odmeny právneho zástupcu žalobkyne v sume 268,- eur, t.j. za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2014 po 134,- eur podľa ust. § 13a ods. 1 písm. a/, c/, ust. § 11 ods. 4, veta prvá vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (prevzatie a prípravu veci, podanie žaloby na súd), zo sumy paušálnych náhrad 16,08 eur, t. j. 2 x 8,04 eur režijný paušál k dvom vykonaným úkonom. Právny zástupca žalobkyne je uvedený v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty (ktorý zverejňuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na svojej internetovej stránke) pod IČ DPH SK 2022908580, čo znamená, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty a z toho dôvodu sa potom jeho odmena a náhrady zvyšujú o daň z pridanej hodnoty, a to podľa ust. § 18 ods. 3 vyššie citovanej vyhlášky. Súd nepriznal žalobkyni uplatnenú náhradu trov konania za vyjadrenie k priebehu konania (podanie písomného vyjadrenia zo dňa 18. 11. 2014), nakoľko podanie tohto vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného k podanej žalobe nemožno považovať za účelné pri bránení, resp. uplatňovaní práva žalobkyne a súd podanie tohto vyjadrenia ani nežiadal. Je vecou právneho zástupcu žalobkyne, že na základe výzvy súdu zo dňa 04. 11. 2014 podľa ust. § 250f ods. 2 OSP, aby sa vyjadril, či žalobkyňa súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, predložil súdu podanie zo dňa 18. 11. 2014, v ktorom sa vyjadril k stanovisku žalovaného zo dňa 21. 10. 2014 k podanej žalobe, ktoré mu bolo zaslané na vedomie a v ktorom súdu zároveň oznámil, že žalobkyňa nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).